Skočiť na hlavný obsah

Lara 102

Pridal aknit11
dňa 17.02.2018 22:52
na svitaní

"Pýtajte sa, pane." Ticho hlesla Erin.
"Neviem, kde začať. Marnávia je slobodná krajina, každý môže žiť, kde sa mu zapáči... ale netušil som, že si niekto vyberie čiernu dušu Sachrateri."
"Nevybrali sme si dobrovoľne... lepšie povedané, my už áno... ale môj otec bol zbabelec... vydedenec. Založil túto osadu. Ja som sa už narodila tu a považujem toto miesto za môj domov, tak isto aj moja dcérka."
"Niekto, kto dokáže žiť v týchto podmienkach, nemôže byť považovaný za zbabelca." Oponoval ticho.
"Môj otec bol lekár, zachraňoval životy. Priečilo sa mu, zobrať život bez dôvodu, či za peniaze. Okolie ho odsúdilo, ako zbabelca. Odišli zo svojho rodiska a založili túto osadu. Bol to múdry a statočný človek. Veľa má naučil a vôbec sa nehanbím zato, že bol mojim otcom, som na neho hrdá." Ben na ňu hľadel s úžasom.
"Nie je predsa povinnosťou stať sa "ardahi". Nikto nemusí prijať úlohu, ak sa to prieči jeho morálnym zásadam." Zamračene vyhŕkol.
"Možno to nie je povinnosťou, ale ľudia to vnímajú inak. Okolie je presvedčené, že ste zbabelec. Nech som, ale nebudem zabíjať bez dôvodu." Hrdo vystrčila bradu a zaiskrila očami.
"Váš otec tu vykonal kus dobrej roboty, vy všetci. Nikdy by som ho nepovažoval za zbabelca, práve naopak. Je statočnejší, ako väčšina z nás. Prežil som v Sachrateri dva roky, viem o čom hovorím." 
"Sme dosť dobre zabezpečený. Aj keď pred vojnou sme žili skutočne primitívne. Našli sme trhlinu a všetko sa obrátilo. Samra vylepšuje náš život každým dňom. Ocko ju veľmi podporoval, mala asi tri roky, keď sme prišli nato, že je výnimočná."
"Ako zabezpečujete vzdelanie pre deti?"
"Dodržujeme zákon, pane. Som učiteľka, vyštudovala som fakultu vzdelávania v Pnirude. Otec trval na vzdelaní. Deti odchádzajú po dosiahnutí veku a základného vzdelania do škol  v Pnirude. Väčšina sa už nevráti, chcú lepší život, modernejší, nie izoláciu, ale všetci dodržujú prísahu mlčanlivosti, o našej existencií."
"Čím financujete toto všetko?" pri-dvihol obočie.
"Našli sme ložiská traxu, máme dobre zabezpečený export." 
"Kto ťaží v doloch? Je tu väčšina žien a vidím iba zopár mužov, čo je dosť zarážajúce... po vojne. Našich žien ostalo... málo."
"Ťažia ženy, lepšie povedané, regulujú ťažbu. Máme stroje a roboty, doly sú povrchové."
"Možno je to nevhodná otázka, ale kde sú muži?"
"Väčšina padla, pri Swarine."
"Ako prosím?" obočie mu zase údivom vyletelo.
"Naša jednotka vybojovala prelom pri Swarine a vyhodila do vzduchu nový magnetický oblúk, ktorým nás chceli odrezať z bezpečnostnej zóny. Bolo tam  dvestodvanásť mužov, šesťdesiattri žien. Sedemdesiat percent z nich, tam zostalo. Padol tam môj manžel, obaja rodičia, aj moji synovia. Ostala mi už iba dcérka, ale našu vlasť sme ubránili, ubránili sme budúcnosť mojej dcérky a všetkých týchto deti."
"Nikdy sme nezistili, kde sa vzala táto jednotka. Boli to... videl som záznam. Bez zaváhania šli na smrť... zvrátili tým priebeh vojny. Vždy som chcel vedieť, kde sa vzali, odkiaľ prišli a kam sa zase podeli pre-živší." Zašepkal Ben, vyvedený z miery.
"Môj otec bol proti zabíjaniu bez dôvodu, ale keď vypukla vojna, prvý sa chopil zbraní. Hovorieval, že bojovať  za svoju domovinu, je česť a výsada statočného srdca. Položiť život za budúcnosť detí, je povinnosť každého rodiča... videla som ich umierať, jedného za druhým...  skoro mi prasklo srdce od žiaľu, chcela som zomrieť s nimi... ale otec... prinútil ma odísť, vziať zo sebou, koho sa dalo a evakuovať, tesne pred výbuchom. Povedal, že mám povinnosť prežiť, kvôli našim ľuďom a kvôli Samre." Benovi zovrelo žalúdok.
"Postarám sa o to, aby už nikto, nikdy nezapochyboval o statočnosti vášho otca, vašej rodiny, či kohokoľvek z tejto osady." Prisľúbil slávnostne. Erin zrozpačitela.
"Nemusíte sa obávať, o vašej osade nepadne ani slovo. Zariadim všetko tak, aby ste ostali v anonymite. A dostanete dekrét s právom vlastníctva na bane traxu. To bude aspoň čiastočná rehabilitácia vašej rodiny a vašich ľudí." Chvíľu ticho, dojato sedela, neschopná slova.
"Ďakujem vám, veličenstvo." Zašepkala a v očiach sa jej zaligotali slzy.
"Vaše sérum zaberá." Počula Luminasi v hlave. Vedela, že ich hlas by spôsobil ostatným minimálne trvalú hluchotu, ak nie smrť.
"Vidím, vaši ľudia sú odolnejší, ako Marnaviáni. Ide to rýchlejšie, to bude tým, že vaša rasa je oveľa staršia, genetický stabilná." Pritakala.
"Získame pár hodín zakročiť, inak začnú umierať."
"Pochybujem, že to dokážete zastaviť. Síce nezomrú na otravu, ale o pár dní deväťdesiat percent nemocných zomrie." Vzdychla.
"To nie je také isté. Je tu jeden spôsob. Zatiaľ vždy fungoval, tak dúfam, že nesklame ani tentokrát." Luminasi si ju premerala od hlavy až k pätam.
"Byť vami, nechala by som ich zomrieť. Už aj tak sa o vás trúsia rôzne chýry a poznámky o samo-uzdravovaní. Ak zachránite týchto ľudí... niekto vás odchytí a rozoberie do poslednej bunky, aby prišiel na váš "života-budič". Keby sme boli doma, ja sama by som to urobila."
"Zabili by ste ma?"
"Ak by som dokázala mojim ľuďom zabezpečiť, zdravie a rýchle zotavovanie zo zranení... prečo nie?  Ak by bolo nutné vás usmrtiť, urobila by som to."
"Tak to mám šťastie, že nie ste doma," kyslo sa uškrnula, "preto ste nechali nakaziť všetkých týchto ľudí? Vedeli ste, čo je vonku a nič ste neurobili, nevystríhali ste ich?" tvrdo sa jej zadívala do oči.
"Nevedeli sme, čo presne je vonku. Začali sme niečo šípiť...  po prvých úmrtiach, ale neboli sme na istom. Mal krycí filter. Ani sa nám nesnívalo, žeby sa sem mohli dostať...  mysleli sme, že som tu aj s mojim synom v absolútnom bezpečí." Priznala. Lara trpezlivo čakala, kým žena sama so sebou bojovala, čo všetko jej chce a čo nechce prezradiť.
"Poviem vám presne to, čo som povedala kedysi aj Sinahe. Poviete mi to, keď budete chcieť...  a keď nie, tak nie. Nezáleží na tom, kto ste, ani odkiaľ. Momentálne záleží na záchrane týchto ľudí a očakávam, že vy a vaši ľudia urobíte všetko preto, aby sme chorých Marnaviánov dostali k trhline. Vaši sa pozviechali, pomôžu s ostatnými."
"Je to veľké riziko, to nemôžem dovoliť."
"Necháte týchto ľudí... čo vás prijali, spolunažívali s vami, starali sa o vás, delili o svoje bydlisko, jedlo a život... necháte ich umrieť, pretože ste zbabelec?"
"Nie som zbabelec!" zavrčala.
"Ste a nielen veľký zbabelec, ale aj sebec. Nemusíte nám pomôcť, veď sa vám to vypomstí a ja niečo vymyslím, aj bez vás!" vzbĺkla Lara a prudko vstala z kameňa na ktorý sa usadila.
"Počkajte, výsosť... prosím." Za-úpela.
"Môj syn je následník Luminasi, budúci kráľ. Ak nás nájdu, zabijú ho. Musí prežiť, za každú cenu." Prosebne vyhŕkla.
"Lenže... ak ste si nevšimli, oni vás už našli. Tamto vonku, je pozdravenka od niekoho, kto vás hľadal. Prišiel jeden a prídu ďalší." Skonštatovala chladne.
"Rada by som pomohla, títo ľudia nás prichýlili, ale... neviem, čo robiť... čo ak je ich vonku viac?" nervózne zopla ruky. 
"Nie je tam ďalší, cítila by som ho." Lara sa upokojujúco usmiala. "Takže... v prvom rade dostaneme týchto ľudí k trhline, ak naozaj chcete pomôcť. Potom vydúmame, čo ďalej. Potrebujem všetky dostupné informácie o tom cvalíkovi zvonku. Chcem vedieť, proti čomu podľa vás stojíme."
"Keď sme žiadali o pomoc, vlastne som... to nebola ja. O pomoc vás požiadal môj syn."
"Hm... v tej maske sa to dá ťažko poznať. Vyzeral najskôr ako mrcina, potom ako ženská." 
"Môj syn je ešte  mladý a horkokrvný. Žiaľ za domovom, toto vyhnanstvo... ho ubíja. Dúfa, že situácia u nás sa v mnohom upokojila a nehrozí viac nebezpečenstvo.  Ak nie, chce sa vrátiť a vybojovať svoju pozíciu. Prešlo pätnásť rokov... ale aj tak odtiaľto nesmieme  odísť. Neviem, čo som si myslela, mala som mu jeho nápad zatrhnúť hneď v zárodku. Chcel vás vziať so sebou, hoc aj násilím... pretože vie, že ak pôjdete s nami, mimo zóny, pomôžete mu vybojovať jeho právo na trón. Viem, žeby ste to dokázali, výsosť, ale takisto viem, žeby sa vám to nepáčilo." Lara prekvapene zaklipkala očami.
"Nepáčilo, presne nevystihuje pocit, ktorý ma práve opantal. Ehmm... nechcem brať vaše ilúzie, ale vkladáte do mňa priveľa očakávaní. A únosom, by ste si ma len znepriatelili. Urobila by som čokoľvek, za svoju slobodu. Nenávidím klietky a odšťavovače." Uškrnula sa. Luminasi vystrúhala kyslú grimasu, pretože pochopila význam "odšťavovač".
"Podajte mi ruku, výsosť. Vysvetlím vám... topiaci sa aj slamky chytá, tak sa to u vás hovorí, či nie?" obe sa usadili a chytili za ruky. Takmer vzápätí sa Lare pred očami odohrala dráma. So zatajeným dychom sledovala spomienky Luminasi. A kdesi medzi rýchle plynúcimi informáciami, dostala odpoveď pre ktorú prišla. Sťažka vzdychla. Obe mlčali a Lara hľadala vhodné slová.
"Ani ja som k vám nebola otvorená, nedôverovala som vám, vlastne ešte stále vám nedôverujem. Pochopila som už dávno, že odtiaľto nechcete odísť, že sa skrývate, pretože keby ste chceli... spôsob by ste našli.  Len som nemala odpoveď nato, pred čím ste sa ukryli. Potrebovala som informácie. Teraz mám odpoveď a viem, čo sa stalo s Bonnie."
"S Bonnie?" nechápavo hlesla. Lara ju opätovne uchopila za ruku a sústredila sa na svoje spomienky. 
"Musíte ju okamžite usmrtiť. Inak spôsobí pohromu!" zhíkla Luminasi. "Musí existovať nejaké riešenie." Zastonala Lara. "Neexistuje, tiež sme urobili takúto chybu... a skončili v tejto pustine. Bol to môj brat, nechcela som, aby zomrel... srdce mi pukalo od žiaľu, nedovolila som mu umrieť. Keď sa prebral, už to nebol on. Bolo to monštrum. V našej spoločnosti sa dedí právo na trón, právom prvorodeného, bez ohľadu na pohlavie. Bola som kráľovnou a môj brat sa obrátil proti mne. Nebol zlý, bol veľký dobrák a nikdy nebol ctižiadostivý. Milovali sme sa pevnou, súrodeneckou láskou. Potom ho posadol Tieň."
"Kde sa to vzalo, čo to vlastne je?"
"Je to zostatková energia mŕtvych. Po skončení svetov v budúcnosti... nevieme, ako ďaleko až siahala budúcnosť, ale manipulácia s časom, zmietla tie svety, takže viac neexistujú. Avšak, veľa rás, podobne ako my, cestovalo v čase. Hlavne rás, ktoré sa dokážu deliť. Sú... teda  lepšie povedané boli, na oveľa vyššej úrovni ako my. Dokázali sa oddeľovať na dlhé časové úseky a dokázali prežiť aj bez tiel, ktoré sa rozplynuli. Po nejakom období zaberajú telo hostiteľa a úplne ho zmenia. Vykonali skutky z ktorých tuhne krv v žilách."
"Ako ste to zistili?"
"Podarilo sa nám troch odchytiť a urobili sme výskum. Naše technológie sú vyspelejšie, ako tie vaše. Oblúk vás chráni pred všetkým zvonku, čomu rozumiem, pretože za oblúkom je veľmi neprechodná zóna, pozostavajúca z troch galaxií, obývaných prízemnými tvormi a rasami... ale oblúk zároveň bráni rozvoju technológií a evolúcií. Pri skenovaní, sa zistila tieňová energia. Dokázali sme ich znovu oddeliť, ale psychika toho jedinca bola nenavrátne preč."
"Ako ste to, z nich dostali?"
"Usmrtili sme jedinca. Keď prestane biť srdce, vylezie to samo. Hľadá ďalší zdroj." Lara sa zamračila."Ako to, že váš brat žije?"
"Nechali sme ho umrieť a oživili znovu. Bola to chyba. Jeho duša je poznačená. Stal sa z neho nebezpečný, neľútostný sociopat. Myslela som, že keď sa oddelí, bude všetko v poriadku. Vaša priateľka sa ešte neprebrala, možno... ehmm... neviem, či by som to riskovala, ale naši lekári tvrdili, že zmeny sa udiali až potom, ako sa prebral. Snímky mozgu a skeny energetických pochodov v neurónoch tomu nasvedčujú. Kým si vo vnútri buduje symbiózu s telom, asi nemá vplyv na vedomie obeti. Ale to je nepotvrdená teória. Môj brat sa prebral. Trvá to zhruba desať dní. Tiene sú nevyspytateľné. V prvej vlne zaberali akýkoľvek energetický zdroj. Dokážu sa prevteliť do počítača, robota, živej existencie. Je to číro-číra energia, negatívna a veľmi inteligentná  energia."
"Ako ste to zničili?" "Nedovolili sme sa mu premiestniť. Odrezali sme akékoľvek energetické zdroje v hermetický uzatvorenej miestnosti. Trvalo to tri týždne, ale energia sa začala postupne vytrácať až zanikla."
"Dobre, takže zničiť sa to dá... hmm... teraz k tomu obrovi  vonku. Vo vašich spomienkach je o ňom zopár útržkov."
"Stex žijú na malej planéte naších slnečných sústav. Je to veľmi primitívna rasa."
"Tá technológia s krycím filtrom, kde sa nedala zamerať ani energia, v týchto podmienkach, pri tom všetkom magnetizme, mi nepripadala vôbec primitívna." Podotkla zamyslene.
"Nikto nenavštevuje ich planétu. Majú hierarchiu na nižšej úrovni ako... k čomu by som to prirovnala... praľudia. Netuším, kde zobral takéto niečo. Máme krycie filtre, podobne tým vaším, ale nedokážeme  skryť energetické pole."
"No zrejme Stex, skočili  v rozvoji, za tých pätnásť rokov míľovými krokmi vpred. Alebo im niekto pomohol." Zamyslene si trela bradu. "Luminasi, pripravte svojich ľudí." Razantne vstala a pobrala sa k Benovi. 
"Pane, dostaneme týchto ľudí k trhline. Luminasi nám pomôžu. Teraz musíme vysielať. Dokážeš rušiť plošticu James aj napriek poruche?" venovala svoju otázku náramku. Displej zablikal na zeleno.
"V poriadku, odkaz sme odoslali. Kedy bude svitať Ben? Ak sa nemýlim o dve hodiny nastane to zelené šero a krátky deň, alebo sa mýlim?"
"Zapamätali ste si to. Áno bude svetlo asi päť hodín, potom nasleduje dlhá noc."
"Hneď ako sa rozvidnie, vyrazíme." Unavene sa usmiala.
"Erin všetko zariadi a vy výsosť, si pospíte. Nevyzeráte práve najlepšie." Hlasom, ktorý nedovolil protest, zavelil.
"Možno by chvíľa oddychu padla vhod. Som uťahaná." Previnilo sa usmiala.

James pozorne sledoval prerušovaný signál.
"Lady Synaxen?... Lara vysiela." Kilián sa mu okamžite objavil po boku.
"Čo sa deje?" zaujímalo Janusa.
"Uviesť princeznú do hlbokej kómy, nedovoľte, aby sa prebrala. Máme odpovede. Vraciame sa. Templa musí okamžite zabezpečiť funkčnosť oblúka. Porucha, nebezpečenstvo."
"Kde presne sa nachádza výsosť? A prečo je jej signál neustále oranžovej farby?" vyzvedala lekárka.
"Môže to byť vyčerpaním, nerobte si starosti, madam. Vracajú sa, určite to chvíľu potrvá, idú peši, vzhľadom na magnetizmus. Urobte prosím o čo žiada. Sir Janus spojte sa s veliteľstvom. Musia okamžite niekoho k tomu oblúku vyslať a postarať sa o bezpečnosť zóny. Vaša princezná nikdy nepreháňa, skôr ma tendenciu veci zľahčovať. To znamená, že skutočne hrozí nejaká apokalypsa." Janus bez slova protestu kontaktoval kanceláriu premiéra a lady Synaxen sa ponáhľala za pacientkou.
"Vieš kedy sa vrátia a čo sa deje s Larou, ten signál je chvíľami červený!" ticho zašomral Kilián. James mu očami ukázal na tablet. Xandil sledoval jeho pohľad, zaťal zuby a sťažka vzdychol.  "To miesto sa volá čierna duša Sachrateri." Precedil nenápadne pomedzi zuby, aby na seba neupozornil Templu.
"Nemal som to dovoliť, nikdy si neodpustím, ak sa aj jej niečo prihodí." Zašepkal stiesnene Kilián.
"Poradí si. Nič si nevyčítaj. Neexistuje na svete sila, ktorá by jej zabránila tam ísť. Zvládne to." Posmelil ho James.
"Okamžite sa k oblúku vysielajú bezpečnostné jednotky, aj technické skupiny." Oznámil Janus, po návrate do miestnosti. 

Prebudil ju letmý dotyk pier. Niekto ju zľahka bozkával. Bez varovania vyrazila čelom vpred, zasiahla nos útočníka. Dutý zvuk a ston, jej potvrdil, že trafila. Skotúľala sa na zem, vyskočila, vytrhla dýku a pripravila sa na obranu. Ani nie dva metre od nej stál vysoký muž, rukou si držal nos a klial. 
"Ešte raz sa ma dotkni a odrežem ti ruku!" zasyčala hnevlivo. V tej chvíli sa zjavila ďalšia trojica. Okamžite na ňu namierili zbrane. Vytrhla bodák a aktivovala ho.
"Dosť! Nebezpečenstvo nehrozí, je to nedorozumenie, nechajte nás!" zavelil prísne "drzáň". Muži okamžite zmizli. Cúvla, keď pristúpil a bodák nasmerovala na jeho hruď.
"Ospravedlňujem sa, bolo to...  určite ste sa vydesili, výsosť."
"Dostali ste jednu do nosa, ak nechcete schytať viac, už sa nepokúšajte obťažovať ženy v spánku." Chladne upozornila.
"Ešte raz prosím o prepáčenie, neodolal som. Vyzeráte v spánku tak nevinne a sladko."
"Vypadnite!" zasyčala. "Dovoľte, aby som sa predstavil, som Luminasi."
"Všetci ste Luminasi!" odvrkla popudene. Zasmial sa. Až teraz si ho Lara obzrela. Najpresnejší opis... najkrajší chlap, akého doteraz videla. Tmavovlasý, so zelenými očami, dokonale črty tváre, bezchybná hnedá pleť, postavou ako Adonis, pripomínal skutočného gréckeho Boha.
"To sme, ako rasa, ale členovia kráľovskej rady, sú Luminasi. Označenie najvyššieho." Jemne s úsmevom naznačil. Pri-dvihla obočie.
"Ste princ Luminasi?"
"Sám a osobne." Uškrnul sa.
"Vaša matka by mala viacej dbať na výuku slušného správania k ženám." Podotkla drzo, čo vyvolalo u Adonisa vlnu smiechu.
"Pripadá vám to smiešne? Lebo mne nie, napadli ste ma v spánku!"
"Iba som vás pobozkal." Nevinne pokrčil plecami.
"Nemám náhodou od vzrušenia omdlieť, že má pobozkal úchyl, čo nemá meno? Venujte svoje pozornosti niekomu, kto o to stojí. Ak sa ma ešte raz dotknete, nakopem vás do gulí!" zaprskala a urazená okolo neho vyšla von. "Ďalší chlípny cap a ešte sa aj prezlieka za ženskú!" pomyslela  znechutene.  "Počul som vás, princezná." Ozvalo sa jej v hlave. Vypľula nadávku, načo sa ozval roztopašný smiech. Zamračená sa pohla k Benovi. 
"Ako sme na tom?" šepla ticho a  usadila sa k nemu. Podal jej niečo, čo pripomínalo bagetu.
"Väčšina už dokáže stáť na svojich nohách, zlepšujú sa každou minútou o chvíľu sa rozvidnie, môžeme vyraziť."
"Je tu oveľa viac ľudí." Skonštatovala.
"Vrátili sa tri čaty hliadok z vonku, jedna z Pnirudu, kým ste spali. Väčšina Luminasi, ale aj našich."
"Už som mala tu česť." Kyslo odfúkla. Ben si ju premeral.
"Niečo mi uniklo?" 
"Ich kráľ je... má zvláštne spôsoby a kráľovná matka... nedôverujem jej." Zamyslene preriekla a zahryzla do pečiva.
"Niečo mi hovorí, že vaše očakávania sa nenaplnili." Pri-dvihol obočie.
"Pravdu povediac nič moc som nečakala. Povieme si to potom. Teraz je podstatné dostať ľudí cez trhlinu, aby sa uzdravili a ihneď sa vrátime pomôcť Bonnie."
"Zistili ste o čo sa jedná?"
"Áno a nebude to jednoduché. Dosť nás tlačí čas. Budem o tom uvažovať cestou späť. Ešte sa musíme vrátiť k Stex, to je ten obor vonku."
"Máte k tomu nejaký špeciálny dôvod?"
"V prvom rade má zaujíma jeho časovač a filter. V druhom rade, myslia si, že vyšiel z trhliny v sopke. Je to nepravdepodobné. Skôr hádam, že na Asmiraku, alebo na tom ďalšom mieste, čo ste spomínali. O tejto trhline nikto nevie."
"Čo ak je medzi nimi niekto, kto ich zradil, alebo ju časovač vyhľadal sám?"
"Nie, je blokovaná. Môj časovač ju nenašiel a ten nájde trhliny aj v pekle. To znamená, že je niečim uzatvorená.  A je tu druhá vec. Neboli by mŕtvola v oáze, celú ju zamoril. Načo by tam šiel, prečo by ju zamoroval? Skôr si myslím, že vyšiel niekde poblíž oázy, zazrel Orfézy a nasledoval ich. Tiež by ma zaujímalo, ako prešiel močarisko, miestami je veľmi hlboké, aj Otesánok jeho rozmerov, by zapadol a musíme uznať, že jeho váha...  tam, kde nás chabá pôda v močarisku udrží, jeho teda nie.  Zase na druhú stranu, tam kde je bahno plytké, sa mi utopíme a on zapadne sotva po kolená. Budem múdrejšia, keď nahliadnem do jeho časovača.  Ako druhé, mali by sme zlikvidovať ostatky, ak začne pršať, jeho toxíny zase presiaknu do vody."
"Čo navrhujete?"
"Asi spáliť, aj keď tu sa črtá  menší problémik."
"Aký problém máte na mysli?" 
"Pôjdem za Erin, zistím, čo majú za chemikálie, musím vyrobiť niečo, čo dobré horí aj v tomto mraze a vlhkosti. Normálne si to dosť odporuje. Tam, kde sú takéto mínusové hodnoty, je všetko zamrznuté na kosť. Vaše chemické zloženie prostredia... no... je iné." Usmiala sa.
"Voda sem-tam zamrzne, v období zelenej zimy. Vtedy teploty dosahujú v priemere mínus stodvanásť stupňov. Aj sneh padá." Informoval ju ochotne.
"Fíha, nato sa rada prídem pozrieť. Predpokladám, že vtedy už nosíte zimné bundy, či?" podpichla s úškrnom.
"Bábätka vtedy oblečieme o čosi lepšie." Zasmiali sa na jeho poznámke. Pobrala sa k jednému z tunelov.
"Idem vybrať skupinu mužov, čo nás bude sprevádzať." Preriekol. Nerozhodne sa obrátila.
"Ehmm... pôjdem sama, keď odídete k trhline... dobehnem vás, neskôr." Opatrne s nesmelým úsmevom navrhla.
"To neprichádza do úvahy." Zamietol razantne.
"Musí to tak byť Ben. V tomto sa nebudeme dohadovať. mohlo by dôjsť k explózií, urobím to sama." Nedala mu príležitosť odporovať, pretože zmizla v  druhej jaskyni. Erin vyšetrovala jedného s postihnutých. Vedľa nej sedelo dievča, výzorom, akoby sa naklonovala z Erin, mladšie vydanie Erin. Hneď ako vošla, dievča jej venovalo široký úsmev a vyskočilo na nohy.
"Výsosť, dovoľte aby som vám predstavila moju dcérku Samru, vrátila sa z Pnirudu." Predstavila ju hrdá matka. 
"Podoba sa nezaprie. Ahoj, som Lara, veľa som o tebe počula." Vystrela k nej ruku na zoznámenie, načo dievčina prekvapene cúvla, hneď nato sa hlboko uklonila. 
"Nepotrpím si na oficiálnosti, stačí ak mi potrasieš rukou." Vrhla spýtavý pohľad na matku, tá jej očami naznačila, že je to v poriadku a tak jej dievčina podala ruku.
"Som úplne bez seba. Videla som toho obra vonku, nemôžem uveriť, že ste ho skolili, výsosť." Nadšená zaševelila.
"To bola len šťastná náhoda. Teraz sa musíme postarať o telo, aby nespôsobil ďalšiu katastrofu. Erin, máte tu nejaké chemikálie? Budeme ho musieť spáliť a obávam sa, že v tomto prostredí to nebude také jednoduché."
"Rada vám pomôžem, čo presne si predstavujete?" zaujalo dievča.
"Potrebovala by som liadok to je dusičnan draselný,  benzín, alebo acetón  aj polystyrén by bodol. Vyrobili by sme si zápalnú látku." Samra sa na ňu pochybovačne zadívala.
"Neviete o čom hovorím? Zrejme sa to tu volá inak. Ehmm... acetón je propanon, systémový názov dimetylketón. Polystyrén vzniká polymerizáciou vinylbenzénu, liadok je dusičnan draselný, hnojivo, konzervant... a benzín je kvapalná zmes prchavých uhľovodíkov, hlavne alkánov. Najčastejšie sa vyrába frakčnou destiláciou z ropy...  používa sa ako palivo pre väčšinu zážihových motorov... ehmm... nič?" obe ženy záporne pokrútili hlavou.
"Zažíhové motory sa nepoužívajú cez tritisíc rokov." Samra pokrčila plecami.
"Fú, to nebude zrejme také jednoduché. Nevadí, čím zapaľujete drevo, vlhké drevo, aký aktivátor, alebo okysličovadlo používate aby horelo?"
"Dre... drevo? Načo by niekto pálil drevo a ešte aj vlhké?" začudovane sa spýtalo dievča. Lara zafučala. Museli si o nej myslieť, že je hlupaňa. Kto by pálil drevo, keď majú čisté zdroje tepla a svetelnej energie.
"Tak inak, Samra poznáš periodickú tabuľku prvkov?"
"Samozrejme má tisíc deväťsto šesťdesiattri prvkov."
"Má skoro dvetisíc prvkov? No pánečku, tak to zrejme poriadne zaostávam. Toto tiež nebude najlepší nápad. Škoda, že nemáme dostatok času niečo z tých chemikálií vyrobiť. Cez chemické vzorce by sme sa určite dopracovali k výsledkom, ale tlačí nás čas. Hmm... niečo vymyslím, hneď ako zistím jeho zloženie. Máš tu svoj analyzátor?" prikývla.
"Predpokladám, že si si ho upravila, aby fungoval aj pri tomto magnetizme."
"Áno, ale veľmi rýchlo sa vybíja vzhľadom k enormnému preťaženiu."
"Zrejme si ho na chvíľu požičiam. Potrebujem zistiť zloženie Stexa."
"Pôjdem s vami výsosť." S úsmevom odmietla a vybavená analyzátorom sa spustila po lane bez toho, aby niekoho upozornila, že odchádza. Len čo sa spustila na zem, nad jej hlavou sa ozvalo seriózne odkašľanie. Ben. Mohla vedieť, že ju pozorne sleduje.
"Nemuseli ste so mnou chodiť. Iba ho chcem oskenovať." 
"A chcete jeho časovač. Ak je na  zápästí, bude veľkosti prinajmenšom kufra. Ako ho chcete odniesť? Máte dolámané rebrá a tržné rany."
"Už som nato pomyslela, nejako by som ho odvliekla." S úsmevom pokrčila plecami. Zasmial sa a s rukami vo vreckách ju nasledoval. 
"Poviete mi o Luminasi?" navrhol ticho.
"Nedôverujem im. Musíme si dať bacha, hlavne na kráľovnú."
"Prečo?"
"Lebo, ak by mala prostriedky pustila by ma cez odšťavovač."
"Ako prosím?" neveriacky odfúkol.
"Zatiaľ o tom nebudeme hovoriť. Luminasi dokážu čítať myšlienky, mne nie... ale obávam sa, že vám by mohla. Poviem vám o všetkom, keď budeme mimo ich dosah."
"Dúfam, že vôbec neuvažujete o tom, ich odtiaľto dostať mimo zóny."
"No niečo s nimi budeme musieť podniknúť. Nepríde mi, ako náhoda, že sa Stex objavil práve tu a práve teraz. Možno už vyslal správu, že ich našiel a prídu ďalší. Ak by aj nie, jeho súkmeňovci ho budú hľadať, skôr, alebo neskôr prídu nato, kde zmizol. To neznamená nebezpečenstvo len pre Luminasi, ale aj pre Erin a celú komunitu."
"Nebude z toho nadšená." Podotkol.
"Ja viem, ale urobí všetko pre bezpečnosť svojich ľudí, takže nebude namietať."
"Ponúknem im Naru. Je to dedina, ktorá ostala prázdna, po vojne. Je to pekné miesto na slnečnej strane planéty. Už som o tom uvažoval, títo ľudia si to zaslúžili." 
"A Luminasi som najskôr chcela premiestniť do dvadsať jednotky. Je nečitateľná, kvôli časovej manipulácií. Tu by ich nenašli, ale na druhú stranu mám obavy, čo by tu mohli nastvárať, takže radšej nie, mám rada Zem. Lenže, čo s nimi? Sme tu." Práve svitalo. 
"Podáte mi lapaka?" Ben sa zatváril prekvapene, nevedel, čo od neho očakáva. 
"Ehmm... zakliesnite prsty oboch rúk do seba a vysadíte ma hore." Vysvetlila a názorne mu ukázala. 
"Je nevyhnutné, aby ste sa vyškriabali na to čudo?"
"Zrejme to inak nepôjde. Je mi nepríjemné  šliapať po ostatkoch tejto bytosti, ale musím urobiť hĺbkový sken a podľa možnosti chemickú analýzu. Nepôjde to zo zeme." Previnilo vysvetľovala.
"Neprekáža mi, že po ňom budete chodiť, zabil veľa našich. Skôr sa obávam, aby sa vám niečo neprihodilo. Čo ak sa ... ehmm... nič o ňom nevieme, čo ak sa preberie?"
"Dovolím si protirečiť. Chýba mu pol hlavy, pochybujem, že také niečo rozchodí..." fučala, štverajúc sa na pozostatky, " teda, za predpokladu, že nedorastá." Dodala a vyhupla sa telo.
"Čo myslíte tým dorastá?" vypúlil oči, "ak existuje len minimálna šanca, žeby sa mohol zotaviť... navrhujem, aby ste zišli, výsosť." 
"Verte mi, že nemám najmenší záujem ostávať tu hore, ani o sekundu dlhšie, ako treba." Vydriapala sa na hruď a zbežne ho prehľadávala. 
"Zapnite si respiračnú funkciu v obleku pane!" prísne zavelila.
"Deje sa niečo?" opatrne hlesol a poslúchol.
"Cítim sulfan, zrejme výsledok nejakého procesu rozkladu." Podotkla.
"Čo je sulfán, je to nejaká nebezpečná vec?"
"Zápach sírovodíka pripomína pokazené vajcia. Je prudko jedovatý. A pri koncentrácií od 4,6 až štyridsať šesť percent vytvára so vzduchom výbušnú zmes...  vaša atmosféra má oveľa menej kyslíka, ako naša... ale radšej hneď  zistím aký máme momentálne pomer koncentrácií," ťukla na displej a vytreštila oči na analyzátor, "Ben zoberte časovač, má ho na ľavej ruke a choďte! Nič iného som nenašla, zrejme to bude tri v jednom. Som hneď za vami, potrebujem ešte asi trinásť sekúnd, kým sa dokončí analýza. Rýchle Ben." 
"Okamžite zlezte z toho čuda!" skríkol a strhol časovač z ľavej ruky obra.
"No jasné, mohlo mi to napadnúť. Má vysoký obsah sulfidu železnatého v krvi a v žalúdku i črevách vysoký obsah kyseliny chlorovodíkovej. Orgány, akoby sa roztápali, preto ten sírovodík. Sulfan vzniká reakciou kyseliny chlorovodíkovej so sulfidom železnatým:  FeS + HCl -  FeCl2 + H2S,"  mrmlala si, "Sulfidové ióny S2- reagujú ako silná Bronstedtova zásada – sú akceptormi H+. V prvom stupni vzniká hydrogensulfid HS- a v druhom stupni vzniká sulfan  H2S. Dobre vedieť... ou, došľaka!" zakliala pri pohľade na monitor, "Ben zhruba o nejakých dvadsať sekúnd sa vznieti a možno vybuchne!"  začala zliezať. Ben zhodil časovať na zem.
"Skočte, chytím vás!" bez ostychu skočila a pristala v jeho náručí. Zdrapli medzi seba veľký prístroj a rozbehli sa. 
"Musíme tamto, do tej diery v zemi, tam sa skryjeme, vyprodukoval  skutočne vysokú koncentráciu, ak exploduje, výbuch bude silný. Mohli by nás trafiť kamene, alebo nejaký strom z tlakovej vlny."  Vysvetlila, lebo zmenila smer. Skočili do jamy vo chvíli, keď sa Stex vznietil. Opatrne vykukli. Obrovské plamene pohltili telo.
"Fú, zrejme nevybuchne. Vaša atmosféra je predsa len inej chemickej štruktúry, čo je výborne, takto sa spáli sám a nebudeme musieť zbierať kusy po okolí." 
"Navrhujem ešte okamih zotrvať v úkryte, ak si to predsa len rozmyslí." Zamrmlal Ben,uškrnuli sa a sledovali proces horenia.
Za dvadsať minút vyrazili  k trhline. Napredovali pomaly. Chorý spomaľovali pochod, zdravý potrebovali oddych, aby vládali pomáhať s chorými. O jedenásť hodín sa konečne dostali k trhline. Postupne prešli všetci trhlinou do dvanásteho storočia. Tesne pred trhlinou si odstránila svorky z rán. Upozornila celé spoločenstvo na ťažký prechod cez jej časovač, aby sa vyhli záchvatom paniky. Rany sa jej okamžite  zacelili. Necítila únavu, ani stŕpnutie, či nepríjemné zadýchavanie spôsobené zlomenými rebrami.  Jej predpoklad sa naplnil. Analyzátor nepreukázal ani jedinú zdravotnú závadu u ostatného osadenstva. Dokonca sa vrátil sluch žene, ktorá oň pred pár dňami prišla.
"Výborne!" zvolal natešene James. Muži sa k nemu ihneď nahrnuli.
"Lara prešla trhlinou. Je v absolútnom poriadku, vitálne funkcie sú vynikajúce a bodka je zelená." Hrdo vymenoval.
"Vďaka Bohu," vydýchol Kilián, "každú chvíľu sa vynorí." 
"Ehmm...  nie som si celkom istý." Podozrievavo hľadel na monitor a spustil vyhľadávanie.
"Niečo nie je v poriadku?" okamžite reagoval Ian.
"Prešla trhlinou, už tu mala byť... a momentálne je... je... tu. Čo to dopekla je?" nechápavo hľadel na obrazovku, kde sa objavila zelená bodka. Priblížil si mapu.
"Je zase v Sachrateri... ale načo? Xandil, hovorí ti niečo Bre... ti... ner?" oslovený sa prudko trhol.
"Je to vulkán, momentálne neaktívny, teda aspoň myslím."
"Trčí v sopke? To dievčisko si zo mňa robí srandu. Som zvedavý, ako odtiaľ vylezie. Žeby sa... " zmĺkol, lebo si uvedomil, že "zdieľa" svoje myšlienky nahlas.
"Žeby čo?" okamžite zareagoval Janus.
"Ehmm... možno musela núdzovo otvoriť trhlinu. Ak otvorí nedovolenú trhlinu, väčšinou sú to... ako som už predtým spomínal, veľmi nepekné miesta, poznamenané negatívnou energetickou stopou."
"Zadaj mi súradnice, pôjdem pre ňu." Navrhol Xandil.
"Nebude treba, už zase je v trhline, dúfam, že tentokrát sa trafí a vypadne tu." 
Vrátili sa do kráteru vulkánu. Spolu so Samrou deaktivovali časovač Stexa, aby náhodou nevysielal polohu. Rozlúčila sa so všetkými s prísľubom skorého návratu. Pozdravila sa aj s Benom, pretože musel ostať a zabezpečiť ochranu Erin a jej ľudí. 
Najskôr do trhliny vhodila obrovský prístroj, potom prešla sama.
"Trhlina!" zvolal euforický James. V očakávaní sa všetci zodvihli. Najskôr buchol o podlahu nejaký prístroj, hneď za nim sa vzpriamila Lara so širokým úsmevom.
"Ahoj chlapci, nudili ste sa?" podpichla. 
"Nudili? Po celý čas potili od strachu!" odvrkol Jermin.
"Nepreháňaj Jermin, vlci sa nepotia, ani Marnaviáni a roboty." Dodala, pretože James už-už otváral ústa.
"Čo si hľadala v tej sopke, prepána a čo je tamto?" spustil neodbytne.
"To je nadlho, tamto je časovač, všetko postupne vysvetlím."
"Časovač, nejaký predpotopný? Keď je taký obrovský... počkať, vyzerá, ako náramok. Fíha! Je to náramok, ale neviem si predstaviť nič, čoby ho mohlo nosiť, ako náramok."
"Ja áno, ale nato teraz nemáme čas, neskôr to preberieme. Ako je na tom Bonnie?"
"Uviedla som ju do hlbokej kómy, presne ako ste žiadali, výsosť." Odvetila lekárka.
"Výborne, nesmie sa prebrať. Musíme dať hlavy dokopy, zostaviť nejaký plán. Zistila som o čo sa jedná, aj ako zakročiť. Kde je veličenstvo, brat princezny?"
"Má vladárske povinnosti, ale hneď ako sa dopočuje, že ste späť, príde." Jemne vysvetľovala "kvetinka".
"Dobre, takže ho informujte. Mám asi tak hodinku čas? Potrebujem sa osprchovať a prezliecť. Apropo James, tvoja cestovná forma sa poškodila. Pozrieš sa nato?" zložila prenosný počítač a podala mu. 
"Rozleptala si ma?" pohoršene zafučal.
"Nie, zrejme si sa poškodil nárazom, alebo tlakovou vlnou, mikrofón je v ťahu. Skočím sa domov obriadiť. Toto tu zoberiem zo sebou." Zodvihla časovač a zmizla. 
"Akou zase vlnou?" zašomral a pobral sa k náradiu. Všimol si upozornenie na displeji prenosnej formy. "Protokol sedemnásť."  Takže Lara nechce, aby niekto videl záznam. 
"Opravíš ho?" zaujímalo Iana.
"Samozrejme, je to iba malá porucha."
"Spustíš nám záznam?" vyzvedal Janus.
"Nie."
"Je tiež poškodeny?"
"Je pod protokolom."
"Čo to znamená?" dobiedzal Janus.
"To znamená, že nechce, aby ste to videli," podpichol Matyena, " James sa už synchronizoval, nemám pravdu?" 
"Práve som ukončil synchronizáciu, ale kým nebude zrušený protokol sedemnásť, nemôžem sa s vami podeliť o dáta." Pokrčil plecami.
"Zabezpečím, aby pripravili pre výsosť výdatné jedlo a chcela by som ju skontrolovať." Navrhla lekárka.
"Môžete mylady, ale je v absolútnom poriadku, už som ju skenoval." Usmieval sa James. 

Komentáre 5

aknit11 dňa 17.02.2018 - 22:55

Tak zase kúsok Hambím sa

ceruzka dňa 20.02.2018 - 16:55

Výborné! Teším sa... a už netrpezlivo čakám pokračovanie. :-)

Patka dňa 20.02.2018 - 20:41

Vynikajúce, ďakujem za super dielik Srdce:) ale samozrejme, netrpezlivo čakám na Fialku (úplneTOP príbeh,najlepší aký som kedy čítala)   KvietokHambím sa

tomicka dňa 21.02.2018 - 15:50

No to som zvedava, ako to dopadne. Ci dokazu Bonnie zase vratit a ci bude ako predtym. Aj ten princik Luminasi je zaujimavyÚsmev. A ben chudak sa asi z Larou nenudilChichocem sa. Ako pisu dievcence, netrpezlivo cakame, co bude dalej.