Skočiť na hlavný obsah

Lara 52

Pridal aknit11
dňa 10.11.2014 16:33

"Lara, máme dve možnosti." Ticho preriekol Isman, ktorý sa vrátil k nim.
"Ako inak! Zase dve. Čo keby ste sa pousilovali a aspoň raz za čas, vymysleli tri možnosti? Neznášam tie vaše dve možnosti! Začína to byť otravne a nudné. Ak si dobre spomínam, máte súdny zákaz priblíženia sa ku mne...ale nepodstatné. Počúvam."
"Ten zákaz si sama porušila, keď si vyhľadala agenta Samersa...takže, pôjdeme niekam na kávu a porozprávame sa. Druhá, menej vábivá možnosť, predvedieme ťa a budeš zadržaná. Podozrení je dosť nato, aby si strávila vo vyšetrovacej väzbe štyridsaťosem hodín."
"Po ktorým ma budete musieť prepustiť, pretože na mňa nič nemáte. Ešte vás k tomu zažalujem, len tak mimochodom. A okamžite si vyžiadam právnika. Nič mi nezmôžete, ale v pohode. Môžem prejaviť kúsok dobrej vôle a ísť na ká..." Zasekla sa a poobzerala. Jej čuchové vnímanie sa zase vyostrilo. Ryan stál pri sanitke a rozprával sa s uniformovaným policajtom.
"Lara, nepozeraj sa tam...tvoje oči menia farbu, pozeraj do zeme. Tvoj tep ide zase hore! Zrejme si toho nalapala od vlka viac, ako si myslíš." Ozvalo sa v náušnici. Poslúchla, ale nepokoj jej zvieral útroby. Nozdry sa jej rozšírili, vnímala pach. Jemný vánok, ktorý povieval, jej ho zreteľne priniesol. Pach, ktorý mal na sebe strelec, ale nebol jeho...bol niekoho, kto sa ho dotýkal. Prudko sa obrátila smerom z parku. Na druhej strany ulice sa zhromaždil zástup zvedavcov a niekde medzi nimi...nie za nimi...prichádzalo to zhora...strecha hotela. Vyštartovala. Muži na ňu zmätené civeli, ale ona dobehla k mladíkovi a prudko do neho vrazila. Stratili rovnováhu a spadli, ona na neho, pretože ako padali, vo vzduchu sa stočil, aby dopadla na neho. Vtedy vedľa nich odfrkol asfalt. Obaja sa bleskurýchle pozbierali, vyskočili a vrhli za sanitku. Pneumatika vedľa nej zasyčala, akoby ju niečo prepichlo.
"Strelec!" zreval policajt a muži sa poschovávali. Vnímala krik zdeseného davu, praskanie vysielačiek a hlásenia, akoby jej vybuchovali priamo v hlave.
"Si v poriadku? Lara...si v poriadku?!" počula Ryana akoby z diaľky. Do nosa jej udrel pach krvi zo sanitky. Nechápavo potriasla hlavou.
"Je na streche hotela." Zadýchane vyhŕkla a jej zmysli ju zase začali burcovať. Srdce jej búšilo v ušiach.
"Ovládni sa Lara, tvoje zrenice sa zase menia. Pulz dvesto!" prudko zaznelo v náušnici. Zatvorila oči a oprela si hlavu o chladivý plech. Isman sa zjavil vedľa nej. Tomasher vedľa Ryana.
"Nie ste ranený?" Zahundral ticho Michael. Policajti podali hlásenie z hotela. Strelec stihol uniknúť, kým sa dostali na strechu. Muži sa vzpriamili. Opatrne sa odlepila od sanitky a vzdychla od bolesti, ktorá jej chcela roztrhnúť hlavu na dve polovice.
"Kto na teba poľuje?" Zasyčala nahnevane na svojho milenca a oprela sa o sanitku chrbtom, obozretne vyzrúc von.
"Mohol strieľať na teba." Zamyslene odvetil.
"To ťažko, sedela som pod lampou na lavičke. Mal na mňa oveľa lepší výhľad, ako na teba. Keby lovil mňa, môj mozog by sa už váľal tam niekde, pri tých kontajneroch...fuj! Dosť deprimujúca a nechutná predstava." Uškrnula sa, ale cynický úškrn sa premenil na ľadovú masku.
"Koho si nasral tak veľmi, že ťa chce odpáliť?! Mali by ste ho strčiť do ochrannej väzby...ak sa to týmto nepodarilo, prídu ďalší...vyzerá, že im na tom dosť záleží."
"Vypočujeme toho zraneného, hneď ako nadobudne vedomie. Ryan, myslím, že Lara ma pravdu." Podotkol Isman. Opäť jej udrel do nosa jeho pach. Nechápavo sa poobzerala.
"Kruci Ryan, zalez niekam...je tu niekde a pozoruje nás." Vyhŕkla a muži na ňu vytreštili oči.
"Viem, ako to vyzerá, znie to šialene, ale je tu." Nenápadne stlačila pracku na opasku. Jemne chvenie jej potvrdilo, že aktivovala ochranný oblek. Teraz bola praktický nezraniteľná. Zamračila sa a pomaly pohla k východu z parku. Isman ju chcel zadržať, ale reflexívne mu skrútla ruku. Prudko ho pustila, keď si uvedomila, čo urobila.
"Už to nikdy viac neurobte!" pohľad, ktorý mu venovala, vyvolal v jeho tvári údiv a po chrbte mu prešiel mráz.
"O chvíľu som späť." Jemnejšie preriekla, dokonca vylúdila milý úsmev, aby zmiernila svoje hrubé správanie. Pokojne prešla na druhú stranu cesty. Stál niekde v dave prizerajúcich. Strieľal na streche a kým sa polícia dostala z parku, až na strechu hotela, on si pokojne vyšiel a primiešal do zástupu zvedavcov, aby zistil, kde sa nachádza jeho obeť, či spoločník.
Obaja agenti si vymenili pohľady a v odstupe nasledovali čudne sa správajúce dievča. Ryana posadili do policajného auta a dostal rozkaz, neopúšťať auto. Zastavila obďaleč a zadívala na ľudí. Presne vedela, kedy si uvedomil, že o ňom vie. Hľadela mu priamo do oči. Uhol pohľadom a oddelil sa od zástupu. Nenáhlivo sa odobral po chodníku, asi po desiatich metroch, pridal do kroku. Pohla sa za nim. Zahol za roh a ona ho pokojne sledovala. Vrhol pohľad cez rameno a zase zrýchlil, ale ona si len ležérne vykračovala s rukami vo vreckách bundy a nespúšťala ho z oči. Zmizol jej z dohľadu, ale jeho pach, ju nenechal na pochybám, že sa skryl v tieni budovy a striehne na ňu. Podišla asi päť metrov od neho.
"Vylez odtiaľ, viem, že tu na mňa čakáš. Chcem sa len niečo spýtať." Ticho ho vyzvala. Prudko vyrazil z tieňa a namieril na ňu revolver.
"Nerobila by som to, byť na tvojom mieste. Mám len zopár otázok a pôjdem po svojom." Zamračil sa, hneď nato uškrnul.
"Si šialená, mierim ti na hlavu."
"Keby si ma chcel zabiť už by si to urobil, neobkecaval by si okolo toho." Pokrčila plecami. Venoval jej chladný úsmev a namieril medzi oči. Revolver nebol od jej čela ani tridsať centimetrov.
"Nooo?! Teraz to už začína byť vážne. Naozaj uvažuješ o tom prepáliť mi dieru do mozgu!" uškrnula sa.
"Chcem vedieť, prečo ho chceš dať dole, je to zákazka?" Nebojácne pokračovala. Neveriacky zafučal netrpezlivosťou.
"Dostali sme objednávku. To je všetko, čo ti poviem... pred tým, ako ťa zabijem!" zasyčal drsne.
"Byť tebou to nerobím, naozaj. Nechcem znevažovať tvoje schopnosti, ale zrejme v tomto fachu ešte len začínaš. Dokážem ťa zabiť rýchlejšie, ako ty mňa, ver mi. Stačí ak mi povieš, kto je platca. Pôjdeme každý po svojom bez toho, aby si niekto ublížil. A to sa musím veľmi premáhať, aby som ti odpustila, že si strieľal na môjho priateľa. Tak by si mal prejaviť trochu dobrej vôle." Neveriacky vytreštil oči. Zreteľne vnímala jeho tep, ako sa neúmerne zrýchlil a sekundu pred tým, ako stlačil spúšť, sa mu zrenica prudko zúžila. Zareagovala bleskurýchle. Zovrela päsť a vrazila mu do zápästia. Odrazila zbraň práve vo chvíli, keď sa ozval výstrel. Druhým úderom na stred kosti predlaktia ho prinútila zbraň pustiť. Nečakala, švihla nohami, zboku mu podrazila nohy a ako letel k zemi, dobre miereným kopancom zasiahla zboku koleno. Kosti zaprašťali a on zreval od bolesti. Odkopla z jeho dosahu zbraň a kvokla si k nemu. Zvíjal sa na zemi a držal si koleno.
"Hovorila som ti, aby si to nerobil. Stačí mi to meno a ešte stále som ochotná odísť, bez nejakých závažných dôsledkov pre teba." Cynický preriekla.
"Čo chceš a kto si vlastne?!" zastonal.
"Nie som fízel, ale chcem to meno...pozri, mohla by som ti dolámať všetky kosti...pekne, jednú po druhej...postupne a nakoniec väzy...ale ak budeš rozumný...a neprejdeme k drastickejším metódam vypytovania...o dva mesiace už môžeš chodiť, samozrejme pomocou bariel!" uškrnula sa. Zagánil na ňu a zúrivo sa rozohnal. Uhla hlavou, aby jej nezasiahol tvár, odrazila päsť, zachytila ju a druhou rukou udrela pod jeho, tesne na lakťovom kĺbe. Prudký naraz do klbu zospodu...jeho kĺbové puzdro zaprašťalo a on zavyl v drásavej agónií.
"Jéminečky! Tuším som ti práve dolámala aj ruku, prepáč..." Cynický zatiahla.
"Stačí mi to meno a pôjdem,alebo budeme pokračovať?!"
"Neviem, neviem, kto to bol..." Zastonal.
"Ako ťa kontaktoval?!"
"Cez agentúru...mailom."
"Akú agentúru?"
"Je to agentúra...na čistenie. Poskytujú kompletné služby...ako vyčistiť priestor..." Rozpačito vysvetľoval, pridržiavajúc si zranenú ruku.
"Kontakt tej agentúry." nekompromisne zavrčala. Rýchle vyhŕkol internetovú adresu, pretože sa k nemu zase nahla. Vstala.
"Mal by si sa venovať inému remeslu, upratovanie ti veľmi nejde...nooo... v base budeš mať dosť času, vyučiť sa za niečo iné. V prvom rade si sa mal hneď zdekovať a nie vystávať tam, ako pako! Áno, zmeň povolanie...čo ja viem, kuchárčina je fajn." Uškrnula sa a pobrala naspäť z tmavej uličky.
"Je celý váš...a dokonca som taká milá a nechala som vám ho v jednom kuse." Prehodila s cynickým úsmevom k Michaelovi, ktorý sa skrýval v tieni, aj spolu s Ismanom a pozorovali scénu, ktorej svedkami boli. Isman sa rozbehol k mladému mužovi, Tomasher jej zastal cestu.
"Ako si vedela, že sme tu?"
"Žeby ste si také niečo nechali ujsť? V žiadnom prípade..." Pokrčila plecami a zasmiala sa.
"Potrebuje doktora!" Skríkol smerom k nim Isman a privolal pohotovosť.
"Chudáčik tak sa ponáhľal a zakopol, celkom určite si zlomil nožičku...alebo žeby ručičku?!" zaškerila sa a pobrala ulicou k parku.
"Ale na rukách, aj odeve bude mať stopy pušného prachu...je to váš strelec a ak mal rukavice, celkom určite ich má pri sebe, amatér!" prehodila cez plece.
"Zbláznila si sa? Takto sa predvádzať pred fízlami." Karhal ju v náušnici James.
"Som frajer, keď mám oblek, že? Je mi to jedno, práve totiž miznem z ich dosahu!" zachichotala sa a v temnejšom zákutí parku otvorila trhlinu. Doskočila v obývačke.
"Čo máme? Zistil si identitu tých tipkov a niečo o tej agentúre?" Na monitore sa objavili informácie o identitách útočníkov.
"Ako som povedala amatéri. Ako sa niekto dá na takéto remeslo a nemá o niečom takom ani potuchy? Myslia si, že si stačí kúpiť búchačku a je to? Ale výbavu mali špičkovú, tu niečo nesedí. Najskôr ma zmiatli, myslela som, že sú profíci po vybavení. Akože zabijaci...bez skúsenosti, ale so špičkovým vybavením. A ten chruňo ho nechal na streche a prišiel očumovať do davu, namiesto, aby zmizol, kým mal čas..." Zasmiala sa.
"No zrejme nerátal, že sa tam objaví kočka, čo má čuch ako pes a infračervené videnie." Podotkol James. Lara sa zamračila.
"Budem musieť nájsť Vlka. Nedokážem to ovplyvňovať a strašne by ma zaujímalo, prečo. Ani od jednej rasy som neokopírovala fyzické prejavy. Ak mi narastú tie zubiská...ehmmm...asi by mi to dosť prekážalo."
"Ale na druhú stranu, keby si mala tie zubiská...jašterica by asi mala smolu." Rozosmiali sa.
"Čo ta agentúra?"
"Makám na tom. Potrebujem nejaké prístupové dáta. Majú dosť dobré zabezpečenie, chvíľu to potrvá."
"Pozrieme sa na čom Ryan pracoval v poslednej dobe...niečo na čom robil sám. Nikto neohrozoval Ismana a Tomashera. Bude to niečo späté priamo s Ryanom."
"Neuvažovala si, žeby to mohlo mať niečo spoločné s tvojimi mimozemskými kamošmi?"
"Celkom určite nie. Mali ma tam ako na dlani, keby sa jednalo o mňa...a navyše zbrane sú z tejto éry. To bolo prvé, čo ma napadlo. Jedná sa o pozemšťanov. A Ryan... s tým svojim zmyslom pre spravodlivosť, asi pichol do nejakého väčšieho osieho hniezda."

Komentáre 5

aknit11 dňa 10.11.2014 - 16:34

Tak zase kúsok akcie :-)

nevetko dňa 10.11.2014 - 20:19

a už je definitívne po romantike :-P. Som zvedavá do čoho pchal nos alebo žeby to boli spoločníci z vesmíru(giggle) . No nechám sa prekvapkať . Ale do rána mám o robotu postarané .(giggle)

LanaSavara dňa 11.11.2014 - 09:11

:-) aj kava mi vychladla, co som na nu zabudla. Take napinave (y). Ten Ryan je naozaj obcas pako, ale keby bol nejaky precitliveny a sladucko ,,natvrdly,, asi by to nebolo az take vzruso :-D. Neviem sa dockat, ked navstivi vlka a pokeca s nim. Mozno aj plechaca stretne a ta slovna prestrelka (giggle).... Super pismenka Ankit (y).

Lenka R dňa 11.11.2014 - 09:59

uff , to bolo napínavé (clap) (clap) (clap) (clap) , tiež som veľmi zvedavá , čo sa z toho vyvrbí . Niečo mi vraví , že to nebude len o tom, že pichol do osieho hniezda . A ako vždy - budem netrpezlivo čakať na pokračovanie :-D . Aknit, úžasné čítanie :-) (sun)

tomicka dňa 11.11.2014 - 10:35

Dnes som posledna? :-O :-) No teda. Zase nervak :-O Som nesmierne zvedava, kto to na naseho agentik poluje. A to s tym menenim. Uz sa tesim, ked najde vlka, co im zase vyvedie (giggle)