Skočiť na hlavný obsah

Lara 39

Pridal aknit11
dňa 08.10.2014 09:04

Vrátil sa asi o dve hodiny s podnosom plným jedla a našiel dievča spať, ako zarezané. Bola vyčerpaná. Zvalil sa do kresla a ticho rozprával s Jamesom. Uvedomil si, že podobne ako Lara sa s nim dokáže rozprávať úplne o všetkom. Akoby to nebol ani počítač, ale samostatne uvažujúca bytosť, so svojimi názormi a nápadmi. Pristihol sa, že sa mu začínajú zatvárať oči. Strhol sa, keď ho niekto prikryl dekou.
"Zaspali ste..." S úsmevom sa ospravedlnila.
"Priniesol som nejaké jedlo." pretrel si rukou tvár, aby sa prebral.
"Hovoril som s vašou matkou, je dosť zo všetkého vystrašená."
"Dúfam, že ste jej nič nepovedali o ehmmm...jašterici."
"Nie, nepovedal, ale snažil som sa ju pripraviť nato, že...možno musíte odísť. Veľmi sa jej to nepáči."
"Nemali ste ju tým zaťažovať, zajtra ma veľký deň..."
"Povedzme, že som si už všimol váš zlozvyk, nešetrne niekoho postaviť pred hotovú vec." Usmieval sa. Vzdychla.
"Ja viem, že som nemožná, v komunikácií s ľuďmi mám značne nedostatky. Budem jej to musieť nejako rozumne zdôvodniť, aby sa príliš nevyľakala."
"Prečo vlastne chcete odísť. Ja viem, že sa obávate, že vás nájdu a nechcete, aby sme boli vo vašej blízkosti, nadobudli ste dojem, že nás možno ohrozujete, ale...to sa dá všetko zariadiť."
"Najlepšie bude, ak pôjdem. Uvažovala som o tom. Dokážeme ostať v kontakte a je tu druhá vec. Chcem, aby ste si zariadili normálny život. Ja sa tam kedy-vtedy budem musieť vrátiť...a..budem oveľa spokojnejšia, keď budem vedieť, že ste v pohode vy, aj moja mama. Kilian toto nie je pre vás...ani tie zápasy. Sú to všetko dočasné riešenia, ktoré nemajú nič spoločné s budúcnosťou."
"Lara,prečo vám na tom tak záleží? Som len vaša gorila..." Ticho na ňu uprel spýtavé oči.
"Ja neviem, ste človek, ktorému dôverujem. Netuším prečo, normálne som veľmi nespoločenská a podozrievavá, ale...jednoducho by ma mrzelo, keby sa váš život kvôli mne začal uberať nesprávnym smerom, alebo by ste boli v ohrození. Zvykla som si na vás. Nikdy ste ma nechceli usmerňovať, meniť, nesnažili ste ma prinútiť k určitým prudérnym, nudným konvenciám. Nikdy ste nemoralizovali, nesnažili ste sa ma využiť, ani ste ma nekarhali. Vzali ste ma takú aká som, bez bočných úmyslov...tak nejako pre mňa vyzerá definícia priateľstva." Dlh mlčal.
"A čo mám podľa vás robiť?" Zaujímalo ho s úsmevom.
"Nechceli by ste byť súkromné očko?" Rozosmial sa.
"Neviem prečo je pre vás táto predstava absurdná, máte na túto prácu všetky predpoklady. Ste múdry, dokážete odhadnúť situáciu, ste diskrétny, nebojácny a lojálny. Verím, že by z vás bol vynikajúci súkromný detektív. Mali by ste si otvoriť agentúru."
"Veľmi si cením vašu vysokú mienku o mne, ale nato, aby bol človek súkromným detektívom potrebuje kontakty v oboch sférach...či už v tej menej legálnej časti, alebo v tej oficiálnej časti. Potrebuje spolupracovníkov, miesto a potrebuje finančný základ...celkom určite nejakú reklamu."
"Ale veď to všetko máte. V neoficiálnej časti vám pomôžu naši chuligáni z ulice...za nejaké drobné, máme ich dôveru...v oficiálnej strany Noal i Nathaniel vás určite podržia...a informácie ak nejaké bude treba, sa dajú ľahko zohnať. Finančný základ máte, už ste zabudli na perly, čo sme vylovili? Myslím, že výnos bude oveľa vyšší, ako financie, ktoré potrebujete. Ste bohatý muž Kilian."
"Tie perly sú vaše Lara."
"Len polovica a tá druhá je vaša...byť vami rozumne by som investovala a našla si koníček, napríklad detektívnu kanceláriu..."
"Myslíte si, že sledovať neverné manželky je pre mňa zaujímavé?"
"Tak nebudete brať takéto zákazky. Určite si pravidla "Hľadám stratené veci, objasním záhady...niečo podobné. Nie ste v núdzi, aby ste museli špehovať neverné ženy, či mužov." S úsmevom mu vysvetľovala.
"Ale nevysvetliteľné veci a záhady...na to ste špecialista vy a nie ja Lara."
"Niečo robiť musíte...a myslím, že také niečo je pre vás ideálne." Zamyslel sa.
"Možno to nie je taký zlý nápad, ale pritom všetkom by sa mi zišla pomoc..." Uprel na ňu veľavravné oči.
"Nehovorím, že vám nepomôžem, ale...ja musím odcestovať."
"Ale trvalo by vám pár sekúnd skočiť sem tisíce kilometrov...bral by som to, keby ste boli mojou spoločníčkou. Aspoň, kým sa zabehnem. Máte oveľa viac skúsenosti s hľadaním stratených veci." Lákal ju s úsmevom.
"Možno by to nebol zlý nápad, ale v prvom rade začnem chodiť do školy." James sa zasmial.
"Len sa nesmej, sám si povedal, že potrebujem zopár doktorátov, aby som tam...nevypadala, ako sprostá..." Odvrkla dievčina s drzým úškľabkom.
"Veru, veru a kam pôjdeme do školy?"
"Vyberiem si niektorú univerzitu s chemicko- technologickým, alebo fyzikálnym zameraním."
"Začínam hľadať niečo, čo by sa nám páčilo."
"V prvom rade začneme sťahovať potrebné, tu ostať nemôžeme. Našli by nás. Máme síce náskok, ale na to by som sa nespoliehala."
"Pomôžem vám, kam to bude?"
"Mám sklad. Niečo podobné, ako táto pivnica. Ale bude lepšie, ak o ňom nebudete vedieť Kilian. Čím menej viete, tým menej ste v ohrození. Potom James zapracuje na tom, aby vám našiel priestory pre vašu agentúru a pustime sa do reklamy, aby sme vás zviditeľnili."
"Čo mám robiť ja? Nemusím vedieť miesto, ak pôjdeme trhlinami, predpokladám, že sa objavíme priamo vtom sklade, takže vám môžem pomôcť. Nebudem vedieť, kde je to." Zvažovala túto možnosť.
"A Lara, niečo mi napadlo. Mali by ste mať tých časovačov viac...ak by sa stalo, že vám náhodou jeden niekto zoberie...aby ste neostali niekde odrezaná."
"To je vynikajúci nápad, máte pravdu."
Dva týždne trvalo kým sa presťahovala. James našiel priestory pre Kilianovu agentúru a poslal reklamné inzeráty do všetkých frekventovaných novín. Meggy sa postarala o predaj periel, takže jej finančný stav sa opäť viditeľne zlepšil. Matka jej dala k dispozícií aj peniaze, ktoré zdedila po otcovi. Mala viac peňazí, akoby mohla niekedy minúť. Na anonymné účty si vložila všetky peniaze, takže s nimi mohla neobmedzene manipulovať. O mesiac neskôr oslávila sedemnáste narodeniny a sedela v novom, odkúpenom byte v New Yorku. Kúpila priestory na najvyššom poschodí jedného z mrakodrapov. Mala prekrásny výhľad na horný Manhattan. Obrovská terasa ju nemalo tešila. Dokázala si predstaviť, ako tu trávi večer s knihou v ruke, alebo s nejakými plánmi, či v družnom rozhovore s Jamesom. Byt potreboval kompletnú prestavbu a rekonštrukciu. Nebola to lacná záležitosť, ale výsledný efekt stál za tu námahu a peniaze. Prešiel ďalší mesiac, kým priestranný a svetlý byt robotníci dokončili. Nechala si štyri miestnosti na bývanie, ostatné štyri nechala prestaviť na veľkú halu s dvoma malými skladmi. Zajtra mala prvý krát navštíviť strednú školu. Ak chcela pokračovať na univerzite potrebovala maturitné vysvedčenie. To znamenalo, že musela absolvovať pár mesiacov posledného ročníka strednej školy. Mohla všetko sfalšovať, ale nejako sa jej to protivilo. Chcela mať doklad o tom, že skutočne zmaturovala. James pripravil zodpovedajúce dokumenty, aby to vyzeralo, že prestúpila zo strednej školy v Paríži, kde žila so svojimi rodičmi. Kvôli práci sa presťahovali naspäť do New Yorku. Zmenila si meno a vybudovala novú identitu. Zapísala sa do autoškoly, aby získala vodičské oprávnenie. S Meggy i Kilianom ostala v kontakte, často ich navštevovala, ale nikdy nevedeli, kedy ani kde sa objaví. Jej matka si nakoniec predĺžila pobyt v Európe. Jej módna kolekcia zožala obrovský úspech. Navštevovala svojich priateľov v "minulosti". Bola svedkom vzniku da Vinciho diel, objavov madam Curie, aj výpočtov Einsteina. Poslúchla Kiliana a zostavila ešte zopár časovačov. Jeden mala v opasku, ďalší v spone vo vlasoch. Do brošne, ktorú nosila na bunde vsadila miniatúrnu verziu pulzného prístroja. Nemal taký výkon, aby dokázal odstrániť prekážku, ale v prípade núdze, impulz dokázal omráčiť kohokoľvek, kto by ju ohrozoval. Nohavice, ktoré jej dala Meggy ušiť mali rafinovane ukryté vrecká, takže sa mohla zabezpečiť. Do jedného ukryla malú dýku, univerzálny pakľúč a zopár ďalších drobnosti o ktorých vedela, že by sa mohli hodiť. V to ráno, keď mala prvý krát nastúpiť do školy vstala zavčasu. Pocítila nervozitu. Nikdy do školy nechodila a nevedela si to ani predstaviť. Ohlásila sa v riaditeľni a prísna žena v stredných rokoch ju s nacvičeným, strohým úsmevom odviedla do triedy, kde práve začínala prvá hodina. Predstavila ju a privítala, ako novú študentku, ktorá prestúpila na ich strednú školu z Paríža, kde doteraz študovala. Učiteľ s úsmevom Belmonda skonštatoval, že zrejme nemá problém s francúzštinou a vyzval ju, aby sa posadila, aj s všetkými vecami. Po hodine jej niekto ukáže, kde sú skrinky, aby si odložila. Sadla si úplne vzadu. Dvadsať tri žiakov si ju so záujmom obzeralo. Bolo to nepríjemné a najradšej by zutekala. Sústredila sa na učiteľa, ktorý preberal moderné umenie a literatúru.
"Keďže Larisa prichádza z Paríža, možno nám bude vedieť povedať niečo viac o Moderne."
"Prečo ja?"odpovedala protiotázkou. Úsmev Belmonda sa zase objavil.
"Pretože prichádzaš z Paríža a Francúzko je kolískou Moderny. Vieš nám o nej niečo povedať?"
"Termínom MODERNA označujeme umelecké smery z konca 19 a začiatku 20 storočia. Medzi vedúce umelecké smery tohto obdobia patria, symbolizmus, dekadencia, impresionizmus, expresionizmus, futurizmus, dadaizmus . Tieto smery sa vzájomne podnecovali, ovplyvňovali, striedali a obohacovali o motívy."
"Výborne Larisa, vie mi niekto povedať, čím boli tieto umelecké smery špecifické?" V triede stíchlo. Učiteľ prechádzal po žiakoch očami.
"Larisa?"
"Vám sa páči moje krstné meno?!"drzo sa zaškerila. Spolužiaci spolu s učiteľom sa zasmiali.
"Musím uznať, je veľmi fonetické...vieš, čo znamená?"
"Našla som si to v slovníku, lebo môj otec je na to meno tiež zaťažený, aj keď pôvodom nie sme Rusi. Pochádza z latinského slova larus, čo znamená čajka, alebo z gréckeho laros, čo znamená príjemná, sladká. Keďže sa nevie, ktorý pôvod je správny, tak sú prijaté obidva, tzn. Larisa – sladká, príjemná, čajka. Zrejme to nemyslia z gurmánskeho hľadiska, pochybujem, že čajka je sladká, alebo príjemná, skôr by som ju považovala za šľachovitú." Trieda sa zase zasmiala.
"Máš pravdu, asi to nemyslia z gurmánskeho hľadiska. Vieš mi povedať, čím je Moderna špecifická?"
"Pesimizmom? Sú to všetko nestabilný maníci, čo trpeli bludmi, depresiami, seba poškodzovali sa, chľastali, či si sami siahli na život." Pokrčila plecami s cynickým úsmevom.
"Zvláštna voľba slov, vynechal by som to "maníci" aj "chľastali", ale v podstate vystihujúce...máš pre nás nejaké príklady Larisa?"
"Nechcite, aby som nadobudla dojem, že som v tejto triede sama...pýtajte sa ostatných. Vedia toho oveľa viac, ako ja." Skonštatovala. Debata sa rozprúdila. Nezapájala sa, iba mlčky sledovala diskusiu, kým ju nevyzval, aby niečo doplnila. Vždy k svojej odpovedi pridala nejaký vtipný komentár a trieda sa rozosmiala. Na konci hodiny sa jej prekvapený spýtal, či navštevovala nejakú umeleckú školu.
"Môj otec je fyzik, matka umelkyňa. Asi sa nechtiac aj na mňa niečo nalepilo." Drzo sa uškrnula.
"Tak to sa už teším na fyziku." S úsmevom odvetil a vyšiel z triedy. Cez prestávku sa jej spolužiaci vypytovali na Paríž, na Európu, Londýn. Snažila sa byť ústretová a držať jazyk na uzde, aby okolie nečastovala štipľavými poznámkami a svojimi postrehmi. Jedno z dievčat sa ponúklo, že jej ukáže kde sú šatne. Posledné tri boli prázdne a otvorené. Susan ju ponúkla, nech si vyberie hociktorú pretože sú prázdne. Vhodila ruksak do poslednej a už ju chcela uzamknúť.
"To je moja skrinka." Ozvalo sa za ňou.
"Sorry, nevedela som. Mala som dojem, že je prázdna." Vytiahla ruksak a ani sa neobzrúc vhodila ho do vedľajšej.
"Aj tá je moja!" posmešný hlas zapáral. Vrhla zboku pohľad a všimla si, že Susan sa od nej odtiahla. Niečoho sa obávala. Zafučala a obrátila sa k "vlastníkovi" skriniek. Tesne za ňou stáli tri dievčatá, ktoré by výstižne označila "Barbie". Za nimi ďalšia skupina študentov, ktorá všetko dychtivo sledovala.
"Je tu niektorá, ktorá nie je tvoja?" spýtala sa chladne.
"Všetky sú moje, aj táto škola je moja. To len aby si vedela, keďže si tu nová." Spokojne vyhlásila.
"Naozaj?! Na webovej stránke má táto škola vyššiu úroveň, asi blafovali." Drzo odvrkla. Podišla ku pôvodnej skrinke a vložila do nej pokojne ruksak. Susan k nej pristúpila.
"Nechaj to tak, neskôr nato zabudne...potom si tam dáš veci." Zašepkala s obavami.
"Mala by si poslúchnuť Susan, našu sivú myšku...TÁ! skrinka je moja!" provokačne hlesla.
"Máš nejaký problém Barbie?!" Lara k nej pristúpila a zabodla do nej pichľavé oči. O krok ustúpila, zrejme nečakala toľkú trúfalosť.
"Nevydržíš tu, toto je moja škola, ak budem chcieť tak ťa zničím...sú to moje skrinky a keď poviem, že sú moje, tak sú moje!" zasipela rozčúlená.
"Dosť sa opakuješ, nie som hluchá. Mám pre teba novinku, práve som ti jednu vzala! A to ničenie som prepočula, aby som nemusela adekvátne reagovať!" Cynický sa usmiala a obišla ju, akoby bola vzduch. Pobúrenie sa premenilo na hnev.
"Dávaj pozor Lara, aby ťa nenapadla od zadu." Upozornil ju James.
"Nato nemá gule, ešte by si zlomila nechtík." Zamrmlala mu naspäť. Neprešla ani do polovice, keď chodbu zastali dvaja mladíci. Znudene sa obrátila k "Barbie".
"To ako fakt?!"
"Vrátiš sa a vyprázdniš tu skrinku!" zasipela pomstychtivo.
"Lebo čo?" Zlomyseľne sa usmiala. Prvý sa k nej pohol. Nestihol ju ani uchopiť za rameno. Tri rýchle ťahy, ozval sa buchot a obaja chlapci skončili na chrbtoch v strede chodby. S očami ako ľad sa pohla k "domine". Cúvla, zdrevenená od hrôzy.
"Počuj Barbie, neviem, kde žiješ, ale mala by si vedieť, že ste vyšli z módy. Teraz fičia Monster high kočky, tak si daj pozor, aby si sa nezaradila medzi ne...pretože tak veľmi trváš na hlúpej, prsnatej barbine, asi by ti to vadilo! Nenúť ma pokaziť ti tu plastiku nosa. Celkom pekné prevedenie...jazvy takmer nevidieť, bola by škoda takej precíznej práce." Neohrozene sa obrátila do triedy. O dvere sa opieral vysoký, plecnatý, blondiak a drzo ju šacoval od hlavy až po päty.
"Si zlé dievča, takto nám uraziť našu Améliu. Prvý deň a začať vojnou...csss...csss..." Podpichol so širokým úsmevom. Vrátila mu pohľad.
"Ty si tu tiež nejaký dôležitý kôň o ktorom by som mala vedieť?"
"Nie som dôležitý a dúfam, že ani kôň nie...som Maximilián, ale pre priateľov Max." Usmial sa.
"Tak nabudúce Maximilián." Mávla mu rukou a vstúpila do triedy. Sprevádzal ju jeho drzý smiech.
"To bolo tvrdé, už ma dávno nikto takto nesfúkol. " Nasledoval ju so širokým úsmevom.
"Fíha, oslňujúci úsmev, padajú na to baby?" Podpichla.
"Väčšinou to funguje." Skonštatoval.
"Ešte po-cvič." Skopla mu opätovne seba-dôveru a zasmiala sa na jeho nešťastnom výraze, prosiaceho psíka.
"Toto bolo lepšie, ale nehodí sa to k tebe. Si nato priveľký. Futbalista, alebo hokejista? Podľa toho viac krát prerazeného nosa, kolísavej chôdze a silnejšej pravej ruky, odretých haniek... tipujem hokej."
"Som ohúrený." Pokrčila plecami a usadila sa na miesto. Sadol si vzadu tesne vedľa nej.
"Chodíš do tejto triedy?"
"Už to tak vyzerá...niekedy sa tu objavím." Uškŕňal sa.
Cez hodinovú prestávku na obed si kúpila v kantíne sendvič a vyšla do veľkého parku so školským dvorom. Väčšina si ju otvorene prezerala. Školské tam-tani zrejme vynikajúco fungovali. Porozhliadla sa. Zazrela Susan. Sedela na tráve v tieni veľkej lipy. Na kolenách držala knihu a jedla svoj obed. Podišla k nej.
"Cicero. De finibus bonorum et malorum? (O najvyššom dobre a zle)" zaujalo ju s úsmevom. Dievčina prekvapene zodvihla hlavu a posunula si okuliare na nose.
"Poznáš ho v originále?" neveriacky hlesla.
"Neviem to celé naspamäť, ak sa pýtaš nato. Jeho filozofická úvaha Paradoxa stoicorum (Paradoxy stoikov) mi pripadá viac záživná....celkovo to bol dosť nezáživný a upätý chlapík. Hranica medzi dobrom a zlom je niekedy veľmi tenká. Nedá sa ohraničiť. Aj biela ma odtiene a čierna, ani nehovorím. Môžem si prisadnúť?" S chuťou zahryzla do sendviča. Dievčina roztržito prikývla.
"Prečo si si ku mne prisadla?"
"Ak ti to prekáža a ruším ti Cicera, pôjdem o strom ďalej." Navrhla a žmurkla.
"Nie, ja...len nerozumiem prečo?"
"Bola si na mňa milá, snažila si sa ma chrániť...som ti vďačná."
"Ja?!" neveriacky sa spýtala. Lara sa zasmiala a prikývla.
"Sedíš tu takto sama, lebo chceš mať kľud a prehrýzť sa Cicerom, alebo preto, že nemáš priateľov?" otvorene sa spýtala.
"Ehmm...vždy si taká priamočiara?" znepokojená sa spýtala. Lara neodpovedala, ale visela pohľadom na nej v očakávaní odpovede.
"Normálne tu sedí so mnou Lucy, ale má kiahne a...inak sme samé. Ona je môj úplný protiklad. Vždy vie o všetkom, čo sa tu šuchne a veľa rozpráva. Tak si na chvíľu užívam to ticho."
"Chýba ti." uhádla Lara a zase sa pustila do sendviča.
"Asi áno, mám pocit, akoby chýbal diel so mňa. Vďaka nej som to tu ešte nevzdala."
"Nezapadla si, pretože si modrá pančucha?"
"Prosím?"
"Modrá pančucha, vševed, bifľoš, šprt...neviem, ako sa to ešte volá..." Vymenovávala. Dievčina smutne sklonila hlavu.
"Nechcela som ťa uraziť, iba konštatujem fakty. Náhodou ja považujem označenie "modrá pančucha", za kompliment. Z okolia si nič nerob. To označenie svedčí samo za seba. Boja sa ťa, cítia sa pri tebe príliš hlúpy a tým si ventilujú komplex menejcennosti." Študentka prekvapením na-široko otvorila oči.
"Zaujímavý postreh, nikdy mi zatiaľ nezišiel na um. Aj ty máš zo mňa komplex?"
"Nie, považujem ťa za osviežujúcu zmenu." Odrazu sa Susan zasmiala.
"Si zvláštne dievča Larisa."
"Volaj ma Lara a zvykaj si nato, že som veeeeľmi excentrická." Zo zadu na nich padol tieň. Obozretne stuhla v očakávaní nebezpečenstva.
"Je to len hokejista a spol." Ozvalo sa v náušnici.
"Ahoj dievčatá, smieme si prisadnúť?" Veselo pozdravil a bez zaváhania sa posadil. Susan vytreštila oči a vrhla na Laru vyplašený pohľad.
Dvaja ďalší chlapci sa k nemu pripojili.
"Toto je Rafael a toto Michael..." Predstavil ich.
"Kde ste odbehli Gabriela?" Neodolala Lara pri podávaní rúk. Susan sa zachichotala, Max rozrehotal.
"Akého Gabriela?" vyhŕkol nechápavo Michael.
"Archanjela...boli traja Rafael, Michael a Gabriel..." So smiechom vysvetľoval hokejista.
"V Aveste, súbore posvätných textov zoroastrizmu, sa spomína 7 archanjelov a tvoria protiváhu siedmim démonom." Podotkla Susan ticho.
"Podľa 1. knihy Enochovej (Etiópskej knihy Enochovej): Michael, Gabriel, Rafael, Uriel, Raguel, Zerachiel a Remiel, ale frekventovaný sú len tí traja...takže...čo vás k nám privádza poslovia Boží?" šarmantne zahovorila Lara a zaškerila sa.
"Chceli sme sa s tebou zoznámiť. Počuli sme, ako si to natrela Amélií. Už som zvedavý, čo na teba pripraví...teda nechcem byť netaktný, ale určite ti to dá vyžrať." Max sa rozvalil a zahryzol do hot-dogu. Rafael mlčal a pokukoval po knihe, čo držala Susan na kolenách.
"Mysliteľ, rečník a hrubá sila? Podarená trojke." Prehodila, prejdúc po nich očami.
"Mysleli sme, že k vám zapadneme...mysliteľ..." Ukázal bradou na Susan.
"Rečník ma kiahne a hrubá sila." Oči sa im stretli.
"Pozoruhodná vnímavosť na hromadu testosterónu, ale predpokladám, že len využívaš situáciu."
"Ako to myslíš?"
"Až s chorobnou škodoradosťou si sledoval incident na chodbe, predpokladám, že je to bývalka. Asi ti dala zabrať. Prisadol si si len preto, aby si ju nasral." Otvorene prehlásila.
"Pozoruhodná vnímavosť a inteligencia skrytá pod peknou fasádou. Priznávam, napadla ma táto myšlienka, ale zároveň ma zaujíma dievča, ktoré sa jej nezľaklo."
"Dúfam, že tvoj záujem ohraničíš na okrajovú, neosobnú zónu." Odvrkla a skupina sa zasmiala. Vyzliekla si mikinu, začínalo byť sparno.
Rozprávali sa a ona si uvedomila, že Max na ňu vyvaľuje oči.
"Načo čumíš?!" drzo ho napadla.
"Tvoje predlaktie." Prekvapený zvolal. Pohľady všetkých sa upreli na jej ruku.
"Čo je s ním?"
"Od čoho to je, pohrýzol ťa pes?" vyhŕkol Michael.
"Psie čeľuste sú širšie a zuby má inak uložené, aj počet nesedí, skôr to pripomína...." Uvažoval nahlas Rafael.
"Aligátora, zuby, aj rozmiestnenie by sa zhodovali..." Zahmkala Susan. Rafael súhlasne prikývol.
"A musel to byť veľký kus, podľa stôp do dvoch metrov, máš šťastie, že ti neodhryzol ruku, čo sa stalo, ako?" Vyzvedal Raff.
"Nič dobrodružné. Nehoda. Kamarátove domáce zvieratko si zmyslelo, že sa vráti k pradávnym inštinktom v nevhodnej chvíli."
"Má aligátora, ako domáce zviera?" neveriacky vyhŕkla Susan.
"Už nie, zbavil sa ho...začal byť agresívny." Prestávka skončila a vrátili sa na vyučovanie. Poobede sa vracala domov. Chcela sa prejsť. Bolo to ďaleko, ale neprekážalo jej to. Zastavilo pri nej športové auto.
"Nechceš zviezť?"
"Uhádol si Maximilián." S úsmevom ho ignorovala a vykročila.
"Si na mňa zlá." Zase tie oči raneného psíka.
"Chudiatko, neviem, či si nezačnem robiť výčitky svedomia, takto ti ubližovať." Posmešne odvrkla.
"V čom je problém Lara? Nemôžeme byť jednoducho kamaráti?"
"Všetkých svojich kamošov, rozvážaš v aute?"
"Nie, majú svoje, tak ma nechaj ťa odviezť. Urobím to rád."
"Počuj Maximilián. Neviem o čo sa pokúšaš....ale..." Hľadala slová.
"Chcem ťa pozvať von." Priznal otvorene.
"Nemám záujem."
"Máš niekoho?" spýtal sa dychtivo. "Manžela", pomyslela si.
"Niečo by sa našlo."
"Predpokladám, že si ho nechala v Paríži. Lara to nebude fungovať. Diaľka zničí každý vzťah."
"Považuješ sa za znalca, alebo čo? Nemám záujem o randenie a celkom určite sa nenechám vtiahnuť do intríg na pomstu bývalke." Chladne odvrkla.
"Vôbec ťa nechcem využiť. Ak si myslíš, že nemám šancu, tak ťa neohrozujem a môžem byť tvoj kamarát. Tak si naskoč. Ukážem ti New York. Zrejme si ešte nemala príležitosť ho vidieť."
"Možno inokedy. Dnes chcem ísť po svojich a poobzerať si ho z tejto perspektívy." Vyhodil smerovku a zaparkoval.
"Ukážem ti niektoré zaujímave veci." Navrhol a s rukami vo vreckách sa pobral vedľa nej. Vystrúhala mučenícku grimasu.
"Nemusíš ísť na tréning, alebo tak niečo? Loviť baby napríklad...nerada by som ťa zdržovala" Ironický odvrkla.
"Dnes som mal tréning ráno, na dnes mám voľno. A nelovím baby, oni lovia mňa, len pre upresnenie." Sebavedome sa uškrnul.
"Tak to ti nesmiem prekážať...ešte nadobudnú dojem, že si zadaný." Zamračil sa.
"To ti fakt tak prekážam?" Spokojne prikývla. Prižmúri oči a rozhodoval, čo robiť.
"S kým pôjdeš na budúci týždeň na večierok?" zmenil tému.
"Nepôjdem na žiaden večierok."
"Nemôžeš neisť. Organizujú to maturanti. Každý, kto niečo znamená tam bude."
"Tak zrejme nič neznamenám."
"Nemôžeš tam neísť. Amélia ťa roznesie na kopytách. Teraz, keď si si s ňou začala...zosmiešni ťa, znemožní." Ohúrený vyhŕkol.
"Mám pre teba novinku Maximilián. Amélia v mojom živote nič neznamená. A ľudia, ktorý sú mi ľahostajný, mi nemôžu ublížiť."
"Si šialená. Nemáš ani potuchy, ako dokáže byť nepríjemná a pomstychtivá."
"Zabije ma, alebo sa o to pokúsi?" spýtala sa vážne. Vytreštil na ňu oči.
"Si divná. Prečo by ťa zabíjala..ako ti také niečo vôbec zišlo na um?"
"Tak pre mňa nie je hrozbou." Pokrčila plecami a pokračovala. Na chvíľu zastavil a hľadel na ňu, akoby práve pristala z inej planéty.
"Ty si to nemyslela ako žart, však? Nedokážem odhadnúť kedy žartuješ a kedy nie."
"Nemám zmysel pre humor, aspoň nie taký ten klasický."
"Musíš tam ísť, je to vec ehmmm... prestíže..."
"Som tu nová, nezáleží na tom. Nikto si ani nevšimne, že tam nie som...a nezáleží mi na nejakej prestíži, či image. Zmaturujem a pôjdem svojou cestou. Nič iného ma nezaujíma."
"Ale všimne, všetci si všimnú, že tam nie si...a Amélia sa o to postará..."
"Ty stále nerozumieš, že mi je to jedno?!"

Komentáre 4

aknit11 dňa 08.10.2014 - 09:04

Tak začala škola :-)

tomicka dňa 08.10.2014 - 09:52

Tak som sa potesila dieliku :-) Dnes som prva. (y)Toto teda vyzera zaujimavo.
Hokejista bude tusim "ctitel". A Amelia je riadna mrcha. To na strednych skolach byva dost casty jav. Sikanovanie. Lara jej to poriadne natrela, ale nieco mi hovori, ze este budeme o Amelii pocut. :-) Lara sarmantne zapadla a svojim sarkastickym sposobom vyriesila vsetky problemy, je bombova, zase som sa zasmiala na jej komentaroch :-)

Lenka R dňa 08.10.2014 - 10:23

Jééj , potešila som sa ďalšiemu dieliku :-)
Roztomilé , chvíľku medzi puberťákmi. Som zvedavá ako ohúri učiteľa fyziky a ako sa bude hokejista snažiť (sun)
Je dobré mať spriaznenú dušičku. No a tiež som zvedavá ako ešte vytrápi Ameliu (giggle)

nevetko dňa 13.10.2014 - 17:13

dlhšie som tu nebola a tak mám čítať ešte dve časti . no to je proste wááááw . normálne sa teším ďalej.