Skočiť na hlavný obsah

Emma 14

Pridal aknit11
dňa 10.11.2015 01:37

Uvidela ho až na recepcií. Keď sa vrátila do lóže, ospravedlnil sa na niečo dôležité a odišiel. Pripojil sa k nim hneď, ako ju Liam predstavil svojim priateľom. S úsmevom ho zase zavolali k ďalších hosťom a tak Sulivan zotrval po jej boku. Na jednej strane jej to lichotilo, nezostala tu sama. Liam mal veľa hostí a povinnosti s tým spojených, no na druhú stranu cítila z Ethanovej strany akúsi odhodlanosť, čo ju znepokojovalo. Liam exceloval. Venoval sa všetkým bez rozdielu, s nonšalantným úsmevom, vzpriamený a hrdý. Nikde ani stopy, po jeho niekdajšej plachosti, či ostychu. Stála bokom sály a úplne nezáväzne komunikovala s ľuďmi, ktorým bola predstavená, ale nič jej nehovorili, ani ju nezaujímali. Zachvela sa nepokojom, mala pocit, že Ethan na ňu striehne, ako jastrab na svoju korisť. Vníma každé jej nadýchnutie, každý aj ten najmenší pohyb. Takmer okamžite jej pristalo na pleciach jeho sako.
"Chvejete sa Emma, je vám chladno...". Skonštatoval jemne. Najradšej by ho okamžite striasla. Jeho vôňa, kolínska po holení... ešte intenzívnejšie vnímala jeho prítomnosť. Akoby ju zvieral pod krkom a nedovolil dýchať.
"Slečna Talbotová!" zasyčala hnevlivo.
"Prepáčte, slečna Talbotová." Príkro sa ospravedlnil a zabodol do nej prenikavý pohľad. Ten pohľad toho sľuboval veľa. Zatajila dych a srdce jej spadlo až do žalúdka. Odvrátila sa k čašníkovi, aby sa pozbierala. Vzala pohár s minerálkou, ale najradšej by utiekla. V duchu pripustila, že je vydesená. Akoby sa dialo niečo, čomu nemôže zabrániť. Akoby sa na ňu valila pohroma, pred ktorou niet úniku. Naposledy sa takto bála... vtedy v tej pivnici, bolo to dávno a bola malá. Avšak dodnes si spomína na ten lepkavý pocit strachu, ako vo vlnách zaplavoval jej vnútro. Ruka sa zachvela a pohár jej vykĺzol. Nával paniky jej vyhnal z tváre všetku krv. Ethan šikovne zachytil jemný krištáľ a udivene vydýchol. Zbledla, v očiach sa jej zjavil úľak, akoby zazrela strašidlo.
"Ja... ja prepáčte, ja..."
"Ste v poriadku? Ste biela, ako stena." Starostlivo hlesol a položil pohár na podnos prechádzajúceho personálu. Keď sa obrátil, zazrel len lem jej šiat. Predierala sa cez dav, smerom k terase. Jeho sako ležalo na zemi. Zrejme ho stratila. Prehodil sako cez predlaktie a zamračený sa pobral za ňou. Dôstojne vyšla na terasu, uchopila sa kamenného zábradlia tak, že jej zbeleli hánky. Snažila sa pre-dýchať nával hystérie, ale čoraz viac jej hučalo v ušiach. Držiac sa masívnej ohrady, s chvejúcimi sa nohami, tackavo zišla dole schodmi, do parku. Hneď, ako ju zakryli tiene stromov, rozbehla sa. Nebolo príjemné bežať vo vysokých podpätkoch a chladivý, londýnsky, vlhký vzduch jej vyrážal dych, ale predsa bežala. Potrebovala vy-ventilovať stres a beh vždy pomáhal. Ethan ju zazrel, keď zmizla v parku.
"Čo sa jej dopekla stalo?" uvažujúc, náhlil za ňou. Vyšla z tieňov parku pri akejsi malej, zadnej bránke. Spomalila, už šla krokom zhlboka vdychujúc vlhkosť noci. Zaváhala len okamih. Chcela odtiaľto preč. Preč od Ethana, aj od týchto ľudí. Napíše ospravedlnenie Liamovi s tým, že sa necítila dobre. Bol to jeho večer, načo by mu ho teraz kazila so svojimi problémami. Otvorila malé krídlo brány a vyšla do hmlistej noci. Peši postupovala, nedbajúc kam. Šla peši nevediac ako dlho, až kým jej nezačalo byť chladno. Ako inak. Jej sako ostalo v šatni. Objala sa rukami okolo ramien a jemne si ich trela. Rozbúrená krv sa pomaly upokojovala a nastúpila únava. Vzdychla. Musí sa dostať na nejakú frekventovanejšiu cestu a zastaviť taxi, aby sa dostala do hotela. Dopraje si poriadne teplu sprchu a padne do postele. Zajtra sa naobeduje s Liamom a poobede odletí do Viedne. Vynorili sa z hmly tesne pred ňou. Štyria muži. Obozretne cúvla.
"A čo tak sama zlatíčko?" zatiahol miešanec londýnskym akcentom.
"Dajte mi pokoj!" prísne zasipela.
"Akú máš peknú taštičku, mohla by si sa podeliť... čo keby si nám ju ukázala, určite je plná... aká si peknučká a uzimená. Mohli by se ťa zahriať, čo ty nato?!" úlisne hlesol beloch. Zase cúvla, aby sa jej nedostali za chrbát. V duchu hodnotila svoje možnosti. Pri troche šťastia dvoch zloží, ale čo s tými ďalšími?
"Dajte im tu kabelku Emma." Ozvalo sa pokojne za jej chrbtom, z hmly. Strhla sa úľakom. V tlupe zašumelo a muži postúpili napred, aby videli odvážlivca.
"Aj ja vám dám moju peňaženku a necháte nás ísť." Navrhol Ethan a postavil sa vedľa dievčiny.
"Je to dobrá ponuka. Ak sa pobijeme, nebude to so mnou jednoduché. Dámu z toho vynecháme, áno? Hádam nie ste až tak veľký sráči, aby ste sa bili s dievčaťom." Upozornil pokojne. Jeho pokoj znervóznil bandu darebákov. Beloch vrhol spýtavý pohľad na miešanca.
"Dobre, ale chcem aj tvoje hodinky a jej šperky!" zafučal panovačne.
"Hodinky dostaneš, jej šperkov sa ani nedotkneš. Ber, alebo neber." Nekompromisne prehlásil a začal si odopínať remienok na hodinkách.
"A kto si myslíš, že vôbec si?! Myslíš, že nám budeš klásť podmienky?!" skríkol miešanec piskľavo a vytiahol nôž.
"Som Ethan Sulivan a áno, kladiem si podmienky. Odlož ten nôž, kým sa chcem dohodnúť." Chladne prikázal a Emmu stiahol za seba. Muž bez varovania vyštartoval. Ethan stál pokojne a vyčkával na mulata. Vykryl nôž a jediným špeciálnym ťahom, mu ho odobral. Zdrapol ho pod krk a v hneve zodvihol, akoby nevážil viac ako pár kilogramov. Keď ho hodil smerom k jeho druhom, Emma šokovaná, zalapala po dychu. Mladík dopadol, ako žoch, až to na kamennej dlažbe zadunelo. Banda sa vrhla na Ethana.
"Utečte Emma!" zavelil a posotil ju ešte viac za seba. Zagánila na jeho chrbát a priskočila mu na pomoc. Poľahky si poradili s troma výtržníkmi. Dali sa na útek. Aj štvrtý, ešte otrasený sa vyškriabal na nohy a krívajúc, hrešiac utekal.
"Keď vám poviem, že máte bežať, tak máte poslúchnuť!" Zavrčal hnevlivo a oprášil si nohavice.
"Čo si to dovoľujete? Nebudete mi rozkazovať!" odsekla a hnevlivo si prekrížila ruky pod prsiami. Potom odkiaľsi z tej neprehľadnej hmly, priletel kameň. Trafil ju do spánkov, bolestne vykríkla a okamžite sa zrútila.
"Emma, preboha!" zachytil ju, takže nedopadla na zem. Rýchle vyšetril jej zranenie. Začul ten tupý úder, ale zľakol sa, že ju niekto postrelil a mal tlmič. Vytiahol vreckovku, priložil na krvácajúce spánky a privolal sanitku. Ešte šťastie, že mal vo vrecku telefón a GPS určila ich polohu. Stiahol jej parochňu, už zase ju nosila. Pravdepodobne sa obávala fotoreportérov. Svoje súkromie vo Viedni si prísne chránila. Kontroloval jej životné funkcie, prezrel uši, aj oči. Mala celkom určite otras mozgu, ale nevyzeralo to na nejaké závažne zranenie hlavy. Zabalil ju do svojho saka a netrpezlivo vyčkával rýchlu zdravotnícku pomoc s dievčaťom v náručí. Precitla v sanitke a prvé, čo urobila... zhodila zo seba jeho sako.
"Dajte to preč, je mi z toho parfému nevoľno." Zastonala. Ethan prekvapene zažmurkal a stiahol sako, ktorým sa ju zase pokúšal prikryť. Zdravotník mu ponúkol deku a tak ju starostlivo pozakrýval. Protestne zafučala a snažila sa posadiť.
"Ležte Emma!" zavrčal prísne.
"Pre vás slečna Talbotová, vy drzáň, prestaňte mi rozkazovať!" podráždená vyštekla, ale keď sa jej obraz roztancoval, sama sa spustila na lôžko, s hlbokým povzdychom.
"Mám otras mozgu." Skonštatovala chabo.
"To je viac, ako zrejme. Avšak doporučoval by som pre istotu urobiť snímku hlavy a bude treba zašiť ranu. Práve nás odvážajú na pohotovosť. Bude treba ešte spísať zápisnicu s políciou a informovať Liama."
"Neopovážte sa, nedovolím vám pokaziť mu jeho debut!" zavrčala prísne. Na široko sa usmial.
"Tak vám neostáva nič iné, iba pretrpieť moju nevtieravú, príjemnú spoločnosť. Samu vás v nemocnici nenechám."
Zaprskala.
"Nevtieravú a príjemnú?" zadúšala sa pohoršením a on sa rozosmial, keď na neho zagánila.
Do hotela sa dostala až pred obedom. Lekár trval na preventívnom pár hodinovom pozorovaní a CT vyšetrení. Zašili jej neveľkú ranu troma stehmi. Ethan ju po celý čas sprevádzal, ráno zavolal Liamovi a ten pre ňu znepokojený okamžite prišiel. Prezliekla sa a osprchovala. Prehltla tablety od bolesti, pretože v hlave jej pulzovala neznesiteľná bolesť, akoby jej tam ten kameň uviazol a pri každom kroku narážal do mozgu.
"Emma, si strašne bledá. Mal som ťa nechať oddychovať a na čele máš poriadnu hrču a modrinu. Nemali sme sem chodiť." Ustarostene preriekol Liam, sledujúc ju spoza jedalného lístka.
"Som v pohode, nerob si starosti. Som rada, že sa večierok vydaril." S úsmevom zmenila tému.
"Áno, vydaril... ale musím ťa vyhrešiť. Vraj si nedovolila Ethanovi, aby mi zavolal. Bol by som okamžite prišiel."
"Ja viem, práve preto som mu to nedovolila." Milo zaševelila.
"On to nevie, však?" potichu sa spýtal.
"Nevie, čo... a hlavne kto." Hrala sa na nechápavú.
"Ethan, nepovedala si mu, že sme zrušili zasnúbenie. Napadlo mi to, keď volal. Povedal niečo v tom zmysle, že zabiješ ma, starý bracho, ale tvoja snúbenica je v nemocnici."
"Prečo by som mala? Ako prvé, je to môj nepriateľ." Oponovala.
"Nepriateľ, ktorý sa postavil štyrom ozbrojeným chlapom s holými rukami, aby ťa chránil?" s úsmevom podpichol.
"Nemohli by sme zmeniť tému, prosím?!" jemne sa začervenala.
"Emma, je to tvoja vec, nič ma do toho nie je... ale iba slepý by si nevšimol, ako to medzi vami vrie. Ethan k tebe niečo cíti."
"Samozrejme, že cíti. Chce sa mi dostať pod sukňu!" zafučala. Liam sa zasmial.
"Drahá, poobzeraj sa okolo seba. Ak tu nájdeš jedného chlapa, ktorý by to nechcel, po-gratulujem ti."
"Napríklad, ty!" víťazoslávne hlesla, ale Liam sa zase zasmial.
"Drahá, musím ťa vyviesť z omylu. To, že to nedávam najavo, neznamená, žeby som nechcel. Som gentleman a navyše jasne som pochopil, že nie som tvoj tip. Tak načo sa vnucovať?"
"No vidíš a tu je ten rozdiel. On sa mi vnucuje, neustále mi dýcha na krk."
"Je to tvoja vec, ale myslím, že ťa tiež priťahuje. Ak si k sebe úprimná, priznáš si to. Ak je to tak, kašli na priezviska a uchmatni si niečo pre seba. Už sme tento rozhovor viedli, ale zopakujem sa. Jedna mladá dáma mi kedysi poradila, aby som nedal na okolie a ukradol si trochu šťastia aj pre seba." Uprene ju pozoroval a keď roztomilo zrumenela, ticho sa zasmial.
"Si milá, múdra a odvážna... silná a priebojná. Potrebuješ silného partnera, slabocha, alebo niekoho jemnejšieho prevalcuješ. Nepoznám nikoho silnejšieho a stabilnejšieho, ako je Ethan. Výborné by ste sa zhodli."
"Liam lenže on sa nesnaží o vzťah. Myslí si, že mám nejaký papier, čo jeho bratranec stratil v tú noc, keď ma zranili... a na skrátenie čakania, aby sa nenudil, by sa mi rád dostal pod sukňu. Bola by som pre neho trofej. Sulivan dostal Zandel-Chanku... hurá, zožal by ovácie celej svojej zatratenej rodiny. A teraz skutočne zmeňme tému, začína mi byť nevoľno!" rozmrzená ukončila tému a Liam jej začal rozprávať zážitky z večierka.
Odprevadil ju na letisko. Galantne sa s ňou rozlúčil a keď nastúpila do lietadla stretla sa s párom zamračených oči. Ethan, ako inak... sedel vedľa nej. Taktne mlčal a tak sa pohodlne usadila a snažila zaspať. Prebudila ju prenikavá vôňa. Prikryl ju svojou bundou. Jeho parfém ju zase rozochvel. Stiahlo jej žalúdok od napätia.
"Dajte tu bundu zo mňa, inak budem zvracať." Zašepkala bezmocne a zbledla. Prekvapene vzal kus odevu a privoňal k nemu.
"Naozaj vám je nevoľno z tej vône?" neveriacky hlesol a ona iba chabo prikývla.
"Myslel som, že vám prekáža, že odev patrí mne." Neveriacky skonštatoval. "To hlavne, ale ten parfém vo mne vyvoláva búrku pocitov". Pomyslela si zničene. Vstal a zatvoril bundu do úložného priestoru, čo najďalej od nej.
"Je to takto lepšie?" pozorne sa spýtal a podal jej minerálku.
"Vďaka, oveľa lepšie." Nesmelo sa usmiala.
"Čo vaša hlava?"
"V pohode, takmer o nej neviem."
"Máte na čele poriadnu hrču a modrinu. Dúfam, že ostanete pár dni doma." Premlčala to a netaktne sa mu obrátila chrbtom, smerom k oknu. Zatvorila oči a v duchu sa snažila presvedčiť samu seba, že bude lepšie túto Kalváriu prespať.
"Niečo som sa pýtal!" zavrčal za jej chrbtom. Nevšímala si ho, až keď zacítila dych na krku a teplo, čo vyžarovalo z jeho hrude, ju zasiahlo ako úder prúdom. Pritlačil sa tesne na ňu.
"Odmietate sa so mnou rozprávať?!" skonštatoval ticho, ale zato hnevlivo. Stuhla a odtiahla sa. Ten inštinktívny pohyb ho ešte viac popudil. Nie veľmi šetrne ju uchopil za rameno a obrátil k sebe.
"Emma!" prísne precedil cez zuby, ale vzápäti ju pustil. V jej očiach zazrel zdesenie a strach. Pravý, nefalšovaný strach. Otriaslo to nim. Dievča sa ho skutočne bálo. Zranila ho tým, urazila, ani netušila ako veľmi. Vyvedený z miery sa tiež odsunul.
"Emma... ja vám nechcem ublížiť." Zašepkal ľútostivo. V očiach sa jej zaperlili slzy.
"Tak, čo vlastne chcete Ethan? Nechajte ma už na pokoji. Desíte ma... prosím vás, už ma nechajte." Zašepkala a jedna neposlušná slzy sa rozkotúľala dole lícom. Zamračený sledoval slzu a jemným pohybom ju zotrel. Trhla sa, ako keby ju udrel.
"Ja... viem o čo vám ide. Nenávidíte našu rodinu a chcete pomstu. Chcete ma dostať. Dobre, vyspím sa s vami, ale potom odídete a nikdy sa nevrátite, áno?! Môžete to potom vyniesť do bulváru a zostudiť našu rodinu, je mi to jedno... ale potom odídete a prestanete ma prenasledovať, dobre?" zmätene, stiesnene si kládla podmienku. Zagánil na ňu.
"Toto si myslíte?!" príkro zo seba vytlačil. Strach v jej zreniciach potvrdil to, čo povedala. Presne toto si myslela. Zaťal zuby, aby sa ovládol a nezatriasol ňou. Zhlboka sa nadýchol.
"Nemusíte sa obávať, že by som zostudil vašu ctihodnú rodinu... ani vás. Hlúpo som sa domnieval, že vás budem chrániť, pred eventuálnou hrozbou. Avšak, nepochopili sme sa. To, čo ja považujem za ochranu, vy chápete ako obťažovanie a vnucovanie. Odprevadím vás domov a potom odídem." Pokojne chladne preriekol. Všimol si, že po celý čas zatajovala dych a až teraz sa nadýchla. Na jazyku pocítil žlč a v hrudi bolesť, ktorá ho spaľovala. Odrazu mal chuť jej ublížiť podobne, ako svojim strachom ona, ublížila jemu.
"Nemám záujem sa s vami vyspať. Nie ste na zahodenie, ale nerád sa delím o ženu s polovicou hasičského zboru. Liam bude musieť mať božskú trpezlivosť!" cynický sa usmial. V očiach jej zazrel pobúrenie, ktoré vystriedala bolesť a tú nahradilo pohŕdanie. Hrdo vystrčila bradu.
"Som rada, že sme si to raz pre vždy ujasnili a ďakujem vám, za vašu snahu ma chrániť." Dôstojne hlesla a znovu sa mu obrátila chrbtom. Tentokrát ju nechal. Najradšej by si dal facku. Vrelo to v ňom, ako v kotli. Bili sa v ňom pocity... chcel sa jej ospravedlniť, za tie hrubé slová a urážku, utešiť ju, zovrieť v náručí a objímať, alebo ňou triasť, až kým by z nej nevytriasol tie hlúposti. A potom by sa s ňou miloval. Miloval tak, žeby už nikdy na iného muža ani nepozrela... v duchu si zanadával do idiotov. Bola zasnúbená s Liamom. Bola Liamova, nie jeho. Zaškrípal zubami. Pristali a on vzal jej batožinu. Bez slova jej ponúkol rameno. Ruka sa jej chvela, ale predsa neodmietla. Mlčky ju usadil do auta a naštartoval. Zaparkoval a viedol ju k výťahu. Odprevadil ju až k dverám bytu, ale po celý čas neprehovorili. Odomkol a jemne jej rukou naznačil, "nech sa páči".
"Ďakujem vám pán Sulivan, veľmi si cením vašu láskavosť." Jemne poďakovala. Sklonil hlavu, pobozkal jej ruku, ako pravý gentleman a vystrel sa.
"Bolo mi cťou, slečna Zandel-Chanová." Chladne sa usmial a pobral k výťahu. Zatvorila dvere a on privolal výťah. Práve nastúpil, keď chodbou zarezonoval jej zdesený výkrik. Okamžite sa rozbehol naspäť a vtrhol do bytu. Vedel, kde ma ukrytú zbraň a tak v behu na chodbe, po nej siahol. Skontroloval kúpeľňu a obozretne vošiel do obývačky. Stála uprostred, s rukou na ústach, zdesene hľadela na sedaciu súpravu. Z tváre jej zmizla všetka farba. Vošiel a vtedy uvidel, čo ju paralyzovalo. Z úst mu unikla nadávka. Podišiel k nej a odtiahol ju z prostriedku izby. Rolety neboli zatiahnuté, bola ideálnym terčom.
"Musíme zavolať políciu, Emma." Zašepkal upokojujúco a zovrel ju v náručí. Roztriasla sa ako osika.
"My...myslím, že budem zvracať..." zašepkala, vymanila sa mu z objatia a rozbehla do kúpelne. Počul ju dáviť. Privolal políciu a pobral sa za ňou. Práve si umývala tvár. Bola taká bledá, že jej pokožka nadobudla krehkosť porcelánu.
"Sadnite si Emma, omdliete." Zašepkal. Zatvoril toaletu a jemne ju na ňu posadil. Bola úplne mimo od zdesenia, takže vôbec neprotestovala. O chvíľu sa objavila polícia. Vyšiel im v ústrety a doviedol ich do obývačky, hneď potom sa vrátil za ňou. Neprítomne sedela na toalete. Precitla, až keď sa k nej sklonil.
"Emma, detektív Schulman by sa s vami rád porozprával. Zvládnete to? Privolali lekára, dá vám niečo na upokojenie."
"Nie... nechcem nič na upokojenie. Som úplne pokojná." Zašepkala mdlo a zodvihla sa. Podoprel ju, vďačne sa na neho usmiala. Prebleslo mu hlavou, že si asi momentálne neuvedomuje, kto vlastne je, ani kde je. Detektív sa na ňu s účasťou zahľadel a okamžite ju vylúčil, ako podozrivú. To prekrásne dievčatko by nič takého zvráteného neurobilo. Hovorili to jej oči. Ako druhé, nemala dostatok fyzickej sily, aby priniesla mŕtvoly do bytu. Navyše obaja účastníci mali neprestreľné alibi. Patológ skonštatoval, že zavraždený, sú mŕtvy zhruba dvanásť do šestnásť hodín. V tom čase bola majiteľka bytu a jej priateľ, spoločne v Londýne. Na sedaciu súpravu boli obete umiestnené, už mŕtve. Obaja muži mali v prostriedku čela strelné zranenia. V zviazaných rukách mali plechovky s coca-colou a na stole pred nimi stála misa s pukancami. Boli naaranžovaný, akoby pohodlne sedeli a pozerali televíziu. Ale ako ich dokázal niekto dopraviť až sem a nikto si nič nevšimol?
"Slečna Talbotová netušíte, kto... alebo prečo, by sa vám snažil ublížiť?!" v ušiach jej rezonovala jeho otázka, ale nedokázala sa sústrediť nato, aby súvisle odpovedala. Slova sa ujal Ethan. Vysvetľoval detektívom podrobnosti.
"Ja ich poznám..." Zašepkala, sediac na chodbe, opretá o stenu. Muži sa k nej prekvapene obrátili.
"Je to tá dvojica, čo ma postrčila v metre. Pamätám si ich zo záznamu." Vytlačila zo seba roztrasene. Detektívov niekto zavolal a oni sa vrátili na miesto činu. Ethan ich nasledoval a ona ostala, s policajtkou na chodbe. Podala jej vodu, ale iba pokrútila hlavou. O chvíľu sa vrátili a znepokojený Ethan sa k nej sklonil.
"Emma, pozorne ma počúvajte. Bolo tam video. Bol to záznam z toho metra... keď vás postrčili. Sú to naozaj oni. Na konci bol nápis. Za Máriu. Hovorí vám to meno niečo, má to nejaký význam?" Ak si myslel, že už viac nemôže zblednúť, tak sa mýlil. Modrina na jej čele priam kričala, pretože pokožku na tvári mala takmer priesvitnú.
"Ne... neviem, nemôžem si spomenúť. ja... veľmi ma bolí hlava a všetko sa mi rozmazáva." Zašepkala zmučene.
"Slečna Talbotová má otras mozgu. Musí si oddýchnuť. V Londýne nás tiež postretla jedna nepríjemnosť." Ethan sa zase ujal vysvetľovania.
"Slečna Talbotová. Navrhoval by som, aby ste si pobalili zopár veci a odvedieme vás do bezpečia. Hneď zajtra podáme žiadosť a zaradenie do programu na ochranu svedkov. Dokážete si zabaliť, alebo sa o to postará naša ašpirantka?"
"Postarám sa o to a zabezpečím aj jej ochranu."
"Pri všetkej úcte, pán Sulivan... myslím, žeby sa slečna Talbotová nemala zdržiavať na nezabezpečených miestach."
"Môj byt je plne zabezpečený. Počkáme, kým sa ako tak spíšu výpovede a skončí sa prvá fáza vyšetrovania. Potom odveziem slečnu Talbotovú k jej rodine. Tam bude v absolútnom bezpečí." Nekompromisne ukončil akékoľvek protesty a podal im lístok s adresou a telefónnym číslom. Takmer nevnímala ich rozhovor a unavene si oprela hlavu na kolená. O chvíľu jej Ethan pomohol vstať a viedol ju za ruku k výťahu. Hlasy k nej zneli z diaľky, ale ona sa iba pevne držala Ethana. Dôverovala mu. Netušila kam ju vedie a tentokrát jej to bolo jedno. Doviedol ju k sebe a posadil na svoju posteľ. Pomohol jej prezliecť, neprotestovala, ani sa nehanbila. Odovzdane reagovala na jeho jemné pokyny. Nežne ju uložil a pozakrýval. Priniesol horúci čaj a ona ho posediačky chlipkala. Neprehovorila, iba jej veľké, vystrašené, smutné oči blúdili bezcieľne po izbe. Sadol si na zem vedľa postele a uchopil ju za ruku. Stislo mu srdce od ľútosti. O chvíľu zaspala. Zase v ňom zúrila víchrica pocitov. Avšak tentokrát nebola Emma tou osobou, na ktorú sa hneval. Chcel jej pomôcť, ale nevedel ako. Podvedomie ho upozorňovalo, že niečo prehliadol. Spomínal si. Krok po kroku si v hlave premietal celú situáciu. Jej reakcia na tu Máriu bola očividná. Potom si spomenul na ten starý záznam o jej únose. Potichu popod nos zahrešil a rezko vstal. Našiel si zložku a prezrel fotografie obetí. Sedeli na starej sedacej súprave v pivnici, mali zviazané ruky a strelné rany v prostriedku čiel. Emmu tu s nimi našli spútanú a vydesenú k smrti. Neprehovorila. Nedokázala si spomenúť. Upútala ho stena vzadu za nimi. Niekto odfotografoval aj tento detail, ale nikto mu neprikladal dôležitosť, ani ho nespájal s prípadom, pretože dievčatko sa volalo Emma. Zväčšil obrázok a zase si zahundral nadávku. Na stenu niekto napísal centri-fixkou... za Máriu.

Komentáre 9

aknit11 dňa 10.11.2015 - 01:38

Tak aj s Emmou som pohla :-)

tomicka dňa 10.11.2015 - 12:12

Tak dneska mame sviatok :-) Tak si ma potesila aknit. (clap) Najskor som precitala Emmu. Musela som si vratiť par kapitol naspat, aby som bola v obraze :-) Tak to nabera obratky. Som zvedava, co sa z toho nakoniec vykluje. Uz si to zase cele zamotala, takze uvazujem, co to ma vsetko znamenat a snazim sa poviazat si fakty. Dufam, ze sa Ethan s Emmou konecne uzmieria a zakopu vojnovu sekeru. Ethan chudak, nevie co si s nou pocat. Myslim, ze uz davno mu je jedno, ake ma priezvisko (giggle) A teraz sa idem sa vhnut na toho posla smrti. Som zvedava, co to bude, ale ako ta poznam, caka na nas zase jeden napinavy, dobrodruzny pribeh :-)

LanaSavara dňa 11.11.2015 - 13:29

:-O velke Oooo :-) najskor som premyslala co bolo v predoslom dieliku. Nejako som sa stratila. Ale kedze nasa Ankit pise tak zaujimavo veru dlho netrvalo a bola som v obraze.
Veru dufam, ze sa nase kobrie hrdlicky daju. Aj ked to medzi nimi iskri je mi luto chudacika Ethana. Hm, ale aj tak sa to zamotava a rozmotava a ja som z toho taky jelen. Ankti dufam, ze nas uz nenechas tak dlho cakat. Prosim, prosim (heart)(heart)(heart)

Lenka R dňa 13.11.2015 - 14:40

No teda , super (clap) (clap) (clap) (clap) (clap)
Krásne čítanie (sun). Normálne som si prečítala celú Emmu naraz, lebo už som si nepamätala minulé dielky. Chudák Ethan ... som zvedavá čo bude s nimi ďalej . Pekný romanticko napínavý príbeh :-)

Lenka023 dňa 18.11.2015 - 16:09

Ahojte dievčatá. Super, že Emma pokračuje. Aj ja som si najskôr musela prečítať predošlú časť, potom aktuálnu. A potom ešte narýchlo preletieť Emmu od začiatku, aby sa mi všetko vybavilo. Teším sa na pokračovanie :-)

ceruzka dňa 23.11.2017 - 21:51

Milá Aknit, a bude pokračovanie aj tu? Je to super napínavý dobrodružný, romantický príbeh... za Máriu. A čo ďalej? :-)

aknit11 dňa 24.11.2017 - 00:44

Bude, len som toho toľko po-začínala, že sa snažím aspoň v niečom prebojovať do konca. Momentálne Lara a chcela by som dokončiť Fialku. Tá nebude taká dlhá.Úsmev

ceruzka dňa 27.02.2018 - 11:57

... k tej Fialke - aj tá je super! - kľudne môže byť dlháááá, dlhočiznáááááááááááá - len nech je čo čítať a nech sa príbeh nakoniec ukončí... a potom hurá Emma :-))

už sa neviem dočkať :-))

alali dňa 27.11.2017 - 21:38

Jeeeej. ja mam dnes predcasne vianoce. par dni som sem nekukla a hned tri nove citanicka od teba pribudli. skoda, ze som si to tak neskoro vsimla. dnes to uz nemam cas precitat a zajtra tiez nie :(Tlieskam