Skočiť na hlavný obsah

Lara 19

Pridal aknit11
dňa 11.06.2014 00:03

Ráno jej sestra pomáhala pri rannej toalete. Mala bolesti a neustále pocit, že omdlie od slabosti. Napísala na list papiera kľúč ku šifre, ktorú sľúbila agentom a vložila ju do stolíka. Cítila sa smrteľne vyčerpaná. Čas neúprosne letel. Musela sa odtiaľto dostať. Netrpezlivo čakala na Clarka. Vedela, že ho vyšlú ako predvoj, aby sa jej ako psychiater pokúsil, čo najcitlivejšie predostrieť situáciu, v ktorej sa nachádzala. Prešla vizita. Tvárila sa, že spí. Nemala náladu počúvať lekárov, ani vnímať ich súcitné pohľady. Keď sa ozvalo klopanie a dnu strčil hlavu Clark, netrpezlivo mu pokývala rukou, aby vošiel.
"Ahoj Lara." Prekvapene, ale s úsmevom zvolal.
"No konečne! Už som myslela, že si ešte dáte obed, kým sem prídete!" Zvozila ho. Zodvihol obočie. Zadýchala sa a rozkašľala. Pomohol jej posadiť a jemne ju pridržiaval kým záchvat neprešiel.
"Nevedel som, že ma očakávaš, bol by som sa ponáhľal."
"Jasné, že vás očakávam...kto by mi asi mal citlivo vysvetliť, že umieram a že sa objavila moja matka?!" hrubo odsekla. Ostal na ňu mlčky civieť.
"Zrejme si počula klebetiť personál."
"Berte to tak, akoby sa stalo...že ste mi to citlivo vysvetlili a zavolajte sem moju biologickú matku!" zavrčala jedovato.
"Lara...si si istá, že nechceš o to hovoriť? a..."
"Clark, nemám veľa času. Nechcem umrieť v tejto nemocnici, tak mi ju sem zavolajte. Chcem, aby ma odtiaľto zobrala!"
"Lara myslíš, že je to rozumné, mohlo by to byť zle...a.."
"Zavolajte ju Clark, prosím....tá šifra...kľúč." Zase sa rozkašľala. Clark privolal sestru. Objavil sa lekár, zaviedli jej kyslík a pripojili infúziu. Clark ju ustarostene pozoroval.
"Lara si veriaca? Ak by si si chcela pohovoriť s kňazom...alebo ak je niečo, čo pre teba môžem urobiť." Navrhol ticho s ľútosťou hlase. S námahou otvorila šuplík.
"Dajte to kryptografickým špecialistom...a zavolajte moju mamu." Požiadala ho naliehavo. Vzal od nej papier, prikývol a keď vychádzal zazrela v jeho očiach slzy. Prekvapilo ju to.
"Clark? " Obrátil sa k nej a hľadel do zeme, asi nechcel aby videla jeho citové rozpoloženie.
"Bude to v pohode...budem v pohode." Usmiala sa. Prikývol a rýchle vyšiel. Unavene privrela oči. Síl jej ubúdalo na-vidom oči. Začala sa obávať, či dokáže prejsť časovou trhlinou.
"Teraz by sa mi hodila tá vecička od Iana" Pomyslela si stiesnene. Keď zacítila chlad, spozornela. "Ten falošný Ian snáď číta moje myšlienky."
"Lara, poď pôjdeme." Zašepkal jej pri uchu. Otvorila oči.
"Zbláznil si sa?! Ak ťa tu nájdu..." Rozkašľala sa a znepokojená si uvedomila, že na vreckovke ktorú si priložila na ústa sa objavila krv.
"Dievčatko nebuď tvrdohlavé, musíme ísť...prosím ťa, aspoň raz ma poslúchni, už umieraš...ide to prirýchlo." Šepkal jej presvedčivo.
"Daj mi tu vec, ešte chvíľu musím vydržať...ty si zmizneš, ale ja budem musieť vysvetľovať, nechcem byť pokusný králik!" Zahundrala. Vzdychol. Vyhrnul jej košeľu na ruke a nastrelil jej ďalšiu dávku. Takmer okamžite pocítila účinok.
"Je to len na chvíľu...tým, že si prešla trhlinou, účinok rýchle vyprchá. Inak by ti vydržal na pár hodín"
"Kto vlastne si?"
"Akoby si nevedela." Usmial sa. Jeho oči ju pohladili. "Dosť, nie je to Ian!" zahriakla sa v duchu.
"Ty nie si Ian. Vyzeráš ako on, ale nie si. A teraz choď, nesmú ťa tu nájsť."
"Dávam na teba pozor...som stále v blízkosti." Zašepkal a zmizol. Vystrúhala grimasu. Dýchalo sa jej volnejšie, ani bolesti nemala. Bol príhodný čas, aby odtiaľto odišla. Na chvíľu zadriemala. Dvere sa otvorili. Uvedomila si, že vošiel Clark a s nim žena. Spod privretých viečok ich pozorovala. Žena sa na ňu zadívala. Výraz jej tváre sa nedal pretlmočiť, akoby mala na tvári závoj necitlivosti, ale jedno si Lara všimla. Naozaj sa veľmi podobali. Otvorila oči.
Clark sa usmial.
"Zobudili sme ťa? Lara toto je Margaret Lawrenc, tvoja matka."
Lara sa uškrnula.
"Tá Margaret Lawrenc? Moja matka je najznámejšia módna návrhárka na svete? To si robíte prču." Zachichotala sa. Žena sa blahosklonne usmiala.
"Tak na teba som sa nepodala, lebo mne pripadá aj vtáčie hniezdo módne a cool...ale obliekať sa nebudem ako ty, ani do školy nebudem chodiť! Len aby bolo jasné, hneď od začiatku." Upozornila ju s drzým úsmevom. Vtedy elegantnej dáme preletel tvárou tieň bolesti. Trvalo to len okamih a tak Lara nadobudla dojem, že sa jej to zazdalo. Clark si rozpačito odkašľal, zrejme si obaja uvedomovali, že Lara už naozaj nebude chodiť do školy.
"No netvárte sa, ako na mojom pohrebe, ešte som neumrela...apropo ak by som naozaj eksla, nieže ma zakopeš do zeme, aby ma tam žrali červíky, chcem sa spopolniť!" Zafučala Lara. Jej matke vyhŕkli slzy, tak sa rýchle odvrátila ku oknu. Dívala sa von oblokom, snažila sa spamätať a Lara ju chvíľu pozorovala.
"Urobím, ako si budeš želať." Zašepkala ticho, keď ovládla dojatie.
"Super, to by sme mali...necháte nás osamote Clark?!" Bez ostychu ho vyhodila. Usmial sa na ňu s a prosebne zaletel očami k žene pri okne.
"Ale jasné doktor, nič jej neurobím, bez obáv." Drzo sa zaškerila. Počkala kým odíde.
"Bol za tebou otec?" Spýtala sa jej ticho, ale priamo. Kultivovaná dáma sa k nej obrátila.
"Áno, bol za mnou."
"Čo všetko ti povedal?"
"Povedal mi toho veľa, aj keď je to takmer neuveriteľné."
"Vtom čase, keď bol za tebou bol už mŕtvy, ale vrátil čas, aby dal všetko do poriadku."
"Takže on aj naďalej žije?!"
"Nie, to čo je mŕtve, je mŕtve. Urobil zopár kiksov, ale snažil sa všetko usporiadať, povedal ti to? Povedal ti, ako funguje cestovanie časom?!" Prikývla.
"Vždy bol mimoriadne talentovaný, verila som, že to dokáže, vždy o tom hovoril, ale potom tá autonehoda všetko ukončila."
"Netrápilo ťa, čo sa so mnou stalo?!" Neodpustila si Lara kusavo. Žena si vzdychla.
"Je jedno, či mi uveríš, alebo nie, ale pátrala som po tebe, hľadala som ťa celé roky." Lara jej naozaj neverila.
"Prečo by si to robila? Nechcela si ma!" Tvrdo vyštekla.
"Nebudem sa ospravedlňovať, lebo by to nemalo zmysel, ale keď umrel...ťažilo ma, čo sa s tebou stalo. Neustále som nato myslela. Niečo iné bolo nechať ťa vyrastať so svojim otcom a niečo iné vyrastať v deckom domove, ako sirota. Netušila som, že svoju smrť len kamufloval a žijete spolu...až kým sa neobjavil v Paríži. Bol to pre mňa veľký šok."
"Žiješ v Paríži?"
"Dočasne, plánujem tu veľkú módnu kolekciu, práca mi potrvá ešte asi dva roky."
"Mám pre teba návrh. Zoberieš ma odtiaľto.."
"To neprichádza do úvahy, vieš sama v akom si stave."
"Počuj, ak prejdem časovou trhlinou, budem v pohode, rany sa zacelia. Budem zdravá, ale nemôžem to urobiť tu...ak by som...uvrhla by som na seba podozrenie, podrobili by ma testom, chceli vedieť, kam som zmizla, aj ako je to možné. Nedokážem si vymyslieť vhodnú výhovorku. Ak ma vezmeš preč, ostanem nažive." Laru prekvapil radostný výraz na jej tvári.
"Neuveriteľné. Kedy chceš odísť, je tu môj právny zástupca, všetko dohodne."
"Chcem vypovedať. Políciu určite zaujíma, čo sa stalo, aby mi nedýchali na krk. Vybavím to s nimi a môžeme ísť."
"Ak sa to podarí, si ochotná ostať so mnou v Paríži?" Spytovala sa dychtivo.
"Dohodneme sa. Možno to nie je zlý nápad. Predpokladám, že moja tvár je momentálne populárna. Zmiznúť by nemusel byť až taký zlý nápad, ale do školy nebudem chodiť!" Upozornila ju rýchlo.
"Kým sa na teba zabudne, nebudeš musieť, ale neskôr...veď uvidíme, súhlasíš?"
"Budem si robiť, čo sa mi zachce, nebudem ťa poslúchať, ani rešpektovať, ako rodiča. A budem pokračovať vo svojom výskume...a hlavne sa nebudem obliekať, ako ty!" Upozornila ju Lara. Margaret sa drzo uškrnula.
"To sa dohodneme neskôr. Nebudeš chľastať, ani brať drogy...aj promiskuita by mi prekážala...nemusíš ma volať mama, stačí Margaret, alebo Meggy. Ostatne dokážem prehltnúť." Odvetila jej provokatívne. Lara zodvihla palec a naširoko sa usmiala.
"Idem to zariadiť, vybav fízlov, pošlem ti sem právnika." Razantne sa pohla k dverám. Netrvalo ani hodinu a po krátkom klopaní, vošiel muž s kamennou tvárou, oblek šitý na mieru, v ruke kufrík z pravej kože. Predstavil sa, ako jej právny zástupca, ktorý bude prítomný počas výsluchu, aby neboli zneužité právomoci príslušných orgánov a zanedbané jej práva. Do miestnosti sanitár doviezol na invalidnom vozíku Ryana. Nevyzeral dobre. Podchvíľou mu tiekla krv z nosa, za-dýchaval sa a bol zoslabnutý. Prešiel po nej pohľadom. Oči sa im stretli v tichom pochopení. Obaja súčasne vypovedali. Navzájom sa dopĺňali. Nič nezatajovala, čo sa týkalo udalosti vo fabrike. Aj keď mal advokát v určitých častiach výhrady, Lara ho zahriakla. Neurobila nič, čím by porušila zákon. Naopak obaja sa snažili zničiť nebezpečnú vec, ktorá ohrozovala bezpečnosť ostatných, čo ich stalo nemalo síl, bolesti a v konečnom dôsledku ich to bude pravdepodobne stať život. V miestnosti ostalo mŕtvolne ticho. Prvý sa spamätal vyšetrovateľ národnej bezpečnostnej služby. Vypytoval sa Lary, či jej otec mal aj ďalšie prototypy tejto zbrane. Nasrdená ich vyviedla z omylu. Nebola to zbraň. Jej otec ju zostrojil, aby pomáhala ľuďom, ale v obave pred ľuďmi, ako bol Patrik ju požiadal, aby ho zakódovala, kým nevyrieši všetky nedostatky. Upozornila ich, že jej otec sa nechal zabiť, ale neaktivoval ho. Zase ich na chvíľu priviedla k rozpačitému tichu. Zástupca námorného vyšetrovacieho úradu sa vyzvedal, kde mal jej otec laboratórium. Odpovedala, že žiadne nemal. Naposledy v Alabame na farme, ale tá je zrovnaná so zemou. Hľadal priestory, ale nemal prostriedky. Výhra v lotérií ho veľmi potešila. Už si plánoval, ako bude pokračovať vo svojom výskume. Pri otázke, či existujú ďalšie experimenty, bez zaváhania odvetila, nie. Ryan sa na ňu karhavo zadíval, ale nevšímala si ho. Nie, ona nedokáže zostaviť nič podobné, jej ide kryptografia, fyzika ju nikdy nemotivovala. Výsluch sa skončil. Muži sa s ňou rozlúčili a popriali jej všetko najlepšie. Posmešne sa zachichotala, čím ich zase priviedla do rozpakov. V miestnosti ostal už len právnik a Ryan. S úsmevom skonštatoval, že všetko zvládla bravúrne a jeho služby vôbec nepotrebovala. Ospravedlnil sa s tým, že ide ešte doladiť právne detaily jej prevozu. Osamela s agentom.
"Klamala si Lara." Ticho ju obvinil.
"Naozaj a v čom?" drzo odsekla.
"Existujú ešte nejaké experimenty, sama si mi to povedala v tej továrni, prečo si to zatajila? Najmä teraz? Čo ak ich niekto zneužije?" vyčítal jej.
"Nebojte sa agent, sú to len hračky a mám to poistené, povedala som vám, že svoj majetok dokážem ochrániť a kontrolovať...radšej mi povedzte, ako sa cítite?"
"Ako dva dni pred smrťou?" Posmešne odvrkol. Pozorne sa na neho zadívala.
"Ľutujete to?" zaujalo ju.
"Nie, nič z toho, len... asi nie som ešte pripravený umrieť."
"Človek nikdy nie je pripravený umrieť, práve preto o tom nevie...ehmm...väčšinou." Dodala ticho.
"Ako je tebe Lara, máš bolesti? Ja...veľmi si vyčítam, že som ťa neochránil...a...si taká mladá." Skormútený zašepkal.
"Netrápte sa agent, som v pohode. Možno ani neumrieme a stane sa zázrak." Usmiala sa na neho. Opätoval jej úsmev.
"Máš pravdu, zázraky sa dejú. Vlastne sme mali byť mŕtvy a žijeme, ktovie...možno aj tentokrát...tomu tak bude." Snažil sa v nej vzbudiť nádej
"Celkom určite to tak bude, vyzeráte biedne."
"Aj sa tak cítim, ty si celkom čiperka...Lara, ako sme sa vlastne dostali von?"
"To naozaj netuším, ale mám teóriu...prišli emzáci a vytiahli nás?" Ponúkla mu riešenie a zachichotala sa. Rozosmial sa, ale hneď ho začal trápiť kašeľ. Znepokojene pozorovala krv na jeho ruke, keď si utrel ústa. "Je najvyšší čas, vydrž to do tmy Ryan, prosím ťa." Pomyslela si úpenlivo.
"Myslím, že nás vyhodila tlaková vlna...keď bol odpočet na dvadsiatich sekundách...začalo všetko praskať a otriasať sa....spadla vedľa nás celá stena...pri ôsmich sekundách som stratila vedomie...predpokladám, že tá diera v múre...vyhodilo nás von, iná možnosť vysvetlenia neexistuje." Ticho vyrozprávala upravenú verziu. Prikývol. Vošla sestra.
"Vrtuľník je na streche, pripravíme vás na prevoz slečna Bradleyová." Ryan sa na ňu s bolesťou a smútkom zadíval.
"Predsa je to pravda? Prevážajú ťa?"
"Idem k mojej matke, nie je to super? Idem do Paríža a mám matku, už nie som sirota." Zvolala prehnane veselo. Usmial sa.
"Je to super Lara, tak...ak sa z toho dostaneme...snáď sa ešte niekedy uvidíme." Podal jej ruku, jemne sa mu zachvela. Lara mu ju stisla a druhou priložila. Na chvíľu s citom podržala.
"Bude to dobre Ryan." Zašepkala. Usmial sa a kývol na sanitára. Prišiel pre neho a vytlačil ho z izby. Viac sa neobzrel.
Viezli ju na strechu, keď pri prechádzaní okolo Ryanovej izby začula jeho nahnevaný hlas.
"Načo si sem prišiel?!" Laru to zaujalo.
"Som tvoj brat a je ti zle!"
"Prišiel si sa pozrieť, ako umieram?!"
"Áno! Si môj brat a budem pri tebe či sa ti to páči, alebo nie!" Zvolal druhý hlas. Lara zafučala. "Už len nejaký brat v izbe, mi chýba" Pomyslela si znechutene.
Vo vrtuľníku už sedela jej matka.
"Kam teraz?"
"Niekam, na nejaké opustené miesto. Tam pristaneme a necháš ma tam."
"Lara si si istá, že.." S obavami vyslovila svoje pochybnosti Meggy.
"Musí to tak byť, vráť sa do Paríža, daj mi súradnice." Nechápavo sa na ňu zadívala. Lara mávla rukou.
"Zabudni, daj mi adresu, vyhľadám si to sama."
"Prvý možný let mám zajtra ráno, môžem na teba počkať." Navrhla váhavo.
"Budem tam skôr, ako ty.. stavíš sa?" Uškrnula sa Lara. Pristali za mestom.
"Dávaj na seba pozor, áno?" Nešťastne hlesla. Lara žmurkla, vystúpila a ukázala prstom hore pilotovi. Vzdialila sa od helikoptéry, počkala kým zmizne z dohľadu a stlačila signalizátor v náušnici. Spokojná vošla do trhliny.
"Ahoj Lara...nevyzeráš dobre." Začal James a spustil skener.
"Ja viem, máme veľa práce, našiel si mi, čo som chcela? Nejaké opustené, bezpečné miesto?"
"Našiel, aj som zadal súradnice do časovača".
"Si zlatý, ešte mi nájdi súradnice tejto adresy...tam budem dočasne bývať."
"To je adresa tvojej matky však? Zadám súradnice do časovača, ako druhé v poradí?"
"Nie ako tretie...prvé vyzdvihneme agenta a vrátime ho do nemocnice..máme niekde Thiopental? (anestetikum). Myslím, že podľa zoznamu by tam nejaký mal byť." Zadumane prehľadávala záznam v počítači.
"Je vzadu medzi narkotikami, načo ti je?"
"Zdá sa, že máme malú komplikáciu vo forme agentovho brata, sedí pri ňom. Tak ho uspím, kým si s agentom odskočíme. Nesmieme tam ostať dlhšie ako šesť hodín, to znamená pätnásť minút nášho času, aby som dokázala určiť dávku Thiopentalu. Vyššia by ho mohla ohroziť. Programujem časovač. Zistí mi všetko o jeho bratovi. Výšku, váhu, potrebujem prerátať dávku." Lara si so záujmom prezrela údaje rodiny Samersovej. Ryan bol najstarší. Mal jedného brata a jednú sestru. Brat bol len o dva roky mladší od Ryana. Osireli, ako deti a Ryan sa o oboch súrodencov postaral. Jej rešpekt k nemu vzrástol.
Zbalila vodu, nejaké vitamínové tyčinky, prezliekla sa do tmavej kombinézy. Zviazala si vlasy a strčila ich pod čiernu čiapku. Na pás si pripla nôž a do nastreľovacej pištole natiahla tri dávky Thiopentalu. "pre istotu" Pomyslela si. Prudko vstala a takmer stratila rovnováhu od bolesti. Ianov čarovný prípravok už zase strácal účinok. Uvažovala, ako sa dokázal pohybovať v jej blízkosti, ako vedel....no jasné, zachytil núdzový signál a napojil sa naň. Slúžil mu, ako vysielač. A existovala možnosť, že sa dokáže oddeliť podobne, ako ona, či Ryan. Ak často cestoval medzi trhlinami a prechádzal mimo odpočet... Nepáčilo sa jej, že je možno teraz v miestnosti...teda jeho časť a ona o tom nevie. To bude riešiť neskôr, veď ona ho odchytí. Nebude ju špehovať. Predsavzala si. Podišla k skrinke s medikamentami a druhou pištoľou si nastrelila vysokú dávku novalginu. Nerada by sa zrútila priamo v Ryanovej nemocničnej izbe.
"Satelitný záznam z nemocničnej izby James, aktuálny." Pozerala na monitor. Ryan spal a jeho brat ležal v polohovacom kresle vedľa postele.
"Životné funkcie oboch, tlak, pulz, teplota..." Zadávala príkazy.
"Obaja sú v kľudovom režime, životné funkcie agenta sú minimálne. Aktivita mozgu je núdzová u oboch, to znamená že nie sú v bdelom stave."
Lara sa potešila.
"Dobre James o sedemnásť minút som späť, aspoň sa trošku opálim." Uškrnula sa. James jej ukázal na monitore palec hore. Zapla si časovač na ruku a zovrela nastreľovaciu pištoľ. Spustila štart. Biela hmla sa objavila tesne pred ňou. Pokojná zhlboka nasala vzduch a vošla. Vystúpila ticho a úľavou si vydýchla, že sa udržala na nohách. Potichu podišla k bratovi Ryana a nastrelila mu do krku dávku anestetika. Pristúpila aj k Ryanovi a nastrelila mu tiež jednú dávku. Usúdila, že to bude istejšie, aby sa neprebudil. Poviazala monitory a vytvorila falošný srdečný rytmus. Vytvorila spojenie s monitorom agenta. Odpojila Ryana z prístrojov. Nahodila do časovača súradnice. Trhlina sa otvorila. Stiahla ho z postele, popod pazucha, z posledných síl. Bolesť ju ochromila a začínala sa jej točiť hlava. Triaška ju zachvátila, tesne pred vstupom do hmly. Viac menej iba s vypätím vôle sa vrhla do chladu, ktorý ich vtiahol. Dopadli do niečoho mäkkého. Prvé, čo pocítila bola horúčava a teplý piesok pod nimi. Nadýchla sa a posadila. Vyšlo to. Nič ju nebolelo a cítila sa výborne. Vitálna a silná, ako pred tým. Ryan lapal po dychu. Skočila k nemu a buchla mu medzi lopatky. Reagoval reflexívne. Prehodil ju cez plece a uväznil pod nim. Šokovalo ju to, ale aj jeho. Civeli na seba.
"Lara?" Neveriacky vyhŕkol a prudko ju pustil, odskočiac, akoby ho popálila. Mlčky sa posadila, stiahla z hlavy čiapku a začala si rozopínať overal.
Vyzliekla sa v tejto príšernej horúčave. Ostala len v krátkom tričku a krátkych rifliach. Gánil na ňu a pozoroval ju.
"Čo to s tebou je? A kde to sme?"
"Nemám ani potuchy." Odvetila jednoducho. Tentokrát neklamala. Výber nechala na Jamesa. Nezaujímalo ju to. Muselo to byť dvanáste storočie. Ryan s ranou v dvanástom storočí pri prechode do dvadsiateho prvého vyzdravel. Erik už mŕtvy, ožil...muselo to vyjsť a vyšlo...
"Nezdá sa ti čudné, čo sa s nami v poslednom čase deje? Alebo lepšie povedané so mnou, keď som s tebou?" Zaútočil prísne.
"Pozrite sa agent, nech je to akokoľvek, sme tu a sme nažive...naše rany...sa zacelili...takže pre tento krát sa umieranie nekoná." Zasmiala sa šťastná. Vyhrnul si tričko. Rany na jeho hrudi aj ramene boli zacelené. Neschopný prehovoriť, po nich prešiel prstom.
"Ale ja vám rany ukazovať nebudem!" Upozornila ho so smiechom. Zahľadel sa na ňu.
"Lara, ako to že...čo to je s tebou?"
"Som staršia...nič podstatné"
"Ako môžeš byť staršia? Sme mŕtvy, v raji? Kde to vlastne sme."
"Je mi to fuk...nie je tu nádherne?" Poobzeral sa.
"Ako sme sa dostali na Havajské ostrovy? Ale kde sú ľudia, stánky, pláže, slnečníky?" Čudoval sa.
"Sme na Havaji? Waw! Tak tu som ešte nebola...aspoň sa trošku opálim...a určite vykúpem." Šťastná sa zasmiala, rozbehla a skočila do mora. Plávala. Odrazu ju pochytil nevýslovný pocit šťastia. Ponorila sa a pozorovala pestrofarebný morský svet. Niečo ju zdraplo a vytiahlo na hladinu. Namosúrené od seba odstrčila Ryana.
"Bláznite?! Vydesili ste ma agent!" Zaprskala. Plával vedľa nej a uškrnul sa.
"Bola si pod hladinou príliš dlho, mal som strach, že sa topíš."
"Netopila som sa!" Odvrkla a znovu sa ponorila. Na dne zazrela obrovskú morskú mušľu a tak zaplávala smerom ku dnu, aby ju vytiahla. Objavil sa vedľa nej a niečo jej pod morom naznačoval posunkovou rečou. Prekvapená si uvedomila, že má pravdu. Dno bolo posiate perlorodkami. Zopár vylovila , nasledoval jej príklad a vynorili sa.
"To som blázon...dno je plné perlorodiek, čo to má znamenať?"
"Znamená to, že ak sa ešte zopár krát ponoríme, neuveriteľne si vylepšíme našu finančnú situáciu." Zaštebotala sladko a plávala k brehu. Vyložila na pláži svoje poklady a vrátila sa do vody. Obaja sa veselo zaškerili a ponorili pod hladinu. Strávili takto takmer dve hodiny. Už vyčerpaný, vyliezli na pieskovú pláž a obaja oddychovali. Vymenili si pohľady a ako na povel so smiechom, začali otvárať mušle. Lara z ruksaka vybrala nôž a podala mu ho. Pracoval automatický a perly hádzali so smiechom do ruksaka. Niektoré boli naozaj unikátne veľké. Keď skončil, všimol si rukoväť noža. Zadíval sa naň, podvedomie mu hovorilo, že už ho v ruke držal.
"Odkiaľ máš tu dýku Lara?" Uvoľnená ležala na piesku a slnila sa so zatvorenými očami. Prešiel očami po tej peknej tvári, zišiel nižšie, pohladil priehlbinku medzi ňadrami a putoval pohľadom po celom jej príťažlivom tele. Zabudol na dýku. Jedine, čo si uvedomoval boli intenzívne vzrušenie. Priťahovala ho, vzrušovala. Nával v spodnej časti tela mu začal pripadať neúprosný. Sťažka prehltol a prinútil sa nepozerať na to prekrásne stvorenie, pokojne ležiace vedľa neho. Mokré oblečene sa jej prilepilo na telo, čo do detailov kreslilo jej dokonalú fyzickú štruktúru. Odrazu sa mu vybavila spomienka. Ležala pod nim, prsia sa jej vzdúvali od vzrušenia, či rozčúlenia? ...on ju bozkával, ako blázon. Priblížil sa k nej, oprel o lakeť a pozoroval plné pery. Uvedomila si, že ju pozoruje, pretože jej zatienil slnce. Lenivo otvorila oči, ale hneď sa do pokojného pohľadu vkradla ostražitosť. Nahol sa k nej, neodtiahla sa iba nebezpečne prižmúrila oči.
"Sme milenci Lara?" Ticho sa spýtal, tak blízko nej až ju ovial jeho dych.
"My dvaja?!" vyprskla do smiechu nad takou absurditou. Nahnevaný, zaútočil na tie posmešné pery. Ticho vzdychla a na chvíľu si užívala ten žiadostivý bozk. Z nejakého nejasného dôvodu sa jej páčili jeho bozky, dotyky, či vôbec jeho prítomnosť. Avšak uvedomovala si, že ona...a...on...nemožné...začala ho odtláčať.
"Agent prestaňte! Som decko..." Odvrátila hlavu nabok a tvrdohlavo zažmúrila, aby nevidela túžbu v jeho očiach.
"Naozaj? " Chrapľavo zašepkal pri jej uchu.
"Mám pätnásť" Skríkla v panike a odtiahla sa. Zasmial sa, zvalil do piesku a ruky si založil za hlavu.
"Pokiaľ viem v dvanástom storočí máš sedemnásť aj niečo ...a v tomto storočí už sedemnástky boli dávno ženami...a keďže vyzeráš, ako vyzeráš...predpokladám, podľa okolia aj tvojho vzhľadu, že sme zase v dvanástom storočí!"
Odtiahla sa do bezpečnej vzdialenosti a podozrievavo sa na neho zadívala.
"Vy si to pamätáte?"
"Predstav si, že áno...a pamätám si, ako si zo mňa robila hlupáka, ako si sa mi vysmievala, aj ako som za teba kúpil sekeru do hrude." Spokojne, pomstychtivo dodal.
"A vlastne...som kvôli tebe uviazol aj v tej fabrike, dostal poriadnu nakladačku... bol rozstrieľaný, ako rešeto a pomaly bolestne umieral..." Ukončil svoj monológ s určitou dávkou zadosťučinenia.
"Nemali ste za mnou liezť! Zachránila som vás pred istou smrťou! Sám ste si na vine, vždy leziete tam, kam nemáte!" Zvolala obranné.
"Vždy leziem za tebou, aby som ťa chránil!"
"Nikto sa vám neprosil. Poradila by som si aj bez vás!" Oponovala rozčúlená. Posmešne sa zasmial.
"Nuž nech je to ako chce, považujem ťa za moju veľkú dlžníčku!" Zrozpačitela. Mal pravdu....vo všetkom.
"Čo chcete." Spýtala sa skleslo. Prešiel po nej očami, čo jej vohnalo do tváre purpur, ale ju to aj rozčúlilo do bezhraničnosti.
"Chcete, aby som pred vami roztiahla nohy a tým splatila dlh?" Hrubo, chladne sa spýtala.
"Prečo nie? Si krásna žena, bol by som hlupák, keby som nechcel..a ak ma pamäť neklame nerobilo ti žiaden problém spávať s tým...." Hľadal výraz a uvedomil si, že spomienka na Iana, ho poriadne popudila.
"Zemanom! Či dávaš prednosť len vysoko postaveným mužom?! " Dodal priškrtené. Zúrivosť v jej očiach v ňom vyvolala salvu smiechu. Lara do neho hodila ruksak. Rozrehotal sa ešte viac a dievčina sa na neho, úplne zmyslov zbavená od hnevu, vrhla. S ľahkosťou šelmy reagoval, chytil ju za zápästia, pretočil a skončila uväznená pod nim.
"Vy hnusák odporný, nedala by som vám ani keby ste boli posledným mužom na svete!" Zúrivá sa metala.
"Možno si zoberiem sám to, čo mi nechceš dať!" Zápasil s ňou zadýchaný. Lara bola kĺzka, ako úhor. Bránila sa húževnato, takže mal, čo robiť, aby ju udržal.
"Môj milý agent FBI! Znásilňuje bezmocné pätnásťročné dievčatá, bežne?!" Sipela pohŕdavo.
"Kde, v dvanástom storočí? Už vidím, ako to všetkým povieš!" Posmešne jej vrátil. Prestala sa metať. Ublížený výraz v jej tvári, sa ho dotkol. Odvrátila hlavu od neho a zostala nepohnute ležať. Vzdychol a oprel si čelo o jej.
"Ách Lara! Naozaj si uverila, žeby som ti dokázal ublížiť? Nikdy by som to neurobil...radšej by som umrel, ako ti ublížil." Zašepkal jej nežne a pohladil ju, jemne pobozkal na spánky a pustil. Rozochvená sa posadila. Sedel jej obrátený chrbtom a hľadel na more. Na chrbte sa črtala čerstvá jazva.
"Prečo Ryan?" Ticho šepla. Chcela vedieť, prečo ju chráni, prečo sa o ňu chcel starať.
"Iba som ťa chcel vystrašiť, vytrestať zato, že si zo mňa robila blázna...nebolo to odo mňa pekné...prepáč mi." Zašepkal zmierlivo.
"Nie to, prečo ma stále chrániš Ryan." Zaujímalo ju, pozorujúc hru svalov na jeho chrbáte. Mlčal a uvažoval.
"Netuším Lara, niečo v mojom vnútri má núti...nikdy som ešte nič podobné necítil...je to neha, hnev, strach, akoby mi niekto niečo veľmi dôležité bral, keď pomyslím, že odídeš...ale aj veľké vzrušenie, keď na teba pozriem...viem, že nesmiem, si mladá...som z toho úplne zmätený." Priznal zahanbený. Nečakane sa dotkla jeho jazvy na chrbáte, po guľke. Trhol sa, akoby ho udrela. Po kolenách sa premiestnila pred neho. Kľačala v piesku pred nim a vpíjala sa do jeho oči. Ovládla ju triaška a rozochvená ho pohladila po tvári. Smutne sa usmial a pobozkal ju na dlaň.
"Nepokúšaj zlatko, naozaj sa snažím byť gentleman." Zašepkal a pustil jej ruku. Priblížila sa k nemu ešte viac, nahla a jemne dotkla jeho úst. Znehybnel, zatvoril oči a zastonal.
"Myslím, že nie sme v raji, ale v pekle.." Zachrčal zmučeným hlasom a odtiahol sa od nej.
"Nemám rada gentlemanov...mám rada silných mužov Ryan..." Vábivo zaševelila a opäť sa dotkla jeho úst. Snažil sa ju odtlačiť.
"Lara prestaň prosím, som len človek...mám len určitú hranicu, ktorú znesiem. " Zaprosil ticho.
"Tak dúfam, že sa cez ňu čoskoro dostaneme." Hrdelne sa zasmiala a vyzývavo na neho zablýskala očami.
"Prečo to robíš?!" Už nahnevaný zavrčal a zase sa odtiahol.
"Pretože dúfam, že ťa zvediem, ale neviem či to robím dobre, nemám s tým veľa skúsenosti. " Pokrčila plecami a otvorene priznala.
"Som prekliaty!" Zachrčal, zdrapol ju za tričko a pritiahol k sebe, až narazila na jeho pevnú hruď.
"Robíš to dobre, veľmi dobre." Zastonal a zaútočil na jej ústa. Obaja vzbĺkli dlho potláčanými emóciami. Milovali sa vášnivo a prudko bez ostychu, či rozpakov. Lara akoby vedela, čo ho vzrušuje, čo mu robí dobre, čo im robí dobre, kopírovala jeho dotyky, jeho pohyby. Až keď do nej divoko vošiel, prekvapila ju nečakaná bolesť. Zjojkla, aj on strnul.
"Preboha! Ty si ešte..." Šokovaný zalapal po dychu a zahľadel sa do jej uslzených oči. Zbozkával slzy v kútikoch oči.
"Hlupáčik, mala si mi to povedať....bol by som postupoval úplne inak...zlatko...moja jediná..." Šepkal jej nežne do ucha a jeho dotyky spomalili, zvláčneli a znežneli. Venoval sa každému kúsku jej tela, zároveň sa v nej pomaly pohyboval. Lara mala pocit, že ak sa niečo nestane celkom určite exploduje. Nespokojná sa zamrvila, načo Ryan reagoval sýtym smiechom. Oheň v nich sa vystupňoval a keď prišlo nečakané vykúpenie, obaja unavený, poprepletaný oddychovali. Mlčala a vychutnávala si ten pocit blaha a sladkej únavy. Zase ju pobozkal na spánky.
"Prečo si mi to nepovedala?"
"Asi nebol čas, či?" Zachichotala sa.
"Som z toho úplne...ehmm...myslel som, že ty a Ian...že ste...boli ste predsa zasnúbený." Nahlas uvažoval.
"Neboli, on mi navrhol zasnúbenie, ja som odmietla...nemali sme spolu okrem pár bozkov nič."
"Som rád, že sa tam už nikdy nevrátiš, prekážalo mi, ako na teba hľadel a pomyslenie, že sa ťa dotýkal ma privádzalo do šialenstvá." Lara sa zasmiala a pobozkala ho na nos.
"Nepreháňaj, nepamätal si si to." Zasmiala sa.
"Kým som si to pamätal, šalel som od žiarlivosti." Priznal s úsmevom. Zasmiala sa a pretiahla.
"Si veľmi vášnivá žena, nikdy by som neveril, že si ešte panna... a nemáš v sebe ten panenský ostych."
"Nikdy som nebola ostýchavá, považujem svoje telo za prirodzenú vec, nehanbím sa zaň"
"No veď sa ani nemáš začo, si dokonalá, ako bohyňa.." Jemne sa dotkol prsníka. Bradavka sa okamžite vztýčila.
"Nooo... veď ani ty sa nemáš začo hanbiť, narástli ti chĺpky." Zachichotala sa a fúkla mu na hruď. Plesol ju po zadku.
"A keď si predstavím, ako si ma zvozila a ako si sa čudovala, že či sa holím na hrudi a pritom ma "ošklbali", ako kura v nemocnici...a ako som..." pohoršene zaprskal.
"Alfa samec... tak si to povedala, ty malá drzaňa?" provokoval. Rozosmiali sa. Odrazu ju zodvihol do náručia a rozbehol sa do prílivu. Výskala, kúpali sa spolu, smiali, až kým sa celkom nezmorili. Vyniesol ju von a zase sa s ňou miloval. Neskôr , keď zaspal, Lara sa poumývala a obliekla. V tieni paliem ho pozorovala v spánku. Bolelo ju srdce pri pomyslení, že keď prejdú časovú trhlinu, nebude si nič pamätať. Nebude si na milovanie s ňou pamätať a pravdepodobne ho už nikdy neuvidí...ale neľutovala...milovala sa s nim z celej hĺbky svojej duše. Nemohla si ani vysnívať taký krásny prvý sexuálny zážitok. Viazalo ich naozaj veľa, umierali spolu, milovali sa. Boli v tom aj city, ale...láska to nebola. Iba akási neodolateľná príťažlivosť, spriaznenosť duši a spolupatričnosť. Pre ňu to stačilo. Dala svoje panenstvo mužovi, ktorému na nej veľmi záležalo, bol ochotný pre ňu umrieť, čo viac si mohla priať?
Ani nevedela prečo, vyhŕkli jej slzy. Hnevlivo si ich otrela a smrkla. Zozadu ju objali dve silné ruky.
"Čo sa stalo zlatko?" Zašepkal jej do vlasov. Usmiala sa.
"Vôbec nič, som v pohode".
"Ľutuješ, čo sa stalo?" Ticho preriekol.
"Ani sekundu, bolo to krásne..len ma pochytila akási sentimentalita. Ryan sa zamračil.
"Lara, ja...som nedával pozor, nikdy sa mi to zatiaľ nestalo, nikdy som nebol takýto nezodpovedný... keď sa vrátime...teda vrátime sa, však? Ako dlho tu budeme musieť ostať?" Spýtal sa vyľakaný.
"Neboj sa už len dve hodiny." Upokojila ho. Vydýchol si.
"Keď sa vrátime, musíme sa postarať, aby ...veď vieš, nedošlo k oplodneniu..a...chcel by som sa s tebou aj naďalej vídavať , teda ak si za...budem sa správať vzorne...až kým v dvadsiatom-prvom storočí nedospeješ...a...ale chcel by som ťa vídavať..." Zatiahol prosebne. Pozrela bokom, nebola schopná mu pozrieť do oči.
"Lara?!" Spýtal sa akoby tušil, že niečo nie je...vtedy mu to zaplo.
"Ja si na nič nebudem pamätať, však?!" Priškrtené zamrmlal. Prikývla a zaliali ju slzy. V duchu si nadávala do sentimentálnych husí. Objal ju a kolísal.
"Veď by si mi mohla podať ten preparát, aby som si pamätal...aby..." Zničene hľadal riešenie.
"Nedá sa to, je príliš neskoro." Smrkla a za-huhňala na jeho hrudi.
"Tak prídeš za mnou a všetko mi povieš, určite si spomeniem, keď mi všetko vyrozprávaš" Vymanila sa z jeho náruče.
"Budem v Paríži, odchádzam tam s matkou, teraz tam žije...my dvaja sa možno už nikdy neuvidíme." Ryan v hrudi pocítil taký nával bolesti, že by najradšej zavyl, aby sa tej mučivej trýzne zbavil.
"To predsa nie je...nemôžeš nám to urobiť Lara! Môžeš predsa cestovať v čase...môžeš..." Hľadal východisko. Vzdychla.
"Ale ty nechceš, však?!" Zavrčal zranený.
"Ryan, ja...je to veľmi zložité, ty máš svoj život, ja svoj ...som excentrická, neprispôsobivá...a..." Vrhla pohľad do diaľky a zasekla sa.
"Pokračuj, nech si vypočujem všetky dôvody, ktoré majú jediného spoločného menovateľa! Nechceš ma! Iba si ma zase využila!" zvolal urazene.
"Máme problém, musíme vypadnúť!" Zvolala a ukázala rukou do diaľky. Nahnevaný pozrel smerom, kam ukazovala. Zaklial a nahádzal na seba šaty. Natiahla na seba kombinézu, hodila si na chrbát ruksak a rozbehli sa smerom k hustej džungli.
"Musíme si nájsť nejaký úkryt! Ešte necelé dve hodiny..." Zašepkala a ponáhľala sa hlbšie do divokého lesa.
"Čo sú zač?"
"Ak sme na Havaji presnejšie na Oahu, tak mám neblahé tušenie, že sú to...niektoré z kmeňov Polynézanov z blízkych Markéz"
"Ak ma pamäť neklame a dobre mi to utkvelo na prednáške z histórie, boli to kanibalské kmene." Podotkol, predierajúc sa hlbšie do pralesu, druhou rukou viedol za sebou Laru.
"Tak dúfajte agent, že už dneska jedli...tak opustený ostrov?" Ja toho Jamesa snáď naozaj vymažem" Zastrájala sa .
"Tak už si zase vykáme? A kto je James?!" Zafučal žiarlivo.
"Myslím, že máme úplne iné problémy agent! Nechcem skončiť, ako hlavne menu na jedálničku kanibalských Polynézanov!" Odvrkla mu a vytrhla si ruku.
"Dúfaš, že to zahovoríš? " zavrčal a nahnevaný ju zase chytil za ruku a vliekol za sebou cez prales. Odrazu sa pred nimi vynorila zase pláž. Vybehli a poobzerali sa.
Ryan ich zazrel asi tristo metrov vľavo.
"Naspäť sú nám v pätách!" Skríkol a ruka v ruke sa rozbehli do džungle. Cestu im odrezala skupina domorodcov, čím ich prinútili zase vybehnúť na pláž. Z oboch strán sa k nim blížili hordy divochov.
"Sme v pasci Lara, už zase!" Zafučal a stiahol ju za seba, aby ju štítil. Kruh okolo nich sa zužoval. Kopije sa nebezpečne približovali. Muži vzrušene kričali. Uzavreli ich medzi seba a vysoký svalnatý, pomaľovaný domorodec k nim pristúpil. Ryan, Laru pevnejšie zovrel a ešte viac stiahol za seba. Vyslobodila si ruku.
"Nechajte to na mňa agent!" Chladne vyriekla a vystúpila spoza neho. Väčšina mužov cúvla. Ryan tomu nerozumel, akoby sa Lary báli. Vtedy pochopil. Bola blondína, mala nebeské modré oči. Nič takého doposiaľ nevideli, museli ju považovať prinajmenšom za bohyňu. Uvedomil si, že v ruke drží zapaľovač a v druhej baterku. Vykročila vpred a muži pred ňou cúvali. Jeden odvážlivec jej oprel o hruď kopiju a dievča na nič nečakalo zapálilo mu na nej tŕstie a perie, ktorým bola vyzdobená. Muži sa rozkričali a dali na ústup. Keď zasvietila baterkou jednému do oči s krikom sa rozutekali.
"A je to...získali sme chvíľu času, kým si rozmyslia, či sme bohovia, alebo sme vhodnejší na obed... zmizneme." Zaškerila sa. Ryan jej v duchu priznal, že je neskutočne múdra a vynaliezavá. Posadila sa do tieňa palmy, natiahla si nohy, prekrížila a vrhla na neho očakávajúci pohľad. Posadil sa vedľa nej. Ponúkla mu fľašu s vodou. Hltavo sa napil.
"Lara..." Začal.
"Ticho agent, pozorujú nás." Vytiahla z ruksaku časovač, zapla si ho na ruku a naštartovala.
"Čo to robíš? Nesmieme prejsť, ešte nie, sama si povedala...stonožka."
"Ja viem, ale vyžaruje z neho modré svetlo, neopovážia sa k nám prísť." Prešla ďalšia polhodina. Spoza paliem vystúpili traja ozbrojený muži a pred sebou postrkovali dve deti a tri ženy. Hrubo ich hnali kopijami pred sebou a deti žalostne nariekali.
"Kriste pane, čo to robia?" Vydýchol zhrozený Ryan a trhalo ho, bežať im na pomoc. Lara so záujmom pozorovala dianie.
"Predsa len usúdili, že sme bohovia a nesú ná obety, ak ich pred nami zarežú, myslím, že sa povraciam." Vydýchla nešťastne. Podišli až k nim a hlboko sa uklonili, ženy aj deti padli na kolená a spustili hlasný nárek. Muži do nich kopali, aby mlčali. Lara prudko vstala a zodvihla ruku. Škrtla zapaľovačom. Skupina sa okamžite utíšila a ako hypnotizovaný hľadeli na malý plamienok zapaľovača. Bázeň a strach prýštil z každej jednej bytosti. Deti si ju zvedavo obzerali. Kývla ženám, aby ju nasledovali. Obozretne sa za ňou pobrali. Začala trhať divé orchidei a viazať z nich vence. Keď uvila dostatočne dlhy, zavesila ho prvej žene okolo krku. Padla na kolená a bozkávala jej ruky. Lara sa usmiala a rukami jej naznačila, aby vstala a viazala veniec. Druhý skončil u prvého z deti, ďalší u druhého a ďalšie ženám. Vrátili sa k mužom a Lara si nožom so svojich vlasov odrezala prameň. Rozdelila vlasy pre každého z obetí.
"Zasvieťte na nich baterkou, budú myslieť, že sme im požehnali svetlom, alebo niečo podobné, nedovolia si ich zožrať." Rozkázala Ryanovi. Poslúchol. Potom povýšenecký kývla rukou, aby odišli. S hlbokým úklonom sa vzdialili. Už sa neodvážili žien a deti dotknúť.
"Mám dojem, že som práve zistil , ako vznikla na Havaji tradícia lei (viazanie kvetových vencov pre návštevníkov). Zasmial sa. Po chvíli vrhol pohľad na časovač. V diaľke sa rozoznel divoký rytmus bubnov.
"Ešte desať minút, ktovie, čo chystajú...počuješ tie bubny?"
"Asi oslavujú, že im bohovia požehnali. Pravdepodobne zožerú zopár úbožiakov, ale "naše" obety sme práve zachránili a povýšili na pomazaných bohmi."
"Nikdy som si neuvedomoval, aké príšerne primitívne bolo ľudstvo." Vydýchol užasnutý.
"Panovali tu mimoriadne kruté zvyky. Ľudia boli rozdelený do kást, najvyššie bol náčelník, potom šaman...za nim bojovníci...úplne na spodku boli otroci a ľudia slúžiaci, ako potrava. Chovali si ich, ako my ošípané, alebo dobytok..." Skonštatovala.
"Kto je James?!" Napadlo ho po chvíli. Zagánila na neho.
"Nezdá sa vám agent, že sa staráte do veci, do ktorých vás nič nie je?!"
"Ak mi ešte raz povieš agent, pomilujem sa tu s tebou priamo pred očami tých kanibalov!" zafučal nahnevaný.
"Je to počítač." Odvetila po odmlke.
"Počítač? Voláš svoj počítač James?"
"No a čo? Ľudia dávajú mená svojim autám, člnom, prečo by som nemohla dať meno svojmu počítaču. Na rozdiel od mnoho ľudí sa s nim dá pokecať o všetkom, je vysoko inteligentný, samostatný a má simulácie ľudských emócií...je takmer dokonalý! Dokáže logický uvažovať aj keď to ja nedokážem, dokáže sa nabúrať absolútne.." Zasekla sa, pretože si uvedomila, že sa preriekla.
"Kam až sa dokáže nabúrať?!" Podozrievavo sa spýtal. Lara vzdychla.
"Všade." Priznala.
"To mi hovoríš len tak?! Že máš počítač, ktorý sa dokáže nabúrať do akéhokoľvek systému? Zbláznila si sa?! Vieš , aké je to nebezpečne a hlavne trestné?"
"Vedela som, že o tom nemám s vami hovoriť "agent"! Ešte šťastie, že si nič nebudete pamätať!" Odvrkla jedovato. Zastonal.
"Prepáč Lara...ja len nechcem, aby si bola v neustálom nebezpečenstve...je to jeden z vašich prototypov?" Prikývla.
"Čo všetko ešte vytiahneš z klobúka?"
"Neviem prečo by som vám to mala vešať na nos! Je čas agent. Poďme!" Zavelila a vstala.
"Tie perly predám a pošlem vám podiel. Nejako to vymyslím." Sľúbila. Zachytil ju za ruku.
"Lara, pouvažuj o tom, či za mnou predsa len neprídeš...prosím." Zašepkal. Milo sa na neho usmiala.
"Odpusťte agent, ale mi dvaja stojíme na dvoch rozdielnych stranách barikád. A navyše vždy, keď sme spolu, lietame v nejakej šlamastike, nebolo by to pre nás dobré, verte mi." Otvorila časovú trhlinu.
"Dobre sa nadýchnite a zadržte dych, nevyrazí vám ho... keď vás to začne ťahať smerom k zemi, vystupujete, to je gravitácia, pripravte sa na dopad a udržíte sa na nohách." Dávala mu inštrukcie a zanovito mu vykala. Prikývol, ale zaryto mlčal. Viac na ňu ani nepozrel. Lara ho ponúkla rukou a vstúpila do bielej hmly. Dopadla a udržala sa na nohách. Siahla do ruksaku a hneď, ako doskočil do podrepu vedľa nej, strelila ho anestetikami. Zvalil sa na ňu, zachytila ho, pootočila sa s nim a položila ho na posteľ. Pripojila zase prístroje a odpojila prepojenie monitorov. Jemne ho pobozkala na ústa.
"Bolo to krásne, zbohom Ryan." Zašepkala. Brat si čosi zašomral a vzdychol. Začal sa preberať. Najvyšší čas nepozorovane odísť. Nastavila súradnice číslo tri na časovači a vošla do trhliny.

Komentáre 8

aknit11 dňa 11.06.2014 - 00:44

Tak som sa zase odtrhla. :-)Dcérka vyvalila oči...že mami romantika už v devätnástej časti? :-O Normálne je až okolo päťdesiatky (giggle)

Lenka R dňa 11.06.2014 - 09:20

jéééj , to bolo krásne :-)
som zvedavá ako sa stretnú zase (sun)

Lenka R dňa 11.06.2014 - 09:22

Tomicka, keď sme už pri tej romantike - ako dopadla prechádzka so šéfom a babičkou ? :-)

tomicka dňa 11.06.2014 - 12:02

Bolo veselo. Babicka bola ako odtrhnuta z retaze (giggle) ale snazi sa, to jej musim uznat. Ked som sa chvilami v rozpakoch odmlacala, tak to vyplnala ona.:-) Mam totiz problem. Ja som dost ostychava a v jeho pritomnosti sa hanbim, ako nejaka pubertacka. :-O Co by som dala zato mat jazyk ako Lara :-) Ale ideme na dalsiu prechadzku v sobotu :-)

LanaSavara dňa 11.06.2014 - 09:41

OOOOOhhhh ake pekne, mile , romanticke ;-(
Dnes v paci zas budem len premyslat, hadam nebudem smoklit....
dufam Ankit, ze sa este budu stretavat .

aknit11 dňa 11.06.2014 - 10:34

Som rada, ze sa pacilo. :-)

tomicka dňa 11.06.2014 - 11:59

Pacilo sa mi velmi (y) Take to bolo pekne a dojimave. Som zvedava, ako ich zase spleties dokopy :-)

nevetko dňa 26.06.2014 - 23:44

waaaw aknit ty si génius (y)(y)(y)(clap)(clap)(clap)