Skočiť na hlavný obsah

Lara 29

Pridal aknit11
dňa 17.09.2014 18:34

Dievčina ubezpečila agenta, že ešte nemá záujem pracovať. So smiechom uviedla, že je v puberte, chce si užívať život, ako všetci násťročný, nemá záujem o politiku a z jej strany sa nikto nemusí obávať nebezpečenstva. Rada pomohla, viac- menej jej pomohlo obyčajne šťastie, ale to je všetko. Nie je nejaký zázrak, ani budúci špión. Panjevi jej zdvorilo pobozkal ruku, ešte jeden krát poďakoval, ospravedlnil sa na povinnosti a náhlivo odišiel. Skonštatoval, že priateľ ju láskavo odprevadí. Kilian sa uškrnul, kývol mu hlavou a ponúkol jej rameno. Lara sa do neho zavesila a s úsmevom vykročila naspäť.
"To bolo rýchle." Utrúsila.
"Budú vás sledovať...viacero z nich." Odvetil jej zamyslene.
"Môžu do sýtosti. Práve ma totiž prestal baviť môj dobrodružný život a spúšťam sa do pokojných vôd."
"Vy? Niečo mi hovorí, že sa začnete čoskoro nudiť."
"Myslím, že začnem chodiť do školy, v živote som to nerobila, ale nikdy nie je neskoro, no nie?" Udivený zastavil a rozosmial sa.
"Už sa teším, ako vás budem každé ráno voziť." Pobavene odfúkol.
"Na vojaka ste nejaký sarkastický, keď dokážu chodiť do školy malé deti, asi to nebude až také zložité." Zaškerila sa. V tme sa vynoril tieň. Zareagovala okamžite. Pustila sa a vyčkávala útok.
"Ak mnou zase strelíte o betón, fakt sa naštvem." Ozvalo sa s prítmia a vystúpil Ryan.
"To máte zato, že sa vždy zakrádate poza chrbát! Prišli ste sa nadýchať čerstvého vzduchu agent?" Ironicky zádrapla.
"Nie, prišiel som ťa upozorniť, aby si sa nezahrávala z ohňom."
"No pokiaľ sa využíva, ako sluha, je účinný a ovládateľný."
"Dosť pochybujem, že dokážeš odhadnúť, kedy sa zo sluhu, stáva pán."
"Netrápte sa agent...ak ste mysleli na toho pána pred chvíľou...Augusto Panjevi, bulharská tajná služba. Nemám záujem o spoluprácu." Prehovorila chladne. Uchopila Kiliana za predlaktie a vykročila.
"Som iba rada informovaná, znervozniem, keď nemám dostatok informácií...viem, čo robí, kde sa pohybuje, viem, ako dýcha...dokonca aj aké gate nosí.." Pokojne ho obišli po štrkovom chodníku, akoby ani neexistoval.
"A nie sú hviezdičkové, ako tie vaše..." Neodolala, ticho sa smejúc. Začula, ako hnevlivo zavrčal.
"Raz ťa prehnem cez koleno a vyfliaskam, ty malá drzaňa." Zasipel.
"Naozaj? Myslíte, že budem držať, ako hluchý dvere? Nakopem vám ehmm...varlatá a budete dosť dlhý čas disfunkčný." Odvetila cez plece, ani nezastaviac.
"Lara." Prosebným hlasom zatiahol Kilian.
"Ách! Prepáčte...celkom som sa pozabudla, viem, že vy muži nemáte radi, reči o disfunkčnosti vášho reprodukčného ústrojenstvá...máte z toho mizerné nálady, depresie...rozumiem." Ševelila, potláčajúc smiech.
"Nemohli by sme prejsť ne nejakú inú tému?" Vyhŕkol v rozpakoch. Jemne mu rukou poťapkala po predlaktí a žiarivo sa usmiala.
"Ale samozrejme Kilian...ehmmm...nosíte hviezdičkové boxerky?" Šibalský zodvihla obočie. Zalapal po dychu.
"Takže nie...vidíte agent? Nebudú asi až také moderné, keď ich ani Kilian nenosí...a aké nosíte?" Smrteľne vážne sa spýtala, aby ich agent počul, ale to už vchádzali do sály.
"Prepáčte mi moju netaktnosť, potrebovala som ho iba nasrať, vôbec ma nezaujíma, aké spodné prádlo nosíte." Venovala mu široký ospravedlňujúci úsmev.
"Chudák. Zaujímalo by ma, začo ho tak trestáte." Hlesol ticho Kilian.
"Netrestám, len je taký... vážny, skostený a zodpovedný, privádza ma do šialenstva. Chcem ho vytiahnuť z tej jeho ulity. Nerobí mu to dobre, je oveľa pokojnejší a príjemnejší, keď nie je taký oficiálny a stuhnutý."
"Vaša známosť asi prekračuje oficiálne hranice."
"Uviazli sme spolu na jednom nepríjemnom mieste, spolu sme jedli, spali, prežívali všetky úskalia...trpeli bolesťou, umierali...neviem, či môžete niekoho ešte lepšie spoznať, ako keď s nim umierate.."
"Poviete mi niekedy váš príbeh?"
"Poviete mi niekedy ten váš?"
"Nie je veľmi o čom. Som vojak, odslúžil som, to je všetko. Lara vždy reagujete tak rýchlo...akoby...ja viem, že veľmi nehovoríte o svojej minulosti. Musela byť veľmi pohnutá...a to, čo ste prežili zanecháva stopy...už som to videl. Nechápte ma zle,nechcem vám hovoriť, čo máte a čo nemáte robiť, ale pokúšali ste sa s niekým hovoriť o tom, čo sa vám tam stalo? Viete, vaše reakcie...pripomínajú mi posttraumatický šok. Je to veľmi nebezpečná vec." Ticho jej vysvetľoval.
"Cením si vašu starostlivosť, naozaj...nie je to len fráza...nemusíte sa obávať, že mám posttraumatický šok. Ja...som jednoducho taká. Nebolo to moje prvé zajatie. Odrastala som na veľmi nebezpečných a nepekných miestách. Sú to reflexy, získane dlhoročnou praxou. Nemám posttraumatický šok...nestalo sa prvý krát, čo som prežila s odretými ušami, alebo, čo som niekoho zabila...necítim za to vinu, pretože tí ľudia sa snažili zabiť nás, bolo to všetko o tom, kto z koho. Nemám zlé sny, výčitky, ani depresie, neboli to slušný ľudia a to, že som ich poslala s jednosmerným lístkom do pekla...svetu sa uľavilo, verte mi...iba mám niekedy pocit, že som prežila priveľa životov, za veľmi krátky čas. No zlepší sa to, vždy to tak bolo, keď si na chvíľu vydýchnem. Ešte nikdy som nikomu nepovedala to, čo vám, ale vidím, že vaše obavy sú úprimné. Bez bočných úmyslov, či možnosti zneužitia, preto sa unúvam, vám niečo vyjasňovať." Jemne mu stisla predlaktie s milým úsmevom a akýmsi tajomným svitom v očiach.
"A teraz do bufetu, som hladná...dúfam, že tie šaty neprasknú! Sa napchám tými dobrôtkami, ako kačka." Na chvíľu v jej očiach zachytil náznak smútku, ktorý okamžite vystriedalo šibalstvo. Rezko vykročila. Keď ju nenasledoval, obrátila sa. Hľadel na ňu s nepreniknuteľným výrazom v tvári.
"Zase sa šuchcete Kilian, primrzli ste tam, či čo? Ak odkväcnem od hladu, alebo mi začne škvŕkať v bruchu, zažijeme hanbu a samozrejme to bude vaša vina." Zvozila ho "stará" Lara. Smejúc sa jej ponúkol rameno. O tri hodiny neskôr si uvedomila, že sa naozaj dobre zabáva.
Spoznala veľa ľudí, ktorých dovtedy nikdy nevidela, ale dokázala s nimi nezáväzne komunikovať, žartovať. Doposiaľ nebola na podobnom podujatí, vlastne nebola na žiadnom. Nikam nechodila, nemala priateľov. Dokázala bojovať, prežiť a cestovať v čase. Bola svojská, uzavretá a samotárska. Vedela veci o ktorých väčšina ľudí ani netušila, že existujú, ale nevedela nič o obyčajnom živote. V duchu začala prehodnocovať svoj doterajší postoj k "svojmu" životu. Sľúbila si, že veľa veci zmení. Ryan pri bare popíjal, rozprával sa s priateľmi, ale očami ju neustále vyhľadával. Čím viac bola milým stredobodom pozornosti, tým viac sa jeho nálada zhoršovala a priamo úmerne stúpal počet skonzumovaného alkoholu. Vnímal, že väčšinu mužov v miestnosti zaujala. Správala sa uvoľnene, nenútené, ale napriek tomu decentne, akoby sa v tejto spoločnosti pohybovala od jak-živá. Často k nemu priletel jej tichý, zvonivý smiech. Tancovala s Kilianom a neskôr aj s množstvom mladíkov z "vyššej" spoločnosti. Zaťal zuby. Prekážalo mu to. Vadil mu Kilian, vadilo mu, s akou dôvernosťou sa jej dotýka. Rozzúrilo ho, ako sa k nemu nakláňa a niečo mu šeptom tajnostkársky rozpráva. Pritom sa jej šibalský jagali oči. Najradšej by mu jednu vrazil. Zhnusený sám sebou prudko vstal. Zakolísal sa. Nedokázal si odpustiť to, čo mu pred chvíľou preletelo hlavou. Chcel zmlátiť toho vojaka! Kvôli Lare...žiarlil!
"Potrebujem ísť na vzduch, asi som toho priveľa vypil...", zašomral svojim spoločníkom a stratil sa na terase.
Jeden z jej tanečníkov ju odviedol naspäť ku Kilianovi. Pobrali sa k baru, aby sa občerstvili.
"Lara, niečo sa deje." Zaznelo v náušnici. Spozornela a zatajila dych.
"Vysoké ionizačné žiarenie v sektore 312222349, to je zadná severná časť parku, pokles teploty a prudký nárast elektromagnetickej energie. Niekto tam otvoril trhlinu." Rýchle sa napila džúsu, aby si Kilian nič nevšimol.
"Všetko sa stabilizuje, trhlina je uzavretá...ale...ehmm...môže to byť jedine ženích-syn, tak oči na stopkách." Keď ho zazrela vo dverách terasy, srdce jej poskočilo. Zamieril priamo k nej. Obor v smokingu okamžite vzbudil pozornosť. Okamžite ho zastavili členovia poriadkovej služby. Podal im pozvánku, pritom nespúšťal oči z dievčiny. S úklonom hlavy mu odstúpili z cesty.
"Lara, musím s tebou hovoriť, hneď!" začal bez úvodu. Kilian sa vzpriamil a očami sa jej spytoval na postup. Vzdychla.
"To je v poriadku Kilian. Ian je môj starý kamarát. Asi je to niečo naozaj naliehavé, keď ma vyhľadal a je to také "neodkladné!"
"Prejdeme sa?" navrhol napäto. S výstrahou v prižmúrených očiach sa chytila podávaného predlaktia.
"Lara buď opatrná, môže mať so sebou zase nejaké biologické svinstvo." Upozornila ju náušnica. Jej sprievodca sa v odstupe, obozretne pohol za nimi.
"To naozaj nie je potrebné Kilian, potrebujeme súkromie. O chvíľu som späť." S milým úsmevom ho zavrátila. Zaváhal, ale uposlúchol.
"To nie je rozumné, to vôbec nie je rozumné." Húdla si náušnica svoje.
"Pomiatol si sa?! Otvoriť časovú trhlinu na verejnosti?!" Zasyčala zúrivo len, čo vyšli do parku.
"Vôbec som to nemal v úmysle! Prišiel som sem, ako každý iný. Mám pozvánku, chcel som sa s tebou porozprávať, tá tvoja magnetická sieť ma nepustila ďalej a ...kruci! To teraz nie je dôležité. Prišiel som sem a narazil v parku na toho chlapa!"
"Na akého chlapa?" ničomu nerozumela, ale začínala tušiť, že sa stalo niečo závažne.
"Na Ryana! Asi toho viac vypil. Napadol ma, najskôr slovne. Chcel som sa mu vyhnúť, naozaj som chcel, ale začal útočiť."
"Prepána! Čo si mu urobil?!" hlesla a vytreštila na neho vyľakané oči.
"Nič! Chcel som ho obísť, nechcel som sa s nim naťahovať...vlastne, ani neviem, ako sa to stalo. Udrel ma po ruke...zasiahol časovač...a...trhlina ho vtiahla." Ruka jej vyletela k ústam. Pre-dýchala paniku, ktorá jej zovrela útroby.
"Kam dopadol, vieš kam dopadol?! "
"Neviem, len predpokladám, že na posledné súradnice v pamäti..."
"Prečo si hneď neskočil poňho?!" Musela sa ovládať, aby nezačala na neho hysterický vrieskať.
"Nemôžem. Pravdepodobne ho poškodil, tým úderom, zasekol, alebo neviem čo...nedokážem nastaviť súradnice."
"Preboha!" Zúfalo klesla na lavičku. Hneď sa spamätala a začala kombinovať možnosti.
"Ideme poňho! Zoberiem môj časovač a..."
"Lara myslím, že je to zbytočné...je viac ako isté, že už je mŕtvy." Vyskočila prudko sa rozohnala a udrela ho päsťou zúrivá do tváre. Pretrpel uder takmer bez pohybu, iba kajúcne privrel oči.
"Nehovor mi, že je mŕtvy! Kam dopadol, povedz mi to!"
"2. júl 1187 niekde pri Hattine."
"Kriste pane! Križiacka svätá vojna. Rozhodujúca bitka pri Hattine sa odohrá o dva dni. Musíme ísť pre neho."
"Lara, je mŕtvy. Nemôže tam prežiť ani pár minút. Je jedno komu padne do rúk, neušetria ho!"
"Ty vôbec nerozumieš, čo ti hovorím?! Nemôže tam ostať. Nie je to jeho doba! Čo ak tým zmeníš budúcnosť? Čo ak majú jeho potomkovia urobiť niečo, čo zmení osud?! Musíme ho priviesť späť, živého, alebo mŕtveho...ak má umrieť, musí v tejto dobe..." rozčúlene vysvetľovala. Vzdychol.
"Tak poďme, dáš mi časovač. Pôjdem ja, privediem ho späť, živého, či mŕtveho."
"Pôjdem s tebou..."
"To v žiadnom prípade, si príliš dôležitá, aby si tam umrela."
"Drž hubu Ian, poznám to tam. Strávila som na tom bojisku osem mesiacov svojho života! Počkáš na mňa pred domom, ak chceš...ak nie, pôjdem sama!" Odsekla mu.
"Budem tam." Stratil sa v tme. O chvíľu už sedela s Kilianom v aute. Milo mu poďakovala za spoločnosť, zaželala dobrú noc a zatvorila sa v pivnici. Mozog jej po celú dobu horúčkovito pracoval, snažiac sa vymyslieť najľahší spôsob, aby všetko do seba zapadlo, aby si nikto nič nevšimol. Ak nájdu Ryana v poriadku, aby si na nič nespomenul. Tento-krát bolo viac ako pravdepodobné, že sa jeho spomienky nevymažú. Prešiel dosť dlhý čas nato, aby sérum zabudnutia neúčinkovalo. Naposledy si v dvanástom storočí na všetko spomenul. Avšak prechodom naspäť zase zabudol. Teraz, ak je ešte nažive sa mu všetko vybavilo.
"Ak je ešte nažive." Skormútene vzdychla. Nechcela, ani myslieť nato, čo sa s nim deje. Nechcela si v duchu pripustiť, že už možno nie je...zovrelo jej srdce bolesťou.
"Bola som na neho taká odporná...Bože, alebo čo si, ak si tam niekde... nech žije! Daj, aby ešte žil...vrátime sa a budem na neho milá...alebo ešte lepšie, už nikdy ho neuvidím, vyhnem sa mu, lebo prinášam len bolesť a smrť...nech je nažive...budem už dobrá, začnem chodiť do školy a budem poslušná...fakt...teda aspoň to skúsim...a už nebudem nikoho biť...naozaj." Vírilo jej chaotický, nezmyselne hlavou, pritom automatický hádzala potrebné veci do ruksaka.

Komentáre 6

aknit11 dňa 17.09.2014 - 18:35

Keďže ma dcérka zvozila, že teraz nevie, čo bude vonku...tak som jej pridala dielik , aby vedela, že čo bude vonku. (giggle)

Lenka R dňa 18.09.2014 - 09:30

No teda , už teraz netrpezlivo čakám na pokračovanie :-)
Krásne to zamotávaš, chúďa Lara - už budem dobrá , nebudem nikoho biť ... milé, som zvedavá či Ryana zase neuzemní , hneď pri prvom kontakte :-D

tomicka dňa 18.09.2014 - 09:54

Ale si nam dala. Uz teraz si nechty obhryzam, ze co ich tam caka. A ide s Ianom. To bude zaujimave. Ryan a Ian, ty dvaja sa velmi nemusia (giggle) A som zvedava, co bude s tou skoulou, ci pojde (giggle).

nevetko dňa 18.09.2014 - 17:40

jéééminéé moje pocuchané ale nám dávaš :-O:-O. pred chvíľou som sa škerila ako krumpla na poli a teraz si musím ohrýzať nechty:-O . Ale sa jej musí nechať sľubovať vie ako moja dcéra (giggle). poznámku mala dobrú fakt...teda aspoň to skúsim.(giggle)(giggle)

LanaSavara dňa 19.09.2014 - 21:05

no to ako fakt ? Takto skoncit dielik, sak ma picne .... vytrci ma hore prstámi na nohách ....to je na infarktove stavy Ankit :-O
Tiez som sa skerila ako pisala Nevetko a teraz tu predychavam kontrakcie stresu

elca5 dňa 19.09.2014 - 21:22

Mami a toto si co spravila? :-O To si robis srandu :-D takto to zakoncit?... to som tomu ja ale dala :-D mala som radcej cusat :-D