Skočiť na hlavný obsah

Emma

Pridal aknit11
dňa 23.11.2013 21:31
pohlad zeny

Stala v tieni lustrov a bez záujmu si obzerala nonšalantné tiché správanie svojho okolia. V pozadí hralo komorné kvarteto akúsi nostalgickú spomienku na časy dávno minulé. Opäť jeden z nudných večierkov, ktorý musela na výslovnú žiadosť svojho otca absolvovať. Nebola to žiadosť. Jednoduchý pokyn jeho asistentky,keď jej nadiktovala adresu a prízvukovala, že jej účasť sa považuje za nutnosť. A samozrejme jej v mene otca zablahoželala k narodeninám s uistením,že jej otec nikdy nezabúda na jej sviatok a očakáva ju zajtra na spoločnom obede,keďže ho dnes vzhľadom na nevyhnutne pracovne povinnosti,nemôžu osláviť.Vzdychla.Už si predsa mohla zvyknúť za tie roky.Včera sa vrátila z Viedne.Otca ešte nevidela.Pokúšala sa mu dovolať,ale cez slečnu Travelovú sa nebolo možne dostať k otcovi. Bola,ako buldog. Jemne jej naznačila, že otecko si neželá byť vyrušovaný a jej odkaz mu odovzdá. Rozmýšľala, že mu napíše sms správu, že je tehotná, alebo závislá na heroíne. Tá myšlienka ju pobavila. Zaujímalo by ju, ako by sa zatváril, alebo ako by reagoval. Pravdepodobne by poslal celú hordu svojich poskokov, a zástup psychiatrov, aby to za neho vybavili, pretože ma neodkladné povinnosti. Opäť si zhlboka vzdychla. Čo sa vôbec sťažuje? Mala ukážkový, blahobytný život. Bola bohatá dcéruška svojho bohatého otecka. Mohla mať všetko, čo si len zmyslela. Neexistovalo nič, čo by jej otec nedal, alebo nekúpil, hlavne ak neotravovala. Stačilo, ak bola zmierená s funkciou stĺpa v domácnosti. Stĺpy, ktoré lemovali terasu ich koloniálneho domu v Baltimore, už celé storočia. Boli tu už tak dlho, že si nikto ich prítomnosť neuvedomoval, ani ju nevnímal. Mĺkvo prežívala a nevyžadovala citové prejavy, alebo náročnosť na čas. Emma zažmurkala, lebo ju začali páliť slzy v očiach. V duchu sa pokarhala. Čo ju to vlastne pochytilo za sentimentálnosť. Už celé roky neplakala. Je predsa dôstojná,chladná dcéra svojho otca,ktorá nikdy nedáva najavo emocionálne prejavy. Presne, ako ju to učili v drahých internátnych školách, kde strávila celý svoj život. Nie, vlastne celý nie. Pokiaľ žila mama, ich život bol úplne iný. Neľútostná rakovina ju požierala dva roky. Žiadne peniaze na svete ju nevykúpili. Pozerala, ako postupne vädne a otec, ktorý nikdy nemal čas, si ho odrazu v posledných dňoch jej života našiel. Strávil s ňou, jej posledné chvíle. Vlastne až vtedy si uvedomila, že má otca. Dovtedy, aj odvtedy ho vnímala, ako nejakú návštevu vo svojom živote. Po pohrebe ju poslal do internátnej školy v Londýne. On sa po smrti manželky, zase bezhlavo pustil do práce, aby zameškal stratený čas. Jej starší bratia pochodili podobne. Len s tým, že boli od nej starší a už navštevovali stredné školy . Žili v internátoch pre študentov, takže to ani nevnímali, ako nejakú veľkú zmenu vo svojich životoch. Prvé noci ticho preplakala do vankúša, ale potom zatvrdla. Nech sa snažila akokoľvek, otcovu pozornosť si nezískala. A tak sa začala správať, ako vzdorovité, neprispôsobivé dieťa. Nerobilo jej to problémy. Od prírody bola veľmi živá a temperamentná. Bila sa, utekala a neposlúchala. Páčilo sa jej robiť všetkým napriek. Vylúčili ju z internátnej školy pre nezvládnuteľné správanie. Otec ju preložil do ďalšej, ale najskôr si vypočula jeho prednášku o tom, ako sa má správať mladá dáma. Konečne si uvedomil,že má dcéru a našiel si čas. Aj keď len na siahodlhé karhanie o jej nevhodnom správaní. Keď sa všetko viac krát zopakovalo, prestalo ju to baviť. Napokon sa upokojila. Vedela, že to nikam nevedie a vynútená pozornosť, jej aj tak nestála za tie problémy .Ochladla a celkom otupela na akékoľvek citové prejavy voči svojmu okoliu. Vzdelávala sa, učila všetko, čo od nej očakávali .Hrala na klavír, rozprávala viacerými jazykmi, naučila sa ručné práce, ktoré ju mimoriadne otravovali a nudili, venovala sa bojovým športom, jazdila na koni, dokonca šermovala. Jej otec si želal, aby bola nebojácna a aby sa dokázala ubrániť. Neskôr, keď spĺňala podmienky, dostala zbrojný pas a absolvovala výuku ohľadne strelných zbraní .Nemala rada strelné zbrane a považovala to za zbytočné. Veď vždy ju sprevádzali jej bezpečnostný konzultanti, ako sa v dnešnej dobe hovorilo, telesným ochrancom. A ako druhé nedokázala si predstaviť, že by musela do niekoho strieľať. Jej telesný strážci, stáli obďaleč v na mieru šitých smokingoch. Aj napriek ich úcty-hodným rozmerom, im padli, ako uliate. Pousmiala sa. Otec vždy dbal nato, aby aj zamestnanci, reprezentovali jeho meno. Chvíľu pozorovala Sama a Adriána. Zvykli si na podobné podujatia, aj keď ich už neabsolvovali tak často, ako kedysi. Ako sa rozhodla ostať v Európe, domov prilietala len dva krát do roka. Na Vianoce a na svoje narodeniny. Bolo to nepísané pravidlo, jej otca. Správali sa nevtieravo, takmer by si ich nikto nevšimol, nebyť fyzickej konštrukcie. Mala s nimi zvláštny vzťah .Boli v jej prítomnosti už deväť rokov. Presne odvtedy, ako sa ju druhýkrát pokúsili uniesť z internátnej školy. Odvtedy na ňu dozerali. Boli vlastne, ako jej rodina. Vedeli o nej oveľa viac, ako jej otec. Aj keď im často dávala zabrať, pretože sa rada túlala. Hlavne, keď dorástla a začal ju zaujímať svet okolo. Keď na ňu dopadol tieň, uvedomila si, že k nej niekto pristúpil.
"Šampanské Emmka?" zaševelil nežne jej brat a podal jej pohár. Zároveň sa k nej sklonil a pobozkal ju na obe líca.
"Rozvila sa z teba krásavica za ten rok, čo sme sa nevideli. Takmer som ťa nespoznal."
"Hanbí sa Matheo." Usmiala sa.
"Prečo sa skrývaš tu po kútoch, ako popoluška?" podpichol.
"Nesmierne sa nudím, takže ledva čakám, kým prejde táto oficiálna časť, aby som sa vyparila." Mladý elegantný muž sa ticho zasmial.
"Večný rebelant, čo? A všetko najlepšie sestrička, darček odo mňa, ťa čaká doma. Nezastihol som ťa... len pred hodinou som sa vrátil z Brazílie." Opäť ju pobozkal. Posmutnela.
"Nezistil si nič nové, však?"
"Nie, po Danielovi,akoby sa zem zľahla. Miesto odkiaľ ti poslal list, je Bohom zabudnutá pošta, v jednej malej, Bohom zabudnutej dedine, ale celkom určite je v poriadku. Inak by ti predsa nepísal."
"Veľmi sa o neho bojím. Tak rada by som mu pomohla... a chýba mi." Priznala ticho.
"Emmka, myslím si, že keď bude Daniel chcieť, aby sme ho našli, nájdeme ho. Potrebuje čas, aby sa spamätal. Aj otca to sužuje, aj keď to nedáva najavo. Veď vieš, aký je... ale nechajme to. Daniel je v poriadku, iba chce v tichosti pochovať svoj smútok a trápenie. Dnes máš narodeniny ,pôjdeme to osláviť, čo ty nato? Pretrpíme oficiality a potom zdúchneme."
"A že ja som rebelant." Odfúkla s úsmevom.
"Poď zatancujeme si, mám nevýslovnú česť slečna, požiadať vás o tanec. Smiem prosiť? Všetci v miestnosti, mu budú závidieť."
Galantne zrazil päty dokopy, jemne uklonil hlavou a ponúkol jej rameno. Položila pohár so šampanským a s milým úsmevom sa ho uchopila. Odviedol ju na parket.
"Tuším sa naozaj chceš usadiť v Európe. Už si takmer tri roky vo Viedni... čím je taká zvláštna, že zaujala tvoju nepokojnú dušičku?"
Začal zvedavo, pomaly, elegantne sa pohybujúc v rytme melancholickej melódie.
"Páči sa mi tam, je tam taká zvláštna atmosféra." Usmievala sa.
"Čo máš nového Emmka?" dobrosrdečne sa spýtal.
"Som tehotná." Zašepkala .Stuhol,cítila, ako sa mu napäli všetky svaly.
"Čo?!" zvolal priškrtené a Emma sa ticho zachichotala.
"Dostala som ťa braček. Dnes ma napadlo, keďže som sa nemohla dostať k otcovi cez slečnu Travelovú... že mu pošlem správu, že som tehotná, alebo drogovo závislá." Usmievala sa.
"Ty nezbednica! Vždy si si vedela, vydupať jeho pozornosť. Myslím, že by starkého vystrelo. A nič si z toho nerob, ani ja som sa cez buldoga nedostal." Uškrnul sa, keď slečnu Travelovú nazval prezývkou, ktorú jej dali, ešte ako deti.
"Keby nás tak počula, ale by nám dala."
"Ty si jej dala tu prezývku." Usmieval sa a pokrčil plecami.
"Oči všetkých mužov sa na teba upierajú sestrička, vzbudzuješ rozruch. A keby tak vedeli, že si v prestrojení." Usmieval sa.
"Samozrejme som bohatá dedička, zaujímajú ich hlavne moje peniaze." Skonštatovala chladne.
"Myslím, že tým to nebude. Všetci v tejto miestnosti sú bohatý. Vyrástla z teba krásavica." Jemne zrumenela.
"Nosíš parochňu aj vo Viedni?"
"Nie, vo Viedni som sama sebou. Len pri návrate sem do Baltimoru, som v prestrojení."
"Prečo si ju vlastne začala nosiť?"
"Neviem, keď som prišla zo Štokholmu, nejako som... niečo som nutne musela zmeniť a tak som začala nosiť tmavú parochňu a kontaktné šošovky. Čo sa neskôr ukázalo ako výborný nápad, pretože kdekoľvek som sa objavila na stránkach časopisov, ako tmavooká bruneta... jednoducho si ma tak novinári, aj okolie zapamätali. Odišla som do Európy ako dieťa, nikto si nepamätal, ako presne vyzerám. A deti sa menia. Takže ako Emma Zandel-Chanová som tmavooká brunetka, ale ako Emma Talbotová, som blondínka, s modrými očami. V Európe som normálne dievča, s normálnym životom. Nikomu ani nenapadne, ma spájať s nejakou Zandelovskou, porcelánovou bábikou. Mám tak svoj život a svoje súkromie. Tých pár dni ,čo strávim v Baltimore, to vydržím a už na letisku som ja, zase,ja."
"Znie to streštene, ale určite to ma svoj efekt. A ako vysvetľuješ Sama a Adriána? Sú dosť ehmmm... neprehliadnuteľný."
"Našli sme si systém, dokážu byť neviditeľný. Aj v práci. Vždy ma sprevádzajú, ale len tak z diaľky, na pár metrov. A z práce ma zase vyzdvihnú. Takže mi neprekážajú. Keďže moja identita je utajená, nebezpečenstvo nehrozí."
"Pracuješ, ako, kde?" zvolal prekvapene.
"Na pohotovosti... a u požiarnikov, ale to sa väčšinou prelína."
"Čo preboha živého, robíš na pohotovosti a u hasičov?!"
"Záchranára."
"Ježiši! A ja som si myslel,že študuješ ekonomiku. Vie o tom otec?"
"Samozrejme,že nie. Vieš si predstaviť, ak by sa dozvedel, že celé noci lietam na záchranke Samaritánov po meste? Alebo s hasičským autom ? Myslím, žeby ho ranila mŕtvica. Práve ukončujem štúdium, budem záchranár s vysokoškolským diplomom. Vždy som chcela pomáhať ľuďom, myslím, že záchranár ma k tomu najbližšie. Možno sa neskôr dám k mierovým zborom, alebo nejakej misií do Afriky."
"No... len daj pozor, aby sa to starký nedozvedel. Vyletí z kože a hneď ti to zatrhne. Čo súkromie, celkom určite máš priateľa."
"Nie, momentálne nie. Čo ty Matheo, máš priateľku?"
"Tiež nie, momentálne som dostal kopačky... ale... Emmka, ako to že... nevychádzam z údivu. Ako to, že sa to otec ešte nedozvedel? Viem, že nemáte skoro žiaden kontakt, ale tiež viem, že si nechával o tebe a vlastne pokiaľ sme študovali, aj o nás... posielať podrobné správy." Tajuplne sa usmiala.
"No a tie správy mu posiela Sam a Adrián, takže...", s úsmevom pokrčila plecami.
"Keď sa to starký na-čape, dostanú padáka!"
"Prečo? Majú ho podrobne informovať o mojom živote a štúdiu. Čo aj svedomito plnia, akurát neuvádzajú o aké štúdium a prax sa jedná. A koniec-koncov, ako môžu vedieť, že môj vlastný otec nevie, kde študujem? Podstatne je, že študujem... ich povinnosťou je informovať ho o štúdiu."
"Ty si ho vždy vedela dostať tak, kam si chcela. Myslím, že si presne ako on. A verím, že si to uvedomuje, pretože ti toleruje oveľa viac, ako kedy toleroval mne, či Danielovi." Zamračila sa.
"Nie, nie som ako on. Ani nikdy nebudem. Ja neviem, či budem mať deti, ale ak budem, celkom určite ich neodložím, ako niečo nepotrebné."
"Emmka, čo to hovoríš? Otec je zaneprázdnený, ale má nás rád, neodhodil nás. Len nedokáže byť takým otcom, akého by sme chceli. Ale vieš sama, že by nám dal aj posledné na svete." Bránil ho ticho a jemne jej hánkou pohladil líce. Vzdychla.
"Máš pravdu. Dúfala som, že už som vyrástla z toho pocitu krivdy. Jednoducho je pre neho jeho finančný svet najdôležitejší." Uvedomila si, že otec stojí na okraji parketu a rozpráva sa s nejakým vysokým, mladým mužom. S úsmevom jej zakýval.
"Otec nás vyzerá." Jemne kývla hlavou a vrátila mu úsmev.
"Poď pôjdeme ho pozdraviť, kým sa k nemu ešte dostaneme. Kde nechal buldoga?" zažartoval Matheo. Emma sa ticho zasmiala a zavesila do svojho brata. Vzbudzovali záujem. Matheo bol vysoký muž, so svalnatou, vypracovanou postavou a svojím prenikavým inteligentným pohľadom, prinútil nejedného človeka sklopiť zrak. Črty tváre, ako vytesané rukou umelca, pôsobili takmer arogantne. Polo-dlhé vlasy, stiahnuté len kusom koženej šnúrky, mu dodávali výraz dravého, nebezpečného piráta. Podobal sa na svojho otca. Nikto nikdy nepochyboval o ich príbuzenskom pomere, pretože Matheo bol mladšou kópiou svojho otca .Emma sa podobala na matku. Jemne modelované črty lícnych kosti, drobný nosík a plné pery vytvárali zaujímajú kombináciu, ktorá už zaujala nejedného muža. Bola krásna, ale vyžarovala z nej akási tajomná charizma, ktorá bola oveľa väčším lákadlom, ako prekrásna tvár. Nesiahala bratovi ani do ramien, ale chôdzou ho veľmi pripomínala. Obaja sa pohybovali s eleganciou šeliem. Dievčina mala taký štíhly pás, že keď ju držal pri tanci okolo drieku, rukami ho obopínal. Aj keď bola štíhla, pôsobila veľmi sviežo a jej postava mnohým mužom pripomínala bohyňu plodnosti. Veľmi štíhly pás ,krásne formované boky a dlhé štíhle nohy, dokázali vylúdiť v myšlienkach mužov erotické predstavy. Obliekala sa so striedmou eleganciou, ale aj tak vynikala. Možno práve jej striedmosť v obliekaní, nechávala priveľa priestoru na fantáziu. Hodváb sa pri chôdzi vlnil okolo nej a to len zdôrazňovalo jej eleganciu tigrice. Čierne, po plecia dlhé vlasy v teplom svetle lustrov, dali vyniknúť dokonalosti jej pokožky. Hľadela hrdo a otvorene pred seba. Existovalo len veľmi málo veci, pred ktorými by sklopila zrak. Podobne ako jej brat, prenikavo hľadela priamo do oči, bez zjavnej hanblivosti,či zdržanlivosti. Jej pohľad, plný ľahkej arogancie s inteligentnými iskričkami a závojom tajomnosti, už neraz priviedol do rozpakov aj životom ostrieľaných ľudí.

Ethan stál v tieni paliem, ktoré tu boli naaranžované, takže mohol pozorovať okolie, ale jeho si takmer nikto nevšimol. Neskrýval sa, to nie, ale nemal rád tieto podujatia. Keď sa náhodou ocitol v meste, musel to pretrpieť na výslovnú žiadosť, či prosbu svojich rodičov. Nudili ho tieto noblesné, dobročinné spolky a tak sa vždy utiahol niekam do "zátišia". Vychutnal si pozorovanie okolia z diaľky. Bola to jeho zábava, pretože veľa ľudí sa nesprávalo práve podľa "bontónu", keď si mysleli, že ich nikto nevidí. A dnes mal naozaj, čo pozorovať. Takmer okamžite, ako vošla do sály ho upútala. Upútala vlastne väčšinu mužov a najmenej polovicu žien, ktoré jej s falošnými, žiarlivými úsmevmi, kývali na pozdrav. Nevedel, kto je to. Ešte ju tu nikdy nestretol, ale uvedomil si, že veľa zúčastnených ju pozná. Uvedomil si dvoch telesných strážcov v jej blízkosti. Aj keď sa správali nenútené, bolo jasné, že patria k nej. Pozoroval ju, ako sa stiahla do jedného z kútov sály. Prenikavým pohľadom pozorovala okolie a náznaky záujmu, zo strany mužského osadenstva, upražila svojím pohľadom, ktorý jasné hovoril: "nepribližujte sa, hryziem". Usmial sa pri predstave, žeby naozaj niekoho pohrýzla. Dokázal si predstaviť tisíc iných veci ,ktoré by mohla robiť tými plným, šťavnatými perami. V duchu si vynadal do bláznov, pretože cítil, ako sa jeho telo pri tej myšlienke prebudilo. Zamračil sa, keď k nej podišiel mladý Zandel-Chan. Poznali sa. Pobozkal ju a priniesol šampanské. Niečo jej šepkal, ticho sa smiala a opätovne ju pobozkal. Ethanovi zovrela krv v žilách. Ten pľuhák, ktorého nenávidel viac, ako čokoľvek na svete, bozkával najúžasnejšie stvorenie, aké doteraz videl. Zúrivo hľadel, ako si ju odvádza na parket. Nenávidel ho, nenávidel celú tú prekliatu Zandel-Chanovskú zberbu. Ich rodiny sa nenávideli od nepamäti. Nikto nevedel, čím to začalo, ale ich nenávisť mala v histórií, často krvavé následky. Doba sa zmenila. Už sa k sebe nemohli správať s toľkou krvilačnosťou. Museli sa tolerovať, pretože na spoločenskom rebríčku, boli na rovnakej úrovni. Od malička mu vštepovali do hlavy tú nevraživosť a nenávisť. Najskôr si to vôbec nepripúšťal. Zdalo sa mu nezmyselné, aby rodiny bojovali proti sebe a nenávideli sa, nevediac prečo.Až pred rokom k ním zahorel naozajstným nehasnúcim plameňom nenávisti. Jeho sesternica Elizabeth, ktorú miloval, ako svoju sestru sa bezhlavo zamilovala do najstaršieho Zandel-Chana. Nikto nevedel, ako k tomu došlo, pretože sa ich rodiny vzájomne vyhýbali. Tajne sa S Danielom schádzala. Nakoniec spolu utiekli do Brazílie, kde sa zosobášili. Najskôr tomu nikto nedokázal uveriť, ale potom príbuzenstvo z oboch strán, nemalo na výber a priznalo si pravdu. Zavládlo medzi nimi akési tiesnivé prímerie. Až kým neprišla správa, že Elizabeth zomrela v Brazílií. Jednoducho jej odrazu nebolo. Strýkovi to zlomilo srdce a umrel mesiac po tej zvesti. Ethan mu prisahal na smrteľnej posteli, že pomsti Elizabeth. Verili, že jej ublížil, že ju zavraždil, ďaleko od domova, od pomoci. Pátral po tom vrahovi, ale nemohol ho nájsť. Sledovali aj Zandel-Chanovskú rodinu a preto vedel, že ho tiež hľadajú. Akoby sa pod ním zľahla zem. Nevydal im telo, dokonca nemal v sebe toľko slušnosti, aby povedal, kde ju pochoval, aby jej mohli vystrojiť slušný pohreb. Oficiálna správa znela, že ju uštipol smrteľné jedovatý had. Neveril tomu. Vedel, že ju ten sviniar zabil. Prisahal im pomstu a takmer nedokázal ovládať svoju nevraživosť a nenávisť voči tej rodine, keď sa náhodou spolu ocitli, v tej istej spoločnosti. Zaťal zuby, keď pozoroval Mathea, ako ju drží v náručí. Dotýkal sa jej úplne zľahka a dôverne sa rozprávali. Ethan si uvedomil, že to dievča ma taký štíhly pás, že ju obtiahol rukami. Sťažka prehltol. Niečo ho nutkalo pribehnúť k ním a vytrhnúť mu ju z náručia. Ponadával si do bláznov. Spôsobil by roztržku a škandál. A nevedel si ani predstaviť vyľakanú reakciu, toho dievčaťa. Určite by jačala o pomoc. Myslela by si, že ju napadol nejaký šialenec. A tie jej gorily by mu to asi, veľmi náležite vysvetlili. Uškrnul sa, ale hneď zvážnel. Obe rodiny zatiaľ vyčkávali v tichu pred búrkou. Čakal sa vhodný moment na útok. Prinútil sa odvrátiť pohľad a sústrediť sa na niečo iné. Keď mu oči nechtiac zaleteli znovu k parketu, už netancovali. Viedol ju k Zandel-Chan najstaršiemu. Ten ju chytil za obe ruky, prehliadajúc si ju od hlavy po päty, jej s úsmevom zložil kompliment a pobozkal ju na obe líca. Opäť vo svojom vnútri pocítil nával hnevu a osteň nepochopiteľnej žiarlivosti, ho nemilosrdne bodol. Pozoroval ich. Predstavili ju mladému Donnovanovi. Ethan si na neho spomínal z internátnej školy. Bol od neho o päť rokov mladší. Vždy bol utiahnutý a nesmelý. Nikdy sa nejak zvlášť nestýkali, ani nepriatelili. Potom mu jedného dňa pomohol. Ten nesmelý Liam, na seba vzal jeho výtržníctvo, čím ho dokonale prekvapil. Zároveň mu zachránil krk, pretože by ho vylúčili zo školy a to by malo pre neho veľmi neblahé dôsledky zo strany príbuzenstvá. Nesmelý, bojazlivý Liam, ho vytiahol z poriadnej kaše. Dnes zase pozoroval jeho nerozhodnosť, aj keď sa sklonil k jej ruke a galantne ju pobozkal. Starší pán sa vytratil so svojím synom a dievčina osamela s Donnovanom. Nepočul o čom sa bavia,ale vycítil rozpaky a hanblivosť mladého Liama. Nakoniec predsa pozbieral odvahu a vyzval ju k tancu. S jemným tolerantným úsmevom sa ho uchopila a on ju odviedol na parket.
Emma v duchu zastonala. Vôbec nemala náladu robiť spoločníčku nesmelému, hanblivému puberťákovi. Aj keď predpokladala, že je v jej veku, možno o čosi starší, bol zakríknutý a hanblivý. Aj cez šaty cítila na pase jeho spotenú dlaň. V duchu opäť za-úpela a povzbudivo sa usmiala.
"Kedy ste sa vrátili z Európy, Liam?" začala neutrálne.
-pred dvoma týždňami,mám prázdniny..ale už pozajtra sa vraciam do Londýna.
-študujete v Londýne ekonomiku?
-áno...počul som,že vy sa venujete rovnakému odboru,ale vo Viedni...Nesmelo položil svoju otázku.
-áno som vo Viedni,už tri roky...Liam spôsobujem vám nejaké problémy? Spýtala sa priamo mu hladiac do oči.Nepokojne,sklopil zrak.
-nie...kdeže Emma,čo vás to napadá...Ticho,rýchlo oponoval.Až prirýchlo.Emma sa ticho dobrosrdečne zasmiala.
-ale áno,klamár ste biedny Liam...zrejme vás dievčatá privádzajú do rozpakov...
-len krásne dievčatá,je to tak vidieť? Zahanbene zašepkal.
-áno,je to vidieť..pokojne sa uvoľnite,ja nebudem posudzovať ani jedno vaše slovo, či pohyb,ako nevhodný...či ne-gentlemanský..mám rada,keď sa ľudia správajú prirodzene a nie podľa hlúpej príručky bontónu...predpokladám,že sme asi približne rovnako starý...nemalo by nám robiť problém komunikovať prirodzene,bez divadielka...nenapadlo vás niekedy,že keby ste sa správali prirodzene a povedali svoj názor bez pretvárky,žilo by sa vám oveľa jednoduchšie? Prekvapene zažmurkal.
-ste úplne iná,ako som si predstavoval...
-ale Liam...a ako ste si ma predstavovali? ako znudenú,namyslenú fiflenu,ktorá si myslí,že je najjasnejšou a najpodstatnejšou hviezdou vo vesmíre a prvé,čo urobí ,vás vysmeje za vašu neohrabanosť v schopnosti komunikovať s opačným pohlavím,či flirtovať? nepovažujem to za prednosť,skôr je to otravné,mám radšej priateľský otvorený rozhovor bez hereckých výkonov...
Milo sa usmiala a hľadela mu priamo do oči.Zalapal po dychu a nedokázal sa vymaniť spod jej pohľadu.
-ste veľmi úprimná...Zašepkal so smiechom a viditeľne sa uvoľnil.
-môj otec tvrdí,že mám nedostatok ženského intuitívneho správania a taktu asi ako parný valec...Zachichotala sa ticho.Ten zvuk mu pripadal mimoriadne zaujímavý a vábivý.
-máte veľmi pekný a melodický smiech...Zašepkal s úsmevom.
-ale..ale...tak predsa náznak flirtu...Podpichla.
-nie,hovorím to preto,že je to pravda...Odvetil so smiechom.
-aj váš smiech a hlas sú zaujímave...slušný tenor...spievate?
Zrozpačitel
-ako prosím?
-ale Liam, otázka je veľmi jednoduchá,pýtam sa,či spievate...viem si vás celkom dobre predstaviť,ako tenoristu v opere...
Rozrušene sa poobzeral.
-ako ste nato prišli,Emma zaprisahám vás,nikto sa to nesmie dozvedieť...Chvíľu pozorovala v jeho očiach spleť emócií.Tentoraz sa už otvorene zabávala.
-iha! neposlušný synáčik...stavím sa,že o ekonomike nemáte ani potuchy,ale zato umelecké konzervatórium máte v malíčku...Zašepkala roztopašne.Vzdychol.
-môžem sa spoľahnúť na vašu diskrétnosť Emma? Stiesnene sa spýtal.
-nemajte obavy Liam,nemám dôvod zasahovať do vášho súkromia...Upokojila ho s úsmevom.
-zbožňujem operu,cítim sa taký živý,taký plný sily,keď spievam...Priznal po chvíli ticha.
-to je dobre Liam...nedajte si ukradnúť svoju dušu a pošliapať svoje sny...vážim si vás preto..Spokojne ho podporila.Radostne sa usmial a oči mu zažiarili milotou.
-ste príjemná spoločníčka Emma...Skonštatoval jemne.
-ale kdeže,to máte len šťastie Liam,dnes mám dobrý deň, takže nemám chuť nikoho z okolia,pohryznúť,inokedy by ste nemuseli mať také šťastie...Zasmiali sa.
-neverím vám Emma,možno si okolie nevie k vám nájsť cestu...ale myslím,že by som od vás zniesol aj uhryznutie...Zašepkal zhrubnutým hlasom a niečo v jeho pohľade ju prinútilo sa jemne zapýriť.
-neverím vlastným očiam,priviedol som vás do rozpakov? S úsmevom jej hľadel do tváre.
-asi áno,predstavila som si to doslovne,myslím,že by ma otec vydedil,keby som niekoho na verejnosti pohrýzla...Zachichotala sa.Vpíjal sa do nej pohľadom.
-aj ja si to predstavujem doslovne a myslím,že ma to vzrušuje...Zachrípnutý hlas, ovládaný vášňou prešiel do šepotu.Sklonil sa k nej,akoby ju chcel pobozkať.Prudko sa odtiahla.
-Liam prosím,ovládajte sa! Ticho,ale dôrazne ho upozornila.
Ethan sa zamračil.
"no pozrime sa! ten hanblivý Donnovan, odrazu nabral odvahu...opováž sa ju pobozkať! tú prekliatu ženskú tuším všetci rad radom bozkávajú!tuším si budem musieť stáť do radu!" Zahundral si popod nos nahnevane,keď videl,ako sa k nej sklonil.To,že sa prudko odtiahla ho potešilo.Znechutene zaprskal,keď videl, ako jej čosi hovorí a dôverne sa k nej nakláňa.Nahnevane vzal pohár šampanského a vyšiel na terasu.
-prepáčte Emma,nechal som sa uniesť...už sa budem správať,ako gentleman...Ospravedlnil sa milo,zašepkajúc jej pri uchu.
-to pochybujem....Zasmiala sa hrdelne,že to spoznal skôr podľa ohníčkov veselosti v jej očiach,ako podľa zvuku.
-vo vašej prítomnosti už nejeden muž,musel stratiť hlavu,takže asi nebudem jediný a nie je to pre vás také prekvapenie...Podpichoval.
-hudba dohrala Liam...Upozornila ho ticho a ohníčky v jej očiach sa ešte viac rozhoreli,pretože stáli v tichu, sami na parkete a okolie po nich zvedavo pokukovalo.Poobzeral sa okolo seba a uškrnul.
-tuším sa mi dnes darí...väčšinou zo seba urobím blázna, až po polnoci...Skonštatoval ticho a Emma ,chytiac sa ho pod pazuchou, sa opäť ticho zasmiala.Odviedol ju za Matheom.
-ste veľmi zábavný spoločník Liam,som rada,že som vás spoznala.Už si ani nepamätám,kedy som sa tak uvoľnene zabávala počas spoločenského tanca...Úprimne mu povedala a on jej pobozkal ruku.
-potešenie je na mojej strane,zoznámiť sa s vami bolo to najzaujímavejšie,čo ma v poslednej dobe stretlo...môžem dúfať,že mi neskôr venujete ešte chvíľu svojej pozornosti a zatancujeme si?
-neviem Liam,ako dlho sa zdržím..ale ak tu ešte budem,tak veľmi rada...Hneď ako odišiel,Matheo sa k nej sklonil
-to by ma zaujímalo,ako sa ti podarilo presvedčiť ustrašeného bojka,že je drakobíjca...myslím,že v mužoch vyvolávaš samo zničujúce sklony...a to čo bolo? on ťa bozkával na parkete?
Zapáral so smiechom pri jej uchu Matheo.
-nebozkával ma...Pohoršene zaprskala cez zuby s falošným úsmevom na tvári.
-ba áno,dobre som videl...bozkával ťa...Nedal pokoja
-nie,nebozkával ma...Trvala na svojom a líca jej zrumeneli.
-vyjdem na chvíľu von, sa vyvetrať... Zašepkala mu
-len choď sestrička,ochlaď sa,si červená,ako pivonka..to máš z toho cmukania...Zaškeril sa a ona po ňom odchádzajúc, strelila pohoršeným pohľadom.Ledva sa ovládol,aby nevybuchol do smiechu.Pôsobila dojmom nahnevaného škriatka s blýskajúcimi očami.Vyšla na terasu a zhlboka sa nadýchla čerstvého vzduchu.Bol príjemný večer a vzduch voňal magnóliami.Stretala svojich známych,aj ľudí ktorých nepoznala.Zamilovane páriky,postávali pri zábradlí.Vzdychla a pobrala sa až do zadu terasy.Chcela tu nájsť útočisko,v tme,pretože lampy tento diel terasy neosvetľovali.
"na chvíľu si posedím v tme a potom zdúchnem..." Pomyslela si a pobrala sa k lavičke.Vyzula si vysoké sandáliky,pohýbala oslobodenými prstami a slastne zavzdychala.Biely mramor terasy ju príjemne chladil na chodidla.Niesla si sandále zavesene na prste.Bola už pri lavičke,keď sa v tme postavil niekto,kto na nej sedel.Nevšimla si ho v tej tme,až kým prekvapene nevstal.
Vyľakane cúvla a zalapala po dychu.
-neublížim vám,len nekričte, prosím! Zvolal muž s dlaňami natiahnutými k nej,akoby sa chcel brániť.Cúvla do bezpečnej vzdialenosti.
-ja prepáčte,nevšimla som si,že tu niekto sedí,nechcela som vás vyľakať...Zašepkala a snažila sa v tej tme spoznať o koho sa jedná.Mal hlboký hlas, bol vysoký a mohutný.Bola si istá,že ešte nikdy ho nevidela.
-vyľakať? Spýtal sa pobavene.
-no...ehmmm...asi by som vás tak ľahko nevyľakala...S úsmevom prehodila.
-nie,asi nie...ale bál som sa,že začnete jačať...
-veľa mi nechýbalo...Priznala roztomilo.
-nechcete sa posadiť? vidím,že vaša obuv vám spôsobila značné nepríjemnosti...Ukázal hlavou na jej sandáliky.Úslužne vstal a rukou jej pokynul,že jej uvoľnil miesto.Zrozpačitela,pristihol ju bez topánok,bolo to spoločenské "Faux pas" Okamžite sa zhlboka nadýchla,potlačila pocit zahanbenia a tvrdo sa usmiala.
-nerobte si starosti,predpokladala som,že si na chvíľu oddýchnem osamote,mýlila som sa...prajem vám príjemný zvyšok večera......
Cynicky sa uškrnula,nehanebne si po-vytiahla dlhé šaty,čím odhalila svoje lýtka a obula si sandále.Pobavene sa zasmial.Bola jednoducho spontánna.Bez ďalších slov sa pobrala naspäť.Ani nevedel prečo,prudko sa vymrštil za ňou, chytil ju okolo pása a vtiahol do tmavého kúta.Prekvapene zalapala po dychu a srdce sa jej divoko roztĺklo.Jednou rukou je držal okolo pása,druhu jej priložil na ústa,aby nekričala.Cítila sa v jeho mohutnom objatí dokonale bezmocná.
-neublížim vám,tak nekričte,áno?
Zašepkal jej drsne a čakal na jej reakciu.Pomaly,prikývla a on uvoľnil ruku z jej úst.
-chcel som iba vedieť,či si môžem stáť do radu... Šepkal bez emócií.Nerozumela,čo sa pýta.Mala by byť vydesená,ale nebola.Rukou ju držal okolo pása a ona cítila jeho pevné svaly.Zovretie nebolo hrubé,ale majetnícky pevne.Bol rovnako vysoký ako Matheo a jeho oči v tme zvláštne žiarili.Nechcela podľahnúť panike,ale do duše sa jej vkradli obavy,keď zazrela ten zvláštny lesk.
-do radu? ja...nerozumiem vám...Zašepkala rozpačito a musela pozbierať ostatky svojej statočnosti,aby sa ovládla a nezačala volať o pomoc.
-videl som vás v sále..s troma mužmi ste sa zvítali a traja vás bozkávali,tak som si pomyslel,že je to pravidlo a musím sa postaviť do radu,...Posmešne ju urazil.Pohoršene zalapala po dychu.
-čo si to dovoľujete?!okamžite ma pustite,vy grobian!
Zaprskala nahnevane a z oči jej vyšľahli hnevlivé plamene.Zasmial sa,chytil ju za zátylok,pritiahol si ju bližšie a prisal sa k jej ústam.
-nebudem čakať,jednoducho si bozk ukradnem!
Drsne zachrčal,tesne predtým,ako umlčal jej protesty bozkom.Stuhla prekvapením,ale takmer okamžite ho začala odtláčať.Pobavene sa zasmial,ale nepustil ju.Odrazu zohla koleno a udrela ho do rozkroku.Ochromila ho nečakaná,prudká bolesť,takže ju pustil.Odskočila od neho a on zastonal,prikrčiac sa,zaklial,ako anglický drožkár.
-tak vám treba,vy nevychovanec! skúste sa ku mne ešte priblížiť! Pohrozila mu päsťou z bezpečnej vzdialenosti,prihladila si vlasy a dôstojne odkráčala.Bolo mu takmer do smiechu.Bolesť už ustúpila a on sa zvalil na lavičku.Zazrel ju,tesne pred tým,ako vošla do sály.Hrdo s eleganciou vrhla posledný vražedný pohľad na koniec terasy,kde sedel a vplávala do sály.Ethan sa tlmene pobavene zasmial.
"tak toto bolo naozaj neodolateľné ,až na ten kopanec...ale vlastne mala pravdu,správal som sa ako grobian,čo ma to vlastne dopekla,posadlo? bozkávať ju v tme a ešte aj nasilu...musel som ju poriadne vydesiť,alebo rozčertiť,skôr sa hnevala...iná žena by na jej mieste jačala o pomoc...takže je nebojácna...a krásne vonia po ...bola to zvláštna vôňa,celkom určite ma parfém vyhotovený len pre ňu...a jej ústa....akoby...mal som pocit..že...dočerta! veď ju ani nepoznám...nepoznám...ale čoskoro sa celkom určite zoznámime..pretože to mám v úmysle,ale tentoraz budem dokonalý gentleman...nespozná ma...nevidela ma... a získam si ťa... krásna neznáma...a na tých ostatných razom zabudneš" Spokojne sa v tme usmial,vstal z lavičky a odišiel.Na večierok sa už nevrátil.Nechcel,aby ho spoznala.Zoznámia sa pri inej príležitosti,za iných podmienok a on si ju získa.Uvedomil si,že jeho telo neprimerane reaguje už len,keď na ňu pomyslel.Vyvádzalo ho to z miery,pretože na ženy, takto nikdy nereagoval.Prevažne sa predbiehali v tom,ktorá mu skôr vlezie do postele.Až ich musel odháňať.Väčšina si ho po krátkej známosti začala nárokovať.Často to bolo nepríjemné.Aj keď každú na začiatku upozornil,že nemá záujem o vzťah,iba o chvíľkové potešenie,ktoré si mohli vzájomne poskytnúť.Nezaberalo to.A tak začal byť veľmi prieberčivý,čo sa týkalo žien.Nemal záujem o nejaký trvalý vzťah.Nechcel sa viazať.Ale túto chcel.Chcel o nej zistiť,čo najviac a chcel ju do postele.A vedel celkom určite,že ju nikto,okrem neho, viac nebude bozkávať.Sám seba nepoznával.Nechcel sa viazať,ale keď si pomyslel na Zandel-Chana,alebo Donnovana pochytil ho hnev.Zvlášť pri Zandel-Chanovi.Donnovana nepovažoval za nejakú vážnu konkurenciu.Ten mladík by jednoducho nenazbieral dostatok odvahy,aby sa o ňu uchádzal,zato Zandel-Chan mal aj dostatok bezočivosti,aj dostatok prostriedkov,aj dostačujúce spoločenské postavenie.Správal sa k nej tak dôverne,akoby ju do detailov poznal.
"nebudeš ju mať! to je ono! zaujíma ma len preto,že ju môžem vyfúknuť Zandel-Chanovi..." Spokojne sa usmial,keď konečne zistil dôvod,prečo ho tá malá, tak vyvádzala z miery.Ležal v posteli a spriadal si plány,ako si získa tu tajomnú neznámu.Ako prvé však bude musieť zistiť,kto je to.To sa však dozvie už ráno.Zajtrajšie noviny celkom určite prinesú správy v spoločenskej rubrike o dobročinnom večierku,ktorý sa konal, ako zbierka pre nevidiace deti.Budú tam aj fotografie a niečo mu hovorilo,že taká zaujímavá osôbka,celkom určite neujde záujmu novinárskych objektívov.
Emma aj s Matheom opustili večierok pred polnocou.Obaja sa zdvorilo ospravedlnili,že majú za sebou hodiny letu a časový posun na nich doľahol.Otec im blahosklonne zaželal dobrú noc.O chvíľu už obaja sedeli v limuzíne,ktorá ich odvážala domov.Prezliekli sa a ako na povel vyrazili do mesta. Matheov priateľ ich pozval do svojho klubu.Ocitli sa v kruhu priateľov a známych a Emma pretancovala celú noc.Ráno padla do postele naozaj vyčerpaná.Nastavila si budík,aby nezmeškala obed s otcom.Vstala,rýchle sa osprchovala a prezliekla.Keďže obed bol neoficiálny,nemusela sa obliekať spoločenský.Navliekla na seba rifle,bavlnené tričko a rifľovú vestu.Učesala sa a upevnila si parochňu,aj nasadila kontaktné šošovky.Sam s Adriánom ju odviezli,odprevadili k stolu a vrátili sa do auta s tým,že na ňu počkajú.Otec s úsmevom vstal a pobozkal ju.Galantne jej odsunul stoličku a ona sa s úsmevom posadila.
-včera som bol očarený,si mimoriadne pohľadná Emmka...Oslovil ju jemne.
-ách! ocko si lichotník...ako sa máš?
-ako zvyčajne...ty sa mi pochváľ...vidím,že ešte stále ostávaš vo Viedni,zrejme sa ti tam páči...
-áno,učarovala mi...
-tomu naozaj verím...tvoja matka Viedeň zbožňovala,vyrastala tam...

Podišiel k ním čašník a ponúkol im aperitív.Emma odmietla,objednala si minerálku a otvorila jedálny lístok...
-prepáč,že sme sa nemohli stretnúť už včera,ale mal som neodkladné povinnosti...
-to nevadí ocko,zvykla som si na tvoje neodkladné povinnosti...Odpovedala priamočiaro a pritom ani nezdvihla pohľad od jedálneho lístka.
-Emmka,tvoja úprimnosť sa ma neraz dotkne...Vytkol jej jemne.
-ocko vieš predsa,že som netaktná a priveľmi otvorená,už si sa s tým mohol zmieriť...Venovala mu oslnivý úsmev a opäť sa zadívala do jedálneho lístku
-ak ti môžem odporučiť,majú tu výborne plnené rezne s opekanými zemiačikmi a zeleninovým šalátom...Predložil jej už upokojený
-myslím,že poslúchnem tvoju radu,keďže nemám chuť na experimentovanie...Zložila jedálny lístok a v očakávaní sa na neho zadívala.
-no tak spusť ocko...Povzbudila ho očami.
-ách! Emmka naozaj si príliš priamočiara,mala by si používať svoje rafinované ženské zbrane....Opäť jej vytkol.
-prišla som na to,že bez rafinovaných ženských zbraní,taktu a diplomacie je môj život oveľa menej komplikovaný...čo chceš so mnou preberať?...nedohodol by si si so mnou stretnutie osamote,keby si mi niečo nechcel ...
-v januári sa ti končí škola,však? Odbočil od témy a vyhol sa jej priamemu pohľadu.
-áno,je to témou nášho rozhovoru?
-chcem,aby si sa vrátila domov,hneď ako dokončíš školu...
Priniesli im jedlo.Elegantne si začala krájať rezeň a chvíľu mlčala.
-myslím,že tvoje želanie nemôžem splniť...
Odvetila jednoducho,vložila si do úst kúsok mäsa.Rozžula ho,zapila minerálkou.
-mmmm...máš naozaj pravdu,rezeň je výborný....Skonštatovala a vyčkávala na jeho reakciu.Vedela,že sa dostaví.Nebolo to prvý krát,čo sa stretla s otcom na bojovom poli,v slovných súbojoch.
-to nebolo želanie Emmka...Prísne preriekol.
-ocko zrejme zabúdaš,že mám svoj život,ktorý sa snažím,ako tak usporiadať...nemienim sa teraz vracať,keď mám na dosah svoje ciele...
-Emmka ak myslíš tými cieľmi preháňať sa celé noci v záchranke,ošetrovať ožranov,feťákov a bezdomovcov,vyťahovať ľudí z horiacich aut a domov....tak máš naozaj veľmi zvláštne,samovražedné ciele...a navyše s tým nesúhlasím, je to nebezpečné! absolútne nevhodné pre dámu!
Ani obrvou nepohla,aj keď práve zistila,že jej otec pozná jej tajomstvo.Vedela,že mu nemôže dať do rúk tromf,vo forme jej prekvapenia.Bol to výborný obchodník,prefíkaný protivník.
-ocko zrejme si zabudol,že mám dvadsaťjeden a som úplne svojprávna...
Priamo sa mu zadívala do oči a on v nich videl výraz tvrdohlavého vzdoru,presne ako videl v očiach jej staršieho brata,alebo často vídal vo svojich.Emma sa podobala na svoju matku,bola to krásavica,ale povahu mala jeho.Nezdolnú,nepokojnú,tvrdohlavú a nikdy sa nezmierila s porážkou.Kedykoľvek ju musel k niečomu pritlačiť,dala mu vypiť kalich horkosti až do dna,takže neraz ho prinútila oľutovať svoje rozhodnutie a v príhodnej chvíli ho zmeniť na nejaké stredové neutrálne riešenie.Tentokrát nesmel ustúpiť.Jednalo sa o jej budúcnosť.Všetko doteraz považoval za prejavy vzdoru,voči jeho autorite.Potrebovala sa vybúriť,bola v puberte a tak to neraz prehĺtal.Tentokrát to bolo iné.Bola plnoletá.Nemohol dovoliť,aby jeho dcéra pracovala,ako záchranár,hasič,či, čo to vlastne doštudovala.Keď to zistil bol zhrozený,ale nechcel do toho zasahovať.Vedel presne,že by dosiahol presne opačný efekt.Dúfal,že ju to po čase omrzí a zistí,že je to pre ňu absolútne nevhodné.Nehodí sa to k jej postaveniu a navyše to bolo veľmi nebezpečné povolanie.Nevyhovujúce pre ženu,nevyhovujúce pre dámu.Mal s ňou úplne iné plány.Chcel,aby sa vrátila domov.Mala najvyšší čas na vydaj.Bola plnoletá,jej fond po matke bol už v jej rukách,aj keď ho ešte stále spravoval jej finančný poradca,pretože Emma, akoby oň nejavila záujem.Celkovo nejavila záujem o finančnú sféru,akoby ju peniaze vôbec nezaujímali.A pritom stačilo,aby sa začlenila do správnej rady jeho spoločnosti a zaujala svoje právoplatné miesto.Vyhliadol jej aj zopár kandidátov,ktorý by boli svojím postavením a finančným zázemím veľmi žiadúci.Aj keď sa viac menej rozhodol pre Liama Donnovana.Bol to príjemný mladík,inteligentný,ale nepriebojný a utiahnutý.Tvrdohlavá Emma vo svojej priebojnosti a dominantnosti by ho veľmi rýchlo ovládla.Vedel,že je nekompromisná a vždy si robila,čo uznala za vhodné.Muž,ako Liam by jej plnil želania bez protestov,toleroval by jej dominantnosť.Dokázal by jej zniesť modré z neba,len aby mu venovala svoju priazeň.Včera ho ten mladík príjemne prekvapil,keď požiadal o jej ruku.Zo začiatku si myslel,že k tomu bude potrebné presviedčanie a že ho k žiadosti o jej ruku,viac menej dotlači,pretože bol nesmelý,nerozhodný a nesvoj.Ak by musel čakať kedy sa rozhýbe,Emma by umrela ako stará dievka.Avšak, prekvapil ho.Stačil jeden tanec a úplne suverénne k nemu pristúpil s tým,že s ním chce porozprávať osamote.Otvorene sa ho spýtal,či jeho ponuka,ak jej dobre porozumel, ešte platí.Vyviedol ho z miery,pretože to otvorené jednanie mu pripomenulo jeho vlastnú dcéru.A to s tým mladíkom strávila len pár minút.Zahľadel sa na svoju dcéru,ako spokojne jedla,nevšímajúc si jeho príkry tón hlasu.
-samozrejme,že si uvedomujem že si plnoletá...práve preto sa vrátiš domov a zaujmeš svoje miesto v spoločnosti...Ticho,ale nekompromisne preriekol.Napila sa minerálky a spustila pohár na stôl.Keď zodvihla zrak, prekvapene zalapal po dychu.Jej oči sršali zúrivosťou.
-pripadám ti snáď,ako ten tvoj buldog?! zavrčala cez stisnuté zuby.
-prosím? Ohúrene zvolal.
-pripadám ti snáď ako tvoja asistentka?! myslíš si ocko,že reagujem na príkazy a povely, ako ona?! Zopakovala už miernejšie,ovládnuc svoju zúrivosť.
-Emma! ako sa to správaš?! Zasyčal rozčúlene.
-prepáč ocko,vyviedol si ma z taktu...Ospravedlnila sa ticho,už pokojná.Prirýchlo dokázala ovládať svoje emócie,to ho upozornilo,že jeho boj je ešte len na začiatku.
-očakávam,že moje želanie splníš! je najvyšší čas,aby sa z teba stála dospelá žena...
-ocko ja som dospelá žena a o tvoju vysokú spoločnosť nemám záujem,našla som si svoju spoločnosť,ktorá mi vyhovuje...
-to nemyslíš vážne Emma!! hádam si nemyslíš,že dovolím,aby si vystavovala svoj život nebezpečenstvu a rodinné meno hanbe!
-hanbe? zachraňovať ľudské životy, považuješ za hanbu...až taký snob sa z teba stal,ocko? Tvrdo mu vmietla do oči.Zastonal.
-Emma toto nikam nevedie! nebudem sa s tebou doťahovať!poslúchneš, vrátiš sa domov a vydáš sa! Hrklo v nej.
-vydám?! Priškrtené zo seba vytlačila.Posmešne sa uškrnula.
-predpokladám,že si mi už aj vybral ženícha,len tak zo zvedavosti,kto je to?! alebo sa to dozviem,až tesne pred sobášom?! ách! ja hlúpa,veď ja to ani nepotrebujem vedieť,podstatné je,že to vyhovuje tvojím zámerom!!! Trpko,sarkasticky zo seba vypľula.
-Emma! je to veľmi vplyvný mladík,skromný a milý...myslím,že si budete výborné rozumieť...
-naozaj? a budeš s ním spávať namiesto mňa?! keď už je taký vhodný! Vmietla mu s posmešnou grimasou.
-Emma! toto už presahuje všetky medze! tvoje správanie je škandalózne!vyprosím si,aby si sa ku mne takto správala!!!! Rozhorčene zaprskal.Stuhla,vzpriamila sa.O tom, že je rozčúlená, svedčili na okamih jej pery,ktoré sa nebadané zachveli.Stisla ich,hneď nato sa sladko usmiala.
-odpusť ocko,nechcela som sa ťa dotknúť...ale sám vieš,že mi dvaja sa zriedkavo dokážeme dohodnúť...nuž ani v tomto prípade tomu nebude inak...musím sklamať tvoje ambiciózne plány,ale ja nie som jednou z tvojich obchodných transakcií...ak sa budem chcieť vydať, o čom pochybujem,vyberiem si partnera sama...a môjmu "snúbencovi" odkáž,že si jeho ponuku nesmierne cením,ale ešte nie som pripravená na niečo také trvale,ako je manželstvo...ako druhé,nie je sedemnáste storočie,takže so svojou ponukou mal prísť najskôr za mnou,čo sa ma nesmierne dotklo...Chladne predniesla a zložila príbor.Jedlo sa jej začalo priečiť v krku.
-Emmka,ja viem,že je to pre teba náhle a potrebuješ čas na rozmyslenie...myslel som,že mladý Donnovan sa ti celkom pozdával....
-on je mojím snúbencom?! ách! myslím,že veľmi rýchlo zmení svoje svadobné plány...Oči jej pomstychtivo zasvietili.Vedel,že je zle-nedobré.Poznal ten svit v očiach svojej dcéry.
-neopováž sa Emma!ak ho prinútiš zrušiť zasnúbenie,prijmem ďalšiu ponuku od iného muža,nemysli si,že je veľa mužov takých tvárovatelných,ako je Liam!...už som rozhodol,vydáš sa a hotovo!
Rozčúlene,zúrivo uzavrel debatu.
-a ak nie?! Pokúšala Emma posmešne.
-zmrazím ti všetky kontá,prinútim ťa poslúchnuť,je veľa spôsobov...pretože ty sama,žiaľ nevieš,čo je pre teba dobre...nedovolím ti zničiť si život!
-nepotrebujem tvoje peniaze!mám svoje,ak si dobre spomínaš...
-zablokujem ti prístup k fondu,ak bude treba, vyhlásim ťa za nesvojprávnu! a nasilu ťa privedieme domov! Vyhrážal sa.Emma sa zasmiala.
-bravo ocko!!!len do toho...ale nesvojprávne ženy sa nemôžu vydať...nemajú právnu zodpovednosť... fond nepotrebujem...mám peniaze,ktoré som si ušetrila a zarábam celkom slušne,ako záchranár...Zaškerila sa posmešne.
-takže ma viac menej, nemáš čím vydierať...bola som zvedavá,kam až si ochotný zájsť....prvým lietadlom sa vraciam do Európy...Sama a Adriána ti prenechám...sú na tvojej výplatnej listine,ja si ich nemôžem dovoliť a ani ich nepotrebujem!
Elegantne poskladala zo svojich kolien prestieranie a vstala.
-maj sa dobre ocko,ďakujem ti,že si obetoval svojich vzácnych dvadsať minút, na moju maličkosť,ozvem sa ti na Vianoce...
Pohŕdanie,ktoré zazrel v jej očiach ho na chvíľu zaskočilo a zranilo.Dôstojne vyšla z reštaurácie.Zandel-Chan starší zhrozene privrel oči.Najradšej by sa za ňou rozbehol a presvedčil ju,že to tak nemyslel.Ale myslel.Chcel pre ňu len to najlepšie.Jeho dcéra bola, naozaj jeho dcérou.Jej povaha nezmieriteľná,nezlomná a svojhlavá,presným obrazom tej jeho.Za najväčšie víťazstva vo svojom živote považoval výhry nad svojou dcérou.Boh mu bol svedkom,že sa nad ňou nevyhrávalo ľahko a bolo to takmer nemožné.Zhlboka sa nadýchol a privolal čašníka,aby mu priniesol účet.

Ethan sklamane prezeral noviny.Síce sa v spoločenskej rubrike vyskytol článok o dobročinnom plese,ktorý bol mimoriadne úspešný a vyzbierala sa rekordná suma,ale okrem dlhého zoznamu mien osôb a rodín,ktoré sa zúčastnili,nenašiel nič,čo by ho posunulo k zisteniu,kto je tá neznáma krásavica.Mohol by sa spýtať otca,ale nechcel,aby vedel,že prejavil záujem o nejako ženu.Už dlhší čas od neho očakával,že sa usadí.Takže bude musieť zapojiť svoje vyšetrovateľské skúsenosti.Pozrel na hodinky a zašomral.Takmer pozabudol na stretnutie s jedným starým priateľom z vysokej školy.Dnes mal až do večera voľno.Večer sa mal stretnúť s jedným zo svojich informátorov.Nenútene vstal od stola z poličky zhrabol kľúče a nasadol do auta.Hlavu mal plnú tej tajomnej dievčiny a tak si zase v duchu vynadal a pripomenul si priority.Ponáhľal sa,rezko vybehol po schodoch a ako takmer vbehol do vestibulu,vrazil so nejakej útlej ženy.Zhíkla od prudkého nárazu a bola by spadla,ale zachytil ju.Prekvapene zalapal po dychu.Ten úzky,osí driek.Odhrnula si vlasy z tváre a on sa sípavo nadýchol.
-už ma môžete pustiť...Zašepkala ostýchavo a nepokojne sa zavrtela.
-prosím o prepáčenie,ponáhľal som sa na stretnutie a nevidel som vás...ste v poriadku, slečna? Pokúsil sa vymámiť jej meno.Smutne sa usmiala.
-som v poriadku,mohli by ste ma pustiť? Jemne,ale pevne požiadala.Neochotne ju pustil.Nespoznala ho,tak to nechcel pokaziť.
-môžem vám nejako pomôcť?niekam vás odviezť? Ponúkol sa ohľaduplne.
-máte stretnutie,nemali by ste svoju "schôdzku" nechať čakať...S jemným úsmevom odmietla.Vrhla cez plece posledný pohľad a on v jej očiach na chvíľu zazrel hlbokú bolesť.Zamračil sa a pátravo preletel očami po reštaurácií.Keď zazrel Zandel-Chana staršieho,rozčúlilo ho to.Vedel presne,že dôvodom tej bolesti v jej očiach, je ten on.Ustúpil jej z cesty.
-nech sa páči..Preriekol nahnevane a vošiel do reštaurácie.Kývol hlavou so zamračeným pohľadom svojmu nepriateľovi a pobral sa k stolu,kde na neho čakal jeho priateľ.Nedokázal sa sústrediť.Pozoroval svojho protivníka.Sedel strnulo a poblednuto.Zaujímalo by ho,čo sa medzi nimi stalo.
"žeby milenecká hádka? celkom dobre si viem predstaviť toho zlo syna,ako si vydržiava takú krásavicu...nie,milenku by si nedoviedol na dobročinný ples,skôr to bude nejaká "nádejná" pre jeho synáčika...zrejme sa nezhodli,obaja boli veľmi bledý a strnuli"

Róbert Zandel-Chan sedel,akoby ho niekto oblial studenou vodou.Pohŕdanie svojej dcéry ho zasiahlo hlboko,ale aj napriek tomu nemohol ustúpiť.Zodvihol telefón.
-slečna Travelová,okamžite odkúpite všetky letenky do Európy...Stroho prikázal.
-ale pane...celkom dobre vám nerozumiem...letenky do Európy? na aký dátum,kam presne, z ktorého letiska...
-všetky voľné lety na týždeň dopredu v celých štátoch, všetky triedy...okamžite!
-samozrejme pane...Prerušil rozhovor a zhlboka sa nadýchol.
"tak Emmka zo štátov sa nedostaneš...a ja som získal týždeň,aby som to s tebou urovnal a presvedčil ťa" Pomyslel si spokojne a ťažoba na prsiach ustúpila.
Zbehla po schodom a Sam s Adriánom sa pri nej okamžite objavili.
-chlapci...už nie ste mojimi telesným strážcami,spadáte teraz pod môjho otca...ja prvým letom, poletím do Viedne...Muži si vymenili pohľady.
-poslala si ho do čerta,čo?! Uškrnul sa Adrián.
-asi tak nejak...Pousmiala sa.
-chlapci,keďže budem žiť len zo svojho platu,nemôžem si vás dovoliť,je mi to ľúto,zvykla som si na vás,ste takmer, ako moja rodina...ohláste sa u môjho otca,verím,že vám dá ďalšiu prácu...prajem vám všetko najlepšie...Smutne sa usmiala a zodvihla ruku,aby si privolala taxi.Zakývala im a taxi vyrazil.Hneď, ako ich zamestnávateľ vyšiel z reštaurácie,pobrali sa k nemu.
-pán Zandel-Chan,Emma nás práve prepustila,máme sa hlásiť u vás...
Začal Sam.Róbert si popod nos zahundral "tvrdohlavé dievčisko" a prevrátil očami.
-nie,vaša úloha aj naďalej pokračuje,Emma je síce tvrdohlavá,ale ochranu potrebuje,aj keď ju nechce....bežte za ňou,pokúsi sa dostať zo štátov,ale to sa jej najbližší týždeň nepodarí...očakávam,že sa o ňu postaráte tak,ako doteraz...
Muži mu kývli a pobrali sa k autu.Róbert opäť zodvihol mobilný telefón.
-Matheo,kde si?
-mám pracovné stretnutie...stalo sa niečo otec?
-choď domov a pokús sa zadržať Emmu,aspoň dovtedy,kým neprídem...zadrž ju za každú cenu,nesmie odísť...
-zase ste sa posekali?! otec,nebudem sa do toho miešať!
-Matheo,chce odísť,tentokrát navždy...Daniela sme stratili,dovolíš,aby sme prišli aj o Emmu? Útočil na jeho city k súrodencom.Jeho syn hlasno zaupel.
-dobre,som na ceste...Zdrapol svoje sako,ospravedlnil sa svojím kolegom a uháňal domov,akoby ho naháňalo samotné peklo.Vošiel do chodby práve vo chvíli,keď schádzala dole schodmi s malou cestovnou taškou.Nemala parochňu.S úľubou sa na ňu zahľadel.Takmer zabudol,ako nežne vyzerá bez tej tmavej parochne a tmavých kontaktných šošoviek.Plavý zapletený vrkoč jej dodával výraz malého dievčatka.Zarazila sa a prenikavé pohľady sa skrížili.Vzdychol.
-poslal ťa otec,však? Ticho sa spýtala.Prikývol.
-mám ťa zadržať...Bolesť,ktorá sa jej mihla v očiach mu stisla srdce.
-nerob to Matheo,nechaj ma odísť...Prosebne zašepkala.
-Emmka si si istá,že vieš,čo robíš?
Prikývla a podišla až k nemu.Objal ju.
-nezastihol som ťa...už si bola preč,dávaj na seba pozor a ohlás sa mi, prosím...chcem vedieť,že si v poriadku...Zašepkal prosebne.
-mám ťa rada Matheo...Pevne ho stisla,až sa prekvapil,že má takú veľkú silu,takmer neprirodzenú pre ženu.
-vezmi si moje auto...tvoje vystopujú..Podal jej kľúče,otvoril peňaženku a vybral celú hotovosť.Podal jej peniaze.
-zmizni už...Drsne zašepkal.So smutným úsmevom podišla k dverám,usmiala sa na neho a zatvorila za sebou.Asi o päť minút dorazil Sam s Adriánom.
-kde je Emma?
-už tu nebola,keď som dorazil...pravdepodobne zamierila na letisko...
-zo štátov sa nedostane,váš otec odkúpil všetky lety na celý týždeň...kam by šla? musíme ju nájsť...pôjdeme na letisko...
Muži sa vytratili a až keď počul auto,ako prudko vyrazilo,vytočil telefónne číslo svojej sestry.
-Emmka zo štátov sa nedostaneš,otec odkúpil všetky lety do Európy na celý týždeň...Sam s Adriánom ťa budú hľadať na letisku...zalez niekam na deň,dva,do nejakého penziónu...poúsim sa ti zohnať letenku....a zbav sa telefónu,zavolaj mi zajtra z automatu...Nečakal na odpoveď a prerušil hovor.V duchu zastonal.Pevne veril,že neoľutuje svoje rozhodnutie.Vošiel do pracovne a zamieril ku karafe s alkoholom.Až keď mu páľava silného alkoholu vošla do žalúdka,dokázal sa zhlboka nadýchnuť.
-kde je?! Ozvalo sa za ním.
-odišla otec,keď som prišiel už jej nebolo....
-naničhodné dievčisko! je taká hlavatá!!! Zavrčal nahnevane a tiež si nalial.
-čo to robíš otec? Vyčítavo sa na neho zahľadel.
-čo,si myslíš,že robím? snažím sa priviesť k rozumu tvoju neposlušnú sestru! Odvrkol mu a prevrátil do seba alkohol.
-myslím si,že Emmka ma rozumu viac,ako dosť...prečo ju neustále chceš meniť? a rozhodovať o jej živote?! je dospelá!
-práve preto, by sa mala začať správať,ako dospelá...je čas,aby sa vydala a usadila! Matheo na neho vytreštil oči.
-chceš ju vydať?! tak preto utiekla! Odsudzujúc sa na neho zadíval a pokrútil hlavou.
-želám si pre ňu len to najlepšie...Obranné zvolal.
-naozaj?! alebo je to najlepšie pre teba?!
-ešte aj ty začínaj! ste nevďačné deti! najskôr Daniel,potom Emma a teraz ešte aj ty!!!
-nechaj Emmu na pokoji! nestačilo ti to všetko?!
-o čom to hovoríš?! vždy som urobil pre ňu len to najlepšie!
-najlepšie?! vykašľal si sa na ňu!!! ešte stále si neuvedomuješ,čo si jej urobil?! mala osem a celé mesiace hľadela,ako mama umiera!my sme tu neboli a ani ty nie!! hneď po pohrebe si ju poslal preč!malé vystrašené dievčatko,ktoré prišlo o jedinú osobu,ktorá jej dávala lásku!...poslal si ju do internátnej školy! osamelú,smutnú a nešťastnú!!!
Otec na neho zarazene hľadel,potom sa spamätal.
-a čo som mal robiť?nevedel som,ako sa vychovávajú malé dievčatká! nevedel som,čo si s ňou počať! Bránil sa temperamentne.
-tak si sa jej zbavil...Znechutene skonštatoval Matheo a vyšiel z pracovne.

Ilustračné foto: Eric Ward www.unsplash.com

Komentáre 8

aknit11 dňa 23.11.2013 - 21:35

tak,dievčence ďalšia ochutnávka :-) Keďže stojím na mŕtvom bode s Anabell aj zaklínačom,tak aspoň kúsok tohoto nového :-) dokončím Anabell aj zaklínača a budem pokračovať v Emme a Tamile:-) len ten názov !!!...zase ma nič vhodného nenapadlo a tak sa to volá,ako hlavná hrdinka :-) Dúfam,že sa zapáči :-)

tomicka dňa 24.11.2013 - 11:29

Snorila som hned zrana,ale ked som nenasla ani Zaklinaca,ani Anabell tak som to sklamane vypla.Az teraz som si vsimla Emmu :-) To bolo mile prekvapko :-)takze sa nemusime bat,ze nebudeme mat co citat,ked dokoncis Zaklinaca a Anabell.Zacalo to dobre,som zvedava ako sa to bude vyvijat,ten Ethan sa zaujima o Emmu a nevie kto to je,ked zisti :-)uz sa tesim na tie hromy blesky,Emma to nemala lahke,chudiatko,poznam jedno dievca,ktore malo podobny osud,ale jej otec sa ozenil a potom ju dali prec,novej manzelke zavadziala,hrozne :-( ani tenorista nie je najhorsi,aj ked je hanblivy.A jej brat nema chybu :-)

nevetko dňa 25.11.2013 - 00:21

ani si nevieš predstaviť ako si ma potešila(clap) . V týchto dňoch síce nemám toľko času ako inokedy ale nazizujem každý deň . Dnes sa mi trocha porúchal môj pc;-(;-( a k manželovmu sa mi nie vždy dá dostať keď to chcem ja;-( ale ja to nevzdám ;-),lebo tvoje príbehy sú super(clap)(clap) . Z názvami si nerob veľkú hlavu mne sa páčia. Keď som začala čítať čakala som že Emma bude mať nejaká zvláštne schopnosti ale ty si zase prekvapila (clap). Som veľmi zvedavá ako sa dostane do Viedne a ako sa stretne z Ethonom . Vyzerá že je to tiež riadni žiarlivec (giggle)ale verím tomu že ho Emma skrotí .(giggle)

LanaSavara dňa 27.11.2013 - 11:22

krasa, krasa, krasa ... miera zavislosti sa u mna zvysuje :-D

Edusho25 dňa 23.09.2014 - 13:10

a tento skvelý román má niekde nejaké pokračovanie? Neviem sa dopátrať ďalšej časti :(

nikafedorcakova dňa 27.09.2015 - 16:25

kedy bude dalsia cast emmy? skoncilo to 13-tou čaťou a chcem vedieť či budu aj ďalšie

aknit11 dňa 29.09.2015 - 17:54

Budú aj ďalšie dievčence, len sa k tomu nejako nemôžem dostať. Som dosť vyťažená v poslednom čase a nejako nestíham :-)

bambuca dňa 25.05.2016 - 15:55

Ahojte. Bude pokračovanie Emmy  Úsmev ?  Dúfam, že áno skončilo sa to v takej napínavej časti tak dúfam, že  to pôjde ďalej.  Je to super príbeh nemohla som sa od toho odtrhnúť.  Úsmev Hambím sa