Skočiť na hlavný obsah

Lara 53

Pridal aknit11
dňa 11.11.2014 12:01

"Výsosť, nepravidelný režim a chronický nedostatok spánku, vedú k zdravotným problémom." Objavil sa Rúfus. S Jamesom si vymenili zlomyseľný pohľad.
"Do skladu?!" uškrnul sa James. Lara so smiechom prikývla.
"Tak poď Rúfus..." Objal ho okolo pliec a odvádzal.
"Kam ideme? Musím výsosť upozorniť, že dnes..."
"Ale upozorníš...neboj, len teraz potrebujem, aby si mi pomohol v sklade...je to ťažké, určite by si nechcel, aby sa výsosť s tým naťahovala sama...mohla by dostať pruh, alebo si poškodiť maternicu. Vieš si predstaviť tu hrôzu, keby nemohla porodiť následníka trónu?!"
"To by bola skutočná pohroma pre celé kráľovstvo." odpovedal Rúfus a nasledoval Jamesa. Lara sa zachichotala. O chvíľu začula klopanie.
"James otvor tie dvere, potrebujem výsosť upozorniť..." Počula ako posledné, keď James zatvoril dvoje dvere.
"Mal si mu vypnúť aj batériu, bude tam zase vyklopkávať až do obeda."
"Kázal som mu poupratovať, ale ihlu som mu nenechal, ešte by tam povyšíval rolety, alebo podložky pod počítač." Zaškerili sa.
"Pustíme sa do toho. Ako ďaleko si s tým signálom?"
"Zatiaľ sa prehrabávam cez nespočetné množstvo serverov, ktoré ten mail prešiel, aby bol nevystopovateľný. Aj tá agentúra ma bezpečnostné okruhy a používa nejaký mutačný program na prekrytie IP adresy. Už som preveril vyše osemnásť miliónov dát a serverov. Chceš prípady na ktorých pracoval za posledný povedzme rok?"
"Áno, ale najskôr sa pozrieme na tie, kde viedol vyšetrovanie. Nájdeme niekoho mocného, koho dostal do lochu."
Prezerala nespočetné množstvo dát, ktoré James chrlil.
"Dobre, ako topku beriem tohto Albánca, ktorého dostal za obchod z bielym mäsom a vraždu...biele mäso mu nakoniec nedokázali, svedkyne si to rozmysleli so svedectvom...ale vraždu mu Ryan prišil. Sám bol toho svedkom...aj s tými štyrmi ženami. Najskôr chceli svedčiť, ale potom si to rozmysleli...asi ich niekto pritlačil. Ostal sám, ako svedok obžaloby...a kde niet svedka, niet zločinu...takže si viem toho chlapíka veľmi dobre predstaviť, ako si objedná jeho smrť."
"Prečo ti na tom tak záleží?" zaujímalo Jamesa.
"Čo ja viem? Asi by mi prekážalo keby mi niekto odbachol manžela. A dlhujem mu toho viac, ako dosť...aj keď o tom nevie, ja o tom viem." Uškrnula sa.
"Dobre, nájdi mi všetko, čo na neho vyhrabeme, príbuzných, školy...pôvod..bývalého zamestnávateľa... to je jedno, všetko."
"Mám tu agentúru...hľadám všetko na toho chlapíka."
"Pozrime-že, ta agentúra je v New Jersey...takže odtiaľto sa praktický objednávajú vraždy po celom svete. Kto by to povedal. Tipovala by som skôr nejaké Rusko, alebo Juhoafrickú republiku. Vytlač mi to a zameraj cez satelit. Čo je to za miesto?"
"Sú to nejaké kancelárske priestory...je to firma Spalding a spol...a vedie ju nejaký Nór. Nicolas Hergalsson."
"Nájdi mi všetko o tom "Santovi" z Nórska. Vytlač mi všetky tie dáta. Čo máme na Albánca?"
"Spúšťam prenos dát...do tlačiarne." Zosumarizovala si všetko, čo sa dozvedela. Ako vždy, keď niečo riešila, si základné body písala na tabuľu a prepájala fakty. Bolo deväť hodín ráno. Unavená si pretrela oči a vystrela sa.
"Mala by si si na chvíľu pospať, dokončíš to neskôr."
"Neskôr už môže byť neskoro. Máme všetko na Santu, takže FBI môže jeho tvorivé dielne zatvoriť. Máme zopár veci na Albánca, všetko ukazuje na neho. Mail poslal Santa, ale dostal ho z IP adresy, ktorú má počítač jeho strýka. Máme dosť, aby sme strýka zatvorili...za pokus o vraždu, čo Albánca riadne napáli...ak mu ponúknu dohodu, verím, že si to rozmyslí a bude vypovedať v neprospech svojho synovca a Santa nám tiež určite zaspieva, keď ho pritlačíme." Začala si zoraďovať vytlačené papiere. Uložila si všetko do jedného fascikla. James jej priniesol kávu. Zamyslená ju chlipkala a hľadela na zložku, keď jej zazvonil telefón. Prekvapene vypleštila oči na displej.
"A kruci! To je Ryan...rušičku signálu...hneď!" zavelila.
"Ten drzáň jeden! Celkom určite si skopíroval moje číslo, kým som bola v kúpelní." Nahnevaná zapenila.
"Zameraj ho...súradnice...otvor trhlinu...nájdi najbližšie čisté miesto..."
"Kam chceš ísť?!"
"Idem ho nakopať, hnusáka!" Zavrčala, hodila zložku do ruksaka. Vyložila pulznú pištoľ z bundy, ale bodák aj dýku si nechala v skrytých vreckách širokých nohavíc. Skontrolovala časovač na krku a vošla do trhliny. Podľa navigácie sa priblížila na miesto, odkiaľ vychádzal jeho signál. Pobočka FBI. Zafučala. Vytočila ho naspäť.
"Čo chceš?!" nevrelo štekla.
"Kde si Lara? Ako to že si odišla? Mal som obavy...aby..."
"Aby čo...som neodletela zo štátov? Už ste zablokovali všetky letiska, či len na tomto pobreží?! Stopuješ môj signál?!"
"Áno..." Priznal pokorne.
"Ty sviniar! Mala som ich nechať, nech ťa prásknu dole!" Zapenila.
"Ty si pred budovou?!"
"No hurá! To vám trvalo, kým ste ma vystopovali!" Posmešne prerušila rozhovor. Vyšiel z budovy v spoločnosti Ismana, na veľké kamenné schodisko. Stála pod nim a otvorila telefón. Kartu hodila cez mreže do kanalizačnej šachty. Zložila ho naspäť a podišla k mužovi, ktorý sa prehraboval v smetnej nádobe.
"Nechcete telefón, je takmer nový...kartu si zožeňte, alebo ho predajte."
"Je kradnutý?"
"Nie, je môj...ale tamten...", ukázala hlavou na Ryana, "by ma cez GPS vystopoval. Nemôžem si ho nechať." Usmiala sa a podala mu mobilný telefón. Ryan sa zamračil. Muž zamrmlal poďakovanie a Lara sa pobrala hore schodmi.
"Dostanem aj náramky?" posmešne podpichla.
"Lara..." Začal prosebne Ryan.
"Padaj do vnútra, ty samovrah! To červené svetielko, sa ti môže objaviť medzi očami každú chvíľu!" zavrčala nevľúdne a sotila ho smerom k dverám. Muži sa zasmiali.
"No veď vás ten smiech prejde. Máte radi Santu?" spýtala sa so zlomyseľným úškrnom.
"Santu, kto by nemal rád Santu?" zasmial sa Isman a galantne jej otvoril dvere.
"Ja!" odvrkla.
"Vieš, že ma to ani neprekvapuje? Čo si od neho dostala naposledy, brúsku na jazyk?" vrátil jej Ryan. Väčšina zamestnancov sa na ňu so záujmom zadívala. Lara mala svoju slávne-neslávnu povesť rebelky, ktorá ale nakoniec urobí správnu vec.
"Čo je, prosí si niekto nakopať?!" vyštekla a drzo prešla pohľadom po miestnosti. Ozval sa smiech, ale aj rozpačite, či nahnevané mrmlanie.
"Nepredvádzaj sa Lara, ja viem, že to je len preto, že si nervózna." Ticho preriekol.
"Ty drž hubu, lebo začnem od teba, ty podrazák! Už nikdy sa na teba ani nepozriem, hnusák jeden!!" zasipela mu zlostne do tváre. Voviedli ju do kancelárie, kde na nich čakal Michael v spoločnosti ďalšieho muža.
"Posaď sa Lara." Začal milo.
"Dovoľ, aby som ti predstavil šéfa pobočky v D.C. Je to náš nadriadený Paul Sarwick." Lara po ňom pomaly prešla pohľadom.
"Super, klamať, že vás rada spoznávam, nemusím...netešíte sa, že som tu, rovnako, ako ja...ale dala by som si kávu."
"Isman budeš taký zlatý?" požiadal Paul, so smejúcimi sa očami, podriadeného.
"Jasné, že bude...on je vždy zlatý, väčšinou, keď ja nie som v blízkosti." Zaškerila sa.
"Znepokojilo ma, keď si odišla Lara...mal som obavy, že sa ti niečo stalo."
"Ách, naozaj? To ma nesmierne mrzí, keby to bola pravda. Obávali ste sa, že som zdúchla zo štátov. Vidíte, že nezdúchla. Potrebovala som si prevetrať hlavu...pouvažovať."
"Ak to nie je tajomstvo, čo bolo predmetom tvojich úvah?"
"Santa." Spokojne odfúkla.
"Nie je trošku zavčasu rozmýšľať o Santovi? " smejúc sa podpichol Michael.
"Ani nie. Toto je Santa, čo nosí darčeky celý rok...dobráčisko...má samozrejme svoju cenu, ako Santa...budeš dobrý, bude darček."
"Hádam si si len nesypala popol na hlavu a spytovala svedomie." zasmial sa Ryan. Lara na neho zagánila.
"Máte tu cvičisko, také, kde sa trénujete v boji?" odbočila chladne. Michael prikývol.
"Nechceš si zacvičiť? Mám strašnú chuť, ti rozbiť hubu!" drsne vyštekla smerom k "manželovi". Pobavene sa zasmial.
"Som ti k dispozícií, hneď, ako tu skončíme." Sladko sa usmiala.
"Nie, nespytovala som si svedomie, ja som dobrá...väčšinou. Teda okrem situácií, keď mám červenú bodku v prostriedku čela, to ma vždy dosť vytočí, rozumiete, ako módny doplnok sú absolútne nevhodné." Zaškerila sa a muži sa nechtiac zasmiali. Isman jej priniesol kávu. Chlipla si.
"Došľaka! Napíšte Santovi, aby vám priniesol nový kávovar! Isman, ako sa vám podarilo dostať do toho kelímku, ten asfalt? Zaujímavé, že je to vôbec tekuté. Stavím sa, že keby ste mali lyžičku, stála by v pozore, ako vojak." nasledovala ďalšia salva smiechu.
"Myslel som, že po prebdenej noci, budeš potrebovať povzbudenie, urobil som silnejšiu." ospravedlňujúco sa smejúc, odvetil oslovený.
"Povzbudenie? Možno infarkt, ale cením si snahu." Znovu odpila. Vzdychla.
"Dobre, počiatočné rozpaky sme prekonali, teraz k veci. Čo odo mňa chcete." Úsmev jej zmizol a zabodla ostražité oči do Tomashera.
"Chceme tvoju výpoveď Lara, ale všetko. Žiadne zatajovanie, ani pátranie na vlastnú päsť."
Lara sa uvolnené posadila a vyrozprávala im, čo sa odohralo v hotelovej izbe. "Prečo si ho prenasledovala?"
"Aby neutiekol?!" odpovedala protiotázkou.
"Mohol ťa zraniť!" zvolal Ryan nahnevane.
"Nemohol...ak si si všimol, vyradila som mu pravú ruku, bol to amatér."
"Ale to si nemohla vedieť!" útočil rozčúlený ďalej.
"Vedela som to takmer okamžite, ako sa do neho zabodol môj nôž. Profík by vzal pištoľ do druhej ruky, každý v tomto odbore je obojručný. Väčšinou používajú slabšiu ruku, aby... keď o ňu prídu, ostala silnejšia. Ako druhé, profík by tu dýku použil."
"Ako použil?" nechápal Isman. Lara netrpezlivo cmukla.
"Čo ste ešte nestretli profesionálneho zabijaka?!"
"Nie." Odvetili zborovo.
"Došľaka! Ste FBI, či charitné združenie?!"
"Pár sme ich zatkli, ale tak priamo v akcií...zblízka, nie..takže nás pouč. Čo by si urobila ty, keby si bola taký zabijak?!"
"Vytiahla by som nôž a použila ho na dokončenie úlohy, alebo zastavenie útočníka." Skonštatovala jednoducho.
"Stretávaš ich často?" ticho sa spýtal veliteľ.
"Pár som ich už videla." Pokrčila plecami.
"Koľko z tých, čo si videla, je ešte nažive?" neodpustil si hrubú poznámku.
"Hádam si nemyslíte, že vám odpoviem. Ale dám vám radu Paul. Vaši chlapi ma poznajú a vedia, že sa k ľuďom správa presne tak, ako oni ku mne."
"Je to rada pre mňa, alebo odpoveď na moju otázku?"
"Vyberte si." Chladne sa mu zadívala do oči, neuhla pohľadom až kým nevzdychol.
"Dobre, rozumel som. Čo bolo ďalej?"
"Utekal cez cestu do parku. Myslel si, že mám revolver a tak zastal. Stihla som sa ho spýtať iba jednu otázku, kým stratil vedomie."
"Čo si sa ho spýtala?"
"Či prišiel zabiť agenta, alebo mňa." Ryan neschopný slova, vydesene hľadel na drobné dievča, čo sedelo na stoličke, akoby sa nič nedialo.
"Existuje niekto, kto by mohol mať takýto zámer?"
"Neviem o nikom konkrétnom, ale keďže z minulosti som sa už poučila, existovala aj táto možnosť." Pokrčila plecami a zase odpila z kávy.
"Ostatné už viete, boli tam vaši agenti."
"Áno, dolámala si obvinenému nohu, aj ruku...v kĺboch..."
"Nuž, keby chcel byť atlétom, venoval by sa športu a nestrieľal by do ľudí na ulici. Takže mu nebude prekážať, že už si nezaskáče. V base na skladanie zápalkových krabičiek, nepotrebuje neviem akú motoriku." Tvrdo sa uškrnula.
"Lara máš problém s agresivitou, navštevovala si poradenstvo, vyhľadala si si odbornú pomoc?" Spýtal sa Isman.
"Ale jasné, nič iné nerobím, len vysedávam u cvokára. Kruci, boli ste tam! Videli ste, ako ďaleko bol jeho revolvér od mojej hlavy? Upozornila som ho, že to nemá robiť..." Zase mykla ramenom.
"Prečo si za nim vlastne šla, ako si vôbec vedela, že je to on."
"To je jediná vec, ktorej nerozumiem. Jednoducho som to vedela...netuším ako. Ak by som za nim nešla, pokojne by si šiel dať niekam pivko a vyčkal si na ďalšiu príležitosť."
"Tak preto si mu dolámala aj ruku?"
"Snažil sa ma zasiahnuť päsťou do tváre. Vyradila som ho, aby nemal tieto podivné nutkania. Nebol to zámer, jednoducho som v tej rýchlosti..."
"Vyhrážala si sa, že mu polámeš všetky kosti jednu po druhej..."
"Tušíte vôbec, koľko je to práce? Musela by som ho odvliecť niekam do ústrania a celé hodiny vyvíjať námahu a tlak, kým by som mu polámala všetkých dvestošesť kosti...a to ani nehovorím o nejakých dobrých slúchadlách, ktoré by som si musela zohnať, aby nebolo počuť jeho zavýjanie. Niektoré kosti sa naozaj ťažko lámu a sú na dosť neprístupných miestách. Myslím, že nie som taká trpezlivá, ani dôsledná. Chcela som odpovede. Tak som ho pritlačila psychický. Presne tak, ako vyvíjate psychický nátlak vy na mňa, len v inej forme. Využila som tie nešťastné zranenia." Usmiala sa.
"Vyhrážala si sa mu smrťou."
"Nepresná informácia. Poradila som mu, aby mi nestrieľal do hlavy, pretože ho dokážem zabiť rýchlejšie, ako on mňa. To bolo iba konštatovanie faktu, nie vyhrážka."
"Ako by si si chcela poradiť proti revolveru?" zaujalo Tomashera.
"Myslím, že prikladáte strelným zbraniam priveľkú dôležitosť. Koľko vám potrvá kým tasíte a vystrelíte...tri sekundy? Viete koľko človek preskočí, či prebehne v enormnom strese, pod adrenalínom za tri sekundy? Približne šesť metrov. A viete akou rýchlosťou letí nôž? Nepotrebuje odistiť, ani nabíjať. Kým tasíte, priemerný vrhač nožov, vás zloží. Preto na mňa prestaňte útočiť, nechcela som mu ublížiť, iba som sa bránila. Keby som ho chcela zabiť, bol by mŕtvy. A viete to rovnako dobre, ako ja." Chladne vyriekla. Paul sa na chvíľu zamyslel.
"Dobre, beriem tvoje vysvetlenie. Aj keď sú tvoje metódy a spôsoby značne extrémistické... nemáš oprávnenie, nie si agentom FBI, ani členom polície, či bezpečnostnej agentúry...nie si ani konzultantom...
"A ani nebudem. Čo chcete, čo mi naznačujete?" Prerušila ho drsne.
"Chcem informácie. Čo ti povedal, ale žiadne klamstvá, ani zatajovanie."
"A čo zato?"
"Život agenta Samersa je pre teba málo?" Prešla pohľadom po Ryanovi.
"Už som mu ho zachránila minimálne dva krát a jeho vďaka? Napichol mi telefón. Nie, jeho život mi nestojí za tieto opletačky." Tvrdo vyriekla. Ryan vzdychol.
"Lara...to bolo pred tým, ako nás napadli, ja som iba chcel..."
"Napadli teba! A to pred tým, myslíš... hneď, ako sme sa spolu vyspali a ja som vošla do kúpelne? Ale, ale čo to vidím, červeň? Dúfam, že sa hanbíš za svoj podraz...ak sa červenáš len kvôli tomu, že prepieram intimity pred tvojimi kolegami, nemusíš! Hádam nie sú až taký sprostý, aby si mysleli, že keď sme na kope, v jednej posteli, že si tam spievame, alebo niečo kreslíme!" Chladne sa zasmiala. Muži v rozpakoch hľadeli každý iným smerom. Michael si odkašľal.
"Ako vždy si nás úplne vyradila. " Zasmial sa.
"Lara, čo ti povedal?"
"Určite ste ho vypočuli, čo povedal vám?"
"Absolútne nič, okamžite chcel právnika. Tak, čo ti povedal? Niečo si z neho vytiahla."
"Boli ste tam Michael. Počuli ste všetko od slova, do slova."
"Dal ti kontakt na agentúru a ty si hneď zmizla. Tá adresa sa nedá vystopovať, alebo ak aj áno, potrvá to celé týždne. Musel ti povedať ešte niečo, inak by si neodišla."
"Už som vám povedala, že som musela porozmýšľať."
"Nezačínaj s tou rozprávkou o Santovi, prosím ťa!" prerušil ju Isman.
"Nuž, ako chcete...ale ono to všetko je, o Santovi..." Pootvorila ruksak a po-vytiahla ružový fascikel. Michael s Paul zazreli meno zložky "Santa". Vložila ho naspäť, sladko sa usmiala.
"Ak je to všetko, pôjdem po svojom. Bola to dlhá noc, potrebujem sa vyspať."
"Lara, čo to je?!" Michael vstal zo svojho kresla.
"Príbeh o Santovi."
"Hovoríš v hádankách. Čo to má spoločné s Ryanom?!" nerozumel Isman.
"Všetko."
"Vysvetlíš nám to?"
"Nie, bez dohody. Ste podrazáci, už sme si to zažili...takže?" Pokrčila plecami.
"Lara, jednoducho ti môžem ten ruksak vziať." Zavrčal Ryan.
"Dotkni sa ho a s radosťou ti zlomím ruku. Na to, aby ste mi ho vzali, potrebujete povolenie. A ja môžem začať vrieskať a brániť si svoj majetok. Navyše, kde máte istotu, že som nerátala s vašimi podrazmi a všetky dáta nezakódovala?!"
"Povedz si cenu Lara." Ticho pristal Paul.
"Nebudete ma stíhať, nech v tých zložkách existujú akokoľvek získané informácie. Dáte mi písomné, miestoprísažnú záruku. Informácie som získala od svojich zdrojov, nemôžem ich odhaliť, inak v budúcnosti...nezískam žiadne, ak ich pozatvárate. Som ochotná poslúžiť, ako váš informátor v tomto prípade, ale žiadam záruku, že z toho nevyplynú, voči mojej osobe žiadne trestné stíhania." Paul sa jej zadíval do oči a váhavo zodvihol slúchadlo, neustále jej hľadajúc odpoveď v očiach.
"Bude to stať zato Paul, Santa nosí darčeky...veľa darčekov..." Vyzývavo sa usmiala. Žiadal si prepojenie do kancelárie návladného. Stručne vysvetlil situáciu.
"O pár minút sem príde žalobca a našu dohodu spečatíme písomne. Prezradíš mi aspoň o čom tá zložka je?!"
"Vydržte tých pár minút a prineste nejakú tabuľu, na čo sa dá písať." Isman vyšiel a niečo skríkol do chodby.
"Ako získavaš informácie Lara?"
"Niečo sama, niečo s pomocou...dosť cestujem a pohybujem sa v uliciach. Stretnete tu veľa zaujímavých ľudí, ktorý sú ochotný rozprávať tým, čo sú ochotný počúvať."
"Počul som, že si včera zmaturovala. Gratulujem. Plánuješ študovať ďalej?"
"Asi áno...uvidím, ak ma to bude nudiť, vykašlem sa nato."
"Prihlásila si sa niekam?"
"Podala som si viaceré prihlášky, uvidíme, kde skončím..."
"V ktorých odboroch?"
"Prečo ste si istý, že vo viacerých odboroch."
"Podľa toho, čo som o tebe počul...jeden odbor by bol pre teba nudný. Naozaj si nikdy nechodila do školy?"
"Chodila! Skoro dva mesiace...." Vyhŕkla pobúrene, čo vyvolalo smiech v miestnosti.
"Ako to bolo s tým strateným chlapcom?" Zopakovala mu presne to, čo povedala Ryanovi.
"Takže vôbec netušíš, kde je?"
"Ako poznám Maxa, niekde sa váľa s kopou báb a užíva si život." Uškrnula sa.
"Naozaj si to myslíš?"
"Verte mi, je v poriadku." Usmiala sa.
"A ty samozrejme nevieš, kde..." Sarkastický poznamenal.
"Vôbec netuším, nezdôveroval sa mi, až s tak intímnymi detailmi svojho života. Nepoznali sme sa dlho."
"Prečo si teda prišla za nim na ten zápas?"
"Mal výčitky svedomia kvôli Amélií. Bolo mi ho ľúto, chcela som ho psychický podporiť. Nepoznali sme sa dlho, ale bol to kamarát."
"Prečo mal výčitky?"
"Rozišiel sa s ňou a ona si zavolala Davida." Ryan nesúhlasne zacmukal a položil pred ňu zložku. Otvorila ju. Na fotografií videla Maxa a zväčšený záber na jeho krk. Znamienko.
"Prečo som si myslela, že to necháš plávať? Už sa ani nečudujem, že ťa chcú zabiť. V tejto chvíli podlieham podobným nutkaniam!" zafučala.
"Dobre, viaže ma imunita, alebo nie?"
"Je nažive?" položil tichú otázku Michael.
"Jasné, že je...a povedala som vám. Pravdepodobne si plným priehrštím užíva život."
"Nevysvetlíš nám to? Máš moje slovo, že sa imunita vzťahuje aj na toto." Prisľúbil Paul.
"Max a ja sme príbuzný. Je to môj bratranec, preto to znamienko. Dedí sa u nás v rodine. Ten chlapec...kedysi boli Maximilián a David nerozlučný priatelia. Amélia chodila s Maxom, ale David ju vždy chcel. Dal si vytetovať na krk ten znak...aby akože boli s Maxom, ako bratia...ale urobil to hlavne kvôli Amélií, aby sa jej zapáčil. Keď Max videl kam smeruje David, prerušil s nim kontakty. Davidov otec mladého vždy vytiahol s problémov, ale Max...nemá nikoho. Starých rodičov si vymyslel, aby neskončil v pestúnskej starostlivosti. Jeho rodičia zahynuli. Neviem kde, ani ako...zistili sme len nedávno, že sme príbuzný...a genetický test nám to potvrdil. Amélia rozhlasovala, že je s Maxom, že sa udobrili a pôjdu spolu na ten ples. Keď to môj bratranec počul, deň pred plesom...pohádal sa s ňou a ona zavolala Davidovi. Niečo mi hovorilo, že v tom aute mal byť Max a tak som prišla za nim na ten zápas, aby som mu to povedala a varovala ho, že po ňom niekto ide."
"Ale prečo?"
"Ja naozaj neviem."
"Ale Lara nehovor mi, že si nepátrala."
"Pátrala, ale neúspešne. Čokoľvek som hľadala, nedávalo to zmysel a končila som v slepej uličke. Neexistoval žiaden motív. No niečo mi hovorilo...mal na krku znamienko a mal ísť s Améliou na ten ples...ona to rozhlasovala. Ten, kto ich zabil, nemohol vedieť, že nakoniec nepôjde Max, ale David...zrušil ju, deň pred tým...takže ten, kto to urobil si myslel, že v aute je môj bratranec."
"Možno to bol útok na Davida. Možno sa niekomu zdôverila."
"Nie, nepovedala to nikomu a aj tie dve sliepky, jej kamošky sa to dozvedeli, až tesne pred plesom. Tak som šla za nim. Počas zápasu niekto nahlásil požiarny poplach, vraj tam bola bomba. Max si zabudol telefón a...vrátil sa. Utekala som za nim...a bol tam chlap...mal nôž...a..."
"Žije?!" vyhŕkol vyľakane Ryan.
"Myslíš si, že pri každej príležitosti niekoho zabíjam?! Vyradila som ho, ale bol nažive a vôbec nie vážne zranený. Utiekli sme a Max hneď odcestoval."
"Kde je teraz?"
"Neviem, povedal mi, že sa ozve a ja sa snažím nájsť nejaké spojenie, motív...bude mimo štátov, kým sa situácia nevyjasní. Ak sa mi ozve, požiadam ho, aby napísal list, že je odcestovaný. Predíde sa tak nezrovnalostiam. Je plnoletý, môže cestovať, kam chce."
"A čo on nato, netuší...kto by mu chcel ublížiť?" Pokrútila hlavou.
"Vôbec, je to mladý chlapec. Nemá za ušami búrlivú minulosť. Je to síce veľmi talentovaný hokejista, ale to predsa nie je dôvod, aby ho niekto zabíjal. Takých je predsa veľa a nikto im nechce ublížiť. Nedáva to zmysel."
Dvere sa otvorili a dnu vošiel vysoký, príliš štíhly muž. Nemohol mať viac, ako tridsať, ale jeho tvrdý, prísny výraz ho robil oveľa starším. V úradníckom tmavom obleku, pôsobil ešte pochmúrnejšie. Vzájomne ich predstavili a Lara si prečítala písomnú dohodu o jej imunite. Spokojná podpísala. Nezáživný úradník sa rozlúčil, s tým že očakávajú predbežné výsledky ich vyšetrovania.
Priniesli tabuľu a Lara začala. Rýchle si nakreslila schému a vysvetlila im jednotlivé body. Keď skončila ohúrene na ňu civeli, neschopný niečo povedať. Vytiahla zložku a položila ju na stôl.
"To je všetko o Santovi, aj kanál kadiaľ sa spojiť s tou agentúrou. Vedie ju tridsať rokov. Ak budete šikovný a verím, že budete...dostanete sa k záznamom objednaných vrážd a vrahov za posledných tridsať rokov."
"Lara, vieš čo mi tu hovoríš? Nabúrala si sa k medzinárodnej zločineckej agentúre, ktorá zamestnáva nájomných vrahov?"
"Nie tak celkom, iba som vystopovala tu agentúru. Nechcela som sa tam nabúrať, lebo tie špinavosti nerobia dobre môjmu zažívaniu...a ako druhé, sú to citlivé veci, ak by niečo za-šípili a ja by som nebola úspešná, mohli by zničiť dôkazy. Musíte to urobiť s rozumom, nedať im šancu zlikvidovať niečo...zistiť ich zabezpečenie, vtrhnúť tam naraz a so všetkých strán, aby nikto neunikol. Určite ma Santa niekde aj nejaký archív. Pochybujem, že používal počítač pred tridsiatimi rokmi."
"Lara, udivuješ ma, čím ďalej, tým viac." Zaškerila sa.
"No a čo sa týka Ryana. Jeho smrť si želá tento tipek." Položila pred nich druhú časť zložky.
"Tu je všetko o ňom, ale tie informácie určite máte aj sami. Stopovala som mail od toho maníka, čo ste zatvorili...cez tu agentúru.
Prácu prijal cez Santu, ale Santa dostal objednávku...od strýka toho Albánca, čo proti nemu ma Ryan svedčiť. Takže, keď stisnete strýka, bonzne svojho synovca a je to. Zároveň bude mať Santu. Určite má niekde zložku, takže sa to len potvrdí...myslím, že budete veľa zatýkať v nasledujúcich dňoch. Nechcem si ani predstaviť koľko objednávok za tie roky Santa prijal. A od koho všetkého. Pripravte sa nato, že...tam môže byť veľa vplyvných ľudí, ktorý by to radi, zamiesť pod stôl."
"Ja som možno pichol do osieho hniezda, ale do čoho si pichla ty?!" zvolal rozrušený Ryan.
"Noo...nakopem zadok Santovi. Veď som vám hovorila, že nemám rada Santu." Zasmiali sa.
"Lara, vieš že všetky tie informácie sú nelegálne?" hlesol Isman.
"Zase s tým začínate? Samozrejme, že to viem, preto som si vyžiadala imunitu. A myslím, že vy máte tiež informátorov, ktorý nie sú vždy legálny, ale používate tie informácie. Toto môžete tiež zahrať do autu s tým, že ste dostali tip od informátora, ktorý pracuje v utajení."
"Lara, ako si sa dostala cez všetky tie servery? Naši technici tvrdili, že to môže trvať týždne."
"Nejdu nato z tej správnej strany. Vás viaže byrokratická skostnatenosť a dosť mätúce zákony, mňa nie."
"Prečo nám pomáhaš. Už sme ťa dvakrát podrazili, kde máš istotu, že to neurobíme opäť?"
"Nie ste sprostý. Takýchto situácií ešte bude. A celkom radi budete mať výsledky, keď preskočíte všetky tie administratívne, byrokratické omáčky a získate holé fakty. Preto ma teraz necháte odísť...a ako druhé...nemám rada, keď ma niekto vyrušuje pri sexe...nedokážem sa potom uvoľniť." Zaškerila sa a Ryan očervenel, ako paprika.
"Apropo dlhuješ mi nový telefón. Pošlem ti účet!" sladko sa na neho usmiala a vstala.
"Kam ideš?"
"Domov, sa vyspať. Bolo to veľmi dlhých dvadsaťštyri hodín."
"Ako sa s tebou dokážeme spojiť?"
"Načo, máte všetko, čo potrebujete." Odbila chabý pokus Ismana.
"Lara, potrebujeme kontakt na teba, ak by sa vyskytli nejaké nové fakty." Preriekol ticho Paul. Premerala si ich a vzdychla.
"Pustite ma k tomu." Požiadala Michaela, aby sa posadila na jeho miesto, k počítaču.
"Vytvorím vám, pre mňa hlasovú schránku na nejakom elektronickom P.O.Boxe. V prípade potreby mi tu môžete nechať odkaz. Poviažem to tak, že ma upozorní, v prípade novej správy a ja sa vám obratom ozvem." Ruky jej leteli po klávesnici a za necelú minútu sa postavila.
"Tak a je to. Majte sa chlapci." S úsmevom sa pobrala k dverám.
"Počkaj odveziem ťa!" zvolal Ryan a pobral sa za ňou.
"To tak! Nebudem behať po vonku, ako pohyblivý terč. Ani sa odtiaľto nehni, kým ich všetkých nelapnete. Zoberiem si taxi. Nie som odtiaľto veľmi ďaleko." Stál vedľa nej, zodvihla sa na špičky a cmukla ho na pery.
"Dávaj na seba pozor zlato, bolo by ťa škoda. Máš kvality o ktorých, ani netušíš. Predsa si ťa len zase niekedy nájdem a zopakujeme si tie fyzické aktivity zo včera. Sú dosť...ehmm... motivujúce." Ryan zase nadobudol purpurový odtieň. Zasmiala sa a vyšla z miestnosti.

Komentáre 4

aknit11 dňa 11.11.2014 - 12:02

Tajomstvo roz-uzlené :-)

tomicka dňa 11.11.2014 - 12:54

Tak toto bolo waw, waw, waw! (clap) A tie hlasky, nemaju chybu. Zase som sa nasmiala. :-) Rufus v sklade (giggle) Alebo ako privadza Ryana do rozpakov pred kolegami (giggle) Ale ved si aj zasluzil tento krat :-) Za ten podraz :-(:-O A o tych kostiach, ake je to namahave ich vsetky dolamat. Chvilami cierny humor, chvilami jemne mile dievca :-) Ta asfaltova kava bola tiez krvava (giggle) Bombove, ako kazdy dielik, ledva cakam, co bude dalej. :-)

Lenka R dňa 11.11.2014 - 15:41

Perfektné hlášky. A tentoraz mi Ryana vôbec nie je ľúto , ako si z neho Lara uťahuje, fakt si to zaslúži :-)
Super čítanie :-D

nevetko dňa 11.11.2014 - 20:31

som sa pobavila .(giggle)(giggle) Poď Rufus treba upratať sklad mňa s nich prcne (giggle). Ryan dostal riadne kvapky som si myslela že sa v telocvični pobijú a ona mu to ešte lepšie osladila(giggle)(giggle) .Už sa teším na ďalšiu časť . (y)(y)(y)