Stvoril ma Boh.
A stvoril ma ženou.
Občas odvážnou, občas pojašenou...
no predovšetkým citlivou.
Rada sa smejem a často plačem.
Mužom sa hysterická pozdávam...
nevidia, čo by vidieť mali.
Svet pocitov je dokonalý.
~~~~~~~~
Z večera se listí chvěje
slyšet to je při vánku
dobrou noc pak slunce přeje
stele si postel z červánků,
dozněla též ptačí píseň
hnízda se pevností stanou
máma ukryla malé pod křídla
hrají si na schovávanou?
~~~~~~~~~~
Srdečně pozdravím
/jen co se probudím/
ten dnešní pěkný den
ten den mi třeba odpoví
no jo,dobrý...dobrý
i když jsem trochu
pod šedým mrakem
jinak jsem laskavý
slunce mne potěšilo
a ty mé temné mraky
~~~~~~~~~~~
Nikdy nebudu
jen tvoje pomyšlení
na skleničku vína
ve které už kapka není,
ani mrak plný deště
co každou chvíli brečí
nechci být ani
ten kolotoč na pouti
který se dokolečka kroutí
nechci být ani blecha
~~~~~~~~~
Jen tak si světem jít
a nemít ani flok
krásou se potěšit
mít foťák,tužku blok
sledovat v mořském parku
poslední polibek
pospěš si kocourku
na lásku nemáš věk.
Delfín jen trochu cákne
kocour se otřese
~~~~~~~~~
Jsem holka kočičí
ty kočičí kluk
zelené mám své oči
já vím,
tobě je to fuk
do ouška ti po kočičím
zamňoukám
že tě můj kocourku
že tě ráda mám
ale tu myš
tak tu ti nedám
mňau mňau
a mňau
Miláčik je mi to ľúto.... loď musí vyplávať, čakali sme dostatočne dlho... Už nepríde.... Ľútostivo zašepkal veľmi pohľadný ,elegantné oblečený muž jemnej blondínke, ktorá kŕčovito zvierala zábradlie na prednej palube zámorskej lode.
Stala v tieni lustrov a bez záujmu si obzerala nonšalantné tiché správanie svojho okolia. V pozadí hralo komorné kvarteto akúsi nostalgickú spomienku na časy dávno minulé.
V deň keď zomrela mama, zomrel vlastne aj otec. Nehovoril, nejedol, nič okrem práce ho nezaujímalo. Zahľadel sa do nej, stále častejšie ostával na pracovisku a jeho dcéra, ostala so svojim žiaľom sama.
Rozleteli sa dvere a dnu, do malej, tmavej miestnosti, vtrhol zadýchaný muž v stredných rokoch. "Ticho! zobudíš Erika" okríklo ho drobné dievča. "Lara,musím na chvíľu odísť" vyhŕkol prudko a náhlivo podišiel k šatníku.
Sedím za domom nad útesom pozerám na svet podo mnou a počúvam smutno veselé no ľúbezné tony píšťalky. Pozerám na chlapca ktorý každý deň v rovnakom čase príde na svoje miesto pod košatou lipou ...
Dievčatá, tak som začala so sľúbenou historickou romantikou. Dúfam,že sa bude páčiť. Bude to také klasické gýčové "Love Story" o nedorozumeniach, pomste, nenávisti, ale aj láske, pokore a šťastí.
Ocko prosím ťa, odídeme . Prosím ťa!nebude to dobre. Takmer plakala. Muž kedysi vitálny a fyzický mimoriadne príťažlivý, ale teraz už len ľudská troska, ktorej telo poznačila drogová závislosť sa šialene zasmial.
Úpenlivý plač a prosby jej drásali uši. Znervózňovali ju. Nedokázala sa sústrediť a zaostriť pohľad, aby zistila, kto to tak veľmi stoná, kričí a plače. Už dávno otupela. Bola slepá a hluchá.
"Vieš,čo si vôbec urobila?! Tvoj brat mohol zomrieť!" policajt nahnevane skríkol. "Ja... ja som to nechcela... my sme sa hrali." Fňukla. "Hrali, s nožmi?! To nemáte doma hračky?"
Sofia si zúfalo prikryla uši vankúšom. Už zase sa hádali. Nedokázala to počúvať a najradšej by zbehla dolu schodmi a priateľa jej matky vyhodila. No matka nechcela, aby odišiel. Ľúbila ho. Sofia jej nerozumela. Neznášala toho chlapa.
