Skočiť na hlavný obsah

Lara 22

Pridal aknit11
dňa 10.07.2014 14:38

Trvalo mu takmer dva týždne, kým sa nakoniec vydal do Európy. Z práce dostal mesiac dovolenky, aby sa spamätal po prežitej traume, ale kým zariadil všetko potrebné a absolvoval všetky vyšetrenia....čím viac ich podstupoval, tým rozčúlenejší bol a v duchu si prisahal, že niekto za toto zaplatí. A tušil aj kto...Lara. Nemohol to dokázať, ale vedel to naisto a to mu stačilo.
Prešlo štrnásť dni, kým všetko usporiadala tak, ako si predstavovala. Zabývala sa a zariadila pivnicu vybavením, ktoré potrebovala na svoju prácu. Konečne bolo všetko na svojom mieste. Sedela vo svojom novom laboratóriu a venovala sa správe, ktorú jej poslal Lelek. Nedokázal určiť o aké látky sa jedná. Dlho sa s nim rozprávala, preberali možnosti, ale na nič rozumné neprišli.
"Takže si urobím výlet do dvanásteho storočia." Zahundrala si popod nos.
"Hovorila si niečo Lara?" Veselo zatiahol James.
"Nie, len si potrebujem odskočiť do dvanásteho storočia."
"Myslím, že si na to storočie zaťažená." Zatiahol výrečne a na monitore sa objavil vyškierajúci Ryan. Znechutene zavrčala.
"Nemohol by si si zmeniť toho avatara?!" Podpichla.
"Až keď ty vymeníš tu hlúpu pandu, za niečo prí-stojné." Odvrkol jej sladko.
"Tá zlúčenina nepochádza z ničoho organického, ani anorganického doposiaľ zaznamenaného. Z toho mi vychádza len jedno. Pochádza to z obdobia, ktoré ešte nemáme preskúmané." Zamyslene vyriekla.
"To nech ťa ani nenapadne. Budúcnosť je fujky!" Zvolal James výstražne.
"Kde si prišiel na výraz fujky?" Zachichotala sa Lara.
"Používa ho ta milá, korpulentná pani kuchárka... Lara maj rozum. Ak pôjdeš ďaleko...nevieme, čo nato povie tvoja molekulárna bio-štruktúra, mohla by sa rozpadnúť. Ak nepôjdeš ďaleko...nič nezistíš a mohlo by sa stať, že stretneš samu seba...a to by tiež bolo fujky. Aj keď... so štyrmi rukami, alebo dvoma hlavami by si bola výkonnejšie...ehmmm...myslím, že by si sa mi vizuálne nepozdávala."
"Najskôr zistím, čo za tipka je ten druhý Ian. Zatiaľ sa neukázal, ale to neznamená, že tu niekde nie je. Možno ho len nevnímam vizuálne. Je možné, že dokáže tu vec s delením. Včera som začala zostavovať elektromagnetickú sieť. Prerátala som silu elektromagnetického pola, ktoré by nám neprekážalo, ale nevpustilo by to sem žiadnu formu energie. Fungovalo by to ako štít. Musím si to ešte vychytať, ale provizórnu verziu by som zostavila zajtra."
"Tak preto si bola taká zadumaná. A čo signál Lara? Nebudeme mať internetové spojenie...ani žiaden iný signál. Nebudem môcť sledovať spravodajstvo. Odrežeme sa od ostatku sveta." Upozornil ju. Lara sa uškrnula.
"Budeme sa musieť uspokojiť so starým dobrým káblovým pripojením. Koaxiál to istí. Aspoň kým nevymyslím niečo iné, alebo ho neulovím. V každom prípade zajtra skočím do dvanásteho a zistím, kde je pravý zeman Ian."
"To je ten chlapík, čo sa s tebou chce oženiť?" Prikývla s kyslým výrazom.
"James oskenuj mi miestnosť. Zisti hodnoty gravitačného pola aj polarizáciu. Kedy si naposledy skenoval túto oblasť?"
"Opakujem skenovanie každých dvanásť hodín a merania teploty, elektromagnetického pola a preverujem polaritu. Nezistil som žiadne odchýlky ani zmeny."
"Ak by sa sem dostal pred tým, nezistili by sme rozdiel v hodnotách." Zadumane preriekla.
"Myslím, že si zbytočné paranoidná. Musel by tu sedieť nepretržite vyše dvoch týždňov, predpokladám, že by ho to omrzelo." Upozornil ju James.
"Ian dokáže byť veľmi vytrvalý." Oponovala.
"Avšak tvrdíš, že to nie je tvoj ženích, ale nejaký tipek, čo vyzerá presne ako on."
"James vieš veľmi dobre, čo by sa s nim stalo, keby preskočil osemsto rokov. A nepovieš mi, ako sa dostal k časovaču? Najskôr som si myslela, že je môj, ale nebol. Keď som si ho podrobne vybavila....bol z iného materiálu, mal vyspelejšiu technológiu, displej a mal oveľa viac funkcií."
"Snažíš sa mi naznačiť, že nám tu pobehuje nejaký klon tvojho ženícha z budúcnosti?"
"Nie je to môj ženích! Odmietla som ho." Odvrkla.
"Vyzerá to, že to nevie. Inak by predsa za tebou neliezol naprieč storočiami. Myslím, že bude veľmi rozčarovaný, keď zistí, že si sa reprodukovala s agentom." Lare takmer zabehlo.
"Nie je to Ian, rozumieš?!" Odvrkla nahnevaná.
"Dobre, dobre... klon toho zemana. Znie to tvojim ušiam lepšie? Ale aj tak bude sklamaný. Samci sú na takéto veci veľmi empatický. V tej nemocnici sa správal dosť majetnícky."
"Zase si ma špehoval?"
"Dával som na teba pozor Lara. Naozaj som mal vážne obavy, ako to s tebou dopadne. V prípade núdze som bol rozhodnutý ťa premiestniť do dvanásteho storočia." Vrhla na neho vďačný pohľad, ale hneď sa zamračila.
"Neviem, prečo by som mu to mala vešať na nos. Je to moja vec! A vôbec, ak prechádza za mnou...mal by vedieť o všetkom, čo som robila.... a možno..." Zasekla sa. Horúčkovito premýšľala.
"Už mi povedz, čo sa zrodilo v tej tvojej hlavičke s oboma vysoko výkonnými hemisférami ..nestrihám sledovať tvoju aktivitu mozgovej kôry ani..." Trhla rukou, aby ho prerušila.
"On to nevie. Z nejakého dôvodu nešiel za mnou cez časopriestorovú trhlinu. Vtiahol ma do jeho, ale nemôže... " Prudko vstala a vytiahla časovač. Škodoradostne sa zasmiala.
"Nedokáže vystopovať moje súradnice." Nadšene zaplesala.
"Ale ak ma "klon ženích" vyspelejšiu technológiu?"
"Pri zostavovaní toho nového časovača som ockovi navrhla, že vyviniem mutačný kód, pre istotu. Mutuje hodnoty súradníc...je to na princípe ukrývania IP adries. "
"Ako to, že ich nedokáže od-kódovať, podľa všetkého sú na tom lepšie, ako my."
"Použila som jeden z mojich kódov." Z monitora sa ozvalo "ách!" a hurónsky smiech.
"Takže si vypiekla rybník klonovanému ženíchovi?" Z monitora sa ozvalo "to-uche!" a masový potlesk. Lara sa posmešne uklonila, ako na pódiu. James stíchol.
"Navádza ma to však na myšlienku, čo od teba chce a prečo ťa stopuje. V nemocnici ťa bez problémov našiel, aj v tej fabrike...tento krát poviem...našťastie."
"Sú dve možnosti. Buď sa na mňa napichol cez satelit, alebo to svinstvo mám ešte stále v krvi a dá sa zamerať. Zisti hladiny všetkých známych žiarení a prever všetky frekvencie, vlnové dĺžky." Prikázala prísne. James okamžite vykonal analýzu.
"Nič, všetko v norme...teda všetko známe."
"Ak zistíme cez ktorý satelit, ale čím za mnou sliedi, mohli by sme mu to prekódovať spätnou väzbou." Uškrnula sa.
"Lara rúbeš privysoko. Ak používa niektorý zo satelitov...ehmmm... to zaváňa kriminálom, nesmieš ho prekódovať. Ostatný by za pár sekúnd zistili, že nemajú prístup a že im niekto pre-kódoval satelit."
"Ak používa, ale ak nie...hľadaj vo mne niečo neobyčajné, cudzorodé teleso....zmenu teploty, niečo...musí mať niečo, čím ho navádzam." James ju opätovne skenoval.
"Nič okrem nepatrnej tepelnej odchýlky, to som si pred tým nevšimol. Lepšie povedané nič takého so nehľadal. Ľavé rameno, v mieste starej jazvy. Tepelná odchýlka tri tisíciny stupňa, proti ostatným okolitým tkanivám."
"Dokážeš zistiť čo je to?"
"Je to príliš miniatúrne. Vyzerá to ako zostatok niečoho po vpichu, akoby ti ostala vo svale malá ranka po vpichu." Na monitore sa objavila jej svalová hmota na ramene a nepatrná bodka. James zväčšoval obraz.
"Ten hajzel, označkoval ma! " Zaprskala.
"Je to malé. Naozaj, technológia o ktorej nemáme ani páru. Bolo by dobre dostať to von a pod mikroskopom zistiť o čo sa jedná, aj prečo je to o čosi chladnejšie, ako ostatok tvojho biosystému. Malo by sa to zahriať...logicky vzaté , po čase prispôsobiť tvojej teplote."
"V tom to bude. Nezahrieva sa to a ten teplotný rozdiel mu ukazuje, kde sa nachádzam, ako navigátor. Stačí ak ma nejaký výkonný aparát, ktorý rozlišuje tu odchýlku. Musí to mať aj ďalšie špecifikácie, ktoré ma odlíšia od teploty prostredia...dokážeš zistiť aký je to materiál, alebo látka."
"Nie je to nič, čo by som poznal...ale Lara...ehmmm...nechcem byť Jób s tými jeho zvesťami, ale je to organického pôvodu."
"Chceš mi povedať, že mám v sebe mrňavého parazita?"
"Má to určitý náznak jednobunkovej štruktúry s nejakou primitívnou DNA."
"Niečo ako jednobunečné mikroorganizmy? Dúfam, že sa to začne reprodukovať delením." Zafučala nespokojne.
"Pravdepodobne to nie je schopné reprodukcie, máš to v sebe už nejaké dva týždne a zatiaľ to nič nerobí...teda, okrem špehovania."
"Moja organická ploštica pravdepodobne potrebuje druhý mikroorganizmus, aby sa mohla množiť. Má rada teplotu od 36,6 zhruba do 41 stupňov Celzia a potrebuje k respiračnému metabolizmu kyslík, alebo oxid uhličitý. Nedokáže komunikovať a na výživu využívať čokoľvek z mojej látkovej výmeny, tipujem na bielkoviny, keďže si tak spokojne hovie v mojom biceps brachii. Metabolický obrat bielkovín pozostáva z dvoch protichodných procesov- syntézy bielkovín z voľných aminokyselín a degradácie bielkovín na aminokyseliny. Niečo z toho potrebuje" Zosumarizovala si nahlas.
"Za toto ho nakopem do..." Zaprskala, rozjedovaná.
"Ženích-klon sa nepoteší, ak mu zničíš pohlavné ústrojenstvo." Sucho podotkol James a Ryan na monitore hľadel kamsi do neznáma a tváril sa asi ako "Ja nič, ja muzikant."
"Ale na druhú stranu si môže naklonovať ďalšie..takže... poriadne ho nakop, hajzla!!!" Vybuchol temperamentne James. Lara si prstom trela bradu. James stíchol. Vedel, že uvažuje, trela si bradu a nekritizovala ho za jeho neslušné poznámky.
"Musíme to zahriať. Možno skape." Rozhodla ticho.
"Nemohla by si sa ho pokúsiť dostať von bez toho, aby ten parazit zanikol? Mohli by sme zistiť, čo to vlastne je, pozrieť sa mu zblízka na genetické špirálky." Nadšene predložil.
"A nevieš ako? Nemám ho pekne poprosiť, aby vyliezol?"
"Myslím, že nepočúvne...ale keby si ho vyňala aj s okolitým tkanivom." Navrhol s nádejou.
"James mne sa nedá vymeniť obvod, ako tebe, ak kiksne. Je hlboko v svale. Ak si ho odoberiem, nedorastie mi, ak si poškodím nervstvo, alebo šľachy..."
"Máš samozrejme pravdu. Prepáč, len ma pochytila vedecká horúčka zvedavosti. Tak koľko mu dáme na začiatok?"
"Začneme so štyridsať dva stupňami."
"Prečo si myslíš, že nebude mať rád vyššie teploty?"
"Pretože si udržuje nižšiu teplotu, ako moje telo. Enormný nárast teploty by mu mohol prekážať."
"Lara musím ťa upozorniť, že ak pôjdeme cez šesťdesiat stupňov môžu sa vyskytnúť kožné prejavy prehriatia vo forme začervenania, až pľuzgierov."
"Ja viem James, dúfajme že k tomu nedôjde. Ak áno, použijem analgetika. Musím sa toho zbaviť. Zaráža ma, že môj organizmus nereaguje na cudzorodé teleso. Auto-imunitný systém mlčí, ako hrob. Aké mám hodnoty leukogramu?"
"Si úplne v norme."
"Stálo by zato toho parazita preskúmať, ale asi nie je ani najmenšia šanca dostať ho von, bez jeho úhynu." Zazvonil jej telefón. Diár ju upozorňoval, že je o desať minút sedem.
"Budeme to musieť nechať na neskôr. Musím ísť. O chvíľu je večera. Meggy by sa hnevala ak neprídem včas." Skonštatovala.
"Celkom dobre ste si sadli do rany...teda ehmmm...ak vezmeš do úvahy vašu minulosť."
"Sám vieš, že z minulosti sa žiť nedá. Čo bolo, bolo. Vtedy si myslela, že robí rozumnú vec. A dostatočným ospravedlnením pre ňu je, že ma celé tie roky hľadala. Sám si mi predostrel záznamy agentúr, cez ktoré ma hľadala."
"Máš pravdu, možno na začiatku zaváhala, ale nevybodla sa na teba. V tvojej izbe nikto nie je, otvorím trhlinu, alebo to vyšľapeš po schodoch?"
"Kto by liezol po schodoch?" Zachichotala sa a vošla do trhliny. Zoskočila vo svojej izbe. Už nemala problémy s doskokom. Viac nepadala na kolena.
"Na všetko si človek zvykne." Pomyslela si s úsmevom. Rýchle sa prezliekla a o tri minúty už vchádzala do jedálne. Jej matka prišla takmer v tom istom okamihu zo vstupnej haly
"Ahoj Lara, aký si mala dnes deň?"
"Celkom v pohode. Dumala som nad mikroorganizmami celý deň." Uškrnula sa.
"Akými mikroorganizmami?" Spýtala sa obozretne.
"Ale...to len biológia...jednobunkové organizmy. Nejak mi nelezú do hlavy." Mávla rukou a zaškerila sa. Tvár jej matky sa vyjasnila.
"Ách! No ani mne nikdy biológia nešla. Bolo to pre mňa príliš nekoordinované, priveľa prekvapení, rôznych reprodukčných procesov,druhov...bola som z toho jeleň." Zasmiali sa.
"Ak chceš, zoženiem niekoho, kto ťa bude doučovať."
"Zvládnem to a ak nie...zoženieme doučovanie." Usmievala sa
"Lara zajtra budeš mať skúšku odevov, okolo jedenástej v mojej práci. Pošlem pre teba auto?"
"Netreba, rada sa poobzerám po okolí. Ešte som vlastne ani nebola vonku."
"To je pravda. Tráviš v tej pivnici všetok čas. Je to nezdravé Lara. Mala by si chodiť na vzduch."
"Včera som bola v jazdeckom klube aj na prvej hodine lukostreľby. A pozajtra sa mám hlásiť v klube bojových umení."
"To som rada, aspoň sa vyvetráš. " Rozprávali sa o rôznych veciach potom ju matka zobrala do svojho ateliéru a ukázala jej kolekciu, ktorú pripravovala. Lara sa prekvapila. Jej matka naozaj vynikala vo svojom odbore. Návrhy šiat boli svieže, elegantné, ale zároveň aj pohodlné.
"A toto navrhujem pre teba. Ehmm... prispôsobila som to tvojím potrebám. Dúfam, že sa ti to bude páčiť. Je to praktické a pohodlné." Ukázala jej nákresy.
"Slušné, až na tie čipky. To by som z tých odevov odstránila."
"Všimla som si, že dávaš prednosť akejsi striedmej, takmer vojenskej móde...tu je druhá kolekcia, možno sa ti bude pozdávať viac." S úsmevom jej podala výkresy.
"Waw! Tie nohavice nemajú chybu, akurát by to chcelo viac vreciek. Napríklad, tu z boku...také úzke a podlhovasté."
"Podlhovasté? K čomu sú ti úzke a podlhovasté vrecká?"
"Čo ja viem, na nôž napríklad...alebo?" Obraz zdesenia sa jej mihol v očiach.
"Ehmm...často stanujem v prírode, počas mojich výletov...treba odrezať drevo, špagát, slaninu na opekanie. Mať ho po ruke, aby ti neprekážal je praktické." Dodala rýchlo na vysvetlenie. Jej matke sa do tváre vrátil výraz spokojnosti.
"Takmer by som zabudla. Volal mi agent Samers. Rád by sa s tebou stretol a porozprával. Chce sa ti poďakovať za tie peniaze. Ako si mu to vlastne vysvetlila?"
"Oklamala som ho. Povedať mu, že sme ich vylovili na Havaji v dvanástom storočí a že nás pritom naháňali kanibalský nenažranci, by asi znelo dosť čudne." Zaškerila sa na ohúrenú Meggy.
"Ak sa s nim nechceš stretnúť, nemusíš Lara. Zariadim, aby sa k tebe ani nepriblížil."
"V pohode Meggy. Zvládnem ho. On je veľmi vytrvalý. Ak ho odmietnem, bude podozrievavý a bude za mnou sliediť. Ak sa s nim stretnem a uchlácholím ho, dá pokoj." Chladne sa usmiala. Matka ju chvíľu pozorovala.
"Pravdu povedať sa niekedy naježím, keď ťa počúvam." Lara pokrčila plecami.
"Hovorila som ti, že som dosť excentrická." Nezáväzne sa zhovárali a okolo deviatej sa odobrala spať. Osprchovala sa a už potme sa vplížila do pivnice.
"Už som myslel, že neprídeš."
"Čakala som, kým dom stíchne. Asi si budem brávať časovač so sebou. Musím mu vymyslieť nejaký nový dizajn, aby to vyzeralo ako väčšie hodinky, alebo nejaký široký náramok." Vytiahla ho zo šuplíka a prezerala.
"Niekde vzadu by mal byť ešte titán...aj karbid volfrámu. A v olovenej skrini by mal byť sarnamid (neexistujúci prvok)
"Daj pozor na reakciu sarnamidu, musíš karbid od izolovať." Upozornil ju James. Prevrátila očami.
"Ja ťa len upozorňujem. Nechcel som, aby to vyznelo provokatívne. Viem, že to vieš. Tak som uvažoval, že keby vedeli o sarnamide...mal by široké využitie samozrejme za použitia pretoxanidínu, aby sa vyhli reakcií z ožiarenia. Má oveľa lepšie vlastnosti ako urán, či plutónium, je oveľa stabilnejší. A predstav si energetické využitie."
"To áno. Vieš si predstaviť tých nukleárnych bômb, čo by vyrobili? A teraz ma nechaj, potrebujem sa sústrediť" Predkreslila si svoj návrh na rysovacej doske. Vyznačila si základné obvody, materiál a prepojenia.
"Myslel som, že sa pokúsime uškvariť tvojho parazita." Po chvíli zahmkal James.
"Musí počkať do zajtra. Ak sa spálim. ..plánujem výlet do dvanástky, takže naspäť sa vrátim s nejakou jazvičkou, ale bez bolesti. Nechcem sa celú noc prehadzovať od bolesti, ani sa dopovať analgetikami." Odvetila zamyslene, hľadiac na výkres a trela si pritom prstom bradu. Zo skladu si priniesla zodpovedajúci materiál. Odrezala titán a začistila ostré hrany vy-brúsením. Pracovala mlčky. James ju pozoroval, keď si nasadila na tvár zváračskú masku, zasmial sa.
"Čo ti je také smiešne?" Za-huhňala pod maskou.
"Prišiel som nato, že si čudná. Teda, pozorujúc ostatných adolescentov v tvojom veku." Zodvihla masku.
"Hahahá! Strašne smiešne!" Odvrkla, stiahla si masku a zopla titán do zveráku. Aktivovala kvantový generátor svetelných lúčov a zvarila laserom všetko, čo potrebovala. Pracovala bez prestávky takmer druhej v noci. Spokojne sa vystrela, pretože to, čo vytvorila naozaj pripomínalo vyleštený šperk v podobe náramku z chirurgickej ocele.
"Tak náramok by bol...vzadu je malé jadro, mohlo by vyhovovať, pospájam obvody a je to. Dúfam, že sa mi všetko podarí zmenšiť, aby sa to vošlo do toho náramku. Teraz idem spať James. Dobrú noc." Pozdravila ho a zmizla v bielej hmle. Mäkko doskočila vo svojej izbe. Zložila si časovač a vošla do sprchy. Padla do postele a okamžite zaspala.
Ráno ju prebudil telefón.
"Lara ahoj, neprebudil som ťa?" Ozval sa Ryan. Okamžite precitla a zagánila na hodiny.
"Prebudil! Čo otravujete takto zrána?" Nevrelo odsekla. Na druhej strane sa ozval veselý smiech.
"Nemohol som vydržať, aby som sa ti neohlásil."
"Hmhm..celkom by som sa zaobišla aj bez vášho ohlášania." Nadurdene zahundrala. Odpoveďou jej bol zase smiech.
"Nebuď taka Lara. Precestoval som pól zemegule len, aby som ťa videl."
"Skáčem od radosti! Čo chcete?"
"Kedy si urobíš čas a poctíš ma svojou priazňou? Rád by som ťa videl a porozprával sa."
"Ehmm...na budúci rok, alebo o dva, alebo nikdy?" Odvetila otázkou a zachechtala sa. Na displeji sa jej ukázal druhý hovor.
"Minútku agent, na druhej linke mám mamu. Určite niečo potrebuje." Podržala hovor a ozvala sa matke. Tá jej oznámila, že skúška jej "garderóby" sa prekladá až na piatu poobede, pretože hlavnú krajčírku celú noc trápil zub, takže ako prvé, dnes navštívi zubára.
"Už som zase tu...ehmmm, kde sme to prestali?" Uškrnula sa.
"Pri dohodovaní kedy sa stretneme na káve." Zafučala.
"Agent, ste neodbytný."
"Lara ja nehryziem." Mierne preriekol.
"Určite? Vždy keď vás stretnem, mám na sebe nejaké rany, takže mi odpustite, že sa nehrniem do schôdzok s vami."
"A nie je to náhodou naopak? Dobre, nechajme to. Chcem sa ti poďakovať a podrobne sa porozprávať o tej finančnej transakcií. Musíš mi odpustiť, ale naozaj mám výpadky pamäte a tak ma samozrejme veľmi zaujíma, ako som prišiel k toľkej sume peňazí."
"Okej, vyhovuje vám to dnes doobeda? Preložili mi jednu schôdzku na poobedie. Čo ja viem, okolo jedenástej?"
"Samozrejme, kde sa stretneme?"
"Poznáte BHV, obchodný dom je vedľa Hotel de Ville."
"Poznám to, to je hotel, kde som ubytovaný. Stretneme sa pred hotelom?"
"Môže byť, tak o jedenástej." Prerušila rozhovor a priložila si ruku na srdce, ktoré sa jej zachvelo radosťou. Chýbal jej. Jeho úsmev, dokonca jeho hnev a starostlivá opatera, ale nikdy by to nepriznala. Len tak sama pre seba, aj to iba v kútiku duše. Rýchle sa prezliekla, zbehla do jedálne a naraňajkovala sa. Chvíľu klebetila s kuchárkou, pomohla jej poupratovať po raňajkách a naložila riady do umývačky. Kuchárka ju karhala, aby toho nechala. Dievčina sa zasmiala a pokračovala v upratovaní. Zbehla do pivnice.
"Dobre ráno Lara, ako si sa vyspala?"
"Zle, prebudil ma agent Samers. Chce sa stretnúť."
"Stretneš sa s ním?"
"Samozrejme, ak to neurobím, začne okolo mňa sliediť. Pustím sa do toho časovača a neskôr vypálime to moje domáce zvieratko. Ako je na tom. Nejaká zmena?"
"Nie, sladko si buvinká v tvojom prednom bicepse, udržuje si svoju teplotu...jedným slovom vegeťák." Znechutene pokrútila hlavou a vrátila sa k svojej práci. O desiatej zodvihla oči k hodinám. Spokojne si pripla na ruku nový časovač. Zaumienila si, že neskôr mu ešte vylepší niektoré funkcie. Nastavila si zopár súradníc a uložila ich do pamäte.
"Dobre James pozrieme sa na toho malého špeha v mojom svale. O chvíľu musím odísť."
"Ešte jedna otázočka. Je to úplne bezpečné?"
"To vôbec netuším."
"Napriek tomu to riskneme?"
"James nebuď strachopud, si stroj, nemáš strach, nič neriskuješ."
"To sa teda mýliš, čo ak sa ti niečo stane? S kým sa budem rozprávať? A hádať?"
"Neboj sa niekoho si nájdeš. Môžeš potom kontaktovať tvoj idol...agenta Ryana." Zaškerila sa roztopašne.
"Nie je môj idol! Teda možno trošku sa mi páči. Keby som mal telo, určite by som chcel vyzerať ako on." Priznal zadumaným hlasom počítač. Pokrútila nespokojná hlavou.
"Pripravený? Ideme nato. Začneme so štyridsať päť. Pozorne ho sleduj. Každú reakciu, zmenu teploty." Vyhrnula si rukáv, posadila sa a oprela lakeť o stôl. James zameral miesto na jej ruke aktivoval laser.
"Ak to bude páliť, tak krič." Hlesol ustarostene.
"Len do toho, to zvládnem. Poďme, používaj dvoj-sekundový interval."
Prišli na šesťdesiat stupňov a neudiala sa žiadna zmena. Pri sedemdesiatich stupňoch sa mikroorganizmus začal zväčšovať. Postúpili až na osemdesiatpäť stupňov. Pálenie začínalo byť neúnosné a zároveň pociťovala drásajúcu bolesť vo vnútri ramena.
"Musíme prestať Lara, to čudo sa neustále zväčšuje, ktovie čo to urobí a máš tam už teraz nepeknú popáleninu."
"Možno to praskne, dávaj, ďalej a zdochne!" Zasyčala nahnevane od bolesti.
"A čo ak nie? Čo ak to narastie a zje ti to ruku, alebo teba? Správa sa to dosť agresívne, melie to sebou, akoby sa to rozhnevalo!" Upozorňoval ju James a ešte zväčšil záber na monitore.
"Nebuď smiešny, zje ma to? Pokiaľ viem zuby to nemá."
"Nebol by som si taký istý, pozri na tie bičíky, či čo to ma. Zraňuje ťa to. Dochádza ku kapilárnemu krvácaniu."
"Pridaj na deväťdesiat!" Zavrčala.
"Lara nepoužiješ analgetika? Možno by to menej bolelo. Tvoje sodíkové receptory sa..."
"Neskôr. Vypáľ ho už dočerta!" Prikázala. Zaťala zuby, keď zameral miesto na jej ramene, kde sa teraz nachádzala nepekná popálenina a hrča, ktorá sa hýbala. Bolesť, ktorú očakávala, neprišla. James vydal varovný zvuk a spustil skenovanie miestnosti.
"Lara myslím, že máme nevítanú návštevu, náhla zmena teplotného štandardu." Upozornil ju James. Prudko sa zvrtla a zazrela ako z časovej trhliny práve vychádzal Ian. Rozbehla sa cez miestnosť. Počas behu otvárala svoj portál.
"Stoj Lara! Musíš prestať. Okamžite, už ani stupeň, inak ťa zabije!" Zreval Ian, ale Lara už mizla v trhline.
"Kam ide?!" Zavrčal smerom k počítaču. James stiahol jas monitoru a minimalizoval aktivitu, takže to vyzeralo, akoby bol prepnutý v režime spánku.
"Odpovedz mi, ak nechceš, aby sa tvojej paničke stalo niečo desivé." Postavil sa pred monitor a hlasne mu prikázal.
"Definuj, "niečo desivé" ženích-klon ." James sa okamžite aktivoval.
"Nie som klon!" Odvrkol mladý muž.
"Kam šla? Potrebujem ju rýchle nájsť, kým sa Tranahmera nezačne reprodukovať."
"Ako reprodukovať?" Vytreštil na neho oči avatar z monitora. Ian zagánil na podobizeň agenta Samersa.
"Vytvorila ti ako avatara podobizeň toho chlapa?!" Nahnevane, žiarlivo za úpel .
"Vytvoril som si ho sám! Lara je proti, ale mne sa páči. Čo presne je ta Tranahmera a prečo si ju použil na Laru a akým spôsobom sa začne reprodukovať? A čo sa stane ak sa rozmnoží." Zasypal otázkami nevítaného návštevníka.
"Zožerie Laru zvnútra. Vylúči tisíce mladých, sú veľmi agresívne na bielkoviny. Hladné dovtedy, kým je čo požierať! Nedokážeme ich dostať von. Musím ju rýchle nájsť a ochladiť Tranahmeru. Držíme ju v nízkych teplotách. Do šesťdesiat stupňov je úplne neškodná. Potom začne rásť a prudko sa množí. Praskne a svoje potomstvo rozleje v jej tele."
"Kontaktujem jej telefón!" V panike zvolal James. Na tretie zvonenie sa ohlásila.
"Lara musíš to ochladiť. Ak praskne, má v sebe tisíce mladých! Zožerú ťa zvnútra. Okamžite to ochlaď!"
"Rozumela som." Zasyčala bolestne.
"Si v poriadku? Lara dovoľ mi..." Lara okamžite prerušila rozhovor, ako začula Ianov hlas. Nahnevane zapol časovač.
"Je pri obchodnom dome BHV, nájdem ju." Otvoril portál a zmizol. James zase vytočil Laru. Nedvíhala. Napísal jej rýchlu textovú správu. "Vzduch čistý, ohlás sa mi!".
O chvíľu volala.
"Je niekde v tvojej blízkosti, hľadá ťa. Tá Tranahmera je naozaj biol-ploštica, zameral ťa podľa nej. Ako ti je? Ochladila si ju?"
"Áno, použila som ľad, rýchle sa upokojila, aj hrča zmizla...je mi oveľa lepšie. Vybavím to s agentom a dostaneme to von." Vošla do lekárne, kúpila si obväzy. Na toaletách si vložila do štvorca gázy mrazený filet a pevne priviazala na rameno. Stiahla si rukáv a obliekla tmavú ľahkú bundu. Vyšla von. Ani nie o dvadsať metrov od východu, stál Ian. Rozbehla sa do davu na-kupujúcich. Zahrešil a pustil sa za ňou. Dostihol ju pri zadnom východe, zdrapol za ruku a strhol naspäť. Začala sa vzpierať, ale nedbal nato, že si ich začínajú všímať ľudia. Hrubo ju uchopil pod pazuchami a prinútil tlakom vykročiť smerom k dverám. Poradil si s ňou až priveľmi ľahko. Jednou rukou ju bez problémov oblapil. Mala pocit, že jej to medvedie objatie poláme všetky kosti.
"Lara?" Ozvalo sa za nimi prekvapene. Agent Samers. Tentokrát jeho hlas znel v jej ušiach, ako rajská hudba.
"Neopováž sa! Na toto nemáme čas." Zasipel jej pri uchu Ian.
"Pusti ma ty zasraný úchylák!" Zavrčala jedovato a chcela sa vytrhnúť.
"Začnem vrieskať, ak ma nepustíš! Mám sa tu s nim stretnúť." Zasyčala drsne.Strnul, keď počul, že sa ma s "nim" stretnúť a mimovoľne povolil zovretie. Na viac nečakala. Dupla mu celou silou na nohu, lakťom ho udrela do žalúdka. Vydral zo seba tlmený, bolestný ston a keď sa reflexívne ohol, vrazila mu spojenými päsťami zo spodku do brady. Zakolísal sa, ale napadol. Bleskurýchle mu pod kopla nohy a ako letel podťatý k zemi, zasadila mu ďalšiu ranu do tváre. Získala cenné sekundy. Rozbehla sa a zmizla v dave. Ľudia sa prekvapene zastavovali a niektorý muži Iana dobrosrdečne podpichli, že musel svoju priateľku poriadne nahnevať. Agent Samers neschopný pohybu, stál s otvorenými ústami a civel na obra, ktorý sa aj napriek jej nebezpečnému útoku rýchle zo zeme pozbieral. Obaja muži na seba zagánili a ako na povel siahli rukami pod bundy. Hľadeli si uprene do oči.
"Nerob to, sú tu civilisti." Ticho, mierne preriekol Ian. Ryan ho obozretne pozoroval. Mal pocit, že už ho niekde videl, ale nedokázal si v spomienkach vybaviť, kde.
"Čo si urobil Lare?" Príkro sa spýtal.
"Ja?! Čo si slepý? Tá malá dračica ma nakopala, ako zasrana...už zase..." Trpko sa zasmial.
"Kto si a čo od nej chceš?"
"Sme dobrý priatelia...už veľmi dlho."
"Lara nemá priateľov." Odvrkol mu Ryan.
"To sa veľmi mýliš, aj keď ťa do toho nič nie je, poznáme sa už celé veky. Momentálne som v nemilosti a tak som si to chcel s ňou vyjasniť. Reaguje niekedy naozaj dosť neadekvátne. To je všetko." Vysvetlil pokojne Ian.
"Mám sa tu s ňou stretnúť, nedohovorila by si dve stretnutia naraz."
"Tak to ber tak, že mne dala prednosť." Spokojne, pomstychtivo odvrkol Ian.
"Legitimuj sa!" Vyzval ho Ryan rozčúlene a pevnejšie uchopil zbraň pod bundou. Ten obor ho....vytáčal a rozčuľoval, aj keď ho nepoznal.
"Zabúdaš, kde si agent Samers. Toto nie sú štáty, nemáš tu žiadne právomoci...áno, viem kto si. Hovorím pravdu. Poznáme sa už dlho a viem o tebe všetko. A teraz ju idem nájsť, ak dovolíš. Poriadne som ju rozčertil, takže mi bude trvať dlho, kým si ju udobrím." Ian sa zvrtol a bez slova sa zamiešal do davu. Ryan za nim zamračene hľadel.
Vtrhla do prvej toalety a v kabínke otvorila trhlinu. Ocitla sa vo svojej pivnici. James ju okamžite oskenoval a uľahčene skonštatoval, že Tranahmera si to rozmyslela s reprodukciou. Napísala správu pre agenta, že sa stretnú poobede o tretej, ak mu to vyhovuje, pretože sa jej všetko skomplikovalo a momentálne je v časovej tiesni. Prichystala skalpel, dezinfekciu, rukavice gázu aj analgetika. Umŕtvila si už aj tak boľavé rameno a pred kamerou zarezala do svojho bicepsu. James ju snímal a zväčšoval všetko na monitore. Pracovala rýchle a precízne. "Bio-plošticu" Opatrne vyňala a vložila do sterilnej sklenenej nádoby, ktorú bedlivo uzatvorila. Rýchle sa obviazala, pretože rana značne krvácala. Nemárnila čas so zošívaním. V okamihu nastavila časovač na pätnásť minút a zadala súradnice. O pár sekúnd doskočila v známom prostredí Škótskej vysočiny. Vzdychla a rýchle sa prezliekla do svojich šiat, ktoré našla na starom mieste, vo voskovom plátne. Dlhu sukňu z jemnej jelenice, natiahla na nohavice v ktorých prišla. Pripevnila puzdra s dýkami dvomi tenkými remeňmi na stehná pod sukňou. Odviazala rameno. Rana sa uzatvorila.
"Aspoň niečo pozitívne", pomyslela si skleslo. Časovač nezložila, ale previazala ho obväzom. Vyzeralo to, ako obviazané zranené zápästie. Skontrolovala nastavenie. Mala presne šesť hodím, aby zistila, ako je to s Ianom. Natiahla na seba luk, prehodila tulec so šípmi a rezko vykročila. Za pochodu vnímala okolie. Jeseň na Škótskej vysočine bola sychravá a veľmi chladná. Vlhkosť jej prenikla až do špiku kosti. Mimovoľne sa zachvela. Uvedomila si, že niečo je inak. Bolo tu...ticho, mŕtvolne, strašidelné ticho. To neznamenalo nič dobrého. Príslovečné ticho pred búrkou.

Komentáre 8

aknit11 dňa 10.07.2014 - 14:41

Tak som tu :-) Trošku som bola na horách a tam nebolo času niečo tmoliť (ani internet :-)) Nevetko rada sa stretnem, niečo určite poriešíme :-)

nevetko dňa 10.07.2014 - 21:08

No ty brďo to zasa bolo to dievča sa nezdá ona si len tak vyreže plošticu zo svalu :-O. Ja mám problém vybrať kliešťa pinzetou(giggle). Chudáčik Ryan zasa mu tam osmŕda sok(giggle) . Normálne sa neviem dočkať ďalšej časti . Ale aj Emma by nebola zlá ;-). To je jedno čo nám pridáš , len nám niečo napíš ;-)(heart). aknit budem sa tešiť len sa mi ozvi(heart)(heart) ja som doma poväčšinou . Možno začiatkom augusta budem papa ale to nieje iste .

LanaSavara dňa 11.07.2014 - 11:03

Ako som sa potesila, ze je pridane Ankit :-). Chudaci chlapci :-D, takto dostavaju zabrat a ako vzdy budem premyslat co sa stalo v tom 12tom stroci .... Dovolenkovy cas , idem na Sk na tyzden :-) To bude casovy masaker. Zisiel by sa mi ten casovac a ta trhlina :-O. Zelam vam dievcata peknu dovolenku

aknit11 dňa 11.07.2014 - 22:29

Peknú dovolenku Lana. Budeš mať asi dosť stres, všetko stihnúť :-) Ja budem na Sk celé dva mesiace. :-) A odkiaľ si Lana z SK?

LanaSavara dňa 12.07.2014 - 16:14

Dakujem :-). Z Puchova :-). No stres to bude. Mam dohodnute terminy u zubara v Piestanoch :-D, popri tom navstivit ten maly zbytok rodiny co mi ostal, s detmi navstivit nejake miesta aby nezabudli ake maju korene a hybaj naspet. Bude sranda. Mame napis na jednom tricku : Tie najhlupejsie/najblaznivejsie napady su tie najlepsie spomienky :-) No a nam sa toho po ceste prihodi vzdy pozehnane. Ale aj tak budem nakukat, ci nam Ankit nepridala. Neviem sa dockat co sa tam udeje, 12te storocie, Ian, moja fantazia pracuje naplno... Pekny dnik dievcata

tomicka dňa 15.07.2014 - 14:56

Dobreeeeeeeeeeeeee (clap)(clap)(clap) Ty dvaja sa budu o Laru dotahovat. Ale nie je to skutocny Ian, ci? Chvilku som tu nebola(dovolenka) a hned ako som sa dostala na internet so slastou som citala :-) Lanka pekne si uzi to Slovensko. Prijemnu dovolenku ti prajem.

nevetko dňa 16.07.2014 - 05:52

aj ja sa pridávam a prajem peknú dovolenku .(sun)(sun)