Skočiť na hlavný obsah

Lara 58

Pridal aknit11
dňa 01.12.2014 01:40

"Potrebujem si doplniť kalorický príjem, bola som na minimách." Odvetila s úsmevom.
"Dobre Lara, čo budeme robiť ďalej?"
"Teraz sa vrátiš domov. Budeš pokračovať tak, ako doteraz. Ja tiež. Pokúsim sa dokončiť školy, viac času budem tráviť s Meggy a pomaly ju pripravím nato, že na pár mesiacov odídem. Postupne si zostavíme plán, ako si s tou dračicou poradiť s minimálnymi škodami."
"Dúfam, že ma neplánuješ nechať doma."
"Nie Kilian, pôjdeš s nami...klíma je síce tropická, ale inak by sme tam fyzický nemali mať problém. Hustota kyslíku je približne rovnaká, ako u nás...žiadne chemické, či biologické prekážky sme nenašli...až na tu gravitáciu."
"Čo je s ňou?"
"No je len o čosi silnejšia, ako gravitácia mesiaca."
"Tak preto dokážu tak dobre lietať. Som z toho paf! Ľudia s krídlami, to by ostatok sveta vyvaľoval oči." Chlapčenský sa usmial.
"Kilian, je tu ešte jedná vec...bola by som rada, keby si si to rozmyslel a nešiel s nami."
"Nepôjdeš sama!" zarazil ju prudko.
"Kilian som...vždy som šla sama. Nemôžem sa sústrediť, ak budem rozmýšľať o tom, aby sa ti niečo nestalo..."
"Ja nie som malé decko Lara! Doteraz si bola sama, lebo si nemala nikoho. Teraz máš mňa. Som ako tvoj veľký brat...nenechám ťa v tom samu."
"Aj o to ide. Ak pôjdeš so mnou...ehmmm...celkom určite sa všetci zadivia tomu, že si sa nerozpadol na prach...tým pádom sa prezradí tvoja identita. To znamená, že budeš mať na krku Templu a nájomných vrahov. Tvoja hlava má veľkú cenu. Vieš, nedokážeš zmeniť svoj život tak...že sa od všetkých dištancuješ. Kilian tu sa nejedná len o teba...ale aj o tvoju rodinu. Privedieš ich do nebezpečenstva."
"Čo tým naznačuješ?" nechápal.
"Ty nie si ako ja. O mne sa vie, že nemám nikoho. Moja matka sa ma vzdala hneď po pôrode a že náš vzťah nie je práve ehmmm...srdečný. Aj to vie len veľmi malý okruh ľudí. Oficiálne je to moja teta, ktorá prevzala nado mnou starostlivosť, po smrti matky. Oficiálne si každá žijeme svoj život, ani o sebe nevieme. Nie je tomu tak. Máme sa radi, ale je to tak lepšie. Je v bezpečí...udržujem tento dojem, aby na seba nepritiahla nežiadúcu pozornosť. Ona o tom nevie, myslí si, že to robím hlavne kvôli jej práci. Kilian, ak navonok praskne kto si...tvoju rodinu kedy-vtedy zneužijú, aby sa k tebe dostali. A oni si neberú rukavičky a v žiadnom prípade nenechávajú svedkov. Prečo si myslíš, že aj kontakt s tebou držím v tajnosti, kvôli Temple? To je môj najmenší problém." Ticho dokončila. Chvíľu mlčal so zaťatou čeľusťou. Zašomral si popod nos nadávku.
"Dobre, ostanem...ale musíš sa poriadne pripraviť. Musíš vedieť, ako funguje napalm, aj pyrogel...a.."
"Nerob si starosti pyrogel mám niekde na sklade...len musím skontrolovať, či mu neprešla doba trvanlivosti. Už som s nim pracovala." Usmiala sa.
"Čo?! Chceš mi povedať, že tu niekde máš bojové zápalne zbrane... a že si ich už používala?!"
"Nie tak celkom tu...ehmmm...v jednom sklade. Bezpečne uložené. Testovala som ho a jeho chemické zloženie som upravila, aby sa predĺžila doba horenia, ale to už je zopár rokov." Mávla rukou.
"Presne šesť. Bolo to po návrate z Hattinu." Upresnil stoický James.
"Ak mi povieš, že máš aj nejaký nukleárny materiál začnem vrieskať, ako pomätený." Hlesol neveriacky.
"Nehovor to Lara, čo ak naozaj začne vrieskať? Budeš ho musieť streliť sedatívami." upozornil James. Rozosmiali sa.
"Nebojíš sa ožiarenia?"
"Som imúnna na žiarenie a vlastne už aj ty. Dostal si protilátku. Tvoje telo si vybudovalo odpornosť. Žiarenie ti už neublíži. To ma navádza na myšlienku. Chcem, aby si mal svoj časovač. Budeš môcť kedykoľvek skočiť za nami. A v núdzi je to naozaj zázrak...a chcem, aby si nosil ochranný oblek. Keby si ho mal na sebe dnes, neboli by sa k tebe dostali, teda...pokiaľ by ti ho tá šikuľka Bonie nevytiahla z nohavíc...ehmmm...myslím opasok." Podpichla, zaškeriac sa. Kilian zrozpačitel.
"Ja viem, že som sa správal ako...ale netuším, čo ma to napadlo."
"Mám asi celkom slušnú predstavu." Kyslo odfúkla .
"Je mi to trápne Lara, ja..." Bezmocné zmĺkol.
"Neomdlela náhodou?" zaujímalo Laru.
"Na chvíľku ...bolo to len akoby zakopla, iba pár sekúnd. Zachytil som ju, aby nespadla a hneď nadobudla rovnováhu."
"A potom ťa pochytila ta neprekonateľná ehmmm...chuť...na mojom kuchynskom stole?!" zaškerila sa.
"Budeš mi to ešte dlho vyčítať?"
"Kdeže..najbližších desať rokov?" figliarsky zatiahla.
"Ale nie, nebudem. Nemôžeš zato. Má to na svedomí Bonie. Asi nechcela, aby si ju zaškrtil." Skonštatovala.
"Že ty vieš niečo, čo ma riadne naštve a zároveň mi dá odpoveď na moje neobvyklé, podotýkam veľmi neobvyklé správanie." Zaprel si ruky vbok a čakal na odpoveď.
"Povedal mi o tom Ben. A sám si to už zažil. S Preskrytiánom. Pri výstupe z tvojho tela by ti mohol veľmi ublížiť, zabiť...ale zároveň aj priviesť ťa do nejakého euforickému stavu. Závisí to od neho. Sú štyri rasy, ktoré sa dokážu oddeliť od svojej fyzickej schránky...a dokážu vstúpiť do schránky niekoho iného. Môžu v tele vylúčiť toxíny, alebo niečo, čo nabudí...napríklad neovládateľnú chuť na sexuálne aktivity." Vysvetľovala s úsmevom.
"Ty myslíš, že do mňa vstúpila?"
"Myslím, že áno...to by vysvetľovalo to pár sekundové bezvedomie. Ich schránka je v nejakom, akoby som to povedala minimálnom režime. Všetko sa spomalí na úplne minimá, akoby stratili vedomie. Dokážu to ovládať. Tých pár sekúnd stačilo nato, aby preskočila a v tvojom tele vylúčila... ehmm...dôsledky si odskákal môj kuchynský stôl."
"Ja tú ženskú snáď naozaj uškrtím!" zasipel rozčúlený.
"Takže, ak budeš nosiť ten oblek...nemalo by sa ti to už stať. A si neprestreľný." Naznačila mu so smiechom a zakmitala roztopašne obočím. Rozlúčili sa a Lara mu poukazovala všetky funkcie časovača, zároveň ho prosila, aby bol veľmi opatrný a nevydával sa do "končín" o ktorých nemá ani potuchy. V minulosti čaká veľa nástrah na ktoré nie je "moderný" dnešný človek pripravený.Kilian sa zasmial a prehodil, že jeho história nezaujíma, ale ako rýchly cestovný prostriedok to nemá chybu.

Ryan zúrivo hľadel na hluché slúchadlo. Zaškrípal zubami.
"No počkaj, ty malé strídža, veď ja ťa nájdem...vyfliaskam ťa po tom bezstarostnom zadku." Zahundral si popod nos a hlavou mu preletela predstava jej pozadia. Zastonal, pretože jeho bujná fantázia mu pripravila okamžitý tlak v spodnej časti tela. Nedokázal si vysvetliť, čo ho vlastne na nej tak priťahuje. Bola odporná, malá drzá, ploštica...aj keď bola prekrásna...mala veľa nedostatkov...ale na druhú stranu aj veľa kladov. Zafučal a snažil sa ju vypudiť z myšlienok, aby sa sústredil na prácu.
"Veď ja ťa nájdem Lara..." Zastrájal sa. Na chvíľu sa zamyslel a spomínal si, čo všetko mu povedala.
"Zmaturovala...na rýchlo...ako poznám Laru pôjde ďalej a vezme to útokom...nejaké zrýchlené štúdium...nebude strácať čas chodením na prednášky, takže... keď preverím študentov ktorý študujú zrýchlený študijný program, pretože spĺňajú výškou IQ podmienky....a vyradím mužov...nemalo by ich veľa...ale štáty sú veľké...skúsim odbor fyziku, chémiu...hm...kryptografiu...možno jazyky? Nie, lepšie históriu...a prestup na univerzitu by mohol byť..." Zamyslel sa a vpísal dátum prihlásenia. Spustil vyhľadávací program a spokojne sa usmial, oprúc v pohodlnom kresle svojej pracovne. Dnu vošiel Michael.
"Ahoj, čo porábaš? Ozvala sa ti naša priateľka?"
"Ozvala, aby prekvapená skonštatovala, že ju chcú zabiť, "len" štyria nájomný vrahovia. A len tak mimochodom ju zaujímalo, či má aspoň slušnú cenu." Urobil grimasu. Kolega sa zasmial.
"To je celá Lara, príde o hlavu...skôr, alebo neskôr...škoda. Jej hlavička ma veľký potenciál. Spýtal si sa na tých dvoch?"
"Áno, informovala ma, že ona ľudí nepopravuje."
"Ako to myslíš?"
"Vnukla mi zaujímavú myšlienku. Kým máš čas niekoho podrezať...ehmmm...je to naplánovaná poprava. Pri zápase, alebo náhodnom zabití v seba-obrane...nikoho nepodrežeš. Jednoducho povedala, že ak by ich zabila, boli by prebodnutý. Ak je prinútená, vrhá nôž..."
"To je pravda...zaujímalo by ma, kde nosí dýku....a koľko ich vlastne má. Vytiahne ju takou rýchlosťou, že to nikdy nezaregistrujem. Je to veľmi originálny kus. Má určite hodnotu."
"Je to vraj dedičstvo. Pochádza podľa všetkého z dvanásteho storočia...a ozaj, povedala, že nám druhý krát pri mŕtvole nechá lístok "toto som bola ja", aby sme nemuseli hádať. " Kyslo dokončil. Michael neveriacky zodvihol obočie.
"Boh nás ochraňuj." Hlesol a muži sa zasmiali.
"Porovnal som hĺbku rán a poslal ešte raz na patológiu, aby zhodnotili týchto dvoch, s ranami na hrdlách Davida a Amélie. To mi tiež poradila Lara."
"Možno ho pozná."
"Ak by ho poznala...ehmmm...už by sedel s dolamanými rukami, alebo nohami. Nemá rada vrahov a násilníkov." Napadlo Ismana, ktorý práve vošiel a počul posledné vety.
"Našla by ho, celkom určite." Pevne presvedčený zadúmané preriekol Michael.
"Áno, ale ak niekto zabil jej nájomných vrahov...buď ju chráni a to sa mi nechce veriť, alebo sám cerí zuby na odmenu. Bola by ako volavka. Ak sa dokáže, že vraždy tých deciek a tieto majú spoločného menovateľa...tak k nám Lara nebola celkom úprimná. Možno bol terčom Max, ale len preto, aby sa dostali k nej...teda ak je pravda, že sú príbuzný. Zrejme toho niekto vie viac, ako my. A Lara ho upratala tak, že je v bezpečí...som si celkom istý. Nech to beriem z ktorejkoľvek strany, všetko smeruje k našej malej kryptografke. Zaráža ma však, že sa po ňom ešte nepustila. Pochytali sme veľkú časť tej siete, čo sa celkom určite rýchlo rozkríkne. Takže dievča ma chvíľu čas, pretože sme ich odrezali. Spojka medzi klientom a vykonávateľom nefunguje. To je však len dočasné. V tomto biznise sa rýchle obnovia siete. Bolo by dobre ju nájsť...no to nebude také jednoduché." Ryan sa šibalský usmial a obrátil k nemu monitor.
"Nie tak celkom nemožné."
"Chlápä, ty si ju našiel. Zaľúbený chlap je lepší, ako ploštica." Zasmial sa Isman.
"Hm..tu v D.C sa dala na fyziku. V Santa Fe na históriu v Los Angeles chémia a New York kryptografia. To by ma zaujímalo, ako si to predstavuje, poletovať z jedného kúta štátov na druhý."
"Nebude...absolvuje nejaký základ a potom bude chodiť len na skúšky...poriadne to nahustila. Prezrel som jej študijný plán. Za šesť mesiacov by mala končiť."
"Ehmm...naznačuješ mi, že chce za šesť mesiacov urobiť štyri univerzity?"
"Nemá rada školu. Robí len nevyhnutné. Možno v budúcnosti plánuje pracovať, ako vedec...nato potrebuje papier. Tak si ich porobí a pôjde po svojom." Vysvetľoval Ryan so zápalom. Michael sa s pochopením usmial.
"Priateľu koleduješ si o poriadny problém. Zlomené srdce veľmi dlho bolí."
"Nezlomí mi srdce. Nie je to láska. Len nejaká hlúpa príťažlivosť a sexuálny výboj. Dala mi jasne najavo, že nemá záujem o vzťah...len o príležitostný sex. Jej to tak vyhovuje a mne tiež."
"No, keď to tvrdíš, ty si rozumieš. Dobre, čo máš v pláne?"
"Tento týždeň sa musí zúčastniť vstupných prednášok, či sa jej to páči, alebo nie. Zajtra by som sa nenápadne po nej poobzeral a utorok ju vyhľadám."
"Tak sa priprav, bude sa poriadne čertiť. Máš len jeden pokus, potom zmizne."

Lara vyšla z pracovne dekana s drzým úsmevom. Vyjadril pochybnosti o tom, že zvládne štúdium takou rýchlosťou a tak ho slušne upozornila, že sú to jej peniaze a keď vyletí, bude to jej strata a nie jeho.
"Kam teraz?" zaznelo v náušnici.
"Ideme sa tu poobzerať, teraz by mala byť prednáška niečo o časopriestorovej geometrií. Asi by som sa tam mala ukázať, mohlo by to byť poučné."
"Hlavne sa s profesorom nehádaj." Upozornil ju mentorský James.
"Ešte nikdy som sa nehádala s profesorom." Ticho zamrmlala.
"Lebo si žiadneho ešte nemala. Si prvý krát na univerzite, tak by som bol nerád keby ťa hneď vy-šmarili." Zachechtal sa James v náušnici. Našla na rozpise číslo posluchárne a nenápadne vošla. Posadila sa vzadu. Profesor si ju napriek tomu okamžite všimol.
"Slečna, vy ste?"
"Bradleyová Lara, som tu nová..trvalo mi, kým som to našla." Nahliadol do zoznamu študentov.
"Dobre, posaďte sa, pre budúcnosť...nemám rád keď na moje prednášky prídu študenti neskoro."
"Vynasnažím sa, aby som viac neprišla...." Na chvíľu sa odmlčala.
"Ehmm...neskoro." Dodala s úškrnom a svoj prenikavý modrý pohľad zabodla do energického profesora. Z nejakého dôvodu ho to zmiatlo a tak sa roztržito vrátil k vysvetľovaniu. Chvíľu ho počúvala.
"Myslím, že je to nepresné..." Nevydržala. Hlavy väčšiny študentov sa k nej ohúrené otočili.
"Drž hubu Lara a počúvaj!" zasipel James.
"Máte nejaké námietky slečna Bradleyová?!" posmešne zatiahol profesor.
"Samozrejme, že nie...vysvetľujete veľmi zaujímavo...len som chcela podotknúť, že hodnota rýchlosti svetla je veľmi premenná hodnota, ak ovšem neberieme do úvahy hodnotu rýchlosti svetla vo vákuu."
"Poďte sem...dopredu slečna Bradleyová." Zafučala, ale poslúchla. Podal jej kriedu.
"Nech sa páči, možno by ste chceli pokračovať." Posmešne vyriekol.
"Prečo nie?" Lara pokrčila plecami a pristúpila k tabuli.
"Takže...sme prišli k rýchlosti svetla...ehmm...rýchlosť svetla v látke závisí jednak od fyzikálnych vlastností danej látky (napr. teploty, tlaku) a jednak od frekvencie svetla (elektromagnetického vlnenia), ktorého rýchlosť meriame. Vzorec rýchlosti svetla je v = lambda.f = c / n, kde lambda, je vlnová dĺžka, c je rýchlosť svetla vo vákuu a n je absolútny index lomu. V praxi to znamená, že ak sa zmení tlak vzduchu, či teplota ovzdušia, rýchlosť svetla nadobudne úplne iné hodnoty...takže pri výpočte..." Začala obšírne vysvetľovať, písať a preratávať vzorce. Profesor hľadel na dievča, akoby jej narástli tykadla.
"A ak by sme sa len čisto teoretický dokázali prepracovať k výpočtom a vedomostiam tohto druhu, čas a vzdialenosť, by pre nás neznamenal žiaden problém, ale to je žiaľ ešte stále utópia." Ukončila svoje výpočty, položila kriedu, oprášila ruky a pobrala sa na svoje miesto. V miestnosti zašumelo. Nezúčastnene sadla na svoje miesto. Profesor ju chvíľu pozoroval.
"Ďakujem slečne Bradleyovej, že za mňa vykonala moju prácu, ušetrila mi hlasivky a teraz si môžete dať prestávku. O dvadsať minút pokračujeme."
"Myslím, že si si to poriadne pohnojila, zožerie ťa aj s topánkami. Podľa toho, čo som počul je to drak, už mu chýbalo len aby začal chrliť oheň." Ozvalo sa vedľa nej a Laru až nadhodilo. Ryan sa spokojne vedľa nej rozvalil.
"Draci nechrlia oheň, ale napalm a ten je samo-vznetlivý pri kontakte so vzduchom, alebo vodou, záleží na zložení." Vykoľajená vyhŕkla.
"Ale čo nepovieš...tak draci chrlia napalm?" zasmial sa mladík a pohladil ju očami.
"Čo tu ro..robíš?" zajachtala znepokojene. V celom tele jej pulzovalo napätie a vedomie, že Templa sleduje jej manžela. A ak ho sledujú, sú už možno tu.
"Hľadal som svoje dievča, ktoré mi nenechalo na seba kontakt a podarilo sa mi ho nájsť." Odvetil ležérne. Obozretne sa porozhliadla.
"Tak to by si mal ísť za ňou, ešte bude žiarliť!" vystrúhala drzú grimasu a uprene pozorovala vchod. V hlave rýchle prerátala, koľko by potrebovala sekúnd k obom východom a k obloku. Nervózne sa zahniezdila.
"Ako dlho si tu?"
"Dosť dlho nato, aby som si vypočul tvoju excelentnú prednášku o rýchlosti svetla."
"Ryan musíme vypadnúť..."
"Čo ti je?" nechápavo hlesol. Prudko vstala.
"Lara prestaň, chcem sa len porozprávať..."
"Niekde na druhom mieste...poďme napríklad k vám na ústredňu...ale...poďme!"
"Zlatko neblbni, som tu sám. Nemám so sebou kolegov, ani nikoho, kto by ťa mohol znervózňovať..." Zvolal a ponáhľal sa za ňou, pretože sa takmer vyrútila zo študovne.
"Tak to si nestretol Templu, vedia poriadne znervózniť, preto to, že si tu sám, mi momentálne naháňa strach!" zašomrala popod nos a pridala do kroku, aby sa čím skôr dostali z úzkej univerzitnej chodby do veľkej haly a k východu.
"Kto je Templa?! Lara, zastav sa predsa, kam sa ženieš?!" Musel za ňou takmer utekať
"Lara pozor, sú tu! Zameral som časovač plecháča."
"Viem, cítim jeho pach, len neviem odkiaľ!" zahundrala.
"Je asi sto metrov pred tebou." Informoval ju James, ale to ho už zazrela aj sama. Vošiel dverami, ktoré odrazu vyzerali miniatúrne, pretože ich postavou takmer vyplnil a nedbalo s nezáujmom sa oprel o stenu, akoby na niekoho čakal. Očami k nej vyslal výstrahu. Pochopila. Zvrtla sa a rozbehla na druhú stranu k núdzovému východu. Zazrela Zachrusa aj s Ianom. Zahrešila a vrátila sa do učebne. Bol tam druhý východ, ale nemohla riskovať, že tam čakajú. Aktivovala ochranný oblek a rozbehla sa k oknu.
"Lara, čo to preboha stváraš?!" fučal za ňou Ryan.
"Čo si mi to urobil?! Priviedol si ich ku mne!" priškrtené, nešťastne vyštekla.
"Koho, čo sa to deje?!"
"Už nikdy ma nehľadaj! Sledujú ťa, priviedol si ich priamo ku mne. Muži na chodbe...Ryan ja musím skočiť. Ty to nezvládneš, ale ja áno." Zdrapol ju za ruku a odtiahol od okna.
"Zbláznila si sa! Je to druhé poschodie, najmenej sedem metrov! O čo to vlastne hovoríš?!" Vo vchode sa zjavil Janus a z druhej strany prichádzal sir Arnival a sir Zachrus.
"O nich...ja si ťa nájdem, už ma nikdy nehľadaj." Šepla a jediným úderom do podkolenia ho poslala k zemi, tým uvoľnil zovretie jej ruky. Vyskočila na oblok.
"Neunáhlite sa, nie je to nutné, ohrozíte tým svoj život!" prosebne zvolal Janus.
"Má pravdu Lara, nevieš či ten oblek funguje aj na samo-vražedné skoky z okna!" zvolal s panikou v hlase James, v mikrofóne náušnice. V tej chvíli skočila do prázdna. Trvalo to stotiny sekúnd, ale nadobudla pocit, akoby zemská príťažlivosť prestala fungovať. Padala nejako pomaly a pristala zľahka v podrepe. Neveriacký vrhla pohľad za seba, akoby nechápala, že práve vyskočila z druhého poschodia. V okne zdesene visel Ryan a hneď vedľa neho sa objavil Janus. Spamätala sa a rozbehla cez trávnik. Vyvolala obrovskú senzáciu a hystériu. Niektorý študenti kričali, pýtali sa, či je v poriadku a že zavolajú záchranku. Bežala, nevšímajúc si nikoho okolo seba. Vybehla z areálu a rozbehla sa krížom cez frekventovanú cestu. Práve bola červená a tak kľučkovala pomedzi autá, nakoniec vyskočila hore na jeden z taxíkov. Rozbehla sa po predných kapotách. Preskakovala z auta na auto. Bol to oveľa rýchlejší spôsob ako sa dostať na druhú stranu. Zoskočila z posledného, keď sa rozsvietila zelená. Vodiči jej hrozili päsťami, trúbili a častovali nelichotivými nadávkami, ale bolo jej to jedno. Prúd áut sa dal do pohybu a ona sa konečne obzrela za seba. Janus aj s ostatnými bezradne stáli na druhej strane cesty. Zaškerila sa, zodvihla ruku a ukázala im stredný prst, hneď nato sa rozbehla.
"Nájdi nám čisté miesto, skočíme."
"Teda poviem ti...som z toho paf! Akoby si mala krídla...nemala si normálnu zemskú gravitáciu....dvesto metrov, zahni do ľavá, bočná ulica....je čistá." Informoval ju James.
"Asi som čo-to pochytila od Totariánov, akurát že mi nenarástli krídla."
"Bolo to celkom akoby si ich mala...teda efekt dopadu. Mala by si dopadnúť ako rajčina, aj rozpleštiť sa ako rajčina, ale ty? Kdeže! Ty si si jednoducho do-plachtila dole."
"Si nerád, že som sa nerozpleštila ako paradajka?!" zaškerila sa.
"Jasné, že som rád, až mi prišlo nevoľno...teda obrazne, keď som sa pozrel dole, bola to riadna výška. Uvedomuješ si, že si ma mohla rozbiť?!" karhal ju.
"Áno, uvedomujem si to James, mohla som rozbiť nielen teba, ale aj seba." Zasmiala sa.
"Nič podobné by si viac nemala robiť." Uzavrel.
"Ver mi, že po tom vôbec netúžim. Som tu...otváram trhlinu."
"Lara pozor!" Skríkol James a ona sa vrhla reflexívne do boku. Veľká dýka okolo nej preletela a dopadla na zem. Okamžite sa obrátila, hľadajúc útočníka. Proti nej sa vyrútil muž strednej výšky, ale nezvyčajne mrštný. Polovicu tváre mal po-tetovanú nejakými hustými znakmi, takže to vyzeralo, akoby mu niekto vytlačil noviny v zrkadlovom obraze na tvár. Oči mal neprirodzene zelené, ale ich farba bola priezračná, až mala pocit, že mu vidí kdesi do hlavy. V oboch rukách držal dlhé dýky. Vytrhla svoju a vyčkávala. Zrejme ho to prekvapilo, pretože spomalil.
"Konečne niečo zaujímavé." Jeho hlas znel, akoby zavŕzgali staré pružiny.
"Spadli ste do tlačiarenského lisu a potom celú noc húlili a chľastali?!" uškrnula sa provokačne. Zvláštne sa zasmial a obozretne pristupoval s dýkami pripravenými na útok.
"Neberte to osobne, iba som na vás zobral zákazku."
"To som už počula zopár krát. Nikdy ma to neupokojilo, práve naopak." Odvrkla a v polkruhu opatrne obchádzala, presne opačným smerom, ako sa on k nej chcel priblížiť.
"Ako ste ma našli?"
"Sledoval som toho agenta." V duchu zahrešila.
"Čo ste zač?"
"Nie je to jasné? Som váš kat."
"Nechcem vám brať ilúzie, ale to je dosť diskutabilné. O chvíľu sem dobehne ten agent, aj s hordou mojich telesných strážcov, takže... ak sa dovtedy udržím...a ja sa udržím, máte po chlebe!" Vydal zvláštny zvuk a vrhol sa vpred. Lara udrela po brošni. Tlak ho odhodil na tri metre od nej. Zrútil sa na zem a zostal nehybne ležať. Po chvíli sa začal zbierať, ale nedokázal vstať a všimla si, že ruky ma ochrnuté. Podišla k nemu. Očami preletela po jeho oblečení a stlačila pracku na opasku.
"Bola by to márna snaha, mám tiež ochranný oblek. Váš som práve deaktivovala, takže...ste úplne bezmocný. Tuším sa karta obrátila. Teraz som ja váš kat." Tvrdo sa usmiala.
"Premohli ste ma, je to vaše právo." Zachripel.
"Zabili ste tie decká v New Yorku? A tých dvoch nájomných vrahov?" tvrdo sa spýtala. Prekvapene zodvihol obočie.
"Nie, vzal som zákazku iba na vás."
"Myslím, žeby sme mali vypadnúť o chvíľu by tu mohla byť Templa. Nerada by som sa s nimi stretla, asi som ich zase nasrala." Zatvárila sa kyslo a otvorila trhlinu.
"My?"
"Nedopadli by ste práve najlepšie, keby vás tu našli." Uchopila ho popod pazuchy a vtiahla do trhliny. Dopadli do piesku. Pobúchala ho po chrbáte a keď sa nadýchol, vstala.
"Máte reakciu z ožiarenia?"
"Nie, som imúnny."
"Máte nejaké iné reakcie, ktoré by vás mohli stať život? Neviem, slnečné žiarenie, voda, alebo podobné." Vecne sa spytovala.
"Nie, nemám žiadne iné reakcie."
"Dobre, takže môžem ísť. Časovač máte funkčný predpokladám." Prikývol.
"Ste v druhom storočí, keď sa vám vráti hybnosť, môžete sa vrátiť domov, alebo kam chcete ísť. Je to tu opustené, nehrozí vám žiadne nebezpečenstvo." Usmiala sa a otvorila trhlinu.
"Počkajte výsosť!" Skríkol.
"Potrebujete ešte niečo?" Pootočila sa na odchode.
"Vy ma nezabijete?"
"To mi navrhujete? Prídete naspäť, aby ste ma popravili?!" zasmiala sa, akoby povedala nejaký vtip. Zamračil sa.
"Počkajte výsosť. Som Tisanur, aby ste vedeli, kde mate "samhrian."
"Síce neviem, o čom to točíte, ale keď myslíte...", pokrčila plecami. Tesne pred tým, ako vošla sa ešte posledný krát obrátila.
"To bolo meno, alebo rasa?"
"Meno,výsosť." Pokývala hlavou asi ako "ách tak!"
"A kúpte si farebné kontaktné čočky, vidieť vám až do mozgu. " Znechutená zacmukala a skočila. Vystrela sa a ponaťahovala hneď, ako dopadla vo svojom byte.
"Som hladná ako vlk, hádam, že Rúfus niečo kuchtil." Usmiala sa, pretože robot ju okamžite zaregistroval a vyšiel aj s pohárom limonády. Spýtal sa, či si želá obedovať.
"Tváriš sa takmer spokojne. To budeš každého vraha, čo ťa príde zabiť zachraňovať?!"
"Nemyslel to vážne." Vošla do kúpelne, aby si umyla ruky.
"Tie jeho dýky, vyzerali viac ako presvedčivo."
"Nemá to v povahe."
"To nemôžeš vedieť."
"Neviem ti to presne vysvetliť, ale viem to celkom určite. Nevieš, čo znamená ten -samhrian?"
"Netuším Lara, ale jedno viem iste. Práve si ukončila štúdium na tej univerzite." Vzdychla.
"Vydáme sa do Európy, čo ty nato?" Povzbudivo sa na ňu usmial.
"Európa je fajn, nájdi niečo v Ríme, ten sa mi páči, samozrejme Sorbonne a možno by sa mi páčilo aj v Moskve...alebo vo Viedni. Alebo to môžeme skúsiť priamo so skúškami a preskočíme tie trápne lozenia po univerzitách...ako si sa mohol sám presvedčiť, som dosť nekomunikatívna, nehodím sa do kolektívu." Pokúsila sa o úsmev, ale James tušil, že je smutná a nešťastná.
"Neboj to spravíme...bude to dobré." Objal ju okolo pliec.

Komentáre 5

aknit11 dňa 01.12.2014 - 01:40

Tak som zase tu :-)

Edusho25 dňa 01.12.2014 - 10:29

kooooonečneeee :D :D :D :D za posledné dni, som tu nakúkala asi miliónkrát :)

skvelá časť (y) (y) rýýýýchlo ďalšiu aknit, si skvelááá :)

tomicka dňa 01.12.2014 - 17:18

Moja rec Eduscho. Aj ja som stale nakukala a dnes konecne Mikulas :-) Super, ako vzdy. Tak ju Templa skoro dostala. A James je krvavy (rofl) Ryan musi byt so vsetkeho vyorany, ako mys (giggle) Tak som zvedava, co nas caka v buducej casti. Len nas zase nenechaj dlho cakat aknit, ved to je strasne. Nakuknem a nic. Normalne mam pokazeny den. ;-(

Lenka R dňa 02.12.2014 - 14:07

Aknit , potešila si nás moooc , tiež nakúkam každý deň.
Akurát včera som nestíhala mala som kontrolu a dnes som začala tri krát čítat a vždy mi sem niekto prišiel , tak som musela rýchlo vypnúť (giggle) aby si nevšimli moju mimopracovnú aktivitu :-)
Úžasný príbeh, chudák Ryan a veď ona mu to vynahradí , však ? (sun)
Páči sa mi ako si Lara pomaly zo svojich "katov" robí priateľov.
A kým sa nachystá na dráčika, tak by si zaslúžila trošku srandy na univerzite a trošku zábavy s Ryanom, nech nie je tak smutná :-)

aknit11 dňa 04.12.2014 - 01:31

Ďakujem dievčence, ako vždy ma teší váš záujem :-)