Skočiť na hlavný obsah

Lara 31

Pridal aknit11
dňa 24.09.2014 12:11

Ráno ju James informoval, že zavolal v mene čistiarne agentovi Samersovi do hotela. Keďže tam nechal v noci, značne indisponovaný, svoj znečistený odev a podľa jeho inštrukcií, ak sa odev nebude dať vyčistiť majú ho vyhodiť, tak aj vykonali. Len ho chceli o všetkom informovať. Lara poďakovala Jamesovi za jeho prezieravosť, bola značne vyčerpaná, takže všetko nedomyslela do detailov.
Odmietla sa s agentmi stretnúť, vracali sa domov. Chceli sa rozlúčiť a porozprávať. Vyhla sa tak stretnutiu s Ryanom. Jej matka ich informovala, že si neželá, aby sa k jej "neterke" približovali. Zvláštne ju pichlo pri srdci, keď si uvedomila, že ho už nikdy neuvidí...nesmie. Pre jeho, aj svoje dobro. Nikdy viac nesmel prejsť trhlinou, pretože by si zase dávkou ionizačného žiarenia, aktivoval niektoré pamäťové centra a na všetko si spomenul. Skôr, alebo neskôr by to s nimi dopadlo veľmi zle. Ryan dôveroval systému a vládnemu usporiadaniu. Veril svojim ideálom a veril v pravdu a spravodlivosť. Ona vedela, že to nie je vždy až také dokonalé. Možno niekde na prostriedku, ako sa komu momentálne hodilo...politika, ako vždy to bolo o vládnutí.

Prebudilo ju rinčanie zbraní. Skočila na rovné nohy, pripravená zabíjať. Bola vo svojej izbe, stála bezradná vedľa postele, zaliata potom. Uchopila si hlavu do dlaní a zastonala. Zvuk, pri ktorom sekera odťala Ianovi hlavu v jej ušiach neustále rezonoval. Zúfalo sa rozplakala.
"Bol to len sen Lara..." Utišujúco zašepkal James na monitore televízora v podobe Kiliana.
"Viem, ja...nedokážem sa toho zbaviť...zbláznim sa."
"Lara máš problém, musíš si vyhľadať pomoc. Následky šoku, signalizujú posttraumatickú poruchu správania...nočné mory a halucinácie sú toho sprievodnými príznakmi...sú to už tri mesiace Lara a každá noc sa opakuje...neodkladaj to viac", dohováral jej ustarosteným hlasom
"Zvládnem to. Zbavím sa toho, časom!" zasyčala odhodlane. Prehodila si župan a vybrala sa do kuchyne. Uvarila čaj a horúci chlipkala, snažiac sa upokojiť.
"Ste v poriadku?" ozvalo sa ticho za ňou.
"Nemôžete spať Kilian?"
"Prebudil ma váš krik, ako ostatne, viac krát za posledné mesiace." Preriekol vážne.
"Mrzí ma to, mám nejaké zvlášť ťažké obdobie.." Pokúsila sa o úsmev a nohou mu odsunula stoličku a očami ho vyzvala, aby si prisadol.
"Stratili ste na bojisku priateľov?" zaujímalo ju. Vzdychol a pomaly prikývol.
"Ako ste sa s tým vyrovnali?"
"Čas za-lieči veľa rán...a musíte si to prestať vyčítať..vyčítať, že ste nažive a on je mŕtvy." Precítene hlesol.
"Aj keď zomrel kvôli mne? ...videla som ho umierať." Oči sa jej naplnili slzami.
"Lara, vybral si. Bol to jeho osud...s tým, že sa zožeriete zvnútra, jeho obeť vyjde navnivoč. Musíte sa pozbierať...musíte si odpustiť, ak je to váš priateľ, toto by nechcel." Dohováral jej. Obaja mlčali a uvažovali.
"Ak chcete, odvediem vás na jedno miesto. Možno vám to pomôže. Chodil som tam často."
"Psychiater?" kyslo zmrštila nos.
"Lara sú to lekári pre ľudí. Nie je hanbou vyhľadať si pomoc. Hanbou je, si ju nevyhľadať....Toto je skôr podporná skupina. Ľudia s posttraumatickým šokom, obete únosov, či príbuzný zavraždených obetí, vojnový veteráni...rôzne, ale v podstate sú to všetko ľudia, čo prežili hrôzu, ktorá navždy zmenila ich život."
"Možno by som sa tam mohla pozrieť", pripustila váhavo.
"Kedysi tu bol na tieto situácie... môj ocko, ale...tiež ho už niet..." Smutne sa usmiala.
"Chcete o tom hovoriť? Som dobrý poslúchač, viem zo skúsenosti, že to pomáha." Ticho ju povzbudil.
"Veľmi ani niet o čom. Zomrel a ...nič viac."
"Bol chorý?"
"Nie, bol zavraždený." Zašepkala. Kilian na ňu dlho mlčky hľadel, jemne sa zachmúril.
"Videli ste ako...", nepýtal sa, iba jednoducho skonštatoval.
"Chytili jeho vraha?" Pokojne pokračoval.
"Nestihli ich chytiť, zomreli..." Vstala a položila šálku na pracovnú dosku. Pobrala sa do svojej izby. Už sa nechcela rozprávať.
"Všetci, to koľko ich bolo...a ako zomreli?" Prekvapene vyhŕkol jej chrbátu. Prudko sa k nemu obrátila, až sa župan okolo nej zvíril. Pohľad tých prenikavých oči mu na tele vyvolal mrazenie.
"Bolo ich sedem a...mali nehodu!" Neľútostne, pomaly prehovorila a stratila sa vo svojej izbe.
Nedokázala viac zaspať a tak sa vybrala do pivnice. Prinútila sa pracovať. Preberala staré poznámky svojho otca. Už pred troma týždňami urobila chemickú analýzu ampulky "séra", ktoré jej podával otec. Ian mal pravdu. Čoraz viac sa zahlblovala do otcových poznámok, tým viac bola sklamaná a roztrpčená. Otec jej naozaj podával sarnamid. Použil jej telo, ako výrobňu protilátky. Kdesi v kútiku duše sa presviedčala, že to musí mať vysvetlenie, že to nerobil úmyselne, ale čim viac toho zisťovala, tým viac sa utvrdzovala v tom, že otec na nej experimentoval. Vždy po svojich výskumoch jej vymazával pamäť. Nedokázala pochopiť, prečo to robil. Chápala prečo, ale prečo jej to nepovedal? Ochotne by s nim spolupracovala. Postupne sa jej spomienky vracali. Všetky. Bola zúfala a zradená. V nasledujúcich dňoch naozaj navštívila podpornú skupinu. Nič nehovorila, nikto ju nenútil niečo hovoriť, iba počúvala. Navštívila ich aj o pár dni a potom zase. Prešli ďalšie tri mesiace a postupne sa začala zo všetkým vyrovnávať. Vrhla sa do práce a zase začala cestovať cez trhliny. Často navštevovala Leonarda da Vinci, Pascala, madam Currie, ale aj Einsteina a mnoho ďalších umelcov a vedcov. Podarilo sa jej zmenšiť pulzné delo do "cestovnej formy". Po siahodlhých polemizačných diskusiách, s Einsteinom a madam Currie, ktoré neraz naberali na intenzite, takže hraničili s hádkou, sa jej to nakoniec podarilo. Nebolo väčšie od bežného revolvera. Stabilizovala jadro, takže nebolo viac také agresívne reakčne, ani sa neprehrievalo. Nedokázalo síce molekulárne rozložiť objekty vo vzdialenosti päťsto metrov, ale dokázalo odstrániť prekážky, akéhokoľvek materiálu, či omráčiť protivníkov. Uvažovala, že navštívi otca v minulosti a konfrontuje ho. Bude žiadať vysvetlenie, neskôr ten nápad zavrhla. Ešte stále na neho bola nahnevaná a nedokázala mu odpustiť. Zapracovala aj na časovači a neustále ho zmenšovala. Rozobrala Ianov časovač, opravila ho a použila jeho vyspelejšiu technológiu, takže ho nakoniec vmestila do malého prívesku na retiazke. Odvtedy ho zo sebou neustále nosila. Venovala sa aj naďalej lukostreľbe, jazdila na koni a vyvíjala protilátku, aby sa zmiernili účinky žiarenia pri prechode trhlinami, pre bežných "smrteľníkov". Tento výraz použil James. Upozornil ju, že vzhľadom k informáciach a poznatkoch o jej bio-štruktúre a kapacít oboch hemisfér, ju za "obyčajného smrteľníka" viac nepovažuje. Podarilo sa jej prelomiť ochranné šifry malého mikro-disku, ktoré zanechala v dvanástom storočí Ianova matka. Ak to vôbec bola Ianová matka. S odstupom času, ako si spomínala na všetky detaily, uvedomila si, že Ian bol skutočne Ian a to dieťa, čo počal, bol jeho potomok. Nevedela kam, ani prečo zmizla tá žena. Nedokázala rozlúštiť dáta. Písane v jazyku, ktorý sa doposiaľ nepoužíval na zemi. To ju navádzalo na množstvo šialených teórií o ktorých si zakázala fantazírovať. Boli to len teórie a nezakladali sa na nijakej skutkovej podstate. Prinútila sa vrátiť do svojej roviny a pokračovať v tom, čo vedela. Prišla nato, že mikro-disk ma neskutočne veľkú kapacitu a výkonnosť, čo ju motivovalo prerobiť "Jamesa" na cestovnú formu. Mikro-disk mal samostatné dobíjanie batérie cez mimoriadne malý, ale zato výkonný solárny panel, čo znamenalo pre Jamesa nevyčerpateľný zdroj energie. Bol zo dňa na deň samostatnejší. Učil sa prirýchlo. Označenie "umelá inteligencia" začínalo v jeho prípade naberať skutočne reálnu podobu. Znamenalo to pre ňu v tomto ťažkom období, veľa. Dokázala sa s nim rozprávať úplne o všetkom, radiť, polemizovať, hádať. Dostal ju z pochmúrnych depresií a pomohol jej prekonať traumy a pocit viny. Stal sa jej neoddeliteľnou súčasťou a priateľom. Uspela poviazať všetky jeho obvody a to, čo kedysi používala ako časovač, prerobila, ako obal pre Jamesa. Posilnila ochranné kryty na časovači, aj na svojom prenosnom "Jamesovi", aby v prípade nárazu, či úderu nedošlo k poškodeniu. Jej malé náušnice a spona vo vlasoch, obsahovali kamerové systémy, takže boli jeho očami a ušami. S Kilianom si tiež vybudovala zaujímavý vzťah. Rozumel jej, na nič sa nevypytoval, ale stačilo, aby na ňu pozrel a vedel v akej nálade sa nachádza. Vždy to prešiel s pozdvihnutým obočím a po chvíli ju počastoval kúsavou poznámkou. James sa na tom výborne zabával, až mu častokrát musela pripomenúť, že mu vypne energetické zdroje. Kilian sa vôbec nepozastavoval nad "samostatnosťou Jamesa", bral ho ako samozrejmosť. Už dávno si uvedomil, že dievčina, ktorú má na starosti, nie je obyčajne dievča v pubertálnom veku. Génius vo viacerých smeroch, s veľmi čudesnými názormi na svet a správaním cynika, avšak už niekoľkokrát sa presvedčil, že pod chladným, vecným povrchom, tlčie veľmi statočné a citlivé srdce. Nepripadalo mu zvláštne, že vyvinula počítač, ktorý samostatne pracoval, dokonca sa s ňou hádal. Bolo génius, pripadalo mu prirodzené, že dokáže skonštruovať veci o ktorých väčšina ľudí nemala ani potuchy, že by mohli existovať. Veľakrát Jamesa podporoval, aby sa spojili proti Lare, lebo ako povedal, na jej ostrý, drzý jazyk potrebujú spojenectvo. Jedného dňa po ďalšom "tréningu" na ulici, keď so smiechom bežali pred políciou, jej navrhol, aby trénovali spoločne, ale niekde v ústraní. Vraj je pristarý nato, aby sa klbčil s chuligánmi a večne utekal pred policajnými hliadkami za výtržníctvo. So smiechom súhlasila a tak začali trénovať v pivnici. Ukázal jej techniky, ktoré nepoznala a ona ho naopak učila to, čo nevedel on. Najskôr ho učila zaobchádzať dreveným kolom, ktorý pripomínal meč. Bol obitý plechom so závažím, aby mal skutočnú váhu meča. Dva mesiace ho drela základné techniky,silnejšou rukou, potom pridala aj druhu ruku. Neraz sa v pivnici ozývalo rytmické klepanie dreva, keď koly na seba udierali.
"Pravá ruka, ľavá, pravá, pravá, výpad vpred ...pokľaknúť, bodnúť vzad...ste ako slimák Kilian! Otočka, pravá ľavá, ľavá...výpad do boku...pravá...teraz idem na ostro, nešetrím vás Kilian...dostanete výprask, ak sa nesústredíte...sústreďte sa, práve som vás prebodla!"
Po ďalšom mesiaci priniesla niekde zo zadu skutočné meče.
Oslávila svoje šestnáste narodeniny. Úspešne sa vyhýbala akémukoľvek kontaktu s Ryanom, aj keď sa s ňou snažil spojiť. Volal jej pravidelne aspoň jeden krát za mesiac, ale vždy presmerovala hovor na svoju matku. Dokonca opätovne navštívil Paríž, ale vyhla sa mu tým, že odcestovala do Londýna na "dovolenku". Prešiel rok od udalosti v dvanástom storočí. Matku v poslednom čase takmer nevídala, pretože chcela dokončiť svoju kolekciu, jej prezentáciu a uvedenie na trh. Neprekážalo jej to. Takýto "voľný" vzťah im vyhovoval. Nevypytovala sa Lary nato, ako trávi svoj voľný čas a ona ju nezaťažovala zbytočnosťami. Akoby v skutočnosti ani spolu nežili.
Kilian ju vzal na nočného klubu. Ako predpokladal ešte nikdy sa v noci nebola zabávať, ak nerátal recepciu, ktorej sa zúčastnili takmer pred rokom. Zoznámil ju so svojimi priateľmi, aj bratrancami a sesternicami s ktorými často chodieval von, keď nebol v službe. James prekvapený skenoval jedného za druhým.
"Ten vľavo je bývalý vojak s Kilianovej jednotky, ostatný nemajú nikde žiaden zápis v štátnej správe. Sú to študenti, študentské pasy, intrák...tamten Sancor má záznam za výtržníctvo a vzadu jeden manik menom Asterdam, teda asi to nebude meno, ale prezývka, predáva substi...ale inak v pohode...a Dj Micro je tiež našmrkaný, v pravom vrecku ma podozrivú substanciu, pevného skupenstva, zrejme koks..." Informoval ju James.
"Budeme sa iba baviť, nič viac...nikto nás tu nezaujíma...okej, James?" Ticho hlesla.
"Mlčím, ako hrob...iba budem tíško pozorovať správanie homo sapiens sapiens...." Dlho to nevydržal.
"Zaujímavý efekt Lara..všimol som si, že väčšina samičiek neoanthropus (človek rozumný, dnešný neofic. výraz ), vystavuje svoje mliečne žľazy na obdiv...tým sa jednoznačne snažia prilákať samcov...cicavce majú zrejme v podvedomí zabudovaný, sací reflex a tým, že samičky cicavcov predvedú svoje mliečne žľazy, vylučujú dostatok feromónov a využívajú hmatové a čuchové vnemy okolia...ehmm...vyvolávajú u samcov nervové vzruchy, ktoré aktivujú hypofýzu a ostatné žľazy s vnútornou sekréciou, tým dochádza k uvoľňovaniu a vyplavovaniu testosterónu i adrenalínu, zvýšeniu libida, následne dochádza k páreniu. Ách! Tak takto to funguje...všimni si tu tmavovlásku, má dokonca upravené mliečne žľazy silikónom...mala by si si tiež kúpiť spodné prádlo so zväčšovacím vizuálnym efektom tvojich mliečnych žliaz... musím ti zopár objednať cez internet."
Lara vyprskla do smiechu. Kilian sa k nej s rozžiarenými očami a úsmevom nahol.
"Čo povedal?"
"Že mi kúpi cez internet push-up pod-prdu, lebo nevystavujem dostatočne na obdiv svoje mliečne žľazy, aby som prilákala pozornosť samcov..." .
"Myslím, že je to všetko tak akurát, nepotrebuje zväčšovacie efekty, ver mi James v tomto sa vyznám...celkom určite priťahuje pozornosť väčšiny samcov v okolí." Odvetil jej pri uchu, aby ho James počul a zachechtal sa. Zabávali sa až do tretej hodiny rannej. Usúdila, že je dostatočne unavená, aby padla do postele. Rozlúčili sa s novo-získanými priateľmi a Kilian ju doviezol domov.
Raňajkovala, keď dobehla zdesená Jacqueline.
"Prepáčte, že meškám, ale je polovica mesta uzatvorená, kvôli tomu extrémistovi, strašné, čo sa v dnešnej dobe robí...to je ...som zdesená, on tým ľuďom jednoducho stínal hlavy..." Kilian prekvapene zodvihol obočie, prekvapený vstal a prešiel do haly, kde zapol televízor. Lara naďalej prežúvala a nič nekomentovala.
"Myslím, že ťa to bude zaujímať Lara." Upozornil ju James v náušnici. Zafučala.
"Nezaujíma ma nejaký magor, čo stína ľuďom hlavy." Odvrkla.
"Tento ťa bude celkom určite zaujímať..." Znechutená vstala a ešte s chlebom v ruke prešla do haly. Pohľad na tvár araba v nej vyvolal búrku emócií. Chleba jej vypadol a iba civela na monitor. Rozochvenou rukou si prešla po tvári, pretrela si oči, akoby im nechcela uveriť. Meravá zodvihla chleba a vrátila sa stolu. Ďalšie zábery ukazovali miesta prikryté plachtami, kde ležali telá obeti tohto masakru. Nikto nevie, kde sa vzal, ale v amoku bežal po ulici a jednoducho stínal všetko, čo sa dostalo do jeho dosahu. Kým ho polícia zneškodnila, sťal šiestich ľudí. Moderátorka situáciu dramatizovala a popisovala stav "vraha". Podľa všetkého bol úplne dezorientovaný, kričal a vrieskal, keď ho polícia izolovala a vystrelila ranu do vzduchu. Pustil meč, vrhol sa na zem, kde schúlený zavíjal. Ďalší záber ukazoval, ako sa metal, bez zmyslov, keď ho chceli naložiť do auta, takže mu museli podať sedatíva. Lara vzdychla. Mlčky si natrela ďalší kúsok chleba.
"Poznáte ho Lara?" ticho sa vyzvedal Kilian a opätovne si prisadol k stolu.
"Prečo myslíte?" Nezúčastnene prežúvala. Otvorila kryt na displeji.
"James analýzu miesta, polaritu, tepelný sken za posledných dvadsaťštyri hodín, stav ionizačného žiarenia aj úroveň elektromagnetickej energie. Priprav mi podklady o chvíľu som dole." Ticho zadala príkaz a venovala sa svojej hrianke.
"No vás tak niečo nevydesí, napadá ma len jedno vysvetlenie...poznáte ho." Na chvíľu zachytil v jej očiach bolesť. Zodvihla sa a odniesla zvyšky jedla, aj riady do kuchyne. Poďakovala sa Juliette a zamierila ku schodom do pivnice.
"Kedysi dávno popravil môjho priateľa...ale vtedy mal sekeru..." Hlesla ticho a pobrala sa dole schodmi. Kilian vyskočil a rozbehol sa za ňou.
"Lara, musíme ísť na políciu. Musíte vypovedať...a.."
"To nie je potrebné, o pár hodín umrie." Pokrčila plecami a zadala prístupový kód.
"Čo..ako to môžete vedieť? Dúfam, že sa nechcete pokúsiť ho..."
"Zabiť? Nie, už umiera...bolo by to zbytočné mrhanie energie...majú v sebe...ehmmm...jednoducho o pár hodín umrie veľmi nepríjemnou smrťou." Otvorila dvere.
"Mali by sme informovať políciu, že sa pokúsi si siahnuť na život, má jed, alebo niečo také?"
"Je to zbytočné Kilian, už to začalo a nič to nedokáže zastaviť...verte mi, už som to videla...a teraz ma nechajte, musím niečo...musím pracovať!" zabuchla mu dvere pred nosom.
"Čo myslíš Lara? Vypadol cez trhlinu?"
"Ako inak, máš tie údaje? ...pozri, pokles teploty, vysoké hladiny ionizačných žiarení, zmena polarity aj elektromagnetický nárast...jednoznačne vypadol z trhliny, otázne je, ako sa otvorila...kto ju otvoril!"
"Predpokladám správne, že máš podozrenie, že tu pobehuje ešte niekto ďalší s časovačom...niekto podobný, ako bol tvoj ženích?!" Prikývla.
"Pôjdeme sa pozrieť na to miesto. Aké sú hodnoty? Dúfam, že je zatvorená...mohlo sa stať, že ten chlapík vypadol úplne omylom...a mohlo sa stať, že ho niekto zámerne prestrčil cez trhlinu, aj keď neviem, aký by to dávalo zmysel....a môže sa stať, že je ešte otvorená a vypadne niekto ďalší...."
"Je zatvorená, nikto ďalší odtiaľ nevypadne..." O tri hodiny neskôr Kilian zabúchal.
"Lara, otvorte...máte návštevu." Vrhla pohľad na monitor.
"Je tu detektív Dirmasel aj s detektívom Manerviene..."
"Hmmm...to bude ešte zaujímavé. Noal s Nathanielom, ktovie, čo chcú." Skontrolovala časovač, aj svoje "hodinky".
"Protokol dva, zablokuj východy. V prípade núdze, protokol sedem, evakuačný." Ticho prehovorila, otvorila trhlinu a preskočila do svojej izby, ktorú predtým skontrolovala kamerou, aby mala istotu, že je prázdna. Nahodila strojený úsmev a zišla dole schodmi.
"Ale, ale to sú k nám hostia..." S drzým úškrnom ich vítala. Kilian nechápavo vrhol pohľad smerom k pivnici, ale nič nekomentoval.
"Ahoj Lara, dlho sme sa nevideli. Vyzeráš vynikajúco, vyrástla si..." Začal Noal.
"O vás sa to nedá povedať, vyzeráte dosť ehmm...unavene, zrejme pracovné vyťaženie...čo vás za mnou privádza? Kávu?" Ponúkla im.
"Nie, vďaka...predpokladám, že si videla správy?" Začal Nathaniel váhavo.
"Myslíte toho maníka, čo si na ulici spravil súkromné popravisko?" Cynicky sa uškrnula, keď obaja prikývli.
"Uniká mi pointa, kde v tom figurujem ja...máte obete, máte vraha...tadááá! Prípad vyriešený."
"Ten muž nie je tak celkom pri zmysloch."
"No, aj bez nejakej siahlo-dlhej psychiatrickej analýzy si viem celkom obšírne predstaviť jeho duševný stav." Odvetila nahlas a zase sa chladne usmiala pri spomienke, čo jej preletela hlavou.
"A to ste ešte nevideli Ryana, ako hysterický vrieskal, keď prepadol cez trhlinu, na jeho stranu.Tento sa ešte správa celkom pokojne, aj keď si viem hravo vybaviť, ako musel vystrájať, keď ste ho chceli napchať do policajného auta so sirénou a majákmi." Pobavená si pomyslela.
"Ide o to...že hovorí akýmsi čudným jazykom...a...náš tlmočník...arabský hovoriaci, mu nerozumel. Vraj rozpráva nejakým zvláštnym dialektom...a..."
"Prečo si myslíte, že ja by som mu mohla rozumieť?" Vytiahla pekne formované obočie do oblúka.
"To si nemyslíme...ale keď sme mu dali papier a pero, najskôr si to všetko obzeral, ako keby nič také nikdy nevidel...a...potom nám dal toto..." Podal jej list papiera v plastovom obale na dôkazy. Lara vzala do ruky papier a zadívala sa na kresbu. Na obrázku bola ona v odeve rytiera s krížom na prsiach, mečom v ruke, s rozviatými vlasmi a hnevom v očiach. V rohu bolo napísané šajtan (diabol).
"Hm...zaujímavé umelecké nadanie, čo s tým?"
"Nepripomína ti tá osoba niekoho?"
"Pripomína, vyzerá, ako ja...všimnite si detail hnevu v tvári...naozaj ma talent...škoda, že ho nebude môcť využiť." Skonštatovala a podala im papier.
"To je všetko, čo nám k tomu povieš, že má talent?! Tlmočník povedal, že ten nápis zrejme znamená šajtan- diabol, ale nebol si istý, vraj je to tiež nejaký dialekt...a..."
"Čo chcete, aby som povedala? Že ho poznám, alebo že viem, prečo to urobil, či prečo ma nakreslil? Nevidela som ho, akoby som mohla vedieť, či ho poznám?"
"Tak budeš taká "láskavá" a pôjdeš s nami? Pozrieš si ho, možno si spomenieš a pomôžeš nám s identifikáciou."
"Zatknete ma, ak odmietnem?" Drzo pokúšala.
"Nie Lara, prizývame ťa na konzultáciu...zatiaľ."
"Ehmm...ak si dobre spomínate máte súdny príkaz "nepozývať" ma na konzultácie."
"To je síce pravda, ale vzhľadom ku skutočnostiam a dôkazom spojitosti, tu máme súdny príkaz na tvoje predvedenie. Zatiaľ na konzultáciu, či prípadnú identifikáciu. Lara, nechceme od teba nič sveto-borné. Pozrieš sa na neho, povieš nám, čo vieš, či nevieš a pôjdeš po svojom. Tak to nekomplikuj, prosím...chcem ti pripomenúť, že my sme ťa do tej pasce nedostali...nemáš dôvod sa na nás hnevať. Naopak, ja som kontaktoval Havranjevi a upozornil ho, že budeš mať problémy...." Ticho, naliehavo jej dohováral Nathaniel.
"Hmmm.. tak vám zrejme dlhujem ospravedlnenie a láskavosť. Dobre, ideme Kilian? Pôjdeme za vami a nebadane vojdeme. Nerada by som sa ocitla v správach."
"V poriadku..." Obrátili sa na odchod. Vo dverách sa Nathaniel uškrnul.
"A Lara...podľa možnosti, nikomu nelám nos, ani nič podobné, už nemáš imunitu..." S úsmevom prikývla.
Cez večne preplnenú halu sa pretlačila a zamierila do kancelárie detektíva Dirmasela.
"Ahoj chlapci..." Zarazila sa. Miestnosť bola plná mužov.
"Íha! Celé protiteroristické, aj Inter-pol je na nohách, čo?" Uškrnula sa. Muži na ňu civeli.
"Tá podobá je neuveriteľná." Hlesol jeden.
"Že? Veď som vám povedala, že má talent, tak kde je náš umelec? Pozriem na neho, poviem, že ho nepoznám a pôjdem po svojom!"
"Nevšímajte si akékoľvek provokácie, ani drzé poznámky, je jednoducho taká!" Upozornil Noal kolegov.
"To nebolo pekné detektív, náhodou som milé, mladé dievča..." Noal provokačne zodvihol "dotyčný" papier a ukázal na nápis.
"Šajtan! Ten manik to vystihol presne." Venoval jej vyzývavý úsmev, akoby očakával, že bude nasledovať slovná prestrelka.
"Kde je?" spýtala sa už vážne. Nathaniel vstal.
"Je vo vyšetrovačke...nebude ťa vidieť." Voviedol ju do vedľajšej miestnosti. Cez sklo pozorovala saracéna. Obzeral si miestnosť, jemne sa dotýkal stien, stoličky, stola. Do svetla hľadel a potom si so strachom zakrýval oči. Fascinovalo ho sklo, ktoré z jeho strany vyzeralo ako zrkadlo. Klopkal naň, dýchal a oblizoval.
Nathaniel znechutene cúvol. Lara si všimla, že ma na rukách červené fľaky. "Dostavujú sa následky ožiarenia, prišiel jeho čas...čo je raz mŕtve, mŕtve aj zostane." Pomyslela sa.
"Je to magor!" zasipel Nathaniel a ešte viac cúvol. Lara sa zasmiala. Nakoniec sa zadržaný posadil a zase poobzeral, poškriabal si červený fľak a položil ruky na stôl.
"Môžem ísť za nim?"
"To nie je dobrý nápad, nie je spútaný a je ešte stále dezorientovaný."
"Dokážem sa o seba postarať detektív." Usmiala sa.
"Nech ide." Prehovoril za ich chrbtom Noal. Kilian sa na ňu pozorne zadíval.
"Lara, však neurobíte nič, čo by znamenalo problémy." Ticho ju požiadal.
"Netrápte sa Kilian, som v pohode." S úsmevom vyšla z miestnosti.
"Ona ho pozná však?" Zaujímalo ticho Noala. Kilian prikývol, ale všetkým sa v tej chvíli naskytol dôkaz, že tí dvaja sa poznajú. Strážnik jej otvoril dvere. Hneď ako ju väzeň zazrel, trhol sa tak prudko, že sa prevrátil aj so stoličkou. Cúval pred ňou sediac na zemi, zhrozený šeptal "Šajtan, šajtan!" až kým nedosiahol múr. Keď videl, že nemá kam cúvnuť, vrhol sa na kolená a oprel čelo o zem, akoby sa modlil.
"Milosť, daj mi milosť..." Žobronil. Lara si prekrížila ruky na prsiach a zabodla chladné oči do kľačiaceho muža. Po chvíli nesmelo zodvihol hlavu, pretože sa nič nedialo. Ukazovákom ukázala na stoličku. Posadila sa za stôl a ukazovákom ho privolala. Opatrne sa zodvihol a obozretne posadil.
"Ako ťa vtiahlo moje peklo?" Prehovorila ticho stredovekou arabčinou.

Nathaniel zalapal po dychu.
"Ona mu rozumie, hovorí jeho jazykom!"

"Odrazu ma zachvátila zima a dopadol som na tom zvláštnom kameni, všetci tí démoni na mňa útočili...je to môj trest, zato, čo som urobil?! Vzala si ma do svojho pekla?"
"Oslobodím ťa od tvojho hriechu, ak mi odpovieš. Kto bol vedľa teba, keď ťa vtiahlo peklo, niečo zvláštne si musel vidieť, cítiť."
"Bol tam rytier, templár s ktorým som zápasil...a mal podobný šperk, ako ty vtedy...padol mi do oka, lebo mi...to pripomenul, potom sa to stalo..."
"Kde presne a kedy?"
"Štvrtého júla medzi Hattinskými rohmi, bolo niečo pred poludním, temla sa bránili, ale víťazili sme..." Skrúšene rozprával.
"Vieš ako sa volal ten rytier? Poznal si ho?"
"Oslovovali ho sir Janus...dovtedy som ho nikdy medzi nimi nevidel, tých najudatnejších sme poznali...viac neviem...dovolíš mi teraz odísť? Vrátiť sa domov?" prosebne šeptal. Lare sa ho uľútostilo.
"Nemôžem ťa vrátiť domov...moje peklo už začalo svoju skazu. Zomieraš. Tvoje telo horí zvnútra. Tvoja koža červenie a začínajú sa ti nalievať pľuzgiere. Tvoja krv sa zmení na vodu a začne vytekať zo všetkých telesných otvorov, srdce zhorí. Budeš mať bolesti a pomaly v hrôze umierať...bude to trvať veľmi, veľmi dlho." Vymenovávala mu. S úľakom na ňu hľadel, potom sa vrhol na zem.
"Milosť, daj mi milosť!" Žobronil. Vstala a ustúpila.
"Môžem ťa oslobodiť, môžem ti dať dovolenie, ukončiť to sám...a zomrieš, ako bojovník." Muž sa pozviechal zo zeme. Vtedy mu dopadla prvá kvapka krvi z nosa, na jeho ruku. Vytreštil oči a vyľakaný si utrel nos do rukáva.
"Už to začalo...máš svoju dýku?" Prekvapený na ňu hľadel.
"Ty o tom vieš? Vieš... si predsa šajtan..." Zašepkal v úcte.
"Dávam ti dovolenie to ukončiť sám, zomrieš ako bojovník so cťou, tvoje telo dopravím domov, pochovajú ťa s ostatnými bojovníkmi." Ticho slávnostne prisľúbila. Muž odstúpil a hlboko sa jej poklonil. Úklon mu opätovala a bez ďalších slov vyšla.
Vošla do miestnosti k detektívom, ktorý naďalej pozorovali zajatca. Kľačal na zemi a modlil sa. Postavila sa s prekríženými rukami za sklo a hľadela na neho.
"Ty mu rozumieš a poznáš ho! Vodila si nás za nos!" zasyčal jej nahnevaný Noal pri uchu. Ukázala bradou na moslima, práve vo chvíli, keď sa im obrátil chrbtom. Noal sa so záujmom zadíval na muža, nerozumel, čo to zase robí, kým sa zase neotočil čelom k nim.
"Čo to má v ruke...zastavte ho, má nôž!" zreval Noal a vyletel z miestnosti, práve vo chvíli, keď si jeho väzeň vrazil dýku do srdca.
"Mier s tebou Saracén! Odpúšťam ti. " Zašepkala a pobrala sa za nimi. Strážnik šokovaný odomykal vyšetrovaciu miestnosť, ale kľúče mu vyvedenému z miery, spadli na podlahu.
"Podľa možnosti sa ho nedotýkajte, je ožiarený. Každý kto sa ho dotýkal musí prejsť dekontaminačným procesom a senzormi na stanovenie výšky radiácie. " Prehodila ticho a pobrala sa cez chodbu. Kilian sa za ňou rozbehol. Nasledoval ho Nathaniel. Neopovážil sa jej dotknúť, pamätal si ako dopadol jeho kolega, keď sa jej nečakane dotkol, ale zastal jej cestu.
"Kam si myslíš, že ideš?" zavrčal.
"Na miesto, kde sa to stalo...má chorobu z ožiarenia, čo myslíte, kde to na-lapal...môže tam byť niečo, čo..."
"Počkaj, povedal ti niečo?! Čo ti vlastne povedal, musím povolať posily, protichemickú jednotku...stoj, ani sa nehni!" zavelil prísne a vytiahol telefón.

Komentáre 6

aknit11 dňa 24.09.2014 - 12:15

Tak ďalší, aby ste mali o čom rozmýšľať :-)

Lenka R dňa 24.09.2014 - 15:32

wow , úžasné !!!
Janus - nebude to Ian?
Som mooooc zvedavá na ďalšie pokračovanie .
Píšeš naozaj pútavo a čítanie tvojich románov je prudko návykové (giggle)

LanaSavara dňa 24.09.2014 - 20:29

No do Rima
tiez ma napadlo Janus _ nebude to Ian. Prosim, prosim. Aj ked sineviem predstavit tu koubojku medzi hviezdickovym slipkacom a Ianom :-D
Ano toto je prudko navykove :-D a jedina liecba je citanie dalsich dielov :-)

tomicka dňa 24.09.2014 - 21:20

Waw! Waw! Waw! Zase som unesena (y) James a jeho opis "prilakavania " samcov, som sa nasulala a ked jej chcel objednat push-ap, mam dost (giggle) aby prilakala samcov. A Kilian sa mi nezda, nebude to nahodou dalsia konkurencia Ryanovi? A fakt by si nam mohla vzkriesit Iana. Teraz zase rozmyslam, ze preco vypadol saracen z dvanasteho storocia, ze kto to otvoril :-O no, hrozne, dievcence podobne ako vy trpim, abstinencia je hrozna vec. Len nakukam, nakukam a to sklamanie, ked nic nie je ;-( este ze nas aknit nenechava dlho trapit :-)

nevetko dňa 24.09.2014 - 23:04

jújúúj ďalší prúser . chúďa moje toto je príbeh v ktorom ani šajn nemám ako by to mohlo pokračovať aknit ty si proste ala supiš pupiš bomba skvela Spisovatelka(y)(y)(y) (y) . babulky moje ja volajako nestíham a ide ma šlahnuť keď ráno nakuknem a nemôžem sa k tomu aj do večera dostať .:-(:-( aknit ty si ma tak dobláznila ja som sa normálne rozhodla zháňať mužovi hviezdičkové plkotky .(giggle) potom vám dám vedieť ako mu pristanú .(giggle)(giggle)(giggle)

elca5 dňa 25.09.2014 - 12:59

jeej nemusela som ta nahanat aby si pridala ^^ (giggle) super diel Mamicka ^^