Skočiť na hlavný obsah

Lara 5

Pridal aknit11
dňa 11.04.2014 15:07

"Idem sa prezliecť Ian nemá rád, keď nosím nohavice. Je to zadubenec." Podotkla a pobrala sa k veľkému balvanu.
"Kto je Ian? A kde.to dočerta sme?!..Lara, ja som...ničomu nerozumiem.." Zmätený vyhŕkol.
"Ja viem agent Samers...zvyknete si, aj keď to nebude ľahké. Bude to dlhých šestnásť dní, verte mi." Zmizla za balvanom.
"Lara?" Ohlásil ju, keď nevychádzala.
"Prezliekam sa, tak sem nelezte...a potrebujem ísť na potrebu..."
"Kam?" nechápavo hlesol. Spoza balvana sa ozval chichot.
"Agent Samers je tu veľa stromov...zvykajte si na natur...ak potrebujete ísť na potrebu, jednoducho si odskočte za niektorý zo stromov."
"Nemusíš byť taká sarkastická, som mestské dieťa a...prispôsobím sa", zahundral nakoniec. Vyšla spoza balvana. Otvoril ústa a civel na ňu. Mala na sebe akýsi stredoveký kostým, ale...tá dlhá sukňa z mäkkej kože, biela blúzka a kožená vestička...jej dodali... "Je krásna...tá malá Lara, je naozajstná krásavica." Prebleslo mu hlavou.
"Vyzerá to trápne, ja viem, ale lepšie zapadneme. Naposledy sme to tu nechali. Ak chcete, ehmm...ocko tam má tiež šaty na prezlečenie. Ste podobnej postavy, možno by...." Navrhla mu mierne a spletala si dlhé zlatisté vlasy do vrkoča. Na konci si ich uviazala šnúrkou z kože. Prikývol a vošiel za balvan. Keď asi po desiatich minútach vyšiel Lara sa usmiala.
"Tomu sa hovorí zmena agent Samers. Pristane vám to, vyzeráte tak nejako...ehmmm...mužnejšie." Podpichla. Nevšímal si ju. Pripla si na opasok puzdro s nožom a vošla za balvan. Vrátila sa a cez plece mala prevesený tulec so šípmi a v ruke držala luk. Ticho zapískal.
"Vieš to používať?"
"Dokážem nám s tým zaobstarať niečo na jedenie. Zbraň musíte nechať tu, to nech vás ani nenapadne...Ukryte ju k ostatným veciam."
"Dobre Lara, čo teraz? Kam pôjdeme?"
"Ja pôjdem domov... teda máme tu príbytok, ako som už povedala, uviazli sme tu na dva roky. Môžete ísť so mnou, ak chcete, aj keď Ianovi by sa to nemuselo páčiť...povieme, že ste môj bratranec a ochranca...má v hlave nejakú svoju utkvelú predstavu a...je to tvrdohlavý baran!" zamrmlala a zavila sa do plédu. Začínalo byť chladno.
"Kto je ten Ian?"
"Jedna úchylná chobotnica?" pokrčila plecami. Prudko vstala a započúvala sa.
"Sú blízko, mali by sme vypadnúť." Zašepkala a vykročila, chytiac si jednou rukou sukňu, aby jej neprekážala pri chôdzi. Chytil ju za ruku pomáhal jej preliezť cez padnutý strom.
"Musíme sa dostať za tamten kopec, v údolí máme príbytok...pridajte, idú za nami" Pobehla.
"Prečo pred nimi utekáme?"
"Nechcem skončiť pred zemanom...neviem, koľko času prešlo...a..je to zložité. Môj otec tu má veľmi dobré meno...a.."
"Zrejme tu ešte nemajú banky." Sucho podpichol. Zagánila na neho a vytrhla si ruku.
"Prepáč Lara...niekedy som hlúpo spontanný." Kajúcne jej po-novo podal ruku.
"Choďte do predu, počkajte na mňa na vrchu, trošku ich zmetiem, stopujú nás...považujú nás za votrelcov, ešte nevedia, kto sme."
"V žiadnom prípade ťa tu nenechám samu." Odvrkol chladne. Uškrnula sa.
"Bojíte sa? Dobre, ostaňte...choďte tamto k tomu potoku a snažte sa narobiť v tom blate nejaké stopy...."
"Nebojím sa!" zahundral. Lara odtrhla pár vlákien z plédu a zavesila ich na konárik opačným smerom, ako šli. Zlomila zopár konárikov a do mäkkej pôdy narobila stopy. Cúvajúc narobil stopy až smerom k trávnatej pôde, kde stopy nebolo vidieť. Trávu udupala.
"Dobre to stačí...poďte agent...pekne po tejto strane, po tráve, aby sme nezanechali stopy a nezašliapavajte, ako slon...pekne zľahka, aby ste nepolámali porast...nebudú vedieť, ktorým smerom sme šli. To nám kúpi čas." Tichúčko, opatrne našľapovala. Asi po tristo metroch sa dostali na kamenistú pôdu a rozbehla sa. Nasledoval ju. Prekvapene si uvedomil, že Lara ma vynikajúcu fyzickú kondíciu. Chvíľami mal problém jej stačiť. Vyšli na vrchol a dievča sa zahľadelo do doliny.
"Poďte agent, musíme sa ponáhľať o chvíľu je tma...vlci by si na nás pochutili..."
"Som Ryan." Ticho navrhol. Prikývla a rozbehla sa. Keď sa ticho vplížili do malej osady, bola už hlboká tma. Držala ho za ruku a viedla. Podišli k jednej malej drevenici. Svietilo v nej matne svetlo.Lara zamračená vytiahla z tulca šíp a založila ho do tetivy. Prstom mu naznačila, aby bol ticho. Pomaly po-odchýlila dvere a vkĺzla dnu. Napäla tetivu a zamierila na votrelca. Muž rozvalený v kresle, s nohami vyloženými na stole, vyľakane zaúpel a vyskočil.
"Ahoj Romaniko!" usmiala sa a sklonila luk.
"Lara! Si to ty? Je to možné?! Veď ste odišli."
"Vrátila som sa na krátko. Čo tu robíš?"
"Prišiel som sem, lebo... no vieš s Maud sme sa zase posekali...a...myslel som, že to tu omrknem, či je všetko v poriadku...a aj prespím."
"Vykopla ťa, čo?" uškrnula sa Lara. Ryan sa objavil za ňou. Romaniko na neho zagánil.
"Kto je to?"
"Je to môj bratranec Ryan...neplaš sa. Poslal ho so mnou otec, aby ma chránil."
"Sadnite si Ryan a oddýchnite. Je to priateľ...zistím, aká je situácia." Anglický prehovorila k Ryanovi a ukázala na druhé kreslo. Mlčky kývol.
"Pred čím...teda ehmmm...Ian nebude nadšený, keď ho uvidí...mám rozkaz okamžite mu priniesť zvesť, keď sa objavíš..." Lara vzdychla.
"Ešte stále ho to neprešlo? Ten chlap je otravný!"
"Si nevďačná Lara. Je to veľká česť, ak ti zeman prejaví priazeň! "
"Nech si ju strčí do zadku!" Odvrkla. Romaniko zhíkol.
"Mlč nešťastnica! Keby ťa tak počul. Jazyk by ti vytrhol. Požiadal o tvoju ruku, je to pocta. A ty si odišla bez rozlúčky. Myslím, že ho to urazilo."
"Nechcem sa vydávať, ten chlap ma prenasleduje a obťažuje...ale dosť o tomto...stopári nám boli v pätách, striasla som ich pri rieke...aká je situácia...koľko času prešlo, ako sme odišli."
"Nevieš, kedy ste odišli? Ách! To tá mágia tvojho otca...čas je tam iný....sú to štyri mesiace....veľa sa toho nezmenilo, Duncanovci sa ešte stále rozdrapujú, my ich odrážame...McLeanovci prepadli osadu na severe a pokradli kone, naši ich získali späť a ukradli ich...inak nič...hovoríš, že stopári vám boli v pätách? Takže už vedia, že si tu..."
"Myslím, že som ich striasla...je tu niečo na jedenie, sme hladný."
"Nevedel som, že prídete...bol by som niečo priniesol."
"Prines s Ryanom vodu, ja niečo nájdem. Naložte pahrebu...o chvíľu som späť."
"Nemôžeš ísť von sama, čo ťa to napadlo?!"
"Prečo nie?"
"Si žena...a.."
"Naozaj Romaniko? Nebuď trápny!"
"Nesmieš pytliačiť, ak sa Ian dozvie, že si pytliačila v jeho lesoch..."
"Myslíš, že mu to ešte nedošlo?" Uškrnula sa, zamotala do plédu a pobrala k dverám. Pri dverách vytiahla malý ruksak a voskové plátno.
"Hneď som späť, doneste vodu s Romanikom, ja len niečo vybavím .." Preriekla k zničenému agentovi. Zdalo sa, že si len teraz začína uvedomovať skutočnosť. Prikývol. Stratila sa v tme. Posledný rok ako tu žili, sa naučila orientovať v lesoch v noci, aj loviť zverinu. Otec to nedokázal a tak keď chceli mať v jedálničku aj mäso, musela sa toho chopiť sama. Bol génius, ale nie lovec. Bridil sa pohľadu na krv. Pri tej spomienke vystrúhala trpkú grimasu, pretože jej hlavou preleteli dvaja policajti, ktorý zahynuli v banke. Započúvala sa do zvukov lesa. Uvedomovala si riziko, pretože tú nebola sama. Kdesi pred ňou počula stopárov. Okľukou sa im vyhla. Ticho našľapovala, ako ju to naučil Ianov mladší brat. Bol v jej veku a skamarátili sa. Ticho bolo prvou podmienkou úspešného lovu. Vyliezla na mohutný buk. To bola jej posiedka. Vždy tu čakávala na vysokú zver. Videla na dve čistinky, kde sa za mesačného svitu pásli stáda. Natešená si uvedomila, že má šťastie. Na čistinke pred ňou sa naozaj páslo veľké stádo sŕn. Vyhliadla si menší kus, zacielila, zatajila dych a vyčkávala. Vystrelila. Mladý srnec padol a ostatok stáda sa rozpŕchol. Zoskočila zo stromu, prehodila si luk a rozbehla sa k zvieraťu. Podrezala mu krk, aby stiekol z krvi. Rýchle vyrezala stehná, lopatky a lepšie kusy mäsa. Zabalila ho do plátna a vložila do ruksaku. Bolo jej ľúto, že tu musí ostatok mäsa nechať, ale nemohla by ho odniesť. Poutierala si ruky z krvi.Vedela, že o ostatky sa postarajú vlci. Pach krvi ich pritiahne, ale aj mäso na jej chrbáte ich tiež mohlo prilákať. Musí sa vrátiť. Z boku v mesačnom svite zazrela hliadku. Pritisla sa k stromu a nechala ich prejsť. Vedela, že o chvíľu nájdu srnca. Nahlásia pytliactvo. Behom sa vracala. Po ceste vytrhla v Maudinej záhradke cibuľu. Vošla dnu a našla mužov pri kozube, ako si posunkami niečo naznačujú. Zasmiala sa.
"Hráte si pantomímu?" Položila ruksak na stôl, poumývala si ruky a vytiahla mäso. Dva kusy nechala pre nich, ostatok podala Romanikovi.
"Odnes to Maud a že ju prosím ak ma chlieb, aby mi poslala..." Naradostený odišiel. Nakrájala cibuľu, aj mäso a postavila do zaveseného kotlíka, nad pahrebou dusiť.
"Dúfam, že nie ste vegetarián." Pozoroval ju, ako sa zvŕta pri kozube.
"Čo je to? Kde si vzala to mäso?" zaujímalo ho.
"Ulovila."
"S tým..." Hlavou ukázal na luk.Prikývla.
"Zapadla si sem..." Ohúrený skonštatoval.
"Nie, ale prispôsobila som sa. Nepatrím sem, len som tu uviazla. Presne, ako teraz. Tu čas plynie inak."
"Čo sa stalo? Prečo ste tu uviazli? "
"Kvôli Erikovi. Narodil sa tu...chcela som tu kvôli nemu ostať, aj keď ocko nesúhlasil...ale potom umrel.." Pokrčila plecami a stíchla.
"Ako umrel...umrel predsa v..." Prekvapením mu vyletelo obočie nahor.
"To nie je podstatné! Umrel a bodka." Hrubo odvrkla a zamračená sa venovala pahrebe, aby nemusela odpovedať na jeho otázky. Prudko sa vzpriamila a spozornela. Priskočila k luku a stiahla sa do prítmia kozubu. Nôž z puzdra na páse vrhla smerom k agentovi. Zapichol sa tesne pred ním.
"Vezmite si to. Dúfam že s tým viete narábať...ide návšteva!" Zatiahla drsne a napla tetivu. Vyvaľoval oči na nôž zabodnutý v dubovom stole, keď dvere takmer vypadli z pántov. Niekto do nich kopol, až udreli o stenu. Dnu sa vovalili štyria muži. Ryan reflexívne siahol pod pazuchu, kde nosil puzdro so zbraňou. Zaklial a uchopil nôž. Pohliadol na prvého z mužov... Goléma, ktorý na neho gánil. Uvedomil si, že mu nesiaha ani do brady. "Tak s týmto, asi bude dosť roboty." Pomyslel si trpko a ostražito pozoroval mužov.
"Ani sa nehni Kinclead, ak nechceš aby tvoj klan ostal bez zemana!" Zasyčala ticho Lara a vystúpila z prítmia. Šíp mieril na srdce vodcu. Prudko sa k nej obrátili.
"Ako sa opovažuješ proti mne zodvihnúť zbraň, na mojom území?!" Zaburácal rozčúlený.
"Ako sa opovažuješ vtrhnúť do môjho príbytku zeman Ian, bez ohlásenia?!" Drzo mu vrátila. Chvíľu na seba gánili, potom sa obor usmial.
"Máš pravdu, asi sme to prehnali. Nevedeli sme, že ste sa vrátili. Mali sme podozrenie, že sa vo vašom dome usadili nejaký cudzinci. Hliadky niekoho zazreli, ale zmizli...nevieš náhodou, kto to mohol byť?" Figliarsky sa zasmial. Vystrúhala nevinnú anjelskú tvar.
"Tak to naozaj netuším..." Zaševelila. Muži sa zarehotali a podišli k nej. Privítala sa s nimi.
"Čo to tu tak pekne vonia?" spýtala sa mladšia kópia obra.
"Nehovor mi, že si hladný Janus...ideš predsa z hradu..." Podpichla. Rukou im kývla,aby sa posadili.
"Celé poobedie sa ťa snažím vystopovať, tak maj zľutovanie...riadne si nás dobehla. Vieš, že som mal podozrenie, že si to ty? Nikto by nás takto nevodil za nos." Až vtedy si začali všímať Ryana. Zeman sa zamračil.
"Kto je ten chlap?!" Príkro vyštekol.
"Ách, odpusťte...trošku ste ma zamestnali, tak so zabudla na slušné spôsoby...to je môj bratranec Ryan. Poslal ho so mnou otec, aby ma chránil...nerozumie vášmu jazyku, tak buďte tolerantný...prosím..." Dodala a zahľadela sa na Iana.
"Ako blízky bratranec?!" Podozrievavo sa spýtal.
"Naši otcovia sú bratia..je to brat od strýka." Jej vysvetlenie ho upokojilo a tak podišiel k Ryanovi. Ten ho obozretne pozoroval, ale keď mu podal ruku, prijal ju.
"Ryan to je zeman klanu...povedala som mu, že ste môj bratranec a že ste môj ochranca." Prikývol a potriasol si ruky so všetkými v miestnosti. Posadili sa k stolu. Lara siahla za kozub a vytiahla súdok s pálenkou. Postavila na stôl cínové poháre a očami naznačila Ianovi, aby ponalieval.
"Dajte si pozor agent, je to domáca pálenka. Má okolo šesťdesiat percent. Nie sú navyknutý na taký silný alkohol. Poznajú pivo, víno a medovinu. Vypálil ju môj otec, tak ma nezahanbite. O chvíľu budú slziť, nevedia piť tuhý alkohol." Prikývol.
"Objasnila som mu, kto ste..." Podala im vysvetlenie, keď na nej spýtavo viseli pohľadmi. Ryan zdvihol pohár, nazdravil a prevrátil ho do seba. Muži ho nasledovali. Ako prvý zaprskal najmladší muž. Prudko očervenel, rozkašľal sa a oči mu zaliali slzy. Hneď sa rozkašlali jeho spoločníci. Ryan ich s pobaveným úsmevom pozoroval.
"Čo si nám to dala za jed? Horí mi celé brucho!" Zavrčal Ian, ktorý sa najlepšie dokázal ovládať.
"Je to liek, ale nesmie sa ho vypiť veľa. Vyčistí vám telo." Usmiala sa a obrátila sa ku pahrebe. Roztopašne sa uškrnula.
"Si zlomyseľnica Lara." Vytkol jej Janus. Vyčarila úsmev a siahla po druhý súdok.
"Možno toto bude lepšie..." S úsmevom zamenila súdky. Opatrne srkli z pohárov. Zistili, že je to víno a tak sa bez obáv napili.Ozvalo sa klopanie a dnu náhlivo vošla staršia žena. Hlboko úctivo sa uklonila mužom. Privítala sa s Larou a podala jej peceň chleba. Hneď sa zberala na odchod s ďalším hlbokým úklonom. Postavila na stôl taniere a nakrájala chlieb. Naservírovala mäso na hlbokú misu a položila na stôl. Muži sa bez vyzvania pustili do jedla. Každý mal svoj nôž s ktorým si napichovali mäso. Jedli viac menej rukami. Ryan mal nutkanie vstať a umyť si ruky, až potom jesť, ale ovládol sa. Lara sa nakoniec posadila k Ryanovi na lavicu. Vzala si menší nôž z kuchyne a keď vytiahla vidličku, agent jej ju takmer závidel. Všimla si, že muži ju pozorujú.
"Nechutí vám? " spýtala sa,keď poctivo prežula.
"Je to chutné,len...už so takmer zabudol na vynález tvojho otca...to na jedenie..." Podotkol Janus a ukázal bradou na vidličku. Žiarivo sa usmiala. Ian od nej nedokázal odtrhnúť oči, ale ona si ho nevšímala a jedla ďalej.
"Počul som, že sa zase objavili pytliaci..." Podotkol po chvíli s úsmevom.
"Naozaj? No to je teda opovážlivosť." Skonštatovala, na oko pohoršená.
"Nebolo ich štyri mesiace..." Podpichol Shean a zasmial sa. Zatvárila sa nezúčastnene a venovala sa svojmu jedlu. Muži sa po jedle rozlúčili a odišli. Ostal len Ian.
"Pôjdeme sa prejsť?" Navrhol nekompromisne. Vzdychla a prikývla. Zavila sa do plédu a vyšla s ním von.
"Lara som veľmi rozčúlený a urazený." Začal chladne.
"Prečo? Nič som ti neurobila." Odvrkla.
"Odišla si bez rozlúčky. Nezaslúžil som si ani jediné slovo?!"
"Ian, toto sme si už prešli. Nemôžem sa za teba vydať. Ani tu ostať. Nemala som dôvod sa lúčiť. Nie som odtiaľto a musím sa vrátiť domov." Nahnevaný ju k sebe pritiahol a zovrel v náručí. Snažil sa nájsť jej ústa, aby si ukradol bozk.
"Tentokrát ti nedovolím odísť! Pôjdeš so mnou na hrad a staneš sa mojou ženou." Zamrmlal.
"Pusti ma Ian!" Zasyčala hnevlivo a vymanila sa z jeho objatia.
"Ian zajtra sa porozprávame...teraz som veľmi unavená, mám za sebou dlhú cestu." Pobrala sa k dverám. Hľadel za ňou s túžbou a hnevom zároveň.
"Poriadne zapri závoru!" Zavolal za ňou. Vošla dnu a s úľavou zatarasila dvere závorou.
"Nejaký problém?" vyškieral sa Ryan.
"Len sa uškŕňajte! Zajtra vás nechám hladného a potom sa budem ja vyškierať." Odvrkla mu.
"To bola tá tvoja úchylná chobotnica? Ten najväčší z nich? " zapáral roztopašne. Fľochla na neho pohľadom a s úsmevom prikývla.
"To je dosť veľký exemplár chobotnice."
"To teda je! Ten chlap si vzal do hlavy, že sa so mnou ožení a.." Pohoršené zaprskala.
"Chce sa s tebou oženiť?" prekvapene vyhŕkol. Prikývla.
"A mohlo by sa stať, že ma odvlečie na svoj hrad a zatvorí, niečo si vymyslí, len aby ma zadržal...uháňal ma dva roky...a ešte ho to neprešlo, takže ak mi zabráni dostať sa k časovej trhline...strašne nerada by som tu ostávala dlhšie, ako musím....ten úchylák urobí čokoľvek, len aby sa mi dostal pod sukňu! Neznášam chlapov!" Jedovato vysvetľovala. Prešiel po nej pohľadom a uvedomil si, že sa Ianovi nečuduje. Neuvedomovala si svoju príťažlivosť, charizmu, ktorá z nej vyžarovala, ani fyzickú krásu.
"Prečo na mňa tak čumíte, agent?!" podozrievavo zagánila. Pokrčil plecami.
"Čo ja viem? Rozmýšľam, čo na tebe vidí. Si decko a nie si veľmi príťažlivá...možno má pedofilné sklony. " Odvrkol jej a odvrátil sa. Lara zafučala.
"No veď to. Ako som povedala, je to úchylák!" pritakala.
"Ako budeme spať?" Zmenil tému.
"Ja mám svoju izbietku za pecou, ocko to postavil tak, aby som mala súkromie. Pre vás je tamtá posteľ." Ukázala mu do rohu miestnosti.

Vstala na svitaní a vybrala sa do lesov. Nakládla oka na zajace a cestou naspäť hľadala hríby, zbierala byliny,potešila sa čakanke,mäte, kamilkám a jahodám. Našla aj cukrovú repu, divo rastúcu. Používali ju ako krmivo, ľudia ešte nevedeli o jej cukornatosti. Sladili medom. Ukladala svoje poklady do batoha a pritom rozmýšľala o otcovi. Trápili ju obavy. Stráca cenné hodiny na jeho záchranu, ale musela byť trpezlivá. Nervozita jej nepomôže. Aspoň bude mať čas si všetko premyslieť. Vrátila sa domov. Po ceste vytrhla opäť cibuľu. Potichu vošla. Ryan sa na ňu nasrdene hľadel.
"Stali ste hore zadkom, či čo?" Uškrnula sa na neho.
"Kde si bola? Už som ťa chcel ísť hľadať!" zavrčal jedovato.
"Odporúčam vám nevytŕčať nos z tohto domu, nebudem vás hľadať u Duncanovcov v kobke!" Odvrkla mu a vykladala na stôl plodiny. Očistila cukrovú repu, narezala ju na plátky a postavila nad pahrebu variť. Očistila koreň čakanky,nasekala nožom najdrobnejšie,ako dokázala a na veľkej železnej platni ju položila na okraj ohniska.
"Čo je to?" So záujmom sa spýtal.
"Čakanka...z jej koreňa sa vyrába cigorka." Nechápavo na ňu hľadel.
"Káva..náhrada kávy...keď sa dobre upraží má chuť,ako káva...ehmmm...ale bez kofeínu...a v tom hrnci je cukrová repa. Uvarím ná cukrový sirup, aby sme mali čím sladiť. Med mi nechutí. Z hríbov uvarím polievku a z jahôd marmeládu na palacinky...mäta a kamilky nám poslúžia, ako čaj." Vysvetlila mu stručne, keď už už otváral ústa, aby ju zasypal otázkami.
"Som ohúrený!" vyhŕkol nakoniec. Pokrčila plecami a s úsmevom pred neho položila mäso z večera aj s chlebom.
"Najedzte sa ďalšie mäso bude až večer, ak máme šťastie..." Dodala s tajomným úsmevom.
"A čo ty? Nebudeš jesť?"
"Najedla som sa jahôd v lese." Pokračovala v práci a čistila hríby.
"Vieš určite, že sú jedle? " Nedôverčivo zapochyboval, hľadiac na huby.
"Poznám hríby a pre istotu si to vždy overím cibuľou. Ak je jedovatý, keď ju priložíte, cibuľa očernie. Je to chemická reakcia...amatoxíny
a falotoxíny.Sú to cyklické polypeptidy. Amatoxiny–cyklické oktapeptidy, falotoxíny–bicyklické heptapeptidy s indolovým jadrom... pri styku s cibuľou, ktorá ma v sebe slzotvorný, dráždivý propathial S-oxid, ktorý vzniká enzymatickým rozkladom z s-I-propenylcysteinsulfoxidu. Tato látka v styku s vodou,napríklad v oku. Hydrolyzuje na propanol, kyselinu sírovu a sirovodík, ale odbočila som... Jednoducho cibuľa očernie pri prítomnosti toxínov."
Upražila v hlinenom hrnci cibuľu, pridala hríby, cesnak a trošku rozmarínu.Všetko to zaliala vodou. Miestnosťou sa rozliala vábivá vôňa. Popražila čakanku a zaliala ju vriacou vodou. Pridala trochu vývaru z cukrovej repy. Podala mu šálku, pariacej sa tekutiny. Nesmelo privoňal a chlipol.
"Chutí to dobre...s čím ti môžem pomôcť?" ponúkol sa ochotne.
"Asi s ničím...musím zamiesiť na chlieb, ale nemám kvások. Odbehnem si k Maud zobrať, kým mi nakysne môj...za dva tri dni...múku nameliem cestou...a..dajte pozor na polievku, aby nevykypela..." S úsmevom mu kývla. Vošla za pec a vyniesla malé vrecko s ražou.
"Odnesiem ti to Lara, je to ťažké." Zasmiala sa.
"Nemá to viac ako päť kilogramov...nerobte si starosti agent." Podišiel k nej a vybral jej z rúk vrecko s ražou.
"Pôjdem s tebou. Polievku odstav. Sama si povedala, že som tvoj ochranca. Čo si pomyslia tvoji priatelia, keď ťa uvidia samu?" Vedela, že má pravdu. Prikývla. Vrátili sa o dve hodiny. Ryan sa nestíhal čudovať. Ľudia sa k ním správali veľmi úctivo. Laru srdečne vítali a každý jej ponúkal pomoc. Aj napriek tomu, že dievča bolo mladé, často sa pri nich zastavovali a vypytovali sa jej na rôzne veci. Nerozumel ale videl, že sa k nej obracajú s dôverou. Hľadeli na ňu s obdivom a nádejou. Milo odpovedala a usmievala sa. Po návrate, sa u nich dvere nezatvárali. Každý im niečo priniesol. Či to bolo maslo, alebo syr, vajcia, či sudová kapusta.
Lara každému dôstojne poďakovala. Konečne osameli.
"Prečo nám to všetko doniesli?"
"Sú to priatelia a susedia...radi pomôžu...či oplatia láskavosti."
"Aké láskavosti?"
"Sme v dvanástom storočí. Veľa toho o zdravovede nevedia. Ten, kto pozná bylinky a dokáže napraviť zlomeninu, alebo zašiť ranu, je pre nich spásou." Pokrčila plecami.
"Si liečiteľka?!" Nevychádzal z údivu. To dievča malo tisíc tvári o ktorých ani netušil. Zarobila si cesto na palacinky, roztlačila očistené a umyté jahody a zaliala ich cukrovou vodou.Postavila ich v malom hlinenom hrnčeku variť. Vypracovala si husté cesto, ktoré nadrobila do polievky, ako halušky. O chvíľu ju odstavila.Naložila mu plný tanier a podala lyžicu. Úľavou si vydýchol.
"Už som v duchu premýšľal, že tu polievku budem musieť chlípať, ako prasiatko... a my máme aj lyžice." Zajasal. Dievčina sa perlivo zachichotala.
"Keď sa vrátime, začnem sa inak pozerať na obyčajný príbor....včera som prvý krát od detstva jedol rukami...a neumyl som si ich..."
"Viem si predstaviť, ako ste v duchu preratúvali celé kolónie baktérií..." Podpichla.
"Pravdu povediac na nejakú tú salmonelku, týfus a žltačku som pomyslel. Takže sa naozaj budem pozerať inak aj na obyčajný príbor."
"Na nič nebudeš pozerať inak, nebudeš si to totiž pamätať." Pomyslela si v duchu.
"Nevykaj mi Lara." Navrhol ticho a so zvláštnym výrazom v očiach sa na ňu zadíval. Priviedlo ju to do rozpakov. Znepokojilo ju to. Vrátila sa k peci.Pomiešala marmeládu a na železnej platni rozliala cesto. Vôňa sa musela šíriť naďaleko, lebo o chvíľu strčilo hlavu do dverí, strapaté, tmavovlasé chlapča a zvedavo hľadalo zdroj lákavej vône. Lara sa rozosmiala a privolala ho. Zložila palacinku na cínový tanier, vareškou natrela horúcu marmeládu. Počkala, kým palacinka mierne ochladne, zrolovala ju a podala chlapcovi. Chlapec poďakoval a zmizol. Presne o päť minút, stála v kuchyni rada detí, čakajúcich na palacinky. Lara s nimi žartovala a smiala sa. Piekla palacinky, podávajúc ich deťom. Pred tým poslala všetkých, umyť ruky. Každý jej ich musel ukázať, tesne pred tým, ako mu podala palacinku. Pozoroval ju s úsmevom a srdce mu zovrel akýsi nepoznaný pocit. Zmiatlo ho to. Ozvalo sa klopanie a dvere vyplnila vysoká postava. Hromovým hlasom pozdravil a vošiel. Deti zhíkli a uklonili sa. S ľútosťou hľadeli na Laru, ale tá ich uistila, že každý dostane palacinku aj napriek tomu, že prišiel Ian a ten veľa zje. Deti sa rozchichotali. Vyzvala zemana rukou, aby sa posadil. O chvíľu vošiel aj Janus. Obom naložila polievku a podala krajce chleba. Nedôverčivo hľadeli na tekutinu vo svojich tanieroch, ale predsa ochutnali. Obaja sa s chuťou pustili do polievky. Deti sa vytratili a ona naplnila plný podnos palacinkami. Postavila ho na stôl. Naložila si polievku a posadila sa vedľa Ryana. Ten prvý siahol na palacinky. O chvíľu ho nasledovali bratia. Keď Janus zahryzol do palacinky, slastne zastonal.
"Pri svätom Patrikovi, čo to je? Je to neopísateľne dobré..." Lara sa zasmiala.
"Už viem prečo sa chce s tebou oženiť...je to kvôli vareniu." Podpichol Ryan s úsmevom. Lara ho štuchla do rebier a bratia sa na ňu spýtavo zahľadeli.
"Hovorí, že sa so mnou chceš oženiť len kvôli vareniu."
"Celkom určite aj kvôli vareniu. Vždy varíš neobyčajné jedlá, aké som nikdy nejedol, ale sú výborné. " Uškrnul sa Ian a olizol si stekajúcu marmeládu z prstov. Na takého veľkého muža to bolo nezvyčajne chlapčenské gesto, ktoré v nej vzbudilo dojem, že za tou mohutnou postavou s horou svalov, sa skrýva duša mladíka. Ian mal len dvadsaťtri rokov, ale bol zemanom od svojich sedemnástich rokov. Nemal čas byť chlapcom. Musel sa postarať o svoj klan po smrti otca. Uvedomila si, že je vlastne veľmi milý a dobrosrdečný. Avšak často túto jeho stránku neukazoval. Bol zeman...tvrdý muž, zodpovedný za klan.

Komentáre 5

aknit11 dňa 11.04.2014 - 15:15

Tak zase kúsok Lary.

LanaSavara dňa 11.04.2014 - 20:48

Jeej tak toto ma dostalo. Nadherne. Neviem to inak opisat :-) Raz darmo Ankit si carodej s pismenkami

nevetko dňa 14.04.2014 - 15:03

Konečne som sa dostala aj ja k pc . Mňam akú chuť si mi spravila s tímy palacinkami(blush)(blush) . aknit to akože je ozaj pravda s tímy hubami a cibuľou ???:-O ty sa rozumieš nie len zbraniam, zdraviu ale aj prírode Ty ma stále prekvapuješ . :-O:-O

tomicka dňa 15.04.2014 - 23:11

Tak uz som naspat :-) Chybal mi internet a Poetic...strasneeeee :-) Aknit, Lara bude asi našou dalsou srdcovkou. Mam rada sci-fi,dobrodruzstvo a romantiku v jednom :-) Som zvedava, kam ju vsade posles. Som rada, ze sme sa osobne spoznali. Predstavovala som s ta inak (giggle) nejak starsiu :-)som prekvapena,ale prijemne. :-) Sluzobka dopadla super. Vela sme sa s mojim sefom rozpravali, vela som sa o nom dozvedela. Nielen ze dobre vyzera,ale je aj velmi prijemny spolocnik. Aj ked s nami bola neustale moja kolegyna (Garde dama :-)) tak nejak medzi riadkami mi naznacoval, ze len uz par dni budem jeho podriadena. Dufam, ze je to dobre znamenie :-)

aknit11 dňa 20.04.2014 - 22:08

Dievčence ja som na SK, tak som nič nestíhala.Záhrada,prípravy na Veľkú noc atď. :-) Tomicka aj ja som ťa rada spoznala. Si ešte také dieťatko :-) Povedala by som ti osemnásť a nie dvadsaťštyri. Nevetko to s tou cibuľou je pravda. To ma naučila ešte moja stará mama :-) keď sme chodili na hríby :-) Prajem krásne sviatky, veľa vody aj vodky a hlavne zdravia.