Skočiť na hlavný obsah

Lara 11

Pridal aknit11
dňa 16.05.2014 02:33

O necelé štyri hodiny neskôr.
"Vyhlásili sme pátranie, nikde po ňom neostala ani stopa. Vyparil sa presne, ako tá malá..." Bezmocné vzdychla agentka.
"Preverili ste celý byt? Možno sú tam nejaké tajné dvere, alebo niečo...Možno ho tadiaľ niekto..." Pokrčil plecami jeden z vyšetrovateľov.
"Nie je tam nič. Neodišiel by, ani by ho nikto nevyniesol, aby som ho nevidela. Stála som pred vchodom. Pivnice sú uzatvorené, nedá sa tadiaľ dostať. Jednoducho zmizol. Nemá signál, ani cez GPS sa nedá vypátrať."
"Začína to byť vážne. Nezvyčajné. Ľudia sa predsa nevyparia a to máme v krátkom čase už druhého, čo sa vyparil bez stopy. Čo má forézne?" zaujímalo veliteľa.
"Našli stopy nejakého žiarenia, ale keďže sa veľmi rýchle atómová štruktúra rozpadala, nedokázali zistiť o aké žiarenie sa jedná."
"Žiarenie? Nechceš mi povedať, že ten byt je kontaminovaný nejakým nukleárnym svinstvom! Ešte to nám tu tak chýba!" pohoršené zaprskal kapitán.
"No nukleárne nie je, ale keď ho zaznamenali...jednalo sa o nejaké ionizačné svinstvo, ale veľmi rýchlo dochádzalo k rozpadu a nezachytili o čo sa jedná. Neskôr už nenamerali absolútne nič..."
"Toto nie je možné, musí existovať nejaké vysvetlenie! Dúfajme, že je ešte nažive. Ľudia rozhoďte siete, kde sa len dá. Jedná sa o nášho človeka! Nikto nebude unášať mojich ľudí! Nájdite ho!" Zavrčal nahnevane a šmaril zložku na stôl. Dvere sa rozleteli a dnu vtrhla Sibyla.
"Mám jeho signál! Zachytila som jeho telefón! " Zvolala víťazoslávne. Všetci na nej viseli pohľadmi v očakávaní ďalších informácií.
"Je desať kilometrov od mexickej hranice."
"Kriste, tam sa ako dostal?" vyhŕkla prekvapená agentka a v chvate vytočila číslo svojho kolegu. Telefón zvonil, ale nehlásil sa. O chvíľu jej volal naspäť.
"Samers! Kde si preboha?! Si v poriadku?! Držia ťa v zajatí?!"
"Som tu sám...čo sa to dočerta...neviem, kde som ..." Zachrčal bezmocne.
"Samers, upokoj sa...podľa signálu si desať kilometrov od mexickej hranice...okamžite k tebe posielame našich ľudí...Ostaň, kde si...nájdeme ťa..." Upokojujúco mu vysvetľovala.
"Albiová...som celý od krvi...a...na nič si nepamätám..." Zastonal omámený.
"Krvácaš?...Snaž sa to zastaviť, vydrž, sme na ceste..."
"Nie, myslím, že nie...ale moje ruky a oblečenie, som od krvi...a neviem, čo sa mi stalo, ani kde sa vzala tá krv..." Takmer v panike zvolal.
"Všetko sa to vysvetlí, len ostaň kde si..." Prerušila rozhovor.
"Chcem tam technikov, kompletný záznam a odvezte ho do nemocnice na kompletnú prehliadku...A pre istotu k nemu pošleme protichemickú jednotku...Bolo tam žiarenie, kto vie...Na čo čakáte? Pohyb! Dostaňte ho domov!" Zavelil prísne veliteľ.

Našla všetky jeho zložky. Celý otcov zdokumentovaný výskum. Vždy bol precízny a viedol si podrobné poznámky. Dokonca našla jeho denník cestovania v čase. Podrobne si zaznamenával, kde a kedy sa v čase pohyboval. Komplete analýzy chemických, aj fyzických reakcií organizmu. Vzadu trezoru bol flash disk. Zamyslene ho vzala do rúk a podišla k otcovmu počítaču. Zapla ho napísala heslo a čakala, kým sa načíta. Skener ju zosnímal.
"Ahoj Lara." Pozdravil ju hlasový moderátor v počítači.
"Praješ si prehrať záznam, ktorý tu pre teba nechal tvoj ocko? Vedel, že prídeš." Komunikoval s ňou.
"Prehraj záznam James." Vydala príkaz. Keď bola mladšia, rada sa s ním rozprávala. Vysoko inteligentný počítač na úrovni samostatného uvažujúceho robota, bol neraz jej spoločníkom, keď sa otec zahĺbil do práce. To bol jeden z jeho prvých vynálezov, ktorý neustále zdokonaľoval, takže sa s ním dalo komunikovať takmer, ako s človekom. Na veľkoplošnom monitore sa zobrazila jej postava. Prevrátila očami. James ju snímal a robil rýchlu analýzu životných funkcií.
"Bola stimulovaná funkcia synaptiky, vegetatívneho nervového systému. Neuromediátorom bol norepinefrín, takže vyslal signály a aktivoval výkonné orgány. Tvoj encephalon aktivoval chemickú os hopothalamus-glandula pituitaria-glandulae suprarenales..boli vyslané príkazy do hypofýzy, ktorá reagovala vyplavením hormónov na stimuláciu žliaz z vnútornou sekréciou. Do krvi bol uvoľnený adrenalín a cortex vyprodukoval steroidné hormóny kortizol a kortizon. Hladiny sú dosť vysoké, takže si v extrémnom strese. A mala by si doplniť kalorický príjem, dochádza k miernej hypo-glykémií. Vykazuješ aj značnú dehydratáciu, čo bude mať za dôsledok systolickú, aj diastolickú hypotenziu ( nízky krvný tlak) a o chvíľu začneš pociťovať cepfalgiu (bolesť hlavy), ako prvý príznak dehydratácie. Hladina ionizačných žiarení je v norme, takže nedôjde k fyzickým prejavom ožiarenia. Tvoje telo dokonale rozštiepilo nukleárne atómy za pomoci DPATRia...takže tvoj otec tomu naozaj vychytal muchy. Si imúnna. Želáš si podrobnú analýzu a chemické zloženie tvojej molekulárnej štruktúry a chemického procesu odohrávajúceho sa v tvojom biosystéme?" Spytoval sa počítač.
"Prehraj záznam James!" podráždene prikázala.
"Ako si želáš Lara." Urazeným hlasom preriekol "James" a zmĺkol. Lara vzdychla.
"Niekedy si myslím, že tie ľudské reakcie, ktoré ti naprogramoval ocko, sú pre teba príťažou....si príliš ľudský...nato, že si počítač... až priveľmi, počítače sa neurážajú...tak mi prosím, prehraj ten záznam James..." Unavene požiadala.
"Načítavam dáta, ty by si zatiaľ mohla doplniť svoj kalorický príjem a stav H2O v tvojom biosystéme, zvýšiš tým výkonnosť a rýchlosť svojho systému. V chladiacom zariadení na báze freónov, sú nejaké uhlo-hydráty so živočíšnymi bielkovinami s prímesou mastných kyselín, glukózy...a nasýtené H2O so stopovými množstvami minerálov." Lara sa uškrnula.
"Chcel si povedať, že v chladničke sú sendviče so salámou, majonézou, kečupom a minerálka. Upovedomuješ ma, že sa mám najesť?"
"Myslím, že v humanoidnom zvukovom prejave sa to tak volá...aj keď chemické zloženie je úplne iné...niekedy nerozumiem vášmu zvukovému prepisu dát..." Lara sa zasmiala.
"Asi preto, že si počítač...nahraj tie dáta, idem sa zatiaľ najesť "mami".
"Tvoju iritujúcu poznámku neberiem na vedomie, takže ju nezaznamenám do histórie komunikácie." Odvrkol.
"James, počítač sa neháda! Iba počúva príkazy tak sa so mnou nehašter, lebo ťa vypnem a prehrám si ten záznam niekde inde!" Počítač urobil posmešne "hihihihi"
"Musím ti prerobiť ten zvukový simulátor smiechu, znel si ako transvestita James...smiech ti veľmi nejde!" Zaškerila sa. Počítač na chvíľu stíchol.
"Mám v príkazovom riadku súbor znakových šifier, pod ktorým sa súbor otvorí. Preto to tak dlho trvá. Nemôžeš ho otvoriť nikde inde. Záznam je kódovaný a ak aj prelomíš heslá, záznam ma auto-deštrukčný systém, pokiaľ nerozpozná moje identifikačné dáta.." Vysvetľoval jej trpezlivo "James"
"Už som sa zľakla, že si sa naučil aj trucovať." Usmiala sa a pobrala ku chladničke. Vo okamihu, keď ju otvorila, ju ovanul chlad zo zadu. Neveriacky vrhla zdesený pohľad cez rameno a zazrela za sebou bielu hustnúcu hmlu a zachytil ju vír. Časová trhlina sa sama otvorila. Uchopila sa chladničky z celej sily, aby ju portál nevysal..
"James otepli miestnosť na najvyšší stupeň! Okamžite zmeň polaritu! A pusti doňho infračervené delo, musíme prehriať trhlinu, aby sa zalepila!" Revala, držiac sa z celej sily chladničky, ale jej telo už zvisle vialo vo vzduchu. Nesmela sa pustiť. Nemala na sebe časovač. Bola by stratená v čase. Príšerný tlak ju ťahal zo zadu a ona mala pocit, akoby ju trhalo na polovicu. Niečo v nej prasklo. Zrevala od bolesti, stratiac vedomie.
Začula Jamesov monotónny hlas a tlačiareň, ktorá "chrlila" zaznamenané dokumenty, ktoré diktoval hlasový robot.
"Lara konečne si získala vizuálny kontakt, tvoje životné funkcie sa stabilizujú, chvíľu som mal dojem, že ti padol biosystém." Skonštatoval počítač. S krivým úsmevom sa posadila. Celé telo ju bolelo.
"Tentokrát s tebou musím súhlasiť, nadobudla som ten istý dojem." Zamrmlala a pozviechala sa na stoličku. Nohy sa jej nekontrolovateľne roztriasli.
"James kompletnú analýzu...čo sa to dopekla robí?! Ako to, že sa trhlina sama otvorila?!"
"Neotvorila sa sama. Otvorila si ju ty...tvoj otec vrátil čas, ale niektoré veci, ako napríklad ukončenie biorytmu uhľovodíkových reťazcov, alebo časové trhliny sa zmeniť nedajú.."
"Ten ukončený biorytmus uhľovodíkových reťazcov, myslíš smrť človeka?!" Uškrnula sa.
"Váš biosystém je poskladaný z nesmierneho množstva uhľovodíkových reťazcov...tak neviem, prečo sa ťa dotýka, že volám veci správnymi menami...ste len naviazané uhľovodíkové reťazce..." Skonštatoval sucho James.
"Veľmi nevyskakuj, ty tiež nie si nejaký zázrak, funguješ len na binárnych číslach...a vôbec.. myslím, že mi šibe, keď sa hádam s počítačom." Odvrkla mu a zahľadela sa na monitor. Počítač sa múdro odmlčal.
"Naozaj mi preskočilo! Ak otec vrátil čas...nič nedáva zmysel..to by znamenalo, že časová trhlina sa otvorila znovu, presne v tom čase, ako som ju ja otvorila prvý krát...ak by som sa zase vrátila v čase....otvorila by sa opakovane?" uvažovala nahlas.
"Myslím, že podliehaš mylným dezinformáciám, spôsobených vysokou hladinou stresorov v krvi... ak "preskočením" definuješ, zlyhanie psychického stavu, alebo nervového systému, vyvediem ťa z omylu...tvoja šedá mozgová kôra vykazuje mimoriadne silnú aktivitu...oveľa silnejšiu, ako pred tým... Hlesol počítač.
"Podrobný rozbor slova "pred tým" prikázala, zamračená.
"Predchádzajúci vstup do časových dimenzií...boli nesprávne vypočítané, či nedodržané vstupné súradnice časovej trhliny...došlo k mutácií genetického materiálu, našťastie pozitívnym smerom...aj keď nedokážem percentuálne predpokladať možné vedľajšie účinky. Zatiaľ vykazuješ nárast produktivity mozgového tkaniva vysokým elektromagnetickým výbojom....výkonnosť ľavej hemisféry stúpla o dvadsaťšesť percent, pravá hemisféra o desať percent." Vyrapotal James. Lara vytreštila oči na monitor.
"To nie je možné! Vieš, čo všetko by som dokázala s takou výkonnosťou? Necítim sa inak...nič sa nezmenilo" Zašepkala.
"Už si dokázala, práve si cestovala v čase a tvoja fyzická schránka ostala tu..." Upozornil ju počítač.
"Myslím, že si chytil nejaký vírus!" vyhŕkla.
"Keď si odpočinieš, spomenieš si...teraz si len veľmi vyčerpaná, naozaj by si si mala doplniť kalorický príjem a stresové faktory blokujú tvoju schopnosť dedukcie."
"Cítila som...akoby ma niečo roztrhlo...zo zadu." Uvažovala nahlas.
"Práve si sa molekulárne rozdelila. V časovej dimenzií došlo k masívnej mutácií DNA...tvoje molekuly získali značnú elasticitu a schopnosť sa deliť a množiť..."
"Chceš mi povedať, že sa zo mňa oddelil môj zadok, pretože to presne tak bolelo a pravdepodobne sa im tam nepáčil, tak mi ho kopli naspäť?!" Pohoršená, šokovaná zaprskala.
"Nebola to len zadná časť tela a netuším, aký dojem urobila na druhej strane, ale je to tak...chceš vyhodnotiť záznam?" Sucho rečnil James. Ohúrená prikývla. Spustil kamerový záznam. Sledovala, ako ju trhlina vťahovala a ona sa držala z celej sily, obrovského chladiaceho boxu. Neschopná slová s otvorenými ústami, vypliešťala oči. Zazrela svoj odraz...bolo to ako odraz, ako hologram. Tá jej časť, zmizla v portáli a ona sa zrútila v bezvedomí. Neskôr sa odraz vrátil, "zlepil" s ňou a ona sa prebrala.
"Toto nie je možné...niečo takéto predsa nie je možné...kde to bolo...teda je to vôbec časť mňa ?! Kam to šlo, čo je to?"
"Je to akoby tvoj virtuálny klon, len to má výhodu, vždy sa to vráti a nedokáže to na druhej strane umrieť...má to menej hmotnú štruktúru, teda nie celkom nehmotnú, je to energia, ktorú vyprodukuješ, ale zároveň to má tvoje DNA, ale oveľa nehmotnejšie, ako ty v tejto forme...nedokážem ti to vysvetliť pomocou vašich zvukových zápisov dát, nedokázali sme to zmerať, je to na nás prirýchle, je to čistá energia... tvoj otec bol úplne uveličený týmto objavom. Tiež prvý krát stratil vedomie, keď sa mu to stalo."
"On sa tiež dokázal "rozdeliť"? James myslím, že som sa zbláznila a mám halucinácie..." Zašepkala, bezradne.
"Si v poriadku okrem toho vyčerpania, tvoj biosystém o chvíľu odmietne podávať výkon, ak si nedoplníš energetický príjem, máš oveľa vyšší výdaj, ako príjem, to je veľmi neekonomické...tvoj biosystém už siaha po záložných zdrojoch." Upozornil ju James. Zafučala a opatrne, chvejúc sa pobrala k chladničke. Až keď sa nejedla, začala nad všetkým uvažovať.
"A som to ja? Nemôže to byť len nejaký energetický odraz v čase, ako echo?" Uvažovala nahlas.
"Nemám v databáze žiadne ďalšie informácie na vysvetlenie tohto javu, ale môžeš to ovládať...časom sa to naučíš...poslať to do určitých období, dokonca vo forme, ktorú nezaregistruje očný nerv...nestratíš vedomie, tvoj otec tvrdil, že len to prvé delenie bolo veľmi bolestivé...pôjde ti to prirodzene, len nevstúpiš do portálu ty, ale pošleš namiesto seba svoj virtuálny klon. Má to veľa výhod. Budeš si pamätať informácie "toho" tvojho druhého ja, fyzický ťa to nenaruší, hlavne na miestach a v obdobiach, kde sú neisté pomery..."
"Tým chceš povedať, že budem neviditeľná?! Máš naozaj vírus, kedy si si kontroloval antivírusové brány?" Zasmiala sa hysterickým chichotom.
"Pravidelne dbám na svoju údržbu a aktualizácie!" Urazený odvrkol. Lara zastonala. Všetko to bolo bizarne. Hádala sa s počítačom, ktorý bol urážlivý, ako nedotklivá slečna...molekulárne sa delila...bola svedkom neuveriteľnej situácie, ktorú si nedokázala svojím zdravým úsudkom vysvetliť. Stalo sa toho tak veľa, ničomu nerozumela. Kdesi v kútiku duše sa prihlásila o svoje klíčiaca bolesť a smútok zo straty, ktorú si začínala pomaly, ale neodbytne uvedomovať. Vzdychla.
"Ak na chvíľu obe hemisféry prepneš do režimu spánku, zvýšiš tým výkon, aj tvoj memory disk sa okamžite obnoví a reštartuje." Mudroval James. Nemalo zmysel sa s nim hádať. Bola vyčerpaná, to vedela aj sama, zmätená a vydesená. Aj tak nebola schopná, nič rozumného vydedukovať. Potrebovala vypnúť. Poumývala sa, prezliekla a zvalila na pohovku. V miestnosti sa stlmilo svetlo. James myslel na všetko.
"Zvyšujem teplotu v miestnosti o štyri stupne, tvoja telesná teplota mierne poklesla, aby nedošlo k pod-chladeniu." Informoval ju.
"Ďakujem James." Zamrmlala z driemot. Keď začula tichú relaxačnú hudbu, uvoľnená sa pousmiala a prepadla do chaotických snov. Spomínala. Spala, ale jej mozog spracovával informácie, za posledných pár dní. Prudko sa posadila.
"Dobre ráno Lara...tak už si sa reštartovala?" Hlesol James milo.
"Myslím, že máme problém James...keď prenieslo mňa, určite prenieslo aj jeho."
"Definuj problém". Vyčkával.
"Dokážeš sa napichnúť na jedno telefónne číslo?"
"Musím ťa upozorniť Lara, že také niečo je protizákonne." Začal "mudrlantský"
"James, nepýtam sa, či je to protizákonné, ale či to dokážeš tak, aby ťa nevystopovali. Ak áno, tak to urob a nespytuj sa!" Najskôr sa z reproduktoru ozvalo urazené "Pch!". Lara sa uškrnula. Zase urazila Jamesa, spochybnením jeho schopnosti.
"Zadaj číslo!" Stručne, stroho požiadal.
"Nemusíš sa hneď urážať a vôbec! Vieš ty čo?! Nato, že si len zostava binárnych čísiel si príliš urážlivý a útlocitný!"
"Práve si zase trafila moje citlivé srdce, ty nespoločenský uhľovodíkový reťazec!" Vrátil jej nahnevaný.
"James ty nemáš srdce, si robot! Máš len simulácie ľudských emócií!" Odvrkla mu.
"Ale idú mi dobre tie simulácie, no nie?!" Ozvalo sa zase "hihihihi".
"Ak ma budeš jedovať, tak ti ich vymažem a basta!"
"Nevymažeš, veď s kým by si sa hádala?! Už nemáš nikoho!" Zádrapol. Výraz jej tváre sa zmenil. Zvesila plecia a vzdychla. James chvíľu mlčal a Lara sa smutná, pobrala do zadu miestnosti.
"To nebolo odo mňa pekné. Ospravedlňujem sa, môžem vymazať históriu tohoto zvukového záznamu?" Ozvalo sa ticho za ňou. Takmer sa usmiala. Spytoval sa, či môže svoje necitlivé slová vziať späť. Mávla rukou.
"Kľudne James, ale mal by si vedieť, že u humanoidnej formy, to tak nefunguje. Čo je povedané, je povedané. V každom prípade, si vlastne povedal pravdu. " Vošla do malej kúpelničky. Osprchovala sa a zadívala na seba do zrkadla. Nevyzerala dobre. Kruhy pod očami a výrazná bledosť jej pripomenuli posledné, hektické hodiny.Vrátila sa a v automate si uvarila kávu. Otvorila chladničku a zabalený sendvič ohriala v mikrovlnej rúre. So šálkou kávy v jednej ruke a sendvičom v druhej, sa vrátila k pracovnému stolu.
"Ukončila si svoju údržbu, aj energetické dobíjanie akku?" Spýtal sa James. Urobila na neho grimasu.
"Kde sme to prestali James?"
"Zadaj číslo, ktoré mám lokalizovať." Rýchle zadala súradnice.
"To sú posledné súradnice, kde sa nachádzal tento objekt, zisti, aké číslo tu malo signál v posledných štyroch dňoch." Počítač sa pripojil na mobilného operátora zadanej oblasti.
"Daj mi pár sekúnd, pripravujem si únikové kanály a rušičku môjho signálu a mojej IP adresy..." Informoval ju.
"Jeden prichádzajúci hovor, mobilná sieť registrovaná na Margaret Albiová, jeden odchádzajúci hovor mobilná sieť registrovaná na Ryan Samers, chceš informácie o objektoch?"
"Nie, stačí ak mi zistíš momentálnu polohu druhého objektu."
"Signál vychádza ...lokalizujem...agent federálneho úradu Ryan Samers sa momentálne nachádza na oddelení chemickej očisty v Washington D.C v Rooseveltovej nemocnici. Apropo, prepínam na kanál štátnej televízie, prenášajú informácie, ktoré by ťa mohli zaujímať." Na veľkoplošnom monitore sa objavila hlásateľka, hneď potom sa objavila na monitore jej fotografia.
"Si celoštátne hľadaná, ako nezvestná... a dávajú ťa do súvislosti s nedávnym zmiznutím inkriminovaného objektu, ktoré som vyhľadával...majiteľa toho mobilného čísla...zmizol za nevysvetliteľných okolností a súradnice toho miesta sú zhodné, so súradnicami vášho posledného bydliska..." Lara prekvapene zodvihla obočie.
"Nejaké ďalšie informácie o tejto udalosti?"
"Našli ho štyri hodiny po jeho zmiznutí, za nepoznaných okolnosti na mexickej hranici vo veľmi zvláštnom stave.."
"Definuj zvláštny stav."
"Na monitore sa o chvíľu objavia fotografie z miesta činu."
"Nabúral si sa k federálom?!" zasmiala sa Lara.
"Prikázala si mi nevšímať si, čo je protizákonné...a nevypytovať sa!" Odvrkol jej. Lara sa zasmiala.
"Si strašný James, urážlivý, namyslený, ale dokonalý...hmhm...bol presne v takom stave, v akom som ho nechala...takže sa mi to nesnívalo, naozaj som sa tam vrátila...teda ten diel zo mňa..Nemôže si to pamätať?!"
"Myslím, že s týmto sa nemusíš zaťažovať. Po prvom podaní séra zabudnutia...ehmm..ak by prešiel v následujúcich troch mesiacoch cez časové trhliny, jeho mozog by to nebol schopný spracovať a uložiť informácie, po troch mesiacoch účinok séra prudko klesá...a protilátky na odolnosť voči žiareniu si mu podala dvakrát, takže získal imunitu na žiarenie." Lara spokojne prikývla.
"Nájdi mi jeho zdravotný záznam, chemické analýzy krvi a snímky z tomografu...určite mu urobili kompletné vyšetrenia....hmhm...takže došlo k rozpadu krvných elementov, ale nie je v nebezpečenstve, dostal protilátky, takže nejaká masívna reakcia sa u neho nedostaví...žiarenie, akoby z neho...ehmm...vyprchalo. Aj keď na začiatku prekračoval normy...a hrudník...tá sekera mu narobila v hrudníku riadnu pohromu, ale našťastie sme prešli včas a rana sa okamžite zacelila...len si to nebude vedieť logický vysvetliť...kde prišiel k tej jazve..."
"Jeho oblečenie poslali na analýzu, krv na odeve bola jeho.."
"Ďakujem James, to by znamenalo, že časová trhlina, ak sa už raz otvorí...aj keby sa vrátil čas naspäť, ona sa zase otvorí a neotvára sa na mieste, kde pred tým, ale ľuďom, ktorý ňou v tom čase prešli...čo jeho genetické vyšetrenie? Nastali nejaké zmeny, dokážeš to porovnať so starým záznamom?! Ako federálny má genetické vyšetrenie za sebou. A teraz mu určite, ako prvé robili genetiky, keďže sa u neho našlo stopové ožiarenie..."
"Vyhodnocujem...prešiel podobným re-inštalačným procesom, ako tvoj biorytmus, vykazuje podobnú vysokú aktivitu oboch hemisfér...váš genetický kód sa nezmiešal..." Sťažka vzdychla.
"Ešte šťastie, že sa cez časovač viac nedostane. Myslím, že by sa zdesil, keby sa časť z neho oddelila. Keďže už nikdy cez trhliny neprejde, nehrozí nám nejaké odhalenie." Skonštatovala.
"Si si istá? Jeho výkonnosť mozgovej kôry by mohla byť znepokojujúca. Bude hľadať odpovede..."
"Má okno, takže tu nehrozí nijaké nebezpečenstvo."
"Definuj okno." Nerozumel James.
"To sa tak hovorí, keď si na niečo nemôžeš spomenúť..."
"Jeho mozog má teraz podobnú výkonnosť, ako ten tvoj, nevieme ako bude reagovať. Existuje pravdepodobnosť, že si spomenie. Najistejšie by bolo jeho uhľovodíkové reťazce s DNA memory vymazať." Prehodil James.
"Tým, že je potrebné vymazať jeho biosystém, si myslel, že ho mám zabiť?!"
"Tak by si ho mohla niekam vziať a nechať tam, najlepšie do štrnásteho storočia, bol tam mor...alebo do plynovej komory v Osvienčime...to by resetovalo jeho DNA celkom určite...nebola by to tvoja vina..." Predložil jej monotónne svoje návrhy. Lara na neho zagánila.
"Tak počuj ty suchár! Nabúrať sa do databázy považuješ za trestné a niekoho zavraždiť, nie? Nikoho "resetovať" nebudeme!"
"Tvoj otec tvrdil, že budeš proti, bol to len taký nápad." Odvetil a ozvalo sa zase jeho "hihihihi". Zacmukala.Vstala zobrala si papier a pero.
"Dobre, zosumarizujeme si, čo vieme..zopakuj mi skrátene informácie, urobím si graf." Dávala prednosť manuálnemu písaniu. Keď videla informácie napísane svojou rukou na podklade...dodávalo jej to istotu, že nič neprehliadla. Zapisovala si skratky a rýchle zostavovala osnovu. Odmlčala sa a kombinovala.
"Znášaš to dobre." Ozval sa po chvíli robot.
"Kam presne mieriš?" Zadumane sa spýtala, trúc si prstom bradu.
"Stratu tvojho otca."
"Možno neumrel." Skonštatovala, zamyslená.
"Povedal, že tomu nebudeš chcieť uveriť...ale je tu ten jeho záznam, ešte stále si si ho nepozrela." Vzdychla. Podvedome to odkladala, aj keď to boli veľmi dôležité informácie. Hruď jej zovreli obavy, už len pri pomyslení nato, aký odkaz jej zanechal. Zaváhala.
"Dobre, prehraj ten odkaz." Rozhodla pevne a obrnila svoje srdce. Keď sa na monitore objavil usmievajúci sa otec, vyhŕkli jej slzy.

"Srdiečko..nahral som tento záznam, pretože som vedel, že je to prvé miesto kam pôjdeš. Stalo sa toho tak neskutočne veľa. Musíš byť silná Lara. Stalo sa to, čo sme ...hovorili sme o tom, už viac krát. Dievčatko moje, ja sa už nedokážem vrátiť. Vrátil som čas, aby som získal pár hodín a všetko dal do poriadku. Nechcel som za sebou nechať neporiadok a hlavne som chcel, aby bolo o teba postarané. Ako prvé si musíš pripustiť, že tento stav je nezvratný. Som mŕtvy Lara a nech by si vracala čas akokoľvek, nedokážeš zvrátiť môj osud. Zomrel som na tej mexickej hranici. Nevedela si to, lebo si prešla trhlinu, aby si im utiekla. Dávaj si pozor na tu agentku, ktorá ma zastrelila. Z nejakého dôvodu voči nám prechováva averziu. Vracal som sa tam, teda moja časť, aby som videl, čo sa tam udialo...Teraz tomu nerozumieš, ale postupne nato prídeš. Lara prišiel som na množstvo úžasných objavov. Dokážeme veci o ktorých sa ti ani nesnívalo. Podrobný záznam môjho výskumu, je na tom druhom hard disku aj s podrobným popisom, ako všetko dosiahnuť. Si múdra a rozumieš problematike, takže časom sa všetko naučíš a verím, že zdokonalíš naše objavy. Postupuj prosím veľmi opatrne. Dokážeme sa pohybovať časovými dimenziami tak, aby sme fyzický nevstúpili do trhlín. Viem, znie to neuveriteľne, ale sama uvidíš, ale nato všetko postupne prídeš. Teraz musíme dať do poriadku tvoju budúcnosť. Nemôžeš žiť na úteku a sama. Vráť sa Lara. Sľubujem, že neostaneš v sirotinci. Všetko som zariadil, len mi dôveruj. Vráť sa na sociálku s nejakou rozumnou výhovorkou, aby na teba nepadol tieň podozrenia, aj keď myslím, že aj táto situácia je už doriešená. Polícia by už v tomto čase, mala mať záznam toho prepadnutia, nastavil som tam kameru, takže ťa vylúčia z okruhu podozrivých. Vráť sa, aby si nepritiahla ich pozornosť, z iného dôvodu. Si moje múdre, statočné dievčatko, takže verím, že to všetko uhráš do autu. Nebolo by dobre, keby sa o teba priveľmi zaujímali. Sama vieš, že na naše objavy ľudstvo ešte nie je pripravené. Nechaj všetko na chvíľu v pokoji a keď všetko prehrmí, vráť sa k svojmu výskumu. Tak si zabezpečíš bezpečnosť a anonymitu. Je mi ľúto, že to takto dopadlo, spackal som to. Odpusť mi dieťa moje. Nechcel som ti ublížiť, len som chcel...moja zaslepenosť vedou ma zbavila súdnosti. Nikdy nezabudni, kde je hranica Lara. Nezabudni na svoju ľudskosť. Neobetuj ju vede, ako som to urobil ja, pretože všetko toto, je môj trest. Najhoršou pekelnou mukou je pre mňa pomyslenie, že sa už nikdy neuvidíme. Odpusť mi, prosím. Veľmi ťa ľúbim Lara a nikdy som ti nechcel ublížiť. Vráť sa, neutekaj. Bude to dobre. Zariadil som ti pohodlný, slobodný život. Naozaj...."

Záznam sa prerušil. Uvedomila si, že jej slzy nekontrolované stekajú dole tvárou. Smrkla a roztrasenou rukou si utrela oči.
"Prehraj mi posledné časové zmeny, ktoré vykonal môj otec." Priškrtené, zhrubnutým hlasom od zadržiavaného plaču, rozkázala. James po celý čas mlčal, nič nekomentoval, ani neodvrával, iba plnil príkazy. Sledovala záznam, kde jej otca napadla skupina maskovaných mužov, v podzemnej garáži. Jeden z tých mužov ho zastrelil. Už nahlas plakala, ani sa nesnažila svoj žiaľ potláčať. Prehrala si záznam aj z mexickej hranice. Otec sa vrátil v čase pred tým, ako sa tieto udalosti odohrali a nastavil prenos. Neustále sa vracal, až kým nezískal všetky zábery. Dokonca tu bola ona so Samersom, keď vypadli z časovej trhliny na mexickej hranici. Lara si uvedomila, že po celý čas usedavo plakala. Týrali ju tie zábery. Keď už viac nevládala sledovať, ako umiera, pretože sa snažila prísť nato, prečo ho zabili, našla jeden prenos, ktorý bol vymazaný.
"James, kde je zložka 33345247?"
"Dáta boli vymazané."
"Kto ich odstránil?"
"Tvoj otec Lara.."
"Dokážeš ich obnoviť, alebo získať zo zálohy?" Smrkla a utrela si nos.
"Tieto dáta neboli zálohované a boli trvalo odstránené z mojej pamäte." Odvetil ticho, akoby sa snažil byť ohľaduplný.
"Je zbytočné sa ťa vypytovať, čo tam bolo." Vzdychla a uchopila si do rúk boľavú hlavu.
"Mala by si si oddýchnuť a potom vymyslieť nejaký spôsob, ako odôvodniť svoj útek."
"Nechcem sa vrátiť!" zvolala pohoršená.
"Nie som človek, som len stroj, ale niečo mi hovorí, že vaša humanoidná forma plní z nejakého dôvodu, posledné želania zanikajúcemu, genetický podobnému biosystému..." Skonštatoval. Lara mu venovala zamračený pohľad. Obrátila sa mu chrbtom, ľahnúc si na pohovku. Zašomrala nadávku a zatvorila oči. Spánok neprichádzal. Bolesť ju ničila zvnútra a pred očami sa jej odohrávala tragédia, ktorú pre pár minútami sledovala. Prudko sa posadila. Zasadla k počítaču a mlčky začala pracovať.
"Prečo zhromažďuješ informácie o nalezení toho agenta?" Zaujímalo Jamesa.
"Mohla by som na-simulovať presne takú istú situáciu...tým by som sa ochránila. Nevedia, že som utiekla, len predpokladali, ale ako zmizol Ryan...myslia si, že ma postihol podobný osud. Takže, ak sa niekde objavím, dokrvavená, dezorientovaná a so stratou pamäti...nebudú ma podozrievať, že s tým mám niečo spoločné, budem len ďalšia obeť a všetko sa to po nejakom čase zametie do šuplíka, ako nevyriešený prípad."
"Absurdné, ale má to svoju logiku. Je to tak streštené, až je to geniálne. Takže splníš prosbu svojho otca?"
"Áno a ak sa mi to nebude páčiť...ešte vždy sa môžem vypariť..." Pokrčila plecami.
"Vzadu sú transfúzne súpravy. Odoberiem si krv. Ale najskôr...naprogramujem časovač. O tri dni sa mi otvorí časová trhlina. Tvojou úlohou bude ma zamerať. Presne o sedemdesiatdva hodín ma lokalizuješ a udáš súradnice. Lokalizačné zariadenie bude v mojej náušnici. Spustím ho...teraz lokalizuješ jeho signál a pridám mu kód, pod ktorým ho identifikuješ...
Stiahla si náušnicu, jemne ju otvorila a stlačila malý disk. Pracovala rýchle.
"Máš uložený kód aj frekvenciu signálu? Vypínam vysielanie zakódovaného signálu."
"Čo ak niekto zachytí tvoj signál. Je to dosť nebezpečné. Tieto frekvencie sú ľahko odhadnuteľné."
"Signál ma rušičku. Iba ten, kto má prístupový kód ho zachytí...a to si ty. Ukladám ti nastavenia a príkazy do pamäte, aj do zálohy...generátor je nastavený v prípade výpadku energie, okamžite naskočia záložné zdroje. Prepojila som do tvojho externého disku časovač, aby si s ním dokázal komunikovať a zadať súradnice. Takže, keď zachytíš signál, určíš moju polohu a naprogramuješ do časovača súradnice. Otvorí mi trhlinu, aby som sa sem dostala.
"Čo ak nebudeš v tom čase sama?"
"Vyšlem signál len ak budem sama. Vyhradzujem si toleranciu plus-mínus dve hodiny, takže signál sa môže objaviť v čase sedemdesiat, až sedemdesiatštyri hodín, to zmáknem. Na nič mimo túto časovú zónu nebudeš reagovať. Ignoruj akýkoľvek iný časový údaj! Ukladám nastavenia. Teraz si idem odobrať krv.
Vytiahla z prádelného koša špinavé oblečenie v ktorom zmizla z bytu. Zamyslela sa, vzala nôž a rozrezala rukáv na ramene. Tu mala veľkú, nepeknú jazvu. Pozostatok svojho dvojročného pobytu na Škótskej vysočine. Presne takú istú dieru urobila aj na lopatke. Ako dieťa mala úraz. Spadla na plech, rozťala si chrbát a zlomila lopatku.
"Môj zdravotný záznam nemajú, takže tie diery, krv na oblečení aj na koži a jazvy...bude to presne, ako u Ryana." Otvorila zásuvku stola a vybrala jeden z jednorázových telefónov. Bežne sa dali kúpiť v trafike za pár dolárov. Karty neboli registrované, mali ohraničený kredit a po využití sa mohol telefón vyhodiť. Strčila si ho do vrecka. Na kúsok papiera si napísala Ryanove číslo. Zatiahla škrtidlo a odobrala si krv do transfúznej súpravy. Najskôr striekačkou nastriekala na diery v košeli. Obliekla si ich. Vstrekla si striekačkou krv do nosa a potiahla. Takmer ju naplo, ale muselo to vyzerať autentický. Krv bude pomaly vytekať z nosa. Nastriekala krv na kožu v miestách kde sú jazvy. Ostatok krvi po sebe rozotrela v miestách na chrbáte a ramene. Nakoniec si niečo rozmazala na tvári a rukách. James ju snímal.
"Pripadá ti to zábavne?" podpichla s úsmevom.
"Šialené, ale efektívne." Podišla k časovaču a naprogramovala súradnice.
"Držím ti stredný prst." Zaželal jej vážne James.
"Stredný prst?" Zachichotala sa.
"Ak niekomu ukážeš stredný prst znamená to niečo celkom iné...hovorí sa, že mi držíš palce..." Zasmiala sa a otvorila časovú trhlinu. Chlad ju vtiahol. "Tentokrát v celku!" pomyslela si spokojne. Tlak ju upozornil, že je blízko. Dopadla na kolená a zakliala.
"No aspoň som sa vyváľala v tomto prachu, naozaj autentické, špinavá, zakrvavená...tak poďme nato." Vytiahla telefón aj lístok. Bol pokrčený a už aj skrvavený. Vytočila Ryana. Najskôr telefón zvonil. Už keď myslela, že sa zapne hlasová schránka ozvalo sa razantné "áno?!".

Albiová sedela na lehátku oproti svojho kolegu a hojdala nohami.
"Takže nič? Ešte stále si na nič nespomínaš?"
"Absolútne na nič, ako posledné, že si vyšla z toho bytu...prebral som sa až na mexickej hranici.."
"Čo hovoria doktori na to..." Ukázala prstom na jeho hruď.
"Tvrdia, že to musela byť smrteľná rana, bol to nejaký ostrý, silný predmet, predpokladajú, že sekera. Niekto, alebo niečo ju do mňa zaťalo. Preťalo mi to hrudnú kosť, aj pľúca. Asi sa zbláznili." Uškrnul sa a pokrčil plecami.
"Je to divné...Taká smrteľná rana...bol si preč len štyri hodiny...a...nejde mi to do hlavy...V novinách drístajú, že ťa uniesli mimozemšťania..." Zaškerila sa. Zazvonil mu telefón. Prekvapene hľadel na displej. Neznáme číslo.
"Zober to, možno ti emzáci volajú, či nechceš zase zaťať sekerou..."Podpichla a obaja sa zaškerili.
"Áno?!"
"Pomôžte mi prosím!" Zbiedeným hláskom vyhŕkla Lara.
"Kto je to?! Čo chcete? Komu voláte?" Zamračene zagánil na telefón a prepol na reproduktor, upozorňujúc kolegyňu prstom, aby bola ticho.
"Ja neviem...pomôžte mi...ja neviem, kde som...a je tu...krv...a..." Hysterický vyratúvala. Agenti na seba vytreštili oči.
"Upokojte sa, ste zranená...snažte sa upokojiť, pomôžeme vám...ja som Ryan...ako sa voláte?" Snažil sa upokojiť ženu na druhej strane telefónneho spojenia.
"Ja som...som Lara....neviem kde som, ani ako som...." Zafňukala.
"Lara?! Lara Bradleyová?" Zhíkol.
"Á...áno...ako viete...že....prosím, pomôžte mi...asi mi tečie krv...je všade....
Agentka vyletela z izby.
"Ostaň na linke Lara, pokúsime sa zamerať tvoj telefón...nájdeme ťa, len sa upokoj...bolí ťa niečo?"
"Nie, ale je tu krv..."
"Snaž sa zistiť, či krvácaš...ak áno, musíš zatvoriť ranu..aj rukou...hovor so mnou...budeš v poriadku...čo je okolo teba? Čo vidíš?"
"Sú tu len samé lesy...a.. pôda taká žltá a prašná...asi sa mi ruší spojenie...a nepočujem vás! Pomôžte mi prosím!" Skríkla zúfalo a prerušila rozhovor. V duchu sa pousmiala. Ani netušila, že ma herecké vlohy.
"Lara!" Skríkol Ryan na hluché slúchadlo. Okamžite vytočil číslo naspäť. Ohlásila sa.
"Stratila si sa mi...neskladaj, aby sme ťa dokázali cez moje telefónne spojenie vystopovať...hovor mi, čo ešte vidíš.." Lara s nim ticho komunikovala. Správal sa k nej jemne a snažil sa ju za každú cenu udržať pokojnú, aby nepodľahla panike. V duchu ju tieto klamstva zamrzeli, ale nemala na výber.
"Máme ju, je na tom istom mieste, kde aj ty! Ideme po ňu aj s chemickou jednotkou." Vtrhla dnu agentka.
"Lara našli sme ťa, o chvíľu je tam pomoc, všetko bude v poriadku...spomínaš si na mňa?"
"Nie, nepoznám vás...nikdy sme sa nevideli."
"Videli Lara, som vyšetrovateľ, prišiel som k vám...pomáhal som ti baliť..." Navodil jej spomienky.
"Ách! Spomínam si...mám vaše telefónne číslo, dali ste mi ho? A ako som odišla z nášho bytu? Na nič si nespomínam..."
"Nie, nedal som ti moje telefónne číslo..."
"Mala som ho vo vačku na papieriku aj s týmto telefónom...a..." Prerušila rozhovor. Volal jej naspäť, ale už sa s nim nechcela rozprávať. Hrýzlo ju svedomie. Položila sa na zem a snažila zaspať. Vedela, že to chvíľu potrvá, kým ju nájdu a ona bola na smrť vyčerpaná. Prebudil ju dotyk chladných rúk. Skláňal sa nad ňou muž v protichemickom obleku. Trhla sa od ľaku, tentokrát to nemusela hrať, lebo ju naozaj vyľakal.
"Len pokoj Lara, prišli sme ti pomôcť...ale hrozí nebezpečenstvo, že si kontaminovaná...a preto najskôr musíš prejsť očistou.."
"De...desíte ma, nechajte ma, neubližujte mi..." Hysterický skríkla. Muži si vymenili medzi sebou pohľady. Z ničoho nič ju zvalili na zem a niečo jej vpichli. Kým zaspala pomyslela si, že to boli sedatíva. Predpokladali, že je úplne hysterická a v šoku, takže pre jej dobro bude lepšie, ak dekontaminačnú procedúru prejde v spánku.

Komentáre 7

aknit11 dňa 16.05.2014 - 02:33

Tak som sa zase odtrhla :-)

Lenka R dňa 16.05.2014 - 09:47

Už teraz sa teším na ďalšie pokračovanie (clap) (clap) (sun).
Prajem ti krásny víkend .

tomicka dňa 16.05.2014 - 12:10

waw!waw!waw! Zboznujem, ked sa odtrhnes :-) Lenka aj ta medzi nami vitam. Vitaj v nasom klube zavislaciek (giggle) Aknit davas priestor mojej fantazii. Uz teraz si lamem hlavu, kde to skonci, co ten jej otec pre nu pripravil :-) A samozrejme, teraz bude Ryan cely na makko, maju podobny osud, ale ked si spomenie a verim, ze ho nechas si spomenut, to bude riadna mela, ked zisti, ze to na neho len hrala (giggle) A James nema chybu. Tak som sa narehotala. Ten stredny prst na konci, to bola ceresnicka na torte (giggle) A zase musim podotknut, ze skladam klobuk pred tvojimi informaciami.(y)

Lenka R dňa 16.05.2014 - 13:13

Ďakujem . To si vystihla - fakt si pripadám ako "závisláčka" (giggle) Prvé čo si otvorím , keď zapnem počítač, je táto stránka a teším sa na každé nové pokračovanie. Obdivujem úžasnú fantáziu aknit a taktiež jej vedomosti z rozličných oblastí , klobúk dolu (clap)

LanaSavara dňa 18.05.2014 - 21:20

:-D prave sa ma doma pytali preco som taka modra.... Ankit - ved ja som aj dych zadrziavala od napetia, zabudala som dychat :-D. Mna fakt asi raz odvezu, tak uzasne pises, cloveka vtiahnes do deja a som ta tam aj so zakladnou zivotnou funkciou. Inak ten komp je iny kolik, som sa narehotala :-)
Vitam Ta Lenka :-)

nevetko dňa 18.05.2014 - 21:32

ajjajááá máme novú členku v klube, no vitaj Lenka (hug) . nevetko vytreštila oči na monitor(giggle), hlavne pri tej časti keď sa začala rozprávať z Jamesom z toho som bola trochen hop sem hop tam hore ušami (giggle) ale pochopila som podstatu (giggle)a to je hlavné (giggle). tomicka Aj ty si s toho paf ? tvoj komentár to vystihuje presne . Ja sa už opakujem ale bude ešte tuho a aj tej srandy si myslím (giggle). aknit nás ešte nikdy nesklamala .(y)(y)(y)

aknit11 dňa 18.05.2014 - 21:49

Ďakujem dievčence, som rada, že vás to baví :-) Ešte napíšem dielik, dva Lary a musím sa vrátiť aj k ostatným a hlavne dokončiť Anabell :-) Už chýba len posledná kapitola (alebo dve? (giggle)) a ja nie a nie sa k nej dokopať :-)