Skočiť na hlavný obsah

Lara 34

Pridal aknit11
dňa 28.09.2014 11:25

Rytier kľačal pred svojim panovníkom. S úsmevom mu pokynul rukou, aby vstal. Panovník ho vyzval, aby podal hlásenie, ako sa odohrali udalosti, počas atentátu.
"Výsosť sledovali sme skupinu Arivistov až do dvanásteho storočia. Princezná Noriana tu určitý čas pobývala, ale nezistili sme to len my. Vystopovali posledné súradnice sira Iana a skočili za ňou. Jej časovač nie je možné sledovať."
"Čím to je, že nedokážeme vystopovať jej časovač?"
"Výsosť, princezna je veľmi šikovná v kódovaní údajov...jej šifry sa nedajú prelomiť. Upravila si časovač pomocou nejakej mutačnej šifry, takže vždy keď skočí, súradnice zmutujú , ak skočíte podľa tých súradníc, ocitnete sa na úplne inom mieste, ale aby som pokračoval...viac menej im prialo šťastie, ale našli ju. Prišli sme práve včas. Kontakt sme úspešne zvládli, postarali sme sa o spomienky tých prítomných ľudí. Princezná Noriana zrejme podľahla chvíľkovej panike a dala sa na útek. Kým sme ju dostihli, prebodli ju."
"Kto sir Janus. Arivistov ste pobili, kto teda?"
"Netuším výsosť. Záznam nám nič neukazuje. Na tú chvíľu, čo sme ju stratili z oči, nemáme záznam. Nikde nebolo po niekom ani stopy."
"Nespýtali ste sa princezny."
"Výsosť, žiaľ je ešte značne dezorientovaná a nekomunikatívna. S tých pár okamihov, čo sme spolu strávili som nadobudol dojem, že zrejme toho prežila oveľa viac, ako si dokážeme predstaviť." Zamiešal sa do rozhovoru sir Rohan, radca a tajomník, ktorý hovoril s Larou.
"Prekliaty zmätok! Ten chlap nám riadne zavaril. Dostať ho tak do rúk. Dva krát vrátil minulosť, čím pomiešal časové sledy celého dvadsiateho prvého storočia. Nikdy by nám princezna nezmizla z oči, keby to neurobil. A keď si len pomyslím, že na nej experimentoval!" temperamentne zvolal kráľ. Janus si pobavene pomyslel, že už vie po kom jeho dcéra tak temperamentne reaguje na situácie.
"Výsosť, všetko sa dá do poriadku. Pomaly sa všetko utrasie. Od-straníme akúkoľvek hrozbu. Princezná Noriana je doma, to je podstatné. Všetko sa časom urovná." Chlácholil vladára tajomník.
"A poznačte pre lekársky team, že si želám, aby jej odstránili tie hrozné jazvy. Je strašné, koľkokrát už mohla zahynúť a čo všetko si vytrpela!" za-soptil rozhorčený otec.
"Princezná Noriana je veľmi životaschopná, zo všetkého vyšla víťazne. Prežila, to je hlavné." Upokojoval radca svojho vládcu.
"Je naozaj dobrá bojovníčka. Sledovali ste záznam z dvanástky aj dvadsať-jednotky, výsosť. Nebál by som sa stať po jej boku v boji. Bez náznaku strachu, sa prebila." Ticho vyhlásil Janus.
"Čo vieme o jej manželovi?"
"Zatiaľ nič. Robíme, čo môžeme výsosť. Dúfajme, že princezna Noriana nám prezradí meno svojho manžela."
"Jej snúbenec nebude nadšený, ale sobáš by sa teoretický, mal dať veľmi rýchlo anulovať, takže ho to upokojí."
"Vyslanci Soparitenov sa už ohlásili na zdvorilostnú návštevu." Informoval kráľa tajomník.
"A čo princ Sabrahiel?"
"Zatiaľ je v bezpečnostnom úkryte, podobne ako mala byť aj princezna. Avšak Sopariteni nás uistili, že bude včas pripravený zaujať miesto po boku svojej nastávajúcej."
"Prosím postupujte s princeznou veľmi opatrne. Prežila nemalo utrpenia a bude potrebovať čas, aby vstrebala všetky informácie. Nesnažte sa ju nejakým spôsobom tlačiť do jej povinnosti. Potrebuje čas." Ozvala sa z boku žena, práve vošla a ktorá prevýšila stavbou tela nejedného muža. Jej zelená, zvláštne sfarbená koža nikomu nepripadala nezvyčajná. Hlboko sa uklonila panovníkovi.
"Ách, tu ste mylady. Očakávali sme vás...ehmm...skôr!" prehodil kyslo tajomník.
"Odpusťte mi moje meškanie výsosť. Zdržali ma v nemocnici, museli sme naliehavo operovať. Chcem len povedať veličenstvo...výsosť musí byť veľmi dezorientovaná. Aj keď sa správa pokojne..."
"Celkom tak by som nenazval jej správanie..." Prehodil ticho sir Janus a takmer sa usmial. Skupina sa v očakávaní na neho zahľadela. Na chvíľu zrozpačitel.
"Ťažko sa to vysvetľuje. Najlepšie bude ehmmm...ak si pozriete záznam z dnešných udalosti, pane." Zadal rýchle hlasové príkazy. Pred nimi sa objavil holografický záznam izby. Sledovali záznam návštev. Janus sa prekvapene obrátil k svojmu vladárovi, keď začul pridusené za-prskanie. Panovník sa ticho smial.
"Tak padáky...cisárové nové šaty..." Uškrnul sa, ale hneď si odkašľal a zatváril sa vážne.
"Ehmmm.. je madam Félix v poriadku? " Zúčastnene sa spýtal.
"Áno, zrejme...ale nikdy som ju nevidel bežať a nevedel som si predstaviť situáciu, ktorá by madam Félix k niečomu takému prinútila, až dodnes." Tentokrát sa Janus usmial.
"Je to jej reakcia na stres a strach, verte mi...aj keď musím podotknúť, nezvyčajná reakcia" Prízvukovala lekárka a usmiala sa.
"Alarm v sektore 1876239, napadnutie člena kráľovskej rodiny! Spúšťam bezpečnostný protokol, prajete si vidieť záznam?" počítač monotónne podal informáciu. Kráľ zhrozene vstal. Janus vytreštil oči, rýchle sa poklonil.
"Transport do sektoru 1876239!" Otvorila sa trhlina a Janus aj s lekárkou v nej okamžite zmizli.
Lekárka si natiahla rukavice, ktoré jej podali a priskočila k bezvedomého dievčaťu, roztrhnúc tričko.
"Ale ju doriadil! Rana sa potrhala, okamžite na sálu, zabezpečte krv! Zranenia hlavy, potrebujem kompletný sken, nepodávať analgetiká, pokiaľ nemám skeny lebky a aktivity mozgu, stabilizovať tlak a srdečný rytmus, kyslík zvýšiť na stodvadsať percent! Pripravte kryo-komoru, v prípade, že bude poškodený mozog, plazmatickú bunku na renováciu tkanív!" Vydávala rozkazy, ako generál.
"Zabezpečte sektor, bezpečnostný team do priestorov operačnej sály, obnoviť silové pole...okamžite!" Zreval Janus. Sir Zachrus plnil rozkazy.
"Kto to je a ako sa dostal dnu?!" Zavrčal na neho Janus pomedzi zuby.
"Pozri sa sám...nebola to naša chyba." Ticho prehovoril oslovený rytier a ukázal mu bradou na izbu. Rytier vošiel zo zaťatou čeľusťou a podišiel k miestu, kde ležal útočník. Cúvol prekvapením, aj zdesením.
"Marnavián?! To nie je možné!"
"Kto ho zložil, koľko našich padlo?!" Spytoval sa už pokojne, kvokol si a natiahol ruku. Okamžite mu podali rukavicu, navliekol si ju a obrátil mŕtveho na chrbát .
"Nepadol nikto, zložila ho princezna." Ticho prehovoril sir Arnival. Janusovi preletel tvárou tieň.
"Všetci dobre vieme, že je to nemožné. Prišla do styku z jeho krvou?"
"Nejavila známky otravy, ani poleptanie." Stlačil odznak na uniforme.
"Ostraha prvého stupňa, spojte ma so sálou..." Takmer okamžite sa otvorilo spojenie.
"Mylady Synaxen útočník bol Marnavián, nanajvýš opatrne, skontrolujte jej odev, princezná musí prejsť detoxikačným procesom."
"Práve som to zistila sir Janus, jej oblečenie je po-leptané...a v izolácií mám dvoch ľudí teamu, ktorý prišli do kontaktu s jeho krvou. Predbežne vás budem informovať o stave situácie."
"Kto videl záznam?" Obrátil sa k svojmu pobočníkovi.
"Iba ja a sir Zachrus."
"Zapečatiť dáta, ako prísne tajné, záznam presmerujte do mojej pracovne, chcem ho vidieť. Telo nech od-straní špeciálne komando. Oficiálna správa...počas obrany princezny zomrelo šesť rytierov." Zamračene preriekol Janus a Arnival po ňom skúmavo preletel očami, potom krátko prikývol. Znepokojený Janus sa pobral svojej pracovne. Zvalil sa do kresla a unavene si prešiel rukou po tvári. Ozvalo sa klopanie a dnu vošli obaja jeho pobočníci. Potichu zatvorili dvere.
"Videl si to Janus?"
"Práve sa chystám pustiť záznam." Vyzval ich kývnutím hlavy, aby si prisadli.
"Spustiť záznam 456323234555 zo zložky prísne tajné, identifikačné číslo Alga56 Fí67 Kapa32450098."
"Prístup povolený, spúšťam záznam." Traja priatelia sledovali vstup "robota" až do napadnutia.
"Stop, vráťte záznam, spomaliť, záber zo zadu.." Zadával príkazy. Nahol sa takmer k monitoru.
"Ona to vedela, vidíte to čo ja? Cúvla pred nim a uchopila nôž, kým položil box...niečo jej povedal...záber na jeho tvár...preklad jazyka"
"Dáta neidentifikovateľné...spustím pokračovanie záznamu?"
"Dôvod?!"
"V našej databáze nemáme uložený prekladový fonetický slovník tejto rasy." Sucho ho informoval počítač.
"Spusť pokračovanie, spomaľ ...stop... vráť spomalený záznam...očakávala jeho útok, vedela presne, ako zaútočí...vyhla sa bodáku, čo to má znamenať?!" Znepokojený sa oprel o operadlo a na chvíľu zmĺkol.
"Spusť záznam." Hlesol po chvíli. Sledoval smrteľný zápas o prežitie a v duchu to zranené dievča obdivoval. Zápasila o svoj život, nevzdala sa a jej ovládanie a húževnatosť mu vyrážala dych. Keď prebodla Marnaviána zasyčal nadávku.
"To predsa nie je možné! Bodák dokáže otvoriť len Marnavián... a v ich kódexe je prísne zabránené zabiť svoj druh."
"Aj teba napadlo, že by princezná mohla byť..." Ticho šepol Zachrus.
"Zbláznil si sa? Urobili jej kompletnú genetiku. Je potomkom ľudskej rasy, kráľovskej krvi, nikde ani stopa po marnaviánskej, či inej genetike, ako by sa mohla stať Marnaviánkou?" Zahriakol ho rozhorčene Janus.
"Ako to potom vysvetlíš? Na jej odeve bola jeho krv, ale nekontaminoval ju. Vieš dobré, ich krv je taká plná rádioaktívnych toxínov, že takmer okamžite zabíja, odev rozleptá už len jeho sliny, či pot...otvoril sa jej bodák...a bojuje, ako oni, do posledného dychu."
"Neviem, nedáva to zmysel, ale viem určite, že nie ja Marnaviánka...genetický záznam princezny Noriany..." Zadal príkaz. Okamžite sa na monitore objavil test DNA. Muži si prezreli kompletný záznam, ale nič čoby podávalo vysvetlenie nenašli. Janus prudko vstal.
"Myslím, že je čas na zdvorilostnú návštevu..."
"Chceš ísť za Ben-Sarnaom?! Neverím, že ti niečo povie...po tom, ako si ho uväznil a nechal nažive".
"Musím to skúsiť, situácia je vážna. Teraz už viem, ako ju prvý krát prebodli. Bol to Marnavián, preto sme ho nezachytili, oddelil sa, zhmotnil a zase zmizol. Ani vtedy nebola intoxikovaná a to nás zmiatlo. Vrátil sa, aby to dokončil. To znamená, že prídu ďalší...vždy dokončia úlohu."
"Sú takmer vyhladený..." Oponoval Arnival.
"Takmer, je v našom prípade veľmi nebezpečné slovo, idem požiadať o prijatie u kráľa. Nikomu ani muk. Ben-Sarnao pozná odpovede a ja ho z nich dostanem, za akúkoľvek cenu."
O dve hodiny neskôr, stál pred celou z čierneho, špeciálneho, nerozbitného skla. Nebojácne vošiel, aj keď ho ostraha väzenia varovala, aby nevchádzal a komunikoval s väzňom len cez komunikačné zariadenie. V cele teplota vzduchu nepresahovala mínus dvanásť.
"To sú k nám hostia..." Ozvalo sa posmešne z prítmia cely so zvláštnym akcentom.
"Vylez zo svojej nory Ben-Sarnao!"
"Nebojíš sa, že ťa zabijem, mám nato totiž strašnú chuť!"
"Môžeš to skúsiť, ale dopadneš, ako naposledy! Som imúnny na tvoje telesné výlučky, mal by si si to už zapamätať! A keď sa do seba pustíme päsťami, vymlátim z teba tvoju hnilú dušu!"
"Ách, áno. Pozabudol som, ale musíš mi odpustiť, sú to už tri roky, čo som ťa videl naposledy...zúčastnil si sa toho experimentu s protilátkou na našu DNA. Koľko, že vás to prežilo?! Štyria, zo stodvadsať?! Vieš, tak ma napadlo Janus, že teraz sme vlastne bratia...a rád by som si to s tebou vybavil ručne, ale ostraha mi len tak zo žartu, zvýši teplotu v cele a to mi príliš nerobí dobre..."
Posmešne sa zasmial. Janus nato nereagoval.
"Si stále rovnaký suchár, vôbec nemáš zmysel pre humor...vidím, že si si nedal odstrániť jazvu, pýšiš sa ňou? Zajal si Marnaviána, ženské nato musia letieť." Provokoval väzeň a konečne vyšiel z prítmia.
"Nepotrpím si na estetiku. Nepovažujem jazvy získane v boji za zohavenie, naopak znamenajú pre mňa poučenie." Janus si uvedomil, že Ben sa vôbec nezmenil. Bol statný, vysoký skoro ako on a jeho tvár akoby nestarla. Podľa svalovej hmoty usúdil, že musí udržiavať svoju kondíciu aj tu, v cele.
"Zrejme nezaháľaš." Poznamenal Janus a premeral si ho od hlavy po päty.
"Nie je tu veľmi, čo robiť...tak si krátim chvíľu športom...nebojíš sa, že do teba vstúpim?"
"Mám na sebe odev so silovým poľom, nech by si bol akokoľvek silný, pole neprelomíš."
"Dobre, keď sme si už tak pekne povymieňali zdvorilôstky, čo chceš? Prišiel si sa pokochať?! Nechal si ma nažive, tým si ma potupil! Prišiel si mi pripomenúť moju pohanu?!" zagánil na neho muž s tmavo-sivým odtieňom pleti a jeho oči zaiskrili hnevom.
"Dnes ráno tvoj súkmeňovec zaútočil..." Informoval ho chladne rytier.
"Konečne sa podarilo zabiť tvojho filantropického kráľa?" Zarehotal sa.
"Marnavián je mŕtvy a veličenstvo sa naďalej teší výbornej nálade a dobrému zdraviu."
"Nebuď škrt Janus a povedz mi koľkých zobral so sebou?! Viem, že tu radosť mi neurobíš, ale aj tak by ma to zaujímalo..." Natešene sa usmial a pomädlil ruky.
"Bol zabitý svojim vlastným bodákom." Takmer s uspokojením mu prezradil. Muž stuhol a prudko sa vzpriamil.
"Klameš, bodák aktivuje len člen našej komunity...nie je nám dovolené zabiť svojho súkmeňovca!" Príkro preriekol.
"Asi to už tak bude, zrejme sa nájde niekto, kto sa nebojí porušiť vaše zákony." Pokrčil Janus plecami.
"Nech je to ktokoľvek...neopovážil by sa, porušiť morálny kódex! Zabiť svojho súkmeňovca? Zomieral by strašnou smrťou, celé týždne...neexistuje žiadne miesto medzi svetmi, ktoré by ho ochránilo pred našim hnevom." Rozhorčene vyhŕkol.
"Morálny kódex? Nemáte žiaden morálny kódex, ste nájomný vrahovia!" Pohŕdavo zasipel Janus.
"Mýliš sa Janus, to že je iný, ako váš...neznamená, že ho nemáme. Náš morálny kódex je veľmi prísny a porušenie je prísne potrestané."
"Tak to som samé ucho...akože je to s tým ne-zabíjaním súkmeňovcov? Pretože som dneska na vlastne oči videl, ako sa to stalo!" Posmešne provokoval Bena.
"Musí to mať odôvodnenie." Zamyslene prehovoril väzeň.
"Aké?" Dobiedzal mladík.
"Nevedomosť, jedine nevedomosť ho ospravedlňuje. Znamená smrť, ale rýchlu milosrdnú smrť."
"Vysvetli mi to." Naliehal rytier. Zajatec prižmúril oči a zamyslene hľadel do zjazvenej tváre.
"Čo predo mnou skrývaš? Neprišiel by si si len tak poklábosiť o našom morálnom kódexe. Je za tým niečo viac, však?"
"Uvedomil som si už dávno, že o vás vlastne nič nevieme a dnešné udalosti mi dali pádny dôvod, aby som sa čo-to dozvedel. Už dávno ste ma zaujímali." Ben sa rozrehotal.
"Máte slabú školu...a vraj elitná. Mali by vás lepšie učiť klamať. Nepoviem ti viac ani slovo. Neskúšaj to s mučením, dokážem vydržať viac, ako všetci tvoji mučitelia dokopy." Pohŕdavo odvrkol.
"Nikdy sme ťa nemučili." Obhajoval sa Janus.
"A čo je podľa teba toto? Nezabil si ma, ako vojaka, ani si ma nepopravil! Nedovolil si mi, vziať si život! Umrieť so cťou. Zavrel si ma do klietky, ako zviera. Fyzické mučenie by bolo oveľa lepšie. Umrel by som so cťou a nie ako zbabelý potkan v pasci!" Zasyčal nenávistne hrdý bojovník. Janus sa pobral k dverám. Vedel, že ich rozhovor sa skončil a viac z neho nedostane. Predtým, ako požiadal o otvorenie, niečo ho napadlo a obrátil sa k Benovi.
"Čo znamená v tvojom jazyku -Xaršahi su pterna, noxrate..šahanri- (robím to nerád, verte mi, odpusťte.)" Bojovník sa prudko vzpriamil.
"Ktorý z nich to povedal?" zachripel.
"Ak mi povieš, čo to znamená, poviem ti, kto to povedal."
"Je to vyjadrenie ľútosti a prosba o odpustenie." Hlesol otrasený, takmer nečujne.
"Prosíte o odpustenie, keď idete niekoho zabiť? Povedal to útočník." Janus rozhorčene vyhŕkol. Väzeň otrasený dosadol na lôžko, ktoré bolo z toho istého materiálu, ako cela.
"Nevedel to...nevedel, že ide zabiť svojho...až tesne pred tým, preto ho prosil o odpustenie." Ticho vysvetlil.
"Prečo to teda urobil? Mohol sa tej úlohy vzdať." Zaujímalo rytiera.
"Naše slovo je posvätné. Ak prijmeme úlohu, iba smrť vám môže zabrániť, splniť ju. Ten kto prišiel s objednávkou...zatajil, že sa jedná o našu rasu. Ani jeden z nás by ju neprijal. Musel požiadať o odpustenie, vykonať svoju úlohu a nájsť nájomcu."
"Prečo nájsť nájomcu?"
"Aby pomstil svojho súkmeňovca. Nájomca umiera veľmi dlho, trpko oľutuje, že zabil nášho. Po vykonaní pomsty...vykonávateľ si odoberie život. Rýchlo a so cťou." Janus sa zamyslel. Bolo to kruté, barbarské, ale spravodlivé. Uvedomil si, že Marnaviáni sú veľmi zvláštny národ.
"Ako sa spoznáte...teda väčšinou máte na sebe podobu niekoho iného. Prekážajú vám tepelné rozdiely, nosíte na sebe telo niekoho iného, ako skafander. Svoju pravú podobu ukážete až pri...akcií...ako spoznáš, že sa jedná o tvoj druh."
"Jednoducho to vieme. Spoznáme sa...nedá sa to pomýliť, prítomnosť iného Marnaviána...ti pohladí dušu, neexistuje nič podobné."
"Nikdy sa nestalo, žeby sa niekto pomýlil? Myslel si, že je to Marnavián a nebol?"
"Nie, nepomýliš sa, vieme to. Kam tým mieriš? Povedz mi pravdu a ja ti odpoviem na všetky otázky." Naliehal väzeň. Niečo v jeho hlase Janusa presvedčilo. Vrátil sa do prostred cely a posadil na čiernu sklenenú stoličku.
"Dobre poviem ti pravdu. Dnes tvoj súkmeňovec napadol niekoho o kom vieme, že nie je tvojej rasy, ale on si myslel, že nim je. Pomýlil sa."
"Nepomýlil, už som ti povedal. Neexistuje nič podobné, nepomýliš sa."
"Genetika nevykazuje žiadne Marnaviánske gény, musel sa pomýliť."
"To je nemožné, my máme špeciálny genetický kód, urobili ste chybu... a nepotrebujeme genetické vyšetrenie, vieme to."
"Aké sú vlastne vaše ženy?" Ben sa zamračil.
"Naše ženy? Sú veľmi vzácne, ostala ich len hŕstka...vyvraždili ste ich!" Zasyčal zase nenávistne.
"Padli v boji, ako väčšina tvojho národa...mali ste ich nechať doma pri peci a nemuseli ste o ne prísť!" odvrkol mu tvrdo Janus.
"Naše ženy sú bojovníčky. Sú na tej istej úrovni, ako my...vážime si ich a sú nám rovnocennými partnerkami."
"Hovoríš o nás s takou nenávisťou, ale to my, by sme mali, nenávidieť vás. Stotina vašich žien, pobila päťtisíc našich vojakov."
Ben sa hrdo vypäl.
"Hovorím ti, že sú bojovníčky, ostala ich len hŕstka a tie chránime, pretože aj tak vymierame."
"Ak som to správne pochopil nedokážete sa rozmnožovať s inou rasou..." Zamyslel sa Janus.
"Naše telesné výlučky sú leptavé a vysoko toxické, to vieš aj sám, žena inej rasy by okamžite zomrela. Prečo sa pýtaš práve na ženy."
"Povedal si, že mi na všetko odpovieš, tak nehľadaj dôvody. Ako zistite, že sa jedná o ženu?"
"Pocit je ešte intenzívnejší...nedokážem ti to opísať, cítiš takmer nehu." Janus vyskočil zo stoličky.
"Nie je to Marnaviánka. Pomýlil sa! Opakovali sme genetiku tri krát, nepotvrdila sa, je čistá! Mýliš sa, nemôže byť Marnaviánka!" Už kričal. Ben tiež vstal a s vytreštenými očami na neho hľadel.
"Ona? Je to žena, žena môjho druhu?!"
"Nie je to...nie je tvojej rasy." zašepkal zúfalo.
"Ak mi o nej povieš všetko, ale naozaj všetko...poviem ti toho viac. Celkom určite ti dokážem vysvetliť, čo sa to deje. Ale nič mi nezatajuj. Je to dôležité a nielen pre mňa." Navrhol mu ticho Ben.
"Som tu zatvorený, nemôžem nikam poslať informácie, ani nič urobiť." Dohováral mu ticho. Janus sám so sebou bojoval, ale cítil, že musí prísť veciam na koreň.
"Je to princezná Noriana. Dnes ju tvoj súkmeňovec napadol." Priznal nakoniec po zdĺhavom tichu. Benovi vyletelo obočie dohora.
"Vaša stratená princezná...tak ste ju predsa našli? A "ardahi" (vykonávateľ) ju považoval za Marnaviánku?" Janus prikývol.
"Zvláštne, je ľudskej rasy. Kto ju zachránil? Predpokladám, že ardahi zo sebou zobral zopár rytierov...ale kto ho potom zabil, povedal si, že padol svojim bodákom, ten dokáže otvoriť len niekto našej rasy."
"Princezná Noriana s nim bojovala a počas zápasu ho usmrtila, jeho vlastným bodákom...pred tým ju požiadal o odpustenie, bola potriesnená jeho krvou, ale neublížila jej, aj keď odev poleptala....rozumela jeho jazyku, akoby čakala jeho útok." Neochotne zo seba vytlačil Janus. Tentokrát vyskočil Ben.
"Zober ma za ňou! Musím ju vidieť a poviem ti, či je, alebo nie je Marnaviánka." Rytier sa na neho zadíval, akoby mu preskočilo.
"A vystavím jej život nebezpečenstvu. Ešte teraz ju operujú, takmer ju dostal!" odvrkol.
"Dávam ti svoje slovo, že sa jej ani nedotknem."
"Prečo by som mal veriť tvojmu slovu?!"
"Pretože moje slovo je posvätné a zaviazané mojou krvou. Rytier, existuje ešte jedná možnosť, musím vedieť, aká je vlastne pravda."
"Aká možnosť?" prezieravo sa vyzvedal.
"Proroctvo. Existuje proroctvo podľa ktorého sa dcéra a syn ľudskej rasy, stratený v čase, stanú súčasťou každej rasy a pre všetkých budú hviezdy svietiť rovnako."
"Veríte na proroctva? A čo by to malo vlastne znamenať?"
"Zrejme nevieš, ako vlastne vznikli Marnaviáni? Sme potomkovia slávnej rasy Assasínov. Kedysi sme boli súčasťou ľudskej rasy. Ako prvý sme začali cestovať v čase. Na prelome dvadsiateho piateho storočia. Jeden z našich ardahi náhodne objavil časovač. Pochádzal niekde z dvadsiateho prvého storočia, ale niečo sa tam stalo a nezistili sme, prečo ho jeho vynálezca prestal používať, ani prečo bol ukrytý. Najskôr sme nevedeli k čomu slúži. Naši bádatelia objavili jeho tajomstvo a začali sme cestovať v čase. Bolo to veľmi výhodné, zjavili sme sa, splnili úlohu a vrátili sa. Ale naši ľudia začali umierať na ožiarenie. Tak sme sa vrátili na miesto, kde bol objavený a hľadali niečo, čo by nám dalo vysvetlenie. Objavili sa zápisky i séra. Niekoľko odvážlivcov sa prihlásilo dobrovoľne na testy. Vytvorili sme protilátku zmiešaním týchto sér. Účinky boli hrôzostrašné, ale ten kto prežil bol na žiarenie odolný. Keďže ešte nepoznali zákony časopriestoru, časovače boli primitívne, musel sa nastaviť čas prechodu a časovač sám určil možnosť vrátenia...nedodržiavali tieto príkazy, cestovali bez kontroly a opatrnosti. Došlo k mutácií génov počas transportu, pretože sa cestovalo mimo bezpečných zón. Jednou z mutácií bolo, že sa naše fyzické schránky dokázali oddeľovať...niekde okolo roku tritisíc päťsto sa naša rasa vyvinula do tejto konečnej podoby. Vtom čase náš národ už nežil na zemi a naša domovina nám klímou vyhovovala. Existuje proroctvo z ďalekej budúcnosti, ktoré priniesol jeden ardahi. Hneď potom zomrel na starobu, takže to muselo byť naozaj hlboko vpredu. Chlapec a dievča ľudskej rasy prejdu nedovolenou trhlinou, ale preto že to neurobili zo svojvôle, ale nutnosti prežiť osud im daroval mutačný gén." Janus sa zamračil.
"Pekná rozprávka. Naozaj tomu veríte?!"
"Je to legenda a každá sa zakladá na nejakej skutkovej podstate. Ešte pred vojnou, v čase, keď bola naša naša domovina ukrytá pred zrakmi ostatných...naši vedci sa pokúsili rozlúštiť toto proroctvo. Prišli nato, že pri určitom žiarení, ktoré sa ale nedá nijako nastaviť...môže ožiarený získať mutačný gén. Jedna sa o nejakú veľmi komplikovanú škálu žiarení."
"Čo znamená ten mutačný gén?"
"Je to schopnosť prispôsobiť sa akémukoľvek genetickému kódu, dočasne samozrejme. Nemení sa štruktúra toho jedinca, ale ten dotyčný by mal byť schopný kedykoľvek sa prispôsobiť inej genetickej forme...ak má vaša princezná mutačný gén...preto ju ardahi považoval za našu a preto sa ona dokázala prispôsobiť jeho genetickému kódu."
"Dobre povedal si, že tá predpoveď je z ďalekej budúcnosti...ale žiadna budúcnosť neexistuje. My sme prvá generácia, ktorá píše prítomnosť, aká bude naša budúcnosť, nevieme."
"To, že momentálne neexistuje, neznamená, že neexistovala. Niečo veľmi závažne sa stalo v dvadsiatom prvom storočí, pretože to malo dopad na tu budúcnosť a zmietlo ju, až do nášho obdobia, ale ten muž sa ešte stihol vrátiť a priniesol to posolstvo."
"To by znamenalo, že vlastne priniesol nejaký záznam minulosti." Ben prikývol. Janus sa zamračený postavil. Odrazu mu bolo ľahšie. Znelo to streštene, ale vysvetľovalo by to momentálnu situáciu. A hlavne, následníčka trónu nebola Marnaviánka.
"Zober ma za ňou a ja zistím, ako to s ňou v skutočnosti je."
"Prečo by som to robil? Nevystavím ju nebezpečenstvu!"
"Sir Janus, keď prišiel jeden ardahi, príde aj druhý...ak nebude mať úspech druhý, príde tretí. Budú prichádzať neustále, kým nesplnia úlohu. Niektorému sa to podarí. Nedokážete ju uchrániť...ale ak je to žena z proroctvá...každý Marnavián za ňu ochotne položí život...ak je iba Marnaviánka, jeden mužský život, ktorý budeme musieť obetovať, ako daň za nesplnenie úlohy...je hodný jej života. V každom prípade ju ochránite, pretože ju bude chrániť aj môj národ. Neublížil by som jej, dávam ti moje slovo, radšej si vyrežem srdce, ako by som jej skrivil, čo len vlások na hlave."
"Bez povolenia také niečo nesmiem urobiť. Možno sa ešte vrátim." Zamrmlal a pobral sa k východu. V hlave mu vírilo toľko myšlienok. Požiadal o audienciu u veličenstva. Počas návštevy prebehla búrlivá debata. Väčšina bola proti, ale kráľ sa priklonil na stranu rytiera. Nechcel, aby ktokoľvek zapochyboval o jeho dcére a spájal ju s Marnaviánmi. Prezrel si podrobne záznam a samému mu napadlo, že niečo nie je v poriadku.
"Urobte podrobnú analýzu krvi a nájdite ten mutačný gén. Je mi jedno ako, ale nájdite ho!" Prikázal panovník zamračene.Rytier mu garantoval, že sa postará o bezpečnosť princezny a väzeň ju v žiadnom prípade neohrozí.
Janus neohrozene vošiel do cely väzňa.
"Vylez! A toto si oblečieš, pôjdeš na prechádzku...ak, dáš krvi-prísažne slovo Marnaviána, že sa nepokúsiš ohroziť princeznú, nepokusíš sa o útek ani na nikoho nezaútočíš."
"Máš moje slovo rytier!" prehlásil slávnostne zajatec.
"Skús na niečo, čo len pomyslieť a vlastnoručne ťa oderiem z kože, kúsok po kúsku! A vychutnám si každý pásik." Pohrozil Janus.
"Nemáš žiadnu fantáziu, ja by som ťa aj solil!" posmešne odvrkol väzeň.
"Barbar!" zavrčal a pobral sa k východu.

Komentáre 5

aknit11 dňa 28.09.2014 - 11:26

Tak zase kúsok :-) Ešte stále mám pustenú fantáziu z reťaze :-)

LanaSavara dňa 28.09.2014 - 13:06

Ankit toto je ako dezert po obede :-). Uzivam si kazducke pismenko .
Toto mi teda priadne zamotalo šišku :-D. Vsetko je to tak poprepajane a komplikovane a nasa princeznicka si ,,oddychuje,, na operacke. Na chvilu ma chytila panika, ze chuda zas si ju niekto pomylil a je niekto uplne iny ...
Uff to budu nervy, budem tu nakukat kazdu chvilku, ze ci nahodou nie je pridane. Tento pocit, ze mam rozcitane nieco uzasne a nemozem to citat momentalne dalej je na .... pomooc Ankit. Dufam, ze Tvoja dcerka zaveli, ze nemas nic ine robit iba sadnut a pisat :-D. Prepac , ale takto to je s nami co maju zavislost na Tvojom uzansom pisatelskom talente. Nevnimam nic okolo seba, aj keby mi tu los, alebo elg strcil hlavu do okna / co nie je az tak nemozn, zacala tu na ne lovecka sezona / :-D, nepritomne by som mu povedala, nech ide prec, ze citam :-D

tomicka dňa 29.09.2014 - 10:59

Suhlasim s Lanou. (y) Pana beka to bol narez. Klobuk dole. Netrpezlivo cakam, co bude dalej. :-)

nevetko dňa 30.09.2014 - 20:38

ja tiež súhlasím s Lanou. aknit si proste jednička (y)(y)(y)(y)(y)(y)

Lenka023 dňa 03.06.2015 - 12:56

No teda ani nemam slov,waaaaaw.