Skočiť na hlavný obsah

Anabell 11

Pridal aknit11
dňa 27.05.2013 11:45

Strnulo sedela a bala sa aj obzriet za seba.Svalnaty tmavy,dlhovlasy muz systematicky,rychlo vesloval, akoby citil jej strach.Ked sa pred nou vpredu,spoza zatoky vynoril velky skuner,zaupela,od strachu si zovrela ruky a pevne zatvorila oci.Zacala sa v duchu modlit,lebo mala pocit,ze nadisla jej posledna hodina.Netusila,co jej Dominik urobi,ale vedela,ze to nebude nic prijemneho.
-nebat sa svata zena,ja ta ochranit...
Preriekol ticho indian.Otvorila oci a zahladela sa na neho.
-dakujem ti Cerveny kon,ale ublizili by ti...pojdem dobrovolne a ty sa vratis k svojej rodine..
Lod sa rychle priblizovala a jej pripadalo cudne,ze sa objavila pred nimi,pretoze by mala byt za nimi.Vtedy si uvedomila,ze to nie "Divoka Labud" Najskor si vydychla,ale hned ju prepadli pochybnosti,aby to neboli pirati.No nieco jej v duchu hovorilo a upokojovalo ju ,pretoze kde bol Dominik,pirati neboli.Zahladela sa na vlajku a prekvapene zazmurkala.Erb Paldoninovovcov sa nedal prehliadnut.Okamzite si strhla zavoj z tvare a zamavala nim.
"nech nas uvidia,nech nas uvidia...." Septala si s nadejou.
-otec cln na lavoboku...je tam mniska....a indian?! a ta mniska na nas mava....Vysvetloval Jergus s dalekohladom na oku.
-svaty Nikolo! ved je to Anabell! Zvolal udivene a naradostene.
-spustite cln! Skrikol Aramian.Muzi bez pytania plnili rozkazy.
Anabell naradostene zaupela vdaku smerom k nebesiam.
-je to brat, mojej matky,prisiel pre mna...Vysvetlila nadsene indianovi.Muz slabo kyvol a povazoval jej vysvetlenie za dostatocne.Ked k nim cln prirazil a opatrne prichytili mensi cln rybara,opatrne vstala a hlboko sa mu uklonila.
-dakujem ti Cerveny kon,som tvojou dlznickou...
Zasepkala uctivo.Prikyvol a bez slova odrazil,hned,ako prestupila do velkeho clna.
-posadte sa mylady,aby ste nespadli...Upozornil ju prvy dostojnik.Vacsina muzov na nu vyvalovala neslusne oci.Ked si to dostojnik uvedomil,prisne zavelil veslovat.Anabell sklopila oci a vzdychla.
"tak a je to tu zas...skoncilo sa obdobie ,ked som sa mohla slobodne divat na svet..." Najradsej by si zahalila tvar,pretoze jej bolo neprijemne,ze vzbudzovala zaujem,zo strany posadky.Prvy dostojnik jej slusne a dostojne pomohol po rebriku.Ohladuplne sa odvratil.Sla predposledna,pretoze nechcel,aby jej muzi hladeli pod reholnu sutanu.Ked ju hore schytili dve silne ruky a vytiahli na palubu,slabo vykrikla od prekvapenia.
-len pokoj sesternicka,to som ja...
Zaskeril sa jej Jergus do tvare a pevne ju stisol v medvedom objati.Ked ju pustil stretla sa s ocami blankytnej farby,ktore na nu hladeli s takym smutkom a nehou, az jej srdce stislo od lutosti.Lord Aramian k nej pristupil a jemne ju objal.Nezvykol si prejavovat city na verejnosti,ale toto bola mimoriadna situacia.
-Pane Boze ...Anabelll...myslel som,ze Vas uz nikdy neuvidim....Zasepkal jej ticho.
-je mi to tak luto...nechcela som vam sposobit trapenie...Dojato mu sepkala na hrudi.
-podte, pojdeme do kajuty,urcite ste hladna a smadna...dostojnik,poziadajte kuchara,aby pripravil nieco pre moju neter lady Anabell!
Zdoraznil jej postavenie,aby bolo vsetkym jasne,kde je ich miesto.Dostojnik zrazil paty dokopy a ponahlal sa vyplnit rozkaz.Ponukol jej rameno a ona sa ho s usmevom uchopila.Vosli do komfortne zariadenej kajuty.Usadil ju do kresla,akoby bola nieco vzacne.
-cherry? Spytal sa jemne.Pokrutila hlavou.On do seba prevratil poharik vodky a spokojne vzdychol.Posadil sa za pisaci stol a v kajute nastalo zvlastne ticho.Hladeli na seba,nic nehovorili,ale emocie v miestnosti takmer vibrovali.
-odpustite mi Anabell...Zasepkal nakoniec.
-co vam mam odpustit ujcek? Prekvapene zaklipkala ocami.
-neochranil som Vas,to vsetko...nemalo sa to stat...nikdy si to neodpustim...
-mozno to bola Bozia vola ujcek,nechcem aby ste si nieco z toho vycitali....malo to tak byt a bolo....je to prec...som ziva a zdrava...a nasla som miesto,kde som nasla stastie....
-stastie?! Spytal sa opatrne.
-ten ostrov...je to raj na zemi,nasla som tam pokoj...a praca s detmi ma tesila...myslim,ze by som chcela....reholny zivot mi dava toho vela...som spokojna...a..Vysvetlovala rozpacito.
-si mniska?! vstupila si do rehole? mas reholne rucho!... Takmer sa zlakol.
-nie,zatial nie...ale vazne o tom uvazujem....a reholne rucho,ehmmm...nemala som si,co obliect,to je jedine,co tam mali zo zenskeho satstva....Vysvetlovala s usmevom.Ocividne si vydychol.
-viete Anabell...nemozete vstupit do rehole...vas osud to zrejma nebude...ja...neviem odkial zacat...najskor sa najete a oddychnete si a potom sa porozpravame...
-ako to myslite? Vtom dnu vtrhol Jergus
-mame v patach karibskeho kata!
Anabell sa pisklavo nadychla a napadne zbledla.Aramian prudko vstal a vykrocil na palubu.
-sme na dostrel?! Spytal sa kapitana.
-nie,ale o chvilu budeme...nabijaju! vystrazny vystrel...
Vystrel z dela zadunel a gula dopadla nedaleko nich.
-vlajka ide hore! utocna! upozornuju nas,aby sme sa vzdali... Vysvetloval kapitan s dalekohladom na ociach.
-vlajku hore! opatovat vystrel! bojova pozicia! stiahnut plachty...vytiahnut ochranne siete kormidla!....
Vydaval strohe prikazy Aramian.Ked sa ozval ich opatovny vystrel z dela,Anabell sa strhla.Bleda odhodlane podisla k svojmu ujcovi.
-ujcek...nestrielajte prosim...pojdem...Zasepkala odovzdane.
-to urcite! ten drzy anglicky zasran! co si mysli,ze Paldoninovov sa zlakne jeho dela?! aj ja mam dela! Zavrcal neustupne.
-nedostihnu nas! spokojne im ukazeme dlhy nos...ma v zavese fregatu! a je pretazeny...nema sancu...robi na nas len bububu! ma na palube zajatcov a otrokov...Zaskeril sa Jergus,pozorujuc Divoku Labud
-hadam nebudem utekat! Pohorsene zaprskal Aramian.
-nemusime...drzo si mozeme okolo nich preplavat a ukazat im dlhy nos a nemozu nas dostihnut...S usmevom navrhol Jergus.Aramian sa zasmial.
-tak to sa mi pozdava ovela viac...kormidelnik! drzte sa od nich tesne mimo dostrel...

-Dominik! Aramian sa nezlakne,odpoveda na palbu,sme pritazky,ked sa do nas pusti,rozseka nas na kusy...nemozeme manevrovat!uvedomuje si,ze blafujeme! Upozornoval ho Jeremiah.
-viem,docerta! Nahnevane precedil pomedzi zuby.
-je tam?
-ano, stoji vedla nich na palube...Zaskripal zubami.
Jeremiah si tiez prilozil na oci dalekohlad.
-staca sa o stoosemdesiat stupnov....co to ma znamenat?! ale to hadam nie....
Zaupel Jeremiah.Nerozlucny priatelia,si ako na povel zlozili z oci dalekohlady a neveriacky sa na seba pozreli.
-ten rusky sviniar! s usklabkom si vedla nas preplava! kruci!
Napajedene vystekol a horuckovito rozmyslal,ako im prejst cez rozum.
-odhakujeme fregatu,otrokov nalodime na nu...neskor sa pre nich vratime! Navrhol rychle.
-Dominik,hnev ti zatemnuje usudok! podpalubie je plne piratov a horna paluba zdivocenych otrokov,prahnu po odplate...bez komanda sa do seba pustia a pirati sa opat zmocnia fregaty! pobiju otrokov,ako mysi! kasli nato...odvezme fregatu s piratmi na San Salvator a vydame sa do New Yorku...vies,kde je...mas na nu plne pravo! jednoducho pojdes a poziadas si o nu! nemozu ti ju odopriet...
Dohovaral mu priatel.Dominik sa nerozhodne zahladel na priblizujuci sa skuner.Zavrcal a nahnevane sa pobral do kajuty.
-viem,ze mas pravdu! ale nemozem sa nato divat! tusim ma parom uchyti od jedu....ak mi zamava....vystrie ma!!!! Vystekol nahnevany a strelil dverami na kajute.

-vystrazna salva!pal! Zavelil Aramian so zadostucinenim sa hlasno zasmejuc.Neboli na dostrel,ale prave minali Dominikovu Ciernu Labud a on neodolal,neukazat im "dlhy nos" Dominik vyletel z kajuty.
-opatovat palbu! Zreval bezmocny od hnevu.Jeremiah pokrutil hlavou a uskrnul sa.
-ten rusky pluhak ! nabuduce ho roztrham na kusy!!!
Penil nahnevany Dominik,ked zazrel Jergusa,ako stoji na zabradli,drzi sa lana,strhol si z hlavy klobuk a posmesnym,hlbokym uklonom ich zdravil,presne v okamihu,ked ich minali.Hned nato zoskocil na palubu a Dominik zazrel uz len "chvost" skunera.
-ked prideme do New Yorku,pripomen mi,ze mu mam rozbit hubu!
Precedil cez zuby
-myslim,ze nato tak lahko nezabudnes...Rozosmial sa Jeremiah.
-zmente kurz! ciel San Salvator! Zavelil Dominik a vratil sa do kajuty.Zvalil sa do kresla a oci mu zabludili ku truhlici.V hneve,vytrhol spoza pasa dyku a vrhol ju.Zabodla sa do truhlice.
-Anabell...Zavrcal nahnevane.
-prisaham ti,ze si si zo mna vystrelila posledny krat! a ver mi,ze mi zaplatis za vsetku bolest,co si mi sposobila! takmer som sa utyral k smrti!uchlastal!zosalel od vycitiek!!! a ty si si zatial prekvitala do krasy na peknom ,utulnom ostrovceku...a opat si mi utiekla! docerta! dostanem ta! skor,alebo neskor...neexistuje miesto,kde by si sa predo mnou schovala! aj keby som mal ist pre teba do toho ich zasraneho Ruska! celkom urcite sa ta pokusia upratat!...ale nemozu ta vydat,pretoze si so mnou zasnubena....kym nezrusim zasnubenie...a ja ho teda celkom urcite nezrusim!!!! Tvrdo sa usmial

Aramian odviedol bledu Anabell do kajuty.
-oddychnite si draha...o chvilu prinesu jedlo...v tamtych truhliciach,priniesli sme vase satstvo....urcite sa budete chciet osviezit a prezliect...ked si oddychnete,porozpravame sa....
-bude to nieco,co sa mi nebude pacit,vsak? Ticho sa spytala.
-najskor si oddychnite...Navrhol jej,vyhybajuc sa odpovedi.
-lord Bowlean bude velmi nahnevany...
-neublizi vam Anabell,postaram sa o to....
Pevnym,takmer slavnostnym hlasom prislubil.Mlcky,prikyvla.Ozvalo sa tiche klopanie a dnu vosiel plavcik,nesuc podnos s jedlom.
-doprajem Vam sukromie...
Aramian vysiel von z kajuty.Obaval sa,ako Anabell zareaguje,ked sa dozvie pravdu.Keby bolo mozne, jej zasnubenie by zrusil.No vedel,ze Bowlean by vyrukoval s porucnictvom.Bol schopny sa obratit na sud.Vyvolal by skandal a nenapravitelne by znicil povest Arianinej dcere.Zaplatila by prilis krutu dan.Spolocnost by ju okamzite zavrhla a jej buducnost by bola velmi neista .To nemohol dopustit.Bude musiet dohovorit Anabell,aby suhlasila so svadbou,alebo prinutit Bowleana zrusit zasnubenie.Netusil,co z toho bude jednoduhsie.Anabell sa ho stitila a bala.Musel jej ublizit,ale nechcela o tom hovorit.Tvrdila,ze sa k nej spraval ohladuplne.
"myslim,ze by si ho vedela obkrutit okolo prsta...keby chcela...je do nej poblazneny...bol v stave nas prenasledovat ,aj napriek svojej nevyhode...a takmer okamzite pristal na sobas...keby ju nechcel...chlapa, ako je karibsky kat...by bolo tazke prinutit na nieco,co nechce...neboji sa ani smrti...len ako ju presvedcit?! chce byt mniskou! co to do nej voslo? neviem si predstavit take temperamentne stvorenie,ako Anabell mniskou! aj ked je zakriknuta a vylakana....postretlo ju privela nestastia v kratkom case...ale vsetko to zvladla...je silna...keby nebola,uz davno by zosalela,alebo zomrela...nevzdala sa,bojovala az za pokraj svojich sil...ved uz len to,ze prezila pad z toho utesu..a drzala sa tej dosky...tazko ranena,ale nevzdala sa...utiekla od stryka,dokonca presla cez rozum aj Bowleanovi a utiekla mu...vlastne doteraz, tri krat..." Uskrnul sa
" a ze mniska! tak mila Anabell...do pokornej,melancholickej a tichej mnisky mas daleko...si ako tvoja matka...a to bola riadne temperamentna zena...nieco mi hovori,ze aj napriek tvojej zakriknutosti,mas v sebe jej ohen...ak budes mudra...karibsky kat pojde do kolien,je to silny a cestny muz...ak si ho ziskas...a verim,ze ano...bude z vas nadherny par...preco som vobec uvazoval,ze zrusim to zasnubenie...nebudu sa hnevat donekonecna,budu manzelia...udobria sa,ked inak nie...tak v posteli..." Usmial sa a vratil do svojej kajuty.Anabell sa najedla a poumyvala.Takmer s lutostou si vyzliekla reholny odev a vybrala z truhlice levandulove elegantne saty.Vzdychla a rukou pohladila jemny material.Rozmyslela si to a prezliekla sa do nocnej kosele.Ked sa ulozila do velkej a sirokej postele,slastne vzdychla.Uz tak davno nespala v pohodlnej makkej posteli.Kolisanie lode a vrzganie lan,ju zacalo uspavat,tak sa len prikryla lahkym paplonom a uvolnila.Zaspala,akoby ju do vody hodil.Prebudila sa az rano.Vstavala zavcasu.Rychle na seba natiahla zupan a s prekvapenim zistila,ze podnos s jedlom,aj vodu z umyvadla niekto odniesol.V dzbane bola cista voda,tak sa poumyvala a prezliekla.Prave sa cesala,ked sa ozvalo zaklopanie.Vosla za paravan a zvolala "vstupte"
Rychle si zaplietla vlasy do hrubeho vrkoca a obkrutila okolo hlavy.Na stole ju cakali ranajky,o chvilu sa opat ozvalo zaklopanie a dnu vstupil lord Aramian.
-ako ste sa vyspali draha?
-dakujem ujcek...velmi dobre...uz tak dlho som nespala v makkej posteli.
-prespali ste veceru,ale nemal som srdce vas budit....vyzerali ste velmi vycerpana...dnes uz vyzerate ovela lepsie...Skonstatoval s usmevom.Jej pokozka dosiahla krasny brozdzovy odtien.Bolo vidiet,ze vela casu travila na slnku.Damy by pohorsene ochkali,ze ma znicenu plet,ale jemu pripadala krasna a svieza.Oci jej este viac ziarili,vyzerala zdravo a neodolatelne.Konecne na neho hladela otvorene a priamo,nedrzala oci sklopene,ze ich takmer ani nevidel.Vzdy ho to zarazalo a neraz o tom rozmyslal,co je toho pricinou.Levandulova jej velmi pristala.Havranie vlasy ucesane do jednoducheho ucesu,posobili uhladne a dodavali jej zvlastnu aureolu,ktora len zdoraznovala jej sumerne crty tvare,vyrazne licne kosti a plne pery.Bola drobneho vzrastu,stihla,ako prutik,jej pas by dokazal objat dlaniami,ale predsa zaokruhlena na tych spravnych miestach.Jej zjavu sa nedalo nic vycitat, naozajstna krasavica,presne ako jej matka.Miriam bola tiez krasna,podobala sa na svojho otca,ktory bol znamy svojim vybornym fyzickym zjavom,ale pri Anabell,jej sestra vyzerala, ako nevyrazna bledula.Anabell posobila dojmom ohnivej temepramentnej krasky.Veril,ze hociktory mlady muz,ktory sa zahladi do jej oci a na jej plne pery je okamzite strateny.Veril,ze ked ju uvedu do spolocnosti,sposobi senzaciu.
"avsak musime hned upozornit na to,ze je uz zasnubena...mlady muzi sa dokazu niekedy spravat nedisciplinovane a horkokrvne...uz jej len povedat,ze je zasnubena...najradsej by som to nechal na Miriam...je to zena...a skor by jej to dokazala zdovodnit..."Zdalo sa mu to,ako vyborny napad.
-Anabell draha....co by ste povedali,keby sme preskocili New York a zamierili priamo do Bostonu?
Oci sa jej natesene rozziarili.
-odveziete ma k Miriam?
-ano,myslim,ze po tom vsetkom, by ste sa uz konecne radi videli...Natesene vyskocila,rozbehla sa k nemu a prudko ho objala.
-dakujem vam ujcek,dakujem...Zvolala naradostene.Zaskocila ho jej spontanna reakcia,ale len vzdychol,jemne ju objal a usmial sa.
"a ze mniska...dieta drahe..z mnisky nemas ani M...si zivelna,ako ohen" Pomyslel si spokojne.
Plavba netrvala dlho.Ubiehalo jej to,pretoze jej neustale robil spolocnost zabavny a roztopasny Jergus,alebo jej ujec.Hned v prvy vecer sa jej spytal,ci hra sach a ona so sibalskymi ohnickami v ociach, vytiahla sachovnicu,ktoru nasla v kniznici.Uhladne zlozila slonovinove figurky a vyzyvavo mu hladela do oci.
-ujcek...dam vam tri tahy naskok...Zasevelila milo.Aramian sa rozosmial.
-draha Anabell...nepotrebujem vyhodu,len zacni....Vyzval ju.Po troch hodinach zafucal nad sachovnicou.
-nabuduce mi pripomen ,ze hrdost a pycha nie je to iste...
Skonstatoval.Anabell sa ticho zasmiala.
-mam vas ujcek...kamkolvek sa pohnete...Skonstatovala spokojne.Zahladel sa na sachovnicu.
-dobre,dal som ti vyhodu,kedze som si myslel,ze nie si az taka zdatna v sachu...nabuduce ju mat nebudes...
Zahovaral s usmevom.Zasmiali sa a Anabell zacala ukladat figurky naspat do sachovnice.
-je neskoro...pojdem...zajtra na svitani dorazime do Bostonu...pockame, kym sa rozvidnie a posleme spravu tvojej sestre,aby nas ocakavala,povedzme okolo desiatej?...
Natesena prikyvla.Zazelal jej dobru noc.Zaspavala v radostnom ocakavani.Srdce sa jej trepotalo radostou.Konecne bude pri Miriam.Konecne budu spolu a uz ich nic nerozdeli.

Komentáre 4

aknit11 dňa 27.05.2013 - 11:45

Dnes opat Anabell :-) Sice mala byt Zlatovlaska,ale nejak mi nedalo,trosku zmiernit vase napatie (giggle)

LanaSavara dňa 27.05.2013 - 15:45

:-)Tak toto bolo dobreeee :-) :-) ako Domčo nadaval v kajute :-) Nadhera :-)

tomicka dňa 27.05.2013 - 16:26

Jeminecky! ale mu dali (clap)(clap)(clap) riadne Domca napajedili (giggle)ale tusim len priliali olej do ohna :-)

nevetko dňa 27.05.2013 - 19:47

Aj ja som sa pobavila ako sa pajedil (giggle). Viem si ho predstaviť ako
pení (giggle). Ale ako bude peniť Anabell keď sa dozvie že je zasnúbená .(giggle)Ale napätie ostalo naďalej . (giggle)