Skočiť na hlavný obsah

Lara 17

Pridal aknit11
dňa 06.06.2014 09:41

Vybehla po schodoch a zabúchala na železne vráta. V tichu a tme to zadunelo, až sa jej srdce rozbúšilo od nervozity. Priložila ucho na chladivý kov a načúvala. Zabúchala znovu, dlhšie a ešte silnejšie. Ozvali sa ťažké kroky, ktoré sa pomaly približovali.
"Čo je?" Ozvalo sa nevrelo.
"Prepáčte...ja nechcela som vás vyrušiť...ja.. môžete mi povedať, kde je Patrik?" Jemne zaševelila.
"Načo ti je?" Drsne vyštekol hlas z druhej strany dvier.
"Môžete ho zavolať prosím? Rana sa mi otvorila a veľmi krváca...a hrozne ma to bolí." Fňukavým hláskom prosebne zatiahla.
"Patrik spí. Dočerta aj s deckom!" zavrčal a keď začula štrkotanie kľúča v zámke, zachvela sa od napätia. Nervy mala vydrásané na okraj možnosti takže, ako dnu preniklo tlmené svetlo z chodby a uzrela vysokého muža, reagovala reflexívne. Pud sebazáchovy v nej zvíťazil. Prudko ho zdrapla, vtiahla dnu a sotila dolu železným schodiskom. Z úst sa mu stihla vydrať len krátka nadávka a tupé nárazy svedčili o jeho osude. Zhrozená hľadela na nehybne telo pod schodmi. Roztrasená sa obrátila k Ryanovi. Šokovaný na ňu hľadel, potom sa spamätal a zodvihol pulzné delo. Rozbehol sa k nej. Pri nehybnom tele sa zastavil a priložil mu prsty na krk.
"Žije...zatiaľ" Skonštatoval sucho a prehľadal zraneného. Vytiahol mu spoza pása zbraň, skontroloval ju, odistil a potichu vybehol k dievčine, ktorá ešte stále civela na zraneného muža.
"My..myslím, že budem vracať." Zašepkala.
"Spamätaj sa Lara, iná možnosť neexistovala!" zahriakol ju drsne.Schytil ju za ruku a opatrne vyhliadol na chodbu. Všade bolo prítmie a ticho.
"Do ľavá...prišiel zľava." Zašepkala otrasená a vrhla pohľad na zraneného muža. Oči sa jej rozšírili údivom. Muž precitol a rozzúrený sa k nim rýchlo približoval. Ryan na neho namieril revolver.
"Zober delo!" Vtlačil jej prístroj do rúk a vysotil ju do chodby.
"Daj mi kľúče!" Zavrčal na strážcu a vystrel ruku. Chlapík mu obozretne hodil kľúče a zodvihol ruky nad hlavu. Zbraňou mu naznačil, aby ustúpil. Hneď nato mu hodil putá.
"Dole schodmi, pripútaj sa o zábradlie!" Zavelil drsne. Počkal kým sa jeho trýzniteľ pripúta. So zadosťučinením zatvoril dvere a zamkol. Vzal od Lary delo , v druhej ruke držal odistenú zbraň a vykročil.
"Drž sa za mnou dievča. " Zašepkal a náhlil sa chodbou k ďalším dverám.
"Spustili ste samo-zničenie agent?" Podozrievavo ticho sa spýtala.
"Nie, ak sa nám podarí odtiaľto dostať, zničíme ho na bezpečnom mieste, ak nie, máme čas ho kedykoľvek spustiť." Odvrkol chladne. Zagánila na neho.
"Ak si myslíte, že ho odnesiete k svojim kamošom z FBI, tak to sa mýlite, nedovolím vám to!" Zasyčala nepriateľsky.
"Neplánujem ho nikomu dávať, len ho chcem odniesť za mesto, do starej opustenej bane a tam spustiť auto-deštrukciu. Zober ho, potrebujem mať voľné ruky, pred nami je ďalšia miestnosť." Zašepkal ticho. Lara sa na neho milo usmiala, pretože sa zahanbila, ako ho podozrievala. Namieril zbraň a ticho odchýlil dvere. Skontroloval miestnosť a kývol jej rukou. Vošli do ďalšej chodby v ktorej bolo točité schodisko.Pozrel hore.
"Sme štyri podlažia v zemi, musíme to vyšliapať, pri troche šťastia tu nikto ďalší nie je...daj vezmem ho...vládzeš ešte, máš bolesti?" starostlivo, ticho sa spýtal.
"Zvládnem to, poďme." Niesol prístroj a ona stúpala za nim. Vyšli o poschodie vyššie, nasledovala krátka chodba a ďalšie schody. Odrazu sa dvere zboku otvorili a ju niekto hrubo zdrapol za vlasy. Zjojkla od bolesti. Ryan reagoval okamžite a namieril na útočníka.
"Pusti ju! " Zavrčal chladne na Patrika. Zacítila na boku chlad ocele.
"Prečo by som to robil?!" Zaškľabil sa posmešne a trhol ju za vlasy tak silne, až jej vyvrátil hlavu dozadu.
"Ty malá suka! Zase si zmenila stranu?!" Zasyčal jej pri uchu, po očku sledujúc agenta.
"Polož to delo, aj zbraň...inak ju zabijem! Vidím, že ho aktivovala, takže ju už nepotrebujem!"
"Nedávajte mu ho!" Skríkla Lara vyľakane.
"Drž hubu!" Zreval jej do tváre a zase ju šklbol za vlasy. Zastonala, ale očami mu naznačovala, aby to nerobil.
"Nemusíš jej ubližovať, vymeníme si to. Dáš mi dievča a ja ti dám delo! Obaja máme zbraň, čo nás udrží v rozumnom kontakte a odstupe. Zaútočíš a ja ťa stihnem odbachnúť, presne, ako ty mňa." Navrhol mu Ryan. Lara protestne zastonala. Patrik na chvíľu zaváhal.
"Ako navrhuješ výmenu?" špekulatívne vyzvedal..
"Položím delo na zem a pošuchnem ho k tebe, ak ho chceš zodvihnúť musíš pustiť dievča...naše zbrane sú poistkou, ja mierim na tvoju hlavu a ty na moju...v pokoji pôjdeme každý po svojom." Vyjednával . Lara zúrivo pokrútila hlavou.
"Celkom slušný nápad...polož delo a pošuchni ho ku mne, ja pustím dievča." Pristal. Ryan jednou rukou pustil delo na zem, v Lare až hrklo. Vrhla splašený pohľad na prístroj. Naraz mohol vyvolať jeho nestabilitu. Mieriac na súperovú hlavu do neho nohou strčil. V tej istej chvíli sotil Patrik celou silou Laru smerom k Ryanovi. Jednou rukou ju zachytil , aby nespadla, on medzitým zodvihol delo. Neustále na seba mierili. Patrik sa posmešne zasmial.
"Myslím agent, že si uzatvoril najhorší obchod vo svojom živote. Tá malá ťa bude stať život! Práve som totiž dostal chuť, ho vyskúšať!"
"Hovno! Ani neškrkne, zablokoval som ho! a je na ňom auto-deštrukcia. Presne za štyri minúty a tridsať sekúnd sa samo zničí aj s touto budovou a všetkým, čo je v nej. Na pravej strane je odpočet!" škodoradostne sa zasmial Ryan. Jeho protivník vrhol letmý pohľad na časovač a zúrivo zreval. Všetko sa odohralo temer v tej istej sekunde. Zacielil Laru, Ryan ju odsotil a stlačil spúšť. Dva skoro súčasne výstrely sa odrážali v chodbe a ešte dlho doznievali, ako echo. Lara stala, ako vytesaná z kameňa a civela na nehybné vyvrátené oči mŕtveho. Necítila bolesť, necítila nič okrem zhnusenia, až kým sa prvý krát zhlboka nenadýchla. Mladík k nej priskočil.
"Už ti neublíži...poďme musíme ísť." Jemne k nej prehovoril. Nesmelo, rozpačito sa usmiala.
"Asi pôj...dete sám..." Zašepkala a stratila rovnováhu. Zachytil ju a vyľakaný sledoval veľký krvavý fľak na jej bruchu, ktorý sa neúmerne rýchlo zväčšoval.
"Kriste pane Lara!" Položil ju na zem a roztrhol tričko. Guľka ju zasiahla niekde v oblasti sleziny. Masívne krvácala. Strhol zo seba košeľu a roztrhol ju. Urobil hrubý tampón, priložil ho na ranu a pasom látky previazal. Stiahol ju, ako najlepšie vedel. Kričala od bolesti a na čelo jej vyrazili kropaje potu.
"Ste pedofil agent...už zase...sa predo mnou odhaľujete" Zasyčala posmešne, keď pominul bolestivý kŕč. Vrhol na ňu pohoršený pohľad, ale vzápätí si uvedomil, že je to jej reakcia na strach. Jemne ju pohladil na líce.
"Neboj sa Lara...bude to dobre...o chvíľu sme vonku, len to vydrž..."
"Nie...je...čas, vypadnite odtiaľto...ak ma ponesiete...nestihnete to." Zašepkala a unavená privrela oči.
"Stihnem Lara, my to stihneme...delo tu napokon necháme, zničí sa samo..." Skonštatoval a zodvihol ju do náručia. Nestihol ani vykročiť, keď sa niekde zo zadu ozvala ďalšia streľba. Trhol sa, hrubo zaklial a vrhol k zemi, aj s dievčaťom v náručí. Tvrdo dopadla a zrevala od bolesti. Okolo nej lietali guľky, ale ona už takmer nevnímala. Až keď zostalo ticho pripadalo jej to divné a tak sa prinútila otvoriť oči. Ryan sa k nej doplazil. Krv z neho liala na viacerých miestách. Škrípal a zatínal zubami, aby ovládol bolesť.
"Musíme ísť Lara!" precedil hrubo. Pozviechal sa na kolená a snažil sa ju zodvihnúť. Zase mu vypadla a on sa zvalil vedľa nej, stonajúc od trýzne.
Opäť sa pokúšal vstať, ale len bezvládne zafučal a klesol naspäť. Ležali vedľa seba. V jeho očiach zúfalstvo a hnev, v jej pokoj a zmierenie. Takmer sa dotýkali čelami. Nežne sa na neho usmiala.
"Je to...v poriadku...Ryan...už prestaňte..." Zašepkala slabo. Oprel si hlavu o jej čelo.
"Je mi to ľúto...La..ra..." Zastonal. Zodvihla chvejúcu sa ruku a pohladila ho po tvári.
"To je do..bré Ryan..išli ste až...za hranice svo..jich možnosti, ďakujem." Unavene s úsmevom zatvorila oči.
"Aký...máme čas?" Spýtala sa so zatvorenými očami. Zodvihol hlavu.
"Päťdesiatosem sekúnd" .
"Bojím sa Ryan..." Priznala. Napriek bolesti ju k sebe pritiahol a nežne zovrel v náručí.
"Aj ja Lara...aj ja." Vyliezlo z neho po krátkej odmlke.
"Bude to iba...chvíľa...pár sekúnd...nestihne...to ani...bolieť" Vydýchla.
"To je dobre Lara...bude to poho...dičková smrť..." Zašepkal s úškrnom a ochabol. Precitla. Ryan stratil vedomie. Prinútila sa posadiť, z posledných síl si položila jeho hlavu do lona. Očami sledovala ubiehajúce sekundy. Už sa nebála. Dokonca jej to prišlo smiešne a tak sa ticho, hysterický zachichotala. Bolo to hlúpa irónia. Hľadela na časovač, odpočítavajúc posledné sekundy svojho života. Pri dvadsiatich sekundách, začala budova rezonovať. Jemne sa chvela a bzučala. Otrasy sa zosilňovali a bzučanie sa menilo na hukot. Steny okolo nej začali praskať, čo rozvírilo množstvo prachu. Bolestne sa rozkašľala.
"No tak poďme, nech už je to za nami!" Skríkla drsne, ani nevedela prečo a komu. Jej pohľad neustále priťahoval časovač. Aj cez množstvo prachu zazrela deväť...osem...sedem...Silnejšie zovrela Ryana a pevne zažmúrila. Vedľa nej spadol kus múru, ale už jej to bolo jedno, už ju to nedesilo. Keď zacítila chlad, neveriacky vytreštila oči. Na časovači boli tri sekundy, hľadala časopriestorovú trhlinu, ak nie je ďaleko...mohla by sa pokúsiť...Pred ňou sa vynorila obrovská, povedomá, statná postava. Hrubo ich zdrapla a vtiahla do hmly. Tlak jej vyrazil dych, takže začala strácať vedomie. Posledné, čo si uvedomila bolo, že ten obor, čo ich v poslednej chvíľu vytiahol z rozpútaného pekla, bol Ian. Kdesi v polo-vedomí si pomyslela, že už to ma za sebou, umrela. Stretla niekoho dávno mŕtveho, asi ho poslali pre nich...nejaký šéfko tam...z druhej strany...aby sa nebála, pretože ho pozná, pôjde bez strachu... spokojne sa oddala tmavej hlbine.
Niekto kričal, húkala siréna a ona si znechutená pomyslela, že ani na druhom svete to nevyzerá práve najružovejšie...žeby nebola v nebi? "To máš za tie klamstvá." Hundrala si popod nos.
"Lara! Otvor oči...pozri sa na mňa!" Kričal jej niekto do tváre.
"Trhni si a nehuč!" Zavrčala a rozkašľala sa. Keď už je v tom pekle, nemusí byť aspoň slušná. Bolestivo zavyla a precitla na neľudskú bolesť.
"Vďaka Bohu...Lara, bude to v poriadku...už je po všetkom." Usmieval sa šťastne. Kdesi v hlave pátrala, kto to len môže byť....Clark. " A ten kedy umrel?!" Vírilo jej v nepokojných, dezorientovaných myšlienkach.
"Som v jednom pe...kle s cvo...károm?! No nazdar!" pohoršene zaprskala a zase stratila vedomie.

Komentáre 10

aknit11 dňa 06.06.2014 - 11:00

Tak som zase trochu rozmotala- zamotala :-) a na koniec štipka čierneho humoru :-)

Lenka R dňa 06.06.2014 - 11:10

Teda Tinka ... si neuveriteľná , máš skvelú fantáziu :-) .
Teraz budeme všetky ešte s väčším napätím čakať akým pokračovaním nás prekvapíš nabudúce .
Pekný víkend prajem tebe aj všetkým dievčatám. (sun)

tomicka dňa 06.06.2014 - 11:26

Lenka ma predbehla :-) no teda co povedat? Pre pana Jana mileho, draheho ! (Takto to vzdy okomentuje moja babicka, ked je uzasnuta)(Giggle) alebo jedno slovo WAW! Toto nemalo chybu, ale ich dokatovali. Uz som sa bala, ze pri tom odpocitavani devat, osem, sedem...nebude pokracovanie, ty si niekedy maly zlomyselnik Aknit :-) az som si vydychla, ked som potiahla mysou a pokracovalo. Ale hned som aj vyvalila oci. Ten Ian sa tam kde zobral? :-O tak nas tusim ešte cakaju dalsie prekvapka :-) uz si spokojne v ocakavani madlim ruky.:-) ta hlaska na konci. Az som vyprskla do smiechu a kolegyna (starsia) na mna vrhla pohorseny pohlad , tak som sa hned skludnila, lebo som nemohla vydrazat a citala potajomky :-) este ze som teraz jej nadriadena :-)

Babenky aj vam pekny vikend

Lenka R dňa 06.06.2014 - 13:33

Tomicka, ja som na šťastie v kancelárii sama.
Čítanie mám k rannému čajíku , kým sa preberiem :-)

Ian a potom Clark .... no som mooooc zvedavá čo sa z toho vykľuje :-)

tomicka dňa 06.06.2014 - 14:11

Aj ja som normalne sama, len ma "pokazenu" kopirku (asi ju zase rozstelovala) :-)) a tak u mna dneska cely den oxiduje (giggle) Nemam proti nikomu nic, ale je to taka neprijemna, zatrpnkuta tetula s kilometrovym klebetnym jazykom. Ale asi to tak musi byt. Na kazdom pracovisku je jedna taka persona, ostatny su v pohode.

Lenka R dňa 06.06.2014 - 14:59

Aspoň , že už je piatok. Tú kolegyňu ti teda nezávidím. Máš pravdu všade sa nájde pár podobných "týpkov" a občas je fakt ťažké na ne nereagovať . Treba zariadiť urýchlenú opravu kopírky , nech máš od nej pokoj (giggle)

LanaSavara dňa 06.06.2014 - 20:06

No do Ríma a to takto ? (rofl) (rofl) mna picne, paci sa mi to. Ankit Tvoja rodina sa s Tebou teda nenudi :-)

aknit11 dňa 07.06.2014 - 13:00

Aleeee nijeeee Lanka, prečo? Ja som len taká obyčajná tetuľa v stredných rokoch (giggle) aj keď mi sem-tam hovoria, že som horšia,ako Monk (giggle) ale nepreskakujem čiarky na chodníkoch. :-)

Pridala som to na NM, ale pridám aj sem do komentov aspoň sa zasmejete na mojich "prešľapoch"

Som len taká obyčajná tetuľka v stredných rokoch, ale ako každý človek, aj ja mám svoju "mániu" Tou mojou je, že v stresových situáciach reagujem dosť excentrický. Vždy, keď mám strach stáva sa zo mňa morbídna, cynická obluda, sršiaca čiernym humorom, zádrapujúca do celého svojho okolia. Dnes mi prišla na um jedná spomienka z minulosti. Zasmiala som sa a rozhodla sa ju hodiť na papier, aspoň sa tiež zasmejete na mojom tra-pase.
Pred pár rokmi som išla na predoperačné vyšetrenie k lekárovi. Lekár "fešáčisko" mladý, vysoký....Hneď som sa vystresovala. Tiež som bola mladá, aj som sa hanbila, že sa budem musieť vyzliecť... aj bála... Mal tam takú peknú čierno-bielu mozaiku, tvoriacu kvety na celej stene.(Obkladačky moja srdcovka :-)) A úplne v rohu mu jedná tá čierna kocka (asi 2x2 cm) chýbala. Samozrejme to bolo prvé, čo som si všimla (prekliatie detailistov). Stále mi tam zalietali oči a on že, či je všetko v poriadku. Tak som sa spýtala, či nemá náhodou čiernu fixku, že by som zamaľovala tu chýbajúcu kocku, lebo ma vyrušuje (nerušte moje kruhy (giggle)) Si viete predstaviť ten výraz tváre, keď som toto "vytresla", ale aspoň si pripisujem dobrý bodík za kreativitu :-) On ani nevedel, že mu chýba nejaká kocka na stene. Možno ani nevnímal, že má nejaké kocky...chlap (rofl)Tak len s úsmevom skonštatoval, žeby som mu mala skontrolovať celú ambulanciu, keďže som zrejme detailista, aby vedel o všetkých nedostatkoch, lebo ako sám tvrdil, nemá nato oko. Mňa teda netreba dvakrát ponúkať, ja mám :-) Neborák, tak som ho tam do-deptala, že on bol prvý, kto mi povedal, že som horšia, ako Monk. Ani sme sa nedostali k vyšetreniu a nakoniec sa ma spýtal, či si náhodou nechcem operovať jazyk. A ja tak sladko na neho, že ani nie, nemám s ním žiadne problémy :-) Ostal bez textu, pozrel zbežne predoperačné vyšetrenia, vtisol mi papiere do ruky a dobre, že ma nevyšmaril, ale aspoň som sa nemusela vyzliekať :-) Počas operácie som mu štebotala (bola som iba pod lokálnou anestéziou) a štebotala a štebotala, vypytovala sa a usmerňovala ho (rofl) až nakoniec požiadal anestéziológa :"Dajte slečne niečo na upokojenie, nemôžem operovať!" A ja na neho tak prísne: "Nie že mi tam niečo pokazíte a nechcem mať škaredú jazvu!" (giggle) Asi mi niečo aj pridali, lebo som si aj terchovské, ľudové zaspievala, aj "pohojkala", ako u nás na kopaniciach...(rofl) No čo vám poviem, groteska a poriadna hanba. Neskôr som sa mu ospravedlnila a priznala, že keď sa bojím som strašne odporná, morbidná, cynická, obluda a non stop do niekoho zapáram, tým si kompenzujem panické stavy :-) Zobral to dobre. S úsmevom prehodil, že sa síce ešte dve noci strhával zo sna, ale v pohode (som nezabudnuteľná, no nie?). (giggle) Chodila som na kontroly, ďalšia operácia, ďalšie kontroly ...spriatelili sme sa, sem tam si sadneme na kávu, ja do neho stále zapáram a on ma stále volá Monk :-) A takýchto "Monk pikošiek" mám neúrekom, už to asi prerástlo do zvyku.

Ďalšou mojou mániou je antipatia k reklamám. Asi by som si vyhrýzla dieru do jazyka, aby som tú, či tamtú neokomentovala. Zato moje dievky so mnou najradšej pozerajú reklamy :-) Vôbec sa nehnevajú, že sú každých dvadsať minút. Pozrú na reklamu, potom na mňa a už čakajú na komentár. Napr. Reklama na kúpeľňové štúdia. Taka pekná babuľka v saténovej róbe stojí v kúpeľní a všetko okolo nej veje. Asi nemajú dobré utesnené okná, či dvere a poriadny prievan. Veď môže aj prechladnúť, nešťastnica. Vtom už leží na zemi a vlní sa, celá happy...asi že má obkladačky...alebo že by záchvat?
Len tak mimochodom som prehodila, že buď ma epileptický záchvat, alebo je psychický narušená. Aj ja mám nové obkladačky a nehodím sa o zem a nepovytieram podlahu so saténovými večernými šatami, no nie?! A možno to má aj z toho prievanu, chudiatko nevoľné, nejaké kŕče, alebo čo...ale moje dievky už v tom čase vrieskali od smiechu a nebrali do úvahy moje logické argumenty:-)

Lenka R dňa 09.06.2014 - 17:49

Tinka , nemáš chybu (rofl) , viem si toho doktora živo predstaviť .

Reklamy tiež moc nemusím . Zvlášť , keď nahodená dáma , vymaľovaná v ihličkách celá happy vytiera podlahu... alebo v divadle či na koncerte zrazu vytiahne tekutý prací prášok - neuveriteľné aké absurdnosti napadajú tvorcov reklám.
Telku pozerám minimálne, práve kvôli reklamám, ak je film prerušený každú chvíľku reklamou, pričom čistý čas trvania filmu je kratší ako trvanie reklám počas filmu, tak to radšej prepnem , či vypnem, nebaví ma to.
Syn si zo mňa uťahuje, že čím stupídnejšia reklama, tým viac zaujme a to je účel reklamy. No čo už :-)
Nepoznám ťa, ale nepripadáš mi ak obyčajná tetuľa. Máš skvelý rozhľad a zmysel pre humor. Rada čítam tvoje články.
Vieš , že hneď ako môžem, keď nemám zrovna niečo súrne, ráno zapínam počítač a pozerám, či si nedala pokračovanie?
Pozriem aj NM, tam už chodím menej , väčšinou hneď zapnem túto stránku.

tomicka dňa 07.06.2014 - 12:55

ty teda nie si ziadna tetula v strednych rokoch, do toho mas ešte daleko (Y) Tak som sa schuti zasmiala , bombova si (rofl)(rofl)(rofl)