Skočiť na hlavný obsah

Lara 21

Pridal aknit11
dňa 25.06.2014 09:19

Prešla sa po dome v ktorom mala stráviť nasledujúce dva roky. Nepáčil sa jej. Bol príliš moderný a honosný. Otvorila notebook a našla najbližšiu internetovú sieť. S drzým úškľabkom prekabátila vstupne kódy a natiahla sa.
"Ahoj Lara". Ozval sa ospalým hlasom James.
"Zobudila som ťa?" zaškerila sa.
"Keď som bo v režime spánku, tak som asi spal, no nie?" Na monitore sa objavila tvár Ryana a vyľakane sa okolo seba poobzeral.
"Lara pomoc! Toto je čo? Je tu tak málo miesta, myslím, že dostanem záchvat klaustrofóbie" Zvolal s panikou v hlase.
"Musíš vydržať James, povedal si, že budeš trpezlivý, len aby som ťa zo sebou vzala...nájdeme si miesto, kde sa rozložíme a bude to lepšie. A mal by si si zmeniť avatara...lebo inak ja dostanem Samerso-fóbiu a budem veľmi nevrelá!" Upozornila ho s tvrdým úsmevom.
"A kto by sa ti páčil?"
"Neviem, vytvorím ti nejakú grafiku...teda ak chceš. Teraz ma spoj s Lelkom"
"Nechcem ti protirečiť, ale iba ty v tomto čase nemáš prepnutý režim spánku. Všetky humanoidné formy sú nastavené na minimálnych energetických zdrojoch a ich mozgy sú v kľudovom režime."
"Chceš povedať, že spí. Nie, nastav si zmenu časových pasiem a stredno-európsky čas. Vyjde ti, že v New Yorku sú tri poobede."
"Ách, samozrejme máš pravdu...vytáčam, predpokladám, že chceš video-hovor."
"Použi môjho avatara, nechcem aby sa moja tvár objavila na internete."
"Tvoj avatar je hlúpy. Panda je lenivé a nenažraté zviera a má veľmi malú aktivitu mozgovej kôry." Zafučal nespokojný.
"Bez komentára. Panda je milé zviera." Na monitore sa objavil jej priateľ biochemik. Mladý vedec, večne neupravený s mastnými vlasmi, ale fanatik, ktorý nenásytne pátral po záhadách bytia.
"Ahoj Panda, dostal som tvoj darček, môžeš mi stručne vysvetliť, čo chceš na oplátku?" Lara sa usmiala. Vedela, že on ju vidí ako milého, malého medvedíka.
"Neviem ešte, ale musí to byť niečo neobyčajné, čo by ma veľmi potešilo." Rozprávali sa v dvojzmysloch, ak by sa niekto dostal ku záznamu, aby to vyzeralo, ako priateľský rozhovor. Aj Lelek bol od prírody veľmi podozrievavý. Podobné, ako Lara mal svoje tajomstva, ktoré by mohli pritiahnuť neželanú pozornosť.
"Si hrozná, vždy chceš byť priorita."
"Tá najvyššia Lelek, to je tým, že máš náročnú priateľku." Panda sa na jeho monitore zachichotala.
"Ten medveď je hrozný, keď sa zasmeje, vyzerá ako by mal vetry. Mala by si si zmeniť avatara." Zahundral. Panda mu na monitore vyplazila jazyk. Lelek sa zaškeril.
"Pošlem ti milý mailik hneď, ako pre teba niečo vymyslím." Panda mu poslala vzdušný bozk a prerušila spojenie.
"Vidíš aj on si myslí, že Panda je hrozná."
" Musíš zapárať?! Je to jedno, je to len na komunikáciu."
"Mala by si vyzerať ako nejaká bojovníčka, alebo sexbomba."
"Nie som ani jedno, ani druhé." Odvrkla a vystrela sa na pohovku v dennej miestnosti.
"Došľaka! Ale nie si ani ten hlúpy medveď."
"James si počítač, nemal by si kliať a teraz ticho, potrebujem si oddýchnuť, mám za sebou náročný deň."
"Veru tvoje energetické pole je oslabené, prepni sa do režimu spánku, kým príde služobníctvo." Spala tak tvrdo, že si ani neuvedomila, že ju niekto prikryl dekou. Bolo deväť ráno, keď sa zobudila.
"Drahá, už ste sa zobudili? Madam mi volala, že tu budete. Pripravila som vám niečo pod zub." Ozval sa harmonický hlas. Lara sa strapatá posadila a ešte rozospatá sa zahľadela na korpulentnú pani okolo päťdesiatky. Mala veľké, úprimné oči a srdečnosť z nej prýštila ako gejzír.
"Ďakujem vám." Lara vyvalila oči na hromadu jedla na podnose.
"Bude so mnou jesť ešte niekto?" Zaujímalo ju.
"Nie, len som nevedela, čo by ste chceli a určite ste po tej dlhej ceste unavená a poriadne hladná slečna. V lietadle podávajú len tie nechutné polotovary, z ktorých človek dostane akurát gastritídu." Skonštatovala kuchárka a až neprirodzenou rýchlosťou vzhľadom k jej nadváhe, položila plný podnos na stôl.
"Určite ste dolámaná z tej pohovky. Ukážem vám potom vašu izbu, kde si môžete oddýchnuť. Madam povedala, že ju neskôr zariadime podľa vášho vkusu." Štebotala. Lara sa pokúsila o úsmev a zobrala si z podnosa hrianku s maslom, ovocný šalát a pomarančový džus. Osamelá.
"James analýzu." Ticho hlesla k čierneho monitoru. Monitor sa zasvietil.
"Juliette Garnierová, vek päťdesiat. Kuchárka. Vdova. Má tri deti. Vzdelávala sa v inštitúte varenia priamo tu v Paríži. Pracuje u tvojej matky už desať rokov. Zamestnala sa u nej hneď, ako sa jej deti osamostatnili. Nie je trestne stíhaná. Jej otlačky prstov nie sú v databáze Interpolu, ani FBI. Trpí hypertenziou a trombózou žíl, vzhľadom k jej obezite, nič zarážajúce. Krvná skupina O negatívna." Šepkal. Lara prikývla a prežúvala.

Ryan znechutený zafučal, keď k nemu zase podišiel lekár.
"Neprekážalo by vám agent Samers, keby sme ešte odobrali vzorku zo zjazveného tkaniva? Prosím uznajte...také niečo je takmer nemožné a pokiaľ zistíme príčinu vášho zázračného uzdravenia...mohlo by to znamenať prevratný objav v medicíne..." Ospravedlňujúco sa usmial.
"Ja ťa zaškrtím Lara!" Pomyslel si v duchu, ale len prikývol. Celý deň ho vláčili po vyšetreniach. Zišlo sa lekárske konzílium a všetci netrpezlivo očakávali výsledky testov. Ryan sa snažil zakryť svoju netrpezlivosť. Chcel odtiaľto vypadnúť, čím skôr aby...aby čo? Sám nevedel. Pôjde za Larou a pritlačí ju, aby mu povedala, čo s nim urobila? Nie, nikdy mu nič nepovie, toho si bol vedomý. Ak svoje podozrenia vysloví nahlas, upriami pozornosť na Laru a vystaví ju podobnej procedúre. Možno ešte horšej, pretože všetci na ňu budú tlačiť, aby priznala, čo vlastne s nimi urobila. Ale ako to urobila? Vŕtalo mu neodbytne hlavou. Podišiel k oknu a pozorne si prezrel. Prvý krát ju našiel pri otvorenom okne. Predpokladal, že preliezla zo svojej izby. Vyklonil sa z okna. Rozčúlený si uvedomil, že v žiadnom prípade nemohla v jej stave liezť, po tej úzkej fasádnej lište. Netušil, ako sa mohla dostať do izby. Pozorne skúmal izbu. Vtedy si všimol monitory. Neboli zapojené v sieti a koncovky niekto odrezal. Vrátil sa k svojmu monitoru. Splietol drôty a pripojil na svoj monitor. Zástrčku zapojil do siete. Spokojne sa usmial, keď sa z monitorov ozval pravidelný srdečný rytmus. Bola tu. Vedel to. Nech to urobila akokoľvek jedno si uvedomoval. Lara mala pätnásť, ale bola nebezpečnejšia a prefíkanejšia ako...nevedel ju k niekomu prirovnať. Pravdepodobne neexistoval nikto, kto by sa jej podobal. Zase sa spokojne usmial. On poznal jej tajomstvo a odhalí postupne všetky jej "vynálezy" a ak bude potrebné, všetky zničí a ju zatvorí na nejaké miesto, kde bude pod kontrolou. Druhá možnosť, ktorú považoval za menej drastickú. Prinútiť ju na spoluprácu. Bola by veľkým prínosom. Nielen v kryptografií. Všetci si mysleli, že je talentovaná v tomto smere, ale on vedel, že je ešte oveľa talentovanejšia.

Vstala až poobede. Izba kam ju zaviedla kuchárka bola oveľa väčšia, ako celý ich byt. Na stene visel veľkoplošný televízor s uhlopriečkou jeden a pól metra.
"James myslím, že som ti našla útočisko, aby si sa necítil stiesnene. Zatiaľ ťa spojím cez môj notebook, zajtra sa vyberiem na nákupy a kúpim poriadny procesor." Keď pripojila počítač na veľkoplošný televízor, James ochkal od blaženosti."
"Mohla by si zapojiť aj širokospektrálny skener, analyzátor a laser? Cítim sa ako slepý a chromý v jednom."
"Vaše prianie je mi rozkazom pane." Zachichotali sa. Zručne zapájala upravené, vysoko výkonne zariadenia.
"Analýzu budovy James, prepojenie s kamerovými systémami a oskenuj okolie." Zadala jednoduché príkazy.
"Práve pred vchodom zastavilo auto s tvojou matkou. Pricestovala zo štátov." Informoval ju.
"James dúfam, že ti nemusím pripomínať bezpečnostný protokol."
"Jasan Lara, nie som včerajší. Mlčím, ako hrob a hrám sa na obyčajný televízor, ako náhle sa niekto priblíži k dverám na menej ako päť metrov... spúšťam video-hru." Zopakoval otrávene.
"Si zlatý, že dbáš na našu bezpečnosť."
"Nechcem predsa, aby ma nejaký maníci rozobrali do posledného obvodu. To dá rozum, nie?"
"O desať sekúnd je tu...spúšťam video-hru." Na monitore sa objavila Lara Croft. Prevrátila očami. Neznášala túto video-hru. Ozvalo sa klopanie. Rezko vyskočila z postele a pobrala sa k dverám. Otvorila. Matka na ňu hľadela s obavami v očiach.
"Poď ďalej, ako sama vidíš, som v pohode."
"Lara, ani si nevieš predstaviť, ako ...padol mi kameň zo srdca. Obávala so sa najhoršieho. Myslím, možno nie je vhodný čas, aby...viem, že mi nedôveruješ...a..dievča v tvojom veku ...také niečo..." Matka sa snažila nájsť vhodné slová.
"Nemusíš sa okúňať, jednoducho to vyklop. Nepotrpím si na pozlátka, mám rada holú pravdu." Lara sa uškrnula.
"Po tom všetkom, čím si prešla...ten stres a utrpenie. Myslím, že by bolo vhodné, aby som ti zariadila pár sedení u psychiatra, aby sa neskôr nedostavil posttraumatický šok."
Lara sa zasmiala.
"Cvokár? Nerob si starosti. Zažila som toho oveľa viac, ako si myslíš. Zopár maníkov ma nemôže položiť." Ohúrená na ňu hľadela.
"Ako to myslíš?! "
"Nebola som prvý krát v takejto situácií, po čase si zvykneš, že ťa niekto chce zapichnúť, znásilniť, alebo zjesť... prestane ti to vadiť." Lara sa vyškierala.
"Čo to s tebou preboha tvoj otec stváral?!" Pohoršená, úplne vyvedená z miery skríkla. Lara zvážnela.
"Robím si z teba prču. Pravdou je, že som z teba šialene nervózna...a keď som nervózna, reagujem čiernym humorom, až morbiditou." Pokrčila plecami. Žena sa zhlboka nadýchla.
"Tak to sme dve, pretože ja som z teba tiež nervózna." Priznala s roztomilým úsmevom.
"A tak ťa nenapadlo nič lepšie, ako cvokár?" Podpichla Lara a pokrčila nosom. Obe sa zasmiali a napätie sa uvoľnilo.
"Čo by si povedala, keby sme si sadli a nejako sa dohodli. Neviem, ako to bude fungovať. Mám rada všetko naplánované a ..." Navrhla ticho.
"Ja som skôr na improvizáciu, ale čo- to by sme si mohli dohodnúť. Najskôr chcem vedieť, čo ti otec povedal o nás a našej práci..."
"Povedal, že si vysoko inteligentná a talentovaná, že si zostavila v spolupráci s nim mnoho projektov, na ktoré zatiaľ ľudstvo nie je pripravené. Jednou z tých veci bolo to...v tej fabrike?" Váhavo sa spýtala. Lara prikývla.
"Nezostalo tam nič...iba diera, ani prach, ani telá...a.."
"Molekulárne sa všetko rozložilo a splynulo s prostredím."
"Existuje niekde ešte taká vec?"
"Nie." Lara zaklamala, ani okom nemihla. Nechcela ju vyľakať. Postupne ju na všetko pripraví. Niekedy neskôr...možno nikdy. Uvidí, ako sa všetko vyvinie.
"Existuje niečo, čo by ťa mohlo ohroziť?"
"Samozrejme, autá na ulici, banánová šupa na chodníku...kofeín...žltačka na mestskom hajzli...sorry za výraz." Ospravedlnila sa, keď videla, ako sa jej matka pri tomto vulgarizme zamračila.
"Je veľa vecí, ktoré nás denno-denne ohrozujú." Lara sa uškrnula.
"Vieš dobre, ako som to myslela. Existujú ešte nejaké veci, na ktoré ľudstvo nie je pripravené a sú nebezpečné?" Lara sa zamyslela.
"Myslím, že neviem o ničom takom."
"Klamárka! Na budúce, keď umrieš, pôjdeš do pekla!" Objavil sa text na monitore za chrbtom jej matky. Lara vypla diaľkovým ovládačom monitor.
"Liezla mi na nervy, tá videohra." Podala vysvetlenie so sladkým úsmevom. James na jej notebooku, ešte stále v podobe Ryana na ňu zagánil. Lara vstala a za-klopila notebook.
Ozvalo sa pohoršené za-prskanie.
"Čo to bolo?" Spýtala sa prekvapene matka.
"Mám takú hlasovú aplikáciu, vydáva rôzne ľudské zvuky." Zachichotala sa Lara a predstavila si, ako James pení.
"Dobre, čo odo mňa očakávaš?" Pýtala sa priamo matky.
"Strávime tu dva roky. Sama si povedala, že navštevovať školu nechceš. Bola by som však rada, keby si sa naučila francúzsky a učila sa v súkromí. Dobrý nápad, nedávať ťa hneď do školy. Musím verejnosť pripraviť na tvoju existenciu. A bude lepšie, keď to chvíľu potrvá, aby sa na teba zabudlo. V Amerike sú toho plné noviny. Možno sa to dostane až sem. Takže, čím menej ľudí bude o tebe vedieť tým lepšie."
"Nemusíš zverejniť, že máš dcéru. Zverejní, že sa k tebe prisťahovala neter zo Sydney, pretože tvoja sestra tragický zahynula...alebo niečo také. Bude to jednoduchšie, dôveryhodné a nikto sa nebude špárať v našej minulosti. Nebude zarážajúce, že sa zatiaľ nikde neobjavujem, lebo smútim. A s francúzštinou si nerob starosti. Hovorím plynule." Meggy na ňu upierala neveriacky pohľad.
"Lara, čo z toho, čo si mi doteraz povedala, je pravda?"
"Skoro nič. Dokážem klamať bez mihnutia oka, ale tentokrát to bolo pre tvoje dobro. Väčšinou to robím pre moje vlastne dobro." Drzo sa jej zahľadela do oči. Meggy sa zamyslela.
"Lara na niečom sa dohodneme. Nikdy viac ma neklam. Ak mi nechceš povedať pravdu, jednoducho to povedz. Žila som s tvojim otcom, viem aký bol tajnostkársky a viem aj o nespočetných lžiach, ktorými ma kŕmil, lebo ma chcel chrániť. Ak si myslíš, že je niečo, čo nemám vedieť, jednoducho mi povedz, že to nie je pre mňa." Potichu, ale dôrazne preriekla.
"V poriadku. Nič z toho, čo si sa pýtala, nie je pre teba. Existuje veľa veci o ktorých nesmieš vedieť. Ako prvé ti nedôverujem, myslím, že je to pochopiteľné, vzhľadom k našej minulosti. Ako druhé na tie veci ťa musím pripraviť postupne, ak uznám, že si hodná dôvery." Odvetila jej vážne Lara.
"Dobre. Teraz si doriešime tvoj šatník. Neprerušuj ma Lara." Zahriakla ju, keď videla odmietavý výraz na jej tvári.
"Nemusíš sa obliekať, ako ja...ale obliekaj sa ako ostatné dievčatá."
"Do sukne ma nenavlečieš! Mala som jej dosť v dvanástom storočí. Nosila som ju dva roky!" Pohoršene zaprskala Lara.
"Prosím?!" Vytreštila na ňu oči jej matka. Lara za-funela.
"Otec ti hovoril, že...prišiel za tebou. Vieš ako sa k tebe dostal?!"
"Vystúpil z hmly. Príšerne ma vydesil." Priznala ticho Margaret.
"A vysvetlil ti, že ta hmla je časová trhlina, je tak?!" Prikývla.
"Prešli sme časovou trhlinou a časovač sa pokazil, bol to prototyp, mal mnoho múch. Uviazli sme tam na dva roky. Po celý čas som musela nosiť sukňu, lebo ....jednoducho by som vyvolala verejné pohoršenie. Od vtedy som si sukňu navliekla, len keď som sa tam vrátila." Matka sa pokúšala stráviť tieto informácie.
"Ako často cestuješ cez tie trhliny?" Zaujímalo ju.
"Čo myslíš, ako som sa sem dostala skôr, ako ty? Ver mi, je to najrýchlejší dopravný prostriedok." Lara sa zasmiala.
"Zoberieš ma niekedy so sebou?"
"Čo by si robila v minulosti?"
"Zaujímalo by ma, aké to tam bolo...ako sa obliekali...a..neviem, je to fascinujúce, neuveriteľné, úžasné."
"Nie je to také jednoduché. Musela by si sa najskôr naučiť základné veci. A pripraviť sa na dôsledky. Prechodom sa vystavuješ silnému žiareniu, dostaví sa reakcia na ožiarenie."
"Lara veď z toho môžeš dostať rakovinu!" Zvolala nahnevaná.
"Neboj sa, vyvinuli sme protilátku, som imúnna na žiarenie. Neublíži mi."
"Ako si dosiahla svoje vyliečenie? Našla si niečo v budúcnosti?" Zvedavo sa spytovala.
"Nie, nebola som v budúcnosti. To je naozaj nebezpečné. Neviem, ako by naše telo zareagovalo na posun smerom do-predu. To je na dlhé vysvetľovanie. Ako náhle prejdeš cez časopriestorovú trhlinu pár storočí naspäť, rany sa uzatvárajú, vyliečia sa. Neviem čím to je, ale prídem nato. Preto sa naďalej chce venovať svojmu výskumu."
"A čo ten agent. Nie je nebezpečný? Ako si ho dostala cez trhlinu a ako vieš, že všetko neprezradí?"
"Ledva som ho pre-teperila. Je ťažký ako slon. Uspala som ho . Po návrate som mu podala látku, ktorá u neho vyvoláva amnéziu. Nič si nepamätá."
"Absolútne nič zo svojej minulosti? Chudák." Poľutovala ho.
"Nepamätá si iba svoj zážitok s časopriestoru. Dá sa presne vyrátať, aby dostal dávku, ktorá mu vymaže iba tu časť, ktorú chceš." Vysvetľovala ohúrenej matke.
"Znie to naozaj, ako sci-fi. Necháme to zatiaľ tak.." Laru niečo napadlo.
"A ozaj, teraz mi napadlo. Máš nejakého klenotníka?"
"Samozrejme. Chcela by si nejaké šperky?"
"Nevieš načo by mi boli?! Potrebujem toto predať. " Podišla k ruksaku a vybrala za hrsť perál. Meggy vytreštila oči.
"Sú pravé? Preboha Lara! Dúfam, že si ich..."
"Myslíš ukradla? Nie, vylovila. Viem o mieste, kde sú ich tisíce. Moja je len polovica." Pokrčila plecami a hodila k nej ruksak plný perál.
"Je to miliónová hodnota." Upozornil ju matka a skúseným okom, prezerala perly.
"To mi je jasné. Má to však jeden malý háčik. Tam, kde si len tak pohodené ležia ďalšie, sú aj kanibalské kmene Polynézanov. Takže pri ďalšom výlove, by som mohla skončiť, ako obed nejakého nenažranca...pochopiteľne, radšej zabudnem na perly." Uškrnula sa Lara.
"Vidím, že som ťa dostatočne šokovala. Robila som to len preto, aby si si uvedomila, že nie som ako iné dievčatá v mojom veku. Nebudem chodiť do školy, ani sa módne obliekať. Potrebujem si nájsť priestory, kde umiestnim svoje laboratórium a budem pokračovať vo svojom výskume."
"Dobre. Zavediem ťa do obchodnej štvrte, aby si si doplnila šatník podľa svojho gusta, ale očakávam, že si vyberieš kvalitné veci. Z kvalitného materiálu a slušnej značky. Lara, ak ťa predstavím, ako svoju neter...novinári budú zvedavý. Nemôžem si dovoliť uštipačne kritiky na tvoj vkus a oblečenie. Nerobilo by mi to dobré meno."
Lara sa zamyslela. Vedela, že má pravdu. Musela sa prispôsobiť.
"Navrhujem, aby mi tvoje krajčírky ušili oblečenie, ale podľa mojich návrhov. Uprednostňujem čiernu, smaragdovo-zelenú a čokoládovo hnedú."
"Vynikajúci nápad. Čo sa týka priestorov. Pod týmto domom sú rozsiahle pivnice. Nikto ich nevyužíva. Ak chceš mohli by sme ich zariadiť, aby vyhovovali tvojim potrebám."
"Možno to s tebou nebude až také strašné." Zaškerila sa Lara a obe sa rozosmiali.
"Ešte niečo. Dosť často budem cestovať. Nie na dlho. Pár hodín. Tak, aby si sa neobávala." Upozornila ju Lara a zvážnela.
"Lara je to bezpečné?" Zaujímalo ju a uprene sa jej zadívala do oči.
"Väčšinou áno, ale ako som už podotkla, ani tu nie je všetko na sto percent." Zase klamala, ale nechcela, aby ju jej matka obmedzovala, aby sa obávala.
"Pokúsim sa byť vonku, kým si ty vo svojej práci. Predpokladám, že tam tráviš väčšinu času, takže si nebudeme prekážať. Ja mám svoju a ty svoju. Vlastne sa nič nezmení." Upokojila ju. Margaret sa diplomatický usmiala.
"Večera je o siedmej. Očakávam, že nebudeš meškať. Ak sa z nejakého dôvodu zdržíš, dáš mi vopred vedieť." Lara mykla plecom a uškrnula sa.
"A teraz poď, zoznámim ťa so služobníctvom a ukážem ti dom. Môžeme ťa predstaviť, ako moju neter. Kuchárka o tebe vie, ale je mi veľmi oddaná a vysvetlím jej dôvody. Mlčí, ako ryba." Predstavila ju a ukázala jej dom. Posadili sa v salóne a naservírovali im neskorý olovrant.
"Odpusť mi moju zvedavosť. Nedokážem si pomôcť, ako sa ženy obliekali v dvanástom storočí? Študovala som návrhárstvo, ale historické zápisy, nie sú až také detailné. Máš informácie z prvej ruky, tak by ma zaujímalo, ako to tam vyzeralo. Vždy som sa pohrávala z myšlienkou vytvoriť kolekciu v nejakom renesančnom, alebo stredovekom štýle."
"Ak chceš prinesiem ti moje oblečenie. Urobím ti zopár skíc. Tak, či tak si tam musím niečo vybaviť. V blízkom čase sa tam chystám. Je tu niekde v blízkosti jazdecký klub? A nejaká lukostreľba?"
"Jazdíš na koni ? A čo tá lukostreľba, je to tvoje hobby? Čomu sa ešte venuješ?"
"Bojové športy, lukostreľba, jazda na koni, šifrovanie, samozrejme kvantová fyzika, okrajovo chémia, niekedy kreslím. Mám veľa záujmov." Usmiala sa.
"Dám Astrid zistiť, kde je v okolí niečo takéto. Astrid je moja asistentka. Je to šikuľka, žriedlo informácií."
"Stavím sa, že na môjho Jamesa nemá." Pomyslela si Lara spokojne.
Tri dni čistila pivnice a zariaďovala sa. Objednala všetko potrebné, čo nemohla preniesť zo svojho starého laboratória. Matka ju informovala, že o perly bol veľký záujem a takmer obratom sa predali. Vyšplhali sa na obrovskú sumu z ktorej sa Lare zakrútila hlava. Klenotník upozornil jej matku, že ak získa ďalšiu takúto zbierku, aby sa na neho okamžite obrátila, pretože perly tejto veľkosti a kvality sú veľmi žiadané. Lara poctivo rozdelila peniaze na dve polovice a po dvoch týždňoch napísala list pre agenta Samersa. Zrýchlenou kuriérskou poštou spolu so šekom, mu ich zaslala. Hneď na druhý deň jej volala matka z práce.
"Lara, volal mi agent Samers. Vôbec nevie, čo to ma znamenať. Poslala si mu peniaze bez vysvetlenia? Prosím zavolaj mu, aby nedošlo k nejakým nedorozumeniam a komplikáciám." Vzdychla a sľúbila, že mu zavolá na číslo, ktoré jej matke zanechal. Zhlboka sa nadýchla a vytočila. Chcela to mať z krku, čím skôr. Keď sa stroho ohlásil, srdce jej poskočilo a telo zachvátila spomienka. V duchu zastonala.
"Dobrý deň, hovorím s agentom Samersom?" Spýtala sa tiež oficiálne, aj keď vedela, že je to on.
"Áno, si to ty Lara?" Prekvapený, naradostene zvolal.
"Som to ja agent. Matka mi hovorila, že ste sa s ňou spojili ohľadne toho šeku."
"Lara poslala si mi šek na štyri milióny, čo to ma znamenať?" V duchu videla pevnú vrásku okolo jeho úst, keď sa zamračil. Usmiala sa.
"Zase ste stratili pamäť agent? Dohodli sme sa, že ak to vyjde, pošlem vám podiel. Samozrejme som odrátala zo zisku tých desať tisíc, čo ste chceli vložiť."
"Akých desať tisíc? Osviež mi pamäť Lara!" Prísne zvolal.
"Vy si nato nespomínate? Teraz ste ma sklamali agent. Takže ste neverili tomu, čo som vám hovorila?" Smutne zašepkala, škeriac sa na monitor, kde jej James hrozil prstom.
"Ja ehmmm... prepáč. Nechcel som sa ťa dotknúť. Vieš mám značne výpadky, ešte nie som celkom v poriadku. Naozaj ma to mrzí." Ospravedlňoval sa kajúcne.
"Ako sa cítite?" Zmenila tému.
"Fyzický som úplne v poriadku. A čo ty Lara, ako si na tom?"
"Vyliečila som sa, čo všetci považujú za zázrak. Koniec-koncov aj ja sama. Lekári šaleli. Užila som si vyšetrení, odberov krvi a vzoriek tkanív z jaziev, že mám doktorov na celý život akurát tak dosť, ale na nič rozumné okrem zázraku neprišli, tak neviem." Sťažovala sa pohoršene.
"Bol som na tom podobne. Som rád, že sme to prežili." Ticho preriekol.
"Máte pravdu, ešte som sa vám ani nepoďakovala agent. Veľmi si vážim, že ste sa o mňa postarali."
"Vlastne sme sa navzájom starali jeden o druhého, nie je tak? Takže sme si vlastne kvit." Lara sa zasmiala. Ryan mal pocit, akoby ten smiech...pohladil ho. Odrazu zatúžil ju vidieť a pocítil nával v slabinách. Zhrozil sa sám seba a sťažka prehltol.
"Rada som vás počula agent. Opatrujte sa." Prerušila rozhovor a zachichotala sa. Dokonale ho zmiatla, ale len na chvíľu. Volal naspäť.
"Lara dočerta! Vysvetli mi z čoho sú tie prachy!" Zavrčal nahnevane.
"Hovorila som vám o tom obchode, ktorý plánoval môj otec. Keď sme boli uväznený. V tu prvú noc. Potom vás zbili. Možno zato máte výpadky. Verím, že si spomeniete. S diamantami. Investoval do náleziska v Brazílií. Sám ste povedali, že investujete desať tisíc, ako podiel. Aj keď ste boli veľmi skeptický. Presvedčila som vás. To je výnos z predaja vašej časti. Nič vám to nehovorí? Nespomínate si?"
"Nemám o tom ani potuchy."
"Ako som povedala, desaťtisíc som vám odrátala z podielu. Je to čiastka, ktorú som za vás zaplatila, ako investíciu. Toto je konečná suma a najvyššia ponuka. Žiaľ, ďalšie výnosy nebudú. Nálezisko je už vyťažené. Je mi ľúto, ak ste očakávali vyššiu sumu."
"Nie, som nanajvýš spokojný." Zmätený vyhŕkol. Nevedel, čo si o tom mal myslieť. Musela to byť pravda, veď odkiaľ by vzala toľké peniaze a prečo by mu ich poslala? Prebleslo mu hlavou. Výhru v lotérií spravuje jej matka.
"To som rada agent. Tak...ehmmm...majte sa." Chcela prerušiť rozhovor.
"Lara počkaj! Na druhý týždeň sa chystám do Paríža, nechcela by si si zájsť na kávu?" Lara sa zamračila.
"Myslíte, že je to dobrý nápad agent? Vždy keď sme spolu dejú sa divné veci." Podotkla.
"Možno máš pravdu, ale rád by som sa presvedčil, že si v poriadku."
"Budete musieť veriť môjmu slovu." Drzo sa zasmiala a zrušila hovor. Ryan zagánil na slúchadlo.
"No to určite, ty malá klamárka. Nevyvlečieš sa z toho. Stretneme sa a ty mi odpovieš na moje otázky aj keby som sa mal...." Zamrmlal si namrzený.

Komentáre 8

aknit11 dňa 25.06.2014 - 09:20

Tak zase kúsok Lary. :-)

LanaSavara dňa 26.06.2014 - 12:37

sukna (rofl) ako to odmietla , mna picne. Agentik na kavu :-) a ako ju pocitac hercuje s tym obrazkom agetnika . Paci sa mi to, velmi paci. Si sikulka Ankit :-) (clap)

tomicka dňa 25.06.2014 - 14:43

Tak som sa potesila, ked som nasla dalsi dielik :-) Su podareny, uz sa tesim, co nam este chystas :-) A James je moja "srdcovka" (giggle) Som zvedava, ci si agent spomenie a kedy. V Parizi ju bude asi nahanat, Lara sa mu bude chciet vyhnut. Nemozem sa dockat hromov- bleskov (clap)(clap)(clap)

Lenka R dňa 25.06.2014 - 15:57

Jéééj , potešilo ma ďalšie pokračovanie (sun)

Jamesa " žeriem" aj ja , je skvelý. A tiež som zvedavá ako to bude iskriť medzi agentom a Larou, keď sa stretnú na tej káve :-)

aknit11 dňa 26.06.2014 - 22:50

Vitaj späť Nevetko :-) Práve som ťa zazrela :-) Kde si sa nám zatúlala?!

nevetko dňa 27.06.2014 - 02:21

tak som vás dobehla babenky moje ani si neviete predstaviť ako ste mi chýbali . Jóój ale som vám ja na tieto moderné aparáty tupá v mobile už pc viem pustiť ale čo z toho keď som slepá neviem si to zväčšiť(giggle) . tak som len smutne kukla;-( ako si píšete a ja nemôžem ;-(. No hotové galeje . Ale už som doma a budem pekne s vami porade a postupne čítať už sa teším na pokračovanie(clap) .Ony sú taký zlatý som zvedavá kam ho zasa vezme na romantiku(heart)(heart) . Mať tak Laryn časovač (heart).ja som bola zasa z mojou sestrou zarábať starala sa mi o kultúru:-P das is hrúza:-P no ale je to moja segra čo s ňou. (giggle)

aknit11 dňa 27.06.2014 - 16:19

Som rada, že si späť Nevetko.(heart) Dievčence ja balím! Balím na Slovensko (clap) Sladké leto a prázdniny jupíííííí! :-)

nevetko dňa 27.06.2014 - 17:34

aknit tak sa ozvi a dáme stretko ;-)