Skočiť na hlavný obsah

Lara 49

Pridal aknit11
dňa 05.11.2014 14:59

Nabrala vodu pri prameni a vrátila sa na pláž. Našla Ewanriána dole tvárou.
"Ha! Ja som vedela, že budete vymýšľať, ešte, že som vás strelila. Teraz už by ste tu na mňa čakali s vycerenými zúbkami", zaškerila sa a podišla k nemu. Nehýbal sa, iba protestne zachrčal. Úsmev jej zmizol z tváre a rýchle ho obrátila.
"Dočerta, čo je s vami?" Muž už v ľudskej podobe chrčal, lapal po dychu a na tvári sa mu objavili červené fľaky.
"Vy máte reakciu na ožiarenie. Nepodali ste si protilátku?!"
"Ne..nebol čas..." vytlačil s námahou. Rýchle zhodila z chrbta ruksak.
"Dnes máte šťastný deň. Vzala som ju so sebou, rátala som, že ju bude potrebovať Maximilián." Nastrelila mu dávku protilátky. Jeho dych sa po pár minútach začal upokojovať. Červené fľaky sa začali strácať. Zodvihla mu hlavu a priložila fľašu s vodou.
"Pite, musíte veľa piť. Zrejme sa reakcia spomaľuje. Vaša rasa musí byť veľmi odolná." Hltavo pil, akoby to bola posledná vec, čo musí v živote urobiť.
"Liezli ste cez trhlinu a nemáte zo sebou protilátku...ste kamikadze, či čo?!"
"Nebol čas. Musel som ísť po chlapca, bol v nebezpečenstve. Myslel som, že ho prevediem a hneď nám obom podám protilátku. Je to už mesiace, ako som prešiel trhlinou...sme citlivejší na žiarenie, ako iné rasy, aj keď sme inak odolný, žiarenie nám nerobí dobre. Potrebujeme pravidelne opakovať podávanie protilátky."
"Ktorého chlapca máte na mysli?"
"Myslel som, že ste ho prišli zabiť, musel som ho ochrániť. Konečne som ho našiel. Trvalo mi to mesiace. Pohyboval som sa medzi pozemšťanmi a hľadal ho." Lara prekvapene zodvihla obočie.
"Hľadali ste Maximiliána?"
"Oboch princov. Nemal som šťastie. Až do pred-včera. Ten agent FBI. Sledoval som ho aj s ostatnými. Privolali ho k prípadu, kde mal mŕtvy chlapec znak kráľovskej rodiny. Najskôr som myslel, že je to ten mŕtvy...ale prišiel som nato, že ten zabitý mladík si ho dal vytetovať na krk. Tak ma napadlo, že niekde musel zobrať predlohu. Aj miesto, aj vzor súhlasili. Pátranie ma priviedlo až k Maximiliánovi. Uvedomil som si, že nie je čas sa vracať. Vrah si mohol každým okamihom uvedomiť svoj omyl. Kde je teraz? Je v bezpečí?!"
"Nemajte obavy, je v bezpečí. A ja som si myslela, že ste prišli na svoj omyl a prišli ste si to dorobiť. Čo ste vlastne zač?"
"Som stopár."
"Celkom dobre si viem predstaviť, prečo sa venujete tejto profesií. Máte veľmi prenikavý čuch, ak sa nemýlim." Prikývol.
"Koho ste mysleli tými ostatnými?"
"Som stopár a spolupracujem s kráľovskou gardou Templa. Majú za úlohu nájsť korunnú princeznú, aj oboch princov. Odkiaľ ste vedeli, že chlapec je v nebezpečenstve? Pracujete ako lovkyňa odmien, z ktorého sveta pochádzate?" Lara sa nepokojne zahniezdila.
"Som odtiaľto a Max je môj kamarát. Nejak som si to dala dokopy...v tom aute mal sedieť on, aj to znamienko je spoločné vodítko...a...tak ma napadlo..." Pokrčila plecami.
"Nie ste odtiaľto...aj keď váš pulz sa nezrýchlil, ako pri klamstve...máte ochranný oblek, časovač...síce nejakú predpotopnú formu, ale funkčnú a navyše je tu bodák...nikto okrem Marnaviánov ho nedokáže použiť, ale nie ste Marnaviánka. Vidím tepelný sken, aj auru. Keby ste mali na sebe tele, vedel by som to."
"Čo je zač vaša rasa, ste vlkolaci?" zmenila tému.
"Aj tak nás volajú. Myslím, keď sa náhodou objavíme vo svojej zmenenej podobe v storočiach, kde ešte ani netušia o iných svetoch a rasách."
"Zmutovali ste, alebo vaša rasa... je v tejto forme odjakživa?"
"Zmutovali sme pri prechode nedovolenými trhlinami. Naši predkovia boli vynikajúci lovci. Používali skrotených vlkov, ako stopárov. Pri nedovolených prechodoch, došlo k pomiešaniu genetického kódu...ako u veľa novo-vzniknutých rás."
"Íha, husté. Takže, keď niekoho rafnete, nepremení sa na vlkolaka?"
"Nie, nepremení, to sú len legendy, ktoré časom vznikli. Ani nevyjeme na mesiac a nemáme radi čerstvé mäso, hlavne nie ľudské...aj keď sa niekedy naše zuby hodia, ako zbraň...dávame prednosť konzervatívnejším druhom zbraní." Usmieval sa.
"Takže ste ma chceli zabiť, ale len preto, že ste omylom mysleli, že som nájomný vrah?"
"Najskôr áno, ale tam... na tej chodbe, počul som vaše srdce a vy moje. Váš pach, nebol pachom smrti. Naši ľudia sa neživia, ako nájomný vrahovia..tak som uvažoval, kto ste a čo s vami."
"Aha! Tak zato ste sa vliekli, tiekli mi z toho nervy."
"Zrejme ste mi zachránili život. Keby ma boli našli..."
"Tak už si z vášho kožúšku, niekto vyrába bundu." Zaškerila sa. Zasmial sa, ale potom zvážnel.
"Som vašim dlžníkom."
"Berte to tak, že keby som vás nebola strelila, nehrozilo by, že vás objavia. Sme si kvit."
"Nedáva to zmysel. Tvrdíte, že ste odtiaľto, ale všetko nasvedčuje tomu, že nie ste. Máte bodák. Počul som vaše srdce a vy moje. To dokážeme len medzi sebou. Počujeme srdce iných rás, ale tlkot nášho srdca je špecifický, počujeme sa navzájom, ak sa sústredíme..." Zasekol sa. Prudko vstala.
"Myslím, že vám nehrozí žiadne nebezpečenstvo. O chvíľu sa vám vráti hybnosť. Cit v rukách už asi máte a z celej svojej sily sa snažíte, privolať na pomoc plecháča a spol...takže sa vyparím. Niežeby som ho nemala rada...ale radšej mu len z diaľky zamávam....a keďže nikdy nie je dosť ďaleko, práve mením kontinent." Otvorila trhlinu.
"Plecháča, kto to je?" Nechápal a zadával nejaké pokyny do časovača.
"Vyslali ste núdzový signál, takže pôjdem...opatrujte sa..."havo". Drzo sa zaškerila, keď videla, ako pobúrené zaprskal a vošla do trhliny. Neprešli ani dve minúty, ako zmizla, keď zacítil chvenie ovzdušia. Trhlina sa otvorila a na pláži sa objavil Janus s Ianom. Obozretne sa porozhliadli s rukami položenými na páse, pripravený okamžite zaútočiť.
"Zachytili sme tvoj núdzový signál Wemarnis. Čo sa stalo a čo tu robíš?"
"To je dlhá história. Pomôžte mi sa odtiaľto dostať, nemôžem vstať. Tá malá ma vyradila, ako amatéra."
"Aká malá?"
"Našiel som princa Aurela. Chcel som ho okamžite evakuovať, nestihol som sa s vami spojiť... hrozilo nebezpečenstvo atentátu. V tej chvíli sa tam objavilo také malé, drzé dievčisko a poslalo ma k zemi. Strelilo ma paralyzujúcim impulzom. Najskôr som myslel, že ho chce zabiť, ale prišla ho tiež evakuovať. Sú vyslané nejaké ďalšie jednotky na jeho nájdenie a ochranu?"
"Celkom určite nie, vedel by som o tom. Kam ho odviedla?"
"Odviedol ho jej priateľ, ona ma preniesla cez trhlinu sem, aby ma nenašla polícia. Paralyzovala ma totiž v mojej druhej podobe." Vystrúhal veľa-vravnú grimasu.
"Používa zakázané zbrane, kde ich vzala? Pokiaľ viem, posledné hniezdo pašerákov zbraní sme eliminovali a zbrane zničili. Čo bola zač, určil si rasu?" Janus ho chytil popod rameno a spolu s Ianom ho zodvihli.
"Nie, väčšinou som nerozumel o čom hovorí. Neustále do mňa zapárala...také malé, drzé strídža. Nedokázal som odhadnúť z ktorej rasy je. Ten impulz mi zablokoval väčšinu mojich schopnosti. Keď sa mi vrátila hybnosť do rúk...odišla. Povedala, že sa nechce stretnúť s ...nerozumel som s kým..niečo ako...plecháčom." Janus na neho vyvalil oči, Ian sa zachechtal.
"Poznáte ju?" nechápavo sa spýtal Wemarnis. Janus zaťal čeľusť, Ian sa potichu zaceril, keď vošli do trhliny. Vyšli v byte, ktorý už mali zopár mesiacov prenajatý. Položili ho do kresla.
"Udržíš sa, nespadneš?"
"Som v pohode, už sa pomaly vraciam do normálu. Tak poviete mi kto to bol? Bola zaujímavá, taká roztomilá šibalka...až na ten jazyk...ale to robí asi naschvál, aby protivníka vytočila."
"Blondínka s prešibanými očami modrými, ako morská hladina...ak sa nemýlim?" Vyzvedal Ian s úsmevom.
"Áno a dosť ma zaskočilo... mala marnaviánsky bodák, aj so znakmi. To znamená, že je v tomto národe veľmi vážená. Nie každý bojovník získa znak a nie to ešte zopár. Jeden znak si...vybavujem...myslím, že to znamená, tá, ktorá zabila Riavandera."
"Lara, ako mohla zabiť sama Riavandera?" vyhŕkol Ian s obavami.
"Presne tak, volala sa Lara. Predstavila sa mi."
"Je to princezná Noriana!" zafučal Janus nahnevaný. Ewanrián na nich vytreštil oči.
"Áno, teraz to dáva zmysel. To ten mutačný gén...prečo ma to vôbec nenapadlo? Už viem. Tak ma dožrala s tým "havom", že som nedokázal rozmýšľať. Zauvažoval nahlas a vyrozprával im, čo sa udialo. Muži sa zabávali na jeho príbehu a na oplátku mu vyrozprávali svoje "skúsenosti" s "následníčkou trónu". Podišiel k nim sir Zachrus.
"Toho Riavandera dokážeme vysvetliť...a aj veľa ostatného...toto sa objavilo v správach, vo väčšine svetov..." Ukázal im na monitor. Sledovali záznam, kde sa princezná zohla k mŕtvemu telu. Opatrne ho prezerala. Hneď za ňou sa ozvalo vrčanie a objavil sa mimoriadne rozmerný Riavander. Ian zatajil dych, nedokázal si predstaviť, ako sa ubráni. Až v ňom hrklo, keď ju začul bojovne skríknuť a rozbehla sa do útoku proti obrovskému vlkovi. Hľadel na záznam, uhranutý. Neveril vlastným očiam. Dokázala ho sama skoliť. Záznam nekončil. Pokračoval na akejsi pláži. Princezná stála v tieni paliem a s niekým sa dohadovala. Jej život, za jeho. Stuhol a nevládal sa ani nadýchnuť. To, čo sa odohrávalo, bolo ako v zlom hororovom filme. Jej zápas s Preskrytiánom mu zovrel útroby zdesením. Keď konečne vyplávala na morskú hladinu, vysilená a krvácajúca, sípavo sa nadýchol. Snímok pokračoval. Keď si prečítal titulok "pustina Sachrateri", zase zovrel čeľusť, aby nezahrešil. Sledovali, ako sa pokúša odtiahnuť nehybné telo ženy. Niečo hľadala na stene. Našla rozvody. Chvíľu uvažovala, ako ich deaktivovať. Uvedomil si, že je to nejaké silové pole. Vzala nádobu s neurčitou tekutinou a z bezpečnej vzdialenosti ju hodila do rozvodnej skrine. Takmer okamžite všetko vzbĺklo a pole sa zrušilo. Tentokrát mu nadávka vykĺzla. Podľa hustého žltého dymu a ohňa, ktorý sa okamžite rozšíril, pochopil o čo sa jedná.
"Ternapel, princezna sa kontaminovala ternapelom ?!" vyslovil nahlas Wemarnis to, čo si on pomyslel.
"To je nemožné, zomrela by...vyzerala úplne v poriadku. Nikto nie je odolný na ternapel...a vôbec, kde sa to svinstvo vôbec nabralo?" Dodal neveriacky.
"Práve sme zistili, že niekto predsa odolný je...čo to je za ňou? Postava... nejaký útočník, kruci!" Vykríkol Janus, keď Lara uskočila pred bodákom a vyradila muža, ktorý na ňu útočil, jediným seknutím. V miestnosti všetko stíchlo.
"Má fotónový lúč...a...je modrý!" Civeli na monitor, neschopný komentára. Vtom sa Lara objavila so svojim typickým úsmevom, ako vchádza do trhliny. Hneď nato bojovala s akousi hordou vojakov. Strieľala z luku a keď sa jej minuli šípy, vytiahla nôž. Zrevala bojový pokrik a vrhla sa vpred.
"To je Škótská vysočina." Zamyslene šepol Ian. O chvíľu sa dívali na dievčinu oblečenú v elegantnej róbe, ako krúži na parkete. Chvíľu nato dopadla v hustej hmle a z hmly sa znenazdajky vynoril nôž. Sir Zachrus zhíkol zdesením. Dievča bolestne zjojklo. Ďalší záber ju snímal so zatvorenými očami, sústredenú s napätou tetivou luka. Vystrelila a v hmle sa ozval dutý, smrteľný výkrik. O chvíľu sa posmešne uškŕňala a niekomu ukázala stredný prst, potom zmizla v trhline.
"To mi niečo pripomína." Sucho, cez zuby precedil Janus. Zostrih s knihou v náručí, v nejakej knižnici, ako sa milo usmieva. Vzápätí s mečom v ruke, na bojisku pri Hattine, v ošiali boja. Záblesk, keď do niekoho vrhla nôž a hrdý postoj s nenávisťou v očiach, s rozviatými vlasmi. O chvíľu zase kráčala v inej elegantnej róbe, zavesená do svojho partnera. Nevideli tváre účastníkov. Niekto upravil zostrih tak, aby sa jej spoločníci nedali rozpoznať. Snímok ďalej ukazoval nechutného chlapa, ktorý sa ju snažil obťažovať. Zaklonila hlavu, jediným úderom čela mu dolámala nos, zvalila sa na chrbát a odkopla ho. Bola spútaná v reťaziach a krvavé fľaky na košeli nikoho nenechali na pochybách, že je zranená. Opäť sa objavil jej roztomilý úsmev. Niekomu kývala a smiala sa. V inom okamihu bežala k nejakému lesu a za ňou odfrkovala zem, od spŕšky výstrelov. Po chvíli sedela na koni, cválala s vetrom o preteky. Ďalší záznam... ako pribehla k hydrantu, uviazala si hadicu okolo pása a vyskočila na zábradlie. Niekoho posmešne pozdravila, skočiac do hĺbky pod sebou. Zostrih pokračoval tým, že sa s úctou niekomu uklonila a usmiala sa. Hneď nato bojovala o svoj život v nemocnici s Marnaviánom. Keď jej začal trieskať hlavu o zem, Ian zatvoril oči. Nedokázal sa pozerať na tu hrôzu. Posledný záber bol z vlaku. Stála na schodíkoch. Zvonivo sa zasmiala a zodvihla palec hore. Žmurkla a vošla do vagóna.
"Princezná sa asi nemôže sťažovať na nudu. Hovoríš, že sa to odvysielalo...dokážeme zistiť, kto to odvysielal a jeho zdroj?" Zaujímalo Wemarnisa.
"Zdrojový signál je kódovaný. Niekto si dal veľmi záležať na tom, aby sa nedal vystopovať. A zrejme ma k princeznej veľmi blízko, keď má všetky tieto dáta. Zaujímalo by ma, či princezná vie o tom, že sa to odvysielalo." Usúdil Zachrus, sediac za počítačom.
"Pochybujem...princezná je skôr utiahnutá. Je nerada stredobodom pozornosti. Vždy sa držala v úzadí, až kým nebolo nutné jednať, vtedy je dominantná a nekompromisná."
"Mám z toho zmiešané pocity. Prežila toho tak veľa. Ktovie, čo na toto povie veličenstvo. Teraz sa vôbec nečudujem, prečo je taká...ehmm...nekultivovaná."
"Princezná bola vždy živelná, nezvládnuteľná. Jednoducho pôsobí slabo a útlo, ale je silná a zdatná. Preto sa nám nedarí, jej prísť na kobylku. Nielen, že je zdatná, ale aj veľmi múdra. Bude problém ju chytiť...hlavne teraz, keď prišla nato, že môže cestovať aj smerom do predu, nielen vzad." Uvažoval Ian, nahlas.
"Ako druhé. Je vynaliezavá. Ak ju nepresvedčíme, aby ostala...zase ujde. Nemôžeme držať princeznú v zajatí. Pochybujem, že ju niekto, na niečo dokáže prinútiť."
"Tak tajomník s ostatnými budú musieť dať hlavy do kopy a ponúknuť jej niečo, čo by ju motivovalo. Nebudeme ju predsa donekonečna naháňať a ako si správne poznamenal...nemôžeme držať princeznú po d zámkou.." Zahundral Janus.

Lara doskočila doma.
"No konečne, už ma začala chytať panika. Kde toľko trčíš? Nevedel som, čo s mladým, ak sa preberie." zabručal James.
"Kde je?"
"Spí. Začal jančiť hneď, ako sme vyšli z haly. Musel som ho uspať. O chvíľu sa preberie. Myslím, že by si mu mala podať ešte jednu dávku a premiestniť ho k Janusovi. Nemusí vedieť, kde sa nachádzame, hlavne ak pôjde k nim. Protilátku som mu podal." Zamyslela sa.
"Dokážeš zachytiť a vypátrať signál toho vlkolaka?" Trela si prstom bradu. James vedel, že horúčkovito premýšľa.
"Myslím, že ho dokážem vypátrať. Daj mi pár minút. Ich signál je na veľmi nízkej frekvencií. Nedá sa zachytiť...teda, ak nevieš, čo hľadať..." Usmieval sa, pohodlne usadil a zatvoril oči. Lara pozoroval na veľkoplošnom monitore, ako rýchlo pracuje. Vošla do kuchyne.
"Bude si výsosť želať, aby sa podával obed?" ohlásil sa Rúfus stojac pri drese. Lara sa trhla. Takmer na neho zabudla.
"Áno, Rúfus...ďakujem, som hladná, ako vlk." Zaškerila sa na svojom prirovnaní a prišiel jej na um "havo", ktorého dnes spoznala. Rúfus prestrel na stôl a Lara nestíhala oči vyvaľovať na množstva dobrôt, ktoré pripravil.
"Je skoro tak dobrý, ako Julliete. Ako to len dokázal stihnúť?" čudovala sa. James otvoril oči.
"Mám ho, chceš, aby som zameral signál...kde sa nachádza?" Prikývla a pustila sa do jedla.
"Waw! Toto je božské..." Slastne za-priadla. Vzadu na pohovke sa ozvalo tlmené zastonanie.
"Strelím ho?" čakal na pokyn James.
"Nie, vytvor holografickú masku. Keď vyzrie cez oblok....mohol by vidieť...ehmm...Londýn...a spustí protokol dva...nič sa nedostane dnu, ani von." Maximilián sa vtackal do miestnosti.
"Lara, chvála Bohu! Mal som čudné sny...a...asi halucinácie, alebo čo...som u teba?"
"Áno, si hladný? Pridaj sa ku mne, sama to neskonzumujem..." S úsmevom ho ponúkla. Usadil sa a prekvapene zažmurkal pri množstve pokrmov na stole.
"Takto vždy obeduješ?"
"Nie, samozrejme. Jednalo sa o stávku...ale teraz to musím sprášiť." Pokrčila plecami. Mladík sa pustil do jedla.
"Musíme sa porozprávať Maximilián. Zrejme máš v hlave chaos...a...niektoré veci sa zdajú neuveriteľné." Začala opatrne. Uprel na ňu zvedavý pohľad.
"Niečo mi hovorí, že náš rozhovor sa mi nebude páčiť."
"Pravdepodobne. Na štadióne si sa ma pýtal, prečo sa mi nesmieš páčiť...je na to jednoduchá odpoveď. Sme príbuzný."
"Čo? Tak na toto ti nenaletím. To je ešte menej pravdepodobné, ako tá halucinácia o chlapovi s červenými očami a tesákmi."
"Je skutočný, je to Ewanrián a volá sa Wemarnis...milý chlapík, hlavne, keď sa nedokáže hýbať." Uškrnula sa a napichla na vidličku flambované ovocie.
"To určite, niečo si mi pridala do pitia...to nie je od teba pekné Lara. Keby mi urobili dopingový test, skončil by som." Zavrčal rozčúlene.
"Si môj bratranec, ak mi neveríš...mám to isté znamienko, ako ty. Naše matky boli sestry." Ďalšie sústo ovocia skončilo napichnuté na vidličke.
"Moja matka nemala sestru!" skríkol v panike, akoby podvedome tušil, že je to pravda.
"To nebola tvoja biologická matka. To však nie je podstatné. To ti neskôr vysvetlia kompetentný. Pravdou je, že sa ťa niekto pokúša zabiť...a ten...chlapík sa ťa snažil ochrániť!"
"Lara, to je nezmysel. prečo by ma niekto chcel zabiť. A ak ma chránil, prečo si ho spacifikovala?"
"Myslela som, že ťa prišiel doraziť. Hľadala som ťa preto, aby som zabezpečila tvoju bezpečnosť. Mal ten istý úmysel, len sme si to neskoro vysvetlili." Ohúrený na ňu hľadel. Stratila trpezlivosť a tak mu rýchle všetko, čo najstručnejšie vysvetlila. Pozoroval ju, akoby videl ducha.
"Takže podľa teba som princ, z nejakej galaxie...stratený princ!" rozosmial sa.
"Lara, tvoju excentrickosť som považoval za zaujímavú, ale prekročilo to hranice. Teraz ťa považujem za šialenú. Okamžite odchádzam." Pokrčila plecami.
"Môžeš to vyskúšať, ale neviem ako sa dostaneš do New Yorku."
"Čo? Kde to sme..." Vrhol pohľad do okna.
"Londýn?" vrhol zmätený pohľad na hodiny.
"To je...nemožné...alebo som tu bol celý deň? A ako si ma dostala do lietadla?! Uniesla si ma?"
"Viac-menej. Prešli sme trhlinou, presnejšie časovou trhlinou. Za pár sekúnd skočíš tisíce kilometrov, či rokov."
"Tebe načisto preskakuje!" zreval rozčúlené. Odrazu sa pri nej objavil Rúfus.
"Výsosť, ste si istá, že váš spolu-sediaci je s vami v priateľskom vzťahu? Ak sa pokúsi vás fyzický atakovať, budem nútený zakročiť!"
"To je v poriadku Rúfus. Je to člen kráľovskej rodiny, princ Aurel. Len sa doťahujeme. Môžeš sa vrátiť do kuchyne." Maximilián otvoril ústa a chvíľu len hltal na prázdno vzduch.
"Ty nežartuješ, však?" zašepkal zdrvený. Pokrútila hlavou.
"Ber to z tej lepšej strany. Budeš mať všetko, načo len pomyslíš...už žiadne obmedzovanie...v ničom." Usmiala sa.
"Nechcem odísť. Chcem hrať hokej a..."
"Verím, že sa tam celkom určite venujú aj športom... a navyše ťa naučia bojovať...majú fotónové meče a všetko možné, o čom nie sú ani sci-fi filmy. Bude sa ti tam páčiť." Nahovárala mu.
"Prečo si tam teda neostala?"
"Pretože musím ešte veľa veci dokončiť."
"Nemôžem len tak odísť, čo škola a klub a...moji starý rodičia?"
"Aurel ja viem, že nemáš starých rodičov...nemáš nikoho. Staráš sa sám o seba už dlho. Vymyslel si si ich, aby ťa neumiestnili do pestúnskej starostlivosti. Práve preto, ťa tu nič nedrží. O školu sa ti postarajú, aj o šport..."
"Ale ja tam nechcem ísť! Nechcem ísť do neznáma, do krajiny o ktorej ani netuším, či vôbec existuje."
"Ak neodídeš, si mŕtvy. David neumrel následkom predávkovania...podrezali mu krk. Mal si to byť ty! Buď rád, že si ťa pomýlili. Keď si uvedomia svoj omyl, vrátia sa." Tvrdo, neľútostne vyriekla. Zdesením na-široko otvoril oči.
"To je lož. Nabúrali, pretože sa sfetoval."
"Nie, podrezali ich a do toho auta už mŕtvych uložili...poznám tých agentov. Prezradili mi to."
"Ja ti neverím. Hovoríš to preto, aby si ma presvedčila."
"Je to pravda Aurel."
"Nehovor mi tak! Nie som žiaden Aurel a odchádzam!" vyskočil zo stoličky. Lara vrhla na Jamesa prezieravý pohľad.
"Streľ ho, po dobrotky nepôjde!" zavelila drsne a o pár sekúnd zachytila chlapca, keď sa sklátil k zemi.
"Máš pozíciu vlka? Prever počet osôb v miestnosti. Aktivujem ochranný oblek."
"Momentálne štyri osoby."
"Dobre, tak ich trochu prekvapíme. Zabezpeč trhlinu, aby nás nezablokovali a spusti mutáciu súradníc." James kývol a o dve minúty, otvorili trhlinu. Schytil mladíka, prehodil si ho cez plece, takže mu bezvládne visel cez chrbát a obaja vošli.
Janus zacítil závan chladu a zostražitel. Pripomenulo mu to...z trhliny sa vynorila princezná. Vytreštil na ňu oči, akoby tadiaľ práve vyšla mátoha. Hneď za ňou muž, ktorý niesol nejaké bremeno a drsne ho zhodil na zem. Takmer v tom istom okamihu, sa zase stratil v trhline.
"To je princ Aurel, postarajte sa o jeho bezpečnosť." Chladne sa usmiala.
"Výsosť?!" zmohol sa konečne Janus. Pohľady všetkých sa na ňu upreli.
"Sir Zachrus, nechajte to silové pole na pokoji, Inak vám vyradím na komplet systém...ahoj Ian! Dlhujem ti jednu do zubov. Snáď nabudúce. Plecháč, ako ide beh so záťažou? Aha! Je tu aj "havo", nožičky už poslúchajú?" zaškerila sa a skočila späť. Prvý sa spamätal Ian.
"Dokážeš ju zamerať?"
"Samozrejme, že nie!" odvrkol nahnevaný Zachrus.
"Dúfam, že toto sa v správach neobjaví. To by bola hanba..." Vypľul Wemarnis a muži na neho vrhli zdesené pohľady, pri tej predstave.

Komentáre 6

aknit11 dňa 05.11.2014 - 14:59

A Max, je uprataný :-)

LanaSavara dňa 05.11.2014 - 17:31

super dielik :-). Ten zostrih Larinych akcii... nema v tom prsty Ben ?. Prekvapilo ma, ze princatko mal vymyslenych starych rodicov :-( chudak chalan, ale ze sa dokazal udrzat cisty v tomto skazenom svete (y). Ale nakoniec Lara dala chlapcom zasa po nose :-D :-D. Ako sa tam zjavila a zas bola fuc :-D. Som zvedava ako to bude pokracovat s mladym princom,s jeho novou rodinou

Den dňa 05.11.2014 - 20:43

píšeš veľmi pútavo, vždy čakám na nový diel. Tvoja predstavivosť je úžasná, musela som sa zaregistrovať, aby som Ti poďakovala za romány. Prečítala som všetky Tvoje doteraz napísané. Nech Ti top aj naďalej píše. Hollywood by mohol podľa Teba natáčať filmy :)

aknit11 dňa 06.11.2014 - 20:36

Ďakujem Den a vitaj medzi nami (heart) Veľmi si cením vašu podporu dievčence. Vždy ma poteší a motivuje. Niekedy sa mi aj nechce písať a potom si poviem, však dievčence asi nakúkajú, idem im niečo vy-tmoliť :-) Normálne ma poháňate ďalej :-)

Lenka R dňa 06.11.2014 - 09:24

Úžasné (clap) (clap) (clap) (clap) (clap)
Tiež som veľmi zvedavá, čím nás prekvapíš v ďalšom pokračovaní (sun)
Chudák Max , toto len tak nepredýcha, no a Ian a Janus ešte viac :-D

nevetko dňa 07.11.2014 - 16:48

chudák Max ja som zvedavá ako ten chudák predýcha . (giggle) aknit ty si proste jednotka .(y)(y) Veď ty to už vieš že som s teba unesená .(y)(y) Den vitaj medzi nami ;-).