Vitajte v našom Literárnom klube

Stvoril ma Boh.
A stvoril ma ženou.
Občas odvážnou, občas pojašenou...
no predovšetkým citlivou.
Rada sa smejem a často plačem.
Mužom sa hysterická pozdávam...
nevidia, čo by vidieť mali.
Svet pocitov je dokonalý.

Myšlienky, tie do vrecka neschováš,
myšlienky, tie sa z duše vonku derú...
a tak slovami maľujem
obrazy lásky, bolesti, snov,
na plátno života súhru pocitov:
radosť i strach, vieru i nedôveru...

Dade dedhmia 5.

neskor - chyba pri vkladani

Dade dedhmia 4.

V to sychravé ráno som šla s Bobe sama von. Micky odišiel za svojimi pracovnými povinnosťami. Vykračovala som si spokojne lesnou cestičkou, pohrúžená do vlastných myšlienok. Ona lietala s vetrom opreteky kolo mňa, až kým sa v jednej chvíli nestiahla bokom na vykonanie potreby.

Lara 72

"Mňa teda vôbec nie, nikdy som nebol priekopník. Ako som spomínal, čokoľvek sem preliezlo... ehmm... nebolo to nič príjemného". Ukončil Ben.
"Dobre, je čas na spanie. Rúfus vám pripraví hosťovskú izbu. Ja si ešte odskočím". Tajomne sa usmiala.
"Predpokladám, že chceš navštíviť svojho manžela. Je doma a v kľudovom režime". Spokojne ju informoval James. Široko sa zazubila a zodvihla hore palec.

Dade dedhmia 3.

Niekedy na jar som sa rozhodla skrášliť balkón. Zaodieť ho do sviežeho, zeleného šatu. Nech sa oči kochajú a duša plesá. V supermarkete som si okrem iného vyhliadla aj tie najkrajšie, najhustejšie, najčervenšie muškáty, dokopy šesť kvetináčov a spokojná so svojim výberom sa pobrala nazad domov. Na čosi dôležité som pri nákupe zabudla. Chvíľu som zvažovala, čo spraviť. Rozhodla som sa pre alternatívu rýchleho návratu do obchodu. Susedu sitterku som doma nezastihla, no myšlienku vziať Bobe so sebou som zamietla už pri jej zrode, veď na bicykli to bolo ozaj na otočku.

Dade dedhmia 2.

„Čo sa deje, Dž-nem?“ vyšiel Micky z obývačky, prilákaný hlasným híkaním .
„Mňa asi namieste porazí. Tak za toto sa nám majitelia pekne poďakujú! Zohni sa a pozri sem,“ ukazovala som mu prstom na spúšť pod lavicou.
„To čo si zasa vyparátila?“ Rahmi sa vzpriamil dvakrát rýchlejšie, než sa zohol a s bleskami v očiach sa pobral ku Bobe, ktorá sa triasla ako osika vo vetre. Začal ju nazlostene ťahať za kožuch na krku.
„Micky!“ zvolala som nahnevane. „Nechaj ju na pokoji. Psa nikdy nesmieš trestať za niečo, pri čom si ho priamo nenachytal. Ona vôbec nechápe, čo od nej chceš.“

Dade dedhmia 1.

zo str 101
Z Bobe, tej malej, huňatej guľky, rástla zo dňa na deň, ako som už na začiatku spomínala, ozajstná krásavica. Výzorovo trochu pripomínala líšku so špicatými ušami, ale v bielom. Teda okrem hlávky, ktorú mala sfarbenú na žíhano do tmavohneda s bielou deliacou cestičkou presne v jej strede. A inak bola prefíkanejšia než ktorákoľvek líška. Výškovo nedosiahla úroveň svojej matky, ale to nám vôbec neprekážalo. Vzhľadovo ju tromfla na plnej čiare.

Tretiemu chlieb (26.)

„Odveziem najprv Stephana do škôlky a potom vás s Valentinou naspäť domov. Ja musím na niekoľko hodín do roboty a keď sa vrátim, porozprávame sa,“ pokračovala Lucia, Ankina au-pair mama. Nato sa otočila k deťom a zopakovala im, pravdepodobne, tú istú verziu ešte raz v taliančine.

Tretiemu chlieb (25.)

„Tomu akosi nerozumiem... Prepáčte, ale ja sa vám opäť ozvem, keď sa spojím s pani K. Pravdepodobne došlo k nejakému omylu,“ ukončila som narýchlo hovor.
V agentúre sa však nik nehlásil. Majiteľka si zaisto veselo užívala posledné dovolenkové dni a vôbec ju nezaujímalo, že dátum Ankinho plánovaného príchodu sa blíži míľovými krokmi. Zmrákalo sa mi pred očami, ale nič sa nedalo robiť. Musela som ihneď volať na Slovensko.

Tretiemu chlieb (24.)

„Ako to... nedostanem?!“ spýtala som sa priškrteným hlasom a v kútiku duše dúfala, že sa jedná iba o nejaké nedorozumenie, lebo kamenný výraz v jeho tvári mal na hony ďaleko od žartovania.
„No nedostanete,” zahlásil suverénne a zároveň s takým nepríjemným chladom, až som na mieste takmer stuhla. „Už nespĺňate hornú vekovú hranicu.“
„Akože nespĺňam? Veď mám dvadsaťštyri a pobyty sú do dvadsaťpäť!“ protirečila som mu, presvedčená o svojej pravde.

Syndikovať obsah