Stvoril ma Boh.
A stvoril ma ženou.
Občas odvážnou, občas pojašenou...
no predovšetkým citlivou.
Rada sa smejem a často plačem.
Mužom sa hysterická pozdávam...
nevidia, čo by vidieť mali.
Svet pocitov je dokonalý.
~~~~~~~~~~
Miku,miku,mikuláš
ptá se...
řekni mi holka
jak se máš...
bylas hodná nezlobila
toho svého milovala?
A snídani do postele
od pondělí do neděle
nosíváš mu každé ráno?
To je vážně nevídáno.
~~~~~~~~~
Potkám se s tebou
jen tak na ulici
ty řekneš "dobrý večer"
a smekneš čepici
a já ti s úsměvem
odpovím "dobrý den"
pomalu ujdeme
jeden,dva kroky
pak se zastavíme
k sobě se oba otočíme
ty se zeptáš
~Kapky se třpytí,sněží~
~~~~~~~~~
Proč je nebe smutné?
A proč zase brečí?
Ne,to smutek není
to jsou ale řeči,
vždyť dnes zase prší
a jenom tak pro radost
i vítr se rozfučí
a ty kapky deště
sám vítr tančit naučí.
Chcete ochutnat?
~~~~~~~~
Jako aperitiv
medoviny doušek
a předkrm políbení
polévka bude
vývar z pampelišek
mateřídouška ji okoření
vše se bude podávat
na novém prostírání.
Chcete ochutnat?
~~~~~~~
Nedopitá láhev vína
smutné jsou oči
Harlekýna
pročpak ta jeho milá
Kolombína
nechce smutného
Harlekýna?
Bílou šminkou
slzy na tvářích kreslí
na svoji milou Kolombínu
stále myslí,
on je smutný ona taky
Miláčik je mi to ľúto.... loď musí vyplávať, čakali sme dostatočne dlho... Už nepríde.... Ľútostivo zašepkal veľmi pohľadný ,elegantné oblečený muž jemnej blondínke, ktorá kŕčovito zvierala zábradlie na prednej palube zámorskej lode.
Stala v tieni lustrov a bez záujmu si obzerala nonšalantné tiché správanie svojho okolia. V pozadí hralo komorné kvarteto akúsi nostalgickú spomienku na časy dávno minulé.
V deň keď zomrela mama, zomrel vlastne aj otec. Nehovoril, nejedol, nič okrem práce ho nezaujímalo. Zahľadel sa do nej, stále častejšie ostával na pracovisku a jeho dcéra, ostala so svojim žiaľom sama.
Rozleteli sa dvere a dnu, do malej, tmavej miestnosti, vtrhol zadýchaný muž v stredných rokoch. "Ticho! zobudíš Erika" okríklo ho drobné dievča. "Lara,musím na chvíľu odísť" vyhŕkol prudko a náhlivo podišiel k šatníku.
Sedím za domom nad útesom pozerám na svet podo mnou a počúvam smutno veselé no ľúbezné tony píšťalky. Pozerám na chlapca ktorý každý deň v rovnakom čase príde na svoje miesto pod košatou lipou ...
Dievčatá, tak som začala so sľúbenou historickou romantikou. Dúfam,že sa bude páčiť. Bude to také klasické gýčové "Love Story" o nedorozumeniach, pomste, nenávisti, ale aj láske, pokore a šťastí.
Ocko prosím ťa, odídeme . Prosím ťa!nebude to dobre. Takmer plakala. Muž kedysi vitálny a fyzický mimoriadne príťažlivý, ale teraz už len ľudská troska, ktorej telo poznačila drogová závislosť sa šialene zasmial.
Úpenlivý plač a prosby jej drásali uši. Znervózňovali ju. Nedokázala sa sústrediť a zaostriť pohľad, aby zistila, kto to tak veľmi stoná, kričí a plače. Už dávno otupela. Bola slepá a hluchá.
"Vieš,čo si vôbec urobila?! Tvoj brat mohol zomrieť!" policajt nahnevane skríkol. "Ja... ja som to nechcela... my sme sa hrali." Fňukla. "Hrali, s nožmi?! To nemáte doma hračky?"
Sofia si zúfalo prikryla uši vankúšom. Už zase sa hádali. Nedokázala to počúvať a najradšej by zbehla dolu schodmi a priateľa jej matky vyhodila. No matka nechcela, aby odišiel. Ľúbila ho. Sofia jej nerozumela. Neznášala toho chlapa.
