Skočiť na hlavný obsah

Lara 27

Pridal aknit11
dňa 13.09.2014 10:38

Lukostreľba sa jej zdalo nekonečne nudná a tak požiadala inštruktora o možnosť tréningu na pohyblivé ciele. Bola to jej druhá inštruktážna hodina a iba sucho skonštatoval, že nato si bude musieť ešte počkať. Vyprovokovala ho, takže jej nakoniec dovolil predviesť mu svoju zdatnosť. Prekvapený sa vyzvedal, či strieľa závodne. S úsmevom odvrkla, že aj tak by sa to dalo nazvať a v duchu si pomyslela: "Ó! Áno, aj tak by sa to dalo definovať...závod o život?" Prehlásila sa do skupiny "pokročilých", kde sa už konali len tréningy na pohyblivé ciele a príprava na závodnú lukostreľbu. Neprišlo jej ani na um závodiť, ale ak sa chcela dostať ďalej, musela sa prehlásiť. Skončilo jej "vyučovanie". Kilian ju čakal na lavičke pred prezliekarňami. Zatiaľ sa nič nepýtal, ale vedela, že to ne seba nenechá dlho čakať. Len pozoroval dianie a zhromažďoval fakty. Fakty o nej.
"Ste hotová?" vstal.
"Na dnes áno, tak poďme...nerozmysleli ste si to s tým vykaním?"
"Som zamestnanec vašej matky, striktne vyžaduje, aby bol dodržaný pracovný protokol."
"Ách tak...nuž dodržujte dekórum, ale ovalím vás dverami, ak mi ich budete otvárať." Zaškerila sa a Kilian zastonal. Vyšli von a zamračená zastala. Pri aute čakala policajná hliadka.
"Niečo sa vám nepozdáva na našom aute?" Drzo podpichla a nasadla vzadu.
"Prepáčte, ste Lara Bradleyová?"
"Áno, mám niečo za ušami, už zase?" podpichovala. Jeden z policajtov podišiel k ich autu a nahlásil, že "ju našli". Zagánila, keď jej zazvonil telefón.
"Čo je zase?!" podráždene zavrčala do slúchadla..
"Dobrý deň Lara, máš chvíľku?"
"Nemám, čo chcete agent Tomasher?!"
"Bolo by dobre, ak by si našla čas a prišla za nami, máme určité zmeny, ohľadne našej včerajšej záležitosti."
"Posrali ste to?" zaútočila, čoraz viac sa mračiac.
"Tak by som to nekvalifikoval. Ak by ťa to neobťažovalo, potrebujeme si určité veci doladiť."
"Veľmi ma to obťažuje! Nemám chuť zase stráviť na fizlárni celý deň."
"Príď Lara a podľa možnosti bez náramkov, prosím." Vyriekol miernym hlasom, ale cítila za jeho "láskavou" výzvou, určité upozornenie.
"Ak odmietnem predvedú ma, čo?"
"Mám silné podozrenie, že všetko tomu nasvedčuje."
"Ste sviniar Michael, viete to?" Zaškerila sa.
"Som dobrý taktik Lara...takže ťa môžeme očakávať?" Zasipela kladnú odpoveď a nastúpila do auta.
"No poďme, nech to máme z krku." Prehodila smerom ku Kilianovi, ktorý sadol za volant.
"Deje sa niečo?" zaujímalo ho, osloviac ju v spätnom zrkadle.
"Neviem, asi...niečo posrali." Pokrčila plecami.
"Ste zvláštne dievča Lara." Hlesol a venoval sa riadeniu.
"Nooo...beriem to ako kompliment..." Zasmiali sa.
Predierala sa plnou vstupnou halou na komisariáte. Zamierila priamo do kancelárie detektíva Dirmasela.
"Čo také strašne neodkladne máte, že mi musíte znepríjemňovať život?" rozladená vyhŕkla hneď ako vošla. Kilian sa nenápadne posadil vzadu v miestnosti, presne tam, kde sedel aj včera.
"Ahoj Lara...no...preverovali sme všetky možnosti a zapadá to do seba..." Začal nerozhodne Noal.
"To ste ma sem viac-menej transportovali s eskortou, aby ste mi oznámili, že som mala pravdu? To si robíte srandu!" popudená vyštekla.
"Lara ide o to, že sme zabezpečili bydlisko emisára, aj oblasť kde sa ma konať stretnutie..."
"A to ste mi nemohli napísať SMS-ku, ako to robí väčšina populácie?!" Prižmúrila oči a prešla po nich pátravým pohľadom.
"No...chvályhodné od vás....ale nedotiahli by ste ma sem...takže, čo ste spackali?"
"Nedá sa povedať, že sme niečo spackali...všetko sme zabezpečili, ale máme určité podozrenie." Začal opatrne Michael.
"Kruci! Aj ja mám podozrenie, že v staršom veku budem mať hemoroidy! To ale neznamená, že ich naozaj budem mať, tak mi vyklopte, čo sa deje!" Prerušila ho netrpezlivo.
"Máme podozrenie, že dcéru emisára Gavranevi uniesli." Priamo prehovoril Isman. Stuhla.
"Hypotetický ste k tomuto "podozreniu" prišli na základe nejakej paranoickej konšpiračnej teórie, alebo je to aj na základe nejakých faktov, ktoré by naznačovali túto možnosť." Priškrtené zo seba vytlačila, snažiac sa ovládnuť hnev, ktorý ju začal zachvacovať. Nathaniel k nej bez slova posunul zložku. S kamenným výrazom sa posadila a otvorila zložku. Preletela očami po informáciach aj fotografiách. Pomaly ju zatvorila na chvíľu privrela oči a nozdry sa jej rozšírili. Zhlboka potiahla vzduch nosom, aby ovládla zúrivosť.
"Vy ste ich neochránili!" Hlbokým, tichým hlasom ich obvinila a zabodla do detektíva Dirmasela chladný pohľad.
"Robili sme všetko, čo bolo v našich kompetenciách, ale emisár je dosť nekomunikatívny a odmieta s nami hovoriť. Dokonca popiera, že je jeho dcéra nezvestná."
"Čo by ste si počali na jeho mieste?! Pobežali na políciu a ohlásili únos aj napriek tomu, že ho určite kontaktovali a dali jasne najavo, že ju zabijú, ak pôjde na políciu? Držali by ste hubu a snažili sa vyhovieť únoscom."
"Lara s teroristami sa nikdy nevyjednáva." Upozornil ticho agent Tomasher.
"Poviete to emisárovi, keď nájdu mŕtvolu?! Uniesli vás niekedy agent...viete, ako sa vtedy človek cíti?!" Rozpačito si odkašlal.
"Vďaka Bohu som zatiaľ nebol v ..."
"Tak nehovorte, že sa nevyjednáva! Nedokážete si predstaviť aké to je , keď sedíte na tvrdej, studenej podlahe...v nejakej zatuchnutej diere, trasiete sa chladom, bolesťou a stresom. Ste hladný a smädný, spútaný a bezmocný. Čakáte, že vždy, keď sa otvoria dvere, príde niekto, kto vás bude mučiť, pokúšať sa vás znásilniť, alebo zabiť. Zabudla som na niečo agent Samers?!" Zabodla do neho oči, ktoré horúčkovito svietili hnevom. Bledý, pokrútil hlavou.
"Tak mi nehovorte, že sa nevyjednáva! Nemáte o tom ani potuchy, ale jedno vám poviem. To osemročné dievčatko, ktoré, ak to aj prežije, už nikdy nebude také, ako pred tým...pretože presne toto teraz prežíva!" Potláčajúc zúrivosť každé jedno slovo zdôrazňovala. V miestnosti sa ticho dalo krájať.
"To všetko ste prežili v tej pivnici? Nikdy ste o tom vlastne nehovorili...", takmer šeptom precítené prehovoril Isman.
"Vôbec nie je podstatná tá pivnica. Podstatná je tá malá. Dostaňte ju odtiaľ!" zafučala dievčina.
"Lara je to len dohad, guvernantka aj s dievčatkom a ochrankou navštívili botanickú záhradu. Vrátili sa bez nej. Guvernantka mala modrinu pod okom a rozbitú hlavu. Obaja muži boli zranený. Dom okamžite uzatvorili a zdvorilo odmietli akúkoľvek komunikáciu."
"Vedeli ste, že hrozí niečo podobné a neochránili ste ich!" Obvinenie, ktoré vyslovila, ich mrzelo.
"Máme obmedzené možnosti. Zabezpečili sme emisára aj budovu, zabezpečili sme miesto schôdzky...nemohli sme vedieť, že sa vyberú do botanickej záhrady. Mali sme iba plán pohybu emisára, nie jeho dcéry." Bránil sa zanietene Noah.
"Načo ste ma sem vlastne zavolali, aby ste ma nasrali, či čo?!" Skríkla a prudko vstala.
"Dúfali sme, že keď sa nato pozrieš svojim špecifickým zorným uhlom, prídeš na niečo...čo nám uniká. Vnukneš nám nejaký šialený nápad..." Pokrčil plecami Tomasher. Na chvíľu otvorila zložku a preletela ju očami. Zaklapla a pošuchla smerom k nim takou silou, že takmer spadla zo stola. Pobrala sa k dverám.
"Kam ideš?" Pobúrene zvolal Ryan.
"Preč, nič tu nenarobím. Idem domov a tam v kľude vymyslím nejaký šialený plán...Ozvem sa. Dajte mi dve- tri hodiny." Provokačne sa usmiala a zmizla na chodbe. Muži vyšli z kancelárie, hľadiac za ňou. Bola už na konci úzkej chodby, keď pred ňou vystrel dlhé nohy a zabránil jej v prechode muž, sediaci, spútaný na lavičke. Pomaly drzo prešla očami po nohách až hore. Mohutný muž sa posmešne uškŕňal.
"Máš nejaký problém?" Ticho, cynický sa spýtala, nakloniac sa k nemu.
"Žabička chutnučká..." Nechutne sa za-lízal. Lare sa oči zúžili do tenkej štrbiny, Kilian vyštartoval, vedel, že sa niečo zomelie.
"Lara...hlavou nie!" Stihol skríknuť Ryan, ktorý vytušil, čo chce urobiť, ale to už začuli tupý úder, kosť zaprašťala. Muž rukou si zakrývajúc gejzír krvi, ktorý vytryskol z jeho dolámaného nosa sa zosunul na zem a stratil vedomie. Kilian ju odtiahol a ona mala problém sa ovládnuť, aby sa do neho nepustila päsťami.
"Je spútaný a v bezvedomí!" Zreval jej Kilian do tváre. Ako šibnutím čarovného prútika sa upokojila.
"Sorry kamoš! Pošlite mi účet z nemocnice." Zaševelila cez plece a pobrala sa na toalety. V miestnosti všetci paralyzovaný očakávali, čo sa bude diať. Uniformovaný policajti očami vyžadovali pokyn. Mali by ju zaistiť. Bolo to predsa ublíženie na tele.
"Odvezte ho na ošetrovňu!" Zreval Dirmasel a zablúdil očami k toaletám, kde zmizla dievčina. Vedel, že by ju mali zatknúť, ale na druhú stranu...potrebovali ju...a ten chlapík si o to koledoval..
"Ako si vedel, čo ide..." Nechápavo kolegovia sa obrátili na Ryana.
"Už som to videl...ehmmm... v tej pivnici..." Zamyslene zašepkal. Uvedomil si, že Lara má problém. Neúmerná reakcia, agresivita....dnes mu pripomenula pivnicu, kde ich držali uväznených. Vyrovnal sa s tým po svojom, dokonca navštevoval psychoterapeuta, ale Lara...je príliš mladá, prežila tam neskutočnú hrôzu a agóniu z bezmocnosti. Vedel, ako sa cítila, pretože na tom bol podobne...ale ona sa rozvíja...citlivé dievča vo vývoji. Zaplavili ho výčitky, že si to neuvedomil skôr. Celkom určite odmietla psychoterapie. Poznal ju. Vedel, že je to tak. Nenapadlo ho to skôr, ale jej reakcie, hyperaktivita a všetok ten hrubý posmech...posttraumatický šok. Zastonal. Nevšimol si to. Lara má veľký problém.
"Lara ma posttraumatický šok..." Skonštatoval ticho.
"Práve v tejto chvíli som nadobudol presne ten istý dojem...potrebuje urýchlene psychoterapeuta." Prikývol Isman. Po pätnástich minútach sa agent Tomasher zadivil. Kilian ešte stále stál, pred ženskými toaletami.
"Je v poriadku?" Kývol smerom k záchodom.
"Potrebovala pár minút, aby sa spamätala." Zapípala mu textová správa. Keď ju prečítal, zahrešil a prudko vtrhol na záchody. Našiel otvorené okno.
"Zdrhla!"
"Viete kam?" Znepokojený Michael hlesol.
"Mám ísť domov, vraj tu na mňa počká." Zašomral telesný strážca a vyrazil.
Lara doskočila v pivnici.
"Ahoj Lara...ehmmm...si v pohode?" Niečo zaujalo Jamesa a tak ju oskenoval.
"Som v pohode...máme veľa práce James....nájdi mi rezidenciu emisára... infračervený sken osôb...štyri osoby na poschodí...obývačka dve osoby...spálňa jedna...prízemie osem osôb...nájdi pracovňu...prázdna, super..."
"Čo zamýšľaš?" Rýchle mu vysvetlila sled udalosti, aj plán čo zosnovala. Zadala mu príkazy.
"Podstatné je, aby budova nemala žiaden signál..zapneš rušičku hneď, ako dostaneš pokyn...teraz prever, či je pracovňa prázdna."
"Vzduch čistý, hneď ako vyšleš signál z náušnice, spustím rušenie. Budova bude odrezaná od akéhokoľvek signálu."
"Výborne James. Hneď som späť." Zadala súradnice. Ocitla sa v dočasnej kancelárie emisára. Zodvihla mobil.
"Dobrý deň, pán Gavranevi. Ak sa chcete dozvedieť niečo o vašej dcére, príďte do vašej pracovne. Čakám tu na vás." Prerušila rozhovor. V tom istom okamihu vyslala signál Jamesovi. Pohodlne sa usadila v kresle a vyčkávala. Dvere sa prudko rozleteli. Dve zbrane sa zjavili vo dverách, muži sa kryli za zárubňami.
"Nie som ozbrojená a som sama, len poďte." Chvíľkové zaváhanie. Zodvihla ruky, aby jej na ne videli. Obozretne vošiel najskôr jeden ochranca. Mieril na ňu. Za nim vošiel do kancelárie druhý. Vstala a obrátila sa im chrbtom.
"Nie som ozbrojená, môžete ma prehľadať" Navrhla ticho.
"Čo tu chcete a ako ste sa sem dostali?" Príkro vyzvedal strážca a prehmatával ju. Naznačil očami druhému, ten podišiel ku dverám a ticho, bulharský niečo zamrmlal. Gavranevi vošiel do miestnosti.
"Čo tu robíte? Zavolám políciu."
"Nezavoláte. Ako som povedala, čakám na vás. Zatvorte tie dvere, aby sme sa porozprávali. Nie som ozbrojená. Nemám ani bombu, ani nič podobne. Som neškodná. Chcem vám len pomôcť."
"Kto vlastne ste? Ako ste sa sem dostali, budova je strážená. Ste veľmi...ehmmm...mladá." Hlesol udivene emisár a aj napriek protestom bezpečnostnej služby, dvere zatvoril.
"Viem, že vám dnes doobeda v botanickej záhrade uniesli dcéru Taťanu. Viem tiež, že vám zakázali volať políciu. Preto ju teraz nezavoláte a ako druhé dom je rušený, žiaden signál sem, ani odtiaľto nevyjde. Je to kvôli tomu, aby niekto odtiaľto nekontaktoval únoscov. Rozkázali vám sedieť a čakať na pokyny. Netvrďte mi, že to tak nie je, lebo obaja budeme strácať drahocenný čas, ktorý Taťana potrebuje." Muž váhal a vzdychol.
"Kto vlastne ste. Nie ste od polície, ale máte informácie...a..."
"Vysvetlím vám to neskôr, keď bude po všetkom...viete, kto ju uniesol? Kto sa prihlásil a čo žiadajú."
"Neviem kto je to presne, nepredstavil sa...ale kázal mi čakať do siedmej večer, vraj sa ozve...a žiada peniaze."
"Len peniaze, alebo chce, aby ste sabotovali zajtrajšiu dohodu ekonomických emisárov", zhrozene na ňu vytreštili oči.
"Ako ste sa dostali k týmto informáciám? Schôdzka je prísne tajná"
"Nuž vidíte, že nie je. Nie som jediná, kto sa dostal k týmto správam.." Hodila na stôl spis, ktorý priniesla so sebou. Posadil sa a opatrne ho otvoril.
"Tento maník má vašu dcéru...mali by ste byť opatrnejší pri výbere personálu, pretože má v tomto dome komplica." Mlčky čakala, kým si prezeral spis. Sem-tam jej položil otázky. Zatvoril spis, oprel sa v kresle a zhlboka nadýchol.
"Čo teraz..." Bezradne zastonal.
"V prvom rade chcem vidieť to, čo vám poslal..." Gavranevi kývol jednému zo svojich mužov. Zapol počítač a natočil k nej monitor. Drobné, tmavovlasé dievčatko sedelo spútané v kúte. Nos jej krvácal, ústa mala zalepené páskou a pod okom modrinu. Lare stislo srdce.
"Dúfam, že vám je jasné, že nech akokoľvek splníte podmienky, zabije ju." Ticho upozornila. Emisár na ňu zagánil.
"Dohoda znie inak! Sľúbili, že ju pustia...ak splním požiadavky." Zvolal zúfalo.
"Pán Gavranevi...niečo si vyjasníme. Rozumiem vám, na vašom mieste by som tiež urobila nemožné, len aby som dostala svoju dcéru späť...ale podliehate falošným nádejam, realita je iná, sám to kdesi v podvedomí tušíte. Uvedomte si prosím...ten chlap utopil vlastnú babku v jazere...nastražil dve bomby...zabil už veľa ľudí...myslíte si, že sa zľutuje nad vašim dievčatkom? Spýtajte sa vášho ochrankára. Pracoval u polície....ak nemá na hlave kapucňu, nemá zakryté oči...čo to znamená...opýtajte sa ho!" Ukázala hlavou na vyššieho z mužov. Prekvapene sa na ňu zadíval. Zlomený muž na neho uprel prosiaci pohľad.
"Ja...táto slečna hovorí pravdu. Taťana nemá na hlave...nemá zakryté oči...ehmmm...vidí ich, vedela by ich identifikovať...a... tak..." Zmĺkol, lebo nedokázal vyriecť holú pravdu.
"Nenechá svedka, ktorý by mohol dokázať jeho vinu." Dokončila ticho.
"Čo chcete, preboha, čo vlastne chcete?!" Skríkol emisár na pokraji hystérie.
"V prvom rade sa upokojte. Ste ekonomický emisár. Máte IQ 136, čo je testová hranica geniality. Upokojte sa a zapojte svoj mozog. Jeho IQ je 117, čo je vyššia inteligencia, ale na vás nemá. Tak ma nesklamte a hlavne nesklamte svoju dcéru hystériou!" Zahriakla ho Lara. Najskôr myslela, že sa zosype. Zagánil na ňu, zafučal. Posadil sa a úplne pokojne položil ruky na stôl.
"Čo navrhujete slečna...?"
"Lara, som Lara. Navrhujem spojiť sa s políciou. Verte mi, sú užitočný."
"Nesmiem, ak zistí, že..."
"Prvé, odstráňte zdroj informácií a urobte to tak, aby si nevšimol políciu...dnes tu máte recepciu, ak sa nemýlim...treba veľa kvetov, catering, čašníkov...prezlečená polícia a ich technici sa v tej záplave stratia. "
"Kto je jeho informátor?" Spýtal sa bezpečnostný konzultant.
"Guvernantka, aj keď si myslím, že...nie tak celkom z vlastnej vôle..." Posunula k nemu ďalší spis s informáciami. Obe "gorily" sa zvedavo prisunuli k svojmu zamestnávateľovi.
"Zavolajte sem slečnu Lukanjevu...a potrebujem jej mobil. Nemusíte sa báť, nedokáže poslať správu, odrezala som tento dom od signálu, ale bolo by fajn zistiť, kto ju v poslednej dobe kontaktoval." Navrhla s úsmevom. Gavranevi sa vzpriamil a kývol mužom. Na chvíľu osameli.
"Ak mi privediete Taťanu naspäť...dám vám všetko, čo mám...viem, že ste mladá, ale cítim, že to dokážete...pomôžte nám prosím...", úpenlivo žiadonil.
"Pán Gavranevi, ste inteligentný muž, musíte si uvedomovať rizika. Avšak jedno je isté. Ak neurobíte nič, zabije ju. Ak sa pokusíme ho prelstiť máme akú-takú šancu Taťanu dostať späť." Z nejakého dôvodu ho to upokojilo.
"A ešte niečo pán Gavranevi, nesúďte ju príliš prísne." Navrhla ticho.
"Ona ma zradila! Zradila moju dcérku a ak sa jej niečo stane!..." zasyčal nebezpečne s potláčanou zúrivosťou..
"To áno, ale máte právo ju súdiť? Aj vy ste zradili svoju krajinu..." ticho upozornila.
"Čo si to dovoľujete?! Nikdy by som..." pobúrené vyhŕkol.
"Naozaj? A čo ste mysleli tým, že urobíte čokoľvek? Sabotovali by ste ekonomickú zmluvu, len, aby ste ju dostali späť. Zavrhli by ste svoju krajinu, aby ste zachránili svoje dieťa." Pomaly chladne precedila. Prudko vstal.
"Posaďte sa pane, nehovorím to preto, že vás chcem urážať, ale preto, aby ste si uvedomili, že ani ona možno nemala na výber...Bogorejev je slizký had, netušíte, čím ju pritlačil, ani do akej miery s nim spolupracuje." Dvere sa otvorili a dvaja muži z ochranky dnu vtiahli dievča. Tíško plakala. Lara po nej zbehla očami. Dievčina mala na líci veľkú modrinu a pribuchnuté, zmodralé oko. Ústa jej ešte stále krvácali.
"Mlátili ste ju?" obrátila sa k emisárovi so záujmom.
"Nie, preboha! Prečo by sme ju mali mlátiť? Odovzdáme ju polícií".
"To ti urobil Nerko?" spýtala sa a posunula k nej spis. Mladá žena sa roztrasená posadila na stoličku a otvorila spis. Opätovne sa rozfňukala.
"Mala by si sa vzchopiť a vyklopiť, čo vieš...ak chceme Taťane pomôcť." Upozornila ju chladne Lara.
"Nevedela som, čo zamýšľa, verte mi prosím...nikdy by som mu nevydala Taťanu...nikdy by som..."
"Ako sa k tebe dostal, ako ťa prinútil?"
"On strašne zbil moju mamu...takmer umrela...a..povedal, že ak neposlúchnem vráti sa a zabije ju. Mala som ísť pracovať k vám a v prípade, že ma kontaktuje podať mu správy o vašich stretnutiach...netušila som, že sa zameral na dievčatko. V Amsterdame som mu dala rozvrh vašich schôdzok a bála som sa, že...aby vám neublížil...tak som napísala tu výhražku, aby ste tam nechodili...a...keď sme prišli sem...chcel váš rozvrh...ale ani slovom sa nezmienil, že..." usedavo zaplakala.
"Ako ťa kontaktuje, telefón, mail...ako?"
"Mailom...napísala som mu rozvrh, ale nič viac a celý čas som uvažovala, ako vám zabrániť tam zajtra ísť..." Lara netrpezlivo kývla ochranke, aby jej podali mobil dievčaťa. Pripojila sa USB káblom k jej telefónu a celý ho skopírovala. Nastavila presmerovanie telefónu na svoj mobilný a zablokovala odchádzajúce služby. Podala jej ho.
"Všetky hovory, maily aj textovky pôjdu dočasne na môj telefón v prípade, že by ťa kontaktoval. Nebudeš môcť používať telefón, kým to neskončí, poistila som to kódom...pre istotu. Buď rozumná, spolupracuj a verím, že pán Gavranevi zohľadní tvoju vynútenú účasť na tomto všetkom. Teraz choď sa snaž sa pozbierať." Lara jej kývla smerom k dverám.
"Čo ďalej, ako budete postupovať?" stiesnene sa spýtal emisár.
"V prvom rade idem vystopovať ten mail...to by nám mohlo načrtnúť predstavu, kde ju držia, alebo odkiaľ to bolo zaslané. Spojím sa s políciou. Najneskôr do hodiny sú tu, samozrejme s bezpečnostným krytím. Zabezpečia dom aj monitorovanie. Ja zatiaľ pripravím niečo, čo ho zabrzdí, tým si kúpime čas."
"To znamená.." zamračene vyzvedal..
"Mám päť hodín do kontaktu, dovtedy sa musíme pripraviť. Dajte mi dve-tri hodinky, kým zoženiem všetko, čo potrebujem. Nerobte nič neuvážene a spolupracujte s políciou, sú to veľmi schopný ľudia, majú s únosmi bohaté skúsenosti. Uvidíme sa neskôr. Teraz, ak dovolíte...hosťovské toalety sú na prízemí?" zamyslene prikývol.
"Veríte jej? Je to decko..." podotkol šéf ochranky.
"Nemám inú možnosť. Vyzerá to veľmi zúfalo, keď očakávam niečo od tejto dievčiny. Nepáči sa mi to o nič viac, ako tebe Andrevo, ale...ona jediná s niečim prišla a má fakty. Vyzerá ako decko, je to decko...ale aj nie, viem zniem šialene...nedokážem ti opísať svoje pocity. Možno som len bezradný otec...aj tak nemôžeme robiť nič iné, iba čakať. A niečo mi hovorí..." Roztržito vysvetľoval hladiac za dievčinou, ktorá zmizla vo dverách toaliet.
Doskočila v pivnici. Zadala príkazy na kopírovanie a James začal stopovať mail. Zavolala na políciu a stručne vysvetlila agentom, čo od nich očakáva. Po prerušení rozhovoru sa muži po sebe nerozhodne dívali.
"Myslíš, že by sme mali dovoliť jednej pätnásťročnej šťande...aby viedla celú operáciu?" Hlesol Noal smerom k Nathanielovi.
"No...keď vezmeme do úvahy, že...sa dostala najďalej, hovorila s Gavranevi. Kruci! Ako sa skloňuje to jeho priezvisko?! Nepodstatné...súhlasí...tvrdila, že sa tam stretneme o tri hodiny..."
"Verte, že už ma v hlave plán, ktorý začala realizovať." Upozornil ich ticho Isman.
"Môžeme jej veriť? Čo ak to všetko kiksne, čo ak tá malá zaplatí životom za jej "pokusy"? Je to veľmi neštandardný postup a všetkých by nás mohol stať miesta." Namietal Noal.
"Urobíme to, čo vždy v prípade únosov. Viac od nás ani nežiadala. Infiltrujeme sa do domu emisára a zabezpečíme ho. Potom ostáva len čakať, kedy sa únosca ozve. Naopak žiadala od nás, aby sme postupovali predpísaným, štandardným postupom. Presne to aj urobíme. Takže poďme do toho."

Zúrivé búchanie na dvere ju vytrhlo z úvah.
"Lara ste tam? Otvorte!" Kilianov hlas znel veľmi nahnevane.
"Ehmmm...pred dverami stojí tvoj rozčúlený bezpečnostný konzultant." Upozornil ju James.
"Áno, ja viem...čo sa deje Kilian?" podišla k dverám.
"Otvorte tie prekliate dvere Lara, potrebujem sa s vami rozprávať."
"A ako klasifikujete to, čo robíme práve teraz?" podpichla.
"Nechcite, aby som ich vykopol!" zahučal.
"To nie je veľmi dobrý nápad Kilian. Svedomie mi nedovolí, vás neupozorniť. Mohli by ste si ublížiť, tie dvere sú špičkové, bezpečnostné, vystužené...ehmmm...celkom určite by ste sa zranili. Potrebujete niečo?!" nevinne hlesla.
"Áno, potrebujem! Vy ste mi utiekli!" kričal napajedene.
" Všimli ste si? Naozaj ma teší váš postreh a samozrejme oceňujem záujem, ale teraz na toto nemám čas. Potrebujem nájsť to dievčatko, tak ma nevyrušujte."
"Lara dočerta! Nemôžete...utekať...som za vás zodpovedný...a.." Pokúšal sa upokojiť a dohovárať jej.
"Prepáčte Kilian, nechcela som vás nahnevať. Porozprávame sa neskôr, teraz mám plné ruky práce...súhlasíte? O necelé tri hodiny sa mám stretnúť s fízlami, dovtedy musím nájsť miesto, kde sa tá malá nachádza, potrebujem kľud."
"Keď budete hotová, odveziem vás." Ustúpil už oveľa miernejšie.
"Dobre, ďakujem Kilian." Odbila ho a vrátila sa k práci.
"Jeho fyzická konštrukcia je nadpriemerná. Je súmerný a svalovú hmotu ma viac ako vyvinutú...zdravotný stav viac, ako uspokojivý, hormonálne veľmi aktívny." skonštatoval James.
"James ja mám v poriadku očný nerv, takže som to zaznamenala, ale tvoje zanietenie mužmi mi začína byť podozrivé."
"Aj s nim sa budeš reprodukovať?" Lara vyprskla do smiechu.
"Odkiaľ toľký záujem o môj hormonálny systém? Nie je to vylúčené James...čas ukáže." Zamyslene, uštipačne odvetila, hľadiac na záznam v počítači.
"Agent Samers by mal zrejme námietky. Predpokladám, že by u neho došlo k podivnej, logicky nezdôvodniteľnej, chemicko-hormonálnej reakcií, ktorá vyprovokuje nekontrolované, agresívne, emocionálne vzplanutie. Aj napriek tomu, že si uvedomujem, aká je monogamia u cicavcov vášho druhu neprirodzená, aj obmedzujúca evolučný proces...a viem, že tie reakcie sú detinské...určite by k nim došlo... a to vôbec neuvažujem nad správaním ženícha- syna."
"Tým si chcel povedať, že ak to zavesím na nos Ryanovi, alebo Ianovi, žiarlili by?" s úsmevom hlesla.
"Presne si to vystihla. Obdivujem, ako dokážeš siahodlhé definície, zhrnúť do jedného výrazu."
"Ako prvé...agent si nepamätá, že sme mali románik. Ako druhé, aj keby si pamätal, nemá dôvod sa zapodievať mojím sexuálnym životom. Ian ani nehovorím... teraz toho nechaj, rozptyľuješ ma."
"Mám ten mail...poslal ho...poslal ho....tadáááá! " Avatar vysmiateho agenta Samersa ukazoval prstom na mape, miesto v severnej časti Paríža.
"Urob mi infračervený sken budovy a potrebujem satelitný záznam a plán budovy" Nariadila a zapla si časovač na ruku.
"Kam ideš?"
"Do skladu v Portlande. Zrejme je čas trošku prevetrať pulzné delo. O chvíľu som späť." V miernom podrepe pristala v pivnici. V ruke držala koženú tašku. Opatrne ju postavila na stôl a otvorila. Vybrala menšiu verziu pulzného dela z umelohmotného obalu a odbalila izoláciu, ktorá ho chránila pred nárazmi a teplotnými vplyvmi. Aktiváciu nastavila bez zamyslenia a upravila intenzitu.
"Máš skeny...plán budovy...dve poschodia...hm...pivnica...podľa tepelného skenu je v pivnici jedna osoba...leží..dobre, jeden je v blízkosti, štyria na poschodí a piati na druhom..to by nemalo byť zložité...uhol zásahu impulzom...hmmm..." Zahĺbila sa do výpočtu. Po chvíli pristúpila k delu a nastavila silu intenzity.
"Chceš vymazať ich molekulárnu štruktúru z povrchu zemského, alebo ich len omráčiť."
"Nechcem nikoho "vymazať". Musím byť opatrná, aby som neublížila dievčatku. Súradnice 54769098765..."
"Lara ehmmm... nechcem ti protirečiť, ale súradnice si pravdepodobne omylom zadala na miesto, kde sa nachádza jeden z tých teroristov. Mohol by ťa zasiahnuť, kým ho eliminuješ..."
"Musím to risknúť, v môj prospech hrá moment prekvapenia. Omráčim najskôr toho strážnika a keď budem v pivnici, stačí delo nabiť smerom hore a ostatný si pospia bez toho, aby som zasiahla impulzom dievčatko." Balila do ruksaku všetko potrebné. Hodila si ho na chrbát a začala pridávať súradnice do časovača. Trhlina sa otvorila. Zodvihla zmenšenú verziu pulzného dela a žmurkla na Jamesa.
"Buď opatrná tvoja molekulárna štruktúra je krehká voči mechanickému poškodeniu. Kolagén i elastín v koži nie je dostačujúci nato, aby odrazil napríklad guľku...a je preč..." Zafučal James a sústredil sa na Laru cez satelitný záznam. Presne, ako predpokladala. Kým si hliadkujúci muž uvedomil, že sa pred nim z hmly vynorila, už omráčený spal. Prestavila delo, obrátila ho smerom k poschodiu. Budovou preletel jemný záchvev. Bol celkom nepatrný a keby o ňom nevedela, nezacítila by ho. Rýchle spútala muža, skontrolovala mu životné funkcie a vybehla hore schodmi. Stopovala si čas. Celá jej operácia trvala osem minút. Vrátila sa do pivnice a cez malé okienko skontrolovala dievčatko. Schúlene, vystrašené sedelo na zemi v kúte. Lare stislo srdce. Najradšej by sa za ňou rozbehla, ale nemohla. Ťažko by toto všetko vysvetľovala.
"O chvíľu si pri rodičoch maličká." Zašepkala dverám a stratila sa v hmle. Doskočila v pivnici.
"Tvoja akcia bola rýchla, efektívna, so sto-percentnou úspešnosťou, gratulujem." Slávnostne prehovoril James.
"Vďaka...priprav bezpečnostný protokol 7, môže sa stať, že keď to všetko prejde, budeme mať zdvorilostnú návštevu...odnesiem delo, ukryjem môj notebook a zopár veci, ktoré by niekoho mohli zaujímať." Opatrne zbalila delo aj ostatné veci, medzi iným aj väčšie časovače. Najmenšiu a najnovšiu verziu si nechala na ruke. Navonok vyzeral, ako náramok s hodinkami. Pátravo prešla po pivnici očami hneď, ako sa vrátila. Vnútorne steny oddelili celú pivnicu od skladov laboratória, aj prístrojov. Nič neobyčajné, ani nápadne jej neudrelo do oka. Pri výstavbe dbala na to, aby jej firma, ktorá pivnicu renovovala, vybudovala "dvojité" plne-automatické steny.
"Dobre James a buď ostražitý, ak ich bude zaujímať naše útočište, aby ťa nevymákli." Vybrala zo stola notebook a zapla ho.
"Necháš ich, aby si natiahli vírus z toho infikovaného čuda?" zamračene ukázal 3D prstom na počítač.
"Ak ich napadne snoriť mi v počítači, upozorním, že som lapla vírus, ale ak si nedajú povedať?" pokrčila plecami a zaškerila sa.
"Myslíš, že sa sem dotrepú?" vypytoval sa, keď balila podklady pre agentov. Prehodila tašku cez seba.
"Neviem, ale musím s tým rátať. Mohlo by ich napadnúť veľa veci. Nie sú hlúpy, majú špičkovú techniku a...som krok pred nimi...čo by si si pomyslel?"
"Že máš niečo, čo oni nie..." Zodvihla palec, zasmiala sa a vyšla z pivnice. Na schodoch sedel Kilian. Prekvapene zastala.
"Super, že ste tu...našla som pravdepodobne miesto, kde držia dievčatko. Musím ihneď k domu Havrana." Najskôr chcel niečo povedať, ale uvedomil si, že toto je naliehavejšie.
"Poďme, adresa?" Zahľadel sa na ňu v spätnom zrkadielku. Neprehovoril a mlčky šoféroval. Cítila takmer vďačnosť.
"Zastavte na začiatku ulice, je to ešte dvesto metrov." Poslúchol a vystúpil s ňou.
"Kilian, musíte ostať tu...ak niekto sleduje dom, ja sa stratím...ale vy ste dosť...ehmm...výrazný." Vedela, že dom už nemá kto sledovať, ale nechcela, aby šiel s ňou. Nenápadne odovzdá spis a odíde. Tušila, že satelitné snímky, miesto určenia a všetko ostatné sa nezaobíde bez otázok. Avšak rátala s tým, že agenti momentálne nebudú mať čas na vypytovanie a do zajtra "ochladne" prvotný záujem. Natiahla si hlboko do tváre tmavú kapucňu prechodnej bundy a nebadane sa zamiešala medzi pracovníkov firmy, ktorá zodpovedala za kvetinovú výzdobu recepcie. Vo vestibule panoval čulý ruch. Pohla sa smerom ku schodom, keď ju niekto zdrapol zo zadu za rameno.
"Čo tu hľa..." Nestihol dokončiť, pretože sa mu šikovným hmatom podvliekla, takže skrútila jeho ruku v neprirodzenom uhle, až k ramenu. Pod-kopla mu nohy, preletel cez ňu, ale rameno nepustila. Nepríjemný zvuk praskajúceho kĺbového puzdra a jeho bolestný výkrik ju priviedli späť. Pustila ruku, akoby ju popálila, odskočila. Jeden člen ochranky.
"Sorry kamoš, prekvapil si ma...kruci!" Zašomrala si popod nos, pretože sa k nej blížil šéf ochranky aj s ďalším mužom. Postavila sa do vyčkávajúcej, obrannej pozície, ale zodvihla hlavu, pretože tvár jej zakrývala kapucňa a očami hľadala jeho oči. Spoznal ju takmer okamžite.
"Ty?!" Otvorila tašku a podala mu spis. Pobrala sa k dverám.
"Nie je to dolámané, len vykĺbenie. Mrzí ma to." Kývla hlavou k mužovi sediacemu na zemi. Držal si ochabnutú ruku a snažil sa pozviechať.
Andrevo za ňou ohúrený hľadel. Otvoril zložku a oči sa mu rozšírili údivom. Prudko ju zatvoril a vybehol hore schodmi. V kancelárií emisára skupina agentov a technikov pracovala. Gavranevi im odpovedal na otázky.
"Pane...prepáčte, že ruším...to dievča..." Podal im papiere. Detektív Dirmasel náhlivo nahliadol. Zalapal po dychu, hodil papiere na stôl. Muži sa okolo neho zhrčili.
"Kto to priniesol?!" neveriacky sa spýtal Isman.
"To dievča...ehmm... slečna Lara.."
"Kde je?"
"Odišla, podala mi tu zložku a...pane, ak by ste boli taký láskavý a privolali doktora Sarnuga." V rozpakoch vysvetľoval.
"Doktora, ochorel niekto?" znepokojený hlesol, zatiaľ neschopný uvažovať.
"Nie tak celkom...Alojzo sa pokúšal zastaviť slečnu...ehmm...zrejme nemá rada, keď sa jej niekto dotýka, alebo tak niečo..."
"Ách! Samozrejme o aké zranenie sa jedná?"
"Má dolámanú ruku...teda nie, len vykĺbenú, povedala, že nie je zlomená, iba vykĺbená..." Muži si medzi sebou vymenili zdesené pohľady, ale nerozvádzali to. Vrhli sa na informácie, ktoré získali.
Nasadala do auta, keď jej zazvonil telefón. Kilian nezúčastnene sedel a zase iba vrhol pohľad do zrkadla.
"Lara, kde si prišla k tým informáciám?!" prísne vyštekol Ryan, bez úvodu.
"To teraz nie je podstatné, dostaňte tú malú domov a potom sa môžete vypytovať. Dala som vám miesto, kde je. Vráťte ju rodičom."
"Choď na stanicu a počkaj tam na nás!" prísne zavelil.
"Agent Samers myslíte si, že som váš podriadený, či čo?! Mám na dnes program, tak ma nevyrušujte a nekazte mi náladu!" Zaškerila sa a prerušila spojenie. Ryan zagánil na telefón, ale prinútil sa sústrediť na plánovanie akcie zásahovej jednotky.

"Kam to bude?"
"Neviem, chcem ísť...poďme domov." Ticho šepla.
"Stalo sa niečo?"
"Nie, všetko v poriadku...očakávam kedy spustíte vašu tirádu."
"Nespustím, len chcem, aby ste si uvedomili, že som váš ochranca. Neutekajte mi."
"Už nebudem." Sľúbila a zahĺbila sa do seba. Mala akúsi zvláštnu náladu. Smútok, tieseň...nevedela, čo sa s ňou robí. Reagovala tak agresívne. V poslednej dobe reagovala na všetko veľmi impulzívne. Uvedomovala si, že je to tým, že sa toho tak veľa odohralo. Bola unavená, deprimovaná. Najskôr umrel Erik, ju takmer zabila reakcia na žiarenie, potom takmer zastrelili na mexickej hranici, zastrelili ocka, chceli ju zabiť škóti, potom ocka zase zastrelili, uniesli ju, postrelili, chcel ju znásilniť pedofil, rozstrieľali ju, ako rešeto a veľa nechýbalo, aby jej molekulárnu štruktúru rozložilo pulzné delo, odumierali jej orgány, neskôr ju chceli zjesť ľudožrúti, bojovala v škótskej občianskej vojne a takmer ju zapichol Jack Rozparovač...áno, bola unavená. Mala všetkého dosť. Potrebovala si oddýchnuť. Predstavila si, ako by sa jej ochranca tváril, keby mu toto vymenovala. Asi by zaparkoval, až pred psychiatrickou klinikou.Ticho sa zasmiala.
"Uvažujete o niečom veselom..."
"Na niečo som si spomenula."
"Predpokladám, že tie informácie, čo ste im dali, nie sú až také legálne...súdim, podľa rozčúleného hlasu toho detektíva. Skončíte v base."
"Ja viem." Unavene sa ponaťahovala a umorená zazívala.
"Robíte to zámerne, trestáte sa za niečo? Ničíte si budúcnosť."
"Nemala som na výber, možno sa práve zmenila budúcnosť. Emisárov nikto neohrozí a dievčatko bude v poriadku. Ak by som to neurobila, nebolo by tomu tak...takže...nie, netrestám sa, len som nemala čas, urobiť niečo iné."
"Mali by ste upratať pivnicu, ak potrebujete pomoc..." Ticho jej navrhol. Venovala mu významný úsmev.
"Zrejme ste už dnes mali veľké upratovanie." Veselo zatiahol a zarehotal sa.
"Čo ste vlastne zač Lara? Ste na-klonovaný super-špión?!" podpichol. Zachichotala sa.
"Momentálne...som veľmi unavená." Až teraz si uvedomila, že svoj "stav" vyhodnotila nahlas.
"Nájdu tu maličkú?"
"Samozrejme, sú to šikuľky" Sebavedome s úsmevom skonštatovala.
"Lara chcel som...kde ste sa naučili takto bojovať? Jediným úderom ste mu dolámali nos...hlavou nevie udierať veľa ľudí...teda bez toho, aby si sami nespôsobili zranenie."
"Rôzne...mala som učiteľov a na ulici...rôzne. Čo sa týka úderu hlavou. Je to len sklon uhla...žiadna veda, geometria, matematika, fyzika..." Pokrčila plecami. Pobavene pokrútil hlavou a zaparkoval pred domom. Aj napriek tomu, že mu zakázala otvárať, otvoril jej dvere. Vrhla na neho znudený pohľad.
"Na-budúce vás už udriem." Prehodila cez plece.
"Neudriete. Dobrú noc Lara." Zasmial sa a na prízemí sa od nej oddelil. Mal tu svoju spálňu, keďže bol teraz oficiálne bezpečnostný konzultant. Jeho ubytovanie bolo len dočasne. Do-vtedy kým "madam" nenájde ďalších dvoch, či troch pracovníkov bezpečnostných agentúr, aby sa striedali v osemhodinových intervaloch. V noci nemohol zaspať. Premietal si udalosti, ktorých bol svedkom, analyzoval, uvažoval. Vždy to tak robil, aby si vyhodnotil situáciu v ktorej sa momentálne nachádzal, aj keď si priznal, že v takejto zvláštnej situácií ešte nebol. Nevedel, čo si o nej myslieť.

Komentáre 4

aknit11 dňa 13.09.2014 - 10:39

Tak zase kúsok :-)

tomicka dňa 13.09.2014 - 13:15

Waw! Snorila som od rana a vyplatilo sa :-) Aknit kazdy diel mi vytvara stale vacsiu zavislost, lebo teraz zase netrpezlivo cakam, co na nu vybalia a ako sa vykruti. Obdivujem, ako vzdy doladis detaily, aby to do seba vsetko zapadlo (y)(y)(y)

nevetko dňa 15.09.2014 - 09:06

jednoducho waaau (clap)(clap)(clap).

LanaSavara dňa 19.09.2014 - 12:08

to čubrním ako vždy :-) už sa vrhám na další diel..