Skočiť na hlavný obsah

Lara 42

Pridal aknit11
dňa 15.10.2014 09:34

Prinútila sa osprchovať a padla do postele, ako podťatá. Vstala až pred obedom. Kúpila si čerstvé briošky na rohu aj nedeľné noviny. So šálkou kávy v ruke sedela na terase a vychutnávala si krásne jesenné počasie. Koniec októbra bol nezvyčajne teplý.
"Pôjdeš na ten večierok?"
"Práve teraz ťa to napadlo?"
"Uvažoval som, že Meggy má pravdu."
"Možno, ale potrebujem niekoho, kto ma bude sprevádzať a ako na rýchlo niekde niekoho splaším?" uškrnula sa.
"Mohla by si požiadať hokejistu."
"Neprichádza do úvahy, tvrdila som, že niekoho mám...takže by som ho mala priviesť."
"Požiadaj Kiliana."
"Myslím, že na maturantský, heloweenský večierok je pristarý."
"Asi áno, koho teda zavoláš?"
"Dostala som nápad...dokážeš zamerať tie súradnice núdzového signálu zo včera...myslím lokalizovať príjemcu, podľa vlnovej dĺžky?"
"Samozrejme, hneď som ho aj lokalizoval. Síce je to vlnová dĺžka, ktorá sa na Zemi nepoužíva, ale ten signál sa mi zdal zaujímavý"
"Si pašák James. Takže eventuálne by sme mohli zamerať Bena?"
"No možné to je....ale predpokladám, že sa vrátili do svojej leptavej domoviny...takže ho asi nedokážem vystopovať a...navyše časový rozdiel...keby sme tam zmizli na pár hodín, tu by zatiaľ prešli dni, dokonca mesiace....ale skúsiť to môžem." Lara sa začítala do novín.
"Dobrá správa... je zase na Zemi, to sa doma nezdržal ani pár minút...hm...zrejme sa okamžite vrátil. Horšia správa je, že je....je..v Egypte. Ktovie, čo tam hľadá...asi ma rád pyramídy." Vstala, bez slová odniesla šálku do kuchyne a obliekla na seba bundu. Do vnútorného puzdra vložila pulznú pištoľ. Skontrolovala bodák aj svoju dýku v puzdre v podlhovastom vrecku nohavíc. Vzala malý ruksak. Hodila do neho fľašu minerálky a veľkú šatku, aby ju v prípade potreby chránila pred slnkom.
"Zadaj súradnice."
"Lara to nie je dobrý nápad. Je to niekde v Luxorskom chráme. Čo ak má práve prácu? Veď vieš...je to Asasín, možno akurát niekoho..." Netrpezlivo zacmukala.
"Dobre, dobre...už makám, nikdy ma neposlúchneš! Nie som strachopud, iba som opatrný." Zafučal. Nebojácne vykročila. Doskočila do piesku a rýchle sa zorientovala. Pozrela sa na obzor. Slnko pomaly začalo zapadať. Započúvala sa do zvukov posvätného miesta a zahĺbila sa do seba. Prešla stĺpovým nádvorím, ktoré patrilo Amenhotepovi III. S istotou prechádzala kolonádou,hlavným stĺpovým nádvorím až k žulovému chrámu kráľovny Hatšepsut. Posadila sa na vysokú kamennú podstavu jedného zo stĺpov a čakala.
"Ako vieš, že príde?" zaujímalo Jamesa.
"Príde, cítim ho...a aj on mňa...ten mutačný gén ti je čudo." Vyšiel zo severo-východneho rohu nádvoria, od mešity Abú al-Hadždžádže a obozretne sledoval okolie. Na široko sa usmiala a zamávala mu. Nemalo prekvapený k nej podišiel.
"Výsosť? To je teda prekvapenie."
"Pekné telo..vyzeráte ako bádateľ, alebo nadšený archeológ, zrejme ste sa dlho doma nezdržali."
"Hneď som sa vrátil, mám nejaké povinnosti. Ako ste ma našli?"
"Našiel vás James. Mám na vás takú prosbu Ben. Ehmmm... je mi to dosť nepríjemné. Vlastne, teraz keď nad tým tak uvažujem, je to riadna volovina. Máte svoje povinnosti a...zabudnite." Mávla rukou a vstala. Pripadala si trápne a zahanbene. Ben sa zasmial.
"Tak to musí byť niečo veľmi vážne, keď vás to priviedlo do rozpakov...červenáte sa výsosť. Tak von s tým."
"Je to trápne. Nechajte to tak. Neviem, načo som sem vlastne liezla, čo mi to vlastne zišlo na um...asi sa na mne sem-tam predsa len objavia znaky puberty." Zašomrala.
"To bude asi tým, že ešte dospievate...len sa od vás očakáva priveľa a nemáte čas, prirodzene dospievať." Milo sa usmial.
"Výsosť nech je to čokoľvek, ak vám budem vedieť poradiť, rád to urobím...ale musím vedieť, o čo sa jedná." zastonala, zatvoriac oči.
"Chcela som, aby ste so mnou išli na jeden trápny večierok....teda v nejakom tele, primeranom k môjmu veku. Musím si splašiť partnera a neviem, kde ho narýchlo zohnať." Vyhŕkla rýchlo so zatvorenými očami. Pomaly ich otvorila, aby sa presvedčila, že ju počul, pretože sa nezačal smiať. Naozaj sa nesmial.
"Kedy je ten večierok?"
"V piatok. Nechcela som tam ísť, ale Meggy si myslí, že tam mám ísť, aby si Amélia...je to jedná, taká hlúpa, nafúkaná koza, aby si nemyslela, že sa jej bojím...je to hlúposť. Prepáčte, že vás s tým zaťažujem."
"Koho by ste si predstavovali výsosť?" vážne sa spýtal, ale Lara si myslela, že žartuje.
"Čo ja viem...toho, čo hral Thora...ten bol dobrý s tým kladivkom, alebo Captain Amerika?" zaškerila sa.
"Privediem niektorého z nich." Sľúbil vážne.
"Čo? Žartovala som...vy tam so mnou chcete ísť, na školský večierok? Teda, aby som to vysvetlila začala som chodiť do školy...a.. netvárte sa tak udivene! Fakt tam chodím a dokonca si píšem aj úlohy....teda sčasti, je to taká teamová práca. Nahovoril ma James, vraj ,aby som nevyzerala celkom sprostá...aby som mala papier, že som gramotná. Normálne by mi to bolo jedno, ale asi som chcela vyskúšať, aké to v tej škole je." Rýchle vyrapotala a vystrúhala grimasu. Ben sa rozosmial až mu tiekli slzy. Utrel si ich opakom ruky a už vážne sa na ňu zadíval.
"A ako sa vám páči v škole?"
"No celkom to ujde, len preberajú veci, ktoré som sa naučila už ako dieťa, takže si často hryziem do jazyka." Priznala.
"Našli ste si tam priateľov?"
"No...skôr nepriateľov, tá Amélia napríklad, ale sú tam aj decká, ktoré sú milé a múdre."
"Čo je zač tá Amélia?" Lara zafučala a vyrozprávala mu svoje zážitky zo školy.
"A nebyť Jamesa, asi by som si to poriadne odskákala." Dokončila.
"Kto je vlastne ten James, často ho spomínate."
"Je to môj kamarát..teda je to počítač, ale je to najvernejší priateľ akého mám...niežeby som Kiliana nepovažovala za priateľa, ale má svoj život a v mojej spoločnosti...nechcem, aby sa mu niečo stalo."
"Rozprávate sa so svojim počítačom?" Pokojne sa spýtal.
"Viem, že to vyzerá šialene, ale James je...veľmi inteligentný, samostatný...a...neraz mi zachránil krk."
"Výsosť, nechcem byť netaktný, ale je to len počítač."
"Ja sa zato vôbec nehanbím!" Zafučal James v náušnici urazene. Lara sa zasmiala.
"Teraz ste sa ho dotkli." Vysvetlila.
"Je tu?"
"Vždy je so mnou, skenuje okolie, upozorní ma na nebezpečenstvo, je veľmi šikovný a múdry." Zapla reproduktor.
"James zoznam sa s Benom." James zaťato mlčal.
"Nebuď tvrdohlavý, ešte si Ben pomyslí, že mi šibe." Upozornila ho. Ozvalo sa pohoršene za-prskanie.
"Dobre, teší ma Ben, aj keď teraz klamem...a klamať sa nemá. Ozval som sa len preto, aby si tvoj leptavý priateľ nepomyslel, že ti naozaj preskakuje. Ako sa máte?" Ben vyvalil oči na jej zápästie.
"On takto bežne komunikuje?"
"Samozrejme, že bežne komunikujem. Nie som ako tie vaše primitívne stroje, bez ducha."
"Ehmmm... James ma simulácie ľudských emócií a pridala som mu ešte ďalšie funkcie, postupne...on sám sa vylepšuje každým dňom....a píše mi domáce úlohy." Usmiala sa.
"Áno, lebo nechcem aby nás vykopli." Zahundral.
"A háda sa so mnou!" podotkla.
"Ben ja vôbec nie som hašterivý, iba sa snažím ju usmerňovať, lebo všetky tie čudá, čo ju v poslednom čase napádajú...jeden by z toho ostal na nervy. A nikdy ma nechce poslúchnuť!" žaloval.
"On je úplne samostatný? Dokáže reagovať na situácie bez zadávania príkazov?"
"Veď som vám povedala, že má umelú inteligenciu a rôzne simulácie. Je ako človek, ale oveľa inteligentnejší s tým, že necíti bolesť, ani strach."
"Teraz preháňaš, ešte ma privedieš do rozpakov. Teba napríklad nedokážem ani v šachu poraziť."
"Lebo ťa poznám a uhádnem tvoje ťahy." Zasmiala sa.
"Nikdy som nepočul o ničom podobnom. Počítač je počítač, robot je robot...ale samostatne uvažujúca inteligencia...." Pokrútil hlavou.
"Uvažovala som...ehmmm...poviete mi niečo o tých robotoch? V nemocnici...tam hore..." Ukázala bradou na nebo.
"Za mnou prišla vrchná komorníčka, taká prísna ženička, čo ma chcela navliecť v posteli, do mašličkových šiat, ale odbočujem. Priviedla so sebou roboty. Vyzerali, ako ľudia. Volali ich pomocníci."
"Sú to roboty, ktoré sa používajú v domácnostiach. Nie s veľmi inteligentné, majú presne určený program, ale slúžia dobre. Sú zo špeciálnych materiálov, ktoré sú imitáciou ľudskej kože. Na nerozoznanie. Vyrábajú sa pre rôzne rasy, podľa prostredia." Vysvetlil Ben.
"Chcem sa tam vrátiť a zo dva im maznúť." Priznala ticho. James zafučal.
"Aby ťa čapli, čo ti to zase zišlo na um?!" karhal ju. Ben zase vrhol neveriaci pohľad na jej zápästie a zasmial sa.
"Aby som to správne pochopil, chcete sa tam vrátiť a ukradnúť svojmu otcovi dva roboty?"
"No keď to takto pre-formulujete, vyznie to dosť čudne, ale v podstate to vystihuje podstatu." Pokrčila nosom.
"Ako to chcete urobiť a prečo vlastne?"
"Ešte neviem, premýšľam o tom už dávnejšie. Nedokážem odhadnúť ich zabezpečenie. To ma navádza na ďalšiu myšlienku. Už dlhšie sa vás to chcem spýtať. Vy sa delíte, však."
"Nerozumiem presne vašej otázke."
"Dokážete sa oddeliť, akoby vaše virtuálne telo. Teraz v tomto tele ste nehmotný...ale kde je vaše telo. Fyzické, ako to robíte?"
"Sú iba štyri rasy, ktoré to dokážu. My, Preskrytiáni, Zavahriáni a Totariáni. Časť z nás sa oddelí a naše telo ostáva na istom mieste...v bezpečí. Preto dokážeme vojsť do hocijakej telesnej schránky a úplne ju ovládať. Zároveň vieme o všetkom, čo ten človek robil, ako žije, o čom rozmýšľa. Naše telo sa s nami spojí, ak si to želáme, pri vystúpení z tela, alebo až po prechode. Dokážeme vylúčiť určité chemické látky aj v tomto stave, do tela hostiteľa. Nič si nepamätá. Ak mu chceme ublížiť, dokážeme ho zabiť, ak chceme, aby sa cítil príjemne..." Pokrčil plecami.
"Ak to telo, hostiteľ umrie, umriete s ním?"
"Ak nestihnete včas vystúpiť, tak áno. Ak by niekto zabil našu fyzickú schránku počas oddelenia, tiež umierame a s nami aj telo hostiteľa."
"Ako to robíte?" Visela na ňom pohľadom. Pátravo po nej prešiel očami.
"Aj vy?" hlesol úplne vyvedený z miery.
"Stalo sa mi to...a dosť ma to vydesilo. Neviem prísť nato, ako sa to stalo, ani ako to robiť. Mohla by som skočiť tam hore a omrknúť si to tam."
"Bolelo to?"
"Ako ďas."
"Prvý krát to veľmi bolí, akoby sa vo vás niečo roztrhlo. Potom už nie. Je to jednoduché výsosť. Iba si pomyslíte, sústredíte sa a je to. Svoje telo uložte na bezpečné miesto. Po celý čas ho máte pod kontrolou. Je to iba vaša časť. Je spojená s telom. Keď sa chcete vrátiť, jednoducho prikážete svojmu telu, aby otvorilo trhlinu a spojíte sa."
"Moje telo nie je schopné samostatne fungovať?"
"Viac menej, je s vami v kontakte. Robí iba to, čo mu prikážete. Jeho funkcie sa minimalizujú. Nemá potreby. Ak sa telo, ktorého ste hostiteľ nakŕmi, nakŕmi aj vás."
"Je to akoby ste boli jeho parazitom? Ehmmm...odpusťte, nechcela som tým naznačiť, že ste parazit, ale..."
"To je v poriadku, viem ako ste to mysleli. Funguje to presne tak. Pár krát by ste si to mali vyskúšať pod dohľadom niekoho skúseného. My našich mladých učíme, ako nato. Ak chcete dohliadnem na vás, zaškolím vás."
"To od vás nemôžem žiadať. Máte svoje povinnosti...a..."
"Samozrejme, že to môžete žiadať. Som vašim veľkým dĺžnikom, táto maličkosť ani zďaleka nemôže vynahradiť všetko, čím ste si kvôli nám prešli."
"Nechcem, aby ste si mysleli, že máte voči mne nejaký dlh. Mrzelo by ma...keby ste kvôli tomu cítili nejaké výčitky, alebo nejaké komplexy..."
Ben sa zase zasmial.
"Nemám komplex, ale viem, že vďaka vám, mám zdravú, krásnu vnučku. Moja dcéra je nažive...dosiahli sme prímerie...a aby som nezabudol...napadol vás Raviander, kvôli nám. To mi pripomína. Je dobre, že ste ma našli. Chcel som po vás začať pátrať, ale nevedel som, kde začať. Ostávalo mi iba...zase sledovať vášho kamaráta Kiliana, ale nevedel som, kedy ma k vám privedie."
"Stalo sa niečo?"
"Nie, len som pre vás pripravil informácie o rasách, národoch a planétach, ktoré sú obývané, alebo o nich vieme. Históriu, spätne až k tomuto storočiu. A chcel som vám označiť bodák."
"Prečo mi ho chcete značiť?"
"Je váš...a každý Marnavián ma na bodáku vyryté značky. Viete náš bodák, akoby bol vašou súčasťou. Je to....ťažko sa to vysvetľuje. Bodáky sú vyrobené tak, že reagujú na našu DNA. Nedokáže ho aktivovať hocikto, iba Marnavián."
"Čo tam bežne ryjete?" zvedavosť ju premohla.
"Niečo o vašich skutkoch, alebo charaktere. Dajte mi váš bodák."
"Ako viete, že ho mám so sebou?" usmievajúc sa ho vytiahla z bočného podlhovastého vrecka a podala mu ho.
Posadili sa spolu na kamennú obrubu a on vzal do rúk niečo, čo jej pripomínalo letovaciu spájkovačku. O chvíľu jej vrátil podlhovastý valec, aj so značkami.
"Je to pekné. Čo znamenajú?" Prešla prstom po čiernych znakoch.
"Toto tu je znak odvahy, toto cti a tento obetavosti...tento je za Raviandera...každý, kto ho sám skolil, si zaslúži značku." Jemne sa začervenala.
"Naozaj mi veľmi lichotíte Ben." Zaševelila, pýriac sa. Zhlboka sa nadýchla, aby potlačila rozpaky.
"Zrejme vás privádzam do rozpakov. Asi ste si nezvykli nato, že vás chvália."
"To bude tým, že niet čo chváliť. Väčšinou mi niekto nadáva, alebo ma chce zbiť."
"A prezradíte mi aj prečo?" Zasmial sa.
"Mám dosť neznášanlivú povahu. Vždy poviem to, čo si myslím a podanie nie je vždy práve...ehmmm...najtaktnejšie...a som drzá, ako ploštica." Pokrčila plecami a zaškerila sa.
"Naozaj sa považuje Raviander, za tak veľmi nebezpečného?" zvážnela.
"Sú veľmi nebezpečný, pretože sú múdry. Považoval by som ich za rovnako inteligentných, ako človeka s priemernou inteligenciou."
"Hovorili ste o tom, že napádajú najmä rodičky. Prečo?"
"Neviem, priťahuje ich pach."
"Skôr si myslím, že ich odpudzuje. Ak napadne rodičku...ehmm...skonzumuje ju, alebo len zabije?" Prekvapene sa na ňu zadíval.
"Keď tak nad tým uvažujem...nikdy sa nenakŕmil, iba tu nešťastnicu roztrhal...a dieťa si ani nevšimol. Ženy v požehnanom stave vždy pred nimi chránime, sú v bezpečnom úkryte, ale tých pár, čo sa stalo obeťami..."
"Niečo mu na nich strašne prekáža, nejaký hormón, alebo feromón, ktorý počas pôrodu žena vylučuje...bol úplne zúrivý.Tvrdíte, že sú inteligentný, ale vtedy stratil akúkoľvek súdnosť. Akoby ho pochytil amok...útočia bežne na príbytky?"
"Nepovedal by som. Nikdy sme o nich takto neuvažovali. Ak sa nejaký objavil, zabili sme ho. Bežne sa skôr príbytkov stránia, akoby nás považovali za hrozbu, ale rodiaca žena pritiahne všetkých v okolí."
"Zaujímavé, ešte niečo ma zaujalo. Jeho výlučky nie sú toxické, ani leptavé a krv je červená, myslím je to cicavec a ma hemoglobín. Ako u vás prežije?"
"To je ďalšia záhada. Žije na viacerých planétach a nikde sa neprispôsobuje prostrediu, nemení sa, ale dokáže tam žiť... a všade zabíja rodičky."
"Možno ma tiež mutačný gén, akoby inak by existoval na rôznych miestach?"
"Hm...možné to je. Nikdy sme sa mu nejako nevenovali. Objaví sa, zabijeme ho a basta. Vaša vnímavosť ma vždy udivovala. Nabádate človeka uvažovať o veciach v inom uhle pohľadu."
"Je to škoda, ak tvrdíte, že sú inteligentný, dali by sa cvičiť, ako psy na obranu, napríklad."
"Tak to by ma nenapadlo. Výsosť ešte mi prezraďte, teda ak vám neprekáža moja indiskrétnosť. Načo chcete ukradnúť tie roboty?"
"Chcela by som, aby mal James telo." Priznala hanblivo. James zaprskal.
"Teda Lara som dojatý, ale kvôli mne nemusíš riskovať, ani kradnúť...aj keď by ma celkom bavilo, im vytrieť zrak...vystačím si s tým, čo mám." Potešený hlesol.
"Nemusíte ich kradnúť. Dajú sa objednať, výsosť."
"Naozaj?" vyhŕkla.
"Áno, môžete si určiť, akoby mal vyzerať váš model. Zadáte požiadavky a oni vám ho vyrobia. Bežne sa používajú. Je to ako vysávač, alebo umývačka riadu, v dnešnej dobe."
"Počuješ James? Môžeš si vybrať, ako budeš vyzerať. No neviem akoby sa mi podarilo ich objednať."
"Objednám ich ja, stačí ak mi zadáte požiadavky." Ponúkol sa. Natešená si pomädlila ruky.
"Mám na vás ešte strašne veľa otázok, ale zrejme máte svoje poslanie a ja vás zdržujem."
"Hľadám tu jeden artefakt. Pokojne sa pýtajte. Zatiaľ som nemal šťastie, takže za tých pár minút, mi odtiaľto neutečie."
"Venujete sa archeológií?"
"Nie tak doslovne...je to niečo, čo tu zanechala moja sestra." Lara sa na neho pátravo zadívala.
"Zrejme to bolo veľmi dávno, zomrela tu?" Prikývol.
"Počas vojny. Bola ťažko ranená a tak som jej prikázal, aby sa premiestnila niekam do bezpečia. Skočila do prvej súradnice, ktoré jej silné magnetické pole dovolilo. Na chvíľu sme ho prerušili. Veľa našich žien sme tak poslali do bezpečia. Ja som padol do zajatia. Trčal som v tej sklenenej klietke dlhé tri roky. Vrátil som sa sem, aby som po nej pátral."
"Tri roky tam, sú tu...časové obdobie." Rýchle prerátala a oči naširoko otvorila prekvapením.
"Vychádzal by to zhruba tak rok 1460 pred Kristom...to bola osemnásta dynastia, vládla kráľovná Hatšepsut...nebola ona náhodou kráľovná Hatšepsut, egyptský faraón...myslím jej súčasť?" zhíkla. Pomaly prikývol.
"Vyzerá to tak. Všetko tomu nasvedčuje. Snažím sa nájsť nejaké dôkazy a nejakú stopu, prečo sa nevrátila domov, teda za predpokladu, že skončila práve tu, ale súradnice, ktoré som vtedy zachytil, tomu naznačujú."
"Prečo neskočíte rovno do tej doby?"
"Niečo mi bráni. Nedokážem sa tam dostať. Ani jeden Marnavián...akoby tam bola nejaká blokáda. To ma utvrdzuje v tom, že sa tam niečo stalo a že tam naozaj bola. Len nechcela, aby sa tam niekto dostal. Neviem prečo, musím to zistiť. Až po smrti tej kráľovnej sa tam dokážem dostať, ale väčšina jej odkazov, bola zničená. Tvrdia, že to bola pomsta Thutmosa IIl, jej synovca, pretože mu ukradla post vládcu. Vládnuť začal až po jej smrti...ale zistil som, že tomu tak nebolo. Konal na jej príkaz. To ona mu prikázala všetko zničiť, netuším prečo, nemohol som sa do neho dostať, ale povedal to jednej svojej obľúbenej konkubíne. Tak som sa zameral na toto storočie. Zistili a obnovili veľa pamiatok z tej doby...možno na niečo prídem. Potrebujem vedieť, čo sa jej stalo...prečo sa nevrátila, aby som získal duševný kľud."
"Z historických skúsenosti viem, že väčšinou to má dve príčiny...myslím to, že sa ľudia z nejakého dôvodu nevrátia domov..." Podotkla.
"Buď sa zamilujú a srdce im nedovolí opustiť svoju lásku, alebo ich niekto zradí a poháňa ich túžba po pomste...v oboch prípadoch obetujú celý svoj život jednej, alebo druhej príčine."
"Vrátila by sa."
"Kde je jej telo. Zomrelo?"
"Nenašlo sa a to ma ničí najviac." Zastonal. Lara horúčkovito uvažovala.
"Ako dlho by vydržalo jej telo, ak by bolo niekde, ehmmm...uložené?"
"Kráľovná Hatšepsut je dávno mŕtva výsosť, to znamená, že aj jej telo zomrelo." Kdesi v podvedomí sa jej vynáral vzorec pravdepodobnosti. Všetky informácie sa skladali do jedného celku a niečo ju upozorňovalo, že im niečo uniká. Chýbal jej diel skladačky.
"Poďme spolu prezrieť, čo ste objavili. Možno na niečo prídeme." Navrhla a vstala. Pomaly sa zotmelo a museli so svojim bádaním prestať.
"Zajtra ráno musím do školy, ale poobede sa tu môžeme zísť a pokračovať. Medzitým strávim všetky informácie, ktorými ste ma zaplavili. Keďže je v mojom bydlisku o šesť hodín menej navrhujem, aby ste šli so mnou a dali si krátky olovrant. Medzitým môžeme prediskutovať ďalšie veci."
"Myslíte, že je rozumné, aby som vedel o mieste, kde sa momentálne zdržujete?"
"Zradíte ma?" zahľadela sa mu do oči.
"Radšej umriem, výsosť."
"Presne to som si myslela. Tak poďte, na rohu blízko môjho domu predávajú super briošky, čerstvé, teplé... som hladná, ako vlk." Zaškerila sa a otvorila trhlinu. Zľahka doskočila v obývačke. Prekvapene sa obrátila, keď začula buchnutie. Ben ležal na zemi a lapal po dychu.
Vyvalila prekvapene oči, priskočila k nemu a udrela ho medzi lopatky. Rozkašľal sa.
"Preboha, to čo bolo?" Zastonal lapajúc dych.
"Myslela som, že ste dosť ehmmm...zdatný v skákaní cez trhliny." Prekvapene hlesla.
"Tomuto hovoríte prechod cez trhlinu?! Takmer ma roztrhlo na dva kusy, zmrzol som, uškvaril sa a ten podtlak v pľúcach...týmto neustále prechádzate?!" zhíkol.
"Zvykla som si, sú to nepríjemné pocity, ale trvajú len zopár stotín sekundy, prečo? Váš prechod je pohodlnejší?" nechápala.
"My necítime prechod...vôbec, je to hladké a nevyvoláva to žiadnu reakciu."
"Tak vitajte v mojom primitívnom svete...toto sú moje prototypy, už som ich značne vylepšila, ale ešte si asi počkám...na niečo hladké a nereakčné." Zaškerila sa. Podišla k pre-skleným dverám na terasu. Fotobunka ich otvorila.
"Urobte si pohodlie, verím, že James vás zabaví, ja zbehnem po briošky. Chcete s marmeládou, nuttelou, alebo len cestové s vanilkou. Máte pravdu vezmem z každého druhu."
"Kde je James? Myslel som, že v tom náramku." Začudoval sa.
"Aj, to je taká cestovná forma...je všade naokolo." Usmiala sa a zmizla.
"Ak mi sľúbiš Ben, že mi nerozleptáš obvody, niečo ti ukážem." Začal nesmelo James.
"Prečo by som ti leptal obvody?" zasmial sa Ben.
"Lara to tiež hovorila, ale chcel som sa uistiť."
"Čo mi chceš ukázať?"
"Neviem, čo by si chcel vidieť? To "niečo" som myslel tak, že si môžeš vybrať, keď si našim hosťom, samozrejme, čo nie je pod bezpečnostným protokolom. Veľa ľudí sem nechodí."
"Princezná zrejme žije dosť osamelo."
"Vždy tak žila, musela sa vždy postarať sama o seba...okrem tých pár mesiacov, čo žila u Meggy. Tá jediná sa o ňu starala s Kilianom a celou rodinou."
"Myslel som, že mala otčima...muž, ktorý sa považoval za jej otca."
"Ten sa nedokázal postarať ani sám o seba. Vždy sa o neho starala Lara. Aj v dvanástom storočí. Uviazli tam na dva roky. Jeho nedbanlivosťou, postarala sa o nich a dokonca aj o potomka, ktorého tam splodil."
"Starala sa o brata, nechali ho tam?"
"Nie, Lara by ho nikdy neopustila... zomrel...jeho matka zomrela pri pôrode. Lara jej chcela pomôcť, ale staršie ženy to nedovolili. Vraj sa to nepatrí. Neskôr pomáhala ženám pri pôrodoch a liečila ich...pritom sa starala o toho chlapca. Utopil v jazere. Nikto nevie ako. Jeho otec ho vzal aj s priateľmi na ryby. Potom sa jej otec priplietol do tej šlamastiky s predajom pulzného dela...a Lara to za nim poupratovala. Pritom ho zabili. Dva krát."
"Ako možno niekoho zabiť dva krát?" James mu rýchlo všetko vysvetľoval.
"Princezná to videla?" spýtal sa otrasený.
"Ten prvý krát bola pritom, druhý krát ...videla záznam."
"Prečo mi to všetko hovoríš?"
"Pretože Lara nemá nikoho. Má...ale dištancovala sa od nich v strachu, že im ublížia. Ty si bojovník. Dokážeš sa ubrániť. Nikto jej neporozumie lepšie, ako ty Ben."
"Ako si prišiel k tomuto záveru?"
"Pretože ste si podobný. Bojovník, ktorý urobí to, čo je potrebné. Čestný a odvážny."
"Som tebou čoraz viac unesený, existuje nejaká tvoja kópia?" zasmial sa Ben.
"Je mi ľúto, som prototyp...a myslím, že ani sa nechcem kopírovať..."
"Ukážeš mi záznam, keď bojovala s Marnaviánom?"
"Je mi ľúto Ben, ale viaže ma bezpečnostný protokol."
"Takže máš predsa ohraničenie?" podpichol s úsmevom.
"Dal som Lare slovo a ona mi dôveruje...striktne dodržujeme bezpečnostný protokol, obaja. Lara ťa poctila veľkou dôverou, keď ťa sem priviedla." Odvetil vážne.
"Netrvá jej to nejako dlho?"
"Rozpráva sa s čašníčkou z írskeho pubu, moja cestovná verzia je so mnou poviazaná, takže viem o každom kroku."
"Požiadam princeznú, aby mi ukázala ten záznam. Zaujímalo by ma kto to bol a z ktorej kasty."
"Máte kasty? Aké prízemné!" odfúkol pohoršený počítač.
"Máme určitú hierarchiu. Nie kasty v takom pravom slova zmysle. Nemáme otrokov, alebo nádenníkov. Nikoho nevykorisťujeme. Ale sú kasty, ktorý sa venujú poľnohospodárstvu, obchodu, poriadku, priemyslu. Sú kasty náučného charakteru, zdravotníci, lovci...je toho veľa."
"Ách, tak! A to všetci bez rozdielu príjmu "úlohu"? Nie sú na to špeciálne jednotky, pre tento "druh", práce?"
"Tento druh práce máme v krvi. Je jedno v ktorej kaste žiješ, toto nám ide...všetci Marnaviáni vedia bojovať a zabíjať bez ľútosti. Ak sa rozhodneš, že ten cieľ nie je hodný života, dáš ho dole. Jednoduché, ako facka."
"To znamená, že si obete môžete vybrať aj neprijať úlohu?"
"Samozrejme, neslúžime nikomu. Keď za mnou príde muž, že chce zabiť svoju manželku, ktorá ma s nim tri deti, lebo rozvod by bol oveľa drahší...odmietnem a zabijem jeho."
"Rozumné, ehmmm...ten muž jednoznačne ušetril na rozvode." James sa zarehotal. Ben sa uškrnul.
"Páčiš sa mi James."
"Aj ty mne, Lara bude v dobrých rukách."

Komentáre 5

aknit11 dňa 15.10.2014 - 09:35

Dnes taký menej dobrodružný :-)

LanaSavara dňa 15.10.2014 - 09:55

:-) ze menej dobrodruzny ? Aaaale Ankit - je super ako vzdy :-). Dozvieme sa aj nieco co je v pozadi ich zivotov :-). Velmi pekne napisane, clovek musi aj chapat hrdinov, chapat preco robia to co robia (y) (y) (y)
Som zvedava v akom tele sa dotrepe Ben na ten ples, alebo sa tam moooozno zjavi nas hviezdickovy agentik a bude ziarlivy ? :-) Preco sa skerim na monitor? Este, ze ma nik nevidi, by si myslel - ze som adept na zvieraciu kazajku :-D

Lenka R dňa 15.10.2014 - 10:49

Zaujímavý dielik :-)
Taktiež som zvedavá na ten školský ples a Ben sa mi páči stále viac (sun)
James nemá chybu , mať tak taký počítač , či takého kamaráta , to by bola paráda (sun)

nevetko dňa 15.10.2014 - 12:42

Aj mne by sa hodil taký kamoš(blush) . Som zvedavá akú podobu si vyberie James.(giggle)to bude sranda ako si bude zvykať na telo už sa teším(giggle) . Na tej žúrke bude veselo sa stavím tá im to ešte ukáže hlavne jej veľkej "kamoške". (giggle)

tomicka dňa 16.10.2014 - 09:11

už sa tesim na toho "hmotneho" Jamesa :-) Teraz je dokonaly a ked bude mat telo :-) Uz aby bol ples, vcera som nestihala, tak utekam citat dalej, vidim, ze je novy dielik. :-)