čo je to sneh 17.

Cesta na severe Kene bola plná vyschnutých výmoľov a kamenia. Harryho a Michala na sedadlách rovera poriadne nadhadzovalo. Max sa natriasal vzadu, medzi kanistrami s vodou, škatuľami s liekmi a sušeným mliekom. Napriek predpoludňajšej páľave fajčil, preto ho Harry ešte pred odjazdom vyhostil dozadu.
-Bude to stačiť?! - kývol Michal bradou k liekom a kanistrom..

čo je to sneh 16.

Za oknom paneláku divoko zahvízdal vietor. Hanka zaklapla katalóg so vzorkami poťahových látok, doteraz rozložený na stole a skleslo naň položila ruky. Nijaká práca, nijaký záujem o interiér, zariaďovaný jej rukami, jej nápadmi. Nijakí priatelia, kamarátky, posedenia pri káve, alebo nebodaj výlety. Na čo vlastne čakám? Na zázrak?

čo je to sneh 15.

V Taalume bolo teplo naozaj. Pot sa z neho lial vo dne v noci, miešal sa s prachom a štípal ho v očiach, až ich mal červené. Jeho telo sa zatiaľ odmietalo aklimatizovať. Stále trpel horúčkami a hnačkami. Žalúdok mal ako na vode. Bol unavený, lebo kvôli neprestajnému vrzúkaniu hmyzu nemohol spať. Izbu mal stále plnú kadejakej hávede. Jašterice, pavúky, stonožky, hady, tisli sa k nemu každou škárou.

čo je to sneh 14.

Hanka sa pomaly nadýchla a rátala do šesť ... sedem ... osem ... Potom rovnako pomaly vydýchla. Voda, ktorej mala len pred chvíľou plné oči a ústa, bola ľadová. Zase ten sen! Nerozumela tomu. Nechápala, čo sa má ešte stať. Veď všetko sa už stalo! Zostala znovu sama, opustená a oklamaná. Myslela si, že sa s tým dokáže zmieriť rýchlejšie, ale jej podvedomie a telo ako keby jej robili napriek. Pýtali si fyzickú prítomnosť JEHO. Vôňu a teplo. Pevné mužské ruky. Mäkký hlboký hlas. Úsmev. Dotyk úst. Zaliali ju slzy. Nie! Nie a nie!

čo je to sneh 13.

Bol posledný adventný týždeň. Davy ľudí v radostnom očakávaní nechávali na seba váľať decibely vianočných kolied v nákupných centrách a na námestiach, lemovaných napodobeninami perníkových chalúpok. Tri dni pred Vianocami prešiel Igor svojou úplne novou čiernou a ligotavou audinou cez bránu Zigotransu a odstavil ju hneď pri vchode do hlavnej budovy. Vzal zo sedačky tri menšie škatule a vybehol hore schodmi.

čo je to sneh 12.

Celá schodisková dráma začala vlastne ešte skoro ráno, keď Michal dorazil z nemocnice domov. V pracovni najprv šmaril kľúče na stôl, potom z neho jediným pohybom zmietol všetko na zem. Kreslo od stola odsotil, až narazilo do steny. Potom otvoril dvere na balkón a vyšiel von. Stál v raňajšom chlade len v košeli a díval sa, ako na druhej strane malého parku postál autobus. Ľudia do neho nastupovali, aby sa odviezli do práce. Tam, kde on práve skončil.

čo je to sneh 11.

Hanka sa zase ráno pohádala s Igorom. Stačilo, aby zbadal prsteň a vyvádzal, ako keď sa býkovi pred očami zatrepe červené plátno. -Ako chceš žiť? Sotva dokončíš školu, zavesíš sa na prvého chlapa, ktorého stretneš!- ruky sa mu od hnevu triasli, že si nevládal uviazať viazanku pod krkom.
Odsotila mu ich a uvoľnila ten žvacheľ, ktorý si namiesto uzla vyrobil. -Čo ti na ňom vadí? Že nie je podnikateľ, ako ty? Alebo že je oveľa starší odo mňa? Tak na to ti kašlem!

čo je to sneh 10.

Také dni, keď sa človeku chvíľu darí, je spokojný a šťastný, no vzápätí sa veci vyvinú inak a do všetkého by najradšej kopol, nazýval Michal hojdačka. Tobôž také dni, kedy sa pohyb raz hore, raz dolu zopakovával viackrát za sebou.
Potlačil pred sebou lietacie dvere detského oddelenia a nadýchol sa známej zmesi dezinfekčného prostriedku, vydýchaného vzduchu a použitých detských plienok.

čo je to sneh 9.

Posilňovacia lavička stodvadsiaty krát zaškrípala a Ivan Krivočenko zdvihol svoje šľachovité, ale silné telo do sedu. Prešiel do kúta jedinej izby malého bytu, kde boli v stojane naskladané činky. Vybral tú najväčšiu a vzoprel ju, až mu na krku navreli žily ako povrazy. Zopakoval to ešte deväťkrát, činku odložil presne na to miesto skadiaľ ju vybral a odišiel pod sprchu.

čo je to sneh 8.

Do služby nastupoval hneď v to ráno. Pískajúc si vybehol z domu a obišiel nízke kríky, vysadené popri cestičke k parkovisku. Do vrecka nohavíc si vložil pár drobných mincí na nejaké raňajky a noviny. Keď odchádzal z bytu, bolo štvrť na šesť. Mal presne pätnásť minút času.
Namieril kľúč na auto, keď si na ňom všimol niečo divné. Vzápätí nahlas zahromžil. Malo prázdne všetky štyri pneumatiky. Na viacerých miestach prepichnuté a prerezané. Chvíľu stál ako obarený a hľadel na svoju limuzínu, ktorá takto vyzerala ako chromý živočích.

Syndikovať obsah