Skočiť na hlavný obsah

Lara 50

Pridal aknit11
dňa 06.11.2014 20:22

"Myslíš, že sa bude na mňa Maximilián veľmi hnevať?"
"Verím, že áno...ale ako si správne podotkla, bude mu tam lepšie. A na lepšie sa rýchlo zvyká." Upokojujúco sa usmial James.
"Tak...teraz by sme sa mali poobzerať po novej škole. Do starej sa už nemôžem vrátiť."
"Myslel som, že už nechceš študovať."
"Chcem zmaturovať. Požiadam niekde o externé preskúšanie a prihlásim sa na univerzitu. Dám to fofrom. Zoberiem tri ročníky naraz...zaplatíme, koľko si zapýtajú na externé skúšky a zápočty. Do konca semestra mám za sebou polovicu a do konca roka som hotová. Ešte pred osemnástkou to stihnem. A nájdi aspoň dva odbory. Chcem mať dva doktoráty."
"Pokojne aj štyri, len chcem upozorniť, aby si na seba nepritiahla neželanú pozornosť."
"Čo tým myslíš? Akože by sa pre môj výkon na mňa mohli zamerať vládne ustanovizne."
"Celkom určite, niekto kto ťahá tri ročníky naraz, dva-tri odbory...ehmmm...by ich mohol celkom zaujímať. Určite by sa snažili,ťa naverbovať do vládnych služieb."
"Tak budeme navštevovať viacero univerzít v štátoch...najlepšie na úplne iných pobrežiach a pod iným menom. A vytlačíme si potvrdenie, že som tri ročníky absolvovala, ale potom som sa nato vy-bodla...teraz to chcem dohnať."
"Niet nad flexibilnú myseľ." Podpichol James s úsmevom. Spomenula si na Ryana. Stislo jej srdce. S hlbokým stonom vytiahla mobilný telefón a zavolala mu. Zrušila ich stretnutie s tým, že musí súrne odcestovať a že sa zase niekedy stretnú. Ryan reagoval dosť prudko. Žiadal, aby mu zanechala kontakt, kde by ju mohol nájsť. So smiechom skonštatovala, že ona si ho nájde a prerušila rozhovor. Vyšla na terasu a zhlboka sa nadýchla.
"Prečo si zrušila vaše stretnutie?"
"Pretože nechcem, aby ma môj zvrhlý počítač špehoval počas sexu!" odvrkla protivne.
"Nešpehoval som ťa...náhodou som vypol aj kameru, aj zvuk...chcel som ti ponechať súkromie, aby si sa necítila nepríjemne." Jemne jej odvetil. Vzdychla.
"Prepáč James, som protivná. Vlk mi povedal, že sledoval Ryana. Ak ho naďalej sledujú...priviedol by ich ku mne. A mohla by som ho ohroziť." Ticho vysvetlila. Objal ju okolo pliec.
"Nájdeme spôsob, ako by si sa mohla stretávať so svojim manželom." Zašepkal jemne.
"Čo by som si bez teba počala?"
"Nooo...bola by si nahraná." Štuchla ho lakťom.
"Áuč! To asi bolelo!" Zasmiali sa a Lara sa mu vymanila z objatia.
"A my dvaja máme veľa práce. Nájdi školu, zo starej ma odhlás a vyžiadaj si študijný posudok. Ja sa zameriam na dvanáste storočie."
"Čo presne máš na mysli?"
"Stále som lietala v nejakých stresových situáciach a nemala som čas si to tam omrknúť. Je čas zistiť, čo sa tam deje. Čo presne spôsobuje, že rany sa liečia. Veľmi ma udivuje, že nato zatiaľ nikto neprišiel...takže predpokladám...že to ma niečo spoločné aj s mojim časovačom."
"Ako si nato prišla?"
"Jednoducho, Templa používa dvanáste storočie ako výcvikové stredisko na boj zblízka. Ak sú ranený, majú síce obleky...ale ak sa aj zrania, transportujú ich domov. Tu ich polepia dokopy....ale pri prechode trhlinou by sa mali automatický zaceliť. To ma navádza na myšlienku, že je niečo s mojim časovačom inak, ako s tými ich."
"Čo ak je to tým, že ti otec podával sarnamid...a..nie, blbosť. Aj Ryan sa zacelil, dokonca aj Kilian a Ben."
"Takže niečo v mojom časovači, alebo v spektre energií, ktoré vytvára a niečo v dvanástom storočí spôsobuje tento efekt. Je najvyšší čas zistiť, čo to je. Mohlo by sa to v budúcnosti hodiť."
"Dobre...čo navrhuješ?"
"Ty nájdi školy...ja najskôr premeriam všetky spektrá a intenzitu energie a hladiny žiarení v mojom časovači. V tomto storočí, potom v dvanástom. Neskôr uvidíme, čo nám údaje povedia. Ide sa do labáku."
"Čo chceš študovať? Predpokladám správne, že fyziku najskôr kvantovú, nejakú chémiu asi analytickú a kryptografiu...ešte niečo?"
"Pridaj mi aj históriu...čo ja viem, stredovek?" zamyslená odvetila, preratúvajúc namerané údaje z časovača. Neskoro v noci sa unavená vystrela pri mikroskope.
"Lara už toho nechaj, je čas ísť spať. Rúfus už asi tri hodiny stepuje pred labákom a neustále omieľa...výsosť, je čas na oddych ...dobre, že nevie narábať s pakľúčom! Najskôr by ťa odniesol do postele a priviazal ťa na ňu."
Zasmiala sa a pobrala do kúpelne. Len čo položila hlavu na podhlavník zaspala. Ráno vypila kávu, nahádzala do seba jedlo a vošla do laboratória. Ako prvé si zatrénovali s Jamesom so svetelnými mečmi. Stalo sa to každodenným rituálom. Pred obedom navštívila matku, aj Kiliana. Doniesla mu informácie, ktoré si vyžiadal. Preberali nové prípady a porozprávali sa o poslednom dianí.
Spoločne sa naobedovali v malej útulnej reštaurácií. Počas obeda sa vrátili k najnovšiemu prípadu.
"Ako dokážeš získať toľko informácií Lara, odkiaľ?" nechápal.
"No James je každým dňom šikovnejší...a samozrejme cez satelit."
"Nabúraš sa do niektorého zo satelitov. Vieš, čo sa stane ak nato prídu?"
"Neprídu, mám totiž svoj vlastný...využívam len jeho služby", usmiala sa.
"To si zo mňa strieľaš, chceš mi povedať, že máš vlastný satelit...tam hore?!" Ukázal očami na oblohu.
"Áno, tam hore mám vlastný satelit...pôvodne patril Rusom. Počas studenej vojny si s našimi robili napriek. Prekódovávali si satelity, alebo ich zostrelili, alebo nainfikovali vírusmi a podobne. Jeden takýto som od Rusov odkúpila...pred šiestimi rokmi. Bol lacný, nestál viac ako väčšia kopa železa, super kúpa. Bol iba zakódovaný...zaujímavé, že sa nepokúsili ho spojazdniť. Nebol to nejaký zložitý kód." Pokrčila plecami.
"Preboha! Dúfam, že o tom nikto nevie." Zašepkal.
"Prečo, legálne som ho odkúpila. To, že som ho dokázala spojazdniť, je moja vec."
"Uvedomuješ si, že by ťa mohli obviniť zo špionáže, alebo protivládnej činnosti?"
"Nikto to nezistí. Na jeho aktiváciu treba heslo, už pri prvom nesprávne zadanom znaku, zmaže komunikačné i identifikačné údaje. Na jeho obnovu... je poistený zložitým kódom...pracovala sa na ňom veľmi dlho. A má mutačný program. Neustále mení súradnice. Ak ho zameriaš zo Zeme...ukáže ti úplne iné súradnice ako tie, na ktorých sa nachádza. Neboj, je ako mŕtvy chrobák. Kopa železa, ktorá čaká na rozpadnutie v kozmose. A druhá varianta získavania údajov...vrátiť sa na miesto činu...do inkriminovanej doby. To je dosť účinné, aj keď riskantné. Kriminálnici totiž neobľubujú svedkov." Usmiala sa a napila džúsu.
"Mala by si na seba dávať lepší pozor Lara, priveľmi riskuješ...čo máš ešte nového?"
"Čo ja viem? V piatok maturujem a od pondelka navštevujem univerzitu."
"Bude ťahať štyri odbory naraz." Hrdo zaševelil James z náramku.
"Ahoj James, už som myslel, že sa ani neozveš. Počul som, že máš nové telo. Ako to, že si sa mi neprišiel ukázať?" pokarhal ho Kilian.
"Nabudúce, tvoja kamoška ma zavalila kopou vybavovania ohľadne jej štúdií. Musel som ísť do niektorých škôl osobne, ako jej starší brat a opatrovník. Ako tvoja priateľka?"
"Momentálne sa na mňa hnevá. Nechal som ju samu sedieť v reštaurácií, zdržal som sa prípadom."
"To si teda dosť pohnojil...kúp jej poriadnu kyticu a slušne sa ospravedlň."
"Mám pocit, že to nezaberie. V poslednej dobe, akoby strácala záujem o randenie. Jediné, čo ju zaujíma, je Lara."
"Ja?!" ohúrená vyhŕkla.
"Myslíš, že ma skôr záujem a ženské pohlavie a Lara jej padla do oka, alebo je jej záujem iný?" zamrmlal James.
"Skôr by som povedal, že iný. Mal by si sa pozrieť na jej záznam. Priveľmi sa začala vypytovať. Zo začiatku nie, pekne postupne...ale niečo mi hovorí, že...s ňou niečo nie je, akoby som to povedal...pýtala sa ma divné veci."
"Aké divné veci?"
"Napríklad, či Lara niekedy poľovala na vlkov...a keďže viem o tom "veľkom" vlkovi v Sydney ...každú debatu zvrtne na Laru, odkiaľ pochádza, kto sú jej rodičia...a veľa iných veci, ktoré mi pripadali dosť podozrivé. Takže dúfam, že sa bude ešte dlho hnevať...a ja budem mať dôvod to ukončiť."
"Okamžite ju začínam preverovať. Maj sa Kilian."
"Aj ty James a na budúce určite dobehni."
"Je tu ešte niečo Lara...spomínala si to znamienko. Ako presne vyzeralo, to čo ma Max a aj ty...to slniečko." Začal opatrne.
"Prečo? Vyzerá, ako slniečko...videl si ho na niekom?" Vzrušene zašepkala.
"To závisí... ako vyzerá...je to niečo takéto?" Nakreslil na papier podobu materského znamienka. Lara s rozšírenými očami prikývla.
"Je to presne, kde si ho videl?" Nedočkavo vyhŕkla. Nahol sa k nej.
"Mal som ho ja. Odstránili mi ho." Zašepkal. Lara prekvapene zalapala po dychu.
"Počas dní v armáde ma ranili. Strelili, guľka ma zasiahla pod lopatkou. Pri operácií mi odstránili aj znamienko, náboj prešiel presne stredom." Vysvetlil šeptom.
"Kilian vieš, čo to znamená? My dvaja, sme bratranec a sesternica." Natešená šeptom vyhŕkla. Prikývol a očami ju pohladil.
"Ale teraz si v nebezpečenstve. Musíš odtiaľto odísť." Zamračene hlesla.
"Nikto o tom nevie, iba ty a ja. Znamienko je preč, takže ma nikto podľa neho neidentifikuje. Neexistuje žiadne riziko. Nechcem odtiaľto odchádzať...ešte nie."
"Možno máš pravdu. Ale ako to? Tvoji rodičia..."
"Som adoptovaný Lara. Vzali si ma z domova, ako sedem ročného. Nič pred tým si nepamätám. Neviem kto som, ani odkiaľ som."
"Tak teraz už vieš...ale to znamená...mohol by si si spomenúť. Ak ti vymazali pamäť, prechodom cez trhliny sa ti vráti. Teda, na Ryana to tak fungovalo...ale prečo na teba nie?"
"Možno použili niečo úplne iné, silnejšie...ale to nie je podstatné. Chcel by som, aby si porovnala našu krv, urobila genetickú skúšku. Chcem mať istotu...a jedného dňa...ak sa rozhodneš tam vrátiť, pôjdem s tebou." Pevne rozhodnutý preriekol.
"Máš brata...Maximilián, vlastne Aurel je tvoj brat..." Natešená zašepkala.
"Áno viem...a mám aj divokú sesternicu a ujca, ktorý je kráľom..." Usmieval sa. Rozlúčili sa a Lara sa vo veľmi dobrej nálade vrátila do laboratória. Neskôr "skočila" do dvanásteho storočia. Podrobne premeriavala zmeny v energetických poliach aj spektre žiarení. Porovnávala ich. Ukázali sa značne odchýlky. Padla do postele až po polnoci, aj to po vytrvalom klopaní Rúfusa na dvere laboratória, pretože výsosť, si musí oddýchnuť. James sa na tom zabával a Lara ho chcela zase zavrieť v sklade. Nakoniec sa podvolila.
"Keď príde Ben nabudúce, odvedie ho so sebou!" zamrmlala tesne pred tým, ako zaspala. Na druhý deň cestovala do viacerých storočí a premeriavala a prepočítavala odchýlky. Zaspala na stole únavou, kdesi nad ránom. James ju zodvihol a preniesol do postele.
"Súhlasím z Rúfusom, preháňaš. Musíš si oddýchnuť!" jemne ju karhal a vyzul jej papuče.
"Od zajtra, dobre?" zašepkala už zo zvyku a spokojne sa mu obrátila chrbtom. V polosne cítila, ako jej stiahol nohavice a mikinu. Neprotestovala, pretože ju zmohla únava. Zobudila sa až okolo jedenástej. Vyskočila z postele.
"Nechal si ma tu vyvaľovať do obeda?! Mám veľa práce."
"Práca neujde, ani jedno storočie sa nikam neponáhľa. Potrebovala si sa vyspať. Odkväcla si únavou rovno za stolom v labáku. A večer pôjdeš do postele zavčasu. Dnes žiadna práca, iba oddych a relax. Zajtra maturuješ." mentorský odvetil. Vyplazila jazyk na monitor a pobrala sa do kúpelne.
"Vyzliekal si ma ty, alebo Rúfus?" zaujímalo ju. Zodvihol ruku, akoby sa hlásil v škole.
"Vďaka aj za maličkosti. Viem si ho hravo predstaviť, ako privoniava k mojim ponožkám a analyzuje, že nevyhovujú hygienickým normám." Zachichotala sa.
"A predstav si, žeby ti ich do rána opral a povyšíval...ten chlap je úchylný na spodné prádlo a vyšívanie." Zarehotal sa James.
Poslúchla a v ten deň sa naozaj venovala oddychu. Vrátila sa po Kiliana k nemu do bytu a spoločne aj s Jamesom prešli do šiesteho storočia. Celý deň sa vyvaľovali na pláži, lovili perly a opekali na malom ohníku mleté mäso. Užili si veľa zábavy a po dlhom čase sa zase bezstarostne smiala a žartovala bez toho, aby sa obzerala koho ma za chrbtom. Večer sa spokojná a uvoľnená vykúpala a naozaj zavčasu skončila v posteli. Ráno sa obliekli a James ju odprevadil do Washingtonu, kde mala dohovorený termín maturitných skúšok. Nikdy tých ľudí nevidela, ale nezáležalo jej na tom, kto je v komisií. Kládli jej otázky, ktoré často presahovali rámec vedomosti stredoškoláka, ale ani to jej neprekážalo. Bez zamyslenia odpovedala. Jej výkonný mozog si poradil s každou záludnosťou. Nakoniec priviedla komisiu k úžasu, pretože niektoré tematické celky rozobrala do hĺbky tak, že ani ich vedomosti nedosahovali jej úroveň.
"Slečna Bradleyová, smiem sa spýtať, pre ktorý študijný odbor ste sa rozhodli?"
"Váham medzi kvantovou fyzikou a analytickou chémiou."
"Uvedomujete si, že pri vhodnom rozložení rozvrhu, máte predpoklady zvládnuť oba študijné odbory?" Sebavedome sa usmiala.
"Aj to je jedna z možnosti."
"Ešte jedná otázka. Absolvovali ste niekedy testy na určenie výšky vášho IQ?" Prikývla a zase mu venovala chladný úsmev.
"Predpokladám správne, že ste boli vysoko nad priemerom. Neprezradíte nám hodnotu? Len tak pre zaujímavosť."
"Prepáčte, ale to si nechám pre seba. Má to niečo spoločné s maturitnou skúškou?" Vy-habkal roztržitú odpoveď a skúšky sa skončili. Vyplatila šek v učtárni a vrátila sa po maturitné vysvedčenie. Spokojná vyšla z budovy, kde ju čakal James.
"Bola si skvelá, ale iné som ani nečakal. Nejdeme sa niekam túlať? V D.C som ešte nebol. Teda osobne..." Motali sa takmer po zvyšok dňa, nakupovali drobnosti a prezreli si kultúrne pamiatky. Doma ju čakal slávnostne prestretý stôl a Rúfus jej po-blahoželal k úspešnému ukončeniu stredoškolského vzdelania. James jej robil spoločnosť počas večere, doberali sa a preberali zaujímavé okamihy z D.C.
"Apropo, aby som nezabudol. V D.C sa momentálne nachádza aj tvoj manžel..." Zasekla sa.
"Čo tým naznačuješ?"
"Nooo...že je ubytovaný v hotelovom komplexe Adries, má svoju izbu...momentálne sa do nej vrátil...a nemá spoločnosť."
"Čo ak ho sledujú?"
"Možno vonku, ale v tejto izbe nie sú ploštice, ani kamery, ani žiadne iné čidla. Preveril som to. A ak doskočíš na chodbe, je prázdna...skenujem ju každých zhruba sedem minút, stačí zaklopať....ak si dobre spomínam, dlhuješ vám jednu spoločnú noc..."
"Mám ísť za nim? Čo ak sa mi vysmeje?" bezradne šepla.
"Urobí niečo úplne iné a výsmech to nebude. Sama si mu predsa povedala, že si ho nájdeš. Máš možnosť...urobiť radosť sama sebe, uvoľniť sa...užiť si večer. Ktovie, kedy budeš mať zase príležitosť...už sa stmieva, ideálne, prekvapiť ho." Široko sa usmiala a vstala.
"Idem do kúpelne..." Chvatne vošla do sprchy a srdce sa jej zachvelo očakávaním. Prezliekla si čisté oblečenie a zhlboka sa nadýchla. Vošla do obývačky.
"Myslíš, že mám?" neisto hlesla.
"Samozrejme, že máš ísť. Tu máš tabletku...radšej ju hneď prehltni...aby som sa nestresoval, že dôjde k neželanej reprodukcií genetického kódu. Chodba je prázdna, kameru na chodbe som deaktivoval zhruba na tri minúty, takže nezachytí tvoj doskok. Výťah je zablokovaný, aby ťa niekto neprekvapil. Takže nestrácaj čas...o chvíľu ho spustím. Súradnice som ti zadal, izba číslo stoosemnásť." Váhavo otvorila trhlinu.
"Uvidíme sa ráno..." Veselo jej zamával. Doskočila na chodbe, skoro pred dverami izby. Odhodlane pristúpila a zaklopala. Dvere sa najskôr opatrne otvorili a hneď nato dokorán. Ryan vytreštil oči na dievča, stojace pred dverami.
"Lara? Ako si sa..." Nevysvetľovala, podišla k nemu a prisala na jeho ústa. Vtiahol ju dnu a potešené zasmial.
"Sľúbila som nám ešte jednu noc...." Zašepkala zadýchane, keď ju niesol do postele.
"A hodlám si ju poriadne vychutnať, ty divoška!" zabručal zhrubnutým hlasom od vzrušenia.

Komentáre 6

aknit11 dňa 06.11.2014 - 20:38

Tak zase trošku romantiky :-) A už sa musím začať krotiť. Teraz som pozerala. Ma to 857 strán A5 :-O Však by som to mala už aj ukončovať a to som si ešte všeličo plánovala :-) Som sa zase otrhla (giggle) a neviem kedy prestať (giggle).

Lenka R dňa 07.11.2014 - 08:44

Tinka , si úžasná . Ako vždy super čítanie (clap)(clap) (clap)(clap)(clap)(clap)
Pomaličky to do seba zapadá. James klasicky nemá chybu, je fakt skvelý.
A tentokrát krásny koniec s prísľubom romantiky a erotiky. Paráda :-) (sun)

tomicka dňa 07.11.2014 - 11:47

Suhlasim s Lenkou. Perfektne citanie :-) Tak uz mame aj druheho bratranca, ale to si nam uz naznacila pred tym, ze to bude Kilian. Nikoho vhodnejsieho si nevie predstavit :-) A James je sto bodovy. Ten to vsetko zariadi (y) A aj starostlivy Rufus (giggle) s tym vysivanim je podareny :-) A dobre si to vymyslela aj s tou romantikou :-)
Nic si z toho nerob, nam neprekaza ani ked bude mat Lara 1800 stran :-)

nevetko dňa 07.11.2014 - 17:24

Lenka a tomicka mi vravia z duše a ani mne nevadí že bude mať veľa strán ale ďalej píš, píš a neprestávaj písať veď vieš že nám tým robíš Vianoce celí rok . (clap)(clap)(clap)(clap)(clap)(clap)

LanaSavara dňa 08.11.2014 - 19:00

(y) tak tak :-D Mame Vianoce pokazde ked pridas :-). Uzasne citanie. Boli by sme blazni keby nam vadilo, ze to ma vela stran :-D :-D. Ozaj a vitam noveho clena naseho zavislackeho klubu :-) Vitaj Den :-)

Den dňa 08.11.2014 - 21:51

Ďakujem za privítanie, aknit11 píše veľmi dobre, ja hovorím, že už máme toľko stresu v živote, že potrebujem čítať niečo takéto rozprávkové :) Je to pre mňa relax, nikdy som si nemyslela, že budem čítať knihu na nete, ale tu vždy netrpezlivo čakám na ďalší kúsok. Ďakujem