Skočiť na hlavný obsah

Lara 28

Pridal aknit11
dňa 16.09.2014 11:27

Jej inštinkty vnímali, že nie je v izbe sama. Zo spánku zamrnčala, že ju niekto ruší, ponaťahovala sa a prevrátila na bok. Narušiteľ sa k nej sklonil. Vymrštila sa a kým si vôbec uvedomil, čo sa deje, zo zadu ho skopla na kolená, predlaktím pod jeho krkom, skrútla hlavu do neprirodzeného uhla a nôž, ktorý držala pod vankúšom, priložila na krčnú tepnu.
"Pohni sa a je po tebe smrad!" zasyčala mu pri uchu ešte úplne mimo.
"Lara!" zdesene vykríkli muži. Zodvihla hlavu, pustila muža pred sebou a úľakom odskočila.
"Čo sa tu plížite, vy magor! Mohla som vás zapichnúť!" zrevala v panike a šmarila rozčúlená nôž. Zabodol sa do dvier šatníka. Ryan sa otrasený zodvihol zo zeme, ešte stále neschopný čoho-koľvek.
V miestnosti zavládlo trápne ticho. Konečne na neho pohliadla, ale okamžite sa zamračila. Jeho oči prechádzali po jej tele, akoby sa jej dotýkal. Videl každú jej krivku. Tá hodvábna pavučinka na nej, viac odokrývala, ako zakrývala. Pocítil nával v slabinách. V duchu zaklial. Už zase! To dievčisko ho privedie k šialenstvu, alebo do kriminálu.
"Mali by ste byť posratý od strachu, práve som vás takmer podrezala a vy ma očumujete?!" zaprskala.
"Lara ehmm...nechceli sme ťa vyľakať a..." Agent Tomasher habkal v rozpakoch.
"Keď sa na-kocháte pohľadom na moje prsia a zadok, dajte vedieť! Máte určite dôvod prečo ste ma prepadli v mojej spálni." Odvrkla suverénne a pobrala sa k šatníku. Otvorila ho a vybrala si oblečenie.
"Nemáš tu pobehovať nahá!" uzemnil ju roztržito, odtrhnúc od nej oči.
"Nahá?" zasmiala sa.
"Mám na sebe nočnú košeľu...čo hádam mi nechcete povedať, že vy spíte oblečený...cs..cs..a ja som si vždy myslela, že nahý, alebo v hviezdičkových boxerkách..." Zachichotala sa.
"A keby som čo-len tušila, že sa uráčite, spala by som v dlhej flanelovej košeli po mojej babke, aby som neurazila vašu prudérnosť." Dokončila chladne a vytiahla oblečenie. Prehodila ho na posteľ a založila ruky v bok. Tým drzo vystavila na obdiv svoju postavu.
"No?! Vypadnete von, aby som sa prezliekla, alebo mám začať vyberať vstupné?" Zaškerila sa. Isman podišiel k obloku a vyzrel.
"Len pokoj agent, je to druhé poschodie.."
"Len pre zaujímavosť, dole sú hliadky, aby ťa nenapadlo..." Ukázal hlavou na oblok.
"Zahráme si? O čo, že vám zdrhnem?!"
"Lara je proti tebe vznesených veľa obvinení. Ak ujdeš, tvojej matke, ehmm...tete to veľmi neprospeje. Novinári ju roznesú na kopytách..." Upozornil ju Michael.
"Vydieranie vám veľmi nejde. Mali by ste vedieť, že v takejto hre je prvoradé, aby ste mali niečo, čo protivníka drží v šachu....vytiahnuť, moju matku, ehmm...tetu...okrem genetického kódu nemáme nič spoločné. Som tu preto, že znamená pre mňa menšie zlo. Je mi tu fajn, má prachy a môžem si robiť, čo sa mi zachce...ale dokážem prežiť aj bez nej, takže?" cynicky sa uškrnula.
"Lara, zatiaľ to nerozvádzame, ani nerozmazávame. Ak budeš rozumná, zaobíde sa to bez škandálu."
Láskavo prehovoril Tomasher.
"Viete, že ten váš láskavý tón je veľmi účinný? Zrejme tým vždy upokojíte protivníka, takže stratí ostražitosť." Pohrozila mu prstom.
"Malo to účinok aj na teba?" usmial sa.
"Nie, poznám vás, ste sviniar!" kyslo uzavrela.
"Slovné spojenie "vy-sviniar, alebo vy- magor", vyznieva dosť čudne." Prehlásil a žmurkol na ňu.
"Nebudem utekať...chcem sa prezliecť, poumývať...ešte som neraňajkovala. Suma- sumárum, naháňačka môže počkať, som hladná." Vymenovala s úsmevom. Muži sa zarehotali.
"Počkáme na teba v jedálni."
Agenti zasadli v jedálni. Slúžka k nim podišla a naliala kávu.
"Si v pohode Ryan?" zaujímalo Ismana.
"Práve ma takmer podrezala pätnásť-ročná žaba, čo bojuje ako mariňák a ty sa ma pýtaš, či som v pohode?" sarkasticky precedil medzi zubami. Isman aj s Michaelom si vymenili pobavené pohľady.
"Až do-dnes som si nevšimol, že Lara je veľmi pôvabná mladá žena." Zamyslene preriekol Isman.
"To robí to oblečenie. Oblieka sa, ako chlapec, vždy ma na sebe väčšiu bundu, alebo košeľu...prísne stiahnutý drdol."
"Chce tak pôsobiť na okolie. Vyzerá oveľa mladšie, krehkejšie, drobnejšie...ako dieťa." Pochopil Tomasher. Lara bez náznaku nervozity vošla do kuchyne. Počuli ju smiať sa a obviňovať kuchárku, že sa snaží ju vykŕmiť. Zjavila sa vo dverách niesla plný podnos lievancov. Pod pazuchou mala pohár s marmeládou. Slúžka cupitala za ňou a protestovala proti tomu, že si sama nesie raňajky. Lara ju ubezpečila, že nie je invalid a milo poprosila o ďalšie taniere. Položila podnos na stôl.
"Dúfam, že mi pomôžete, tá tetuľka v kuchyni ma utkvelú predstavu, že človek, ktorý nemá sto kilogramov, je chorý...ale inak je strašne zlatá." Naložila si štyri lievance a posunula podnos smerom k Michaelovi. Zaváhal, ale iba na okamih. Naložil si na tanier, ktoré medzitým rozložila slúžka a doliala mu kávu. Chvíľu jedli mlčky.
"Kde ste zabudli Noala a Nathaniela. Je to ich teritórium. Mali by tu byť, keď ma chcete zatknúť, nemáte tu právomoci." Prehodila ticho.
"Prídu o chvíľu, vybavujú povolenie na prehliadku." Pravdivo odpovedal Isman.
"Tohto domu, alebo pivnice? Tie lievance sú božské." Slastne vzdychla
"Celého objektu." Odpovedal Ryan pritom si natieral lievanec marmeládou.
"Nemuseli ste čakať na povolenie. Stačilo požiadať. Vpustila by som vás do pivnice. Aj tak vás zaujíma iba tá pivnica."
"Prezrieme ju bez tvojej prítomnosti. Mohla by si niečo zmanipulovať." Odpovedal jej Michael.
"Ako chcete, takže vám prajem veľa zdaru." Uškrnula sa a nabrala si ďalšie lievance. Isman do nej zabodol pátravé očka.
"Tuším správne...je tam vstupný kód." Hlesol nespokojne. So zadosťučinením prikývla a zasmiala sa na ich kyslom výraze.
"Neberte si to tak, fakt tam nič nie je. Teda...je to moje útočisko, trávim tam veľa času, ale nič sveto-borného, iba pivnica."
"Prečo ju teda držíš pod zabezpečením?"
"Čo ja viem? Mám rada súkromie a som závislá na komplikovaných kódovacích hádankách. Rada ich tvorím, aj dešifrujem." Pokrčila ramenami. Chvíľu mlčky jedli.
"V čom je problém, všetko dopadlo dobre. Ste hviezdy, zachránili ste emisára, aj jeho dcérku. Určite sú toho plné noviny. Senzácia...ulovili ste teroristu, zožali ste vavríny, tak o čom to všetko je." Zaujímalo ju.
"Problém je spôsob Lara. Narušila si národnú bezpečnosť, aj keď zatiaľ netušíme ktorú, ani jedná spoločnosť zatiaľ nehlásila nepovolený vstup. Mohol by byť z toho medzinárodný konflikt. Nabúrala si sa do satelitného prenosu. Nabúrala si viacero serverov."
"A čo ste čakali, že pohladím sklenenú guľu a vycucám si z prsta, kde je?"
"Ide o to, že takto to nefunguje. Dostali by sme povolenie na to všetko."
"Samozrejme, lenže tá malá by dávno, bola po smrti. A vy to viete. A len tak okrajovo. Čo ak nikto nenahlási nepovolený vstup? Niet mŕtvoly-niet zločinu?" Uškŕňala sa.
"Ak nikto nenahlási nepovolený vstup, je to ešte závažnejšie. To by znamenalo, že si ešte nebezpečnejšia, ako predpokladáme."
"Podľa vás som nebezpečná?" zasmiala sa.
"Dobre, čo ďalej. Zatvoríte ma...a ďalej? Uniká mi pointa. Myslíte, že pod zámkom budem dobrá?"
"Keďže sa jedná o narušenie národnej bezpečnosti, Francúzsko má dohodu o vydávaní zločincov. Vezmeme ťa zo sebou a postaráme sa, aby sa to už neopakovalo." Lara sa rozosmiala.
"Ak som to správne pochopila, teraz mi navrhnete dohodu. Buď budem s vami spolupracovať, alebo ma niekde zavriete...v každom prípade ma odvediete. Ale...ale chlapci, to nie je od vás pekné..."
"Pochopila si to správne. Ponúkame ti spoluprácu. Sama si uvedomuješ, že ľudí s tvojim potenciálom, nebehá po svete veľa. Skôr, alebo neskôr vletíš do veľkých problémov. Reagujeme včas, aby sme tvoj potenciál, uchránili pred tebou samou."
"Naozaj? Vy naozaj viete, čo ja chcem a čo potrebujem?" posmešne sykla.
"Neviem, čo chceš, ale viem, čo potrebuješ. A keď pochopíš, čo potrebuješ, potom môžeš uvažovať o tom, čo chceš."
"Aké milé."
"Je tu ešte druhá vec. Spôsob, akým sme chytili Bogorejeva."
"Čo je s nim, hádam vám len nezdrhol?" podpichla bez záujmu.
"Všetci okrem dievčatka boli v bezvedomí."
"Čo sa im stalo?" prekvapene na neho uprela oči.
"Lara, uživila by si sa ako herečka. Na mieste bola nameraná zvýšená elektromagnetická energia. Zvláštny kmitočet, ktorý vyvoláva elektromagnetický impulz a chvenie podobné zemetraseniu. Oveľa slabšie, avšak seizmológovia ho zachytili. Elektromagnetická energia podobná tej vo fabrike."
"Zvláštne, žeby zemetrasenie?"
"Lara, kde je to pulzné delo?" zaútočil priamo Ryan.
"Je zničené, ak si dobre spomínate." Odvrkla mu.
"Klameš! Pamätám si od slova do slova, ako si mi vysvetľovala princíp na akom pracuje, jeho funkcie. Presne na toto ho tvoj otec vytvoril...sama si to povedala. Nie je to zbraň, ale pomôcka. Pri nízkom kmitočte elektromagnetický výboj preťaží mozog a ten ako obrana vypne na pár sekúnd, čo znamená bezvedomie na pár hodín...neškodné a účinné." Zvýšil hlas, potláčajúc hnev.
"Počujte vy paranoidný schizofrenik! Získala som možno nedovolené údaje, možno a možno aj nie! A tu to končí. Čo ste s nimi robili, ako...v akom stave ste ich našli, to nie je môj problém. Keci o pulznom dele?! Kruci! Je zničené, čo je veľmi dobré. Nikdy by nebolo v bezpečí pred maníkmi, ako ste vy!" Nebezpečne ticho vyštekla svoj monológ a odtlačila tanier.
"Prešla ma chuť!" odfúkla.
"A koniec koncov, budete mať povolenie! Môžete ho hľadať, ak si myslíte, že ho mám. Len si neviem predstaviť, ako by som ho odniesla z tej fabriky, rozstrieľaná, ako rešeto...z miesta, kde po ňom neostal ani prach a ako by som ho sem dopravila lietadlom...ách! viem...sorry colníci, musíte ma pustiť, mám so sebou pulzné delo...nebezpečnú vecičku, ktorá je nestabilná a vo výške, ktorú lietadlo nadobudne a atmosférickom tlaku možno jeho jadro exploduje...ale to neva, risknem to, či čo?...apropo ak ma nepustíte rozmetám vás na prach...jej! poslúchnete ma, ste zlatý, že ste ma pustili..." Rozosmiala sa. Kolegovia si vymenili pátravé pohľady. Vedeli, že to, čo hovorí ma logiku a praktický je to nemožné.
"Pripúšťam to, čo hovoríš je nemožné...avšak ako teda zdôvodníš spôsob, akým boli teroristi zneškodnený?"
"Ja?! Prečo by som to ja mala zdôvodňovať? Vy ste fízli, nájdite si prijateľné vysvetlenie."
"Ani trochu nám nepomôžeš?" podpichol s úsmevom Ryan.
"Počujte nikto nemá rád tipkov, ktorý topia svoje babky v jazere, unášajú malé deti, alebo vyhadzujú ľudí do vzduchu...možno nie ste jediný, kto mal na neho z kopca. Jednoducho vám ich niekto pripravil na zlatom podnose, čím sa ho pohodlne zbavil. Možno sa niekde príliš rozdrapoval. Každý z bosov podsvetia si stráži svoje územie." Pokrčila plecami. Vošla slúžka.
"Slečna, je tu pán..." Pozrela na vizitku a snažila sa prečítať priezvisko. Lara so zdvihnutým obočím trpezlivo čakala.
"Pán Gavranevi, pýta sa, či máte čas, ho prijať."
"Mám čas?" spýtavo prešla pohľadom na Tomashera.
"Samozrejme." Zvedavý, prikývol. Emisár vošiel. Vedľa neho kráčal advokát jej matky a v pozadí sa držali telesný strážcovia.
"Dobré ráno slečna Bradleyová, agenti...som rád, že som vás zastihol. Spojil som sa s komisariátom a povedali mi, že ste práve tu."
"Posaďte sa pán Gavranevi, aj vy pán Zierack, poslala vás moja teta? Kávu, lievance?" Ponúkla ich s úsmevom.
"Ste milá, ale ďakujem, už som raňajkoval a nezdržíme sa dlho." Kývol na Andreva. Podal mu hrubý spis.
"Aby som všetko uviedol na pravú mieru. Očakával som, že slečne Bradleyová bude mať určite problémy kvôli informáciám, ktoré priviedli k zatknutiu Bogorejeva. Takže je mojou povinnosťou očistiť jej meno, aby nedošlo k mylným informáciám. Bulharská tajná služba na vyžiadanie slečny Bradleyovej poskytla láskavo dáta, ktoré si slečna vyžiadala, aby nedošlo k sabotovaniu rozhovorov. Takže nedošlo k žiadnemu narušeniu bezpečnosti, ani úniku informácií. Všetko bolo legálne a schválené. Keďže je slečna Bradleyová dočasný, splnomocnený, bezpečnostný konzultant, musela o týchto skutočnostiach mlčať. Avšak dnes, som dostal povolenie prehovoriť na jej obhajobu. Bulharská vláda ju oficiálne pred-včerom splnomocnila a uviedla ako člena bezpečnosti počas rokovaní..." Muži na neho hľadeli, akoby mu preskočilo.
"Takže slečna Bradleyova má diplomatickú imunitu, ktorú pre ňu vyžiadala Bulharská vláda od EU, až do odchodu pána Gavranevi, po ukončení rozhovorov. Čokoľvek sa dialo, vzťahuje sa na ňu imunita a nie je povinná sa s vami rozprávať. A keďže teta slečny Bradleyovej so všetkým súhlasila, je to právoplatné. Zároveň usúdila, že Lara je ešte príliš mladá ,aby bola konzultantom polície...žiada vás týmto, aby ste Laru nechali na pokoji, nekontaktovali ju, ani nežiadali o spoluprácu...ak neuposlúchnete, bude nútená požiadať o zákaz styku, súdnou cestou...nech sa páči súdne nariadenie." Advokát položil pred nich papiere aj so spisom.
"Slečna Bradleyova dnes večer sa koná recepcia na počesť šťastného návratu mojej dcérky, pozvánka je na ceste. Nesmierne by ma potešilo, keby ste nás poctili návštevou."
"Rada prídem." Milo zaševelila.
"Páni samozrejme očakávam aj vás...pozvánky sme už zaslali." Kývol im hlavou a odišiel. Advokát sa rozlúčil a tiež zmizol. Michael sa namosúrene hrabal v papieroch. Lara sa škodoradostne zasmiala.
"Nuž Michael, čo povedať? Pekný pokus, skúste to o pár rokov, keď budem plnoletá..." Zafučal, pokrútil hlavou a potom sa zasmial.
"Ty drzé dievčisko, máš viac šťastia, ako rozumu." Rozosmiali sa. Pozrela na hodinky.
"Ak sa chcete pozrieť do mojej pivnice, ukážem vám ju...potom sa rozlúčime."
"Koľká to ochota..." Prevrátil očami Isman.
"Čo už s vami. Je mi vás ľúto, keď ste takto dostali na frak." Zaškerila sa a viedla ich do pivnice. Na schodoch stretla Kiliana.
"A tu ste Kilian...dúfam, že máte smoking...večer ideme na recepciu" Vyhŕkla, nezastavujúc. Prekvapene prikývol a pobral sa za skupinou. Mierili do pivnice a jeho zožierala zvedavosť. Vždy rozmýšľal, čo je v tej pivnici, keď tam trávi toľko času. Otvorila ťažké dvere a vošli.
"James svetlo..." zvolala pri dverách.
"Ahoj Lara." Ozval sa neprirodzeným hlasom robota "James." a začal omieľať správy z rána.
"Stačilo James, pozriem si správy neskôr, pusti mi nejakú tichu hudbu." Rozkázala.
"Reaguje na hlasové povely?" Prekvapene hlesol Isman.
"Áno, má hlasový simulátor. Nič svetoborné. Jeden kamoš mi vylepšil zjednodušenie ovládania pre slepcov. Všetky pokyny sa zadávajú hlasom." Mykla plecom. Michael podišiel ku knižnici. Tiahla sa po celej dĺžke múru.
"Rešpekt vzbudzujúca knižnica. Tomu sa hovorí zbierka. Prečítala si niečo z toho?" zaujímalo ho.
"Myslíte, že ich tu mám nato, aby do nich padal prach?"
"Maľuješ?" Isman podišiel k akvarelom, ale aj olejovým plátnam rozvešaným na druhej stene. Stojan s potrebami visel v kúte.
"Niekedy, závisí od nálady." Ryan podišiel k pohovke.
"Zrejme tu tráviš veľa času. Spávaš tu? A čo je do čerta to vzadu?"
"Nie, spím hore, ako ste si stihli všimnúť. Ale sem-tam si na tej pohovke oddýchnem, dúfam že to nie je protizákonné! A to vzadu je detektor lží, teda nie je taký dokonalý, ako tie vaše...je to skôr zľahčená verzia, ešte na ňom pracujem...a vedľa je mikroskop a základné vybavenie na moje pozorovania...musí si tu zriadiť malý labák...neskôr" uzavrela s grimasou.
Tomasher hľadel na zadnú stenu. Bola to jedna veľká tabuľa. Takmer celú ju pokrývali výpočty, vzorce a nezrozumiteľne reťazce písmen, ktoré nedávali zmysle.
"Pracuješ na niečom konkrétnom, okrem detektora?"
"Nie, je to len cvičné. Zostavovanie kódov, lúštenie hádaniek...aby som nevyšla z cviku."
"Je škoda premrhať tvoj talent tu v tejto pivnici." Ticho preriekol Ryan, uchopil kriedu a doplnil takmer automatický jeden zo vzorcov. Zarazil sa, keď si uvedomil, čo urobil.
"To závisí od uhla pohľadu. " Usmiala sa.
"Takže, ak som uspokojila vašu zvedavosť mohli by ste vypadnúť, budem meškať na hodinu jazdectva." Muži sa zasmiali.
"Mala by si sa zapísať na kurzy slušného správania." Podotkol dobrosrdečne Isman a pobrali sa k dverám. S úsmevom ich vyprevadila k dverám. Rozlúčili sa s konštatovaním, že dnes sa uvidia na recepcií. Keď sa konečne za nimi dvere zatvorili, oprela sa o ne chrbtom a hlasno odfúkla.
"Fú! To bolo o chlp." Zamrmlala si popod nos. Kilian sa po jej boku zasmial.
"Vidím, že vás to vôbec nerozhádzalo, v jednej chvíli to vyzerala veľká bieda..." Podotkol.
"Aj tak by som im zdrhla...avšak takto je to oveľa jednoduchšie." Odfúkla a pobrala sa prezliecť. Sprevádzal ju jeho hlasný smiech.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Pred obedom si uvedomila svoju bezradnosť. Nevedela, čo si obliecť. Nič vhodné vo svojom šatníku nemala, vlastne ani nemala potuchy, čo sa oblieka na takú formálnu recepciu. Chvíľu podržala v ruke svoj telefón. Jej matka je predsa odborníčka, tak načo si vlastne láme hlavu.
"Ahoj Lara, všetko v poriadku? Zierack ma informoval o vývoji situácie, tak som myslela, že sa to vyriešilo." Začala Meggy ustarostene.
"V pohode, všetko sa vyriešilo, nie preto ti volám."
"Lara prosím, už nikdy v budúcnosti sa s nimi nedávaj do spolkov. Pomohla si im a oni ťa chceli podraziť. Nastražili ti pascu. Už viem, čo tým myslel tvoj otec, keď..." Stíchla.
"Prepáč, nechala som sa uniesť, s čím ti môžem pomôcť?"
"No mám taký menší problém. Emisár ma pozval dnes večer...ehmmm...majú recepciu, oslavu, že všetko dobre dopadlo...a ja nemám ani potuchy, čo sa na takéto formálne podujatia oblieka. Vlastne nemám ani šaty...teda nikdy som nemala...a..v nohaviciach by to asi nebolo ono, či?" Meggy sa zasmiala. Jej pätnásťročná dcéra je génius, ale nevie, čo si obliecť.
"Tak nech ťa Kilian privezie, dáme ťa do pucu." Navrhla jej a už kombinovala, čo všetko treba zariadiť. Uchopila telefón na chvíľu sa zamyslela, pousmiala a začala telefonovať.
Lara zbehla do pivnice.
"Som rád, že ťa vidím. Teda už som sa s tebou v duchu rozlúčil...ale dúfal som... ak by prišlo k protokolu číslo sedem, že by si sa vyparila." Hlesol James a avatar Kiliana si na monitore utrel pot.
"Zmenil si avatara?" Uškrnula sa.
"Áno, už nechcem ani počuť o tom podrazákovi...ale vyzeral sľubne, no nie?"
"Sľubne načo? Dnes idem na recepciu...daj všetko do pôvodného stavu, musím ísť za mamou, aby ma obliekla do niečoho nóbl."
"Myslíš, že je to dobrý nápad? Nikdy si niečo také nerobila..." Pochybovačne zahmkal.
"Tak je asi čas začať. Musím sa trošku oťukať aj v tomto smere."
"Dobre, ale nôž, luk a šípy nechaj doma...myslím, že to nie sú vhodné spoločenské doplnky k večernej toalete...už som zvedavý, ako budeš vyzerať...dúfam, že ma zoberieš."
"To určite, aby si mi do všetkého kibicoval..."
"To mi nemôžeš urobiť Lara, však mi prehoria obvody od zvedavosti...nebuď taká.."
"Si počítač, necítiš zvedavosť, je to len simulácia...ostávaš doma."
"Lara si na mňa zlá...čo ak sa niečo pokazí, kto ťa odtiaľ vytiahne?"
"Bude to len recepcia, čo by sa malo na nej kaziť?"
"To nemyslíš vážne, je to naša prvá recepcia a necháš ma doma? Však je to len jeden z tvojich škodoradostných žartov...no ták, nenechaj sa prosiť, môžem všetko monitorovať a preverím všetky ksichty, čo tam budú..." Zaliečavo vypočítaval svoje pozitíva.
"No nepovedala som? Budeš kibicovať. Je to spoločenské podujatie, netreba nikoho preverovať."
"Nezaškodí byť pripravený...dobre, dobre, ani nemuknem, fakt...iba si to tak tíško všetko omrknem...budem dobrý...naozaj." Pochybovačne niečo za-frflala, potom sa zasmiala.
"Robím si prču, kam by som bez teba šla? Však by som bola ako hluchá a slepá, ale nech robím čokoľvek budeš ticho."
"Jasnačka...jedine, ak by si sa chcela reprodukovať, môžem preveriť dotyčnú osobu, či je vhodná..." Navrhol vážne.
"Nebudem sa reprodukovať, takže nič nemusíš preverovať..."
"To je rozumné, pretože máš ovuláciu, to znamená, že je vysoké riziko..."
"Buď ticho James...." Smejúc sa vytiahla zo šuplíka sedem-palcový tablet.
"Bude ti tam tesno...prepojím kameru aj mikrofón, z náušníc cez bluetooth, aby si z toho niečo mal...vytvor si premostenie cez siete...a švihaj, musím už ísť. Meggy ma očakáva, neviem, či sa stihneme vrátiť naspäť, začína to o piatej.
Pracovala rýchlo sem-tam vrhla pohľad na hodiny.
"Satelitné pripojenie musím nechať doma, škoda...nevlezie do tej miniatúrnej veci...ale databázu budem mať aktívnu, vytvoril som prepojenie...možno sa mi podarí aj..."
"James to naozaj nebude potrebné, ideme sa zabaviť, poobzerať snobov, zatancovať si..."
"Dúfam, že ma nesklameš, celé hodiny som ti púšťal holografické simulácie, aby si sa naučila tancovať...môžem ti povedať, že si bola riadne poleno. Hnusne som sa zapotil, kým som ťa naučil tancovať." Vyplazila mu jazyk.
"Dobre, môžme ísť, som hotový." Na monitore, ale aj displeji tabletu sa objavil zodvihnutý prst. Zapla si náušnice.
"Vidíš niečo?"
"Mám len obmedzené panoramatické videnie asi stoosemdesiat stupňov...hmmm.."
"Vitaj v mojom svete.." Usmiala sa a vložila tablet do malého ruksaka. Vybehla hore a Kiliana našla v kuchyni. Juliette jej hneď naložila plný tanier zeleninovej polievky. Nahádzala ju do seba a vypočula si podpichovanie kuchárky, že takýmto tempom jedenia, si uženie žalúdočný vred vo veľmi mladom veku. Kilian sa zodvihol, cmukol dobrosrdečnú ženičku na líce a v očakávaní pohliadol na Laru.
"Mám vás odviesť k tete." Prehodil spýtavo. Prikývla. Na vrátnici obrovského kolosu ich očakávala asistentka. Kývla na vychradnutého mladíka, ktorý k nim podišiel a predstavila ich.
"Pastero, ty sa postaráš o gentlemana. Daj si záležať, musí vyzerať tip-top, je to diplomatická recepcia, ja sa postarám o slečnu." Prikázala. Kilianovi vyletelo obočie prekvapením. Dievča mu škodoradostne ukázalo kiš-kiš, malá myš a so zveseným nosom nasledovalo energickú asistentku. Sprevádzal ju veselý smiech vojaka. Vyviezli sa na šestnáste poschodie.
"Vaša teta vás očakáva. Je to na konci chodby, ja sa ešte zastavím v maskérni pre kozmetičku." Ukázala jej rukou a Lara sa pobrala cez dlhú pre-sklenú chodbu s množstvom pracovní. Pred jednou sedeli štyri dievčatá. Jedná z nich prudko vstala.
"Ty čo si myslíš, akože kde ideš?" napadla ju hnevlivo. Lara po nej prešla pohľadom. Bola výrazne chudá a z jej chudej tváre na ňu gánili výrazné zelené oči.
"To hovoríš mne?" Lara sa posmešne poobzerala.
"Láskavo si vysedíš radu, ako my! To je strašné, hádam si nemyslíš, že máš nejakú šancu! Tento biznis naozaj začína upadať. Pozrite sa na ňu. Má najmenej osem kilogramov navyše...a tvári sa ako primadona!" odfúkla pohoršene. Lara sa zasmiala.
"Si nejaká neurotická, ale vzhľadom k tvojej anorexií sa ani nedivím. Chronický nedostatok základných živín, určite zanecháva stopy na psychickom stave...aj hormonálnom, stavím sa, že nemáš menzes...a určite ti začali vypadávať vlasy."
"Čo si to dovoľ..." Zvrieskla. Lara sa uškrnula, zodvihla prekvapene jedno obočie a cúvla.
"Nejak si sa rozkokošila...normálne, by som ťa zmlátila, ale vzhľadom k tvojej dlhodobej anorexií máš určite riedke kosti, takže by som ti niečo zlomila...mám síce diplomatickú imunitu, ale...načo s tebou strácať čas, aj tak za chvíľu umrieš od hladu..." Pokrčila plecami a obišla ju s rukami vo vreckách.
"Ty sviňa jedná! Nevezmeš mi moju prácu!" Rozzúrene dievča sa za ňou pohlo a chcelo ju zdrapnúť zo-zadu za vlasy. Lara sa prudko obrátila a chytila jej zápästie, tesne pred tým, ako ju uchopila za šticu. Prudko ju k sebe pritiahla.
"Byť tebou rozmyslím si to, naozaj ti nechcem ublížiť. Mala by si so sebou niečo robiť...tebe nikto nepovedal, že anorexia je smrteľná?!" Zasyčala jej do tváre a oči sa nebezpečne zúžili. Štrbiny zasvietili cynickým chladom.
"Tak ešte raz, pustím ťa a prejdem...ak sa o niečo pokúsiš, ostrihám ťa do hola, ako ovcu, rozumela si?!" Ticho, drsne jej zašepkala pri uchu. Dievčina zarazene prikývla. Pustila ju a prešla okolo ľudí, ktorý zvedavo povychádzali z kancelárií. Vošla na konci chodby, neunúvala sa s klopaním.
"Vedela som, že ideš...podľa toho rozruchu na chodbe. Počula som to až sem." Kritický po nej prešla očami.
"Čím to bude, že sa na mňa vždy prilepia nejaký psychopati? Kde dočerta robím chybu?!"
"Moja, tvoje vystupovanie. Máš nejakú...ehmmm...auru, alebo čo. Jednoducho priťahuješ také tipy. Čo sa tam stalo?"
"Nejaká neurotická, anorektička si zmyslela, že som príliš tučná, aby som jej vzala job." Zaškerila sa.
"Dúfam, že si ju...ehmmm...fyzický neupozornila, na dôsledky."
"Ale kdeže, keby som jej jednu pri-sušila, zrejme by sa rozpadla. Takže tentokrát je to bez žaloby za ublíženie na zdraví." Dnu takmer vtrhla asistentka a s úľavou sa oprela o dvere. Lara zase pri-dvihla obočie prekvapením.
"Niekto vás prenasleduje?" podpichla.
"Alice je úplne hysterická, vraj ju niekto na chodbe napadol a vyhrážal sa jej... prilepila sa na mňa a žiadala ochranu, smiešne...pripadám vám, ako bodyguard? Ledva som jej utiekla", Lara sa rozosmiala.
"Vždy tu máš takýto blázninec, alebo je to tým, že som prišla. " S úsmevom sa spýtala matky. Mučenícky prevrátila očami.
"Vždy...a teraz do práce..." Vstala a otvorila bočné dvere.
"Takže je tu kozmetička, kaderníčka, maskérka, aj krajčírky. Modistka o chvíľu prinesie doplnky. Vybrala som ti večerné šaty so žiarivého modrého hodvábu, budeš božská...vzhľadom k tej jazve na ramene a predlaktí...plecia nebudeš mať odokryte a budeš musieť použiť rukavice, ale ono je to aj tak povinný doplnok na týchto akciách."
"Nechávam to na teba, keďže o týchto veciach nemám ani potuchy, ale prosím ťa, aby som v tom dokázala chodiť a dýchať..."
"Slečna bežte sa osprchovať, postaráme sa o vašu pokožku, prípadnú depiláciu..." Kozmetička jej podala hrubý froté župan a ukázala jej rukou na dvere. Lara absolvovala zložitú procedúru skrášlenia. Nakoniec prišla na rad kaderníčka, ktorá jej dlhé vlasy upravila do fascinujúceho účesu. Nebol to drdol, ale vlasy neboli ani rozpustené. V kaderách jej padali na plecia aj chrbát, ale prameňmi ich upevnila tak, aby jej nepadali do tváre. Diamantový hrebeň na boku hlavy pôsobil nevtieravo, zato elegantne a decentne. Lara si lámala hlavu, ako si oblečie šaty, aby nezničila ich snaženie pretože ešte stále sedela v župane. Mala síce spodné prádlo, aj pančuchy, bola namaľovaná, aj učesaná. Parfém, ktorý vybrala maskérka sa jej páčil. Musela priznať, že tie ženy naozaj rozumeli svojmu remeslu. Z takého škaredého káčatka, za aké sa považovala, vyčarili elegantnú labuť.
"Páči sa mi tá vôňa..." Podotkla s úsmevom keď opätovne privoňala ku flakónu.
"Je pre teba, dala som ju namiešať, vedela som, že sa ti bude pozdávať...ešte nemá meno, ale verím, že Lara mu pristane." S úsmevom vošla matka aj s krajčírkou.
"Tak ešte šaty...sú prispôsobené, aby zakryli jazvy...nepouvažuješ o plastickej operácií? Len ma to tak napadlo, je to samozrejme na tebe...ale je škoda takého pekného tela, aby zostávalo zakryté, kvôli jazvám."
"Asi nie, nemám kvôli tomu komplex...ehmmm...ako si to mám obliecť, aby som nezničila ten zázrak na mojej hlave?" rozpačito hlesla. Ženy sa pobavene zasmiali.
"Neboj sa, tie šaty majú na chrbáte skrytý zips po celej dĺžke, oblieka sa to zo spodku...poďme dievčatá, čas letí. A myslím, že elegantný mladý muž, čo ťa bude sprevádzať už netrpezlivo podupkuje na vrátnici." Ženy sa chichotali, ako mladice, akoby sa oni pripravovali na svoj prvý večierok. Obliekli jej šaty a matka jej podala hodvábne rukavice z toho istého materiálu, ako šaty. Hneď, ako si ich navliekla jej pripla retiazku z bieleho zlata s troma diamantami v strede, ako prívesok a náramok z tej istej súpravy. Podala jej náušnice. Lara si odopla tie svoje, vybrala malý čip a preložila ich do diamantových. Našťastie boli dostatočne veľké.
"Moja ešte topánky, len...sú dosť vysoké...myslíš, že to zvládneš? Ak nie, máme aj nízku verziu, ale s vysokými by to bolo dokonalé."
"Neboj sa, celé hodiny som strávila v topánkach, vysokých pätnásť centimetrov. Ocko chcel, aby som sa v tom naučila chodiť, dokonca tancovať." Ubezpečila ju a vhupla do pohodlných lodičiek. Síce boli vysoké asi dvanásť centimetrov, ale boli z kvalitného materiálu. Matka jej podala kabelku, ladiacu s jej róbou a za ruku ju odviedla k veľkému zrkadlu. Lara vydýchla.
"Do kelu! Ja som si pri tej procedúre nevšimla, kedy ste ma vymenili...kde ste zohnali toto ženské telo?" vyhŕkla spontánne, načo nasledoval výbuch smiechu jej "skrášliteliek".
"Slová, ako dočerta, do kelu a podobne, prosím, dnes nepoužívaj...si krásna Lara, uži si svoj večer." Hlesla dojato jej matka, vzala ju za ruku a vyviedla späť do svojej pracovne. Asistentka ju vzala k výťahu, keď zazrela cez sklenenú výplň "Alice" sediacu v kancelárií. Posmešne jej rukou v hodvábnej rukavičke elegantne zamávala. Dievčina ju sledovala s otvorenými ústami. Na prízemí čakal Kilian. Vystúpila z výťahu a uvedomila si, že pozornosť väčšiny mužov v hale sa sústredila na ňu. Hrdo zodvihla hlavu a vykročila.
"To zvládneš Lara...sú to len chlapi, čo slintajú...ignoruj ich." Prízvukovala si v duchu. Ochranca sa k nej obrátil a zatajil dych.
"Nemôžem uveriť, že ste to vy."
"Ná-podobne, hodili vás do gala...vyzerá to dobre." Pochválila ho a uchopila sa podávaného ramena. Odviedol ju pred vchod, galantne jej otvoril dvere a usadil ju. Obišiel auto a usadil sa vedľa nej. Dnes nešoféroval, bol jej spoločník. Podal adresu svojmu kolegovi.
"Ste nervózna?" Spýtal sa jej, keď si uvedomil, že si pár krát pre-žmolila ruky.
"Asi áno, cítim sa...divne."
"Nemusíte sa báť, ste krásna, väčšine mužov zoberiete dych." Ubezpečil ju.
"Keby som vás nepoznal, určite by som sa o niečo pokúsil...ale keďže vás poznám a viem, žeby ste mi dolámali ruku, alebo nos...odpustím si akékoľvek citové výlevy na vašu adresu."
"Múdre rozhodnutie." Zasmiali sa a napätie ju opustilo.
Vyviedol ju po schodoch rezidencie a domovníkovi podal pozvánku. Úctivo ich privítal a otvoril dvere. V hale stíchlo.
"Praskli mi šaty?" tlmene sa spýtala Kiliana, nahnúc sa k nemu. Zasmial sa.
"Nie, hovoril som vám, že im vezmete dych." Zodvihla hlavu a drzo prešla pohľadom po prítomných. Spozorovala emisára, ako sa ospravedlnil svojim spoločníkom a predieral sa k nim.
"Som neskonale rád, že ste nás poctili návštevou Lara. Ste...takmer som vás nespoznal. Dobre sa skrývate...poďte, zoznámim vás s mojimi priateľmi...agenti sa už dostavili, ak sa k nim budete chcieť neskôr pridať...nie? Ách! Ani sa vám nečudujem." S úsmevom ju predstavoval svojim priateľom a spolupracovníkom. Ukázal im miestnosť s občerstvením a ospravedlnil sa, pretože šiel privítať ďalších hosti.
"Dáme si niečo na jedenie?" Ponúkol jej Kilian. Pridružili sa k nim ľudia, ktorým bola predstavená, ale nezaujímali ju. Neskôr vošiel zaujímavý muž. Mal vojenské držanie tela a najskôr očami preletel miestnosť, až potom sa sústredil na švédske stoly.
"Augusto Panjevi, bulharská tajná služba..." Zaznelo v mikrofóne v jej náušnici. Muž si nakladal krevetový šalát, akoby mimochodom podišiel k ďalším misám so šalátmi, až kým sa nedostal do ich tesnej blízkosti. Strojene sa na ňu usmial a jemne uklonil. Položil tanier, znovu sa spôsobne uklonil, vzal ju za ruku a pobozkal.
"Dovoľte, aby som sa predstavil slečna Bradleyová...som Markus..."
"Ušetríte ma pán Panjevi, zrejme sa so mnou chcete porozprávať, tak prosím bez klamstiev." S oslnivým úsmevom ho zahriakla. Výraz prekvapenia sa mu mihol v očiach, ale rýchlo ho prikryl úsmevom.
"Zvesti, ktoré vás predchádzajú, zrejme nie sú nadnesené... najskôr som to prikladal šťastnej náhode...teraz o tom už nie som taký presvedčený."
"Prišli ste sa mi predstaviť, aby ste odhadli môj potenciál." Skonštatovala s úsmevom.
"Zarážajúca vlastnosť... úprimná?"
"Dnes nie, snažím sa ovládnuť, ale pekelné ma svrbí jazyk." Zasmiali sa.
"Nechcete sa poprechádzať? Vonku je prekrásna záhrada...aj menej hluku." Navrhol jej ticho.
"Kvetinky, to ako fakt?" podpichla afektovane a s úsmevom sa nahla ku Kilianovi. Prikývol a pobral sa v odstupe pár metrov za nimi.
Ryan ju spozoroval hneď, ako vošla. Nedala sa prehliadnuť. Dokonalá, elegantná, pre-krásna. Nedivil sa, že v miestnosti to náhle stíchlo. Pôsobila ako niečo mysteriózne a tajomne pôvabne. Uvedomil si, že tu Laru, ktorú pozná, vôbec nepozná. Jeho neposlušné hormóny sa s nim zase začali zahrávať a on mal problém sa sústrediť na svojich kolegov.
"Kto je ten tip, čo s nim ide von? Zdá sa mi nejaký povedomý." Preriekol Noal.
"Augusto Panjevi, bulharská tajná služba, mali sme tu česť v Amsterdame pred pár mesiacmi. Dosť príkry chlapík, nemá zmysel pre humor." Sucho poznamenal Isman a vyprevadil ich pohľadom.
"To by nemuselo znamenať nič dobrého, čo od nej chce?" Zamračil sa Ryan.
"Čo asi...chce odhadnúť, ako ďaleko siahajú jej dovednosti...požiada to, čo my...spoluprácu, ak uzná, že je vhodný a schopný adept. Dúfam, že nie je na nás príliš nahnevaná a neurobí nejakú nepremyslenú hlúposť, nám na truc. Dúfam tiež, že nezmenila názor a jej odmietnutie platí pre všetkých." Zamyslene odhadoval Tomasher.
"Keď vezmeš do úvahy, že jej zachránili krk...možno by chcela "oplatiť" láskavosť." Uvažoval nahlas Dirmasel.
"Lara nie je hlúpa, nenechá sa do toho zatiahnuť." Uzavrel pevne presvedčený Ryan.
"Idem to omrknúť." Zašepkal Ismanovi a pobral sa na balkón.
"Ten chlapec je do nej zbláznený, ale ešte si to neuvedomuje, je síce mladá, ale už nie je pod zákon...a vysoké IQ vyváži vek...takže byť v jeho rokoch...tiež by som o niečom uvažoval. Kto by to povedal. Tá malá, drzá Lara, zmenená na elegantnú bohyňu? Všimli ste si jej výšku? Topánky majú najmenej desať centimetrov, ako v tom dokáže chodiť? Hmmm...zvláštne opojná kombinácia...uličnica a dáma." S úsmevom ukončil svoj monológ Michael.

--------------------------

Komentáre 5

aknit11 dňa 16.09.2014 - 11:27

Tak zase kúštik :-)

Lenka R dňa 17.09.2014 - 09:29

Konečne som sa dostala k počítaču a oba diely som doslova zhltla naraz. Máš úžasnú fantáziu.
Lara je skvelá a začína sa mi páčiť aj Kilian :-)
No a James ten je úplne naj!!! Zapaľujú sa mu obvody od zvedavosti... a naštvaný na Ryana si zmenil avatara- no nemá chybu !
Som zvedavá , čím nás prekvapíš nabudúce. Pekný deň prajem tebe aj všetkým dievčatám (sun)

tomicka dňa 17.09.2014 - 13:02

Mne sa tiez pozdava Kilian (y) a James je moja srdcovka. Mat tak taky pocitacik doma, to by bolo nieco :-) Ani som nedychala, ze ako sa z toho dostane, aby ju nezabasli. Som zvedava, co sa bude diat dalej, este nam asi pripravis nejedno prekvapko. Vobec netusim, ako to bude pokracovat :-O Dufam, ze sa s Ryanom udobria a bude zase romantika. :-)

nevetko dňa 18.09.2014 - 17:08

Keď prišla k mame kútiky mi trhalo(giggle) a všimol si to aj môj muža sledoval ma až kým som to nedočítala rehotal sa (giggle)(giggle)ako taký kokosnák že čo tam čítam keď sa tak zvláštne vyškieram .keby vedel aj on by sa stal závislí (giggle). Chudák Ryan ale musel slintať . Som zvedavá čo jej bude rozprávať James čo všetko si všimol .(giggle)

LanaSavara dňa 19.09.2014 - 12:29

Vyberat vstupne :-D
"Mali by ste byť posratý od strachu, práve som vás takmer podrezala a vy ma očumujete?!" :-D :-D :-D mna picne :-D :-D