Skočiť na hlavný obsah

Lara 38

Pridal aknit11
dňa 03.10.2014 09:59

"Čo sa to prepána...Lara?" zafučal nechápavo James.
"Aktivuj Laser!" Bežiac zo seba vytlačila. Vbehla do hustého porastu džungle.
"Neujdete mi výsosť, mám váš časovač! Tak buďte rozumná a vráťte sa, iba sa chcem porozprávať." Ozvalo sa niekde za ňou.
"To určite, iba porozprávať!" zafučal nespokojný James. Skryla sa pod padnutý strom, ktorého liany z okolitých porastov takmer obrástli, takže jej poskytli nespozorovateľný úkryt.
"Idem na pláž, ak sa tam do piatich minút neobjavíte, zabijem toto telo...a tak či tak vás nájdem, neujdete mi!" Škodoradostné sa zasmial a zmizol.
"Čo sa to deje Lara? Veď je to náš Kilian..."
"Nie je to Kilian."
"Tak mu never Lara, chce ťa zabiť!...ale prečo...čo sa to narobilo, bol to Kilian...myslíš, že mu z toho všetkého zahrabalo?" Ohúrený šepkal James.
"Má jeho telo, ale to, čo je v ňom...nie je Kilian."
"Ďalší Marnavián? Nesmieš tam ísť, zabije ho tak, či tak, možno je už mŕtvy...a potom aj teba..." Radil jej počítač.
"Nie je Marnavián, je to niečo iné...cítim to inak, dotkla som sa ho. Musím tam ísť, má náš časovač a musím sa aspoň pokúsiť, zachrániť Kiliana! Možno ešte nie je mŕtvy. To ja som ho do toho zatiahla a teraz..." hlas sa jej zlomil a nepokojné slzy sa jej rozkotúľali po tvári.
"Upokoj sa Lara, máš nejaký nápad, čo mám robiť?!"
"Vyjdem na tu zasranú pláž, prinútim ho vyliezť z Kiliana...a...ja neviem, kruci! Mám strach." Nešťastne zastonala. Zhlboka sa nadýchla, aby uvoľnila napätie, ktoré jej zovrelo žalúdok. Prudko sa vzpriamila a zaškrípala zubami.
"Nikto nebude zabíjať mojich priateľov. Nikto! Buď pripravený. Aktivuj a poriadne nabi laser, nech je to čokoľvek, bez milosti to uškvaríme!" Zašepkala chladne a pevným krokom vykročila smerom k pláži. Zastala. "Kilian" sedel v piesku a veselo jej zamával.
"Vedel som, že dostanete rozum, princezná."
"Nechajte ho na pokoji a ja k vám podídem."
"Prečo by som to robil, aj tak mi nemôžete ujsť...náhodou sa mi tento obal celkom pozdáva. Myslím, aby ste mi rozumeli, používame svoje obaly neskôr, ako potravu. Je zdravý, dobre živený...sme mäsožravci." Protivne sa zaškeril.
"Ako chcete. Zmiznem v džungli a môžeme sa naháňať do nemoty. Dokážem prežiť aj na horších miestách. Vyrobím si z kameňov zbrane, z dreva oštepy a luk...som vynaliezavá...potom to nebude až také jednoduché. Začne zabáva..." Pokrčila plecami, s cynickým úškrnom a chystala sa zase vojsť do džungle.
"Počkajte, chcete mi povedať, že vymeníte jeho život, za svoj?!" Neveriacký zvolal.
"Áno." Jednoducho odvetila. Zauvažoval.
"Hominidi (čeľaď-človek) a tie vaše emócie. Komplikujú vám život, nám tým, ale uľahčujú. Nechám ho žiť. Beriem váš návrh. Jeho, za ten váš." Za ním sa otvorila trhlina. Lara vytreštila oči, pretože to, čo z nej vypadlo sa nepodobalo na nič, čoby doteraz videla. Vlastne videla. Pripomínalo to jaštericu. Veľkú jaštericu v zvláštnom odeve s nebezpečnými zubami. Ale len hlava. Jeho telo bolo ako ľudské, ibaže chrbtica viac zakrivená, takže pôsobil, ako zhrbený a mal oveľa objemnejší hrudník v pomere k ostatku tela.
"Ak nás práve ohrozuje rozprávajúca, oblečená, gigantická jašterica...no jasné! Niekde som čapol vírus..." Zaštikútal James v náušnici. Zničená pozorovala Kiliana. Jeho telo sa v kŕči prehlo do oblúka a to "niečo" z neho prešlo k tej zvláštnej bytosti.
"Tak a som zase v celku." Spokojne skonštatoval a pohol sa k nej.
"Prečo ma chcete zabiť?" Spýtala sa ticho, ale ani sa nepohla.
"Čo ja viem? Asi preto, že rád zabíjam. A navyše za vašu hlavu, dostanem kopu zlata."
"Zjete ma?" hlesla.
"Možno, kráľovské mäsko som ešte nemal. Stačí, keď odovzdám vašu hlavu, alebo hlavu hocikoho z tých kráľovských zasranov. Ale zase na druhú stranu, mám radšej iné rasy, ste nechutne hydrofilný, tie vaše uhľohydráty, poviazané s vodou, ako špongie a ten nechutný D vitamín, všetko to UV žiarenie, ktorému vystavujete svoje telá...kazí to chuť mäsu." Zachrčal jej tesne pri tvári. Necúvla, iba zaťala zuby.
"Nie som jediná, koho máte uloviť?" Prinútila sa nestratiť duchaprítomnosť.
"Vy ste ako bonus, máte najväčšiu cenu, ale tí traja tiež ujdu."
"Ako viem, že je v poriadku a nažive?" Očami sa pristavila na Kilianovi.
"Je nažive, zatiaľ."
"Dali ste mi slovo, jeho život, za môj."
"Klamal som? Keď skončím s vami, nechám si ho na neskôr..."
"Nemáte v slovníku výraz, česť?!"
"Som Preskrytián, my nemáme vaše predstavy o cti. Tie vaše homonidistické drísty o cti a pravde! Ste potrava, neobľúbená, ale v krajnej núdzi...keď vás zbavíme vody, ujdete. My lovíme. Právo silnejšieho! Zabi, alebo budeš zabitý. To je jediný morálny kódex, čo za niečo stojí a čo máme!" Syčal a obchádzal okolo nej, prezeral si ju z každej strany, ako jedno-hubku.
"Na jaštericu ste dosť prieberčivý, u nás žerú muchy a hmyz." Neodpustila si a cynický sa uškrnula.
"Buď ticho Lara, veď ťa to skonzumuje!" ledva počuteľne zašepkal James. Zjavil sa tesne pred ňou a pevne zovrel do ničivého objatia. Mala pocit, akoby bola stlačená vo zveráku. Výhodou bolo, že práve zistila jeho slabosť. Dotkli sa a mutačný gén jej dal odpoveď, nad ktorou horúčkovito uvažovala. Preháňala sa jej hlavou, ale teraz nadobudla istotu.
"Tak si považujte za privilégium, že budete mucha na mojom jedálničku!" Zasipel jej do tváre a drsným rozdvojeným jazykom ju olízal po líci. Ani sa nehla, iba zatajila dych. Jeho jazyk bol drsný a neobyčajne suchý.
"S tým rázštepom jazyka máte problém so sykavkami, zaujímavé...ssssss.... je pre vás naozaj problematické, mali by ste navštevovať logopéda!" Posmešne sa zasmiala. Zachytila v jeho očiach zúrivosť, rozšírenú tlamu a ostré zuby, ako sa blížia k jej krku. V tom istom okamihu, mu pľuvla do otvorenej papule všetky sliny, ktoré nazbierala v ústach. Zdrevenel. Ozval sa zvláštny zvuk, za-chrčanie. Jednou rukou sa uchopil za krk, druhou ju ešte držal a z hrdla vydával nepríjemné zvuky, akoby sa dusil.
"Mal by si viac konať a menej kecať!" zasyčala. Podrazila mu nohy. Neustále ju držal, aj keď sa zvíjal a tak sebou trhla, ako padali. Pohli sa dole miernym piesočným brehom. Kotúľali sa a ona vedela, že ho musí dostať do vody. Uhádol jej zámer a začal sa brániť, ale ona sa do neho zakvačila a neustále pretáčala. Sila zotrvačnosti jej pomohla. Uhla, keď cvakol zubami po krku. Vrazila mu do papule predlaktie, aby si ochránila krk. Zahryzol, zrevala od bolesti, ale to už dosiahli morskú hladinu. Pozbierala posledné sily a prevrátila sa s nim do vody. Trhal sa, syčal, ale nepúšťala. Stiahol ju pod hladinu, vdýchla vodu. Konečne objatie popustilo. Odraziac sa od neho, vyplávala na hladinu. Lapala po dychu, ale prevalila sa cez ňu ďalšia vlna. Pľúca zaprotestovali a tak ju zachvátil dráždivý kašeľ, až kým ju nenaplo na vracanie. Zacítila dno pod nohami. Pozviechala sa z vody, ale vyčerpaná spadla naspäť. Snažila sa vyhrabať na breh, ale vlny príboja boli prisilné. Keď myslela, že sa utopí, dve silné ruky ju zachytili.
"Vďaka Bohu, Kilian..." Vytiahol ju na pláž. Obaja sa zvalili vysílením do piesku. Rozkašľala sa, až kým nevyvrátila morskú vodu, ktorej sa naglgala. Chvíľu nepohnute ležali.
"Ste v poriadku? Pohrýzlo vás to...krvácate..." Sklonil sa k nej a jemne prezeral ruku. Strhol zo seba tričko a zavinul rany.
"Som v pohode..." Posadiac sa zovrela predlaktie, aby zmiernila pulzujúcu bolesť.
"A čo vy Kilian, ako vám je?"
"Mám divný pocit, som akoby pošpinený. Myslím, že si dám dlhú sprchu, ehmmm...po príchode domov." Nesmelo sa usmial.
"Viete, čo sa stalo? Pamätáte si to?"
"Všetko, takmer som vás zabil." Ticho hlesol.
"Čo vás to napadá? Nemohli ste nič robiť, ovládal vaše telo."
"Chcel som vás brániť, ale nemohol som, chcel som vám to povedať, ale nešlo to."
"Hlavne je, že sme z toho vyviazli z celou kožou. Poďme pohľadať časovač a ideme domov..." Navrhla. Kilian jej pomohol vstať.
"Teda Lara, ako si vedela....ako ťa to napadlo?" Ozval sa konečne James.
"Si celý? Myslela som, že voda ti neurobí dobre." Zašepkala.
"Som vodotesný, však vieš. Ako si vedela, že...nemá rád vodu?"
"Stále to omieľal, ste hydrofilný, zbavíme vás vody...tak mi to nejako došlo. A dotkol sa ma. Ten mutačný gén je celkom dobrá vec, zistím ich slabosť. Mal na sebe ochranný oblek, nevšimol si si? Prekáža im UV žiarenie a voda je pre nich, ako kyselina."
"Tak preto si ho provokovala?" nevychádzal James z údivu.
"Oblek by som bez zbrane nijako nenarušila...ale jeho papuľa, sliny obsahujú tiež veľa vody. Stačili nato, aby stratil hlavu." Kilian sa porozhliadol po pláži. Našiel časovač.
"Skočíme najskôr do dvanástky. Vylieči vám to ruku." Navrhol.
"Dúfam, že nenažranci sú už po obede. Bolo by toho na mňa dnes priveľa. Najskôr nás chcela požrieť rozprávajúca, šušlavá jašterica... a keby ešte aj nenažranci, myslím, žeby som dostal hysterický záchvat. A to som si chcel zohnať, ako domáce zvieratko jašteričku..nie, nie...jašterička je fujky!" Rapotal James a Lara sa prvý krát zasmiala. Zachvátil ju neovládateľný smiech, pridal sa k nej Kilian a o chvíľu sa obaja rehotali sediac na pláži, akoby sa pominuli na rozume. Vzdychla, keď sa ako tak upokojila.
"Myslím, že mám dosť. Potrebujem vypnúť ...potrebujem na chvíľu obyčajný život." Skonštatovala ubolene, aj unavene.
"Jasné! Teraz príde tá pasáž o škole a živote normálnej pubertiačky..." Zamrmlal James.
"Myslím, že to naozaj urobím...pôjdem do školy." Kilian jej s usmievavými očami podal časovač a prehodil si ruksak na chrbát. Otvorila trhlinu. V dvanástom storočí sa nezdržali ani pár minút. Keď vystúpili z trhliny a Lare ostali na koži len tenké jazvy, Kilian na seba navliekol skrvavené tričko, otvorila znovu trhlinu a doskočili v pivnici.
"Pošli Meggy správu, že som doma a v poriadku."
"Bežte si oddýchnuť a dať si tu sprchu Kilian. James zapni elektromagnetické pole, aby nás niečo zase neprekvapilo. Myslím, že sa tiež okúpem." Podišla k ruksaku a vybrala balíček s protilátkami. Nastrelila jednu dávku Kilianovi do ramena.
"Čo bude ďalej Lara?"
"Ďalej nebude nič. Odídem odtiaľto a poriadne ďaleko od vás a Meggy. Pokiaľ ste v mojej blízkosti neustále hrozí nebezpečenstvo, že vám niekto kvôli mne ublíži."
"Ostanem s vami."
"Nie Kilian, sám ste videli, že...nebudem riskovať, že vás..." Prstom naznačila po krku, akoby sa podrezala.
"Kam pôjdete?"
"Musím si to premyslieť, ale začínam sťahovať...choďte si dať tu sprchu." Smutne sa usmiala.
"Nepôjdem nikam! Ostanem s vami, pomôžem vám, teraz, keď o všetkom viem..dáva to konečne zmysel."
"Prečo by ste to robili? Kilian, máte život pred sebou, neničte si ho kvôli mne. Ja som dnes tu a zajtra niekde na úplne inom mieste..."
"Ja neviem prečo, ale je to jedine, čo chcem robiť." Vzdychla.
"Porozprávame sa neskôr, chcem si oddýchnuť, najesť sa a pouvažovať nad všetkým."
"Budete ešte tu , keď sa vrátim?"
"Neodišla by som bez rozlúčky."

Komentáre 6

aknit11 dňa 03.10.2014 - 10:00

Dúfam, že som si to u vás trochu vyžehlila :-)

Lenka R dňa 03.10.2014 - 13:38

(sun) (clap) (clap)(clap) (clap)
Môžem byť trošku zvedavá? Pri ukončení epizódy už vieš ako budeš pokračovať ďalej, máš to už dopredu premyslené alebo improvizuješ podľa toho čo ťa práve napadne a podľa nálady ?
Píšeš naozaj fantasticky - je to romantické , scifi, vtipné a moooc napínavé.

LanaSavara dňa 03.10.2014 - 13:42

Rano som citala predosly pridavok - videla som, ze je pridany dalsi, ale nestihala som. Tak som bola ako na ihlach cely cas som premyslala co tu asi je :-D.
Aj som dufala, ze do naseho Kiliana sa niekto docasne nastahoval, ze je to len docasne - ale inak poriadne nervy, kym som sa preluskala k tomu co sa udialo. V hlave mi behalo stale vsetko pomotane a skusala som si predstavit co asi bude a nebude. Traja z kralovskej rodiny ? Kral, Lara a kto je ten treti ? Snubenec, jej matka ... hmmm (y) (y) ako vzdy, umlcis nasu zvedavost a zaroven nas vtiahnes este hlbsie do deja :-D Si uzasna

aknit11 dňa 03.10.2014 - 14:31

Dievčence ďakujem. Som rada, že vás to baví. (heart)
Lenka, ani neviem. Niekedy mám predstavu, niekedy vôbec žiadnu, to závisí koľko sa mi chce o tom uvažovať. Umývam podlahu a v hlave sa mi preháňa nejaký dielik. Šijem, alebo varím, čakám u lekára a je to podobné, alebo večer, keď deti zaspia, sadnem k tomu, zapnem si dobrú hudbu a "ideš" . Mám zopár skladieb, ktoré ma naštartujú :-) Pri niektorých príbehoch viem od samého začiatku, že ako si to predstavujem,(Gabriela, Lea) pri niektorých nie (Lara). Je to rôzne. Niekedy sa zaseknem, ostanem na mŕtvom bode, ako momentálne s Tamilou, niekedy ma prestane ten príbeh baviť, ako momentálne Emma. To sú však len také určité časové úseky, ktoré si vy-ventilujem nejakým iným príbehom, momentálne Lara... a potom zase naskočím :-)

tomicka dňa 04.10.2014 - 14:17

Som rada, ze si nam z Kiliana nespravila "padoucha". Az som si vydychla. Tesim sa, co bude dalej a ci pojde do skoly (giggle) tusim sa k tomu schyluje :-)

Ja som vzdy rozmyslala, ze ako asi pises, ze si uz vies ako to pojde, ale pises "z voleja". Aj tak sa vzdy divim, ked nam "vycarujes" dlhe dielisko behom vecera. Niekto pise knihu cele roky, kapitolu mesiace, mas talent, raz darmo. Neskutocnu fantaziu a vzdy to nejako poviazes, aby to davalo zmysel a bolo putave, zaroven romanticke a dobrodruzne. (y) Az na tie tvoje konce. Niekedy mam dojem, ze dostanem zaludocny vred, ked v najlepsom a najnapinavejsom koniec :-)

nevetko dňa 06.10.2014 - 15:12

fúú tak je s toho vonku :-P. No ale ona má súrodencov (blush)? Či ? som zvedavá kto to bude(blush) . A že jašterica je fuj fuj a ja mám jednu v jahodách pod spálňovým oknom . To aby som mala začala večer menej piť ( vody ) lebo bude v noci po ceste do kúpelky bojom bojim .(giggle)(giggle)(giggle)