Skočiť na hlavný obsah

Anabell 10

Pridal aknit11
dňa 26.05.2013 17:56

Presli dva mesiace a ona sa s detmi pod palmami na pobrezi ucila.Napadlo ju to pred dvoma tyzdnami,ked prestala pouzivat barly.Mala na sebe reholne rucho,pretoze nic ineho sestry nemali.Jej saty boli nenavratne znicene.A tak jej ponukli reholny odev po jednej reholnici,ktora zomrela pred par mesiacmi na tropicku horucku.Kreslila detom do piesku pismena.Zacala ich ucit citat a pisat.Aj deti ju zacali volat sestra Anabell.Z dialky ju pozoroval knaz, aj najstarsia zo sestier sediacich pred jednou z chatrci.
-co myslis otec Benjamin?"
-ide jej to s detmi,je mila,pokorna a plna sucitu...je ako stvorena pre toto poslanie...
-nosi reholne rucho bez reptania,je skromna a zbozna,ale obaja vieme,ze....videl si jej saty,aj napriek romu,ze boli znicene...je to zamozna zena...jej rodina,alebo manzel ju urcite povazuju za mrtvu....nemame pravo...
Oponovala chabo sestra Dolores.Knaz vzdychol.
-porozpravam sa s nou,bude skoda,ked nas opusti,deti ju zboznuju....ale mas pravdu,nie je jednou z nas...nepatri sem...ktovie,co vsetko sa s nou dialo....videla si tie jazvy? mozno si na nic nespomina...
-mozno...a mozno tu chce ostat,nasla tu pokoj,ale ak je vydata...a.... je nasou povinnostou zistit, kto to je a poslat spravu jej rodine po najblizsej lodi,ktora sa tu kvoli vode, vylodi...aj ked ich nie je vela....
-dnes sa s nou porozpravam

Dokoncila "vyucovanie" a so smiechom nahanala deti k malemu jazierku s vodopadom,aby sa poumyvali pred vecerou.Ked sa vratila k svojmu pribytku,zastavil sa pri nej knaz.
-nechcete sa prejst po plazi Anabell?!Milo navrhol.
-preco nie? chcete sa so mnou porozpravat? Pochopila Anabell.
-som rad,ze ste sa zotavili Anabell...Zacal neutralne.
-urobila som nieco nevhodne? Spytala sa stiesnene,pomaly kracajuc vedla neho.
-nie,kdeze...velmi si vazim,co robite pre deti..ale ste tu uz dva mesiace...a viete,ak mate niekde pribuznych,mali by sme poslat spravu,ze ste nazive...pravdepodobne vas uz oplakali,ale prave preto by bola pre nich Bozou milostou a radostou, sprava o tom,ze zijete...ste vzdelana,slusne vychovana mlada dama,to je vidiet z kazdeho vasho pohybu...vasa rodina ...nech uz sa stalo cokolvek...zasluzia si vediet,ze ste nazive...
-uz som o tom rozmyslala...ale kedze tu nekotvia ziadne lode,neviem, akoby som im poslala spravu....mam ujca v New Yorku a sestru v Bostone...
-ste vydata Anabell?
-nie..nie som vydata,ale nie som ani... slobodna....rada by som im poslala spravu,ak existuje nejaka moznost...ale chcela by som tu este nejaky cas pobudnut,nasla som tu pokoj...viete...ja....
Na chvilu sa zamyslela.
-chcem sa vyspovedat otce....
Navrhla rychlo.Prekvapene sa posadil do piesku a rukou jej pokynul.Sadla si vedla neho a zacala rozpravat.Cim dlhsie rozpravala,tym lahsie sa citila.Povedala mu vsetko.Vsetko odo dna,ked zomrel ocko.Knaz otraseny pocuval.Este nikdy to nikomu nepovedala,nikomu sa nezdoverila.Ked skoncila,zhlboka sa nadychla a v dusi sa jej rozhostilo zmierenie.
-nasla som tu pokoj otec Benjamin...uz dlho som sa necitila takato stastna...neviem,ci sa chcem vratit...ale chcem, aby moj ujcek a sestra vedeli,ze som nazive...Miriam sa urcite velmi trapi smutkom...
-najdeme sposob,ako poslat list do New Yorku...napiste list mylady a ja zariadim,aby ho indiani odviezli na niektory z vedlajsich ostrovov...odtial ho niektora z lodi, odvezie k vasmu ujcovi...
-otec Benjamin...som Anabell...iba Anabell,to mylady tu neplati...dakujem vam za vasu pomoc....
-mylady ...mali by ste vediet,ze lord Bowlean,karibsky kat,ako ho tiez volaju sa tu z casu na cas zastavuje...Preriekol ticho knaz.Anabell zbledla.
-nebojte sa mylady,ja nemam pravo niekomu o vas povedat,viaze ma spovedne tajomstvo a keby nahodou prirazili k nasim brehom...skryjete sa...aj ked si myslim,ze utekat sa neda do nekonecna...kazde tajomstvo raz vyplava na povrch a on je vasim porucnikom....ak ste aj uvazovali,ze tu ostanete a tuzite vstupit do rehole,ak som spravne pochopil...bez jeho zvolenia to nie je mozne...Anabell bleda prikyvla.
-vsetko sa to urovna Anabell...bude to v poriadku..
Este v ten den napisala list pre svojho ujca.Vlozila do neho vsetku uctu a cit,akeho bola schopna,aby list privelmi neublizil jej najblizsim,ktory ju uz urcite pochovali.Hned na druhy den, otec Benjamin poslal list clnom do rybarskej osady na vzdialeny,ale velky ostrov,kde casto pristavali lode,aby nacerpali zasoby.

-vase lordstvo...je tu nejaky francuzky kapitan...Uklonil sa majordomus pred lordom Aramianom.Zacudovane sa na neho zahladel.V poslednej dobe,od tej tragedie s lady Anabell ho casto nasiel zadumaneho v pracovni.
-co chce?! Prekvapene ho zaujimalo.
-ma vraj pre vas nejaky list,ale neda ho nikomu okrem vas...Lord Paldoninovov vytiahol podozrievavo obocie.
-nech vojde.
O chvilu sa vo dverach pracovne objavil vetrom oslahany,muz,strednej postavy.Sklonil hlavu na pozdrav a predstavil sa.Hned nato mu podal list a bez dalsich reci sa kyvnutim pobral prec.
-pockajte! kto ho napisal?!
-mozno nato pridete,ked ho otvorite, lord! Drzo odvrkol kapitan a uz ho nebolo.Aramian hladel na drobne uhladne pismo na obalke.Jednoznacne ho pisala zena.Zamracil sa na obalku,vzal noz na listy a otvoril ho.Ked si precital oslovenie,prudko vstal a dychtivo hltal slova napisane uhladnym drobnym rukopisom.

Drahy ujcek!

Ked budes citat tieto riadky,pravdepodobne zazijes sok,co je mi velmi luto.Neviem,kedy sa k tebe dostane moj list,ale az teraz som nasla sposob,ako ho dorucit,pretoze som na dost odlahlom mieste.Je mi luto,ze som vam sposobila tak vela trapenia a smutku.Podarilo sa mi prezit pad z utesu a burka ma na sirokej doske, na ktoru som sa vydriapala ,odviala daleko od pobrezia.Nasli ma indiani a odviezli na malicky misijny ostrov na Bahamskych ostrovoch,bola som zranena a dlho trvalo,kym som sa zotavila.Ale uz som celkom v poriadku.Prosim daj vediet aj Miriam,ze som nazive,zdrava a spokojna.Je tu prekrasne a pokoj.Zijem tu s reholnymi sestrami a knazom,ktory sa staraju o opustene deti.Praca s detmi ma tesi a naplna,nasla som tu po dlhom case pokoj a myslim,ze Boh mal so mnou svoje plany,ked ma sem poslal.Nehnevaj sa na mna,ak som vas zarmutila.Naozaj ma to mrzi.Mam Vas vsetkych rada a dakujem za vsetko,co ste pre mna urobili. S uctou vasa Anabell..

Zmucene zastonal,neveriac svojim ociam.Po precitani mena na konci, mu list vypadol z ruk a ztazka dosadol do kresla.Chvilu paralyzovany sedel,neschopny pohybu.Este stale nemohol uverit tomu,co si precital.
-James! Zreval po chvili.Majordomus sa znepokojeny ponahlal
-stalo sa nieco vase lordstvo?
-zozen Jergusa
-hned ho ohlasim...O par minut sa dvere kancelarie nahlivo otvorili.
-preboha! vyzeras,akoby si videl ducha!!! v poslednej dobe mi naozaj robis starosti! nie je to tvoja vina!nie je! rozumies?!
-mlc Jergus! Zahriakol ho otec a podal mu list.Mlady grof zobral do ruk list a nedovercivo sa nan zahladel.Aramian ho pozoroval,ako sa najskor zamracil,ale tvar sa mu postupne vyjasnovala a nakoniec na neho uprel neveriace,rozziarene oci.
-otec...je to moz..ne?!...ona to prezila....Zvolal radostne.Aramian sa po dlhej dobe hlasno zasmial.
-ano prezila...pojdeme pre nu...len este napisem Miriam...nech to hned odnesu postovemu kurierovi...
-otec a co...ehmmm s Karibskym katom?
-musim si to premysliet...je jej snubencom a zaroven tutorom...mozno...ehmmm....sa mi ho podari prekabatit,len sa o nej nesmie dozvediet....zbehni do pristavu a zisti od toho kapitana Barceluquea,kde mu odovzdali ten list...a pokus sa zistit,kde presne sa nachadza ten misijny ostrovcek...okamzite vyplavame....

O dalsie dva tyzdne.
-do nich! pobite tych psov! ale nepotopit! podpalubie je plne otrokov! Zareval bojovne Dominik do hukotu diel.Vytiahol mec a chytil sa jednou rukou lana,stojac na zabradli paluby.Hned,ako prirazili a zahakovali k piratskemu plavidlu,preskocil na palubu piratskej lode.Strhol sa urputny boj na zivot a na smrt.Rincanie zbrani,hukot muskiet a pistoli sa miesal s vykrikmi ranenych a umierajucich.O chvilu bolo po vsetkom.
-korist preniest do podpalubia,polovicu jeho velicenstvu,polovicu podelit posadke!lod do zavesu!otrokov oslobodit! zviazte tamtych psov!zatvorte ich do vlastneho podpalubia,odvezieme ich na San Salvador gevernerovi pred sud...kat uz caka!
Drsne zavelil,zastrcil sablu do posvy a bez dalsieho obzerania sa chytil lana a preskocil na svoju Divoku Labud.Vosiel do svojej kajuty,nalial si a zvalil sa do kresla.Oci mu padli na truhlicu.Ako vzdy,ked sa na nu zahladel pocitil v hrudi zvieravu bolest.Nedokazal sa s nou rozlucit,aj ked mu sposobovala bolest.Mal na svedomi smrt Anabell a uz nikto ho tej viny nedokaze zbavit.Vzdychol a prevratil do seba poharik.Chvilu hladel na truhlicu,potom zhnuseny sam sebou vstal a vysiel na palubu.Jeho muzi prave vzali lod do zavesu.Paluba bola plna oslobodenych otrokov.Boli v zbiedenom stave,podvyziveny,dehydrovany,ale nikto nebol vazne zraneny a kypeli nadsenim a radosotu s nahle ziskanej slobody.Jeremiah sa o vacsinu postaral.
-budeme sa musiet niekde zastavit a nabrat vodu,aj potraviny,je ich privela...Prehodil pozorujuc oslobodenych uboziakov.Dominik vosiel do kajuty a pozrel na lodnu mapu.
-najblizsie je rybarska osada , a mnoho malych...roztrusenych ostrovov.....trosku dalej je misijny ostrov...
Skonstatoval,vysiel ku kormidlu a zadal kurz.Dalekohladom zameral ostrov na obzore.Ked priplavali blizsie,prilozil si opat dalekohlad na oci,pretoze videl,ze na rybarskom ostrove uz kotvi lod.Ked zazrel vlajku a erb na stoziari,zahresil.Kormidelnik sa na neho prekvapene zadival a Jeremiah k nemu podisiel.
-co sa deje?
-este aj tu ma prenasleduje!ten sa tu kde zobral ?! menime kurz...plavame dalej o polhodinu sme na misijnom ostrove
"Matky sedembolestnej"...
-kto je to?!
-Paldoninovov! nemam chut sa s nim stretnut!
Zahundral Dominik.Jeremiah s porozumenim prikyvol a kormidelnik otocil kormidlom na urceny kurz.

-otec! musime okamzite vyplavat! pozri! Jergus podal dalekohlad otcovi.Ked zazrel vlajku "karibskeho kata" zaklial.
-nemohol sa predsa o nej dozvediet! Zaupel rozhorcene.
-kapitan...da sa dostat na ten misijny ostrov z druhej strany?! Obratil sa ku kapitanovi?
-ano da sa to oboplavat...ale asi to nestihneme skor, ako oni...jedine,ze by nam prial vietor...
-podme...je to velmi dolezite...nechajte vsetko tak!
-posledne sudy s vodou nakladaju,potrva to len par minut....potrebujeme vodu lord Paldoninovov....Obhajoval kapitan svoje stanovisko.Lord zafucal nedockavostou,ale vedel,ze kapitan ma pravdu.Bez vody by daleko nedoplavali.

V to rano Anabell nasla otca Benjamina smutneho a zamysleneho.
-stalo sa nieco otce?!
-draha Anabell postihlo nas nestastie,nasa ochrankyna a dobrodinka lady Bravelnova po dlhej chorobe skonala pred troma tyzdnami...dnes mi Cerveny kon priniesol list z osady...nechal ho tam nejaky anglicky kapitan...
-ach! to je strasne..je mi to velmi luto...
-bola to velmi milosrdna a dobrotiva dama,bez jej financnej pomoci nas cakaju velmi tazke dni....neviem,co bude s detmi...ak nebudeme mat peniaze na zakladne veci...Nestastne zasepkal.
-otce...nejako sa to vyriesi...Snazila sa ho utesit a zamyslela sa.
-mozno keby....ak sa ten list dostane k mojej rodine...tak...mozno by som mohla poziadat Miriam,aby sme zorganizovali nejaku charitativnu zbierku....ale to by som musela odcestovat...a neviem,akoby som sa dostala az do New Yorku...a...keby som ...keby ma odviezol Cerveny kon do rybarskej osady,hadam by sa niektora z anglickych lodi zlutovala a zobrala ma na palubu...
Zrazu otec Benjamin pookrial.
-Anabell...vy by ste sa nato podujali?! Spytal sa nateseny s nadejou,no hned sa aj zamracil.
-ale je to nebezpecne pre mladu damu,cestovat oasmote...muzi su...no ehmmm...nie vzdy gentlamani...
-otce...ak by som cestovala v reholnom ruchu...teda,ak nebudete namietat...nie som reholnica...nemam pravo nosit reholny odev...ale aj tak si nemam,co ine obliect...kazdy sa sprava ohladuplne a slusne k reholnemu stavu...Ticho ho prehovarala.
-mozno mate pravdu...ak sa nato date....mozete si zahalit aj tvar....je...su sestry,ktore maju zahalenu tvar, ako sucast svojej sluzby Bohu,je to pokanie a pokora...vasa tvar by vzbudzovala v muzoch ehmmm...rozptylujuce myslienky...takto by ste sa ochranili,vlastne by nikto nevedel,ako vyzerate,ani ze ste velmi pohladna, mlada zena...Anabell sa zhlboka nadychla.
-urobim to otce,mozno prave toto Boh myslel,ked ma sem poslal...Zasepkala s usmevom.
-mam z toho zmiesane pocity,z jednej strany sa tesim,lebo viem,ze to dokazete,ale na druhu stranu bojim sa,aby sa vam nieco zle neprihodilo....
-Boh ma ochrani,otec Benjamin...hned zajtra rano sa vydam na cestu,Cerveny kon sa vracia k svojim ludom do osady...pojdem s nim...
S usmevom sa pobrala na "vyucovanie"
Srdce sa jej cudne chvelo.Vrati sa spat do "civilizacie" Mala z toho zmiesane pocity.Tesila sa,ze konecne uvidi svoju sestru ,aj svoje novoziskane pribuzenstvo,ale utroby jej zovrel nepokoj a strach,ked si pomyslela na Dominika.Ak by zistil,ze je nazive....Ruky sa jej zachveli od strachu.Jeho hnev si nedokazala ani predstavit,zrejma by bol asi bezhranicny.Snazila sa upokojit a venovala sa detom.Po obede sa s nimi nahanala na plazi.Hrala s nimi: "jeden, dva, tri".Hru ,ktoru vymyslela pre deti,aby sa lahsie naucili pocitat.Prave dochytila jedneho zo starsich chlapcov.Mal dvanast a uz bol vyssi od nej.Teraz bol na rade on a ona sa smejuc rozbehla,aby ju opat nechytil.Deti sa vyskajuc rozprchli.
Dominik sledoval dalekohladom pobrezie maleho ostrovceka.Vedel,ze tu jeden knaz a reholne sestry zriadili misijny ostrov "Matka sedembolestnej" pre "nechcene deti" Boli to deti miesancov,o ktore nikto nemal zaujem.Spolocnost ich vylucila a nebyt reholnikov,ktovie, aky osud by postretol tieto deti.Ostrov nepatril nikomu,ani jedna krajina si ho zatial nenarokovala a Dominik ich obdivoval za ich obetavost.Z casu na cas sa tu zastavili a nabrali vodu.Vzdy im stedro zaplatil "za vodu" Vedel,ze penazi nikdy nie je dost.Udrziavanie misijneho domova si vyzadovala urcite nemale financne zdroje.
Na chvilu zlozil dalekohlad a zahladel sa za seba.Lod Paldoninovova uz davno zmizla z dohladu,ale vobec nemal chut sa zapodievat myslienkou,preco na neho narazil.Bolestne mu opat stislo srdce.Paldoninovov mal pravdu.Anabell ho neuprosne prenasledovala,az mal castokrat pocit,ze zosalie.Opat zodvihol dalekohlad a zahladel sa na pobrezie maleho ostrova.Vsimol si nahanajuce sa deti a medzi nimi jednu reholnicu.Nahanala sa s detmi.Prekvapene si zlozil dalekohlad a opat si ho prilozil k oku.
"mniska,co sa nahana s detmi?! cudne...a aka je drobna,niektore tie decka su vyssie od nej..." Prebleslo mu hlavou a so zaujmom sa na nu zadival.Bola stihla,ako prutik,to videl aj napriek reholnej sutane,ktora jej bola dost velka.Pohybovala sa rychle a svizne,takze musela byt mlada.Akoby mu ten pohyb bol povedomy.Zameral sa na jej tvar,ale nevidel ju,prave bola obratena chrbtom a utekala pred nahanajucim chlapcom.Videl stastne tvare,vyskajucich,tesiacich sa deti.Chlapec,ktory ju nahanal ju zachytil za cepiec a ako chcela ujst,strhol jej ho.Dominik prekvapene zalapal po dychu.Po chrbte sa jej rozleteli huste cierne vlasy siahajuce az do polovice stehien.
-mozu mat mnisky dlhe vlasy?! Spytal sa so zaujmom obratiac sa k Jeremiahovi.
-co?! mnisky,vlasy?! pokial viem, tak nie...
-tato ma...
Podal dalekohlad Jeremiahovi.So zaujmom sa dival cez dalekohlad.
-to teda ma a riadnu hrivu,cudne...prave si nasadzuje cepiec,je mlada...a.....Preboha! Zaupel a sokovany podal dalekohlad Dominikovi.Ten sa okamzite zamraceny zahladel k plazi.Neveriacky zastonal.Pomaly zlozil dalekohlad a mrtvolne bledy sa zoprel o zabradlie.Zhlboka sa nadychol.
-to predsa nie je mozne....Zasepkal zlomene.

-lod!lod! Krical jeden s mladsich chlapcov a ukazoval prstom k moru.Anabell sa prekvapene obratila a zadivala na obzor.
-je to karibsky kat!!! Zvolali starsi chlapci nadsene.Anabell prislo nevolno.Mali pravdu.Uz zretelne videla "Divoku Labud" Rozbehla sa do tabora.Utekala priamo k otcovi Benjaminovi.
-otec Benjamin! Zvolala vystrasene a vtrhla do chatrce.Sedel za pisacim stolom a nieco zapisoval.Ustarostene vstal a zadival sa na nu.
-je tu karibsky kat...Vykrikla zhrozene.
-kde...upokojte sa.
-o par minut prirazia k brehu...Roztriasla sa ako osika.
-Anabell,pocuvajte ma! Anabell mozno prisiel cas vycestovat....Navrhol jej rychlo.Prikyvla.Knaz takmer vybehol z chatrce.
-sestra Dolores...Anabell odchadza...pripravte ju...zahalte jej tvar...ja najdem Cerveneho kona...je asi na druhej strane ostrova...vlastne podte so mnou obe...upravte jej cepiec tak, aby si mohla zahalit tvar...podme,nemame cas....Obe zeny za nim takmer museli utekat.Na druhu stranu ostrova sa dostali za dvadsat minut.Ostrov bol uzky,ale dlhy.Knaz poprosil uctivo indiana menom "Cerveny kon" aby odviezol sestru Anabell do osady a aby vyrazili okamzite,pretoze to je velmi dolezite.Indian prikyvol a vytiahol svoj maly cln.Anabell sa nedovercivo nan zahladela,ale kedze nemala na vyber bez slova sa pobrala za nim.Sestra Dolores ju rychle objala,otec Benjamin jej pozehnal a uz sedela v clne,kde ju usadil indian.Rozbehol sa po plytkej vode,aby roztlacil cln z plytciny,hned naskocil a zacal veslovat.Hladela na vzdalujuci ostrov a srdce jej bilo,ako zvon.Knaz aj so sestrou Dolores sa ponahlali naspat.Prisli vcas,namornici prave vytahovali cln na plaz.Uvedomil si,ze raznym krokom s tvrdym vyrazom v tvari priamo k nemu mieril sam "piratsky kat"
-och! ake prekvapenie lord Bowlean...rad vas vidim...Zacal s miernym usmevom.
-potrebujeme pitnu vodu otec Benjamin...s vasim dovolenim doplnime zasoby...Preriekol chladne.Duchovny si uvedomil s akym chladom sa s nim zhovara."mozno to vie,ak ho ona videla...mozno aj on ju" Prebleslo mu hlavou.
-samozrejme,posluzte si Dominik...vasi muzi mozu doplnit sudy,ako vzdy....mozem vam ponuknut z nasej zasoby rumu?!Pokusal sa o pokojny ton.Dominik sa uskrnul.Hladal ocami medzi detmi,ale nevidel ju.Deti sa aj nadalej nahanali.
-preco nie...Posadili sa na rohoze pred knazovou chatrcou a on hned priniesol flasu a dva pohare.Jeho muzi na cele s Jeremiahom mali doplnit sudy a zaroven sa poobzerat po Anabell.
-vase rady sa rozsirili otec Benjamin...Zacal neutralne ,nazdraviac s knazom.
-nie...zial zuzili,jedna zo sestier zomrela na tropicku horucku...Boh daj pokoj jej dusi...Prezehnal sa a zbozne pozrel k nebu.
-to ma mrzi....ale na plazi som videl reholnicu,ktora tu minule nebola...hrala sa s detmi...
-ehmmmm...rada sa hrava s detmi a vyucuje ich...
-kde je teraz?!
-myslim,ze tu niekde....Zahovaral.Dominikovi stvrdol usmev.
-otec Benjamin,prestanete okolkovat a poviete mi kde je Anabell!
Knaz zhlboka vzdychol a posadil sa.Nestastne zvesil plecia.
-uz odisla... Dominik takmer vyskocil.
-odisla?! kam mohla odist za taku kratku chvilu?!
-odisla do indianskej osady,bala sa vas...nechcela sa s vami stretnut...lord Bowlean...ja neviem,co je medzi vami,ale Anabell je velmi mile a obetave dievca..prezila toho naozaj vela...viete, spovedala sa mi...neviete si ani predstavit,ake hrozy prezila a co vsetko jej vykonali...nezasluzi si...
-ako dlho je tu?!
-tri mesiace...bola tazko ranena,ked ju more vyplavilo...
-az tu ju more vyplavilo?! Neveriacky sa spytal.
-lezala na akejsi doske,bola dehydrovana,mala dolamane nohy a velku ranu na hlave...takmer mesiac len bluznila...nasli ju indiani a priviezli ju sem...chvilami som si myslel,ze to neprezije...Na chvilu sa odmlcal.
-chcela tu zostat,chce vstupit do rehole....Nesmelo dodal.Dominik na neho zaganil.
-to nebude mozne! jej ujec a ja...tesne pred tou nehodou...sme sa dohodli...zasnubil som sa s Anabell...Knaz na neho vyvalil oci.
-ale Anabell...povedala by mi to...keby nebola slobodna....
-nevedela o tom,nestihli sme jej to povedat...Zakoncil Dominik.
-ehmmm...to znacne meni situaciu...myslim,ze Anabell sa pokusi dostat k svojim pribuznym....Zacal nesmelo knaz.Dominik si uvedomil suvistlosti.Prudko vstal.
-Paldoninovov! tak preto sa tu obsmieta...! Musim ist otce!
Z opasku zvesil mesec s peniazmi.
-to je pre vas otce a vase deti...platim za vodu,co ste nam dali....
-velmi si vazim vasu pomoc...
-nepomaham Vam,nie som dobrodinec,jednoducho platim za vodu! Odvrkol tvrdo.Knaz sa usmial.Vedel,ze Dominik je v hlbky duse milosrdny dobrak,ale navonok to bol tvrdy,ostrielany,morsky vlk.Posadka sa takmer okamzite nalodila aj so zasobami vody.Kapiatn mu kratko kyvol a viac sa neobzeral.Lod nalozila zasoby vody a okamzite zodvihla kotvu.Kurz bol jednoznacny.Rybarska osada.
-utec Anabell,utec!Boh ta sprevdzaj! Zasepkal do dialky a znepokojeny sa vratil k svojim zaznamom.

Komentáre 4

aknit11 dňa 26.05.2013 - 17:56

Dnes zase Anabell :-)

LanaSavara dňa 26.05.2013 - 21:00

:-) tak to som zvedava ... velmi zvedava ktorym smerom sa to skomplikuje. Napada ma tisc moznosti, ale aj tak tusim, ze to nebude ani jedna z nich. Pradies uzasne pismenka :-). Clovek sa zasmeje, premysla, zarmuti je v napati.... naozaj nadherne pises :-)

nevetko dňa 26.05.2013 - 21:28

jééj aj dnes som prvá som si myslela že ju tam stihne (giggle). To bude nervák určite ju bude naháňať . Chúďa zasa bude mať bobky . Kedy sa už dozvie že je sním zasnúbená ? A kedy už konečne príde na to že Domino nieje až taký trubadúr ako si o ňom myslí ? (giggle)

tomicka dňa 27.05.2013 - 11:09

Aj ja som myslela,ze ju tam chyti :-) tak to ma zaujima,kde ju dostihne,ale bude nastvany (giggle) riadne mu presla cez rozum (giggle) a ked sa dozvie,ze je s nim zasnubena,urcite sa jej to nebude pacit (giggle)horim nedockavostou na dalsi dielik :-)