Emma 12

Poobede jej zazvonil telefón.
"Ahoj Matheo...prežil si?" chichotajúc sa spýtala. Tlmene sa zasmial.
"Ale áno, tie tvoje pilulky ma vykurírovali, ako dlho sa ešte zdržíš v práci.
"Neviem, ešte asi tak dve hodiny...máme tu ešte nejaké organizačné veci, ohľadne jednej misie...a hromadu pacientov,čakajúcich na ošetrenie.
"Prídem po teba." Navrhol a Emma vzdychla.
"Dobre Matheo, budem rada...ale príď sám, svojho kamoša, nevoď ho so sebou." Postavila si podmienku.

Obsah: 

Lara 3

Keď vošla sestra s injekciou precitla.
"Čo je to?" zagánila na injekciu.
"Nariadila to doktorka,vyspíš sa srdiečko...bude ti lepšie"
"Neopovážte sa do mňa napchať ten oblbovák!" zavrčala popudlivo. Sestra prekvapene cúvla, pri výbuchu hnevu zronenej dievčiny.
"Lara, možno by ti bolo lepšie.Upokojila by si sa." Ozvalo sa ticho od dverí.Pohliadla na agenta Samersa.
"Nikdy som nebola pokojnejšia." Chladne odvrkla. So záujmom sa na ňu zadíval.
"Viem, ako sa cítiš. Si hlboko ranená svojou stratou, si nahnevaná na nespravodlivosť osudu...si.."

Obsah: 

Lara 2

"Možno chodila do niektorej zo súkromných škôl", hádal Samers.
"To určite. A kto sa staral o toho chlapca?" vyvrátila jeho teóriu.
"Čo ak Bradley zmenil identitu? čo ak .."
"Mám tu celý jeho záznam,od narodenia...chodil na strednú, dokonca na výšku...nedokončil ju. Sedel...vlastne nesedel, pol roka bol vo vyšetrovačke, nakoniec ho pustili, bol oslobodený...vinu za podvod mu nedokázali!" hundrala si popod nos vyšetrovateľka.
"Kde bolo v tom čase dievča? " zaujímalo mladíka.

Lara

Rozleteli sa dvere a dnu, do malej, tmavej miestnosti, vtrhol zadýchaný muž v stredných rokoch.
"Ticho! zobudíš Erika" okríklo ho drobné dievča.
"Lara,musím na chvíľu odísť" vyhŕkol prudko a náhlivo podišiel k šatníku.Vytiahol cestovnú tašku a jednoducho zhrnul veci z police.Nechápavo na neho hľadela.
"Čo znamená, tá chvíľa?"
"Mám nejaké problémy, vrátim sa pre vás o pár dní...prepáč zlatko, inak to nejde." Ticho, ospravedlňujúco vysvetľoval.
"Čo si vyviedol tentokrát, v čom zase lietaš?!" Zaútočila priamo.
"Vymklo sa nám to kontrole, možno príde polícia...nemám čas!"

Obsah: 

Anabell 24

Jerguš potichu zaklopal,keď sa neozvala odpoveď,pootvoril dvere.Anabell spala.Deti ležali vedľa nej.Jeden s chlapcov spal,ale druhý sa nespokojne vrtel a pomrnkával.Na jeho rozhnevané zaplakanie,žena ospalo zodvihla hlavu.
"Čo je chrobáčik,si nespokojný?" nežne sa mu prihovárala.Jerguš si odkašľal.
"Ehmmm...klopal som" Ospravedlňujúco sa usmial.Anabell rukou naznačila,aby vošiel.Prisadol si k nej na lôžko a s údivom sa zadíval na obe deti.
"Ako ich rozoznáš? sú navlas rovnaký."

Obsah: 

Tam v nebíčku - Veľký Ilum

VEĽKÝ ILUM
Bol raz jeden ctižiadostivý človek, ktorý prišiel na Zem, aby im pomohol v ich vývoji, aby im ukázal nástrahy, ktorým sa majú vyhnuť.
Ako inak, volal sa Ilum a narodil sa v bohatej rodine, kde bolo dostatok aj keď nie prepych a prebytok a tak malý Veľký Ilum už v mladom veku vedel zarobiť mnoho peňazí a tak celá rodina sa tešila, aké je šikovné ich dieťa. Čo na tom, že tam bolo trošku aj podvodu a zrady, veď peniaze vedia poriadne zatvoriť a oslepiť oči. A čo nevidím ma predsa nebolí.

Poetické duše: 

Tam v nebíčku - nie len scifi poviedky

Tam v nebíčku, kde sa rodia malé bytôstky, je nádherný deň. Majstri v dielňach chystajú prekrásne rúcha. Nechápavo pozerám ako niekto môže utkať také krásne vzory a pýtam sa. Pre koho je pripravené toto rúcho s prekrásnym atlasovým vzorom?
Poď a pozri sa na toho kto bude nosiť toto rúcho. Doviedol ma do miestnosti kde bolo skoro mlynské koleso a na každom stupienku toho ozubeného kolesa bola nová dušička. S radosťou vyskočila a tešila sa, že je na svete. Ale toto rúcho jej bude veľké. Áno, máš pravdu, ale nie úplnú. Raz do svojho rúcha dorastie a naplní svoje poslanie.

Poetické duše: 

Nebeské rozprávky 3

V jednom mestečku v jednom pánskom dome sa hlási na svet dieťatko. Už sa žije v zriadení, kde nemôžu byť páni, ale všetci sú navzájom rovní. Takže aj v tomto dome iba drobnosti odzrkadľujú pánsky pôvod. Nádherné piano, komody ale aj batistové obliečky v ktorých leží mamička. Odvážajú ju do nemocnice a tam na svet prichádza malý a útly chlapček. Je zmätený, čo sa to deje, prečo je tu?.

Poetické duše: 

Anabell 23

Prekvapil ju kŕč do pod-bruška.Zalapala po dychu,ale bolesť o chvíľu pominula.Vydýchla si.Planý poplach.V posledných dňoch sa jej stávalo,že ju náhle prekvapili tieto kŕče.Prechádzala sa po kajute a ustarostená rozmýšľala.Vedela,že pôrod sa nezadržateľné blíži.Nedokázala si ani predstaviť,že porodí tu,v tejto kajute,bez pomoci.
"Musíš vydržať drobček...nesmieš sa ponáhľať." Prihovorila sa dieťatku.Presne o dvadsať minút ju preťala,ďalšia nepríjemná bolesť.Oprela sa o stôl a predýchala kontrakciu.

Obsah: 

Anabell 22

-počul si to?
-počul! Zavrčal vysoký,robustný námorník na svojho šťúpleho spolu sediacého v prístavnej krčme.
-takže tvoje tušenie sa splnilo a tá malá lady to prežila...Spokojne skonštatoval drobný muž.
-áno,vedel som,že prežije...veril som,že to prežila....
-kolujú o nej celé legendy...vraj oslobodila všetkých otrokov...ľudia sú jej oddaný...
-neviem,čo stále dobiedzaš! nezaujíma ma!
-ale zaujíma Tom!hovorím ti to preto,aby...nechcem...však neuvažuješ o tom,ísť a pomstiť sa? Na tvári mladého,statného muža sa objavil tajomný výraz,ktorý veľmi znepokojil,jeho spoločníka.

Obsah: 

Stránky



Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.