Skočiť na hlavný obsah

Lara 25

Pridal aknit11
dňa 02.09.2014 08:52

Zahĺbila sa do výpočtov a až diár ju upozornil, že ak okamžite nevyjde z pivnice, zmešká večeru. Neskôr sa vrátila a pracovala na elektromagnetickej sieti, ktorá by zabránila Ianovi ju nepozorovane sledovať. Spustila ju provizórne. Neskôr na nej zapracuje, aby ich neobmedzovala. Snažila sa preniknúť do mikročipu, ktorý "zabudla" Ianova matka v dvanástom storočí. Nedarilo sa jej. Nemohla prelomiť vstupnú šifru. Nepodobala sa ani jedinému tipu kódov, aké poznala. A poznala ich neúrekom.
Ráno sa vybrala do "športového klubu", ktorého adresu jej dala matka. Neplánovala tam ísť, ale to si prezieravo nechala pre seba. Zariadi si to po-svojom. Nebude ju preds stresovať, no nie? Šla peši, aj keď to bolo podľa "jej" osobného šoféra, minimálne osem kilometrov. Šofér protestoval. Nevšímala si jeho námietky, nenastúpila do auta a nechala ho stáť pred vchodom. Chvíľu nato, zvonil mobilný telefón.
"Lara, volal mi Kilian. Vraj si odmietla jeho služby." Začala vyčítavo matka.
"Chcem sa prejsť."
"Lara je to minimálne osem kilometrov, nepoznáš mesto. Mohla by si sa zatúlať do štvrti, ktoré...ehmmm...nie sú najbezpečnejšie...a.."
"Nemaj obavy, nebudem sa nikde túlať. Chcem sa len vyvetrať. Mám ponorkovú chorobu. Nemám, čo robiť...leniviem..."
"Dobre, pošlem ho s tebou. Nechcem, aby si chodila sama. Som z toho nervózna." Lara prevrátila očami.
"Lezie za mnou je asi dvesto metrov vzadu. Tak ho počkám. Je to moja gorila, či čo?"
"Ehmmm... je to tvoj šofér, ale v prípade núdze aj telesný ochranca."
"Okej, čakám gorilu a padáme." Prerušila rozhovor a netrpezlivo sa obrátila k vysokému, svalnatému mužovi, ktorý obozretne zastavil.
"Mám sa tváriť, že vás nevidím? Ste dosť nápadný, tak pohnite zadkom Kilian, nech už sme tam!", prikázala veliteľský. Pobehol.
"Som rád, že sa nemusím za vami plúžiť. Reagovali ste dosť...e..."
"Ste Francúz Kilian?", prerušila ho.
"Parížan."
"Takže dobre poznáte toto mesto?"
"Veľmi dobre, vyrástol som tu, rodisko. A preto ma zarazilo, keď ste chceli ísť peši. Je to ďaleko. Možno neviete, aká je to diaľka. Fyzický to nezvládnete...a vaše zranenie..."
"Máte dobrú fyzickú kondíciu?"
"Odvážim sa tvrdiť, že slušnú."
"Tak kopnite do vrtule." Zahriakla ho a vykročila. Prekvapene ju nasledoval. Po desiatich minútach vytrvalej, rýchlej chôdze sa nestačil diviť. Dievčina udržiavala tempo a ani sa nezadýchala. Neprekážalo mu to. Obával sa, že to bude nejaká rozmaznaná, hysterická kvetinka, ktorú bude musieť zhýčkať a obsluhovať. Len nedávno sa vrátil z Afriky. Prežil sedem dlhých rokov služby v légií. Túto prácu vzal len preto, že nič iné nemohol na-rýchlo zohnať. Už nemohol vydržať nič-nerobenie. Služba v armáde, disciplína a nebezpečenstvo boli v jeho živote najdôležitejšie. Vošli mu do krvi. Skončila mu služba a on sa vrátil domov, aby sa rozhodol, či bude pokračovať v kariére vojaka. Matka ho uprosila, aby sa aspoň pokúsil žiť, život civila. Jeho teta Juliette Garnierová ho odporučila práve na túto prácu. Tvrdila, že sa mu bude "slečna Lara" páčiť, vraj nie je ako iné dievčatá. Silne o tom pochyboval, ale vyskúšať to môže, nič zato nedá. Aspoň si oživí svoje nekonečné, nudné dni.
"Slečna, neodporúčam vám ísť cez tieto ulice. Musíme sa vrátiť. Mierite priamo...táto časť nie je ehmmm...najbezpečnejšia."
"Je to tadiaľto skratkou." Pokojne odvetila. Zachytil ju za rukáv.
"Slečna ja vás upozorňujem, že..."
"Odporúčam vám pustiť môj rukáv. " Chladne ho zahriakla a vykročila.
"Všimli ste si toho tipka na deviatich hodinách?", s úsmevom sa spýtala, keď zaregistrovala, ako podozrievavo sleduje očami mladého chlapca, asi v jej veku.
"Áno, ale prekvapuje ma, že aj vy."
"Vreckár, postupne sa k nám približuje, aby nás okradol." Prudko sa obrátila k mladíkovi.
"Ani to neskúšaj, inak budem nútená, ti ublížiť." Bývalý vojak sa zastavil a civel na ňu. Siahla do vrecká a vybrala dvadsať euro.
"Tu máš a choď si kúpiť niečo na jedenie..." Podala mu z diaľky peniaze.
"Neukazujte mu peniaze, dočerta! Nikdy nie je sám...", zaklial Kilian a obozretne očami prešiel po malej, bočnej ulici, do ktorej nedbalo zabočila. Jeho predpoklad sa splnil. Kdesi sa zjavil ďalší a ďalší... Narátal ich šesť. Výrastkovia, deti ulice. Všetci boli mladistvý a veril, že každý z nich, už má nejaký ten trestný záznam.
"Slečna...máme problém." Hlesol a stiahol ju za seba. Lara si ich nevšímala, vystúpila spoza neho a pokračovala ďalej. Kilian neveril vlastným očiam. Mala by sa triasť od strachu a krčiť sa niekde za nim. Namiesto toho ho nechala vzadu a vykračovala si, akoby sa skupina chuligánov nepribližovala a neobkolesovala ich. Až keď sa kruh nebezpečne zúžil, zastala.
"Nerozmyslíte si to chlapci, prv ako sa po-klbčíme? Prípadne zranenia, finančne neodškodňujem." Chladne ich informovala. Kilian sa postavil po jej boku a v strehu čakal najhoršie.
"Si šibnutá? Rodičia ťa neučili, že ulica je nebezpečná pre dievčatka?" Najväčší z nich, miešanec so zlomenou čepeľou na noži, s ktorým sa pohrával, aby pôsobil hrozivejšie, jej zastal cestu. Kilian sa prikrčil a pripravil. Lara mu upokojujúco položila ruku na predlaktie.
"Len pokojne priateľu...",chlácholila ho.
"Mám pre teba návrh. Chcete si zarobiť?", uprela na miešanca spýtavé oči.
"Ty budeš náš zárobok, vyprázdni si vrecká!", posmešne jej prikázal a zašermoval pred očami nožom. Usmiala sa, akoby ju pozýval na čaj.
"Ak ma okradnete, dostanete možno tých dvadsať euro, čo si videl, viac nemám...a ešte aj zinkasujete poriadny výprask. Pozri sa na moju gorilu. Požerie vás aj s topánkami. Ak chceš zarobiť čisto a bez nakladačky...stačí povedať. Ver mi, bude sa ti to pozdávať." Mladíka jej návrh zaujal.
"Čo obnáša, ten tvoj kšeft?"
"Bitku, potrebujem trénovať...môžeme sa klbčiť, úplne bez pravidiel, zacvičíme si a ešte aj zarobíte."
"Ty si naozaj šibnutá!"
"Potrebujem trénovať zápasenie, budem vám platiť za hodiny." Navrhla. Chalani sa rozrehotali.
"Si na megy! Mám ťa zmlátiť a ešte mi zaplatíš?", s úsmevom prikývla.
"Koľko?"
"Slečna, ja protestujem...nemôžete, čakajú vás v klube a..." začal Kilian.
"Je to nejaký suchár, ten tvoj kamoš. Slečna toto nemôžete...bla...bla.." Skonštatoval vodca, napodobňujúc legionára, posmešne vystrúhajúc grimasu.
"Bývalý vojak, ešte sa neaklimatizoval, zatiaľ funguje len na rozkazy...potrebuje čas." Prehodila, akoby tu Kilian ani nebol. Ten ticho zaklial.
"Toto je môj klub, iný nie je." Informovala ho. Vytreštil oči a takmer mu vyhŕklo, že je naozaj "šibnutá", no ovládol sa. Bol predsa jej telesný strážca. Hrklo v ňom.
"Ale ako mám chrániť niekoho, kto sa chce dať zmlátiť? A čo povie jej matka, ak bude samá modrina? Hneď ma vyhodí...a možno to bude aj lepšie. Tá malá to nemá v hlave v poriadku." Uzavrel v duchu. O hodinu si už nebol taký sto-percentne istý, že Lara je šialená. Bola neuveriteľná. Spriatelila sa s hordou pouličných výrastkov. Zápasili priamo tu na ulici. Mimovoľne prenikla do ich kruhu, akoby sa medzi nimi pohybovala od-jak-živá. Žartovala, smiala sa, oslovovala ich menami, ktoré jej sami prezradili a zápasila. Ale ako! Nedokázal pochopiť, ako to malé dievča môže podávať výkon, ako dobré vytrénovaný vojak. Okolo nich sa zhrčilo veľa divákov, povzbudzovali, dokonca začali stávkovať, kto vyhrá. Celé divadlo narušila policajná siréna. Niekto privolal hliadku v domnení, že vznikla pouličná bitka. Okamžite sa ulica vyprázdnila. Chuligáni pozaliezali do svojich brlohov. Lara s Kilianom osameli.
"A teraz čo?" Spýtal sa Kilian, keď pri nich zabrzdilo auto so zapnutým majákom.
"Čo sa to tu deje?", prísne vyštekol uniformovaný "zákon" a vystúpil z auta.
"Čo by sa malo diať?", prekvapene na neho uprela nevinné oči.
"Hlásili nám pouličnú roztržku!", opäť vyštekol a premeriaval si jej neupravený vzhľad.
"Tu?! A nepomýlili ste si ulicu? Je tu absolútny kľud", nevedela sa vynačudovať. Druhý hliadkujúci po nej prešiel očami a preventívne rukou siahol k opasku. Ostražito sledovala ten pohyb.
"Legitimujte sa. Prečo máš na bunde krv?" Kilian im podal svoje doklady, dievčina svoje.
"Američanka?! Nemáš prízvuk Lara..." Prečítal si jej meno a podišiel k autu. Cez vysielačku si overoval ich identity.
"Čo tá krv?" Ukázal znovu na jej bundu.
"Krvácal mi nos. Stáva sa mi to často." Suverénne zaklamala a uprene mu hľadela do oči. Zmiatla ho na-toľko, že sklopil pohľad.
"Táto, že je Lara Bradleyová?! Tá Lara? Veď je to decko", neveriacky štekol do vysielačky, druhý strážnik pri aute. Lara vrhla skúmavý pohľad na dianie pri aute a odmeriavala vzdialenosť. V hlave už kombinovala plán úteku. Vedeli o nej...to nebolo dobré. Muž s vysielačkou kývol na policajta stojaceho pri nich. Podišiel k autu, nespúšťajúc z nich pohľad.
"Vyviedli ste niečo?" Tlmene, priškrtené sa spýtal Kilian a mlčky sledoval dianie.
"Nenapadá mi nič, o čom by vedeli aj oni," zašepkala.
"Ak pôjdeme...odrežú nás sprava, aj zľava...nestihneme zdrhnúť bočnými ulicami...vzadu je slepá ulica. Musíme cez nich...ak sa ovšem nerozhodneme počkať a zistiť, čo ste vyviedli." So smiechom ju upozornil, keď videl, ako očami premeriavala vzdialenosť.
"Páčite sa mi Kilian, asi si vás nechám," zaškerila sa. Starší z nich sa vrátil.
"Pôjdete s nami slečna Bradleyová."
"Nikam nepôjde! Som telesný ochranca slečny Bradleyovej. Je mladistvá, musíte sa spojiť s jej právnym zástupcom a kontaktovať jej tetu!", prehlásil sebavedomé vojak.
"Nejedná sa o priestupok, potrebujeme jej pomoc. Hľadáme ju už od rána. Kontaktovali sme ju na mieste bydliská, ale nebola doma."
"Nebudem vám pomáhať!", odfúkla dievčina. Mladší zo službukonajúcich na ňu zamračene zagánil.
"A to už prečo nie?"
"Lebo...nepomáham fízlom?", ponúkla mu provokačnú odpoveď. Kilian sťažka prehltol a zastonal. Toto zaváňalo mastnou pokutou, či podmienkou za urážanie verejných činiteľov. Hliadkujúci sa dohovárali očami.
"Budeš musieť, ty drzaňa! Si predbežne zadržaná! Kým nezistíme, čia je tá krv na tvojej bunde...hanlivé oslovovanie verejných činiteľov, kladenie odporu pri zatýkaní..."
" Ale veď nekladiem, vymyslíte si nejaký iný paragraf...zlatý moji. Práve naopak. Superišky! Dostanem hotel s all inklusive zdarma na štyridsaťosem hodín, dúfam, že podávate aj hamburgery! Akurát mi budú prekážať hlupáci, ako vy!!!", ironický sa zaškerila a druhý policajt k nej rozčúlený priskočil. Takmer ju tresol o kapotu auta. Vykrútil jej ruky za chrbát. Kilian sa pohol, ale revolvér druhého z mužov ho zastavil.
"Lara Bradleyová ste zadržaná! Máte právo...". Putá zacvakli.
"Viem, viem nevypovedať...bla...bla...uvoľni sa fízlik, nejako to prepínaš. Netrpíš náhodou poruchami správania? Nič také? Ani len nočné mory, nie?! Tak som sa zrejme sekla v diagnóze", zachichotala sa. Zbežne ju prehmatal, či nemá zbraň a bez akejkoľvek reakcie na recesiu, ju hodil na zadné sedadlo auta.
"Héééj! Bacha na hlavu, ešte ju budete potrebovať!", rozosmiala sa. Kilian zamračený, krútiac hlavou, prisadol k nej na zadné sedadlo.
"Ani sa od nej nehnem. Ak sa jej niečo stane, ponesiete zodpovednosť!", zahriakol policajtov, ktorý chceli protestovať. Zabuchli dvere a auto sa pohlo. Kilian vytiahol telefón.
"Kontaktujem madam, aby poslala právnika", sucho prehodil.
"Neponáhľajte sa Kilian. Potrebujú ma, to sa urovná. Zaplatíme pokutu za urážku verejného činiteľa, alebo im pomôžem a sme v suchu", usmiala sa.
"Ste hrozná Lara! Museli ste to takto zasoliť?!", odvrkol, ale predsa vložil telefón d vrecká.
"Nemohla som sa nechať odviesť z tej ulice, ako ich kamoš. To by mi neurobilo dobré meno medzi novými priateľmi. Ešte sa mi môžu zísť. A som im dlžná prachy. Pôjdete a vyplatíte ich, kým to vybavím s políciou."
"Ani sa od vás nehnem!"
"Nebuďte detinský, kam by som šla? U fízlov budem, ako v bavlnke, hlavne keď niečo odo mňa chcú", zazubila sa. Pokrútil hlavou. Hliadka neveriacky sledovala ich rozhovor.
"Urážala si nás len preto, aby sme ťa zabasli?", nevydržal starší z nich.
"Aj preto, ale hlavne zbožňujem, keď sa starší nechajú vytočiť od sopľane, ako som ja." Muži si vymenili pohľady a rozrehotali sa.
"Tak tentokrát ťa tie "opičky" vyjdú poriadne mastne." So škodoradosťou, prehodil mladší. Kilian nedokázal triezvo uvažovať. Všetko to bolo príliš streštené, aby to bola pravda. A to si myslel, že sa bude nudiť s rozmaznanou pubertiačkou. Vystúpil. Laru vytiahol z auta policajt a spútanú viedol na komisariát. Nasledoval ich, ale keď ju voviedli do vyšetrovacej miestnosti, zabuchli mu dvere pred nosom.
"Choďte a vyplaťte ich. Budem potrebovať zhruba tri hodiny." Stihla mu povedať. Službukonajúci "zákon" ju hrubo viedol do prítmia miestnosti a sotil na stoličku.
"Aj tou veľkou lampou si na mňa posvietite?", ostentatívne sa zasmiala a jej oči si zvykali na prítmie.
"Lara..Lara.." Ozval sa povedomý, láskavý hlas v po-otvorených dverách. Rozsvietilo sa. Na chvíľu ju prudké svetlo oslnilo.
"Agent Tomasher, som ohúrená! Ak ste ma tak veľmi chceli vidieť, stačilo zavolať. Nemuseli ste ma dať zabasnúť."
"Poslali sme po teba, ale ty si sa už stihla predviesť sama. Čo si zase vyviedla?"
"Zase? Doteraz som nič nevyviedla...len som tým tipkom, čo ma chceli nasilu odviesť, povedala, že fízlom nepomáham."
"Ak sa ti to práve nehodí, nemám pravdu?", veselo zatiahol.
"To závisí od okolnosti. Museli by ste mať niečo, čo by ma mohlo zaujať." Chladne mu pohliadla do oči.
"Ako inak. Zložte jej tie náramky, preboha!". Hlasno zvolal na policajta, ktorý stál pred miestnosťou. Pošúchala si zápästia. Vošli ďalší štyria muži. Na-široko otvorila oči.
"Je toto možné? Agent Samers. Myslela som, že máte dovolenku a už vás nikdy neuvidím. Minimálne päťdesiat rokov...ehmmm...aj tridsať by stačilo. Tuším, bezo mňa nedokážete žiť, ale lichotí mi to!...ahoj, agent Isman, aj vám som chýbala?", zachichotala sa, zdraviac starých známych.
"Ahoj Lara. Nepredpokladal som, že sa tak skoro uvidíme. Predstavím ti našich kolegov z Interpolu. Toto je Noal Menerviene a Nathaniel Dirmasel." Isman ukázal rukou na menovaných.
"Ešte som sa nerozhodla, či ma teší. Keď vám odpustím, že ste ma zabasli!".
"Nemala si sa tĺcť na ulici. A urážať policajtov!", šplechol jej mentorským hlasom Ryan.
"Sama? Som dosť excentrická, ale nie natoľko, aby som sa sama tĺkla, počas prechádzky pri obhliadke krás Paríža! Bez urážky agent Samers, ale mne samej, by to zaváňalo duševnou poruchou. Samo-ubližovanie je choroba", zaškľabila sa.
"Lara veľmi dobre ťa poznám. Bila si sa s chuligánmi. A to tvoje drzé jazyčisko...", odvrkol.
"Jazyčisko?! Pejoratívum, ktoré ste použili na charakteristiku môjho svalového orgánu, sa používa pre niečo nad-rozmerné. Ja svoj citlivý hmatový orgán, ktorý prijíma taktilné a termické podnety, považujem za rastom aj vývojom primeraný," sladko mu oponovala.
"Apropo, kde ste odbehli agentku Albiovú? Normálne mi chýba jej rozpoltená osobnosť, keď už sme tu takto kompletný", provokovala, nevšímajúc si zamračenú reakciu Ryana.
"Agentka Albiová nepricestovala, pre-velili ju." Mierne jej vysvetľoval Michael.
"Predpokladám, že ju vykopli. Mala spôsoby aj inteligenciu neandertálca."
"Nie si smädná, alebo hladná?", zmenil tému Isman.
"Dala by som si kávu a trochu vody." Jeden z francúzskych detektívov vyšiel von.
"Vyzeráš veľmi dobre. Zotavila si sa po tom nešťastí." S úsmevom začal Isman.
"Ách! Myslíte..."to" nešťastie, keď ma vo vašej láskavej opatere a starostlivosti, uniesol z nemocnice psychoš a rozstrieľal, ako rešeto? To ste mali na mysli?! Kvôli tej vašej opatere si už nikdy nebudem môcť obliecť bikiny.", posmešne zádrapla. Michael sa zasmial.
"Neuľahčuješ nám to Lara."
"Tak prestaňte okolkovať a vyklopte, čo potrebujete." Inteligentným pohľadom ho pripla na stoličku. Ako vždy ho udivila a fascinovala. Otvoril aktovku a položil pred ňou dvoj-hárok papiera v plastovom obale. Vošiel detektív a priniesol jej kávu. Nestrhajúc pohľad zo šifrovanej správy, zobrala kávu. Obišla stôl, postavila sa z boku a zase sa vrátila.
"Nejaký podozrivý..máte už nejaké mená? Potrebujem viac info, pozadie...je to Bulhar?" Vypytovala sa. Prekvapene si vymenili pohľady.
"Jedná sa o radikálnu teroristickú skupinu. Používajú zvláštne kódovacie systémy. Predávajú zbrane, plánujú útoky na civilné obyvateľstvo...a áno velí im Bulhar, Nerko Bogorejev." Mechanický uchopila kávu a so záujmom sa naklonila na opakujúce sa znaky. Uchopila dokument a priložila si ho tesne k očiam.
"Ako ste ďaleko?"
"Len teraz sme prileteli, ale keďže si tu, napadlo nás sa s tebou spojiť. Tvoje podnety sú motivujúce....to cyklické opakovanie je len kamufláž na zmätenie protivníka. Určite je použitá numerická šifra, aj knižný kód."
"Nebola by som si taká istá tou kamuflážou. Cyklický sa opakuje slovo na šesť písmen, pomedzi to je ďalší text." Zamyslene si trela prstom bradu. Obrátila papier hore nohami, potom ho vrátila. Keď to urobila tretí krát, muži sa zvedavo primkli.
"Potrebujem farebné fixky a ďalšie papiere. Priesvitné fólie a lupu". Detektív kývol na službukonajúce policajta a prikázal mu priniesť potrebné veci.
"Knižný kód je zostavený z geometrickej rady čísla 3,45." Priniesli jej fixky. Zakrúžkovala čísla, ktoré považovala za zaujímavé. Prepísala ich na papier. Znovu obrátila list papiera hore nohami. Víťazoslávne sa usmiala.
"Tie opakujúce sa znaky sú rúna, ale písané hore nohami." Prevrátila papier naopak a prisunula ho k najbližšiemu agentovi.
"Nie sú podobné ani s jedným rozlúšteným rúnovým písmom."
"Tak by sme mali hľadať ne-rozlúštené."
"Ako si prišla nato, že ich vedie Bulhar?" Vyhŕkol Noal.
"Bude to nejaký nacionalistický založený maník, pyšný a arogantný, vitálny a energický. Ide o realistu s materialistickými názormi na život a svet...je ľavák, neprejavuje city a emócie, a s chladnou hlavou si ide tvrdo za životným cieľom...túžba po uznaní a veľké ambície. Ide o samostatného, uzavretého človeka...javí sa mi niekde medzi elitárnym narcisom, alebo fanatickým narcisom. Tento text je kópia. Originál ste zachytili pred doručením, alebo sa aj dostal k príjemcovi?"
"Zachytili sme ho pred doručením." Odpovedal Nathaniel.
"Takže aj napriek slušnému, aj keď pre-potentnému IQ a ambíciám, má žalostný nedostatok hygienických návykov a mal chrípku, alebo trpí alergiou, ale tipujem skôr na chrípku. Toľko k jeho charakterovým črtám, kultúre a zdraviu." Michael zodvihol palec hore.
"Nesklamala si ma Lara. Presne k takýmto zisteniam sme prišli aj my. Takže sa venuješ aj grafológií..."
"No, pokiaľ sa venujete kryptografií, musíte sa venovať aj grafológií, chceli-nechceli, no nie?" Usmiala sa.
"Ale ako si uhádla, že je Bulhar?" Pokúšalo naďalej Noala.
"Text mi pripomína Unogundurské rúna. Dodnes nie sú dešifrované, predpokladá sa, že majú príbuzný pomer so staro-iranskými jazykmi v oblasti Pamíru. Nachádza sa tu totiž podobnosť s issyksko-pamírskými znakmi. Najcennejší nález je z rumunského Murfatlaru. Kde máte počítač? Vytiahnite kópiu toho nálezu. Som si istá, že je to identické písmo. Podľa cyklického opakovania predpokladám, že tieto tu sú samohlásky...toto spoluhlásky. Potrebujem veľkú tabuľu na písanie...", roztržito hlesla.
"Pustíme sa do toho.Tieto runa sa používali okolo roku šesťstotridsať za vlády Unogunduru Kubrata z dynastie Dulo. Spojil a dobil veľa území a jeho ríša sa volala Staré, alebo veľké Bulharsko. Okolo roku 632 mali úplnú nezávislosť. Ten, kto toho toľko vie o histórií jednej krajiny, dokonca pozná jej dávno mŕtve písmo, má k nej asi veľmi blízky vzťah. Preto mi napadlo, že je Bulhar. Viete, kde sa nachádza?"
"Posledné sme ho zachytili v Holandskú, pred dvoma mesiacmi, ale vyparil sa. Pátrame po ňom."
"Komu mali doručiť ten dokument?"
"To sa nám nepodarilo zistiť. Kuriér podľahol zraneniam. Pri pokuse o zatknutie došlo k prestrelke." Pokývala hlavou.
"Nie je tých samohlások nejako veľa?" Zaujímalo Nathaniela. Lara sa zamračila a prevrátila očami.
"Lara, kým im začneš nadávať do negramotných, mala by si vedieť...kolegovia sú z proti-teroristického, nemajú o kryptografií ani potuchy." Ospravedlňoval ich Isman. Tvár sa jej vyjasnila.
"Budem sa snažiť ovládnuť, aj keď ma páli jazyk, pravdu povediac. Už som sa zľakla, že čo vás v tých školách učili..", zaškerila sa.
"Bulharsko má cyriliku, je to písmo podobné, ako ruská azbuka, ale...Bulharský jazyk patrí do skupiny južných slovanských jazykov. Prešiel zložitým vývojom a vzdialil sa najviac slovanskému tipu. Nemá skloňovanie, chyba infinitív, majú tri rody, ale nemajú pádové koncovky, ani dlhé samohlásky, ako o ostatných slovanských tipov. Má spoločné prvky so susednými jazykmi (rumunčina, albánčina, novogréčtina) a využíva požičiavanie slov z turečtiny, gréčtiny a ruštiny. Cyrilika má nielen bežné samohlásky, ale aj pridané "Ja a Ju" . Ďalej má tvrdý a mäkký znak, tie sa v našom vnímaní píšu, ako samostatné písmena." Stručne vysvetlila "negramotným".
Priniesli tabuľu a kriedy. Otvorila Tomasherov notebook a všetci traja sa pustili do pravdepodobných kombinácií. Písala si poznámky kriedou na tabuľu. Zamyslená odstúpila a z diaľky prezerala svoje zápisky, trúc si prstom bradu. Ryanovi v hlave zasvietila spomienka, ale rýchle zase niekam zmizla.
"Lara, ako je na tom tvoja ruka?"
"Hmmm? " Odfrkla zamračene, že ju vyrušuje.
"Pýtam sa na ruku, ešte pred dvoma dňami si ju mala zašitú dvadsiatimi piatimi stehmi."
"Je v pohode, zahojila sa." Mávla rukou a vrátila sa ku kombinácií, ktorá ju napadla ako prvá. Neveriacký k nej od-zadu podišiel a uchopil jej predlaktie. Ako vždy zareagovala pudovo a až keď Ryan buchol na podlahe ako vrece, vyjavene zaspätkovala. Muži na ňu vytriešťali oči.
"Prepána agent! Už zase...", zastonala.
"Ja ehmmm...mrzí ma to. Nemôžete sa mi plížiť za chrbtom a nečakane sa ma dotýkať! Som nato alergická. Reagujem inštinktívne. Ja...je to trápne." Zafučala. Ryan sa zasmial a vyskočil zo zeme.
"Zrejme vždy, keď sa stretneme ma skôr, či neskôr hodíš o zem. V pohode Lara. Sám som si na vine. Už som si mohol uvedomiť, že náhle dotyky ťa popudzujú. Môžem vidieť tvoje zranenie, prosím!", neústupčivo naliehal. Vyhrnula si rukáv a ukázala tenkú, čerstvú jazvu.
"Spokojný?"
"Ako je to možné? Pred dvoma dňami si sa zranila na -váze-", slovo váza, zdôraznil.
"Neviem, ani ma to nezaujíma. Jednoducho sa ešte stále zázračne hojím. Aj vy ste sa vyliečili, lekári vám urobili neskutočné množstvo testov, podobne ako u mňa a na nič neprišli. Je super, že sa ešte stále hojím. Bolelo ma to, ako fras." Ukončila nepríjemnú tému a vrátila sa k práci. Ryan ich počúval a uvedomil si, že veľa veciam rozumie aj napriek tomu, že sa kryptografií nikdy nevenoval. Zapojil sa do debaty a Lara ho chvíľu pátravo pozorovala.
"Venovali ste sa niekedy kryptografií?", zaujímalo ju.
"Nie, len sa mi zdá, že to dáva zmysel." Hlesol, takmer zahanbený, akoby očakával, kedy sa do neho pustí a zvozí ho.
"Vaše postrehy sú na mieste, máte pravdu", uznala mu s úsmevom. Ten úsmev ho očaril. Pripomenul mu...nevedel čo, ale vedel, že sa na neho už takto usmievala. Zmiatlo ho to.
"Môžem jednú otázočku? Ako si prišla nato, že má chrípku a hygiena pre neho nie je smerodajná?", zaujímalo Nathaniela. Vzala do rúk kópiu dokumentu a strčila ho pod silnú lampu.
"Všimnite si tie jemné odtiene šede. Na originále ich nie je vidieť, možno ako drobnú vypuklinu na liste papiera..na kópiách sa zvýraznia fľaky a nezrovnalosti v odtieňoch šede. Predpokladám, že forenzné získalo množstvo DNA materiálu...je to záplava slín a sekrétu zo sliznice nosa."
"Zatiaľ nemáme výsledky. Pracujú na tom."
"Potvrdia vám, že sa jedná o pisateľa. Ak máte ovšem vzorku na porovnanie, tipujem toho Nerka. Kýchal...na originále to možno nie je vidieť, pretože kýchal, ešte na čistý papier."
"Prečo by kýchal na čistý papier?" Nerozumel jej.
"Asi preto, že vreckovka je pre neho pojem neznámy? Všimnite si rozptýľ častíc na dokumente. Prskal asi... podľa uhla škvŕn..ehmmm... asi štyri, päť krát za sebou. Sedel za stolom a kýchal. Neskôr písal, papier uschol. Písmo nie je rozmazané...pri alergií z nosa tečie len číra tekutina. Rozptýľ častíc by bol jemnejší. Takže mal predsa len chrípku.Každý normálny človek so štipkou základných hygienických návykov si predsa prikryje nos, či ústa...alebo použije vreckovku. Ten chlap je humusák! Kýchal, ako slon a veselo si fliaskal bacily po celom okolí! Ešte, že je to len kópia, normálne by sme sa nakazili!" Znechutené pokrčila nosom. Spoločnosť sa pobavene zasmiala.
Prešli dve hodiny, keď sa dvere otvorili a dnu vošla jej matka a Kilian. Lara zapisovala na tabuľu a prekvapene sa obrátila k svojej matke.
"Lara!", náhlivo, znepokojene vyhŕkla.
"Ahoj Meggy....kde si sa tu vzala, koľko je vlastne hodín? Dúfam, že nemeškám na večeru...stratila som pojem o čase." Ospravedlňujúco, reagovala na jej nečakaný príchod a vrhla pohľad na hodiny.
"Prišiel Kilian a upovedomil ma, že si bola zadržaná. Tak som prišla pre teba, zaplatím kauciu, aj pokutu a pôjdeme domov." Navrhla mierne vyčítavým tónom. Michael vstal.
"Prepáčte madam, som Michael Tomasher a som kryptograf. Zrejme došlo k omylu. Lara nebola zadržaná, ale ju hliadka priviezla, pretože sme ju požiadali o konzultáciu." Vysvetlil Michael a predstavil ostatných členov skupiny.
"Lara vám pomáha?" Už oveľa pokojnejšia, sa spýtala.
"Áno madam a je nám veľmi nápomocná. Už aj pred tým sme spolupracovali, vaša ehmmm...neter je veľmi talentovaná mladá dáma, so širokým spektrom vedomostí." Nadviazal Isman.
"No len ma neprechváľte, ešte si Meggy pomyslí, že ste ma na-dopovali nejakým svinstvom na nervy", zádrapla a Meggy ju okamžite opražila pohľadom.
"Neviete, ako dlho potrvá táto vaša spolupráca? Máme totiž ešte program." Spýtavo, ale nekompromisne zatiahla.
"Máš pravdu Meggy, dosť bolo rozkoší, čaká má ten tvoj kat, čo?" Lara vstala. Muži nesúhlasne zašomrali.
"Nemrmlite! Myslíte si, že mne je ľahko? Idem do mučiarne. Meggy na mňa poštvala svoje krajčírky, ktoré si vzali do hlavy, že zo mňa spravia ukážkovú slečnu! Teda netvrdím, že sa im to podarí, ale...", zašomrala a muži vyprskli do smiechu. Zabodla pohľad do Michaela.
"Predpokladám, že môžem odísť", konštatovanie aj otázka v jednom.
"Pravdaže Lara. Vďaka za pomoc, pohli sme s tým. Ak tvoja teta, dá súhlas... venuješ nám zopár hodín svojho drahocenného času aj zajtra?" Spýtavo sa obrátili k upravenej dáme.
"Ale áno, prečo nie?" Strojene sa usmiala.
"Pouvažuješ nad tým textom aj doma?" S nádejou ju požiadal Isman. Prikývla.
"Chceš kópie dokumentu?", zaujímalo Noala. Pohŕdavo odfrkla a Michael sa uškrnul.
"Načo by jej bol, vie ho naspamäť, nemám pravdu Lara?"
"Každú čiaročku. Užite si to chlapci. A makať, nie že sa tu budete flákať!" Kývla im s úsmevom na pozdrav a nasledovala svoju matku von z budovy. Meggy mlčala a nič sa nevypytovala. Vedela svoje, ale predsa mlčala. Lara jej bola vďačná a bez reptania absolvovala skúšku odevov, aj keď ju to smrteľne nudilo. Najradšej by utekala do pivnice a vrhla sa na "domácu úlohu". Konečne ju Kilian viezol domov. Boli tri poobede. Po očku ju zvedavo pozoroval, ale tiež zaryto mlčal. Spôsobne mu poďakovala, vyjadrila sa, že jeho služby dnes už nebude potrebovať a konečne s úľavou, zatvorila dvere na pivnici.
"Ahoj Lara, ty kde si dneska tak dlho."
"Nehovor, že si ma nešmíroval..." Zaškerila sa.

Komentáre 4

aknit11 dňa 02.09.2014 - 08:54

Tak som späť.:-)

tomicka dňa 02.09.2014 - 10:15

No vitaj! Ver, ze si nam velmi chybala. Konecne sme sa dockali dalsieho dieliku.(clap)(clap)(clap) Aj som sa hned nasmiala. Je to teda riadna drzana, dava im do tela (giggle) Ako vzdy vtipne, dynamicke a ako vzdy hovorim. Klobuk dole pred tvojimi vedomostami (y) Ryan zase skoncil na zemi, som zvedava, kedy si konecne uvedomi a spomenie. Ten bude kukat, ako puk, hlavne ked zisti, ze bolo tutu-mutu, ako to kedysi napisala Nevetko (giggle)

Lenka R dňa 08.09.2014 - 15:18

Vitaj naspäť (clap) (clap) (clap) .
Tiež som bola nejaký čas mimo, keď som si dnes po dlhšej dobe zapla počítač, moooc som sa potešila ďalšiemu pokračovaniu :-)

nevetko dňa 08.09.2014 - 18:08

ahojte babule už som aj ja tu . Bola som odrezaná od sveta aj od pc. aknit nám to zasa nevyšla priznávam mojou vinou ako vravím bola som odrezaná od sveta na chalupe u lesa veľmi ma to mrzí , nehnevaj sa prosím . Ryan má záblesky pamäte (giggle)? veď sa mu zableskne keď si spomenie na ťuťu muťu (giggle)(giggle). toto mi chýbalo celé prázdniny . Konečne sme zasa spolu . (heart)