Skočiť na hlavný obsah

Anabell 12

Pridal aknit11
dňa 25.09.2013 17:14

Nepokojná vstala.Obliekla sa a nedočkavo sedela za stolíkom.Nakoniec nevydržala a vyšla na palubu.Hľadela do prístav,ako sa zobúdza,ako v ňom začína pulzovať život.O chvíľu sa za ňou objavil Jerguš.
-nemohla si spať?
-nie,som rozrušená...tak dlho sme sa nevideli...
-tak je najvyšší čas poslať sluhu s odkazom...a ty sa poď najesť,ešte omdlieš od vzrušenia...Poslúchla.Počítala minúty,v myšlienkach zalietala do ich detstva a až keď ju ujec jemne potriasol sa prebrala.S úsmevom jej ponúkol rameno a vystúpili v prístave.Čakal na nich kočiar a tak ju len usadil a koč sa pohol.Srdce jej trepotalo od radosti.Keď kočiar zastavil,najradšej by vybehla a rozbehla sa k Miriam,ale vedela,že musí dodržať "dekórum" a správať sa ,ako dáma,chladne a rezervovane.Neznášala to a práve v tejto chvíli si uvedomovala,ako veľmi.Tie skostené a chladné zvyky ju niekedy privádzali do šialenstva.Počkala,kým otvorili dvere,vystúpil ujec a podal jej ruku.Hneď ,ako vystúpili jej sestra čakajúca na schodoch sa rozbehla.Anabell prekvapene zažmurkala,schytila si sukne a rozbehla sa oproti nej.Vrhli sa do náručia,plakali,smiali sa,stískali.Obaja muži ich obďaleč s úsmevom pozorovali.Keď sa ako tak upokojili Miriam sa spamätala
-óch! lord Paldoninovov odpusťte mi moje nemiestne správanie,som strašná hostiteľka...Nech sa páči,poďte ďalej...som vašou veľkou dlžníčkou...
-mylady nemusíme tak oficiálne...pokojne ma volajte ujček,ako vaša sestra...Miriam sa usmiala
-poďte ďalej ujček a tiež môžete vynechať tú mylady,sme predsa príbuzný,som Miriam...Chytila ich pod pazuchami a viedla ku schodom.Keď vystúpili až ku vchodu Miriam sa ich pustila.
-drahý ujček rada by som vám predstavila môjho manžela,predpokladám,že ste sa osobne nestretli.
Vysoký svetlovlasý muž na chvíľu sklonil hlavu na pozdrav.
-lord Paldoninov,teší ma...Hrubým,zato srdečným hlasom preriekol a podal mu ruku.
-potešenie na mojej strane lord Barslaque...ak súhlasíte rád vynechám oficiality,som Aramian..Muž prikývol
-tak u nás vitaj Aramián ,ja som Thomas...Vošli dnu.
-poďme do jedálne sú pripravené raňajky,určite oceníte po tej "morskej"strave poriadne raňajky...sestrička skrásnela si...Zašepkala Miriam,ako ju pod pazuchou viedla do jedálne.Anabell sa zasmiala.Ten tichý perlivý smiech vyvolal úsmev na Aramianovej tvári.
-čakáš bábätko? Prekvapene sa spýtala Anabell,keď si všimla jemnú vypuklinu na podbrušku svojej sestry.Naradostene prikývla.Anabell mala pocit,že je v siedmom nebi.Nedokázala sa spamätať,ešte stále myslela,že je to len sen.Celý deň strávila so sestrou a neustále sa rozprávali.Anabell sa jej vypytovala na jej život,na krajinu a všetko,čo nejako súviselo s jej sestrou.Miriam sa jej vypytovala na život u strýka a na udalosti posledných mesiacov,ale Anabell sa vždy zahĺbila do seba a len vyhýbavo odpovedala a tak to Miriam vzdala."povie mi to...po čase...muselo to byť strašné,kaď o tom nechce hovoriť.."Po obede prinútila Anabell,aby si oddýchla.Najskôr protestovala,ale potom súhlasila.Miriam zišla dole a našla mužov v salóne pri rozhovoroch o obchodoch.Thomas podišiel k svojej manželke,jemne ju uchopil za ruku a usadil na pohovku.
-takže teraz sa môžeme porozprávať o Anabell..neviem,čo ti povedala...
-nepovedala mi nič,nechcela o ničom z toho hovoriť...Aramian vzdychol a začal rozprávať.Čím dlhšie rozprával,tým bola Miriam zdesenejšia.A to zámerne niektoré detaily vynechal,aby sa celkom nezhrozila.Bola tehotná a takéto veci,by ju mohli rozrušiť.
-ten hnusák,vedela som,že Anabell nie je chorá...zaobchádzal s ňou veľmi zlé? Stiesnene sa spýtala.
-ehmmm...myslím,že sa nesprával práve najcitlivejšie,ale tvoja sestra je silná,zvládla to...Keď dokončil rozprávanie na chvíľu zmĺkli.
-takže Anabell je zasnúbená s lordom Bowleanom a ani o tom nevie?! Ticho hlesla.
-nuž áno,považoval som to za najlepšie pre ňu...strávila v jeho kajute vyše mesiaca...a ehmmm...obával som sa,žeby mohla byť v požehnanom stave...aj keď sa nakoniec ukázalo,že tomu tak nie je...ak to vypláva na povrch,bude z toho škandál a jej povesť bude nenavrátiteľné zničená...
-myslím,že ste ujček postupovali správne..hlavne keď nechce ani počuť o tom,žeby predal jej poručníctvo...ale prečo ste jej to nepovedali?!
-ehmmm...chcel som,ale tak vehementne sa proti nemu postavila...a potom,keď vyjavila svoju túžbu vstúpiť do rehoľného stavu...
Miriam sa zachichotala.
-Anabell,ako rehoľná sestra?! nie! je príliš temperamentná,aby dokázala celý život stráviť pokorná v modlitbách...
Aramián sa usmial.
-presne k tomuto záveru som dospel aj ja,tak som obrátil loď a vplával do Bostonu,veril som,že ty ako žena jej to dokážeš vysvetliť a obmäkčiť ju celkom určite vhodnejším spôsobom,ako ja...času nie je veľa...lord Bowlean sa tu môže objaviť kedykoľvek a domáhať svojho práva...
-ale neublíži jej?! Zašepkala s obavou.
-nie,je to čestný muž...vlastne sa v tom kostole chcel s ňou okamžite zosobášiť...a keď sa stalo to nešťastie...videl som na vlastné oči,ako ho to zničilo...nie,neublíži jej...nech už majú akékoľvek nedorozumenia medzi sebou,časom sa to vyjasní a myslím si,že to bude veľmi obojstranné spokojný a šťastný zväzok...
-nooo...už len presvedčiť Anabell...viete ujček,je dosť zanovitá...vždy bola...
-nepochybujem o tvojom dôvtipe Miriam...a teraz...vrátim sa do prístavu...zastavím sa večer rozlúčiť a vrátim sa do New Yorku...
-ách! myslela som že sa zdržíte...a..
-drahá Miriam,sme od seba len kúsok...od teraz sa budeme často navštevovať,ale povinnosti volajú...Usmial sa jemne jej pobozkal ruku,Thomasovi podal ruku .Miriam zazvonila a objavil sa majordomus.Milo ho požiadala aby vyprevadil Lorda Paldoninovova.
Večer sa rozlúčili s Aramiánom.Prisľúbil,že ich bude často navštevovať.Miriam chytila pod pazuchu svoju sestru a pošepkala jej,že jej ukáže svoje záhrady.Thomas sa ospravedlnil na prácu a zatvoril sa vo svojej pracovni.Prechádzali sa po krásnych záhradách a mlčali.
-je to tu krásne,máš to také očarujúce ako naše záhrady doma...Zašepkala rozcítene Anabell.
-Anabell hovorila si mi o tom ostrove s deťmi...rozmýšľala som,žeby sme mohli zorganizovať charitatívny ples a tak ich podporiť...
-ách! Miriam to by bolo dokonale,možno sa nám podarí nájsť dobrodincov,ktorý by nad nimi držali ochrannú ruku...
-ja by som hneď o jednom vedela...
Anabell na ňu uprela zvedaví oči.
-ako prvého kandidáta navrhujem lorda Bowleana...Anebell okamžite zbledla a stuhla.
-neverím,že by ho zaujímal osud nejakých sirôt...Chladne preriekla.
-ujko Aramián mi všetko povedal...ublížil ti nejako? povedz mi to Anabell...prosím ťa,musím to vedieť...
-nie...vlastne áno...myslím fyzický nie...ale...správal sa ohľaduplne,liečil ma,staral sa o mňa...
-a prečo teda tá averzia voči nemu?
-ja...kúpil ma ako hlúpe hovädo!!! Vyprskla rozčúlene
-bola by som utiekla! ale chytil ma v tom prístave a podhodil strýkovi! boli to strašné dni!
-a neuvažovala si,že ti vlastne zachránil život? veď keby si bola skočila...utopila by si sa...a...keby ťa nebol kúpil,zahynula by si si...
-možno máš pravdu...Zašepkala
-ale kúpiť ma? ako tovar?! Vyprskla opäť pohoršene.Miriam sa zasmiala.
-sestrička vôbec si sa nezmenila,sršíš temperamentom...pozri sa Anabell,ty najlepšie vieš aký je náš strýko...čo ak nemal inú možnosť,ako ťa kúpiť...možno ti chcel pomôcť...
-prečo by to robil?
-možno ho hrýzlo svedomie,že si kvôli nemu v problémoch...náš strýko je odporný človek...možno mu to sám navrhol...
Anabell chcela niečo odvrknúť
-možno neexistovala iná možnosť...rozprávala si sa s ním o tom niekedy...vysvetlil ti to?!nie si jeho otrokyňa...je tvojím poručníkom...strýko mu predal tvoje poručníctvo..
Anabell prekvapene zažmurkala.
-ale...on mi to nepovedal....Opäť sa nahnevala.Miriam sa zasmiala.
-a dala si mu šancu vysvetliť ti to?! ako ťa poznám tvrdohlavo si trvala na svojom...Usmievala sa.
-ehmmm...možno máš pravdu...chcel sa so mnou rozprávať,ale ja som bola urazená a vystrašená...a nechcela som ho počúvať...takže nie som otrokyňa?! Zvolala natešené.Miriam pokrútila hlavou.
-nie nie si,je tvojím poručníkom...a to znamená,že ti musí nájsť manžela...Kula Miriam železo za horúca.
-manžela?! Priškrtené sa spýtala Anabell a znovu zbledla.
-povedala si to akoby to bol trest smrti...Smiala sa Miriam.
-ja nechcem manžela...chcem vstúpiť do rehole...a...starať sa o deti...
-ale prosím ťa Anabell,z teba nikdy nemôže byť mníška...Mávla s úsmevom rukou
-prečo nie?
-už si sa videla v zrkadle...si krásna...a ako druhé,nie si pokorná a zmierená s osudom...dokážeš si predstaviť,že celý život prežiješ kdesi v kláštore v tichosti a v modlitbách?
-to nie,ale chcela by som sa vrátiť na ten ostrov a...
-a to si myslíš,že keď vstúpiš do rehole budeš si môcť vyberať? budeš povinná poslušnosťou svojmu rad...kde ťa pošlú tam pôjdeš...Anabell sa zamračila a rozmýšľala.
-takto som nad tým neuvažovala...možno máš pravdu...Zašepkala roztržito.
-to teda mám,ale keď budeš mať manžela...silného a bohatého...mohla by si tým deťom pomôcť oveľa viac...hlavne keď tvoj manžel bude stať za tebou...
-to sa ti ľahko povie...mám si zobrať cudzieho chlapa a žiť s ním?! Vyprskla už zase rozčúlená.Miriam sa rozosmiala.
- a to si myslíš,že keď mi ocko povedal,že sa mám vydať za Thomasa,bola som nadšená? búrila som sa,nechcela som ho ani vidieť...
Ananbell sa prekvapene zastavila.
-vždy som si myslela,že ho miluješ a že...
-ale kdeže,nemohla som ho ani vystáť,obvinila som ho,že má chce zotročiť,povedala som veľa hlúposti,že sa za neho nikdy nevydám,že ho nenávidím...
-a čo nato on? Vydesene sa spýtala.
-len sa usmieval...nikdy nereagoval na moje provokácie...dal mi čas zvyknúť si na tu myšlienku,aj na neho...do ničoho ma nenútil... a našiel si ku mne cestu...ľúbim svojho manžela a viem,že aj on voči mne prechováva nežné city...inak by mi ublížil,podriadil by si ma silou tak,ako je to v mnohých manželstvách...ale dal mi čas...a tak...zamilovala som sa do neho...
-lenže muž ako Thomas je len jeden...Skonštatovala Anabell.
-o jednom by som vedela...Tajomne zašepkala.
-lord Bowlean...Vyslovila pred napätou dievčinou.Oči sa jej rozšírili od rozhorčenia.
-nikdy! Pohoršene zasyčala.
-prečo nie? je odpudzujúci?!
-nie.nie...ale...ja sa za neho nemôžem vydať,je to nemysliteľné...
-ublížil ti Anabell? povedz mi to...Zaprosila ju ticho Miriam.
-nie...ale... Miriam správal sa ku mne veľmi ohľaduplne...opatroval ma,liečil...naozaj,neklamala by som ti...ale ja...ja sa ho bojím..
-staral sa o teba len kým si bola chorá,alebo aj potom...Zaujímalo Miriam.
-po celý čas,aj keď som sa vyliečila...
-a čomu to nasvedčuje? Zdvihla obočie.
-ja..ja neviem kam mieriš...Vyjachtala rozpačito.
-Anabell si najkrajšia žena,akú som kedy videla a to som žena,márnivá žena...vieš čo sebe ovládania ho muselo stáť, aby sa k tebe nepriblížil? boli ste osamote,muž a žena v kajute...mohol si ťa vziať kedy sa mu zachcelo,počula som že je to mohutný muž...mohol ti ublížiť...urobil to niekedy?
-nie,to nie...naozaj sa správal ako gentleman....
-keby mu na tebe nezáležalo,nesprával by sa tak ohľaduplne..
-naozaj si to myslíš? ja si skôr myslím,že mu ma bolo ľúto...a...dával mi čas aby som sa spamätala.
-ale ak by k tebe necítil náklonnosť,prečo by to robil?prečo by si odopieral potešenie so zblížením s tebou?
Anabell úporne premýšľala.
-ja neviem...Priznala nakoniec.
-a nielen,že sa správal ako gentleman,zachoval sa aj ako čestný muž a tvoj poručník...nedovolil aby niečo zničilo tvoju povesť...a... Anabell vypúlila na svoju sestru oči a zťažka prehltla.
-on ma s niekým zasnúbil?! Miriam prikývla.
-pred ujčekom Aramianom požiadal o tvoju ruku a záväzne sa s tebou zasnúbil...Anabell sa prudko rozbúchalo srdce.
-to nie...Zašepkala vyľakaná
-nemôžem sa za neho vydať!v žiadnom prípade...
-zachoval sa ako čestný muž Anabell,skompromitoval ťa...veď akoby si sa mohla vydať za niekoho iného...čo by si tvoj manžel pomyslel keby vedel,že ťa iný muž ošetroval,vyzliekal,umýval...myslíš,že by si ťa vážil?! Anabell si zamyslene hrýzla do pery.
-myslím,že nie...ale chcela som vstúpiť do rehole..takže by to bolo jedno...
-pomysli na tie deti...na ostrov...ako rádová mníška...naozaj veríš,že im dokážeš pomôcť? ale ako manželka bohatého muža,ktorým lord Bowlean jednoznačne je...má moc,ma zázemie...ak si ho nakloníš pre svoje zanietenie pomôcť tým deťom...neexistuje nič,čo by pre ne nedokázal urobiť...Húdla do nej Miriam.Anabell na chvíľu stíchla.
-všetko to...máš pravdu,ale ja mám strach Miriam...je na mňa veľmi nahnevaný...a...
-prečo by bol na teba nahnevaný,ty blázonko?
-oklamala som ho a utiekla...a..
-je to reálny muž Anabell,ak nad tým uvažoval...sám by sa nezachoval inak...pokúšal by sa získať svoju slobodu za každú cenu...to je prirodzená reakcia na zajatie...a ty si si myslela,že si otrokyňa...nie,celkom určite sa na teba nehnevá...
-ale...ale nedokážem si predstaviť,že sa...ehmmm...musíme fyzický zblížiť...a..Šepkala rozochvená.
-Anabell je prirodzené,že máš strach z nepoznaného,ja som sa tiež veľmi bála...nechaj to na neho..muži vedia,čo robiť,nerozmýšľaj o tom...sama si povedala,že sa k tebe správal ohľaduplne...keď budeš jeho manželkou,naozaj veríš,že by sa zmenil na tyranskú beštiu?
-asi nie...sám povedal,že ženu nikdy neudrel...a..
-neuvažuj nad tým,keď príde čas,nechaj to na neho...ako som už povedala..muži vedia,čo robiť...a potom sa zasmeješ nad svojím strachom...keď je muž ohľaduplný...spojenie muža a ženy je veľmi pekné...a sestrička ver mi,viem o čom hovorím....Perlivo sa zasmiala.Anabell prehltla,lebo sa jej v hrdle stvorila hrča.
-ale to budem musieť odísť a kto vie kedy sa zase uvidíme...Smutne jej vyhŕkli slzy.
-nebuď blázonko Anabell...tvoj snúbenec je moreplavec...ste len túto kúsok od nás...budeme sa vídavať oveľa častejšie,ako keď si bola c Anglicku.
Anabell v duchu priznala,že Miriam má pravdu.Vzdychla.
-kedy ma byť sobáš? Stiesnene sa spýtala.
-už mal byť,ale po tom nešťastí...mám nápad...usporiadame ten ples a pozveme aj lorda Bowleana...budete mať čas sa porozprávať a všetko si vysvetliť...ak si naozaj myslíš,že pre teba nie je vhodný manžel,požiadaj ho aby ti vrátil slovo...čo ty nato? Anabell uvažujúc prikývla.
-výborne,zajtra sa do toho pustíme...ples by mohol byť o dva týždne...snáď to stihneme
Vrátila so do svojej izby a rozochvená sa povyzliekala.Komorná jej sestry jej prišla pomôcť,ale ona už ležala.Zvykla si prezliekať sa sama.V hlave jej vírilo množstvo myšlienok,ale všetky zalietali k Dominikovi.

-sledovali sme dom,ale tu nie je...Paldoninovov sa vrátil zo svojej cesty,ale Anabell tu nie je...
-bude v Bostone,stavím sa...Zahundral Dominik.
-dvíhame kotvy,smer Boston? Spýtal sa Jeremiah s úsmevom.Dominik len tvrdo prikývol s chladným odhodlaním v očiach.Zakotvili v Bostone o ôsmej večer.Pobral do svojej bostonskej rezidencie.
-sledujte dom....Prehodil cez plece stroho,sadol do drožky a nechal sa odviezť do svojho domu.Služobníctvo ho očakávalo.Zavrel sa v pracovni.Preberal poštu,ktorá na neho čakala a prekvapený sa zahľadel na malú obálku s erbom lorda Barslaquea.Čakal by čokoľvek,ale nie list z domu,kde sa schovávala Anabell.Otvoril obálku a prekvapene hľadel na pozvánku.Ozvalo sa klopanie.
-je tu pán Jockarin..Ohlásil Jeremiáha .Dominik vrhol pohľad na hodiny nad rímsou kozuba.
-Ramerez nech mi pripravia kúpeľ,príjmem pozvanie od lorda Barslaque na jeho dobročinný ples
-samozrejme pane...Sluha vycúval z miestnosti a dnu vošiel Jeremiah.
-takže už to vieš,je samozrejme v dome a dnes je tam nejaký dobročinný ples...
-takže sa prehoď do gala a pôjdeme sa zabaviť na ples...Uškrnul sa Dominik a podal pozvánku Jeremiahovi.Prekvapene sa zadíval na úhľadne písmo.
-pozvala ťa na ples?
-áno, ta malá klamárka si zo mňa uťahuje...
-alebo sa možno chce udobriť...Preriekol s nádejou Jeremiah.Dominik sa zamyslel.
-veď to čoskoro zistíme...pošleš chlapov,aby zistili,kde je jej spálňa...ak by sa zmenila situácia...jednoducho si ju odtiaľ zoberiem a potom uvidíme,kto sa bude komu vysmievať...Oči mu zlovestné zasvietili.

Anabell stála vo veľkej sále na pódiu vedľa svojej sestry.Jemne konverzovala s každým, koho jej predstavili.Ako Miriam predpokladala Anabell spôsobila senzáciu.Necítila sa dobre.Bol to jej prvý ples a vždy bola utiahnutá a zakríknutá.Preveľká pozornosť ju privádzala do pomykova.A nielen to, v žalúdku mala guľu nervozity.Každú chvíľu očakávala,že sa objaví Dominik.Bála sa toho stretnutia.Hrozila sa toho.Presvedčila samu seba,že to musí zvládnuť a porozprávať sa s ním.Želala si,aby jej vrátil slovo,aj keď Miriam mala v mnohom pravdu.Ako jeho manželka by mala možnosť pomôcť deťom na ostrove.Presviedčala sa,že musí priniesť takúto obetu,ale všetko v nej sa búrilo proti takémuto niečomu.Pripadalo jej to,ako keby predávala samu seba.Jej hrdosť nesmierne trpela.Bola tu aj druhá vec.Bála sa Dominika,len ona vedela,že je určite zúrivý od hnevu.Bol to hrdý muž a ona ho oklamala.Urobila z neho blázna a utiekla.Vedela,že jej to len tak neodpustí,aj keď ju Miriam presviedčala,že to určite pochopil."nepochopil,je príliš hrdý...a ak som na niečo prišla počas plavby s ním ...tak je to to,že je spravodlivý,ale neľútostný a neodpúšťa...možno ho pozvánka ani nezastihla,možno nie je v Bostone...bojím sa stretnutia s ním,neviem si ani predstaviť,čo mi urobí...ách! som taká nervózna" Uvedomila si,že sa pred ňou uklonil jej švagor a požiadal ju o tanec.S úsmevom sa ho uchopila.
-len sa uvoľni švagrinka...všetko je v poriadku...
Pošepol jej a rozvíril jej róbu tým,že s ňou zakrúžil v tanečnej sále.
-vyvolala si naozajstnú senzáciu...je pred polnocou a piati mladý muži ma požiadali o tvoju ruku...Zasmial sa.Prekvapene zažmurkala.
-to nemyslíš vážne...Vyhŕkla.
-ale áno,si veľmi žiadúca švagrinka...máš dokonalý pôvod a predpokladajú,že aj bohaté veno...Usmieval sa.
-nooo...o tom vene by som pomlčala...Zaševelila a pôvabne sa zasmiala.
-nie si žiadna chudera Anabell,hádam si nemyslíš,že by som ťa vydal,ako žobráčku...s Aramiánom sa postaráme o tvoje veno...a samozrejme budeš mať možnosť so svojím venom aj manipulovať...tvoj manžel si s ním nebude môcť robiť,čo sa mu zachce...
-ale...to...Anabell nevychádzala z údivu.Dotancovali a on ju odprevadil za sestrou.Práve sa pred ňu postavil ďalší mladík,aby ju požiadal o tanec,keď hudba stíchla.
-vážený lord Bowlean a pán Jockarin...Ohlásil majordomus prichádzajúcich hosti.Anabell sa prudko nadýchla,mala pocit,že omdlie.Sestra ju chytila za ruku a pevne ju stisla.
-nieže odpadneš sestrička...íha! je to veľký fešák...
Zašepkala jej pri uchu.Prechádzali cez sálu.Ľudia im ustupovali z cesty,takže im vytvorili akási koridor,ktorý končil až vpredu pred Anabell.Dominik trčal z davu.Bol vyšší ako väčšina mužov v sále.Srdce sa jej šialene roztĺklo.Nemala odvahu pozdvihnúť zrak a pozrieť sa mu do oči.Priveľmi sa bála,čo v nich uvidí.Počula len ich pravidelný vojenský krok,keď v pravidelnom rytme čižmy udierali o kamennú dlažbu.Koridor sa za nimi uzatváral,až kým nepodišli celkom k ním.Hudba opäť začala hrať a väčšina zúčastnených si ich prestala všímať,pretože nasledovalo zdvorilé privítanie a predstavovanie.Bežné pravidlo vo vyššej spoločnosti.Vedľa Miriam sa okamžite objavil jej manžel a majetnícky si jej ruku položil na predlaktie.Dominik sa uklonil,Jeremiah ho nasledoval.
-dovoľte,aby som vás privítal lord Bowlean...som rád že ste prijali naše pozvanie,moju manželku ste nemali zatiaľ možnosť spoznať osobne.
Dominik k nej pristúpil,uchopil jej ruku a jemne jej ju pobozkal.
-teší ma,že vás spoznávam lady Barslaque..
-moju švagrinu vám zrejme...Ani nedokončil a Dominik už uchopil ruku Anabell a pobozkal jej ju.
-drahá som rád,že sa opäť stretávame...Vyriekol ticho.Anabell jasne začula skrytú hrozbu v jeho slovách.Ruka sa jej zachvela
"bojíš sa Anabell? mala by si sa" Pomyslel si tvrdo.
-som nesmierne potešená,že vás opäť vidím lord Bowlean...Spôsobne odvetila,ale neodvážila sa na neho pozrieť.
-naozaj?! Tvrdo sa usmial.Anabell stuhla a zhlboka sa nadýchla.Miriam zachránila situáciu uchopila Dominika pod pazuchou a usmiala sa.
-lord Bowlean verím,že ma rád odprevadíte k občerstveniu...momentálne ma neustále prepadajú zvláštne pocity hladu...Vrhol pohľad na jej vypuklé brušku.
-samozrejme madam,považujem si to za česť...
Usmial sa a uvoľnil.Keď ho Miriam odviedla,Anabell si vydýchla.Jermiah sa pred ňou uklonil
-smiem prosiť mylady? Požiadal ju galantne o tanec.S úsmevom sa ho uchopila.
-vyzeráte prekrásne Anabell...
-ďakujem vám Jeremiah,ste milý...
-Dominik vám neublíži Anabell,nemusíte sa báť...Ticho ju upokojoval.Vzdychla.
-je na mňa veľmi nahnevaný? Vyzvedala.
-bol zlostný,ako čert,ale myslím,že vaša sestra ho trošku schladí...Usmieval sa Jermiah a zakrútil ju po sále.

-Anabell sa vás bojí lord Bowlean...prezradíte mi dôvod? Spýtala sa Miriam ticho,ale bez okolkov.
-netuším mylady,čo spôsobilo jej strach,vždy som sa k nej správal s úctou....Zamračil sa Dominik.Nepáčilo sa mu,že sa ho bála,teda vlastne chcel,aby sa ho bála,ale prekážalo mu,že si to všimlo aj okolie.Až tak veľmi ju nechcel vydesiť.
-myslím,že o chvíľu budeme príbuzný,takže tie oficiality môžeme preskočiť...som Miriam...Navrhla s úsmevom.
-budem rád,keď ma budete oslovovať Dominik,Miriam...prekvapuje ma,že už viete o našom zasnúbení,myslel som,že lord Paldonivovov sa postará o utajenie nášho zasnúbenia,dokonca bude apelovať na zrušení...
-ách! samozrejme,že nie...myslí si že je to najlepšie riešenie pre situáciu,ktorá nastala,súhlasím s ním...hneď ako sme našli Anabell po tom nešťastí,priviedol ju sem,aby som sa s ňou porozprávala...a presvedčila ju o obojstranných výhodách vášho zväzku...
-takže už o tom vie?
-áno,povedali sme jej to pred dvoma týždňami....
-prekvapuje ma,že ešte neutiekla...Podotkol sucho.Miriam sa ticho zasmiala.
-myslím,že o tom uvažovala,ale po mojich logických argumentoch pristala,že sa s vami o tom porozpráva..
-ách! aké pozorné...Podpichol posmešne
-nebuďte ironický Dominik,Anabell má za sebou veľmi ťažké obdobie,ako iste sám viete...aj keď o tom nechce rozprávať predpokladám,že zažila veľa utrpenia,takže apelujem na vašu zhovievavosť a trpezlivosť....je pochopiteľne,že nedôveruje cudziemu človeku...
-myslím si,že Anabell nie je až taká ustráchaná precitlivelá kvetinka,za akú ju považujete..ale som ochotný zabudnúť na niektoré nepriaznivé chyby z minulosti a som pripravený na určitú trpezlivosť,samozrejme v určitých hraniciach...
-Dominik...Anabell nevedela o tom,že nie je je otrokyňou...keby ste boli na jej mieste,nepokúšali by ste sa získať svoju slobodu?!
-nechcela ma počúvať,nechcela sa so mnou rozprávať,nechcela absolútne nič! Zasyčal nahnevane.
-a čudujete sa?!
-keby ma bola vypočula,nestalo by sa to nešťastie na útese...nič z toho by sa nestalo! Miriam,takmer ma zabili výčitky svedomia...zodpovednosť za jej smrť ...nedokážete si to predstaviť! Zavrčal takmer zúrivo.
-ak vás tak rozčuľuje a nedokážete jej odpustiť...zrušte zasnúbenie...zničíte svoj, aj jej život...nenávisť v manželstve nemá miesto...ste jej poručník...dnes večer môjho manžela len do polnoci požiadalo päť mladých mužov o jej ruku...stačí ak niektorého vyberiete...zbavíte sa poručníctva a môžete na Anabell zabudnúť,je to jednoduché Dominik.
Miriam presne vedela,čo robí.Chcela vidieť jeho reakciu.
-ktorý z tých fičúrov sa opovážil?! Zaprskal žiarlivo.
Miriam sa usmiala.Dominik bol taký zbláznený do jej sestry,že si okamžite prestala robiť starosti.Možno ním zmietal hnev a urazená hrdosť,ale na Anabell mu záležalo a to bolo podstatné.Vôbec nepochybovala,že Anabell si ho rýchle získa.
-nezruším zasnúbenie...Preriekol cez zaťaté zuby,sledujúc Anabell v náručí jedného mladého lorda.
-Dominik predpokladám,že sa môžem spoľahnúť na vašu galantnosť a nevyvoláte škandál...Potichu ho upozornila,keď si uvedomila jeho zúrivý pohľad na Anabell,ktorá sa usmievala na svojho tanečníka.
-spoľahnite sa Miriam...odprevadím vás k manželovi...
-nesmierne si to cením....Usmiala sa.Anabell si vydýchla,keď tanec skončil.Ten mladý nadutý lord jej neustále predkladal nemiestne návrhy,zaobalené v elegantnom slovníku vyššej spoločnosti.Skladal jej komplimenty a neustále rozprával o tom, ako mu ukradla srdce.Keď konečne hudba stíchla,mala pocit,že má okolo úst kŕč od milého úsmevu .Doviedol ju k Miriam,uklonil sa.
-odovzdávam vám vašu prekrásnu sestru lady Miriam a dúfam,že ma dnes ešte poctí tancom
-nepoctí! Ozval sa nebezpečne tichý hlas za nimi.Mladík pohoršené zaprskal.
-čo si to dovoľujete Bowlean
-straťte sa Stathean! Zavrčal Dominik,takmer ho odtlačil od Anabell,uklonil sa.
-smiem prosiť drahá Anabell? Pevne vyriekol.Zachvela sa.
-ako sa opovažujete,urážať mylady takýmto spôsobom?! ako sa opovažujete ju oslovovať menom?! Zhíkol mladík.
-byť vami Stathean,vycúvam,kým máte čas! vášho otca by zrejme nesmierne zarmútilo, keby prišiel o jediného dediča!
Zavrčal Dominik nebezpečne,drzo ho odtlačil lakťom a uchopil Anabell.Takmer ju vytiahol na parket.Videl,ako mladík rozzúrené prská,ale nevšímal si ho.
-fičúr jeden! Zahundral si a uchopil Anabell do náručia.Na chvíľu stuhla,ale po prvých krokoch sa uvoľnila a ticho zasmiala,pretože Dominik presne vystihol jej pocity ohľadne namysleného mladíka.Prekvapene sa na ňu zadíval.Čakal hnev a zanovitosť,ale nie smiech.Srdce sa mu zachvelo radosťou.
-niečo vás pobavilo drahá? Spýtal sa už úplne uvoľnený.
-trefne ste vystihli charakteristiku toho mladého muža...
Ticho melodicky mu odpovedala.Zasmial sa,až na neho zopár ľudí vrhlo prekvapené pohľady.
-myslel som,že sa vám páči...Podpichol zvedavo.
-bolo to utrpenie...mala som pocit,že mi stuhla tvár v úsmevnom kŕči...Priznala s tichým smiechom.
-takže som vás vlastne zachránil? Jemne dobiedzal
-áno....zachránili ste ma pane...zase...Priznala s úsmevom ticho.
-zase? takže už si uvedomujete,že v Londýne nebola iná možnosť? Prikývla.Zhlboka sa nadýchol.Úľava,ktorú pocítil ho naplnila radosťou a očakávaním.
-pozrite sa na mňa Anabell...Prikázal jej drsne.Nesmelo zodvihla oči.Na chvíľu si iba hľadeli do oči v rytme hudby.
-hnevám sa na vás...veľmi sa hnevám Anabell...V očiach sa jej mihla ľútosť.
-ja viem pane...Zašepkala
-Domimik...Opravil ju ticho
-Dominik...Poslušne po ňom zopakovala,nespúšťajúc z neho oči.To mu stačilo nato,aby zabudol na okolitý svet.Sklonil sa k nej a jemne ju pobozkal.Vzdychla.Jej vzdych zrútil jeho posledné hradby ovládania a vrhol sa na jej ústa.

Miriam sa zamračila.
-Thomas prosím,odtrhni ich od seba,ako vieš...vyvolajú škandál....Zašepkala Miriam sledujúc krásny pár na parkete,ktorý zabudol,kde sa nachádza.
-oćh! preboha! je neskoro...
Zašepkala zhrozene,keď sa Dominik sklonil k Anabell a začal ju vášnivo bozkávať na prostriedku tanečnej sály.Potom sa v duchu usmiala
"ten lišiak! dobre to vymyslel...takže zobral Anabell šancu z toho vycúvať"

Odtrhol sa od Anabell.V hlave jej hučalo a zaliala ju purpurová červeň,keď okolo seba počula pohoršené výkriky.
-spôsobili sme škandál Anabell...Ticho sa zasmial pri jej uchu.
-hanbíte sa lord Bowlean! to je neslýchanosť! vy nevychovaný neokrôchanec! čo ste si to dovolili, to chudiatko ste práve spoločenský znemožnili!
Skríkla rozčúlene vedľa neho staršia obézna dáma.Anabell mala pocit,že omdlie.Všetci na nich gánili a častovali ich pohoršenými pohľadmi.
-veľmi sa ospravedlňujem,naozaj som sa nechcel vyvolať verejne pohoršenie...ale som len človek...a osud ma od mojej snúbenice nemilosrdne odtrhol...keď som ju dnes konečne uzrel, zmohli ma emócie...prosím o prepáčenie...
Zvučným,pevným hlasom zachraňoval situáciu.
-snúbenice? Zhíklo viacero hlasov naraz.
-áno,s lady Glasenowenovou sme sa záväzne zasnúbili v rezidencii jej strýka v New Yorku pred piatimi mesiacmi...žiaľ odtrhlo nás od seba nešťastie a dnes sme sa prvý krát po tej nekonečne dlhej dobe uzreli....
Vysvetľoval precítene.Spoločnosť sa začala upokojovať,aj keď informácia,že sú záväzne zásnubený vyvolala ďalšiu senzáciu.To vo veľkom zjemňovalo spoločenský prešľap,pretože záväzne zasnúbenie,bolo neporušiteľným zväzkom,takmer ako manželstvo.Matróna nespokojne zafučala,ale bola spokojná s vývojom situácie
-aspoň to lord Bowlean...ale mali by ste kontrolovať svoje emotívne prejavy,aj keď vzhľadom k situácií je to odpustenia hodné...v budúcnosti vám to už nikto neprepáči...malo by vám záležať na povesti vašej manželky!
-áno madam!hlboko sa ospravedlňujem....
Pokorné súhlasil.Matróna ešte raz vrhla pohoršený pohľad na oboch a odplávala v záplave smaragdového saténu.Hudba sa opäť rozoznela a Anabell ešte stále nebola schopná pohybu.Jemne ju uchopil za lakeť a viedol ju k preskleným dverám do záhrady.
-potrebujete na chvíľu na vzduch,aby ste sa spamätali...S
konštatoval ticho.Cítila sa taká pokorená a zahanbená,že by najradšej niekam utiekla a skryla sa,aby už na ňu ostatný nehľadeli s toľkým opovrhnutím.Až keď sa nadýchla čerstvého vzduchu,páľava v lícach začala ustupovať a v tej istej chvíli doznela k pevnému presvedčeniu.Rozzúrené sa obrátila k Dominikovi.
-urobili ste to zámerne! Zasyčala zúrivo.Pokrčil plecami a tvrdo sa jej zahľadel do oči.
-rád vás zachraňujem! Skonštatoval.
-zachraňujete?! práve ste ma spoločenský znemožnili!!! Skríkla.
-práve som vás zachránil samu pred sebou...nechceli ste priznať naše zasnúbenie! držali ste to v tajnosti,dovolili ste,aby vás ty zasrani vo vnútri žiadali o ruku a nenamáhali ste sa ich informovať o tom,že už ste zasnúbená!!!
-to nie je pravda! žiadali Thomasa a nie mňa! ani som o tom nevedela,kým mi to pred chvíľou nepovedal!!!Odvrkla mu nahnevane
-chceli ste sa so mnou rozprávať! o čom?! aby som vám vrátil slovo?! dal som záväzný sľub! moje slovo je neporušiteľné! kedy si to už konečne zapamätáte? nedovolím nikomu,aby zapochyboval o mojom čestnom slove! Zasyčal jedovato.
-áno!chcela som, aby ste mi vrátili slovo...Ticho zašepkala.
-nuž...teraz ma už nebudete žiadať...ako som povedal,zachránil som vás samu pred sebou...Pokrčil ľahostajne plecami
-vy!!! Zafučala nenávistne.Prudko sa k nej sklonil
-čo? povedzte Anabell! čo ja?! Vystrašene cúvla a sklopila oči,ktoré dovtedy sršali hnevom.
-nevydám sa za vás Dominik...Pevne preriekla
-ako ste si uráčili všimnúť,tam v sále... nemáte iné východisko,spoločenský ste znemožnená,zachránilo vás len moje priznanie záväzného zasnúbenia!
Hrdo zdvihla hlavu,ale oči držala sklopené.
-mýlite sa Dominik...nikdy som sa nechcela vydať,ani za vás,ani za nikoho iného...vždy je nejaká možnosť na výber...
Zašepkala a odvrátila sa od neho.Pomaly s boľavým srdom sa pobrala ku schodom.Zadržal ju.
-Anabell,čo chcete robiť?! Podozrievavo sa spýtal.
-nič vás do toho nie je...Odvrkla mu chladne.Zdrapol ju okolo pása a pritiahol k sebe.
-čo chcete robiť?! Zavrčal jej do tváre..Vydesená zalapala po dychu.
-hneď zajtra odídem do kláštora a zložím sľub..
Prekvapene ju pustil a zasmial sa.
-vy?!kláštor?! Rozosmial sa až mu slzy vybehli.Urazene dupla nohou a pohoršene sa rozbehla po schodoch smerom do sály.
Keď sa upokojil,pozrel smerom k sále.Práve sa rozprávala so skupinou žien,ktoré ju obkolesili ako supy.Zvedavosť bola jednou z neduhov smotánky.
"ja ti dám kláštora!...že kláštor..." Pripadalo mu zábavne,že ju vôbec také niečo napadlo.Sršal z nej temperament a silná nezlomná vôľa.Usmial sa,vošiel dnu a chvíľu sa ešte zabával so svojimi známymi.Neskôr sa oficiálne rozlúčil s Anabell aj jej príbuznými.S tvárou,ako z mramoru, jej pobozkal ruku a poďakoval za pohostinnosť.Miriam ho so záujmom pozorovala, až kým neodišiel.
Vyšiel von a znechutene si stiahol biele rukavice.Jeremiah sa uškŕňal.
-čo sa vyškieraš?! Zamrmlal a tiež sa zasmial,aj napriek tomu,že si chcel zachovať vážnu tvár
-myslel som,že tá tučná matróna dostane porážku,keď si sa prilepil na Anabell...Zasmiali sa.
-urobil si to naschváľ,že? aby nemohla vycúvať? Dominik prikývol.
-chlapi sú na miestách?! Spýtal sa akoby mimochodom.
-áno,ale myslel som...že..teraz,keď je to isté....Prekvapene vyhŕkol.
-myslím,že sa ešte dnes v noci ožením...každý pochopí,že som nedočkavý! Oči mu zlovestne zasvietili.
-nerozumiem o čo sa snažíš...chceš vyvolať ďalší škandál?! Nechápal Jeremiah.
-Anabell si zmyslela,že zajtra odcestuje do kláštora a zloží rehoľný sľub...Preriekol pobavene Dominik.Jeremiah sa na chvíľu odmlčal.
-neviem,kto z vás dvoch dostane rozum,ale už by bolo na čase,aby sa aspoň jeden umúdril...Skonštatoval sucho.
-dal som záväzný sľub,nič mi nezabráni ho dodržať! Chladne vyriekol.
-tak toto bude ešte zaujímavé...Uškrnul sa Jeremiah

Komentáre 3

aknit11 dňa 25.09.2013 - 17:15

Trošku Ababell,aby som vám osviežila pamäť dievčence :-)

nevetko dňa 25.09.2013 - 23:56

Tak toto bude ešte zaujímavé...ako povedal Jeremiah.(giggle) A zasa si ma dostala do divokej situácie neviem na čo sa tešiť viac či na Anabel alebo Zlatovlásku alebo Leu(giggle). Ten Dominik je riadna chronta chúďa Anabel. (giggle)

tomicka dňa 26.09.2013 - 18:01

jej,toto bude este vzruso :-)som zvedava,ci ich nechas zosobasit °;-) tak netrpezlivo cakam,co bude dalej,ako pise Nevetko,Dominik tentoraz na body vedie :-)tesim sa,cokolvek napises,len nech je nejake pismenko :-)a vidim,ze si zacala pisat pekne s diakritikou,tusim sa musim polepsit(giggle)