Anabell 12

Nepokojná vstala.Obliekla sa a nedočkavo sedela za stolíkom.Nakoniec nevydržala a vyšla na palubu.Hľadela do prístav,ako sa zobúdza,ako v ňom začína pulzovať život.O chvíľu sa za ňou objavil Jerguš.
-nemohla si spať?
-nie,som rozrušená...tak dlho sme sa nevideli...

Zaklínač 43

-Derek,je bezpečné sa dotýkať tej veci na zemi? Spýtal sa Patrik nezúčastnené,ale v duchu sa striasol od odporu.Mladý muž sa nahol od počítača,vrhol pohľad cez stôl na krvavú masu a uškrnul sa.
-myslím,že hej...Lea "tu vec" definitívne vyradila z hry...a na stene sú stopy,ako si ehmmm...očistila čižmu...bez obáv Patrik,odpracem to...Zasmial sa vstal,natiahol si rukavice,ktoré stali v každom rohu miestnosti v boxoch.Vošiel do zadu,doniesol jeden uterák a "zbalil" ostatky.
-odnesiem to do labáku,Joshua sa na to určite rad pozrie...

Drahý,

Pamäť mám v dlaniach,
Ty to vieš, aj ja to viem.
Chcem prijať v tajných prianiach
svetlo, do mojich vlastných tiem.
Cítiš to teplo?
Do líc ho vplavil bozk
Vnorený v mojich vlasoch,
Pohľad mi mäkne ako vosk
Obradným sviecam v jasoch.

A nepýtam sa už,
či vôbec smiem
Dotknúť sa tvojho dychu.
Ja som len žena, a ty muž.
Čo trúfli si bez ostychu
Ponúknuť vlastný nahý tieň,
Darovať chvenie v prvom vzdychu.

Ty si môj muž, ja tvoja žena,
V bezpečí tvojho srdca už
Ja, plachetnica zakotvená.
Holubica v nenútenom zajatí,
Oddaná rukám svojho pána.
Schovaná v tvojom objatí

Zuzanka

Krásny letný deň,slniečko posiela teplé lúče na rozkvitnutú lúku. Tichý vetrík pohládza margarétky, kohútiky a zvončeky, ktoré prerastajú zelenú trávu. A oni ako by sa klaňali pred hlávkou so zlatými vláskami, ktorá sa pomaly pohybuje vo vysokej tráve.Dlhá suknička a tráva jej bránia v pohybe a ona by si tak rada natrhala zo všetkých kvetov. Naťahuje malé rúčky a kvety sa jej vyhýbajú. Občas sa jej podarí niektorý zachytiť, no stonka sa utrhne a v rúčke ostane iba pár lupienkov kvetu. Kdeže je mama, tá jej vždy natrhá peknú kytičku.

Túžba

Láska je bolesť
Z prebudenia
A nebo plné hviezd.
Keď jednu len pre seba
chceš mať na
konci svojich ciest.

Láska je bolesť
Z prebudenia
so slnkom v hrudi,
keď okamžite vieš,
Že bez jej opojenia
Ľúbiť nebudeš.

Láska je bolesť
Z preplnenia
A hladné oči milencov,
Keď srdcia praskajú
Dotykmi, nehou snenia,
Ktoré tak veľmi chýbajú.

Zaklínač 42

Vyšli z hotela.Pritiahla deku okolo spiaceho dieťatka,vietor pofukoval a aj napriek tomu,že bol júl,sychravé londýnske počasie,neostávalo nič dl´žne svojej povesti.Jemne jej zobral cestovnú tašku,ktorú mala prevesenu cez plece a chcel jej zobrať aj dievčatko.
-nedotýkaj sa jej! Zasyčala hnevlivo
-si taká drobná,chcel som ti len pomôcť!
-zato ty si veľký ako vôl! Odsekla.Zasmial sa hrdelným hlasom.
-pokladík verím,že oceníš moje fyzické rozmery...Stíšeným hlasom ju vábil.
-to určite! len si nenamýšľaj!Odvrkla drzo.Zase sa zasmial,bola zábavná,taká nahnevaná.

Zaklínač 41

-je to syréna...Uvažoval Aidan počas letu.
-ešte sme ju nestretli,ale všetko nato poukazuje...demonika síce trhá...ale len jednú obeť..nie viacerých naraz a nie tak dˇaleko od brehu...dvojča nepôjde do vody a svetlonos netrhá...musí to byť syréna...
-ako ju dostaneme?
-pôjdeš do vody a my v člnoch,v potápačskej výstroji ti ju obklučíme a dorazíme...
-myslíš,že vydržím vo vode tak dlho bez vzduchu...
-si zaklínač pravdaže vydržíš...dokážete plávať rýchle aj dýchať pod vodou....U´plne pokojne skonštatoval Aidan,akoby to bola najprirodzenejšia vec na svete.Sebastián sa zaškeril.

novomanželom

Buďte vzájomne si svetlom,
čo pre druhého žiari,
na čas, keď mizne
cesta pod nohami,
aj odhodlanie v tvári.
Buďte vzájomne si ohňom,
čo rozohrieva dlane,
pre dotyk lásky,
pre túžbu
a bozk, položený na ne.
Buďte si hudbou,
čo v zaľúbených
srdciach zneje,
piesňou a veršom,
čo nikde inde nie je.
A v náručiach drahých
objavte ten jedinečný svet,
stvorený pre dvoch,
pre lásku a šťastie,
pre tichý tlkot vašich sŕdc
a pre sladký detský smiech.

Zaklínač 40

Dostala sa do Arusha Kilimandjaro.Odtiaľ odletela do Dar es Saalámu.V meste sa prezliekla a najedla.Nepotrebovala peniaze,ani doklady.Zaklínačom predsa nikto nedokázal nič odoprieť.Na medzinárodnom letisku si vyžiadala letenku do Ríma.Počas letu sa snažila si pospať.Najskôr uvažovala,že sa vráti do centra,ale potom ten nápad zavrhla.Už ju pochovali.Nemalo zmysel vstavať z mr´tvych.Boli tam ľudia na ktorých jej záležalo.Kedˇ sa vydá po stope "klonovaných" bytostí nebude riskovať,že ich stratí.Už ich stratila priveľa.Dˇalšie stráty pre ňu boli nemysliteľné a neznesiteľné.Vybojuje tento boj a zli

Zaklínač 39

Marek si všimol Trevora,ako v náručí s Leou odchádza.Vyšiel z haly za nimi.Stislo mu srdce od ľútosti.
-vrátite sa niekedy? Zašepkal.Trevor sa na neho pozorne zadíval a Marek mal pocit,že mu hľadí až na dno duše.
-neviem Marek...ale vaše meto´dy nefungujú,je čas na naše...
-vyliečiš ju? S nádejou v hlase vydýchol.
-neviem,ale vezmem ju domov na posvätnú pôdu zaklínačov,ak ma umrieť,umrie doma...ako zaklínač,so všetkým,čo k tomu patrí...

Bolesť ju drásala.Ten oheň na jej prsiach ju prinútil otvoriť oči a zastonať.

Syndikovať obsah