Vitajte v našom Literárnom klube

Stvoril ma Boh.
A stvoril ma ženou.
Občas odvážnou, občas pojašenou...
no predovšetkým citlivou.
Rada sa smejem a často plačem.
Mužom sa hysterická pozdávam...
nevidia, čo by vidieť mali.
Svet pocitov je dokonalý.

Myšlienky, tie do vrecka neschováš,
myšlienky, tie sa z duše vonku derú...
a tak slovami maľujem
obrazy lásky, bolesti, snov,
na plátno života súhru pocitov:
radosť i strach, vieru i nedôveru...

Lara 80

Za pomoci Totariána sa dostali hore skalnou stenou bez väčších problémov. Umiestňoval skoby, takže mali zjednodušené lezenie. Istil ich, aj zvetraný terén bol v tomto prípade bezpečný. Komplikácia nastala až tesne pred vrcholom. Prechod skalnou plošinou bol zavalený obrovským balvanom.
"Čo navrhuješ veliteľ?" obrátil sa k nej Janus. Muži sedeli na skalnom previse oddychovali a upreli na ňu zvedavé pohľady.
"Matyena, dokážeš odhadnúť hrúbku a zloženie toho kameňa?" požiadala Xzisuina. Bez zaváhania podišiel k skale a položil ruku na balvan.

Dade dedhmia 10.

V strede týždňa som sa dohodla s Finom, že za ním prídem do kancelárie, aby sme podrobne prebrali ďalšiu taktiku. Akonáhle som vstúpila dnu, zaregistrovala som hrôzu v Renatiných očiach.
„Preboha, ty tu čo robíš?“ prekvapilo ma jej zvolanie. Naháňalo strach, že i muchy vovnútri prestali ako na povel bzučať.
„Prečo? Stalo sa niečo?“ nechápavo som na ňu pozerala.
Fin už tiež stál vo dverách a vety, ktoré vzápätí vyslovil, mi podlomili kolená. „Ty naozaj zatiaľ ešte nič nevieš?“
„A čo takého?“

Lara 79

"Čo dopekla je ten Bindi?!" zafučal Janus.
"Je to tá, Bindi. Taká červená bodka v prostriedku čela. Maľovali si ju ženy, ako okrasu...v Ázií, najmä v Indií." Odpovedal so smiechom Ian.
"Nestrelila by mu do prostred čela!" neveriac odfúkol Janus.
"No, poriadne sme ju nahnevali. Mala pravdu, bola to kardinálna chyba."
"Kto by to bol povedal. Také malé stvorenie a toľko temperamentu. To by som nečakal, keď kopla do tej stoličky... prišlo mi to smiešne a roztomilé." Uškrnul sa Zachrus.

Lara 78

Kdesi po polnoci sa unavene vystrela a ponaťahovala. Ako sa zohla nad stôl, uvedomila si, že jej krváca nos.
"Tak toto sme tu už dlho nemali. Niečo sa po-kydalo. Už mi dlho nekrvácal nos, teda ak nerátam reakciu. Asi by som mala preventívne skočiť do dvanástky. Necítim sa dobre a tá enormná žravosť tiež nie je, nič moc." Pomyslela si a vytiahla papierovú vreckovku z boxu a strčila si ju do nosnej dierky. Vrátila sa k zašifrovaným dátam. Zašomrala nadávku a prudko si zovrela hlavu do dlaní. Pulzujúca bolesť ju prinútila zovrieť hlavu, ako do zveráku. Bolestne zavyla.

Dade dedhmia 9.

Dodnes si presne pamätám dom na rohu križovatky, v ktorom sme my dve s Monikou strávili prvú noc na úteku. Nachádzal sa neďaleko Kolumbusplatzu. Výťahom sme sa odviezli na štvrté poschodie. Monika odomkla. Sadla som si pohodlne do najbližšieho kresla a konečne s úľavou vydýchla. Od toho momentu som sa cítila opäť voľná (ako lastovička na začiatku svojej sťahovavej kariéry – veď len za prvé dva roky som dokopy šesťkrát menila bydlisko). Bobe nás celý čas sprevádzala, no my sme sa jej za posledných desať hodín venovali vzhľadom na ich priebeh pomenej než zvyčajne.

Lara 77

"Posaďte sa, princ Horias pod okno... budete mať dostatok miesta, vystrieť krídla, nemusíte trpieť nepohodlím. Vedľa neho si môžete sadnúť vy princezná Pertana a po pravici Ben. Ste odolný na jeho jed, ak by ste nešťastnou náhodou niekoho... regent vy ste zase odolný na Marnaviánske toxíny, takže sa posaďte vedľa Bena, ja si sadnem ku princezné. Kilian ku mne, James z druhej strany a rytierov usadíme na koniec, aj keď sú zrejme odolný...ak ma pamäť neklame. A máme to bez nejakých zdravotných následkov." Usmiala sa. Takmer vzápätí sa objavil Rúfus. Rýchle prestieral na stôl.

Fáza tri 14.

Niekedy pred štrnástimi rokmi som konečne obdržala trvalé pracovné povolenie v Nemecku. Ten papier mi odrazu otváral dvere dovtedy neznámych trinástych komnát. Nie síce v každom paláci, ale pre začiatok som bola nadmieru spokojná ... teda navonok.

V tých časoch sa naše diplomy v Nemecku ešte neuznávali a i keby, mala som pocit, že z môjho štúdia mi už dávno všetko vypŕchalo z hlavy.

Tretiemu chlieb (27.)

Zrazu sa otvorili vchodové dvere a do bytu vošiel Richard.
„Tak ako? Dopracoval si sa k nejakým informáciám?“ vrhla som sa na neho s nedočkavosťou v hlase.
„Hm, ako som predpokladal… má v tom prsty Oliverova banda. Spolužiak teraz niečo zisťuje a večer sa stretneme pred našim domom.“
Zvyšok dňa sme sa prechádzali po meste. Ukazovala som Mickymu stred Bratislavy – Michalskú vežu, Starú radnicu, Primaciálny palác, ale ani mnou tak obľúbené pamiatky nedokázali otupiť nervozitu, ktorá mi zákonite nahlodávala nervovú sústavu. Paradoxne najpokojnejší z nás bol práve Rahmi. Aspoň sa tak tváril.

Fáza tri 13.

Sedela som v U-bahne a pripravovala sa na nadchádzajúci pohovor. Dúfala som, že ešte stále nie je neskoro a ja mám šancu ziskať nejaké voľné miesto z toho množstva, o ktorom nám s nadšením rozprávala Anetta. Podľa jej tvrdenia ponúkal Infineon každoročne počas letných dovoleniek prácu pre študentov. Vo výrobe chipov a tá v tom čase bola na vrchole svojho úspechu. Keďže deväťdesiat percent zamestnancov pochádzalo z Turecka, Pakistanu, Vietnamu a podobných krajín, brali si pravidelne dovolenku medzi júlom a septembrom, aby navštívili na niekoľko týždňov príbuzných vo svojej domovine.

Syndikovať obsah