Skočiť na hlavný obsah

Lara 13

Pridal aknit11
dňa 23.05.2014 12:11

Až keď odišiel, podarilo sa jej ovládnuť. V duchu si nadávala do citliviek. Takto sa strápniť pred sebavedomým agentom. Ešte, že si nič nepamätá. Po celý čas, čo boli spolu na "výlete" bola ona dominantná, teraz by jej určite s radosťou dal pocítiť svoju "prevahu". Ktovie, či si už všimol na sebe nejaké zmeny. Ak aj nie, nedá to na seba dlho čakať. Ešte stále je zo všetkého zmätený, ale len čo sa upokojí...všimne si, že je oveľa "výkonnejší".
"V tom čase, ja už musím byť dávno z dohľadu...zíde z oči, zíde z mysle....nedá si to do súvislosti so mnou...a čím ďalej budeme od seba, tým menšia je pravdepodobnosť, že si po čase spomenie..." Dumala už oveľa pokojnejšia. Vošla sestra s jedlom.
"Ako sa cítiš Lara? O chvíľu prídem a premeriam ti tlak a teplotu, zatiaľ sa najedz...Neskôr sa za tebou zastaví psychoterapeut." Sestra sa vrátila, ako sľúbila. Lara osamela.Nepáčilo sa jej stretnutie s psychoterapeutom. V duchu už uvažovala, že bolo chybou poslúchnuť otca a objaviť sa. Nevedela, ako to myslel, ale zatiaľ nič z tohto, jej nepripadalo pozitívne a nepoukazovalo na nejakú bezproblémovú budúcnosť. Nedokázala si ani predstaviť, ako to myslel. "Budeš žiť pohodlný a slobodný život, sľubujem, naozaj." Presvedčila samu seba, že musí ockovi dôverovať a splniť o čo ju žiadal. Aspoň sa pokúsiť.
"V najhoršom prípade zdrhnem." Skonštatovala v duchu a vrátila do postele. Nudila sa a tak zase zapla televízor. V správach bol jej prípad, ešte stále udalosťou číslo jedna. Policajne riaditeľstvo vydalo prehlásenie. Zamračila sa, keď spravodajstvo zverejnilo miesto jej pobytu. Záber na nemocnicu s novinármi pred budovou,hovoril sám za seba. Niekto zaklopal. Vrhla pohľad k dverám a zagánila na prišelca. S úsmevom vošiel. Nevýrazný muž, na ktorom sa podpísal, jeho stredný vek. Pátravo sa na neho zadívala a uvedomila si hĺbku a inteligenciu pohľadu. Bez záujmu vypla televízor a v očakávaní na neho uprela rado-znalé oči.
"Nemusíš sa báť, k tebe sa nedostanú...Začal s úsmevom.
"Nebojím sa." Odvetila chladne.
"Lara, veľa som o tebe počul, som Clark a ak dovolíš, rád by som sa s tebou porozprával." Ukázala mu rukou na stoličku. Považoval to za dobré znamenie a s úsmevom sa posadil.
"Nebolia vás lícne svaly?"
"Prosím?"
"Pýtam sa, či vás nebolia mimické svaly..ten profesionálny úsmev, musí byť náročný...čo sa mňa týka, nemusíte to na mňa hrať, dám prednosť úprimnosti" Hlesla.
"Zvykol som si, nebolia...možno na začiatku praxe." Odpovedal pravdivo.
"Byť cvokárom asi dáva zabrať...nemáte z toho sám problémy? Myslím, profesionálna deformácia...tiky, nočné mory a tak podobne?"
"Ani nie, stačí sa odosobniť..a dokázať oddeliť realitu od sugescie..."
"Darí sa vám to, alebo si len myslíte, že je tomu tak?" Zvedavo sa do neho zavŕtala očami. Chvíľu sa premeriavali.
"Si vnímavé dievča Lara...Verím, že sa mi to darí."
"Zrejme často počujete veľa čudných veci..." Skonštatovala.
"Povieš mi tiež nejakú?" Usmieval sa.
"Ani nie, iba som zmizla z môjho bytu...našla sa na mexickej hranici, po pár hodinách, zakrvavená s riadnym oknom...a aby som nezabudla s jazvami a ožiarená...nič neobyčajné, úplne bežná vec, no nie?" Uškrnula sa. Psychiater sa zasmial.
"Nevyvoláva to v tebe zmätok? Nechcela by si vedeť, čo sa naozaj stalo?" Zamyslela sa.
"Neviem, ani nie...Niekedy je nevedomosť, milosrdenstvom." Pomaly so zvrašteným obočím prehovorila. Mlčal,čakal, akoby vytušil, že bude pokračovať.
"Je to také absurdné a neuveriteľne...myslím si, že to asi nebolo nič pekného, všetka tá krv a ...asi radšej nechcem vedieť, čo sa stalo." Zakončila ticho.
"Kde si vyrastala Lara?" Zmenil tému.
"V Alabame..na farme s mojim ockom."
"To, čo sa stalo tvojmu otcovi je poľutovaniahodné, nebudem ti rozprávať, ako veľmi mi je to ľúto...ani, že ma to hrozne mrzí, bolo by to klamstvo. Nepoznal som ho, takže je ťažko ľutovať niekoho, koho si nepoznal. Ale je to tragédia, ktorá ovplyvni a zmení tvoj život. Krutý zločin, ktorý tebou otriasol až v základoch. Pevne verím, že polícia vrahov nájde a postaví pred spravodlivosť."
"A ak nie?"
"Lara niekedy ma spravodlivosť veľmi ťažkú a kľukatú cestu, ale pravda vždy vyjde najavo.
"A keď niekto spravodlivosť miluje...ona spôsobuje čnosti, lebo ona vyučuje miernosti a opatrnosti, spravodlivosti a pevnej odvahe, od ktorých nič užitočnejšieho nieto v ľudskom živote. Keď chce niekto zasa veľa vedieť...ona pozná minulosť a odhaľuje budúcnosť, pozná slovné zvraty prísloví a rozlúštenie hádaniek, dopredu vie znamenia a zázraky, priebeh dôb a časov." Citovala s potmehúdskym úsmevom.
"Preto som si zaumienil priviesť si ju domov, aby som s ňou žil. Vedel som, že radkyňou mi bude v šťastí, tešiteľkou v starostiach a zármutku. To pre ňu nadobudnem vážnosť u ľudí a česť u starších, hoc mladý som. Starý zákon. Kniha múdrosti 8,7 (Šalamúnova)" Pokračoval s úsmevom lekár. Pochváľne mu zdvihla palec.
"Bod pre vás doktor." Zasmial sa.
"Si židovka, alebo kresťanka?" Zaujímalo ho.
"Nie som veriaca. Vy doktor, v ktorého Boha veríte?"
"Neuprednostňujem žiadnu religióznu náuku, ale slušný a spravodlivý život. Taký, aby človek nemusel na konci ľutovať, že žil. Ako sa štrnásťročné dievča dostalo k tomu, že cituje pasáže zo starého zákona a pritom nie je veriaca?"
"Žila som v Alabame na samote. Tak som prečítala všetko, čo sa mi dostalo pod ruku. Starý zákon tu nechal niekto pred nami. Šalamún mi pripadal dosť pokrokový a demokratický, keď zoberieme do úvahy, že žil v nejakých 970 a 931 pre Kristom, aj keď je diskutabilné, že všetko, čo je napísané, skutočne napísal on sám. ."
"Mala si tam kamarátov?"
"Boli sme na samote. Najbližší sused bol dvadsať míľ."
"A čo v škole, mala si tam nejaké priateľky."
"Nechodila som do školy." Prekvapene sa na ňu zadíval.
"Myslel som, že tento údaj v tvojom zázname...je nejaký omyl. Prečo ťa tvoj otec nezapísal do školy?"
"Považoval to za stratu času. Myslel si, že by som sa tam nudila. A mal pravdu. Nudila by som sa. " Vystrúhala mučenícku grimasu.
"Školu považoval za stratu času? Ako si sa teda naučila čítať a písať?"
"Učil ma ocko...vlastne čítať som sa naučila sama...ale vzdelával ma ocko. Bol to múdry človek so širokým spektrom záujmov." Vysvetľovala ticho.
"Hmhm.. Prekážalo by ti, keby sme si urobili test? Ak sa nato necítiš, nemusíš Lara. Nenútim ťa, ale bolo by dobre, keby sme vedeli, kam ste prišli s úrovňou tvojho vzdelávania. Neskôr ťa podľa vedomostných testov, zaradia do školského systému."
"Ak vám to urobí radosť? Do školy aj tak nebudem chodiť."
"Prečo nie? Nechcela by sa ďalej vzdelávať, mať kamarátov...spoločnosť?"
"Ani nie, nie som veľmi spoločenská...nepotrebujem ku šťastiu spoločnosť a sedieť v škole každý deň...ehmm...asi som už stará, aby som si nato zvykala...dávam radšej prednosť individuálnemu štúdiu." Vážne preriekla. Chvíľu ju pozoroval. Otvoril svoj kufrík a vytiahol papiere vo formáte A4. Podal jej hrubú knihu a pero.
"Použi to ako podložku.." Navrhol. Pozrela na titul zväzku.
"David Rosenhan? Jeho slávny experiment na overenie validity psychiatrickej diagnózy? Celkom slušne vystihol "teóriu nálepkovania". Dúfam, že by mu neprekážalo, že som si z jeho experimentu, urobila podložku na písanie...ale keďže umrel v 2012-tom, už mu to asi nebude vadiť."
"Poznáš jeho práce?" Prekvapenie v jeho tvári, na tej jej vyvolalo úsmev.
"O simulovaní psychiatrickej diagnózy? Áno, aj keď v dnešnej dobe by sa schizofrénia ťažko dala simulovať, stačí urobiť genetiku, ak je chyba na chromozóme číslo šesť, môže sa o nej uvažovať, či pri bipolárnej poruche, na chromozóme osemnásť a dvadsaťjeden, ale najskôr sa musí vylúčiť fyzickou prehliadkou, možnosť pôsobenia iných patogenných stavov, ako je prítomné ochorenie štítnej žľazy, alebo tumor na mozgu...ale to je na dlho, nechala som sa uniesť, doktor..." Zaškerila sa a uchopila papier. Neveriacky na ňu hľadel.
"Často si sa nudila?" Prehodil žartom. Zahľadela sa do otázky.
"To si zo mňa strieľate? Je to pre malé deti..." Zahundrala, rýchle vyplnila všetky otázky a podala mu výsledky.
"Dobre, to bolo učivo ročníkov jedna, až štyri. Teraz preskočíme od päť, do deväť." Podal jej ďalšie natlačené stránky. Pochybovačne, nespokojne zacmukala. Rovnako rýchle vyplnila aj tieto tlačivá.
"Výborne Lara...ideme ďalej?" S úsmevom ju pokúšal.
"Ako chcete, môžeme sa takto ihrajkať aj do zajtra..."
"Dobre, čo keby sme teraz skúsili nejaký psychotest, alebo IQ test." Na chvíľu podozrievavo prižmúrila oči, potom prikývla. Prijala hárky papiera a začala ich vypisovať.Lekár vybral z kufríka stopky a odštartoval čas.
"Ak vypíšem tie papiere pred časovým limitom a slušne body, bude posudok v môj prospech, alebo mi skôr uškodí?" Spýtala sa, akoby mimochodom.
"Myslím, že v tvoj prospech...aj keď uvažujúc o tvojej nechuti k štúdiám, o tom začínam pochybovať." Usmieval sa na ňu.
"Je profilovanie maníkov vaše zamestnanie, alebo hobby?" Zaujímalo ju, pritom sklonená nad papiermi písala testy.
"Mohol som tušiť, že nato veľmi rýchlo prídeš...niekedy je to náročné." Odvetil vážne.
"Nemáte chuť, im niekedy ublížiť?" Podala mu papiere. Zastavil stopky.
"Prečo by som im ubližoval?"
"Napríklad...sedí pred vami beštia v ľudskej koži a práve ste zistili, že všetky tie hrôzy, ktoré napáchala...práve ste zistili, že to robila len preto, že sa jej to páčilo a vôbec to neľutuje...je príčetná a inteligentná a so sadistickou radosťou vám rozpráva, čo všetko svojím obetiam vykonala. Nemáte chuť im vtedy ublížiť? Dievča hľadalo v jeho tvári pravdu. Keď ju našla, spokojne kývla.
"Myslela som si, mne by tiež zišlo na um...dať im to zakúsiť na vlastnej koži, ale keďže ste cvokár, musíte sa ovládnuť." Dodala ticho. Zarazene na ňu hľadel.
"Vyhodnotím tie testy a uvidíme, kam sme sa dostali." Spamätal sa a vstal.
"Len do toho doktor, ale do školy ma nedostanete, len..podotýkam, aby sme sa hneď na začiatku vyhli nesprávnym záverom." Zaškerila sa. Lekár v jej očiach okamih pátral, ale po predchádzajúcej vážnosti a hĺbke jej úvah, nebolo ani stopy. Šibalské ohníčky, ho rozosmiali.
"Dobre Lara, idem nato...zastavím sa neskôr, ak by ti to neprekážalo."
"Pokojne, len si to užite...a nemáte v tom kufríku niečo zaujímave na čítanie, alebo nejaké testíky? Dosť sa nudím.." Žmurkla na neho. Pokrútil hlavou a so smiechom vybral zo svojej pracovnej tašky hrubý zväzok.
"Sú to vysokoškolské skripta, prednášam zopár študentom. Patogenéza správania..." Zasmial sa, keď jej oči zažiarili zvedavosťou a vyšiel. Osprchovala sa, prezliekla a zahĺbila do čítania. Nevšimla si, keď poobede zaklopal Ryan a vošiel. Až keď sa zastavil pri stole, kde sedela, prekvapene zodvihla hlavu.
"Ahoj, prv ako ma zvozíš, klopal som." Vysvetľoval s úsmevom.
"Potrebujete niečo, agent?" Milo hlesla, až ho prekvapila jej zmena správania.
"Potrebujeme sa s tebou porozprávať.."
"Začali ste si onikať, alebo príde ešte niekto?" Neodolala, aby do neho "neštuchla". Zasmial sa na jej drzej grimase.
"Prídu ešte moji kolegovia zo špeciálneho oddelenia a lekár, ktorý s tebou poobede robil testy."
"Fíha, cvokár, špecialisti...pointa toho všetkého sa mi zrejme nebude pozdávať." Ozvalo sa zaklopanie a dnu vošli traja muži. Všetkých poznala. S tým rozdielom, že obaja agenti z kryptografickej jednotky si na ňu nespomínali. Lare preletelo hlavou, že aj napriek tomu, že sa minulosť vrátila, všetko sa vymazalo, určite veci sa predsa len opakujú. Ocko by povedal, že určite veci v živote, sú osudové, nedá sa im vyhnúť. Nech robíš, čo robíš, aj tak sa udejú.
"Toto je Lara Bradleyová a toto sú špeciálny agent Tomasher a Isman, doktora Percana ti nemusím predstavovať." Ryan rýchle vybavil formality. Drzo ich prešacovala očami.
"To "špeciálny" ...je iba patetický výraz, alebo ste aj v niečom špeciálny?" Zádrapla. Tomasher sa na ňu usmial, ako na malé dieťa. Rukou ukázal na stoličku. Prikývla a muži sa posadili.
"Sme kryptografovia Lara."
"Ách! Našli ste ockove zápisky." S porozumením vyhŕkla. Michael sa na ňu zadíval s blahosklonným úsmevom. Akoby jej priamo povedal. " Dievča, my vieme, že tie zápisky sú tvoje."
Prevrátila očami a zafučala.
"Pochopila som. Prizvali ste si súdneho grafológa a ten vám urobil analýzu ručného písma, ktorú porovnal so vzorkou, ktorú som tak ľahkovážne poskytla, tuto cvokárovi. Potvrdil vám, že obe vzorky písma sa zhodujú..." Kritický sa zahľadela na psychiatra. Mal z toho nepríjemný pocit a uhol pohľadom.
"Tak vám treba doktor. To nepríjemné, čo cítite...je hanba... zaslúžite si ju, za zradenie dôvery pacienta. Verila som vám!" So zadosťučinením sa uškrnula. Muži na ňu mlčky zamračene hľadeli. Ryan pohoršene zalapal po dychu.
"No... nemusíte tak na mňa gániť. Je všeobecné známe, že som drzá a nekultivovaná...mám totiž nato vek!" Dodala nepriateľský a pobrala sa k posteli.
"Nemám vám čo ponúknuť. Tie zápisky som prepisovala ja, to je pravda...ale sú to zápisky môjho otca. Nezaujímali ma jeho nezmyselné slová a čísla. Mal rád kódy, šifry, rébusy a všakovaké hlavolamy. Vždy sa tešil, keď som mu jeho zápisky po-prepisovala...mal totiž strašný, nečitateľný rukopis...často na niečom pracoval, ale nikdy ma do toho nezasvätil..kryptografia nie je mojou obľúbenou činnosťou...A teraz, ak by vám neprekážalo...nie je mi dobré, tak ma ospravedlňte!" Dodala ticho.
"Lara snažíme sa s tebou jednať, čo najcitlivejšie...ale nijako nám nevychádzaš v ústrety. Takže nás nútiš k tomu, aby sme s tebou prestali jednať v rukavičkách!" Zasyčal tvrdo Samers.
"Vyhrážate sa mi agent? Urobte krok k posteli a začnem vrieskať, ako šibnutá! A tá horda novinárov, čo stepuje pred budovou, si zgustne na mojom príbehu žalostiacej, utláčanej siroty." Škodoradostne sa zasmiala. Psychiater ho pokarhal očami a nesúhlasne pokrútil hlavou.
"Lara, ten zápisník sa našiel v tvojej izbe...a našiel som ešte ďalší papier v smetnom koši. Keď sme prišli, práve si písala...tak nehovor, že to boli poznámky tvojho otca." Prinútil sa k miernejšiemu tónu Ryan, ale napriek tomu, sa nevzdával.
"Naozaj? Vidíte aj cez zatvorené dvere? FBI má super-hrdinov s röntgenovými očami?! Fíha!" Pokúšala posmešne. Lara si uvedomovala, zúrivosť, ktorá mu dútnala v tvári. Sval na líci už pulzoval. Poznala jeho reakcie. Strávila s ním dosť času, aby vedela, že stráca posledné zvyšky sebaovládania. Očakávala každým okamihom výbuch hnevu.Ryan bol veľmi horkokrvný.
"A keď ste sa mi už hrabali v odpadkoch, dúfam, že ste ich aj vyniesli, aby to u nás nesmrdelo...hlavne v kúpelní, boli tam použité hygienické vložky." Zaškerila sa a doliala poslednú kvapku oleja, do ohňa. Zúrivý sa pohol k posteli.
"Ty drzá opica!" Vyštekol. Prehne to dievčisko cez koleno a nech si vrieska, koľko chce, zaumienil si. Michael aj s Ismanom ho ledva udržali.
"Choď von Ryan!" Prísne mu zavelil doktor Percan. Ryan strelil dverami a posadil sa na chodbe, šomrúc si popod nos nadávky.
"A hráč číslo jedna už sedí na trestnej lavici! Team je oslabený, môžu z toho pozerať problémy a zvrátiť tým situáciu v neprospech celého mužstva!" napodobňujúc temperamentný hlas športového komentátora počas zápasu, zaburácala. Spokojne si pomädlila ruky a s víťazoslavným úsmevom zodvihla hlavu.
"Tak to by sme mali, kto je na rade?!"
"Provokáciou nič nedosiahneš Lara, čo keby ťa bol udrel?"
"Verte mi "špeciálny" agent Tomasher, že ten zlomený nos, či mončo by stali zato." Tajomne preriekla s dôrazom na "špeciálny". Michael sa uvoľnene zasmial.
"Mňa nevyprovokuješ Lara." Oči jej inteligentne zasvietili, takmer akoby hovorili, stavíme sa?
"Mohli by sme sa dohodnúť..." Navrhol ticho psychiater. Bokom na neho blesla pohľadom, oprúc sa na lakťoch.
"Nemáte nič, čo by ma mohlo zaujať, ako protihodnota." Odmietla jednoducho.
"Možno by sa predsa len niečo našlo." Uprene ho pozorovala, odhadujúc možnosti.
"Mohli by ste mi zariadiť pohodlnú budúcnosť. Som v opatere štátu...a "pestúnska" starostlivosť ma veľa podobizni." Zodvihol pochvalne palec a zazubil sa.
"Fascinuje ma hĺbka tvojho intelektu. Presne to som mal na mysli. Dokážeme ti zariadiť budúcnosť, akú si budeš želať...Možno si myslíš, že si bohatá a nepotrebuješ našu pomoc, ale vyvediem ťa z omylu. Tie peniaze nedostaneš, až do svojej plnoletosti. Tri roky sú dosť dlhý čas a je na tebe, ako ho stráviš." Kul železo za horúca.
"Tie peniaze s tým nemajú nič spoločné. Vlastne ich ani nechcem." Preriekla ticho.
"Prečo nie, je to obrovská suma. " Zaujímalo Clarka.
"Sú špinavé od krvi, môjho ocka stáli život a ja som zato zodpovedná. Ja som mu dala tie čísla..." Ticho seba-obviňujúc zašepkala a výčitkami sa jej zachvel hlas.
"Pokojne si ich nechajte, s radosťou vám ich dám...nájdite vrahov môjho otca a sú vaše." Navrhla už pevným hlasom, ovládnuc emócie, ktoré ňou na okamih zalomcovali.
"Vrahov tvojho otca nájdeme, spravodlivosti neujdú...nemusíš nikomu zato dávať peniaze." Mierne ju presviedčal Michael. Zhlboka sa nadýchla, potom prudko zodvihla hlavu
"Čo, ponúknete ich vy mne, ak nájdem vrahov pred vami? Ja som vám ponúkla..." Už zase provokovala. Muži sa zasmiali.Lara bola naspäť a to stratené, smutné dievčatko, akoby bolo iba preludom.
"Mám pre vás návrh...ak som správne pochopila, máte záujem o šifru, ktorou sú písané tie poznámky. Nemáte až taký záujem o obsah toho zápisníka."
"To nie je také isté. Závisí, čo je obsahom..." Vážil slová Isman.
"Sú to hlúposti. Výpisky z mojich obľúbených kníh, príslovia, výroky...preklady stredovekých textov...nič zaujímavé. Myslíte, že by to bolo niečo dôležité a len tak sa to váľalo na poličke?"
"Prečo si ich teda šifrovala?"
"Zdokonaľovala som sa v šifrovaní. Klamala som. Kryptografia bola vždy mojou srdcovkou." Priznala s previnilým úsmevom.
"Prečo si sa teraz rozhodla, dať nám kľúč a povedať pravdu?"
"Lebo sa mi nevyhrážate. Správate sa ku mne milo a slušne ste požiadali. Preto vám chcem oplatiť slušnosť, slušnosťou." Pokrčila plecami.
"A budem vzorným občanom, no nie?" Šibalský zakmitala obočím.
"Čo chceš zato? Zariadime ti miesto v nejakej výberovej škole, rentu a starostlivosť za mimoriadne slušných podmienok?"
"Nebudem chodiť do školy!" Skríkla pohoršená. Obaja agenti na ňu vytreštili oči.
"Zabudol som vám povedať, že tuto naša Lara nikdy nechodila do školy a pociťuje voči tejto vzdelávacej inštitúcií mimoriadnu averziu..." Vysvetľoval so smiechom lekár.
"Čo teda chceš?"
"Mám jedinú podmienku. Necháte ma na pokoji. Dám vám tu šifru a nikdy viac neuvidím nikoho z FBI. Nebudete ma nútiť s vami spolupracovať, ani nijakým iným spôsobom sa podieľať na niečom, čo zaváňa štátnou správou, bezpečnosťou atď. Ostanem v anonymite. To sú moje podmienky."
"Potrebujeme to rozobrať s našimi nadriadenými. Jednou z našich úloh bolo, ťa naverbovať k nám a začleniť do študijného programu. Máš slušné skóre."
"Tak len do toho, rozoberajte, počkám na rezultát." Posmešne zatiahla a nevenovala im viac pozornosť. Zatvorila oči a tvárila sa, že viac neexistujú. Kryptografovia si vymenili pobavené úsmevy a opustili izbu. Spod privretých viečok pozorovala, ako sa chvíľu na chodbe rozprávajú s Ryanom, potriasli si rukami a rozišli sa. Ryan vrhol k jej izbe jeden zo svojich pobúrených pohľadov a tiež sa pobral svojou cestou. Spokojne sa obrátila na bok, zatvorila oči a vzdychla. V hlave sa jej preháňalo množstvo myšlienok. Čas sa vliekol a únava na ňu doľahla. Ani nevedela, ako zaspala. Prebudilo ju opäť klopanie. Vrhla pohľad na nástenné hodiny. Klopanie sa ozvalo zase a dnu vstúpil vysoký muž v kvalitnom, tmavom obleku. Hodnotiac po ňom preletela pohľadom a rozospatá sa posadila.Nemal viac, ako tridsať.
"Ušlo mi niečo?" Zahundrala a rozospato sa poškriabala v strapatých vlasoch.
"Ahoj, zobudil som ťa? Prepáč, netušil som, že spíš. Som Patrik Winster a som zo sociálneho úradu." Preletela po ňom znovu pohľadom.
"Naozaj?" Zrozpačitel.
"Ako prosím?"
"Vyzeráte na všetko možné, ale na kurátora sociálky teda vôbec nie." Usmial sa. Niečo v tom úsmeve jej pripadalo veľmi nebezpečné. Vlastne, všetko na jeho výzore pôsobilo dojmom spiacej šelmy.
"To meno je pravé, alebo ste si ho vymysleli cestou sem?" Nenechala ho vydýchnuť. Prísne zovrel ústa a jeho oči sa zmenili na kus ľadu.
"Počul som, že si dosť excentrická." Utrúsil s posmešnou grimasou. Lara očami premeriavala vzdialenosť k dverám.
"Kto ma to pozná natoľko, aby vedel aká som?" Hrala o čas.
"Ak uvažuješ o tom, že sa dostaneš k dverám, rýchle nato zabudni!" Chladne precedil.
"Čo vlastne chcete?"
"Pôjdeme sa prejsť Lara. Pokojne prejdeš okolo sestier a ja im poviem, že sa ideme do nemocničného parku prejsť."
"Muselo by mi šibať, aby som to urobila! Pri prvej príležitosti začnem kričať o pomoc." Odvrkla mu.
"Len do toho...dostanem ťa odtiaľto po dobrom, či zlom...tie milé sestričky na vrátnici...chceš ich mať na svedomí?" Posmešne zatiahol a akoby mimochodom rozhalil sako. Všimla si revolver. Hrdlo sa jej stiahlo od strachu. Zhlboka sa nadýchla, aby ovládla paniku. Nechcela, aby videl, ako sa bojí.
"Nikomu neubližujte, pôjdem s vami." Zašepkala a zliezla z postele. Srdce jej splašene tĺklo, keď k nemu strnula podišla.
"Zabijete ma, však?" Šeptom sa spýtala, lebo úľak jej stiahol hlasivky.
"Ešte som sa nerozhodol, čo s tebou, ale nemám vo zvyku zabíjať deti. Tak ma nenúť, meniť zvyky." Chladne sa usmial.
"Zabili ste môjho ocka?" Priamo sa spýtala.
"Nie, nanešťastie som prišiel neskoro, aby som tomu zabránil. Nemalo sa to stať Lara. Verím, žeby som ho priviedol k rozumu za pomoci účinnejších metód." Skonštatoval sucho.
"Ja by som bola tá metóda?!"
"Priveľa sa vypytuješ! Poďme! Stačí náznak a každý, kto nás bude chcieť zadržať, kvôli tebe umrie, nezabudneš nato, však?" tvrdo sa usmial. Pokynul jej rukou a otvoril dvere. Na tvári sa mu usadil široký, srdečný úsmev len čo vyšli na chodbu.

Komentáre 7

Lenka R dňa 23.05.2014 - 13:17

no teda !! Pekne si to zamotala . Som veľmi zvedavá na pokračovanie .:-)

aknit11 dňa 23.05.2014 - 13:59

Ja rada motám :-)

tomicka dňa 23.05.2014 - 14:31

Pre pana Jana, to co je zase za tipka? A preco ju unasa? Takto to ukoncit :-O Co nam to len robis Aknit? :-O Ako mam teraz vydrzat? Dufam, ze rychle nieco pridas, aby sme vedeli, ze co sa z toho vyvinie. :-) A splechy zase suprove (y) ako ta to vobec napadne? ja sa vzdy nasmejem :-)

nevetko dňa 23.05.2014 - 18:35

aaach zasa na moje choré nervy (giggle). Aknit , Aknit ty sa nepolepšíš ? (giggle)(giggle)Takto nás napínať . Raz za čas si dávam spraviť umelé nechty , no a už mám dva z prepáčením v prdeli(giggle) a ďalšie asi ohryziem kým nenapíšeš pokračovanie . Aknit tak rýchlo píš ja chcem mať pekné packy .

LanaSavara dňa 23.05.2014 - 21:16

Ankit tak to teda bola pecka. U nas sme hovorili, ze ten kto dokonale mota pribeh, spriada... tak sme tomu hovorili, ze spriada ako priadka morusova nadherne zavoj pribehov (giggle), ale pri Tvojej dokonalej fantazii a uzasnom pisani ....(clap). Nevetko tak umele nechty dat dole :-D ...
joj dievky som rada, ze som nasla tuto stranku, hned je zivot o nieco usmevnejsi

aknit11 dňa 24.05.2014 - 17:36

Tak to musím kopnúť do vrtule, naštartovať mozgové závity a niečo rýchle vytmoliť, aby mi Nevetko neostala bez gelákov :-)

LanaSavara dňa 25.05.2014 - 12:43

(giggle) (giggle) si podarena Ankit