Skočiť na hlavný obsah

Lara 2

Pridal aknit11
dňa 23.03.2014 19:27

"Možno chodila do niektorej zo súkromných škôl", hádal Samers.
"To určite. A kto sa staral o toho chlapca?" vyvrátila jeho teóriu.
"Čo ak Bradley zmenil identitu? čo ak .."
"Mám tu celý jeho záznam,od narodenia...chodil na strednú, dokonca na výšku...nedokončil ju. Sedel...vlastne nesedel, pol roka bol vo vyšetrovačke, nakoniec ho pustili, bol oslobodený...vinu za podvod mu nedokázali!" hundrala si popod nos vyšetrovateľka.
"Kde bolo v tom čase dievča? " zaujímalo mladíka.
"No to by som aj ja rada vedela, nie je tu o nej žiadna zmienka. To je zvláštne, ale keď vezmeme do úvahy, že nemá ani rodný list..niekam ju odložil, niečo nám uniká...a keď prídeme nato, čo nám uniká, zistíme kam zaliezol! tá suseda...tvrdila, že sa prisťahovali len pred troma mesiacmi. Pred tým boli v Alabame...poslala som tam našich, ale na mieste, kde žili, stojí nejaká výrobná hala. Starú farmu zbúrali. Ľudia si na nich takmer nespomínali. Tvrdili, že Bradley bol čudný, stránil sa okolia. Dievča nechodilo do školy, vlastne o nej nikto nemal ani potuchy.
"Možno tu s ním ani nebola."
"Mali by sme za ňou zájsť a trochu ju pritlačiť...tá malá ma odpovede, ktoré potrebujeme"
"Zatiaľ ani nemukla. Neviem, či sa psychický zrútila, alebo nechce hovoriť. Čo jej telefón a počítač?"
"Čakám Sibylu vŕta sa v jej počítači, telefón neobsahoval nič zvláštneho. Ako by ho ani nepoužívala, posledný rozhovor trval desať sekúnd, bolo to pred dvoma týždňami, objednávala pizzu...takže tá malá nemala priateľov,ani rodinu,ani známych...nikto jej nevolal. Brnknem Sibyle, či niečo nenašla."
Krátko sa rozprávala s techničkou z forenzného.
"Máme za ňou dobehnúť, vraj ma niečo zaujímavé. Vtrhli na technické oddelenie, obaja priveľmi zvedavý, aby čakali.
"Tak, čo máš Sibyla" Nedočkavo vyhŕkla Alice.
"No nemám nič, ale pritom veľmi veľa."
"Čo?! Ako to myslíš?"
"Zapla som systém, mimochodom ma špičkový operačný systém...heslo som prelomila, nedala si s ním veľa námahy. Bežné súbory som prezrela, nič zaujímavého...sú tam veci, ktoré zaujímajú mladé dievčence...koľko hovoríte, že má rokov?"
"Štrnásť, vlastne skoro pätnásť, na budúci týždeň"
"Áno, to by zodpovedalo, obrázky, móda, hudba, you tube videá...až kým som nenarazila na toto!" otvorila zložku v podpriečinkoch. Obaja agenti sa zvedavo sklonili nad stôl.
"Čo to dočerta je?!"
"Zašifrované súbory, ale to nie je všetko...waw! tá šifra nemá obdobu!" nadšená gestikulovala rukami.
"Čo v tom je?!" agentka zagánila na techničku,nezdieľajúc jej nadšenia.
"Neviem, veď to hovorím, tá šifra nemá obdobu, nedokázala som ju prelomiť...tá malá je jedným slovom, génius!"
"Tá malá je negramotná! nevie, ani čítať!" odfúkla Alice.Technička prekvapene pokrútila hlavou.
"Hm...zvláštne, ale potom to nie je jej počítač? alebo?! poslala som po našich kryptografov, ale nevedeli si s tým poradiť...a text nie je možné skopírovať, ani stiahnuť, je to tiež niečím zabezpečené proti kopírovaniu.Nič podobné som ešte nevidela...vieš je v tom asymetrický vzorec šifrovania, ale zároveň aj nejaké prvky blokovej šifry Rijndael, ale aj stopy Vigenére, dokonca Bonapartovej šifry a...sú tam prvky, ktoré som nikdy nevidela, ani nič zo šifrovacích systémov nepripomínajú...a.."
"Anglický!" zahriakla ju netrpezlivo agentka.
"Jednoducho ten, kto to kódoval toho vie o kryptografií veľmi veľa a je pravdepodobne jediný, kto pozná šifrovací kľúč na otvorenie tohto dokumentu...zbierky dokumentov, je tam toho veľa...a... upozorňujem, že takýto frajeri si svoje dokumenty poistia."
"Ako to myslíš?"
"Ak neprelomíme kľuč a pomýlime sa, dokument sa možno zničí, je to ako...ehmmm... pri "Skytale", vylepšenej forme Skytale...používali ju hlavne iluminátori,ehm...ak si zadal nesprávne heslo,vo vnútri bol papyrus a kyselina octová, pri nepoznaní hesla,sklenená nádoba s octom praskla a zničila papyrus.."
"Tým chceš povedať, že ak kiksneme, súbory sa vymažú?!"
"Myslím, že áno. Ten, kto si dal takú námahu to takto zakódovať k tomu musel mať veľmi pádny dôvod, určite to poistil...hovoríš, že nevie ani čítať?" sklamane sa spýtala.
"Tá malá nikdy nechodila do školy, ani nikam...nemá priateľov, rodinu, vlastne ani neexistuje." Podotkla Alice.
"Hmmm...to, že je úplne negramotná...prišla si na tento predpoklad na základe faktu, že nenavštevovala školu, alebo si sa presvedčila, že nevie čítať? Pretože to, že nechodila do školy, nemusí nevyhnutne znamenať, že je negramotná! Toto tu teda na žiadnu negramotnosť nepoukazuje. Práve naopak, mozog, ktorý dal do kopy túto šifru...ehmmm...nie je ich veľa. Myslím na svete!" upozornila ju mudrlantský Sibyla.
"To dievča má pätnásť, chceš mi povedať, že by dokázala takéto niečo?! Nedaj sa vysmiať! Skôr si myslím, že si jej podarený fotrík u nej v počítači uložil nejaké svoje kšefty. To ma ale veľmi znepokojuje. Pretože ak sú takto zakódované...hmmm...kto vie, čo za svinstvo v tom je." Dvere sa otvorili.Ponáhľal sa k ním veliteľ aj s dvoma mužmi v oblekoch.
"A je to tu! Veľké zvieratá zhora!" natešené zaševelila Sibyla.
"Toto sú agenti, Isman a Tomasher z národnej bezpečnostnej služby. Ich špecializáciou je kryptografia. Radi by si pozreli šifrovaný text z toho počítača. Agentka Albiová, agent Samers majú prípad Bradley, zabavili ten počítač na mieste pobytu Bradleya. Toto je slečna Sanciová, naša technička. Práve ona nás upozornila na podozrivé dokumenty." Rýchle ich popredstavoval a už bol na odchode.
"Prosím buďte kryptografom nápomocní." Síce to vyslovil ako prosbu, ale všetkým bolo jasné, že to nebola prosba.
"Dobre tak sa nato mrkneme." Žmurkol agent Isman a posadil sa vedľa Sibyly. Tá mu nadšená vysvetľovala, čo už zistila.
"Som prekvapený slečna Sanciová, venujete sa kryptografií?" uznanlivo preriekol Isman.
"Len ako hobby," začervenala sa a milo usmiala.
"Nedáte si kávu,je tu niekde automat?" prehodil veselo druhý agent, smerom k Albiovej a Samersovi.
"Pochopili sme agent Tomasher, chcete informácie." Uškrnul sa mladík.
"Som Michael, nemusíme si vykať a áno potrebujem zistiť pozadie, kde a ako ste sa k tomu notebooku dostali."
"Som Ryan, toto je Alice a káva by bodla, poď na chodbe je viacero automatov." Vyšli na chodbu a vymieňali si informácie.

Ráno, pri čistení zubov si všimla, že jej začali krvácať ďasná.
"No super! Už len toto mi ešte chýbalo. Reakcia. Otec hovoril, že sa dostaví na piaty, šiesty deň. Ešte, že som si podala protilátku. To preto tá nevoľnosť, slabosť a nechutenstvo...skoro som nato všetko zabudla. Stalo sa toho tak veľa. Ocko to riadne pofušoval, čo mu to vôbec zišlo na um? Potreboval peniaze, ale banka?! Neverím , že zabil tých mužov. Neurobil by to. Niečo sa muselo pokaziť..ale veď ešte nie je všetko stratené...ak sa ku mne dostane, zvrátime to...bude to dobre. Musím len dávať pozor, aby som neprešvihla okamih , keď mi pošle správu. Poriadne to so mnou všetko zamávalo, takmer som prestala rozmýšľať. Musím zistiť, kde je Erik." Preberala si v hlave strategický plán tak, ako ju to učil otec.Upokojila sa .Sedela v spoločenskej miestnosti, úplne vzadu. Zaujalo ju množstvo kníh v knižnici,ale prinútila si ich nevšímať, aj keď ju ruky pálili. Namiesto toho vytiahla z police jednoduché puzzle,pre deti nižšieho stupňa, základnej školy a začala ich skladať. Nevšímala si okolie, aj keď ostatný po nej pokukovali.Neraz si všimla, ako o nej šeptom hovorili. Keď dopadla na zložený obrázok prvá kvapka krvi, vzdychla. Utrela si nos. Krvácal jej. Vreckovkou rýchle zastavila drobné krvácanie, aby si toho nikto nevšimol. Vošla jedna z vychovávateliek.
"Lara, máš tu návštevu." Zodvihla sa a nasledovala ju. Nerobila si žiadne ilúzie. Jedinou jej návštevou mohla byť iba polícia. Čakali na ňu v návštevnej miestnosti. Prekvapene po nich prešla pohľadom. Tentokrát boli štyria. Jeden z aktovky vytiahol jej notebook. Takmer sa uškrnula. Našli zašifrovaný text.
Ryan jej predstavil svojích spoločníkov. Posadili sa k stolu. Kládli jej svoje otázky, ale ona s rukami pokojne uloženými na stole, hľadela flegmatický cez nich. Akoby boli neviditeľný, civela kamsi za nich, na stenu.Agentku Albiovú to dievčisko rozčuľovalo, jednoducho ich ignorovala. Najradšej by ňou zatriasla. Muži si medzi sebou vymenili pátravé pohľady.
"Lara, môžeme sa dohodnúť." Navrhol jej ticho Michael. Pomaly sa pohľadom na ňom pristavila, potom sa vrátila očami na stenu za nimi.
"Ty máš niečo, čo chceme my...a my máme niečo, čo chceš ty. Mohli by sme si to vzájomne vymeniť." Dohováral jej ticho.Zabodla do neho oči. Nič nehovorila, ale jej pohľad bol taký výrečný, že agent sa spokojne usmial.Chvíľu sa premeriavali a odhadovali.Prekvapený kryptograf si uvedomil hĺbku a inteligenciu jej pohľadu. Práve sa utvrdil v tom, že to ona bola autorkou toho kódu. Odrazu kýchla. V tej istej chvíli si rukou prikryla nos, prudko vstala,že prevrátila stoličku a obrátila sa im chrbtom. Predklonila hlavu a vyšetrovatelia prekvapene hľadeli na rýchle sa zväčšujúcu kaluž krvi na podlahe.Prvý sa spamätal Isman. Priskočil k nej. Znovu ju usadil. Do rúk jej vtisol vreckovku. Napchala si ju do nosnej dierky.
"Albiová zbehnite po lekára!" zavelil a druhou vreckovkou pritlačil na prvú,ktorá rýchle presakovala.
"Lara, ak nám odpovieš na otázky, môžeme ti zariadiť návštevu brata. Určite by ťa to potešilo." Zašepkal jej ticho svoju ponuku.

Lekárka si zamračená prezerala výsledky krvných testov Lary Bradleyovej, ktoré jej pred chvíľou doručili. Vzdychla. Musia ju okamžite previezť do nemocnice. Dievča malo pokročilé štádium leukémie krvi. Už pri prehliadke si všimla,že dieťa je anemické. V duchu zahromžila na nezodpovednosť jej otca. Musel si predsa všimnúť, že dcéra nie je v poriadku. Museli jej praskať žily, musela byť plná modrín a musela často a masívne krvácať. Mala žalostne nízke hladiny krvných doštičiek a červených krviniek. Zato biele boli hromadne premožené a nefunkčné. Vzdychla. Ozvalo sa netrpezlivé zaklopanie a dnu náhlivo vošla vyšetrovateľka.
"Doktorka,poďte rýchlo! To dievča, začalo prudko krvácať z nosa, je v návštevnej miestnosti." Lekárka vyskočila.
"Volajte záchranku! Musí okamžite do nemocnice!" zvolala,schytila výsledky krvných vyšetrení a rozbehla sa po chodbe.

"Vyzerá to na ALL (Akútna lymfoblastická leukémia), potrebuje okamžitú transfúziu krvi, kvôli akútnej anémií a trombocytopénií.Trpí tachykardiou a palpačne som zistila splenomegaliu(zväčšená slezina) a lymfadenopatiu (zväčšené uzliny)
"A načo ste čakali doteraz?!" zavrčal lekár z pohotovostnej služby.
"Je u nás nová, len teraz som dostala výsledky," vysvetľovala lekárka, pretože sa jej dotklo jasné obvinenie. Lekár vrhol ospravedlňujúci pohľad na kolegyňu a ľútostivý zablúdil očami k sanitke.
"Ako je to ďaleko?" ticho sa spýtal a kývol bradou smerom k papierom v jej rukách.
"Veľmi ďaleko." Podala mu zdravotný záznam. Zdvihol ruku na pozdrav a zmizol v sanitke.

"Ak som to správne pochopil.. Lara ma leukémiu?" vyliezlo pridusene z Michaela. Agenti stáli na chodbe a nestíhali sledovať, rýchly sled udalosti.
"Presnejšie, pokročilé štádium leukémie." Ticho vydýchla.
"Ale pomôžu jej...dajú jej chemoterapiu a liečbu, vylíže sa z toho,či?!" presviedčala sa Alice.
"Je príliš neskoro, musel by sa stať zázrak." Nahnevane zamrmlala a odišla.

Cítila sa veľmi zlé.Nevládala dýchať, hlava ju bolela, až jej od bolesti tŕpla koža vzadu, takže mala pocit, akoby jej chýbala polovica hlavy. Zhrozená si až teraz uvedomila, že niečim podobným práve prechádza aj Erik. Bolo to pre neho o to nebezpečnejšie, že jeden krát už odišiel. Nevenovala pozornosť otcovým slovám, keď ju upozorňoval na dôsledky. Vtedy len mávla rukou. "Zvládnem to!" odbila ho s úsmevom. Chcela im to povedať, ale nevládala sa ani nadýchnuť. Nevoľnosť a slabosť ju celkom ovládli, až kým neupadla do nepokojného polo-vedomia. Počula otca, hovoril ticho,niekde z diaľky.
"Bude ti zle Lara. Budeš slabá a bezmocná, ale tvoje telo sa bude brániť. Musíš si podať protilátku včas. Nesmieš čakať dlhšie, ako pol hodinu. Nemala si brať Erika. On to nemôže zvládnuť, pretože už zomrel. Lara, to čo je mŕtve, zostane mŕtve...Musíš myslieť na seba. Na piaty, šiesty deň sa dostavia príznaky. Je to len reakcia, ale budeš mať pocit, že umieraš. Zakaždým je reakcia slabšia. Mne príznaky zmizli až na piaty krát. Zväčšia sa ti uzliny a slezina. Hlava ti bude chcieť explodovať. Krv sa zmení na vodu a obličky ti zlyhajú. Bude to trvať pár dni. Potom sa to zlepší. Bude to dobré zlatko. Len to musíš vydržať."
"Ja to vydržím, musíme toto všetko dať do poriadku," zašepkala a otvorila oči.
"Ahoj Lara!" zašepkal láskavo hlas.Hlas získal aj tvár.Tvár sa milo usmiala. Vybavila si, že je to agent, s ktorým hovorila tesne pred tým, ako sa u nej dostavili prvé príznaky reakcie na ožiarenie. Zodvihla sa na lakte a zvedavo poobzerala.
"Si v nemocnici Lara, nebolo ti veľmi dobre. Cítiš sa aspoň o niečo lepšie?" Prikývla. Muž sa zase prívetivo usmial. Zamračila sa a prudko posadila.
"Erik! žije ešte?!" S panikou v hlase zvolala. Agent stratil reč.
"Ako si...vedela...ty vieš o tom, že ste obaja chorý?" neveriacky vyhŕkol. Horúčkovito rozmýšľala.
"Ak mi dovolíte zostať s ním, dám vám to, čo chcete...v tom počítači sú len hlúposti, ale vás zaujíma, kľúč k tej šifre, dám vám ho," navrhla ticho.
"Obávam sa, že to nebude možné, ste obaja na detskom onkologickom oddelení, ale..také niečo je protizákonné a..."
"O chvíľu umrie,chcem byť s ním." zarmútene sa na ňu zadíval, prikývol a vyšiel. Netrvalo ani dvadsať minút, keď priviezli malého pacienta v inkubátore. Bol pripojený na prístroje. Drobné telíčko bolo pokryté modrinami, petéchiami, ktoré svedčili o mnohopočetnom mikro krvácaní pod kožou. Spinkal. Hneď za zdravotníckymi pracovníkmi vošla lekárka, hádajúc sa s agentom
"Nesúhlasím s týmto! Lara je príliš slabá a ...toto jej nepomôže a.." Zmĺkla, keď si uvedomila, že Lara je pri vedomí.
"Ách! Lara, prebudila si sa..Lara, vieš tvoj brat..." Stíchla, pretože nedokázala nájsť slová.
"Umiera, vlastne.. on je už mŕtvy...ja to viem, tak nás nechajte spolu." Ticho, zmierená zaprosila a vystrela ruky smerom k dieťaťu. Doktorka zaváhala, potom podišla k inkubátoru. Odpojila chlapca z prístrojov a položila ho do náručia sestry. Pritúlila si chlapca a všetci z miestnosti ohľaduplne odišli.
"Je to moja chyba, odpusť mi Erik..." šepkala mu hladiac ho po vláskoch.
"nemala som ťa sem brať...už si odišiel, ale ja som to chcela zvrátiť...odpusť mi! Teraz tým prechádzaš opäť...opäť trpíš." Horké slzy ju začali páliť v očiach.Zažmurkala, tým sa jej rozkotúľali po tvári. Pritisla si chlapca na prsia.
"Lala..." Chlapča unavene otvorilo oči a s anjelským úsmevom k nej priľnulo. Počula jeho namáhavý dych, ktorý postupne tíchol, prerývane sa zadrhával, až kým úmorný chripot, nezanikol. Ručička na jej krku ochabla. Nevedela, ako dlho ho takto držala. Ticho plačúc, objímajúc, neschopná sa do neho odtrhnúť. Srdce jej krvácalo. Vnútro ukrivdene kričalo. Jej brat zomrel...už po druhý krát. Prvý krát sa s tým odmietala zmieriť a vrátila ho späť. Bola to chyba. Otec jej to hovoril, snažil sa ju presvedčiť, aby to nerobila, ale ona sa s tým nechcela vyrovnať. Vedela, že to čo je mŕtve, je mŕtve naveky. Chcela preľstiť osud, ale len tým ublížila sama sebe a čo bolo najhoršie, najviac ublížila Erikovi. Vystavila ho zbytočnej bolesti, ktorou si už raz prešiel. Zarmútená vzdychla, utrela si oči a zazvonila, privolávajúc zdravotnícky personál. Ako prvá vošla onkologička. Otázniky v jej očiach Lara ignorovala. Podala jej bezduché telíčko. Lekárka položila chlapca na lôžko a fonendoskopom kontrolovala životné funkcie.
"Poznačte čas úmrtia...štrnásť tridsaťsedem." Pre kontrolu vrhla pohľad na nástenné hodiny a dopísala záznam. S pochopením a účasťou sa zadívala na dievčinu. Sedela na posteli, ako vytesaná z kameňa. Nehýbala sa, neplakala, ale predsa z nej kričala bolesť.

Komentáre 4

aknit11 dňa 23.03.2014 - 20:01

Nemohla som nevydržať napísať ešte kúsok Lary :-) Pálila ma v hlave, tak som sa bála, aby som niečo nezabudla :-)

LanaSavara dňa 23.03.2014 - 21:27

uuuha, v hlave tolko slov , ale nic poriadne nevystihuje moje pocity. Ankit11 si genius. Dokazes tak putavo a zivo pisat, ze clovek sa citi priamo v tom deji, vsetko prezivam spolu s Tvojimi hrdinami.
(y) (y) (y) (y)

tomicka dňa 24.03.2014 - 10:39

Tak som si zase aj posmoklila :-( este ze som citala vcera vecer a nie cestou do prace :-) aknit11 som unesena.Taka som netrpezliva,ze co bude vediet.Uz si tam dala nejake naznaky... vratila brata,reakcia na ozarenie...horim nedockavostou :-)

nevetko dňa 24.03.2014 - 19:07

;-(;-( chúďa moje male . Veru som si aj ja posmoklila ;-(. aknit toto nám nerob na moje pocuchané nervy to nieje dobré .;-) Ty to tak vieš napísať že by človeku aj srdco puklo . Darmo si proste profík (y)(y).(clap) No ale tá agentka mi pije krv je mi nesimpatikuš čo má stále proti Lare ?:-) Nech ma neštve potvora jedna (giggle)