Vitajte v našom Literárnom klube

Stvoril ma Boh.
A stvoril ma ženou.
Občas odvážnou, občas pojašenou...
no predovšetkým citlivou.
Rada sa smejem a často plačem.
Mužom sa hysterická pozdávam...
nevidia, čo by vidieť mali.
Svet pocitov je dokonalý.

Myšlienky, tie do vrecka neschováš,
myšlienky, tie sa z duše vonku derú...
a tak slovami maľujem
obrazy lásky, bolesti, snov,
na plátno života súhru pocitov:
radosť i strach, vieru i nedôveru...

Lara 5

"Idem sa prezliecť Ian nemá rád, keď nosím nohavice. Je to zadubenec." Podotkla a pobrala sa k veľkému balvanu.
"Kto je Ian? A kde.to dočerta sme?!..Lara, ja som...ničomu nerozumiem.." Zmätený vyhŕkol.
"Ja viem agent Samers...zvyknete si, aj keď to nebude ľahké. Bude to dlhých šestnásť dní, verte mi." Zmizla za balvanom.
"Lara?" Ohlásil ju, keď nevychádzala.
"Prezliekam sa, tak sem nelezte...a potrebujem ísť na potrebu..."
"Kam?" nechápavo hlesol. Spoza balvana sa ozval chichot.

Lara 4

"Čo tým chcete povedať? Vyletela hore komínom, či čo?!" Rozčúlene zavrčal mladý vyšetrovateľ a hodil telefón na stôl.
"Zistili niečo?" zaujímalo jeho kolegyňu.
"Kamery z chodieb nezaznamenali nič. Strážnik tvrdí, že sa ani nepohol od izby. Neodletela predsa na metle!" zafučal pohoršený.
"No...oblok bol otvorený...možno vyliezla" uvažovala nahlas.
"Albiová! To dievča má pätnásť. Má leukémiu krvi. Je slabá, nedokázala by zliezť z ôsmeho poschodia. To je absurdné!" zahundral.
"Možno jej niekto pomohol."
"Kto?" sucho vyhŕkol.
"Možno jej otec...čo ak sa po ňu vrátil?"

Anabell 26

Deň, keď sa mala vydať za Anatolija sa nezadržateľné blížil. Pociťovala čoraz väčšiu úzkosť. Kdesi v podvedomí tušila, že nekoná správne, aj keď to v tejto situácií vyzeralo, ako najschodnejšie riešenie. V štvrtok ju ovládla taká nervozita, že celý deň mlčala, neschopná sa s niekým rozprávať. Poobede vyšla do záhrady a sadla si úplne vzadu, pod veľký dub. Hútala, čo ďalej. Rozhodla sa, že Anatolijovi vráti slovo. Nemohla jeho život zničiť, aby ochránila ten svoj. Bol to verný priateľ, ale aj pomyslenie nato, že by sa stala jeho manželkou, ju desilo.

Anabell 25

V deň ročného výročia Dominikovej smrti, si konečne pripustila, že sa už nikdy nevráti. Dôstojná, pokojná, odetá v čiernom sa zúčastnila na zádušnej omši. Po návrate do ujcovho domu sa zatvorila v izbe. Violet jej klopala, ale poprosila ju, aby ju nechali osamote.Smútok ju trýznil celý deň, vyplakala sa a rozlúčila s milovaným mužom. Najviac ju trápilo, že mu nikdy nepovedala, o svojích citoch. Nikdy mu nepovedala, aké hlboké sú jej city. Nikdy mu nepovedala, že jej srdce mu navždy patrí.

Malá zlodejka

Ako som už spomínala v predchádzajúcej poviedke (Ako som rodila), moje tehotenstvo bolo akési podivné, plne nepokoja a hyper-aktívnosti. Nuž, výsledok tohto tehotenstva, Kamilka... sa veľmi podala na priebeh tehotenstva. Dieťa živé, neposedné a veľmi, veľmi zvedavé. Neraz nás jej neposednosť priviedla do značne bizárnych situácií. Určite budete namietať, že každé dieťa je živé, ale "živosť" mojej dcérky ma niekedy stavala na pokraj trpezlivosti, že som nevedela, či sa smiať, hysterický jačať, alebo si trhať vlasy.

Emma 12

Poobede jej zazvonil telefón.
"Ahoj Matheo...prežil si?" chichotajúc sa spýtala. Tlmene sa zasmial.
"Ale áno, tie tvoje pilulky ma vykurírovali, ako dlho sa ešte zdržíš v práci.
"Neviem, ešte asi tak dve hodiny...máme tu ešte nejaké organizačné veci, ohľadne jednej misie...a hromadu pacientov,čakajúcich na ošetrenie.
"Prídem po teba." Navrhol a Emma vzdychla.
"Dobre Matheo, budem rada...ale príď sám, svojho kamoša, nevoď ho so sebou." Postavila si podmienku.

Lara 3

Keď vošla sestra s injekciou precitla.
"Čo je to?" zagánila na injekciu.
"Nariadila to doktorka,vyspíš sa srdiečko...bude ti lepšie"
"Neopovážte sa do mňa napchať ten oblbovák!" zavrčala popudlivo. Sestra prekvapene cúvla, pri výbuchu hnevu zronenej dievčiny.
"Lara, možno by ti bolo lepšie.Upokojila by si sa." Ozvalo sa ticho od dverí.Pohliadla na agenta Samersa.
"Nikdy som nebola pokojnejšia." Chladne odvrkla. So záujmom sa na ňu zadíval.
"Viem, ako sa cítiš. Si hlboko ranená svojou stratou, si nahnevaná na nespravodlivosť osudu...si.."

Lara 2

"Možno chodila do niektorej zo súkromných škôl", hádal Samers.
"To určite. A kto sa staral o toho chlapca?" vyvrátila jeho teóriu.
"Čo ak Bradley zmenil identitu? čo ak .."
"Mám tu celý jeho záznam,od narodenia...chodil na strednú, dokonca na výšku...nedokončil ju. Sedel...vlastne nesedel, pol roka bol vo vyšetrovačke, nakoniec ho pustili, bol oslobodený...vinu za podvod mu nedokázali!" hundrala si popod nos vyšetrovateľka.
"Kde bolo v tom čase dievča? " zaujímalo mladíka.

Lara

Rozleteli sa dvere a dnu, do malej, tmavej miestnosti, vtrhol zadýchaný muž v stredných rokoch.
"Ticho! zobudíš Erika" okríklo ho drobné dievča.
"Lara,musím na chvíľu odísť" vyhŕkol prudko a náhlivo podišiel k šatníku.Vytiahol cestovnú tašku a jednoducho zhrnul veci z police.Nechápavo na neho hľadela.
"Čo znamená, tá chvíľa?"
"Mám nejaké problémy, vrátim sa pre vás o pár dní...prepáč zlatko, inak to nejde." Ticho, ospravedlňujúco vysvetľoval.
"Čo si vyviedol tentokrát, v čom zase lietaš?!" Zaútočila priamo.
"Vymklo sa nám to kontrole, možno príde polícia...nemám čas!"

Syndikovať obsah