Skočiť na hlavný obsah

Lara 12

Pridal aknit11
dňa 19.05.2014 14:02

Niekto sa dotýkal jej ramena. Podvedome ruku uchopila a skrútila. Ozvalo sa bolestné za-úpenie a zakliatie.
" Ian, daj tu paprču preč, inak ti ju dolámem!" Zašomrala omámená a lenivá otvoriť oči.
"Na pätnásťročné dievča dosť agresívne a pudovo reaguješ." Ozval sa tichý, príjemný smiech. Zodvihla hlavu, ale bola priťažkou od sedatív a tak jej len bezvládne klesla dozadu a oči utiekli niekam dohora. Keď konečne prinútila svoje viečka poslúchať a zostať otvorené, rozmazane zahliadla sedieť niekoho na stoličke, vedľa jej postele. Zažmurkala.
"Čo mi to šľahli? Mám pocit, akoby mi do hlavy vypustili roj včiel...a kde som to vôbec." Prešla očami po pre-sklenej miestnosti v ktorej bola zatvorená.
"Som v teráriu, ako potkan?" Neveriacky zaštikútala, ešte stále dezorientovaná. Muž na stoličke sa zase zasmial.
"Pripadá vám to, ako vydarený žart? Mne teda vôbec nie!" zahundrala.
"Neboj sa je to len dekontaminačná komora, o chvíľu ťa prevezú na normálnu izbu.
"Čo sa stalo?" Zaujímalo ju a uprene sa na neho zadívala. Ešte stále ho dobre nevidela.
"Zasiahlo ťa nejaké žiarenie, tak si musela prejsť očistou..."
"Prečo na sebe nemáte "skafander", ako kozmonaut? Ten maník, čo ma nadopoval ho mal...k smrti ma vydesil, myslela som, že je ufón!" uškrnula sa. Ryan sa tentokrát nahlas rozosmial. Lare sa na chvíľu rozmazané videnie rozjasnilo. Prekvapene na neho civela.
"A len tak, pre ujasnenie...neklamú ma oči a naozaj máte na sebe len tu nočnú košeľu...sedíte na tej stoličke s holým zadkom, alebo som ešte nadrogovaná?!" So stoickým pokojom sa spýtala. Ryan sa rozrehotal, až mu začali tiecť slzy z oči. Lara na chvíľu zodvihla hlavu, prešla pohľadom po jeho holých nohách, uškrnula sa a spustila hlavu na podhlavník.
"Nachladnú vám varlatá..." Odfúkla a zatvorila oči. Výbuch smiechu, ju opäť prinútil otvoriť oči.
"Zrejme aj vám niečo šľahli, lebo to vôbec nie je smiešne...bude to bolieť, ako fras...niežeby som mala varlatá...len predpokladám." S rozšírenými zrenicami na neho hľadela, pokývala hlavou na dôraz a opäť odkväcla.
"Mám spodné prádlo Lara, takže si vôbec nemusíš robiť starosti o moje pohlavné orgány." Smejúc sa jej vysvetľoval.
"Nooo...ja si vôbec nerobím, keď vám aj odpadnú..." Mávla rukou a zachichotala sa. Ryan sa zase rozosmial. Uvedomil si, že sa prvý krát smeje od...ako sa to všetko stalo. Cítil sa pri nej...tak spolupatrične. Mali rovnaký osud. V duchu si prisahal, že príde nato, čo sa im stalo. Dlhuje to sebe a aj tomu dievčaťu, ktoré si zrejme ťažkú hlavu nerobilo z toho, čo sa s ňou dialo. Už pred tým si všimol, že je zvláštna. Zvláštna, ale veľmi zaujímavá. Tajomná, plná akejsi vnútornej sily. Držala sa veľmi statočne aj napriek tomu, čím prešla za posledných pár hodín. Počnúc smrťou svojho otca, až do jej zmiznutia. Teraz bola pod vplyvom sedatív, ale niečo mu hovorilo, že nebude veľký rozdiel v jej správaní. Uvedomil si, že dievčina sa prihlúplo usmieva..
"Čo to do mňa napumpovali? Je to dobré...celkom ma to odrovnalo...dokážem sa baviť s cudzím chlapom o jeho varlatách a pritom ho ani nevidím... a celá miestnosť sa mi krúti a krúti...víííííí..." Zatiahla a rozchichotala sa. Zasmial sa. Bola taká roztomilá a podarená.
"O chvíľu to prejde Lara a nie som až taký cudzí...už sme sa stretli a telefonovala si mi...Som Ryan..."
"Viem kto ste, spoznala som vás." Preriekla už vážne a zabodla sa do neho pohľadom. Prekvapený si uvedomil, že v jej očiach, niet ani stopy po smiechu, či omámení zo sedatív. Zrenice sa prudko stiahli a chladne ho pozorovali. Ten pohľad poznal...bol mu povedomý, akoby..Potriasol hlavou a sústredil sa, ale už zase sledoval ten milý, nahlúply úsmev na jej tvári. "Zazdalo sa mi to", presvedčil sám seba v duchu. Zdalo sa mu, že zadriemala.
"Našli už vraha môjho otca?" spýtala sa ticho so zatvorenými očami. Prekvapene sa na ňu zadíval.
"Sú na stope Lara, majú nejaké nové fakty. Dostanú ich..." Presvedčivo hlesol.
"Čo bude teraz, čo s nami urobia?" zaujímalo ju ďalej.
"Prečo by mali s nami niečo robiť? Prejdeme si bežné vyšetrenia a ak budeme zdravotne v poriadku...ja sa vrátim k svojmu životu a ty k svojmu...Lara...ehmm...pamätáš si niečo? Kde si bola, alebo kto tam bol...čokoľvek."
"Boli sme tam spolu." Ticho priznala.
"Čo?!"
"Ste hluchý agent? A nehovorí sa čo, ale prosím! Boli sme tam spolu."
"Kde Lara, čo si pamätáš?"
"Máte okno, že?!" Škodoradostne sa uškrnula.
"Na takú malú šťandu, si drzá, ako ploštica!" Zavrčal. Zachichotala sa a počul zase to jej vííííí...pravdepodobne sa s ňou miestnosť krútila od množstva sedatív.
"Lara sústreď sa! Otvor oči a pozri sa na mňa!" Rozkázal prísne. Zaškúlila na neho.
"Načo sa mám sústrediť? Na vaše holé kolienka? Jééjky...tuším ste si ich rozbili...to muselo byť áááučííí...či na vaše hviezdičkové boxerky, ktoré ste si obliekli, aby vám nenachladli...hihihii veď, viete čo...víííííí...neviete dokedy ma budú s terarkom krútiť?!" Zaškerila sa. Bezmocne zafučal. Bolo mu jasné, že z nej veľa nedostane. Bola nadrogovaná a reagovala akousi škodoradostnou eufóriou. Uvedomil si, že do neho naschvál zapára. Netušil prečo, ale už aj pred tým spozoroval jej antipatiu, voči jeho osobe. Uvažoval nad tým zvláštnym dievčaťom. Mimovoľne sa zasmial. Niečo si šomrala a hľadala po prikrývke, podchvíľou sa uškŕňala. O chvíľu sa mračila, šomrala niečo o paskude, čo ju oblizovala a zase sa chichotala. Zazvonil na sestru.
"Koľko toho dostala ? Kedy príde k sebe, zatiaľ tára z cesty." Spytoval sa cez mikrofón, zabudovaný na stene.
"O pár hodín bude úplne fit, zdupľovali jej dávku, vraj sa počas prevozu prebrala a takmer vyskočila z helikoptéry...dávame jej kapačky, aby sa z nej sedatíva rýchlejšie vyplavili. Mali by ste sa vrátiť do svojej izby agent. Keď sa z toho vyspí, dáme vám vedieť." Poslúchol. Pomyslel si, že nie je najhorší nápad, si na chvíľu pospať. Zatvoril oči a hlavou mu prechádzalo množstvo úvah. Uvedomil si, že všetky sa točia okolo Lary. Nepovedala mu toho veľa, ale jednoznačne toho vedela oveľa viac, ako on. Skladal si dokopy útržky informácií, ktoré o nej mal. Nechodila do školy, ale predsa písala kódom, ktorý museli poslať až na kryptografické centrum, pretože na pobočke si s ním nedokázali poradiť. Bola zdatná v boji a reagovala impulzívne a vždy obranné, akoby sa často musela brániť. Pred kým a prečo. Povedala mu, že "tam" boli spolu. Vedela, kde boli? Pamätala si to? Keď ju našli, nevedela kde je, ani ako sa tam dostala. Bola zakrvavená a mala na sebe jazvy. Krv na jej tele aj odeve bola jej. Lekári usúdili, že jazvu na ramene spôsobil veľmi ostrý predmet. Mačeta, alebo väčší nôž. Rana bola hlboká a nebola zašívana. Podobne, ako jeho rana bola vyhojená. Na lopatke ranu a následné zlomenie kosti spôsobil úder tupým predmetom. Nedokázal pochopiť, ako mohli zmiznúť bez stopy, potom sa objaviť na úplne inom mieste, s jazvami po vážnych zraneniach, celý od krvi, ale rany boli zacelené. Nedávalo to zmysel, jednoducho to bolo nemožné. Vrátil sa v spomienkach až na začiatok. Niečo prehliadal a tak si premietal všetko od prvého okamihu, ako prišli za Larou s oznámením, o zavraždení jej otca. Prudko sa posadil a vyvalil oči. Spomenul si, ako ho Lara cez seba prehodila a prekvapená, vyvedená z miery vyhŕkla, že nemá jazvu. Spomínal si celkom presne...rozhalila mu košeľu na hrudi...a... Skočil z postele na rovné nohy. Najradšej by za ňou utekal, strčil ju pod ľadovú sprchu, aby sa prebrala, len aby dostal svoje odpovede. To dievča niečo vedelo a on bol pevne rozhodnutý dostať z nej informácie. Hneď nato si spomenul... hviezdičkové boxerky...podpichovala, že či sa ma na ne sústrediť. Dnes ich nemal na sebe, ale mal ich na sebe.... v deň, ako zmizli. Netrpezlivo vyčkával, kedy sa preberie. Spala skoro sedem hodín. Hneď potom ju previezli do nemocničnej izby.

Sedela na posteli a pozorovala hodiny. Obliekla si bavlnené pyžamo. Cítila sa oveľa pohodlnejšie, ako v tej rozhalenej nemocničnej košeli. Zapla televízor, ale keď zazrela svoju fotografiu a správy o smrti čerstvého multimilionára a záhadu okolo jej zmiznutia, roztrpčená ho vypla. Dvere sa otvorili a dnu vošiel už oblečený agent Samers. Lara si uvedomila, že ako vždy vyzerá, akoby vyšiel z módneho časopisu. Zamrmlala si nadávku a zagánila na neho, pretože jeho výzor jej zrýchlil tep. Prekvapene zodvihol obočie, tvrdo sa usmial. Posadil sa na kraj jej postele.
"Vedľa postele je stolička! A vás neučili klopať?!" Zavrčala útočne. Venoval jej posmešný úsmev.
"Nemusíš sa obávať, mám na sebe oblečenie aj spodné prádlo...ale nie hviezdičkové...spomenul som si!" Zavrčal nebezpečne. Zľakla sa a reflexívne odsunula.
"Načo, že ste si to spomenuli?" Spýtala sa obozretne.
"Keď už sme viedli zaujímavú debatu o mojom spodnom prádle...spomenul som si, že vtedy, keď som zmizol... mal som na sebe hviezdičkové boxerky a mňa by veľmi zaujímalo odkiaľ si to vedela!" úľavou sa takmer zasmiala.
"Prišli ste si pokecať o vašich hviezdičkových gatiach?! Myslíte si, že som vás tam kdesi vyzliekala, aby som zistila, aké gate nosíte?!" Posmešne sa uškrnula. Nozdry sa mu hnevom rozšírili a sval na líci mu začalo trhať.
"Nezahrávaj sa so mnou Lara! Vieš o tom oveľa viac, ako tvrdíš!"
"Naozaj? K tomuto zaujímavému dohadu ste prišli na základe, čoho?!...hviezdičkových gatí?" rozosmiala sa.
"A vôbec som maloletá! Nesmiete sa so mnou baviť o vašom spodnom prádle, mohlo by to narušiť môj psychický vývoj a morálny status. No...a..vy budete mať na krku obvinenie z obťažovania, či pedofílie...ešte nemám pätnásť, až pozajtra." Rýchlo dodala, so sladkým úsmevom. Drsne ju zdrapol za zápästie a pritiahol k sebe.
"Ak ma okamžite nepustíte, začnem vrieskať, ako najatá a naozaj budete mať problémy!" upozornila ho priškrtené. Prudko ju pustil a nahnevaný vstal.
"Keď to už musíte vedieť, bola som nadrogovaná a reklamy na hviezdičkové boxerky sú všade...je to najnovší hit...asi som si to dala do súvisu...taký frajer, namyslený alfa samec ako vy, si určite potrpí na najnovšie výstrelky! Stavila by som nato!" Drzo vysvetlila a pokrčila nos. Stál pri okne a neveriacky zalapal po vzduchu.
"Alfa sa...mec?! Ty malá, drzá opica! Čo si to vlastne dovoľuješ?!" Mykla plecami a uškrnula sa.
"Sme v demokratickej krajine, každý ma právo na svoj názor..." Ponúkla mu odpoveď.
"Ja ti dám demokratickú krajinu! " Rozzúrený sa k nej pohol. Stratil nad sebou kontrolu, ale priviedla ho na pokraj zúrivosti. Potreboval dostať odpovede, blaznel z nevedomosti, nenávidel ten pocit nemohúcosti a prázdnoty. Prudko trhol rifľovou košeľou. Cvoky povolili a odhalil nepeknú jazvu.
"Čo je toto Lara?!" Zahrmel a ukázal rukou na svoju hruď. Obrnila sa svojím cynizmom a uškrnula sa.
"Niežeby som nemala pohľad na odhalenú, svalnatú, mužskú hruď rada...ale...neomdliem od vzrušenia, ak vám ide o to...aj keď verím, že na niektoré ženy to môže mať takýto efekt..." Nahla sa na posteli smerom k nemu, aby lepšie videla a so záujmom uprela pohľad na jeho hruď.
"Fíha! A máte aj chlpy...hmhm...holíte si tu huňu, či? A tá nebezpečná jazva ...waw! To vám dodáva sex-apel...lovíte na to ženské? Žiaľ, musím vás sklamať.." Odsunula sa naspäť a pohodlne usalašila na posteli.
"Ja sa na niečo také nepálim, aj keď ste naozaj ukážkový exemplár...skôr ma vždy zaujme intelekt...a koľko vidím z vášho správania...tu nie ste až taký nadradený, tak sa láskavo zapnite, vy pedofil!" Sarkastický dokončila. Prudko zastal a v nemom úžase nad jej monológom, iba civel. Zaklial a začal si zapínať košeľu. Naozaj by mohla začať kričať o pomoc a ťažko by sa mu vysvetľovala rozopnutá košeľa. Prinútil sa upokojiť a zase sa posadil na okraj postele.
"Lara, počuj...čo keby sme sa dohodli?" Začal ticho.
"Agent Samers neviem, čo sa stalo, ale na rozdiel od vás si s tým nezničím život...nebudem sa užierať, je mi to jedno. Som tu, som v poriadku a nažive. To by malo byť pre vás tiež smerodajné. Chcem na všetko zabudnúť." Ticho, vážne prehovorila. Zabodol do nej podozrievavé oči. Nadobudla dojem, že jej vidí až na dno duše. Klamala. Bolo jej to nepríjemné, ale nemala na výber. Teraz musela vydržať. Závisel od toho jej budúci život. Nechcela ani pomyslieť na dôsledky odhalenia, jej tajomstiev.
"Neverím ti Lara! Vedela si o tej jazve...už vtedy v byte...vedela si to a ešte som ju ani nemal!" Chladne zasipel.
"Kde beriete tu istotu? Ako viete, čo je pravda a čo nie...čo ak sú to všetko len preludy, posttraumatický šok, alebo niečo také? Ako by som vedela o jazve prv, ako ste ju získali, ste normálny?! Na nič takého si nespomínam! Nebudem sa s vami viac rozprávať! Mám vás plné zuby, ste chorý! " Vybuchla prudko.
"Ale budeš...pretože to nie je žiaden prelud. Ja nie som blázon! Viem, čo si mi povedala."
"Viete čo?! Odmietam s vami komunikovať o čomkoľvek! Mám úplne iné starosti, ako sa hádať s paranoidným cvokom!"
"A čože ťa to tak trápi, že sa nebudeš baviť s paranoidným cvokom?!" Posmešne zatiahol, už zase rozčúlený. Nechápala, čo sa jej narobilo. Odrazu jej v hrdle navrela hrča. Nikdy nebola precitlivelá, ale v tejto chvíli mala všetkého dosť. Z oči jej vytryskli oči, aj napriek tomu, že sa chcela ovládnuť sa rozrumázgala, ako malé dieťa. Obrátila sa mu chrbtom, pretože sa hanbila za svoj plač, ale nemohla si pomôcť. Všetka bolesť, samota a smútok ju zastihli nepripravenú.
"Radšej nájdite vrahov môjho otca...lebo ja už nemám nikoho! To má trápi, môj neistý osud, smútok sa samota...." Vyhŕkla a znovu sa rozvzlykala. Ryan sa zahanbil. Jej trúchlenie mu pripomenulo v akej je to dievča situácií. Snažila sa byť statočná a on jej to neuľahčil. Práve naopak. Napádal ju, vyhrážal sa jej a necitlivo s ňou zaobchádzal. Možno si naozaj na nič nepamätá. Možno len hovorila z cesty, pretože bola predávkovaná sedatívami a on bol príliš podozrievavý a hľadal za všetkým nejaký význam. Možno mala pravdu a naozaj to bola len jeho predstavivosť. Veď, ako by mohla vedieť o jazve pred tým, ako k nej vôbec prišiel. A na nej boli tiež jazvy. Nevedela odkiaľ, ani ju to netrápilo. Možno hovorila pravdu a najlepšie bude, ak na všetko zabudne. Načo sťažovať situáciu? Bude lepšie, ak sa vráti k svojmu životu. Odstupom času sa to možno všetko vyjasní a on príde nato, čo sa vlastne stalo. Zahľadel sa ne jej chvejúce sa plecia. Nevidel jej do tváre, odvrátila sa od neho, akoby nechcela, aby ju videl. Uľútostilo sa mu jej.
"Lara, je mi to ľúto. Prepáč...nesprával som sa k tebe pekne....Vrahov tvojho otca nájdem, to ti sľubujem...pôjdu za mreže, odpykajú si to, čo vám spôsobili..." Ticho prisľúbil a bez ďalších slov vyšiel z izby.

Komentáre 7

aknit11 dňa 19.05.2014 - 14:07

Tak zase kúsok :-)

tomicka dňa 19.05.2014 - 16:55

Mam dost (giggle) ale mu dala (Giggle) (clap)(clap)(clap) Kde ty na tie splechy chodis? (clap)(clap)(clap) Tak zase netrpezlivo cakat, co bude dalej ;-(

nevetko dňa 19.05.2014 - 17:04

Ryan ma hviezdičkové plkotky(giggle)(giggle) . Zasa som sa narehnila (giggle) (giggle) aknit ty sa nezdáš (giggle)(giggle)(giggle) Dávam si socialistický záväzok že starému zoženiem hviezdičkové plkotky . Tak sľubujem . (giggle)(giggle)

Lenka R dňa 20.05.2014 - 13:15

(clap)(clap)(clap)(sun) si super !

LanaSavara dňa 20.05.2014 - 21:35

(rofl)(rofl)no mna picne (rofl)

tomicka dňa 23.05.2014 - 14:41

Nevetko, teba si viem zivo predstavit, ako MM navlecies do hviezdickovanych plkotiek (giggle)(giggle)(giggle)