Vitajte v našom Literárnom klube

Stvoril ma Boh.
A stvoril ma ženou.
Občas odvážnou, občas pojašenou...
no predovšetkým citlivou.
Rada sa smejem a často plačem.
Mužom sa hysterická pozdávam...
nevidia, čo by vidieť mali.
Svet pocitov je dokonalý.

Myšlienky, tie do vrecka neschováš,
myšlienky, tie sa z duše vonku derú...
a tak slovami maľujem
obrazy lásky, bolesti, snov,
na plátno života súhru pocitov:
radosť i strach, vieru i nedôveru...

Lara 24

"Choď preč Ian, nemám na teba náladu!" Zavrčala, posadila sa a poobzerala. Vypúlila oči na muža sediaceho na stoličke vedľa postele. Zastonala.
"Kruci! Jeden lepší, ako druhý." Zahundrala omámené.
"Som veľmi rád, že ma rada vidíš." Zachechtal sa agent.
"Čo tu robíte? Som v špitáli?" Prikývol.
"Volal som tvojej matke, keď si neprišla na schôdzku. Povedala mi, čo sa stalo. Tak som ťa prišiel pozrieť. Tvoja matka musela odísť, neskôr zase príde." Milo sa usmial. Vystrúhala kyslú grimasu.
"Naozaj? Skôr si myslím, že ste prišli skontrolovať, či to nie je nejaký podraz, agent!" Zasmial sa.

Lara 23

Rýchle sa začalo stmievať. Odhadovala, že je niečo po pol šiestej. Obozretne postupovala s nepríjemným pocitom, že sa deje niečo vážne. V prítmí lesa zazrela skupinu mužov. Neveriacky sa poobzerala. Mali na sebe kilt Duncanovcov. Skryla sa za strom a hneď ako jej zmizli z dohľadu sa rozbehla. Šero jej neprekážalo. Poznala tieto lesy aj so zatvorenými očami. Pohybovala sa ticho, aby na seba neupozornila zbytočným lomozom. Nešlo jej do hlavy, čo robili muži Duncana na území zemana Kincleada.

Lara 22

Trvalo mu takmer dva týždne, kým sa nakoniec vydal do Európy. Z práce dostal mesiac dovolenky, aby sa spamätal po prežitej traume, ale kým zariadil všetko potrebné a absolvoval všetky vyšetrenia....čím viac ich podstupoval, tým rozčúlenejší bol a v duchu si prisahal, že niekto za toto zaplatí. A tušil aj kto...Lara. Nemohol to dokázať, ale vedel to naisto a to mu stačilo.

Lara 21

Prešla sa po dome v ktorom mala stráviť nasledujúce dva roky. Nepáčil sa jej. Bol príliš moderný a honosný. Otvorila notebook a našla najbližšiu internetovú sieť. S drzým úškľabkom prekabátila vstupne kódy a natiahla sa.
"Ahoj Lara". Ozval sa ospalým hlasom James.
"Zobudila som ťa?" zaškerila sa.
"Keď som bo v režime spánku, tak som asi spal, no nie?" Na monitore sa objavila tvár Ryana a vyľakane sa okolo seba poobzeral.
"Lara pomoc! Toto je čo? Je tu tak málo miesta, myslím, že dostanem záchvat klaustrofóbie" Zvolal s panikou v hlase.

Emma 13

Odviezla svojho brata na letisko a s úsmevom sa vracala domov. Bol po uši zamilovaný a keď ho podporovala v rozprávaní zabudol na ňu, aj na celý svet. V pracovnom týždni nasadila vysoké tempo. Striedali sa služby v požiarnickej jednotke, so službami u samaritánov. Ethana zahliadla len v nemocnici. Snažil sa ju primäť na rozhovor, ale ona sa mu vyhýbala. Videla, že v duchu zúri, ale nedovolil si ju konfrontovať na verejnosti. Volal je nespočetne množstvo krát, ale ona ignorovala každý jeho pokus. V utorok sa konečne odhodlala prezrieť papier, ktorý jej dal Cliff v tú osudnú noc.

Anabell 27

Keď začula na chodbe ťažké kroky, spozornela. Vyskočila a potichu pribehla ku komode. Vzala do rúk ťažkú sošku medeného Pegasa a postavila sa za dvere. Kľúč v zámke zaškrípal a dvere sa pomaly otvorili. Vstúpil dnu vysoký, plecnatý muž. Nevidela ho, v izbe vládlo prítmie svitania. Na nič nečakala, rozohnala sa a udrela. Precenila jeho obratnosť a reflexy. Zasiahla ho , ale len okrajovo, do temena. V poslednej chvíli sa vyhol priamemu zásahu do hlavy. Šťavnato zaklial, zakolísal sa, ale nepadol.

Lara 20

"James! Tomu hovoríš pokojné miesto?!" Zavrčala hneď ako doskočila.
"Ahoj Lara, vidím, že si úplne v poriadku, keď sa na mňa už zase hneváš. Páčila si sa mi viac umierajúca. Bola si milá!" Zahundral James.
"Človeče poslal si ma medzi kanibalov!"
"Výraz človeče, beriem ako kompliment, nie urážku." Odvrkol. Lara sa zasmiala.
"Som rada, že ťa vidím, chvíľami som sa bála, že ťa už nikdy neuvidím."
"Naozaj?! "Na monitore sa objavil šťastný, tlieskajúci smajlik.

Lara 19

Ráno jej sestra pomáhala pri rannej toalete. Mala bolesti a neustále pocit, že omdlie od slabosti. Napísala na list papiera kľúč ku šifre, ktorú sľúbila agentom a vložila ju do stolíka. Cítila sa smrteľne vyčerpaná. Čas neúprosne letel. Musela sa odtiaľto dostať. Netrpezlivo čakala na Clarka. Vedela, že ho vyšlú ako predvoj, aby sa jej ako psychiater pokúsil, čo najcitlivejšie predostrieť situáciu, v ktorej sa nachádzala. Prešla vizita. Tvárila sa, že spí. Nemala náladu počúvať lekárov, ani vnímať ich súcitné pohľady.

Lara 18

Niekto ju zľahka bozkával na čelo a bola jej príšerná zima.
"Odkedy je v pekle zima...dúfam, že ma práve oblizuje nejaké rohaté čertisko." Nespokojná sa snažila otvoriť oči, aby si prezrela to divné peklo. Bola príliš slabá a tak len odovzdane vzdychla.
"Lara, miláčik musíme ísť...otvor oči, no tak." Nahováralo ju ticho "čertisko". Hlas jej bol taký povedomý. Keď si uvedomila komu hlas patrí, okamžite prišla k sebe.
"Ian." Zachrčala. Na široko sa usmial. V miestnosti bola tma, ale vedela, že sa usmieva. Poznala ho.
"Musíme ísť, zvládneš to?"
"Kam?" Vytlačila slabo.

Syndikovať obsah