Skočiť na hlavný obsah

Lara 26

Pridal aknit11
dňa 06.09.2014 13:05

"James kontaktne údaje...Nerko Bogorejev, Bulhar, radikálna teroristická skupina, operujúca medzinárodne.... a nájdi mi dokument Unogundurských rún z Murfatlaru."
Na veľkoplošný monitor načítal dokument. Na druhej strane sa objavili údaje ohľadne Nerka. Preletela text očami.
"Ách! zrejme mi Tomasher nepovedal všetko. Matka je Bulharka, ale otec Američan. Neprihlásil sa k nemu a jeho matku dal vyhostiť z krajiny. Asi ma z kopca na amíkov. Po-vystrájal niečo v štátoch?...podozrenie na dva bombové útoky, ale neprihlásil sa k nim. Má dvanásť-ročného syna. Nájdi, kde je chlapec..sudom zakázaný kontakt, s otcom....hmmm...nájdi matku chlapca, finančný stav jej konta...zistí... nič, žiadne vklady...nájdi jej známe príbuzenstvo...bankové prevody zo zahraničia...nič...hm, nájdi mi ich telefónne čísla, registrácie..." Prikazovala ostro sledujúc dáta, ktoré sa objavovali na monitore.
"Prever, či ma bývalka registrované telefónne číslo...výborne, nahoď mi čísla, ktoré jej najčastejšie volávajú....prever tie čísla....hľadaj medzinárodné hovory, hlavne Holandsko, vystopuj odkiaľ idú...nájdi všetko za posledné tri mesiace."
"Chvíľu to potrvá Lara..." Na monitore sa objavil avatar Ryana, ako si zadýchaný utiera pot.
"Nepreháňaj, doteraz si sa tu váľal a nič nerobil, alebo si hral video hry...apropo, čo robí naša ploštica?"
"Je hore kopytami, alebo výstižnejšie, hore chápadlami, či čo to má."
"Zdochla?"
"Ešte nie, ale ma na mále...teplota jej zase poklesla"
"Je hladná a nemá oxid uhličitý...mali by sme jej podať nejaké bielkoviny a zaobstarať niečo na dýchanie."
"Načo, aby nás tu požrala? Nechaj ju zdochnúť a potom zistíme, čo je zač." Mal pravdu, aj tak by nemohla vykonať rozbor DNA, pokiaľ je mikroorganizmus na-žive. Nechcela riskovať opätovnú kontamináciu. Nevedela, ako by sa bio-ploštica správala. Veď to, čo povedal Ian...o enormnom množení a požieraní bielkovín... Nie, naozaj si to nemohla dovoliť riskovať.
"Ako sme na tom s polaritou, zmenou teplôt a elektromagnetických polí?"
"Je kľud, ženíchov potomok sa niekam vyparil.Tvoja provizórna magnetická sieť, ho drží v slušnej vzdialenosti, od nás." Spokojne sa vystrela.
"Žiadne medzinárodné hovory, ani vklady na bankové kontá...ani jej, ani príbuzenstvu..."
"Hmmm...udaj mi polohu, kde sa zdržuje, bydlisko...v ich blízkosti nejaký "jeho" príbuzný...registrácie čísel, bankové prevody..." Vyčkávala a očami prelietala po údajoch.
"Nič...Ukáž mi bydlisko bývalký.... a teraz skús nájsť podnájomníkov...dobre, zisti registrácie telefónnych čísiel...teraz zahraničné prichádzajúce hovory...vráť to! Je to pevná linka, kto je to...hovor z Holandská pred šiestimi týždňami..."
"Je to domovník...kontaktné údaje načítavam...navštevoval školu v Sofií, v prvej triede bol spolužiakom Nerka."
"Jeho bankové konto, nejaké vklady prichádzajúce zo zahraničia?"
"Nič."
"Skús priame platby...Western union, alebo niečo podobné."
"Pravidelne zasielané šesť krát z Holandska a dva krát z Francúzka."
"Označ mi miesta na mape, odkiaľ bola zasielaná platba."
"Dobre, nejaké ďalšie zahraničné hovory?"
"Posledný zahraničný hovor, pred-včerom a hádaj odkiaľ."
"Odtiaľto", skalo-pevne presvedčená hlesla.
"To mi nevonia príliš lákavo. Lokalizuj signál..."
"Farmárska tržnica v ruskej štvrti, neregistrované číslo....druhý je z opačnej strany trhoviska, telefónny automat."
"Poznač to na mape."
"Najskôr Holandsko, teraz Paríž. Kontaktuje svoju bývalú cez domovníka, aj peniaze jej posiela cez neho...máme na neho niečo? Trestný záznam, práca, niečo.."
"Pracuje ako domovník a je na čiastočnom invalidnom dôchodcu...o autonehode mu ochrnula ľavá ruka, trestné stíhanie...žiadne."
"Ten chlapík niečo chystá. Zistí mi, čo bolo v tom čase aktuálne v Holandsku."
"Nič, všetko v poriadku."
"Hľadaj nejaké politické stretnutia, uzatváranie veľkých kontraktov, niečo..."
"Nič podstatné...v tom čase sa nič neuskutočnilo...akurát sa odložilo stretnutie ekonomického emisára zastupujúceho Bulharsko, na predbežné pohovory ohľadne finančnej podpory z Euro fondov...emisár mal srdečný záchvat, ale keďže to nebolo oficiálne stretnutie, niet o ňom nikde ani stopy"
"Kde je teraz, nájdi jeho diár stretnutí."
"Zaujímavé! Dnes večer prilieta do Paríža aj s rodinou. Oficiálne je týždeň na dovolenke s rodinou. Pozajtra sa má uskutočniť to odložené stretnutie. Neoficiálne..práve som sa im nabúral do elektronického diára. Stretnutie je tajné."
"Priveľa náhod, aby to bola náhoda. Ten maník sa na neho z nejakého dôvodu zameral. Nájdi mi všetko, čo sa dá ohľadne toho emisára, rodinné pomery, politické ambície, ekonomickú situáciu...všetko. Nájdi ľudí v jeho okruhu, akákoľvek spojitosť s Nerkom, či už príbuzenské pomery, priateľstvo...susedia, rodáci, spolužiaci...hocičo, čo by ich mohlo spájať."
"Nikto. Všetci ktorý pracujú pre emisára sú dlhoročný zamestnanci, okrem guvernantky. Tá je tu iba štyri mesiace. Mesiac pred stretnutím v Holandsku, mala stará guvernantka autonehodu. Túto najali cez agentúru. Má vysokú kvalifikáciu, nie je súdne trestaná, bezúhonná, ani nie je v spojitosti s Nerkom."
"Dobre, ukáž mi jej údaje...počkať, vráť ten rodokmeň...prastará matka...Fedora Lukanjeva...Lukanjeva...aké malá priezvisko, stará matka, bývalký Bogorojeva?"
"Marija Lukanjeva, Fedora je jej matka...Nataša sestra Marije, je stará matka guvernantky."
"Takže guvernantka a bývalka Bogorejeva sú sesternice z druhého kolená? Zvláštne, žeby ďalšia náhoda?", pochybovačne zacmukala. Vzala čistý hárok papiera a rýchle napísala rukou text z kódovaného dokumentu.
"Oskenuj to, potrebujem kombinácie znakov vľavo, to sú samohlásky, predpokladáme, že píše bulharský, stupnicu pravdepodobnosti využívania samohlások v bulharčine...vpravo sú samohlásky, máš záznam emisára?...aha...Teodoro Gavranevi, vek štyridsaťdva, manželka, dcéra..zdravotný stav vynikajúci...hmmm...je zdravý, ako repa, tak ako to, že mal srdečný záchvat? Buď ho niekto poriadne vytočil, alebo to bola výhovorka, aby na to stretnutie nešiel." Preletela informácie a snažila sa nájsť niečo, čo pritiahlo pozornosť Nerka. Zároveň kontrolovala kombinácie pravdepodobnosti.
"Bogorejev nechce, aby sa zmluvy podpísali. Je fanúšikom veľkého Bulharska...to bude to...ale ako prinúti emisára odstúpiť respektívne zmeniť prípadne zmluvy? Celkom určite mu nevonia spojenie Bulharska s EU, čím viac sa poväzujú, tým menšia pravdepodobnosť, že krajina bude ekonomický a politický samostatná a samosprávna. Môže ho zabiť, ale príde ďalší a zmluvu podpíše...kašľať na dôvody, teraz musím prísť na spojitosť s tým textom. Musím si byť istá, že je to tak. Hmmm...viem, že Slovania majú vo svojich menách názvy kvetov, zvierat, ovocia, plodín, často aj prívlastky...znamená niečo vo fonetickej forme Gavranevi, v bulharčine?"
"Momentík...je to... znamená to havraní.."
"Vypíš mi ho v bulharčine a cyrilikou...sedem písmen, cyklické slovo ma šesť...napíš mi havran...a mám ťa!", zvolala so zvláštnym svitom v očiach.
"Priraď písmená k príslušným znakom, v druhom slove máme er a ge, za erkom nasleduje samohláska totožne nasledujúca aj po géčku. Vyskúšaj kombinácie slov v bulharčine v súvislosti s havranom..podstatné mená, prívlastky, slovesá, prídavné mená súvisiace s havranom."
"Najpravdepodobnejšie mi vychádza "garvan pristiga""
"Dobrá práca James, ak ma pamäť neklame, znamená to "havran prilieta". Priraď zistené písmena k znakom." Zazvonil jej diár, aby ju upozornil na večeru. Zodvihla slúchadlo a ospravedlnila sa matke, že dnes sa nezúčastni, pretože potrebuje vypracovať konzultačný posudok pre agentov. Nechce strácať čas, ani koncentráciu, aby sa ich čím skôr zbavila. Pokračovala vo svojom hľadaní. Za necelé dve hodiny mala kompletný text. Zamračila sa. James jej vytlačil všetky podklady, fotografie, spojitosti. Všetko, čo zistila. Vložila si papiere do papierového zakladača, prehodila tašku krížom cez seba.
"Spusti Xantipu, nech tu poupratuje." Prikázala a pohla sa k dverám.
"Ideš s tým na políciu..nevezmeš si časovač? Len tak pre istotu. Odlož si tie papiere, Xantipa ti ich zase vysaje a zo-skartuje." Zapla si zmenšenú verziu časovača na zápästie.
"Ulož všetky kópie do novej zložky "Havran" ostatné môže Xantipa odstrániť, spusti celý program, nech aj poumýva, je tu hromada prachu." Vybehla hore schodiskom a takmer vrazila do kuchárky.
"Pani Juliette prepáčte, takmer som vás zhodila...asi ste už na odchode, dobrú noc." Usmiala sa a pobrala k východu.
"Kam ste sa to vybrali slečna Lara takto neskoro? A sama, kde je Kilian?"
"Neviem, kde je. Musím urýchlene za mojimi priateľmi a... je len deväť hodín pani Juliette", zasmiala sa a vybehla von. Čakala na zastávke električky, keď pri nej zastavilo auto.
"Prečo ste ma neohlásili?", vyčítavo preriekol Kilian, hneď ako jej otvoril dvere.
"Nie je to nič, čo by som nezvládla mestskou dopravou." Odvrkla a nasadla.
"Vaša teta si neželá, aby ste chodili bez sprievodu. Nie je to bezpečné. Zvykajte si, že je to veľmi populárna a majetná osoba, mohli by ste sa stať terčom útoku, alebo obeťou únosu za účelom finančného vydierania."
"Verte, že sa dokážem o seba postarať. Nepotrebujem pestúnku." Odfúkla netrpezlivo.
"Kam to bude?"
"K fízlom"
"Chcete ich zase pourážať, nudíte sa doma, tak vám basa pripadá zaujímavá?", podpichol so smiechom.
"Nie, ale nesiem im domácu úlohu", zaškerila sa.
"Ste zrejme dosť dobrá, keď s nimi spolupracujete...pravdu povediac ma to zaskočilo, ste mladá", zamyslene preriekol.
"Nespolupracujem s nimi! Kedysi som uviazla v ich "láskavej" starostlivosti...dala som im tip...teraz tak isto a dúfam, že ich viac neuvidím", pokrčila plecami.
"Čo vám urobili Lara?"
"Nič, len...mám prirodzenú averziu voči autoritám," zaškúlila na neho zboku a obaja sa rozosmiali. Zaparkoval a ponáhľal sa jej otvoriť dvere.
"Kilian, ak budete ešte raz utekať k mojej strane dverí, prisahám, že vás s nimi ovalím," Zafučala nespokojne.
"Slečna snažím sa byť šofér, so všetkým čo k tomu patrí." Bránil sa.
"Tak sa nesnažte. Nie je vám to trápne? Lebo mne áno. Nechcem, aby ste to robili. A nemusíte mi vykať Kilian, aj to je trápne." Zahriakla ho a okľukou obišla. Vybehla hore schodmi.
"Budete tu vy-zívovať a okúňať sa, alebo idete so mnou, keď už ste moja gorila?" Zaškerila sa, keď mu takmer zaskočilo. Vošla do vstupnej haly. Vládol tu nezvyčajný rozruch. Miestnosť praskala vo švíkoch, z každej strany sa ozýval smiech, nadávky, či pobúrené výkriky.
"Zrejme mali raziu, alebo nejaká krčmová bitka", Skonštatoval Kilian nečakane sa objaviac vedľa nej. Pretláčala sa do-predu k službukonajúcemu policajtovi, ktorý sa snažil zaviesť poriadok.
"Potrebujem hovoriť s agentom Tomesherom, Samersom, alebo Ismanom." Zakričala, aby ju počul v tom hluku.
"Nie som hluchý! To sú tí amíci?" Prikývla.
"Sú na ubytovni, ale je tu ešte detektív Dirmasel, čo mu chceš?"
"Povedzte mu, že je tu Lara, niečo pre neho mám."
"Nechaj to tu, odovzdám neskôr!" Zvýšil hlas vzhľadom k zvyšujúcemu sa hluku v miestnosti.
"Je to súrne pane, musím s nim hovoriť okamžite." Pokúsila sa o milý úsmev, ale najradšej by ho vytiahla spoza pulta a zatriasla nim.
"Nemáme ho vyrušovať, má niečo dôležité! Nechaj to tu, dám mu to neskôr, choď si po svojom malá!" Nevšímajúc si ju, sa rozvalil v otáčacom kresle, prešiel očami po miestnosti, odfúkol, poškrabal sa na zátylku a začal niečo ťukať do klávesnice.
"Okamžite odlepte ten svoj uniformovaný zadok zo stoličky a dokopte mi sem Dirmasela, mám pre neho "to dôležité !!!" zasyčala mu jedovato do tváre, nahnúc sa cez pult. Muž neveriacky zažmurkal, zagánil a prudko sa vztýčil.
"Čo si to dovoľuješ?!" Zrúkol, hnevom zbavený seba-ovládania. Kiliana oblial pot. Počul, čo nasrdená vyštekla. Pripravil sa na najhoršie. V miestnosti sa odrazu ticho dalo krájať.
"Pred chvíľou ste tvrdili, že sluchové ústrojenstvo máte v poriadku "pane". Nevadí, zopakujem to....boli by ste taký láskavý "pane" a privolali detektíva Dirmasela?! Mám pre neho veľmi neodkladné správy, ak sa k nemu nedostanú včas...mohlo by to znamenať..." Sladko zaševelila s nevinným úsmevom, ale jej oči ho varovali. Strážnik zafučal zúrivosťou, prižmúril, akoby zvažoval, ako zareagovať. Na-koniec znechutene uchopil slúchadlo a stlačil klapku. V miestnosti sa zase rozprúdila vrava. Drzo sa obrátila policajtovi chrbtom a zoprela lakťami o pult, sledujúc hara-varu v miestnosti. O chvíľu sa objavil Nathaniel.
"Lara? Nečakal som ťa tak skoro...prepáč ten hluk, je tu dnes blázninec, poďme ku mne do kancľu...vďaka Paul, že si ohlásil slečnu Bradleyovú, je nám veľmi nápomocná. Určite ma niečo dôležité." Dievčina vrhla na "Paula" vyzývavý pohľad a žmurkla. Muž kajúcne pokrčil plecami a pokúsil sa o zmierlivý úsmev.
"V pohode Paul, viem, že nevyzerám veľmi "ná-pomocne". S úsmevom nasledovala detektíva. Kilian jej šiel v pätách a nenápadne sa usadil v kancelárií.
"Posaď sa, nevšímaj si ten bordel...chceš kávu?" Ospravedlňujúco začal zhŕňať papiere na jednu nerovnomernú, roztrúsenú kôpku.
"Kam ste sa dostali? " Zaujímalo Laru.
"Pravdepodobne sme rozlúštili samohlásky a zopár spoluhlások."
"Kde sú agenti?"
"Pred chvíľou odišli. Mali za sebou sedemnásť-hodinový let, celý deň sedeli pri tom texte...mali dosť."
"Zavolajte ich naspäť, bude to dlhá noc..." Otvorila svoju tašku a vybrala spis. Nathaniel vrhol rýchly pohľad na papiere v jej rukách a zodvihol slúchadlo. Kilian pozoroval s akou suverenitou jedná s detektívom. Nemohol uveriť, že dievča v jej veku je také životaschopné, múdre...a...drzé. V duchu sa uškrnul. V jednej chvíli si myslel, že toho policajta vytiahne spoza počítača za ucho, ako nejakého neposlušného haranta. Prvý, náhlivo vošiel Ryan. Vlasy mal mokré a košeľu rozhalenú. Lara po ňom prešla pátravým pohľadom, ale hneď oči odvrátila. Priveľmi jej to pripomenulo...obrnila sa.
"Mali by ste sa upraviť agent Samers, som maloletá... mohla by som zažiť šok! Fíha, dorástlo vám ochlpenie....Hehehe! Keď som vás videla na-posledy, očerupali vás v nemocnici, ako kura.." Zachichotala sa škodoradostne.
"Nezapáraj Lara! Ešte si ostatný pomyslia niečo nekalé! Naposledy, keď si ma videla, sme obaja umierali a v hrudi mali zopár dier!" Len na vysvetlenie prehodil k Dirmaselovi. Vo dverách sa objavil Isman a za nim Tomasher.
"Ak mi povieš, že si hotová s domácimi úlohami, vezmem ťa na zmrzlinu". Láskavo, ako k dieťaťu k nej prehodil Michael, so širokým úsmevom. Vtedy si Ryan všimol Kiliana. Zamračil sa.
"Kto je to?" Kývol hlavou smerom k mužovi sediacemu v prítmí miestnosti. Vojak sa vzpriamil a zo zvyku zrazil päty dokopy.
"Pianko Kilian! Nemusíte salutovať, už ste v civile. Je to môj...ehmmm...bezpečnostný konzultant. Má bezpečnostnú previerku. Žiaľ moja ehmmm...teta dospela k názoru, že potrebujem ochranu, tak je mojim tieňom. Ak ho chcete vyhodiť, márna snaha...nepohne sa odo mňa, ani na krok. Teta si myslí, že by ma mohli kvôli peniazom uniesť, alebo tak..." Roztržito vysvetľovala.
"Uniesť, teba? Preboha! Chudáci únosci..." Zádrapol Ryan. Lara sa uškrnula a nevšímala si ho, ale predstavila vzájomne mužov. Vtedy vošiel aj Noal. Kilian s Ryanom sa premeriavali o čosi dlhšie.
"Takže Lara, je určite závažný dôvod, prečo si nás sem nahnala v túto hodinu..."
"Ale vlastne nič zvláštneho, len som sa chcela presvedčiť, či náhodou neblicujete a makáte! A mala som pravdu! Ešte, že som prišla! Váľali ste sa tu, lenivci...Nono!!!" Pohrozila prstom, škeriac sa od ucha k uchu. Michael sa rozosmial.
"Nenachytáš nás Lara, tak čo máš..." Odrazu zvážnela. Otvorila spis.
"Ako prvé, Michael nemám rada, keď sa predo mnou utajujú informácie. Niektoré veci ste mi nepovedali. Zatiahli ste ma do tohto, tak očakávam absolútnu dôveru. S dostatkom podkladov som oveľa produktívnejšia. Takže mi najskôr poviete o tých bombových útokoch a o jeho väzbe na štáty. Potrebujem si niečo potvrdiť."
Isman sa usmial.
"A to si si myslel, že to pred ňou utajíš...Bogorejev sa po smrti svojho otca kontaktoval so svojou starou matkou. Stará pani už nemala nikoho, takže sa potešila potomstvu. Nahovoril ju na exhumáciu svojho otca, aby dokázal svoju pokrvnú príbuznosť. Hneď potom, požiadal o občianstvo, ktoré mu jeho stará matka pomohla vybaviť. Starú pani neskôr našli utopenú v jazere. Nedokázalo sa zavinenie cudzou osobou, ale...máme zato, že jej do toho jazera pomohol. Prebral občianstvo. Asi o mesiac sa objavili na internete videa s nacistickým obsahom a orientáciou na rasovú neznášanlivosť. Súdnou cestou dostal napomenutie a podmienku. Po troch mesiacoch sa už jednoznačne jednalo a buričské a znehaňujúce aktivity. Videa nabrali na intenzite, všetky mali proti-štátny, alebo neonacistického charakteru. V poslednom spálil americký pas a vymočil sa na...ehm... štátny symbol." Rozpačito zmĺkol.
"Vyšťal sa na vlajku?! " Neveriacký vyhŕkla a zasmiala sa. Muži na ňu zagánili, tak rýchle ovládla záchvat smiechu, ktorý ju pokúšal.
"Sorry agenti, neberte to osobne, len som si predstavila...hovorila som vám, že je to humusák. Normálny ľudia ehmm..."močia" na toaletách, alebo v prírode, ak ich pritisne...ale na zástavu? Veď je nepremokavá...musel byť celý očiapaný...od vlastnej šťan...ehmmm...telesných výlučkov." Snažila sa ovládnuť, očervenela, zaprskala a rozrehotala sa na plné obrátky. Muži ju trpezlivo pozorovali a tak si utrela uslzené oči a zvážnela.
"Už som v pohode, môžete pokračovať...som samé ucho. Ak ho čapnete, najskôr na neho vylejte aspoň liter chlóru a vydrhnite ryžákom. Je to magor." Zachichotala sa. Michael si odkašlal, pretože mu za-trhalo kútikmi úst. O chvíľu sa všetci rehotali, akoby sa pomiatli. Stíchli, keď sa ozvalo hlasné klopanie.
"Objednal som pizzu a nejaké energy nápoje...asi to bude na dlho." Spomenul si Nathaniel a prebral zásielku. Upokojili sa a pustili do jedla. Michael pokračoval vo interpretácií známych faktov. Prežúvala sediac, s členkom prekríženým na kolene druhej nohy. Okamih zvažovala celú situáciu, potom vstala a otvorila svoje podklady. Pustila sa do vysvetľovania.
"Takže podľa telefónnych rozhovorov..", zapichla červené vlajočky do veľkej mapy.
"A podaní finančných obnosov vo Western union, je niekde tu..v ruskej štvrti..." Rukou ukázala na kruh, ktorý vznikol zapichnutím vlajočiek. V miestnosti nastalo hrobové ticho. Muži na ňu civeli v nemom úžase.
"Čo, vyliezlo mi ramienko na podprde, alebo mám šmuhu na nose od kečupu, keď na mňa tak čumíte?!" Podpichla veselo. Prvý vstal Isman a zamračený podišiel k papierom rozvešaným po nástenke.
"Ako si prišla k všetkým týmto informáciám?" Zaujímalo ho.
"Ujko Google, vie všetko?", pokrčila plecami.
"Celý text je od-kódovaný a vlastne len potvrdzuje tvoju teóriu..." Zamyslene hlesol Tomasher.
"Lara všetky tieto informácie sú ilegálne", podotkol prísne Nathaniel.
"Nechcete ich? Škoda, stratila som päť hodím svojho života, úplne zbytočné." Ironický mu fľochla do tváre.
"Je to trestné Lara", mierne prehovoril Noal.
"Čo a vy to nerobíte?", vrátila mu s drzým úškrnom. Muži sa zasmiali a napätie sa uvoľnilo.
"Dobre asi o hodinu pristáva lietadlo s emisárom a jeho rodinou. Zabezpečíme jeho ochranu, potom..."
"Dobre chlapci, vy si tu organizujte. Máte viacero možností, ale odporučila by som vám dobre zabezpečiť miesto, kde sa majú emisári stretnúť. Možno by sa mu zdalo zábavné porozhadzovať ich ručičky a nožičky po okolí, ako súčasť výzdoby...alebo ma niečo, čím pristrihne Havranovi krídla. Pri troche šťastia sa vám podarí toho humusáka odchytiť...ja idem domov spať." Uškrnula sa a vstala. Ponaťahovala sa, kývla im a bez slová sa pobrala k dverám.
"Lara...vynikajúca práca." Pochválil ju Michael. Usmiala sa a jemne uklonila hlavou na znak, že chválu ocenila.
"Povedz si cenu Lara. Máme ťa naverbovať, stačí si povedať." Ticho preriekol Isman.
"Nemáte nič, čo by ma mohlo zaujať. Nudila by som sa." Pokojne odmietla.
"Vieš Lara, existuje veľa veci, ktoré by ťa mohli "presvedčiť" o ústretovosti", mierne naznačil Michael.
"Pamätáte si, čo som vám kedysi povedala? Správam sa k ľuďom presne tak, ako oni ku mne. Nezabudnite nato, prosím." Tvrdo, zmenenou intonáciou preriekla.
"Kde je tvoj cit pre povinnosť a zodpovednosť voči vlasti?" Kul železo za horúca, stíšeným hlasom Samers. Nahnevane sa vrátila a vyšklbla košeľu z nohavíc. Trhla cvokmi a košeľa sa rozopla. Ostala len v tričku na ramienka. Prudko ho vyhrnula a odhalila veľkú jazvu na bruchu.
"Tu agent Samers!", posunula široké ramienko trička.
"A ešte tu!" Odhalila ďalšiu nepeknú jazvu pod kľúčnou kosťou. Pokojne si navliekla košeľu.
"Toľko k povinnosti. Ak vám to nestačí, mám tých jaziev oveľa viac, ktoré by svedčili o mojom národnom cítení. Nepridám sa k vám, ale máte moje slovo, že ani k nikomu inému. Jednoducho chcem mať pokoj a dospievať, ako obyčajná pubertiačka...Ak vás diery v mojom tele nepresvedčili, je s vami škoda strácať čas, mlátením prázdnej slamy" Ticho, priškrtené dodala a vyšla z dverí. Vojak neschopný slová, vrhol na nich obviňujúci pohľad, pokrútil hlavou a pobral sa za ňou, ako jej tieň. Zhlboka vydýchla, už pokojná sa vrátila do dverí.
"Apropo, čo sa týka spolupráce. Mám pre vás šikovného mladíka. Je dobrý, dokáže hacknuť čokoľvek. Naverbujte ho k vám. Agent Samers pamätáte si Vasilija? " Ryan prekvapene prikývol.
"Je to Rus, skočí na vašu ponuku, je tak trochu stratený, ešte sa nerozhodol na ktorú stranu sa chce pridať....bolo by pre vás príjemné, mať ho na tej svojej...ehmmm...nerada by som ho za pár rokov naháňala, je dobrý, dal by mi zabrať...pošlem vám jeho kontaktné údaje na IPad. Nemusíte mi dávať kontakt, pamätám si vašu IP- adresu, sami ste mi ju ta blahosklonne poskytli...v nemocnici, ak si pamätáte." Zaškerila sa na jeho ohúrenom výraze a zmizla. O chvíľu sa zase objavila vo dverách.
"Aby som nezabudla, kedy bude zmrzka?", adresovala Michaelovi. Rozosmial sa.
"Kedykoľvek budeš chcieť Lara, môj kontakt zrejme más, tak sa ohlás." S úsmevom odvetil a dievčina vyškerená zmizla.

Komentáre 5

aknit11 dňa 06.09.2014 - 13:06

Tak zase kúsok :-) Len musím pripomenúť, že osoby aj miesta sú vymyslené a každá podobnosť, je čisto náhodná :-)

aknit11 dňa 06.09.2014 - 13:16

Apropo! Kde ste mi zmizli dievčence? :-) Nikoho tu nevídavam :-O Už mi chýbajú vaše vtipné komentáre :-)

LanaSavara dňa 07.09.2014 - 14:00

:-) :-) poctivo hlásim čítala som všetko pridané od dovoleniek. Ale nestíhala som písať komentáre . Všetko sa nakopilo zrazu. K tomu poobedná, problémy s majiteľom - kou domu, nevyspatá a tak som chodila s očami ako Drakula, alebo ako Plamienka driemavá :-D. Deti zacali chodit do skoly pred mesiacom, syn zmenil studijny odbor... Veď som sem aj nakúkala ako sa na poriadnu závisláčku patrí :-D.
No a teraz k veci Supeeeeer. Mne sa ráta ako si uťahuje z chudáčika Ryana. Ona vie všetko a jemu sa len občas niečo zamarí. Už sa neviem dočkať ako sa mu vráti pamet a ako jej to všetko zráta :-D keď sa s tým zmieri. Aj ten vojak Gorilka je podarený. Keď ho predstavovala krpcom na ulici, išla som sa popučiť od smiechu. Ankit vieš perfektne opísať správanie pubetiakov :-D. Keby som opisavala čo sa mi páčilo, to by som asi opísala všetko :-). Ako vždy super čítanie, zábava, poučenie, človek ma ,,chrobáka,, v hlave a premýšľa a premýšľa...až nakoniec bude hore nohami,,či chápadlami,, :-D :-D

Lenka R dňa 08.09.2014 - 15:24

Úžasné ! Lara je teda číslo. Skvele píšeš, myslím, že hovorím za všetky , ktoré rady čítame tvoje dielka- si fakt dobrá a vitaj doma :-)

nevetko dňa 08.09.2014 - 20:30

očúral vlajku som sa žrebila ako by som tam bola s Larou(giggle)(giggle) . To dievča nemá chybu . A kedy bude romantika ????Ryan čo chvíľa aj domov pôjde a vari nebude nič žiadne ťuťuli muťuli(giggle) . ta ja ešte chvíľku poškám ale nie dlho potom si to dorežirujem sama v nočnej premietačke ( v sne ).(giggle)(giggle)