Skočiť na hlavný obsah

Lara 3

Pridal aknit11
dňa 25.03.2014 09:02

Keď vošla sestra s injekciou precitla.
"Čo je to?" zagánila na injekciu.
"Nariadila to doktorka,vyspíš sa srdiečko...bude ti lepšie"
"Neopovážte sa do mňa napchať ten oblbovák!" zavrčala popudlivo. Sestra prekvapene cúvla, pri výbuchu hnevu zronenej dievčiny.
"Lara, možno by ti bolo lepšie.Upokojila by si sa." Ozvalo sa ticho od dverí.Pohliadla na agenta Samersa.
"Nikdy som nebola pokojnejšia." Chladne odvrkla. So záujmom sa na ňu zadíval.
"Viem, ako sa cítiš. Si hlboko ranená svojou stratou, si nahnevaná na nespravodlivosť osudu...si.."
"Fíha! Psychologický rozbor mojich pocitov? Nuž, mám pre teba zaujímavú informáciu agentík...vieš figu borovú!" posmešne sa zaškľabila. Mladík na chvíľu ostal nez reči. Odvrátila sa od neho a zadívala do steny.
"Máš pravdu, neviem si ani predstaviť, ako sa cítiš," priznal ticho. "A je mi to veľmi ľúto." Dodal a vyšiel z izby.

Až do večera ležala meravá a nehybná.Podišiel k nej, lebo si myslel, že spí.
"Kto strieľal v tej banke?" spýtala sa nečakane. Prekvapene zodvihol hlavu.
"Čo?!"
"Položila som vám jednoduchú otázku agent Samers. Kto strieľal v tej banke." Už zmierená s osudom sa posadila a chladne usmiala.
"Lara nemyslíš, že na otázky sme tu my?" Vo dverách sa ozval sa sýty hlas a vošiel analytik na kódovacie systémy.
"Koľkého je dnes?" nevšímala si Michaela.
"Chceš vedieť,ako dlho si bola mimo? Tri dni Lara a teraz, ak sa cítiš dosť silná sa so mnou porozprávať." Podal jej notebook.
"Vrátite mi môj notebook? Skopírujte si tie dáta, ale upozornila som vás, nie je tam nič, čo by vás mohlo zaujať."
"Zaujal ma spôsob písania a ukladania súborov," tvrdo sa usmial. Lara netrpezlivo zacmukala a rukou mu naznačila, aby jej podal počítač.
"Ale nepokúsiš sa súbory zmazať." Výhražne zatiahol.Lara mu znechutená podala notebook a pomstychtivo sa uškrnula, myknúc plecom.
"Ako chcete! Zoberte si papier a píšte! ... ds na druhú = dx jedna, na druhú + dx dva na druhú + dx tri na druhú."
"Čo to je?" Zaujalo Albiovú,hneď z príchodu.
"Časopriestorová geometria," odpovedal Michael zamyslene hľadiac na vzorec.
"Presnejšie...diferenciál vzdialenosti (ds) v karteziánskom trojrozmernom priestore, jeho definícia...prvá neznáma je rýchlosť svetla, ako druhú som dosadila rýchlosť zvuku a ako tretiu rýchlosť BMW M3, o sile 431 konských síl, ktorú dosahuje na 6235 otáčkach. Keď vyrátate ds máte heslo k súborom. Potom budeme pokračovať. Ja si zatiaľ pospím ." Cynický sa usmiala a pohodlne uvelebila v posteli, ponatriasajúc si prikrývku. Kryptografovia si vymenili pohľady a obaja vyprskli smiechom.Isman zodvihol telefón a vyšiel na chodbu. Po chvíli sa vrátil a podal kolegovi iPad s údajmi.
"To je rýchlosť BMW, Lara má to aj toleranciu desatinných miest, alebo to musí byť presné? Hlúpa otázka! Presné,ako inak," prehodil s úsmevom Michael. Táto hra ho zabávala. Tá malá bola fascinujúca, zvláštna, neodolateľná.
"Hádam sa s ňou nebudete hrať!" zaprskala nespokojná Alice.Isman na ňu vrhol karhavý pohľad a vyšiel von.Alice ho nasledovala.
"Agentka Albiová, reaguješ neprimerane. To dievča prežilo za posledných pár dní toho viac, ako niekto vôbec videl v kine! Umrel jej brat. A navyše aj ona to má zrátané. Nemá nikoho, kto by stál pri nej v najhorších okamihoch jej mladého, krátkeho života! Ak je toto spôsob, ako ju vytrhnúť z letargie tak nech! Mala by si mať v sebe viac spoluúčasti."
"To je síce pekné, ale mne vonku behá päť hajzlov,ktorý zavraždili môjho kolegu! Už sa možno pripravujú na ďalšiu banku. A tá malá nám môže podať informácie na ich dolapenie! Takže na nejaké city a spoluúčasť nemám čas!" odvrkla príkro.
"Alice, toto je prvý krát, čo s nami komunikuje. Doteraz ste z nej nevytiahli ani slovo! Tak nás nechajte robiť si to po svojom a možno sa dopracujeme k prekvapujúcim informáciám a výsledkom!" zahriakol ju a vošiel dnu.
"Mám to." Zvolal víťazoslávne Michael.Lenivo otvorila oči a vrhla pohľad na papier.
"Napíšte si heslo. Ak ste sa pomýlili vymažete súbory," škodoradostne ho upozornila.Bez zaváhania napísal heslo.
"Otvorilo sa mi to. Čo ďalej?"
"Teraz sa už súbory dajú kopírovať." Spokojne si vytiahol z vrecka USB kľúč a stiahol celý záznam.
"Vidím tu knižný kód, ktorá kniha je kľúčom?" pokračoval prehliadkou začiatku súboru Isman.
"Indície? Dobre..nepochádzal od nás, ten automatický vysávač len ticho bzučal." Po chvíli uvažovania vyriekla, navonok nezmyselnú vetu. Muži sa pobavene uškrnuli.
"Indície ku knihe...hmmm...pochádzalo to...bolo...pôvod...podstata...hm...podstata som ja." Michael otvoril svoj notebook.Do vyhľadávača napísal "Kniha, ja." Vyhodilo mu dvestosedemdesiat titulov. Očami zbežne prebehol texty. Vystrel sa u usmial.
"Je to kniha "Ja robot",však? automatický vysávač je robot...podstata som ja" Vyhľadal si knihu v databáze a spolu s Ismanom začali po stránkach vyhľadávať kľúčové písmena, či slová. Prekvapene hľadeli na výsledok.
"Lara je to vzorec na výpočet rýchlosti zvuku vo vzduchu."
"Z tohto vzorca vyplýva, že pre rýchlosť zvuku, v suchom vzduchu platí nasledujúci vzťah: c = (331,82 + 0,61.t) m.s na mínus prvú, ak do vzorca dosadíte teplotu vzduchu na súradniciach miest udaných ďalším knižným kódom, dátumu a presného času, ktoré som určila, zašifrované numerickou šifrou, dostanete mesto. Jeho prvé písmeno je kľúčové, ak odhalíte všetkých dvadsaťsedem rovníc dostanete dvadsaťsedem písmen abecedy...tadáá...šifra." Muži prevrátili očami. Michael zafučal.
"Lara to je na dlhé hodiny výpočtov, kým získame súradnice k miestam a teplotu tých miest v určenom dátume...je to zdĺhavé." Lišiacky sa usmiala.
"Čo takto dohoda...Zahráme sa...dáme ti rébus, alebo hádanku odpovieš správne, odpovieme na tvoju otázku...a obrátene." Oči jej víťazoslávne zasvietili.
"Chcem vidieť záznam z banky zato vám dám kľúč, bez výpočtov...a potom sa môžeme aj zahrať." Navrhla.Isman vyšiel von z miestnosti. Keď sa vrátil podal jej svoj iPad. So zatajeným dychom sledovala záznam. Až po skončení sa konečne nadýchla a uľahčením sa jej zachvelo vnútro radosťou.
"Môj otec otec ich nezabil, práve naopak, pokúšal sa im pomôcť...dvíhal toho zraneného muža. Zistili ste jeho totožnosť...na základe otlačkov prstov, však? Držal ho okolo krku, zložil si rukavice, ten zranený mal na sebe vestu z koženky...ostali tam otlačky, však?" Agent Samers prikývol.
"Neviem kam šiel, ani prečo to urobil. Môj otec je excentrický, ale ešte nikdy neurobil niečo takého šialené." Ticho vysvetľovala. Zasypali ju otázkami. Odpovedala na ne bez zaváhania. Chcela,aby si mysleli, že spolupracuje:"Nie, v ten deň sa nedialo nič neobyčajné.Odišiel ráno, ako vždy. Nie, neviem kam chodil. Nevšimla som si nič zvláštne. Na ničom predo mnou nepracoval. Nikto k nám nechodil. Telefonoval často, ale neviem s kým, pretože vždy vyšiel z miestnosti. Nie, nezaujímalo ma to, prečo by som mala sledovať vlastného otca? Povedal mi, že musí odísť, ale nepovedal mi kam, ani prečo."
Keď konečne uspokojila ich zvedavosť, cítila sa unavená.
Michael ju požiadal o kľúč k šifre.Pár pokynmi v notebooku sa im otvoril text. Ďalšie rýchle pokyny na klávesnici, vypísali na monitore tabulátor. S mdlým, unaveným úsmevom mu podala počítač. Prikývol a stiahol si šifrovaciu tabuľku.
"Výpisky z kvantovej fyziky?" Nevychádzal z údivu Samers, keď zvedavo nahliadol do nekódovaného textu.
"Povedala som vám,že to nie je nič zaujímavé." Pokrčila plecami.
"Rozumieš tomu? Hlúpa otázka, nezostavila by si šifru za pomoci vzorcov z kvantovej fyziky, keby si jej nerozumela. Kto ťa to naučil?"
"Niečo otec, niečo sama."
"Chodíš do školy?"
"Nie, otec povedal, že by som sa tam príliš nudila, že sa oveľa viac naučím doma." Skonštatovala ticho.
"Neuvažoval o nejakej špeciálnej škole, pre nadané deti, tam by sa ti páčilo."
"Nebudem chodiť do školy, je to strata času." Odvrkla nepriateľský.
"Lara úmyselné zanedbávanie vzdelávacej povinnosti, voči zverenej osobe, je u nás trestné. Školská dochádzka je povinná." Podotkla Alice.
"Naozaj agentka Albiová? Stavíte sa, že pri posudzovaní výšky mojej gramotnosti, prejdem na plný počet bodov? On moje vzdelávanie nezanedbal, práve naopak. Viem toho viac, ako vy!" Posmešne ju zastavila. Alice na ňu zagánila,ale nestihla reagovať, pretože náhlivo vošla lekárka.
"Prosím odíďte.Potrebujem vyšetriť Laru!" Skupina agentov si vymenila znepokojené pohľady a opustila miestnosť.
Doktorka ju prezrela,vyšetrila a odobrala jej krv. S nechápavým pokrútením hlavy, vyšla z izby.
"Zhoršilo sa to? Koľko má času?" Priamo sa spýtal Samers.
"Nie, práve naopak. Teraz som dostala výsledky odberov z rána. Zlepšuje sa to. Po tej transfúzií krvi nastal úplný obrat, akoby...musím to poslať do laborky. Keď prídu výsledky budem múdrejšia, možno sa niekde stála chyba...nebudem si robiť zbytočné nádeje,ale ak sa niekde nestala chyba a chcem dúfať, že nie, tak je to neuveriteľné a Lara sa zotavuje."
"Ako to myslíte?"
"Jej krvinky sa vracajú do normálu. Trombocyty sú skoro na úrovni normálu, Erytrocyty sa vyrovnali a Leukogram sa začína normalizovať. Leukocyty nadobúdajú štandardný tvar, aj funkciu...aj ich počet sa znižuje. Je to neuveriteľné a nechcem robiť predčasné závery, kým nebudú tie ďalšie výsledky."
"Je niečo také možné, aby leukémia krvi zmizla len tak?!" nechápal Tomasher.
"Nie je to normálne, ešte nikdy som ani nepočula, že by sa niekto z leukémie krvi...podotýkam, posledného štádia ALL vyliečil za pár dni podaním jednej konzervy krvi...ak je to tak, musíme urobiť podrobný rozbor krvi. Možno to dievča v sebe má niečo, čo by dokázalo...ehmmm...to je fantázia!" mávla rukou s previnilýým úsmevom a pobrala sa späť.
"Vyzerá to,že naša malá kryptografka, má v sebe ďalšiu šifru." Zamyslene preriekol Isman a zahľadel sa na dievča cez sklenenú výplň dverí. Zvedavo ich pozorovala.
"Najvyšší čas zmiznúť." Pomyslela si.
"Vrátite mi môj notebook? Chcela by som pozerať nejaké videa,alebo niečo...nudím sa." Začala milo, keď sa vrátili do izby. Michael sa usmial, otvoril jej notebook a posadil sa vedľa nej.
"Čo rada pozeráš?" vrhla na neho pohoršený pohľad.
"Rada pozerám videa, smiešne videa, ale sama!" zafučala.
"Pozri na toto, to je moje obľúbené." Nevšímal si jej protest a vyťukal do klávesnice názov videa. Na obrazovke vyskočil reklamný banner.
"Úf! tieto reklamy sú otravné." Zahundral.
"Nechajte to!" Zavrčala a takmer mu vytrhla z rúk notebook. Premeriavala si reklamu na zoznámenie a otvorila stránku.
"Zaujímajú ťa zoznamky?" prekvapene vyhŕkol.
"Prečo nie,mám skoro pätnásť. Som zvedavá násť-ročná vo vývoji." Odvrkla a skúmala fotografie mužov. Michael sa zamračil.
"Mala by si si dávať pozor, mohlo by sa jednať o narušených, alebo pedofilných jedincov."
"Celkom určite sa jedná o nejakých...ehmm...no nemajú všetko, ako treba...Pozrite sa na tohto. Pohľadný chlap, vek dvadsať sedem. Prečo si muž, ako on dáva inzerát? Buď je príliš zakomplexovaný, psychický nestabilný a nedokáže nadviazať normálny vzťah, alebo je príliš arogantný a nič pre neho nie je dostačujúce. Má pichľavé oči, takže tipujem druhú možnosť." Skonštatovala. Zaskočený sa na ňu zadíval.
"Dosť realistická úvaha, na dievča tvojho veku." Vystrúhala grimasu, otvorila ďalšiu fotografiu a následujúci profil. Prezrela ešte zopár fotografií a zatvorila stránku.Vrátila sa a vymazala históriu prezerania.
"Prečo odstraňuješ históriu stránok?"
"Ocko nemá rad, keď si prezerám tieto stránky..ách! zabudla som,že ocko..." Zmĺkla. Zamračená odložila notebook.
"Som unavená,chce sa mi spať." Bez slova sa im obrátila chrbtom. Skupina s pochopením vyšla z miestnosti.
Lara si uvoľnene vydýchla. Zbavila sa ich a ocko jej poslal správu. Vytvoril ten reklamný banner. Bolo to ich dohovorené znamenie. Vyhľadal jej polohu, cez internetový signál, keď otvorila stránku. Vek prvého muža znamenal dátum. 2.7. To bolo zajtra. Vek druhého muža znamenal čas. Ráno o 4:0. Príde pre ňu a ona ho bude čakať. Vzdychla. Opäť ju zachvátila ľútosť nad stratou Erika. Pokúšala sa zaspať. Musela nabrať silu, aj keď sa cítila oveľa lepšie. Jej telo sa vracalo do normálu. Prebudila sa až večer. Pred nemocničnou izbou sedel uniformovaný policajt, ako dohľad, ale agenti sa neukázali. Oddelenie pomaly stíchlo a ponorilo sa do prítmia. V miestnosti sa odrážalo len slabé osvetlenie z chodby. O desať minút štyri, potichu vstala. Obliekla sa, jej oblečenia ležalo uložené v stolíku pri posteli. Opätovne sa už oblečená vystrela na lôžko a prikryla, aby náhodou niekto nenahliadol do izby a neuvidel ju sedieť na posteli. V miestnosti sa citeľne ochladilo. Pokles teploty znamenal, že o chvíľu odtiaľto odíde. Opatrne sa vzpriamila. Oblok otvorila dokorán, aby im nechala "indíciu", kadiaľ zmizla. Keď sa v rohu miestnosti objavil ohraničený útvar z bielej hmly, rezko zoskočila z lôžka a vzala do rúk notebook. Nemohla ho tu nechať, aby náhodou neodhalili ich správu. Boli príliš inteligentný a vynaliezavý. Pohľadom zaletela k dverám, aby sa uistila, že je sama a odhodlane vošla do hmly, ktorá ju vzápätí vtiahla a pohltila.
"Ocko prosím ťa, nech je to toto storočie, len nech je to toto storočie." Preletelo jej hlavou prv, ako ju zachvátila triaška. Prechod bol ťažký. Vždy bol ťažký. Najskôr ukrutná zima, od ktorej jej tuhla krv v žilách. Hneď za tým nasledovala neznesiteľná horúčava. Opantal ju pocit bez-tiaže, ktorý jej vytlačil vzduch z pľúc a okamih nato, ju strhla na kolena gravitácia. Zalapala po dychu a zvieranie v pľúcach popustilo. Zodvihli ju dve silné ruky.
"Lara...zlatko, si v poriadku?" Chabo prikývla a poobzerala sa okolo seba.
"Kde to sme?"
"Blízko mexickej hranice...nemohol som časový tunel otvoriť až za hranicou, nezvládla by si to...tvoje telo sa ešte len vyrovnáva s reakciou. Nezvládla by si viac,ako tisíc kilometrov za nano sekundu...ešte šťastie, že nemusíme skákať cez časové trhliny. Poď musím ti podať protilátku. Vylepšil som ju. Už to nebude také drastické, nebude...možno budeš mať silné bolesti hlavy, ale nič viac...a je stabilná, už po druhej dávke...nie je potrebné ju podávať, molekulárna štruktúra bude zachovaná. Odpusť Lara...stalo sa toho veľa, ale potreboval som peniaze, aby...vieš protilátka...a.." Prikryla mu rukou ústa.
"Ocko dáme to do poriadku, vrátime sa a urovnáme to...Len mi je ľúto, že zomreli tí dvaja policajti."
"Nečakal som, že ten blázon ich zastrelí...Nepredvídal som to. Je mi to hrozne ľúto, keby som bol, čo len tušil." Ľútostivo stíchol. Objal ju okolo pliec a viedol ju k chatrči, ktorá vyzerala na spadnutie. Uložil ju na biedne, provizórne lôžko.
"Oddýchni si zlatko...zajtra v noci nás prevádzač dopraví do Mexika. Tam budeme mať čas, si všetko naplánovať. Hneď ako pominú dôsledky reakcie, vrátime sa a všetko dáme do poriadku." Prikývla a unavená sa posadila na posteľ. Chvíľu ju ticho pozoroval.
"Erik...nezvládol to, však?" tlmene sa spýtal. Lare vyhŕkli slzy a pokrútila hlavou. Otec si k nej prisadol a objal ju okolo pliec
"Netráp sa zlatíčko...vieš, on odišiel už dávno. Rozlúčil som sa s ním ešte na druhej strane časovej trhliny. Vyrovnaj sa s tým. Nedokážeme oklamať zánik. Je to nemenná konštanta. Čo je mŕtve, mŕtve aj ostane. Nedá sa to zvrátiť. Boh mi je svedkom, že som to skúšal mnohokrát. Vždy mi to prinieslo len väčšiu bolesť a sklamanie. Nedokážeme preľstiť smrť."
V Lare sa uvoľnila hrádza smútku, ktorú potláčala celé hodiny. Rozplakala sa a plakala tak dlho, kým nezaspala v tých láskavých rukách, čo ju hladili po vlasoch a pevne objímali, aby odľahčili jej žiaľu.

Komentáre 6

aknit11 dňa 25.03.2014 - 09:03

Tak ešte kúštik Lary.Aby ste vedeli dievčence,čo za "schopnosti" to má :-)

tomicka dňa 25.03.2014 - 16:37

Aknit som prekvapenim vyorana,ako mys :-) Bude cestovat casom (clap)(clap)(clap) tak to sa neviem dockat.Pri tvojej fantazii nas caka urcite nejeden "nervak" :-O vsak ma vyhodia z prace (giggle) A bola perfektna s tou sifrou. Poriadne sa im kurilo z mozgovych zavitov :-) Zena ty si chodiaca encyklopedia (y)

nevetko dňa 25.03.2014 - 21:26

:-O:-O moje nervy počúvaj ma aknit ty si nejaká mimozemšťanka alebo chodiaca encyklopedia ? tomicka až sa s aknit stretneš dobre si ju prekukni ona nebude len taký obyčajný človek veď toľko info nemá ani jadroví fyzik . Ja ju tiež omrknem až sa stretneme (giggle). aknit klobúk dole si proste jednotka .(y)(y)(y)(y)Veď ma chytá panika až sa stretneme čo sa ja z tebou budem rozprávať veď ja som len obyčajná človečina . (giggle)

aknit11 dňa 25.03.2014 - 22:16

(rofl)(rofl)(rofl) Si dobrá Nevetko (rofl)(rofl)(rofl) Dievčence žiadne strachy,tykadla si nasadím len na maškarný ples (ak idem) (giggle) Inak som úplne normálna ženština,rozprávam sa o bežných veciach a vediem bežný život :-) Ďakujem dievčence,ste milé :-)

LanaSavara dňa 26.03.2014 - 17:30

No tak dievcene napisali presne to nad cim som premyslala :-D..... Ankit, kde Ty na tie veci chodis, fakt by som sa bala co by si si myslela o mne :-) tiez som len obycajny clovek so specialnymi zalubami kade tade, ale ku kvantovej fize ma to nikdy nejak nelakalo. Ale ked o tom pises Ty je to radost citat :-). Ale ta agentka je fakticky pripecena :-p , som zvedava ako ju usadis (giggle)

aknit11 dňa 26.03.2014 - 17:42

Kvantová fyzika je fuj! Nuda! Ale pri cestovaní časom, ju treba :-) Ja som skôr na chémiu,biochémiu a anatómiu :-) Ale keď sa musí, tak sa musí. Oprášiš mozgové závity, však sa niečo vykope :-) A čo nevykopem ja, vykope ujo Google :-) A neboj Lanka. Aj agentku nakopeme :-)