Skočiť na hlavný obsah

Lara 18

Pridal aknit11
dňa 08.06.2014 04:12

Niekto ju zľahka bozkával na čelo a bola jej príšerná zima.
"Odkedy je v pekle zima...dúfam, že ma práve oblizuje nejaké rohaté čertisko." Nespokojná sa snažila otvoriť oči, aby si prezrela to divné peklo. Bola príliš slabá a tak len odovzdane vzdychla.
"Lara, miláčik musíme ísť...otvor oči, no tak." Nahováralo ju ticho "čertisko". Hlas jej bol taký povedomý. Keď si uvedomila komu hlas patrí, okamžite prišla k sebe.
"Ian." Zachrčala. Na široko sa usmial. V miestnosti bola tma, ale vedela, že sa usmieva. Poznala ho.
"Musíme ísť, zvládneš to?"
"Kam?" Vytlačila slabo.
"Vezmem ťa domov, bude ti lepšie...vyliečiš sa...čas ťa vylieči..."
"Nemôžem Ian." Zastonala.
"Odvediem ťa aj na silu Lara, ak ťa neodvediem do troch dní...začneš umierať. To nemôžem dovoliť."
"Nepôjdem. Nedokázala by som..." Zadýchala sa.
"Nedokázala by som im vysvetliť...ako som sa vy...liečila..podrobili by ma...testom...to by bolo zle."
"Radšej umrieš? To nemôžem dovoliť. Stratila si príliš veľa krvi, teraz ťa udržujú, ale tvoje orgány postupne začnú odumierať....neboli okysličované."
"Ty nie si Ian! Kto si dočerta?!" Rozkašľala sa od rozčúlenia. Pristúpil k nej a nastrelil jej niečo do ramena. Kašeľ aj bolesť zázračne ustúpili.
"Toto ti na chvíľu pomôže... presne o tridsať hodín sa vrátim, ak to dovtedy nevyriešiš, pôjdeš so mnou!" tvrdohlavo zasipel a zmizol v hustej hmle.
"Mám halucinácie. Je ako Ian, ale nie je to Ian...nemôže...čo by tu robil? Dávno by umrel...mal na ruke môj časovač a...dočerta! Mám určite halucinácie." Posadila sa. Odrazu sa cítila veľmi silná. Nemala bolesti, ani necítila slabosť.
"Do šľaka! Nebol halucinácia, niečo mi nastrelil, čo ma postavilo na nohy...ktovie, ako je na tom Ryan, musím ísť za nim." Zliezla z postele. Vládala, ani bolesti nemala.
"Ktovie, čo za svinstvo mi to dal,ale je to dobré...nič ma nebolí". Uškrnula sa. Opatrne odpojila infúziu a stiahla si z prsta monitorovacie zariadenie. Okamžite sa spustil alarm. Popod nos si zašomrala nadávku. Otvorili sa dvere a dnu vbehla sestra aj s uniformovaným strážnikom. Svetlo sa zasvietilo. Obaja na ňu vytreštili oči.
"Čo je?!" drsne vyštekla.
"Lara, nesmieš vstávať, poď pomôžem ti do postele". Navrhla s úsmevom sestra.
"Kde je agent, je v poriadku?" Vyzvedala a poslušne sa vrátila na lôžko. Sestra zase všetko pripojila.
"Je ti už oveľa lepšie, to som rada." Usmiala sa na ňu milo.
"Umrel, keď zahovárate?" drsne sa spýtala.
"Ale kdeže, je vo vedľajšej miestnosti." Zasmiala sa a postrapatila jej vlasy.
"Chcem ho vidieť, je pri vedomí?"
"Momentálne spí, Lara je jedná po polnoci, aj ty by si mala...a je mu tiež oveľa lepšie, na chvíľu sa prebral. Zajtra sa dohodni s lekárom na návšteve, áno?" Lara prikývla a počkala kým odídu. Zliezla z postele a odmerala dĺžku kábla. Dosiahla k obloku, ale ďalej nie.
"Ak si to zložím, zase sem pricvála a s úsmevom Marilyn Monroe má spacifikuje". Pozrela bokom a všimla si, že v miestnosti sú ešte dve miesta na lôžka, aj keď tu bola sama a boli prázdne. Monitorovacie zariadenia tu však boli. Potmehúdsky sa uškrnula. Zliezla z postele, odpojila infúziu. Pohár zo stolíka rozbila v uteráku. Odrezala sklom koncovku z jedného monitoru a splietla do kopy s druhým. Vytiahla zástrčky, pripojenie na izbu sestier. Uviedla ich do činnosti a zlúčila prístroje, teraz už na krátku prerušovanú frekvenciu, ktorá bola takmer identická s ľudskou srdečnou frekvenciou. Prichystala si posplietané drôty a bleskurýchle odrezala kontakt, čo mala na prste, zároveň priložila integrované drôty. Prerušenie trvalo len niečo vyše sekundy. Spozornela, či pribehne sestra. Nič sa nedialo. Upevnila drôty, aby sa neprerušil kontakt, natiahla na seba župan. Otvorila oblok a stlačila núdzový signalizátor v náušnici. Trhlina sa takmer okamžite otvorila.
"No konečne si sa rozkýval James." Zahundrala a vošla do nepríjemného chladu. Pripravila sa na dopad, takže sa udržala na nohách.
"Ahoj Lara!" veselo zvolal James a okamžite ju začal skenovať. Nepríjemne si hmkal.
"Nechcem byť poslom zlých správ, ale tvoj biosystém je značne zdevastovaný, úroveň kyslíku v posledných hodinách v tkanivách bola veľmi nízka a ..."
"Viem do troch dní mi zlyhajú orgány!" Prerušila ho.
"Zameraj nemocnicu a nájdi záznam agenta Samersa, zisti jeho polohu...kompletnú analýzu zdravotného stavu!" James mlčky pracoval a Lara otvorila notebook. Vzadu si z kanyly, ktorú mala zavedenú v žile, odpustila krv do viacerých skúmaviek. Vložila ich do centrifúgy a spustila.
"Myslíš, že je rozumné strácať ďalšie mililitre tvojho života-budiča?" Spýtal sa skeptický.
"Ten tipek, čo sa podobá na Iana mi niečo nastrelil, chcem vedieť čo to bolo, má to silný analgetický účinok a zrejme aj nejaký energetický dodatok".
"Kto je Ian?"
"Jeden chlapík z dvanásteho storočia...čo si zistil o starej továrni za mestom?"
"Prečo predpokladáš, že som niečo zisťoval?"
"Pretože si zachytil oneskorené signál a pretože si vysoko inteligentné, hybridné čudo, samostatne pracujúci robot ?" Posmešne sa zasmiala.
" Vyraz čudo je nekompatibilný s mojou osobnou charakteristikou." Odvrkol jej. Vyplazila mu jazyk.
"Zachytil som krátky rušený signál, ale bolo príliš neskoro, pulzné delo ukončilo svoj auto-deštrukčný proces. Chceš záznam z kamery? Nasnímal som satelitný prenos a uložil záznam."
"Áno, to by ma teda zaujímalo". James spustil záznam na veľkoplošnom monitore. Lara sledovala okolie továrne. Okrem veľkej diery nesvedčilo nič o tom, že tam niekedy bola. Vedľa kráteru ležala ona aj s agentom Samersom. Obaja krvácajúci a v bezvedomí.
"Privolal si nám pomoc?"
"Považoval som to za mimoriadne nevyhnutné, vaše životné funkcie boli na hranici minima. Hneď ako som zachytil signál, zameral som ťa, zavolal som núdzovú linku a udal polohu, kde sa nachádzajú nezvestné osoby..."
"Si pašák James..." Pochválila ho s úsmevom. Zase sa ozvalo jeho hihihihi.
"Pri prvej príležitosti ti prerobím ten hlasový simulátor." Zahundrala.
"Kompletná zdravotná anamnéza agenta Samersa..." Vypísal údaje na veľkoplošný monitor.
"Hmhm.. je na tom presne ako ja...o pár dni umrie...takže si spravíme malý výlet pár storočí naspäť....aj keď neviem, ako to budeme vysvetľovať. Je na nás už aj tak upriamená priveľká pozornosť. Ukáž mi presne jeho polohu v nemocnici...ehmm..naozaj leží vo vedľajšej izbe...budovu zvonku...super...široké parapetné dosky, aj rímsy...výborne, budú myslieť, že som preliezla". Uvažovala nahlas.
"Máš nejaké informácie, ako sa pulzné delo zo súkromného skladu v Portlande dostalo do tej fabriky?"
"Nenachádzam žiaden záznam, okrem toho, že tvoj otec ten sklad navštívil tesne pred svojou smrťou, nebol prerušený bezpečnostný protokol, ale kód bol de-aktivovaný a vzápätí aktivovaný...to znamená, že ho mohol zadať iba on". Rýchle uvažovala, trela si bradu.
"Nájdi mi záznam o autonehode známeho fyzika pred pätnástimi rokmi, plus mínus, tri mesiace..."
"Meno, alebo krajina?"
"Meno neviem, ale bolo to v USA..."
"Ak myslíš záznam o úmrtí tvojho otca ten je tu." Zase sa objavil kompletný spis aj s foto-dokumentáciou na monitore.
"Telo nebolo identifikované?"
"Telo sa nenašlo, automobil totiž explodoval...našli sa nejaké ostatky DNA ....požiar a výbuch zničil dôkazy."
"Existuje nejaký záznam o pohrebe?" Takmer okamžite sa objavil záznam prenosu nejakej miestnej televízie.
"Stop! Kto je ten chlapík...vľavo, vedľa rakvy." Na tvári mladého muža sa objavil štvorček a James spustil vyhľadávanie.
"Je to neslávne známi obchodník Patrik Kaliniewski, pôvodom Poliak...predáva všetko, čo sa predať dá, od ihly až po tank...narodil sa a vyrastal v Carbondale (Illinois), presne ako tvoj otec, spolu chodili do školy, dokonca aj na univerzitu. Podľa všetkých fotografií boli v priateľskom vzťahu."
"Prečo otec zinscenoval svoju smrť?" Nechápala. Niečo nevedela, niečo veľmi podstatné, ale príde nato. Sľúbila si v duchu.
"Ak by ťa to zaujímalo, žena vedľa rakvy na pravej strane, je tvoja matka."
"Nezajíma ma to!" Odvrkla, ale oči jej nedokázali odolať a zablúdili k monitoru. Lara si uvedomila, že sa veľmi podobajú.
"Malo by ťa to...pretože v deň tvojho zmiznutia sa tvoja matka objavila v meste a jej právny zástupca vzniesol nárok na opatrovníctvo..."
"Čo?!"
"Tvoja matka požiadala o tvoje poručníctvo, predložila tvoj originálny rodný list a právny dokument overený súdom, kde ju tvoj otec dva dni pred smrťou stanovil tvojim zástupcom a vzdal sa svojich rodičovských práv v jej prospech...po celý čas ostávala v meste a keď vás našli, darovala ti krv, ktorá ti v tej chvíli pravdepodobne zachránila život. Genetický zhodná krv je najvhodnejšia." Dievča vyvedené z miery sedelo, ako vytesané z kameňa. James prešiel po Lare skenerom.
"Si v poriadku? Tvoj krvný tlak náhle stúpa a pulz sa neprimerané zrýchlil." Upozornil ju sucho. Lara si unavené prešla rukami po tvári. Vrátila sa k centrifúge a vybrala odstredenú krv. Pipetou vysala sérum a uložila ho do čistých skúmaviek, ktoré označila centrofixou, v chladničke. Po celý čas mlčala. Zložila si náušnicu a zo šuplíka vybrala ďalšiu.
"Mením bezpečnostný protokol...v prípade vyslania núdzového signálu ma okamžite evakuuješ...zistíš moju polohu a otvoríš časovú trhlinu. Signál je na frekvencií..." Zadávala mu informácie a zároveň jej myšlienky chaotický poletovali. Nemohla uveriť, že jej matka "mŕtva" pätnásť rokov, sa náhle objavila. "Ocko...povedal, že mi zariadil pohodlný a pokojný život...toto tým myslel? Prinútil moju matku, stať sa mojou matkou? Ách! Ocko, ocko naozaj si si myslel, že je to múdre riešenie? Veď ma nechce...ktovie, ako ju nato prinútil, možno jej zase zaplatil...ale ja ju tiež nechcem! Nechcem ju!" Nahnevaná zaklapla notebook.
"Naozaj si v poriadku? Tvoj adrenalín..."
"Buď ticho James! Prosím!" dodala, keď uvidela zamračeného smajlíka, ktorého nakreslil cez celý monitor. Zase sa urazil.
"James mám teraz ťažké obdobie, tak ťa prosím o trpezlivosť". Ospravedlnila sa dotknutému počítaču. Na monitore sa objavil usmiaty smajlik.
"V poho Lara, rozumiem ti...máš to teraz naozaj zložité, veď aj umieraš...dosť stresujúce, aj na moje obvody...a..." Lara sa zasmiala.
"Mlč prosím ťa, zameraj agenta Samersa a otvor mi trhlinu. Vyhľadaj nejaké pekné, teplé miesto pri mori s peknou plážou, úplne bezpečné, najlepšie neosídlené, niekde dvanáste storočie. Keď vyšlem signál, vyzdvihneš ma. Zadáme súradnice, pôjdem pre agenta a premiestním nás do minulosti. Len si to musím premyslieť a naplánovať, aby to do detailov sadlo. Jednoznačne si tým zachránime krky".
"Ako povieš Lara, ale možno by ani nebolo na škodu...neriskovala by si, že si spomenie".
"Zachránil mi život, vytrpel si toho veľa, aby ma chránil...dlhujem mu to".
"Ako povieš Lara. Mám ti otvoriť trhlinu v jeho nemocničnej izbe?"
"Áno, prever, že je sám a nie je pri vedomí".
"Vzduch nekontaminovaný."
"Vzduch čistý, hovorí sa vzduch čistý." Zaškerila sa, mávla mu rukou na pozdrav a vošla do trhliny. Dopadla pri okne. Tentoraz sa neudržala a dopadla na kolená. Prenikla ňou obrovská bolesť. Zastonala a pokúsila sa pozviechať."Tuším čarovná pilulka, prestala účinkovať" Pomyslela si skeptický a vytiahla sa rukami, držiac sa parapetnej dosky. Otvorila okno. Pri ďalšom pohybe, takmer omdlela od bolesti, ktorá ňou prenikla. Zakliala.
"Lara?" Ozvalo sa z postele slabým hláskom.
"Tak predsa žijete agent, potrebovala som sa uistiť, že ma neklamú." Skonštatovala cez stisnuté zuby.
"Ako si sa sem...preboha! Zbláznila si sa?!" Skríkol a rozkašľal sa.
"Šetríte dychom agent, menej to bolí." Škodoradostne odsekla a zjojkla. Začali sa o ňu pokúšať mdloby, pevne uchopila parapet. Pociťovala, že jej nohy prestávajú poslúchať, akoby boli z rôsolu a tak sa opatrne zošuchla popri stene. Zase zakliala, ako kočiš.
"Si v poriadku?" Vyľakaný zašepkal.
"Akoby nie?! Zbožňujem sedieť pod parapetom s holým zadkom! Zlatá žila je snom každej puberťačky." Odvrkla. Ryan sa ticho zasmial. Lara sa aj napriek bolesti tiež zasmiala. Obaja sa opatrne smiali a stonali zároveň od bolesti.
"Čo povieš, ak by som privolal sestru?" Spýtal sa keď sa ako tak upokojil.
"Vaše intuícia ma privádza do euforického vytrženia". Zase sa rozosmiali a on privolal sestru. Takmer vzápätí sa objavila "Merilyn"
"No ta mi dá!" Sucho prehodila Lara hneď, ako sa rozsvietilo.
"Prepána!" Zhíkla sestra a rozbehla sa k nevládnej Lare. Rýchle ju kontrolovala.
"Ešte som neumrela, až o tri dni budem mať tu česť." Uškrnula sa Lara drzo. Zdravotníčka na ňu vrhla skúmavý pohľad a podišla ku mikrofónu na stene. Stlačila červený pohotovostný gombík.
"Lekára na tristo-šestnástku, sanitára na tristo-pätnástku...opakujem, urýchlene pohotovostného lekára a sanitára na tristo-šestnástku a pätnástku..."
"Tu orel...tu orel!" Napodobňovala ju Lara a zachichotala sa. Žena na ňu vrhla pohoršený pohľad a Ryan sa zadíval na druhú stranu, aby sa nerozosmial. Pribehol lekár aj so sanitárom. Opatrne ju zodvihli na ležadla.
"Vyliezla cez okno a preliezla do tejto izby doktor Sterman! Ale monitor v jej izbe nezaznamenal žiadne výkyvy." Žalovala "Merilyn".
"Lara, to naozaj nebolo múdre, je zázrak, že si sa nezrútila, mohla si sa zabiť, alebo si vážne ublížiť." Jemne ju karhal postarší lekár.
"A nie je to jedno, teraz, alebo o tri dni? Aspoň máte vzrušo, sa vám v službe nedrieme, no nie?!" vyškierala sa mdlo Lara, keď ju položili na lôžko. Lekár sa zamračil a vtedy si všimol pospájane monitory a nastavenie prerušovaných frekvencií. Udivený sa usmial.
"Vytvorila si si umelý srdečný rytmus?"
"Musela som, aby ma Merilyn nevymákla a nespacifikovala." Pokrčila nos a ukázala hlavou na sestru. Tá rozhorčená, prskajúc odplávala, niečo si šomrúc o nevďačnosti.

Komentáre 7

aknit11 dňa 08.06.2014 - 04:12

Zase som nemohla spať :-)

LanaSavara dňa 09.06.2014 - 10:36

Merilin ? mna picne :-D :-D . Ale som nepochopila preco sa dala zas odviest lekarom a sestrou. Myslela som, ze ho nejako nasuka do tej hmly a aj seba. A kto je teda ten Ian - neIan ? Je to on, alebo nie ? Pomoooc Ankit, ved som z toho pomotana ako motuz. :-D

Nevetko - sedlak v meste :-D joj aj ja si hovorim, a taka prirucka by sa mi obcas casto hodila :-D . To vies v inom meste uz a nie tak este v inom state :-)

Lenka R dňa 09.06.2014 - 12:32

Ups, ty nám teda dávaš . Tiež som moc zvedavá , ak je to s Ianom.
A taktiež s jej mamou ? Inak ten "James" je super !!! Mať taký inteligentný počítač, to by bola paráda :-)

tomicka dňa 09.06.2014 - 13:08

Zlata zila snom kazdej pubertacky?- dnes hlod cislo jedna v mojom rebricku (rofl) A suhlasim, ze James nema chybu (giggle) Tak som zvedava, co nam prichystas. Tiez ma zaujima preco neodisla hned. :-O co len zase na nas chystas? :-O my mame dnes volno, sviatok tak idem na prechadzku s mojim byvalym sefom :-) Moze zato babicka, poziadala ho nepriamo o pomoc, ona stara, nevladna, by aj niekam sla, ale ja "tintitko" ju ani neudrzim, ak by nahodou padala, alebo nieco...no nie je hrozna? Toto na neho vyvalila a on sa ponukol, ze nas odprevadi, tak mi srdce bucha uz len pri pomysleni nato

Lenka R dňa 09.06.2014 - 14:12

Tak to držím palce. Máš super babičku :-)

aknit11 dňa 10.06.2014 - 11:17

Horím od zvedavosti Tomicka, ako si dopadla na prechádzke :-)

nevetko dňa 25.06.2014 - 19:03

tak už som zasa tu super čítanie veľmi ste mi chýbali babulky moje . teraz budem len dobiehať a potom prečítam aj komentáre aj keď ma tiež veľmi lákajú .Dobiehania mám vela nie len v čítaní ale aj doma tak sa na mňa nehnevajte .