Vitajte v našom Literárnom klube

Stvoril ma Boh.
A stvoril ma ženou.
Občas odvážnou, občas pojašenou...
no predovšetkým citlivou.
Rada sa smejem a často plačem.
Mužom sa hysterická pozdávam...
nevidia, čo by vidieť mali.
Svet pocitov je dokonalý.

Myšlienky, tie do vrecka neschováš,
myšlienky, tie sa z duše vonku derú...
a tak slovami maľujem
obrazy lásky, bolesti, snov,
na plátno života súhru pocitov:
radosť i strach, vieru i nedôveru...

Lara 46

James sa objavil hneď za ňou.
"Čo sa tam dialo?"
"Ešte si sa nespojil so svojou cestovnou formou? Prehraj si záznam. Objavil sa tam ten Survel. Bol veľmi ehmmm...netrpezlivý."
"Takže si ho upokojila?" uškrnul sa robot.
"Nooo...vlastne áno, myslím, že to je ten správny výraz. Bude pokojný, veľmi dlhý...ehmmm navždy. Musím povedať, že tie "Jedi lúče", sú viac ako účelné, dosť ma vykoľajil ten ehmmm...efekt." Nevinne dodala a James sa hurónsky rozosmial.
"Keďže som zmeškala do školy, mohli by sme sa pozrieť na Rúfusa a pre-programovať ho." Navrhla.

Lara 45

"Problém je v tom, že mám asi tri teórie, každá z nich je pravdepodobná, ale pravdu sa dozvieme len ak sa tam dostaneme."
"To od vás nechcem a nemôžem žiadať. Neviem, prečo som vám o tom vlastne hovoril. Nechcel som vás do toho zaťahovať..mohlo by sa vám niečo prihodiť, to by som si nikdy neodpustil."
"Čo by sa mi mohlo stať? Nikto ma ani neuvidí, ak ma naučíte sa oddeliť."

Lara 44

Ukázal sa až po piatich hodinách. A neprišiel sám. Keď s nim vošli dvaja mladý muži, najskôr sa zháčila a obozretne pripravila na problémy. Ale muži sa nehýbali. Postávali za nim a trpezlivo čakali rozkazy. Tá trpezlivá odovzdanosť...zasmiala sa.
"Nepovedzte mi Ben, že ste utekali rovno odtiaľto, objednávať roboty."
"No...nejaké som mal v zásobe, tak mi napadlo, že by som vám ich dal, kým si objednáte svoje....ehmmm... lepšie povedané, vrátim ich pôvodnému majiteľovi...keďže kedysi patrili vášmu otcovi. Zdá sa mi, že James je dosť netrpezlivý a nudí sa." Pokrčil plecami.

Lara 43

S úsmevom niesla plný papierový kornút voňavých briošiek.
"Trošku som sa za-kecala s čašníčkou zdola. Prepáčte. Máte rád kakao, alebo kávu?"
"Kávu, výsosť." Vošla do kuchyne a pripravila obom olovrant. Vyniesla podnos s jedlom na terasu a usadila sa v jednom kresle.
"Len do toho Ben, nehanbite sa." Očami ho vyzvala k jedlu. Sama sa pustila do chrumkavých koláčikov.
"Ak sa budem takto napchávať, určite stlstnem." Skonštatovala po treťom.
"Ale zase mi to až tak veľmi neprekáža, aby som sa odriekla takejto dobrôtky." Zasmiali sa.

Lara 42

Prinútila sa osprchovať a padla do postele, ako podťatá. Vstala až pred obedom. Kúpila si čerstvé briošky na rohu aj nedeľné noviny. So šálkou kávy v ruke sedela na terase a vychutnávala si krásne jesenné počasie. Koniec októbra bol nezvyčajne teplý.
"Pôjdeš na ten večierok?"
"Práve teraz ťa to napadlo?"
"Uvažoval som, že Meggy má pravdu."
"Možno, ale potrebujem niekoho, kto ma bude sprevádzať a ako na rýchlo niekde niekoho splaším?" uškrnula sa.
"Mohla by si požiadať hokejistu."
"Neprichádza do úvahy, tvrdila som, že niekoho mám...takže by som ho mala priviesť."
"Požiadaj Kiliana."

Lara 41

"Ben neobzerajte sa, akoby sa vás niekto chystal zavraždiť...jednoducho pite svoj čaj." Zachichotala sa.
"Cítim sa dosť nesvoj. Myslím, že Tom by sa mi nepoďakoval, keby som nechal znesvätiť jeho schránku...a to ani nehovorím, aký by to malo dopad na moju psychiku." Lara sa perlivo zasmiala.
"Nikoho nenapádajú, ani neznásilňujú, sú neškodný a nevtieravý. Oni sa medzi sebou spoznajú...náznaky, gestá...nie ste ich tip, tak sa pokúste sústrediť na mňa, áno?" Prikývol a prvý krát sa usmial.
"Správam sa ako hlupák, však?"

Lara 40

Zafučal a pohol sa za ňou. Na frekventovanej ulici do nich niekto neustále narážal. Povestný ruch New Yorku sa nenechal zahanbiť.
"Čo by si chcela vidieť?" zmenil tému, vyhnúc sa jednému ponahľajúcemu chodcovi. Prešli na druhú stranu ulice, kde bolo o čosi pokojnejšie.
"Nič konkrétne pôjdem kúsok peši a potom sa zveziem metrom."
"Kde bývaš?"
"Východne od metropolitného múzea na Manhattane."
"Ako inak. Bohaté dievčatko svojich bohatých rodičov."

Lara 39

Vrátil sa asi o dve hodiny s podnosom plným jedla a našiel dievča spať, ako zarezané. Bola vyčerpaná. Zvalil sa do kresla a ticho rozprával s Jamesom. Uvedomil si, že podobne ako Lara sa s nim dokáže rozprávať úplne o všetkom. Akoby to nebol ani počítač, ale samostatne uvažujúca bytosť, so svojimi názormi a nápadmi. Pristihol sa, že sa mu začínajú zatvárať oči. Strhol sa, keď ho niekto prikryl dekou.
"Zaspali ste..." S úsmevom sa ospravedlnila.
"Priniesol som nejaké jedlo." pretrel si rukou tvár, aby sa prebral.
"Hovoril som s vašou matkou, je dosť zo všetkého vystrašená."

Lara 38

"Čo sa to prepána...Lara?" zafučal nechápavo James.
"Aktivuj Laser!" Bežiac zo seba vytlačila. Vbehla do hustého porastu džungle.
"Neujdete mi výsosť, mám váš časovač! Tak buďte rozumná a vráťte sa, iba sa chcem porozprávať." Ozvalo sa niekde za ňou.
"To určite, iba porozprávať!" zafučal nespokojný James. Skryla sa pod padnutý strom, ktorého liany z okolitých porastov takmer obrástli, takže jej poskytli nespozorovateľný úkryt.
"Idem na pláž, ak sa tam do piatich minút neobjavíte, zabijem toto telo...a tak či tak vás nájdem, neujdete mi!" Škodoradostné sa zasmial a zmizol.

Syndikovať obsah