Skočiť na hlavný obsah

Lara 33

Pridal aknit11
dňa 27.09.2014 00:18

"Lara ešte jeden by mal byť na prízemí, ale nevidím ho..." upozorňoval ju James. Na chvíľu zastala a poobzerala sa.
"Musím sa dostať von, ak ho nevidíš, asi je s kamošmi na schodisku." S úsmevom sa rozbehla k vchodovej klenbe. Bol to zlomok sekundy. Netušila odkiaľ sa vynoril. Jednoducho sa zjavil tesne pred ňou.
"Lara pozor!" Skríkol James, ktorý tiež zaregistroval útočníka. Nestihla sa ani zľaknúť, ani pripraviť, ani zastaviť. Akoby nebol skutočný, ani hmotný. Avšak jeho zbraň skutočná bola. Naletela na ostrie, ktoré preniklo jej útrobami. Cítila, ako si čepeľ hladko prerazila cestu naskrz jej telom. Unikol jej prekvapený, bolestný ston. Pridržal ju, niečo zašepkal tesne pri uchu. Znelo to takmer ľútostivo, ale nerozumela mu. Vytiahol bodák, takmer jemne ju zachytil, keď sa jej podlomili kolená a položil pri stene. Hneď nato zmizol. Vydrala zo seba tichý ston a roztrasená si pritlačila ruku na miesto, ktoré do jej tela vysielalo neľudské bolesti.
"Lara! Lara počuješ ma...musím ti privolať pomoc. Máš vnútorné krvácanie, o chvíľu pôjdeš do šoku...najneskôr o desať minút ti zlyhá celý bio-systém. Tvoje telo vyplavuje..."
"James, je to zbytočné, je neskoro..." Zašepkala tlačiac ranu na bruchu. Unavene privrela oči.
"Je tu to silové pole, nemôžem privolať pomoc, čo mám robiť?! Len nestrácaj vedomie, prosím ťa...musíš ostať pri vedomí, niečo vymyslíme...Lara! Musíš si ľahnúť a tlačiť na tu ranu." Takmer v panike kričal James v jej náušnici. Poslúchla, aj keď vedela, že to nemá zmysel. Okolie s ňou začalo plávať. Pribehol k nej rytier, videla ho už len rozmazane, niečo jej upokojujúco hovoril, ale už nepočula, čo.
"Tak si ma pre...dsa dobehol plecháč..." Zašepkala s posmešným úsmevom a jej zmysli odmietli poslušnosť. Zachvátila ju triaška, chlad a prepadla sa do bezodnej temnoty.

"Pane, svoj meč odovzdávam do vašich rúk. Sklamal som, nesplnil som svoju úlohu, neochránil som výsosť, prijmem akýkoľvek trest."
Počula tichý, ale razantný hlas. Snažila sa otvoriť oči, ale bola príliš unavená. Nič ju nebolelo, len sa nemohla prinútiť nadobudnúť plné vedomie.
"Sir Janus nebuďte na seba taký prísny, princezná je nažive, to je najpodstatnejšie, náš panovník videl záznam a vie, že ste urobili, čo bolo vo vašich silách...a vzhľadom, že výsosť je značne nedisciplinovaná, čo je zase pochopiteľne, ak vezmeme do úvahy za akých podmienok vyrastala...samaritáni ju z toho dostanú." Tichý, melodický hlas znel upokojujúco.
"Má pravdu plecháč...veľmi to prežívaš, nie si náhodou dramaturg?!" Zašepkala pomaly, pretože jazyk ešte stále mala neobratný a s úškrnom otvorila oči.
"Prebrala sa." Natešene zvolal rytier a sklonil sa nad ňou, aj spolu s druhým mužom.
"Kde som to plecháč? Apropo, kde si nechal brnenie...čo, unavili ťa tie schody?" Zaškerila sa, ale hneď sa rozkašľala, čo v nej vyvolalo nemalo pocitov, ale čuduj sa svete, bolesť medzi ne nepatrila. Rytier s jazvou cez celú polovicu tváre sa nepatrne zamračil.
"Výsosť, nevyčerpávajte sa..." Jemne hlesol druhý z mužov. Starší s mierne prešedivenými vlasmi a drobnými vejárikmi vrások okolo oči. Najzaujímavejšie na ňom boli oči. Prezrádzali bystrosť, ale zároveň pútali akousi hmlou, ktorá ich rozmazávala. Postavou pôsobil proti statnému rytierovi, priveľmi šťúplo.
"Nemáte komplex, keď vedľa neho stojíte?" Zaujalo ju. Muž sa zmierlivo usmial.
"Nie, výsosť kompenzujem si svoj rastový deficit, intelektom."
"Čo to máte s očami, je to nejaká vada, alebo nosíte kontaktné čočky na zmenu farby?"
"Nie výsosť, je to rodový znak, dedíme to."
"Zaujímavý optický efekt, máte šťastie, že nežijete v štrnástke. Keby vašej susede zdochla krava, upálili by vás ako bosoráka."
"Zaujímavý postreh, zrejme máte osobné skúsenosti."
"Dosť osobné, ale nemám rada štrnástku...toho smradu, fuj!...vymrela polovica kontinentu na mor a nemal kto pochovávať, tak len všetko pálili...odvtedy nemám rada grilované mäso...a tých magorov inkvizítorov, ani nehovorím,dosť nepríjemné stvorenia...mali dosť sadistické sklony, na môj vkus". S úsmevom pokývala hlavou.
"Ehmm...poznamenám si, že máte averziu voči grilovanému mäsu". So strohým úsmevom jej zdvorilo odpovedal.
"Nechcem vám do toho veľmi kafrať, ale zrejme ste sa sekli, v tom výsosť sem-výsosť tam. Nie som tá, za koho ma pokladáte...ale na druhú stranu by som už asi ovoniavala fialky odspodu, keby ste sa nekopli...takže...Kruci! Čo ste mi to dali? Necítim bolesť, čo je za normálnych okolnosti takmer nemožné!" Zvolala udivená. Muži na ňu rozpačito civeli.
"Čo je? Položila som vám jednoduchú otázku, tak mi dočerta, odpovedzte! A vôbec, kde som to, chcem odtiaľto odísť!" Prvý sa spamätal starší z mužov.
"Ehmmm... výsosť, slovo ako "kruci" a "dočerta" by nemalo patriť do vášho slovníka. To znamená, že ako prvé, budete musieť zapracovať na svojej slovnej zásobe a do poznámok k vášmu vzdelávaniu pridám, že potrebujete hodiny navyše, z estetickej výchovy a komunikácie..." Mierne sa na ňu usmial, akoby sa rozprával s nejakým malým dievčatkom.
"Hééééj? Ešte som len oči rozdrapila a už ma buzerujete so vzdelávaním? Vyhoďte si z hlavy, že budem chodiť do školy. Svoju slovnú zásobu považujem za dostatočnú a keď sa naštvem, rýchle vám predvediem, ako až veľmi je dostatočná." Odvrkla. Bezradne sa na seba zahľadeli.
"Nepredvádzaj sa Lara, neskôr ti všetko vysvetlím." Ozvalo sa ticho v náušnici. Prekvapene si uvedomila, že na ruke nemá náramok s Jamesom, ale počula ho.
"Kde je môj náramok a retiazka, dúfam, že ste mi ich neštípli?!" neodpustila si protivne. Muži sa zatvárili zhrozene, načo sa Lara zachichotala.
"Ehmm...nedovolili by sme si siahnuť na váš majetok, výsosť." Začal škrobene tajomník.
"Vaše osobné veci, ktoré ste mali so sebou sú v komode vedľa postele....a...výsosť, nemali ste so sebou časovač...vo vašom náramku máte zabudovanú len akúsi primitívnu formu binárnych reťazcov, najskôr sme predpokladali, že je to časovač...ale tie primitívne dáta boli poviazané kódom, takže predpokladám, že keď sa zotavíte, rada sa s nami podelíte o zdroj..." Znelo to ako otázka. Lara sa v duchu potešila.
"Nenosím so sebou časovač neustále...a tá primitívna forma binárnych reťazcov, je moja aplikácia na sledovanie hudby a you tube klipov..."
Podľa ich výrazu usúdila, že nemajú potuchy o čom rozpráva.
"You tube, videá, zábava, internet? Nič?...čím sa rozptyľujete? Žiaden internet, porno...nič?! Ani jedným očkom nato nemrknete?! Netvrdím, že pravidelne,ale aspoň sem-tam?! Ale...ale chlapci, už sa ani nečudujem, že ste taký...dôstojný. Nejaké to rozptýlenie by vám prospelo...hlavne tebe plecháč." Zasmiala sa. Ďalšia vlna ohúrenia v ich tvárach, bola pre ňu zadosťučinením.
"Výsosť, trvám na tom, aby ste ma oslovovali sir Janus." Zmohol sa na chabý protest. Ignorovala jeho pokus o námietku, spokojne si prihladila prikrývku, zazívala. Potom ju niečo napadlo. Zodvihla prikrývku a zamračila sa.
"Sedím si tu nahá a konverzujem veselo s plecháčom a mudrlantom?! A že história sa neopakuje." Zamumlala. Muži nevedeli, kam so sebou od rozpakov.
"Ehmmm, výsosť v podstate máte pravdu. Ste neodetá, ale my vás nevidíme...máte na sebe virtuálny odev, takže pred našim zrakom ste oblečená. Vzhľadom k povahe vášho zranenia....musel mať lekár okamžitý prístup k vášmu telu a zraneniu...je to bežný postup."
"Ách, tak virtuálny odev? A čo mám na sebe?"
"Ehmm...biely overal, dokonale splývate s lôžkom, nemusíte sa cítiť nepríjemne..."
"To mi znie celkom, ako "Cisárove nové šaty". Vymýšľate si to, aby ste nevyzerali sprostý...v pohode beriem, aj snaha sa počíta, ale ocenila by som bavlnený odev. V tomto virtuálnom je značný prievan. Hneď!" zavrčala.
"Porozprávam sa s lekárom, ak sa zhodneme na tom, že ste dostatočne stabilizovaná, prinesú vám odev." Navrhol ticho.
"Aké milé, ste zlatý." Ironicky sa zaškerila.
"Ehmmm...váš otec by sa s vami konečne rád oficiálne zoznámil, ak vám to nebude prekážať, zapíšem do vášho diára, prvý možný termín, po rozhovore s lekárom..."
"Len si zapisujte..ale mali by ste mi najskôr urobiť genetiku a veľmi rýchlo prídete nato, že ste sa sekli."
"Výsosť, genetické testy potvrdili to, čo sme vedeli aj bez nich. Váš otec si bol stopercentné istý."
"Naozaj? A kde bol dočerta, šestnásť rokov?!" Zaútočila príkro.
"Situácia okolo vás je ešte stále nejasná, výsosť...zmizli ste bez stopy a nebolo možné vás vypátrať. A aby som nezabudol, váš snúbenec by sa s vami tiež rád zoznámil, samozrejme, až keď sa zotavíte."
"Fíha, tak toto bude vzrušo. Som podľa vás naozaj princezná?" Muži len bez slova prikývli.
"Fajn...a mám aj snúbenca..." Opäť prikývnutie.
"Hmmm...myslím, že sa nepoteší. Ja som sa totiž medzičasom vydala, či... môžem tu mať aj viacero manželov? Nebude to považovať za prekážku?" Šok na krátko preletel tvárou "mudrlanta."
"Výsosť, podľa nášho právneho systému, smiete mať len jedného oficiálneho manžela."
"Ak vám dobre rozumiem, oficiálny jeden...neoficiálnych, môže byť viacero? Supííííí...založím si hárem s chlapmi." Rytier zaprskal a mudrlant si v rozpakoch odkašľal.
"Nie tak celkom výsosť. Váš snúbenec a neskôr manžel, by mal asi značné výhrady."
"Škodááááá...celkom živo si to viem predstaviť. Žiaľ, už som vydatá, takže snúbenec odíde s dlhým nosom." Sladko preriekla.
"Keďže ste neplnoletá, zväzok bude anulovaný." Prehovoril vážne.
"To asi nepôjde, zväzok sa naplnil, teda dúfam, že viete, čo to znamená...nerada by som zachádzala do detailov svojej sexuálnej aktivity..."
"To naozaj nebude potrebné..." Prerušil ju tajomník rýchlo.
"Neskáčte mi do reči!"
"Ospravedlňujem sa výsosť." Pokorne hlesol a Lara prižmúrila oči.
"Ešte jedná otázočka, podľa vás...som vaša princezná. Ak ma pamäť neklame, som v hierarchií dvora, druhá najvýznamnejšia osoba? A to znamená? Že som vaša nadriadená a musíte ma poslúchať!" Oči jej lišiacky zasvietili. Muži si vymenili pátravé pohľady.
"Do určitej miery máte pravdu, ale ako ste správne podotkli...ste druhá v poradí a my máme rozkazy, od tej prvej najvýznamnejšej osoby...kráľovskej výsosti, vášho otca..." Zmraštila nos.
"Alééé kazíte mi radosť, nevadí...trošku som odbočila..aby som to skrátila...sobáš sa uzavrel počas mojej plnoletosti. Ako to, že o tom nemáte záznam, keď o mne toľko viete?"
"Zrejme sa niekde stala chyba, všetko sa bude musieť prešetriť." Uškrnula sa na jeho vážnom výraze.
"Len si pokojne prešetrujte, ale teraz by ste mohli vypadnúť, chcem stráviť všetky tieto novinky a možno si pospať!" Drzo sa im obrátila chrbtom. Muži pohoršene zavzdychali nad toľkou nevychovanosťou, ale odišli.

"Myslím, že veličenstvo bude zhrozené." Zašepkal rytier ešte stále rozhorčený.
"Môžem vás ubezpečiť sir Janus, že bude pobavený, nie pohoršený. Vo svojich mladých rokoch, ako si dobre spomínam, tiež rebeloval, majú to zrejme v krvi. Vzhľadom k situácií sa správala nanajvýš pokojne. A tá irónia a vulgárne vyjadrovanie? Princezná je dobrý stratég. Okamžite zaregistrovala, čo nás poburuje a neustále útočila na získanú výhodu, aby nás dekoncetrovala a získala informácie. Je vysoko inteligentná, bude dokonalá...samozrejme, keď prejde vzdelávacím procesom."
"Čo odo mňa očakávate?"
"Naďalej sa budete starať o jej bezpečnosť. Pokiaľ nezistíme, ako došlo k tomu útoku, kto je zaň vlastne zodpovedný, existuje reálna možnosť, že ..." Rytier chápavo prikývol.
"A rytier nenechajte sa vyprovokovať, zrejme sa výsosť bude chcieť, svojský vysporiadať so stresom a bude vás neustále pokúšať." Prikývol a vzdychol.

Lara otvorila zásuvku a siahla po náramku.
"Úf, konečne svetlo...batéria mi pomaly dochádza, už som bol na záložnom zdroji..." Zafučal nespokojne.
Lara sa posadila na posteli a konečne poobzerala. Biela miestnosť. Nemocnica, ale zvláštna. Nikde žiadne prístroje, okrem monitora nad ňou. Nebol to klasický monitor. Sklenená tabla na ktorej sa znázorňovali jej životné funkcie. Infúzia vedúca do jej ruky, takmer ju necítila a nevidela, neobmedzovala ju v pohybe, ale bola tu. A tie virtuálne šaty...to bolo teda niečo.
"Som nahá, alebo vidíš ten odev."
"Je to len virtuálny klam, ale oni ťa vnímajú oblečenú. Nemala by si hovoriť, celkom určite nás monitorujú, stalo ma nemalo síl oklamať ich senzory, aby som bol len "primitívny binárny reťazec", dosť sa ma to dotklo, ale na druhú stranu polichotilo, dostal som ich. A nezistili, že si časovač inštalovala do toho prívesku, keď ho preverovali na displej som preniesol fotografiu tvojej matky.Takže to vyzeralo celkom ako digitálny foto-rámik " Šeptal v náušnici. Usmiala sa a položila ruky na prikrývku, pokrčila kolená, takže jej na ruky nebolo vidieť. Prstom vyklepkala morzeovku.
"Ak som dobre zachytil tvoje znaky, chceš kompletnú analýzu a informácie, kde sa nachádzame...počkaj, postupne...nedostaneme sa odtiaľto, lebo izbu drží silové pole, podobne ako v tej budove...musím zistiť zdroj odkiaľ sa pole aktivuje, zatiaľ moje zistenia...negatívne, ale bol som v tom šuplíku a musel som si udržiavať stav akku."
"Je to klasické elektromagnetické pole?" Pomaly nenápadne vyklepkávala.
"Áno, viem načo myslíš, hneď ako zistíme základný zdroj, ľahko ho deaktivuješ a zdrhneme. Tvoj zdravotný stav je viac, ako uspokojivý, liečia ťa naozaj rýchlo. Neviem, čo je v tých infúzkach, nepoznám ani jednu chemickú štruktúru zo zložiek, okrem glukózy a ringerovho roztoku. Snaž sa pozbierať, ja zatiaľ zistím, čo sa dá. A zožeň si nejaké oblečenie...niežeby mi tvoja nahota prekážala, keď ťa skenujem vidím ťa, ako práve ehmm...narodenú...len bude asi pôsobiť dosť čudne, keď niekde vypadneš z trhliny nahá s divným náramkom, náhrdelníkom a dierou v bruchu."
"K tej diere v bruchu...ako to, že si ho nezameral?"
"Lara nebol tam, nemal tepelný sken...odrazu sa pred tebou stvoril...nemám potuchy, čo to bolo...ale nebola to humanoidná forma. Niekto sa blíži, spúšťam videa." Ozvalo sa klopanie a do miestnosti vstúpil sir Janus. Hlboko sa uklonil.
"Odpusťte výsosť, že obťažujem, ale trvali ste na bavlnenom ošatení. Lekár dal súhlas. Vaša vrchná komorná priniesla odevy. Cítite sa dosť silná, ich prijať?" Prikývla. Postupne vošlo do izby desať žien a dvaja muži. Prechádzali akýmsi skenerom vo dverách, keď zasvietilo modré svetlo, smeli vojsť. Rytier predstavil, jej vrchnú komornú a modistu. Na ostatných kývol, že sú to pomocníci. Podobne, ako Janus sa uklonili.
"Potrebujete dvanásť ľudí, aby ste priniesli jedno tričko a tepláky?"
"Ách, už tomu rozumiem, máte vysokú nezamestnanosť a takto to kompenzujete...delia si prácu, aj plácu..." Podpichla s úsmevom. Janus sa zadíval do steny s kamennou tvárou.
"Výsosť priniesli sme vám zopár modelov...rekreačných, neoficiálnych, ako ste si želali. Všetko je z bavlny." Pomocníci začali rozbaľovať balíčky.
"Sú Vianoce?" zaškerila sa. Rytierovi zašklbalo kútikmi úst a zase rýchlo uprel tupý pohľad do steny.
"Há! Ja som vás videla, to bol úsmev, asi ešte nie ste celkom stratený prípad." Pohrozila mu prstom.
"Lara okrem tej nadutej ženskej a modistu, ani jeden nie je humanoidnej formy." Informoval ju James. Prešla pohľadom po pomocníkoch. Z myšlienok ju vytrhla madam Félix, keď jej pod nos strčila ďalšie šaty.
"Nemáte niekde v tých škatuliach tričko a tepláky? Skrátime si tým muky, obe...verte mi." Komorná vyvedená z miery zalapala po dychu.
"Odpusťte výsosť, bola som zrejme nesprávne informovaná. Kázali mi priniesť neoficiálne rekreačné oblečenie. Nepadla ani zmienka o športovom oblečení...veď ešte nie ste dostatočne silná, aby ste sa venovali fitness..." Bránila sa nešťastne.
"Podľa vás mám ležať v posteli v tých volánových šatách?"
"Ale výsosť, musíte vyzerať reprezenta..." Lara ju zarazila prudkým pohybom ruky.
"Madam, zrejme si neuvedomujete, že mám zranenie brucha a všetky tie švy, volány a čačky, vyvíjajú tlak na ranu." Snažila sa neznieť tak stroho, ale madam zbledla a Lara sa začala obávať, že omdlie.
"Odpustite mi výsosť, nechcela som...ja som si neuvedomila, óh! Toľká nezodpovednosť..."
"Upokojte sa!" chladne zavelila. Žena okamžite zmĺkla.
"Sir Janus, v čom trénujete?!"
"Ja...v čom trénujem? No ehmm...máme výcvikový odev." Roztržito odvetil.
"Budete taký láskavý a prinesiete mi sem jeden?!"
"Pro..prosím, chcete môj výcvikový odev?" Smrteľne vážne prikývla. Pokrčil plecami a stratil sa vo dverách.
"Poďte sem madam a posaďte sa ku mne. Niečo si vyjasníme." Pobúchala rukou na posteľ.
"Výsosť, protokol nedovoľuje..." Lara prstom ukázala na miesto vedľa seba. Žena takmer zhrozená, dosadla vedľa nej na posteľ.
"Madam Félix ja som nebola vychovaná pri dvore...o dvornej etikete nemám ani potuchy. Ak vám niečo poviem, chcem, aby ste to jednoducho urobili, bez rečí. Potrebujem sa aklimatizovať, zvyknúť si a všetko sa naučiť. Dovtedy ma budete tolerovať takú, aká som. Rozumeli sme sa?!" cynický sekala každé slovo. Madam zdesená prikyvovala.
"V oficiálnych veciach si samozrejme nechám poradiť, ale čo sa týka voľného času, budem sa obliekať, ako ja chcem! A ešte jednú vec. Na mojich šatách nechcem vidieť ani jeden volán, či mašličku, alebo inú čačku. Keď zosilniem dám vám náčrty, ako si predstavujem svoju garderóbu!" Sir Janus sa vrátil a pátravo sa zadíval na madam. Sedela vedľa princezničky na posteli. Veľa jej nechýbalo do mŕtvice. Podal Lare úhľadne zložený odev.
"Výborne!" Rozložila obrovské tričko s dlhým rukávom.
"Váš nôž sir Janus!" vystrela k nemu ruku. Zaváhal, ale potom vybral z puzdra na páse dýku a rukoväťou jej ju podal. Bez slova skrátila rukávy. Podobne pochodili aj jeho jogging nohavice.
"Spodné prádlo, ponožky?" Spýtavo sa zadívala na madam. Vyskočila a ponáhľala sa k jednej z krabíc. Poobzerala a s ostychom k nej priniesla balíček.
"Výsosť, zrejme by ste si nemali prezerať spodné prádlo pred...ehmmm..." Ukázala očami na rytiera.
"Myslíte si, že ešte nevidel podprsenku? Verte mi madam, videl ich viac, ako my dve dokopy." Uškrnula sa. Modista sa rozkašľal a Janus musel vynaložiť všetko svoje ovládanie, aby si zachoval tvrdú masku na tvári.
"Nejaký lak na vlasy?"
"Myslíte vlasový fixater?"
"Myslím ten malý sprej, čo drží formu účesu. Máte niečo také?"
"Privolám hneď kaderníčku, aj manikérku, kozmetičku...a všetko za..."
"Na koľkátom sme poschodí?" Prerušila ju Lara drsne.
"Na dvesto-osemdesiatom-šiestom, prečo?"
"Tak im povedzte, ak ich sem privoláte, nech si so sebou prinesú aj padáky, keď ich povyhadzujem cez okno, mohlo by to bolieť." Cynický sa uškrnula. Janus na ňu neveriacky vytreštil oči. Komorníčka zdesene cúvla.
"Pred chvíľou som vám niečo povedala. Som barbar, divoch bez výchovy...potrebujem čas na aklimatizáciu a nie kozmetičky! Postačí mi ten sprej! A prineste mi ešte športovú obuv, nosím číslo tridsaťosem, papuče a pyžamo...podotýkam pyžamo, nie nočnú košeľu, hygienické potreby. Teraz môžete ísť, chcem sa prezliecť. Stačí ak to prinesie jedná osoba. Nepotrebujete procesiu, aby ste mi priniesli vložky a zubnú kefku." Neochotne sa pobrali k dverám.
"Pomocníci vám musia pomôcť, je to ich povinnosť, výsosť..." hlesla nerozhodne a bojazlivo.
"Padajte!" zavrčala Lara. Sir Janus si uvedomil, že ešte nikdy nevidel dôstojnú madam Félix, utekať. Nevedel si predstaviť situáciu, ktorá by ju prinútila. Až do dnes. Mimovoľne sa usmial.
"Vyzeráte, ako človek, keď sa usmejete...a teraz ma nechajte, naozaj sa chcem obliecť." Podotkla. S jemným úklonom vyšiel.
"Odkedy si lakuješ vlasy?" nedalo Jamesovi.
"Potrebujeme zistiť, kde sú senzory...infračervené polia, či kamery. Poznáš niečo lepšie? A sú horľavé..." vyťukala na paplóne. Pomaly sa vzpriamila na posteli. Hlava sa jej rozkrútila.
"Opatrne, máš silnú hypotenziu, počkaj kým sa ti s gravitáciou vyrovná systola, aj diastola." Upozorňoval ju. Spustila nohy. Miestnosť sa zakolísala. Posediačky sa obliekala.
"Máš bolesti?" pokrútila hlavou.
"Zaujímalo by ma čo to je, keď to zblbne nervový systém tak, že nezaznamenáva vzruchy...aj keď na druhej strane je výborné, že necítiš bolesť." Pomaly sa spustila na zem. Nohy sa jej zatriasli, ale udržala sa. Prešla pár krokov okolo postele, pridržiavajúc sa. Posadila sa a oddychovala. Po chvíli opäť vstala. Vytrvalo obchádzala okolo postele. Znovu sa usadila a zhlboka dýchala. Uvedomila si, že nôž sira Janusa ostal prikrytý, odrezanými rukávmi na stolíku. Potešila sa. Mala zbraň, nič moc, ale mala. Niekto zaklopal a vošiel sir Zachrus. Ako inak, uklonil sa.
"Smiem výsosť? Priniesli veci, ktoré ste si žiadali." Vstala s úsmevom a pokynula rukou.
"Nie je to humanoidná forma, nadobudol som dojem, že sú to roboty Lara." informoval ju James, keď prechádzal "pomocník" senzorom. Sir Zachrus zatvoril dvere.
"Položte to na posteľ." Oprela sa o komodu, začínala sa jej zase krútiť hlava. Rukou nahmatala nôž. Nevedela prečo to urobila, ale niečo jej našepkávalo, že čosi nie je v poriadku.
"Lara myslím...nie je to ten istý." Nervózne ju upozornil James. Robot položil box na posteľ a vystrel sa. Mal by odísť, ale zaváhal, to ho prezradilo. Zostražiteľa. Na okamih sa jej zadíval do oči.
"Robím to nerád, verte mi...odpusťte." Zašepkal takmer nežne.
"Lara nemá tepelný sken, je to ako... ten druhý...daj si pozor!" Zreval James presne vo chvíli, keď jeho bodák vystrelil. Očakávajúc niečo podobné, odskočila nabok. Zahnala sa nožom a sekla ho do ruky. Nevydal ani ston, ale pustil bodák. Vytreštila oči, keď z rany vytryskla sivá tekutina. Udrel ju päsťou na miesto rany, ktorú jej spôsobil naposledy. Tentokrát to zabolelo a poriadne. Bolesť ju oslepila, ale zároveň vyburcoval pud sebazáchovy. Podrazila mu nohy, ale ako padal, strhol ju so sebou. Naslepo bodla za seba. Vedela, že ho zasiahla. Odkotúľala sa popod posteľ, ale chytil ju za nohu a stiahol späť. Zasadil jej ranu do tváre, takže sa jej zahmlilo pre očami. Vyrazil jej nôž, keď sa nim rozohnala, aby ho bodla do hrude. Zdrapol ju pod krk oboma rukami a začal škrtiť. Vyhodila bokmi a švihla nohou, takže ju dostala pred jeho hrudník,zaprela sa, aby ho odtrhla od svojho hrdla, zároveň ho kopnúc do tváre. Tlak na krku povolil a spadol do zadu. Už nevládala a tak sa len plazila, čo najďalej od neho. Zazrela bodák, natiahla ruku a v tej chvíli ju zase za nohu stiahol naspäť. Prudko ju obrátil a tresol hlavou o zem. Zatmelo sa jej pred očami. Keď sa k nej zohol a rukami zovrel jej hrdlo, ako v sne prinútila ruku priložiť bodák na jeho hruď a stlačiť. Dlhá, ostrá čepeľ vystrelila z rukoväte a prenikla jeho srdcom až na druhú stranu. Ohúrený sa na ňu zadíval, v očiach sa zablyskol obdiv a s úsmevom padol na ňu. Z posledných síl sa spod neho vytiahla a oprela o stenu.
"Krič Lara! Rana sa otvorila, krvácaš, tvoj tlak prudko klesá..." Nedokázala zo seba vydať ani hláska.
"Poškodil mi hla...sivky..." Zachrčala.
"Otvor trhlinu, silové pole je neaktívne! Skočíš do dvanástky, zachrániš sa."
"Je v stolíku...nedosta...nem sa tam..." Rukou pritlačila ranu. Vnímala bolesť, ale aj všetko ostatné. Odrazu mala zmysly vyostrené. Uvedomila si, že robot sa zmenil na niečo takmer priezračné, sivé...takmer nehmotné. Videla nôž, ležal asi meter od nej. Z vypätím všetkých síl sa za nim natiahla, uchopila ho do ruky, rozohnala a vrhla ho do monitoru na náprotivnej stene, kde sa zapichol. Alarm sa rozozvučal. Do miestnosti vtrhol sir Zachrus.
"Preboha!"
"To vám trvalo...nepáči sa mi, byť vašou princeznou..." Zachrčala a konečne sa podvolila mdlobám.

Komentáre 5

aknit11 dňa 27.09.2014 - 00:19

Tak som zase trochu uletela :-)

nevetko dňa 27.09.2014 - 10:42

mňa trcne to bol zasa nervák a zasa ten koniec (giggle)(giggle). chuďa moje veď bude mať telo samú jazvu . dúfam že ten jej snúbenec bude Ryan neviem síce ako ho tam dostaneš ale spolieham na teba aknit.

tomicka dňa 27.09.2014 - 11:52

Zboznujem, ked sa odthnes. (clap)(clap)(clap) Waw! Tak tomu sa povie poriadny sci-fi roman. Nikdy som ich nemala rada, az kym som neprecitala tvoju Gabrielu, potom Leu a teraz som uplne unesena Larou. To bolo teda nieco. A tie hlasky. (giggle) Vzdy sa nasulam (clap) Sci-fi s prvkami cierneho humoru a romantiky. Myslim, ze stvoris nejaky novy zaner literatury. Som uplne paf.(y) A ledva cakam, co bude dalej. Vobec si neviem predstavit, co to bude, ale uz teraz sa tesim :-)

Cisarove nove saty- moj hlod cislo jedna.
Tie padaky pre kozmeticky- hlod cislo dva
A tie oci tajomnika a grilovane maso- hlod cislo tri :-)
ale im dala :-)

LanaSavara dňa 27.09.2014 - 11:52

ved ja dostanem z toho napetia Migreeenu :-O
Telo v jednom krci, co som v takom napeti ked to citam
Ankit ja budem pit asi nejake caje na nervy, ved ma picne kym sa dozviem co bude dalej. Toto bol poriadny narez.
Parada clovek je upne vtiahnuty do deja. Si super Ankit

aknit11 dňa 28.09.2014 - 10:18

Som rada, že sa vám to pozdáva, trošku som sa obávala, že čo mi na toto poviete. :-)