Skočiť na hlavný obsah

Lara 60

Pridal aknit11
dňa 10.12.2014 11:39

Objal ju okolo pliec a voviedol do izby. Jeho sestra nervózne vstala z pohovky.
"Tak si ju dostihol. Už so sa bála, že som niečo poriadne zbabrala." Začala nesmelo. Lara sa široko usmiala a podišla k nej. Chcela jej podať ruku, ale uvedomila si, že v jednej drží fľašu šampanského a v druhej diplom. Nedbalo hodila diplom na pohovku a šampanské podala Ryanovi.
"Niečo slavíme? Myslím, že by sme ho teraz nemali otvárať, asi je rozhrkané, ako si ma nim chcela ovaliť." Zaškeril sa a podišiel k mini-baru. Lara ho zdrvila pohľadom a hneď nato vystrela k dievčine ruku.
"Ahoj Zovie, som Lara." Usmiala sa a mladej žene, zase vyletelo pekne formované obočie nahor.
"Tá Lara, malá Lara?" Vrhla karhavý pohľad smerom k bratovi.
"Braček, predstavovala som si malú Laru, ako nejaké dvanásť ročné dievčatko...áááá! Malá Lara, je veľká slečna a pravdepodobne tvoja priateľka."
"Ehmm...nie tak celkom, ona ma totiž nechce." S úsmevom pokrčil plecami a vytiahol z baru inú fľašu šampanského.
"Tak ti treba, ty namyslený alfa samec. Len sa nedaj Lara!" zachichotala sa a srdečne ju potiahla za ruku a posadila vedľa seba na pohovku. Lara sa spokojne zaškľabila.
"Tvoja sestra je môj človek." Zatváril sa ako mučeník, potom sa zasmial a ukázal jej fľašu.
"Celkom slušná značka, môže byť? Čo vlastne oslavujeme...je to to, v tom červenom puzdre? Dúfam, že to nie je nejaká zbraň." Podpichol.
"Nie je, ale bude, keď ti ju napchám do krku.. ak okamžite neprestaneš zapárať, agent Samers!" odvrkla popudené. Zase sa zasmial a nalial šampanské. Podal obom ženám poháre. Posadil sa vedľa nej. Zase ju objal okolo pliec, majetnícky k sebe pritiahol a zároveň cinkol obom ženám so svojim pohárom, aby naznačil na-zdravie.
"Už sa nepaprč zlatko a povedz mi, čo oslavujeme." Bez slová sa natiahla a podala mu puzdro s diplomom. Otvoriac ho, vytiahol zvinutý papier. Zvedavo ho prestrel a tíško zapískal.
"Tak toto si skutočne zaslúži oslavu, doktorka Bradleyová." Ukázal sestre diplom.
"Ách, doktorát z biofyziky a chemická fyzika?! Waw! Klobúk dole, to sú vlastne dva doktoráty. Tak to ti veľmi gratulujem, musela si drieť, ako kôň. Lara, koľko máš rokov, vyzeráš pri-mladá na doktorát...vlastne ani som ešte nepočula, žeby niekto v takom mladom veku obhájil doktorát z takých ťažkých prírodných vied."
"Nechcela si už ísť domov Zovie? Odveziem ťa." Ponúkol sa Ryan. Zovie sa usmiala, tajomným úsmevom Mona Lízy.
"Pochopila som, je čas vypadnúť. Zavolám si taxi. Rada som ťa spoznala, drahá. Dúfam, že sa čoskoro opäť uvidíme."
"V žiadnom prípade, odveziem ťa Zovie. Lara mi sľúbila, že tu na mňa počká."
"Nie, zavolám si taxi, nebuď strachopud Ryan. Denno-denne cestujem taxíkom a so mnou ďalšie milióny ľudí, si strašne úzkostlivý."
"Tak ťa aspoň vystrojím až k taxíku." Odviedol sestru dole a počkal s ňou na taxi. Sestra ho objala a rozlúčili sa. Galantne ju usadil v aute, podišiel k vodičovi, zaplatil, aj s vysokým prepitným a upozornil ho, aby počkal, až kým jeho spoločníčka, nevojde do činžiaku. Vodič ho ubezpečil, že na slečnu dohliadne, aby sa v bezpečí dostala domov. Ryan chvíľu hľadel za vzďaľujúcim sa autom, s rukami vo vreckách mikiny sa pobral naspäť, vo veľmi dobrej nálade.
"Nehanbíš sa?!" zavrčal vedľa neho z prítmia hlboký hlas, ktorý okamžite spoznal, ani ho neprekvapil. Iba ticho za-úpel.
"Začo, zase po mne snoríš?!" hrubo odvrkol obrovi, vystupujúcemu z tieňa.
"Mal by si sa hanbiť. Sprznil si Laru a teraz ničíš povesť ďalšej nevinnej žene. Laru si nechal v hanbe, alebo ju podvádzaš?!" zasipel hnevlivo.
"Čo ťa vôbec do toho?! Si divný, máš divný slovník a nič ťa potom nie je! Jednoducho ti prekáža, že si vybrala mňa!"
"Ja som to myslel vážne, ponúkol som jej manželstvo."
"Ak ti to uľaví na duši, urobil som to tiež, ale odmietla. Odkopla ona mňa a nie ja ju. Zmizla z môjho života tak rýchlo, ako do neho vstúpila. A časťou si zato zodpovedný aj ty, tak sa mi odprac z cesty, lebo za seba neručím!"
"Tak to mi je hneď lepšie, ale nesmútil si dlho." Posmešne zatiahol Ian.
"Nuž, čo narobím, život ide ďalej...nemám sa dať náhodou vykastrovať len zato, že ma odkopla?!"
"Výborný nápad!" Zarehotal sa Janus a vystúpil z tieňa.
"Počujte vy dvaja, neviem kto ste, ani čo máte za lubom, ale začínate mi liezť na nervy. Prestaňte ma sledovať, pokiaľ ma neprešla trpezlivosť. S Larou nie som v kontakte odvtedy, čo vyskočila z toho okna, všetko kvôli vám! Neviem, prečo sa po nej zháňate a je mi to jedno, vždy lieta v nejakých problémoch. Robil som všetko preto, aby som ju k sebe pripútal, aby so mnou ostala....ale ona šla ďalej, bez mihnutia oka ma odkopla. Nezaujíma ma, kde je ani, čo robí! Ak prekročí zákon, zavriem ju! Ak sa na mňa obráti s tým, že ju prenasledujete, pozatváram vás...ale dovtedy si dajte odo mňa odpich. Ak vás ešte raz uvidím v mojej blízkosti, začnem to považovať za obťažovanie a vyvodím dôsledky."
"To znelo ako hrozba," ozvalo sa zase z prítmia a vystúpil sir Zachrus. Ryan prekvapene zodvihol obočie.
"Čo vás niekde klonujú, či čo? Ste rovnakej výšky, akoby vás jedná mater mala." Zašomral.
"Nie sme žiadne klony!" pobúrené zvolal Arnival, ktorý sa tiež objavil, vedľa svojich druhov v zbraní.
"Tak potom ste nejaká buzerantská sekta, alebo cvoci...hmm... najskôr oboje!" Zahundral, neveriacky pokrútil hlavou a vošiel do hotela.
"Čo teraz?" zaujímalo Arnivala.
"Nič, vrátime sa naspäť do bytu. Predpokladali sme, že tá ženská návšteva, je princezná. Nebola, kopli sme sa. Nič tu už nenarobíme. Budeme ho naďalej sledovať...skôr, alebo neskôr sa zase vráti. Princezná sa k nemu v určitých časových intervaloch vždy vracia. Majú vyvinuté určité citové puto. Zatiaľ sa sústredíme na ďalšie univerzity, nájdeme ju a tentokrát nám cez rozum neprejde!" Uzavrel Ian.
Ryan sa obozretne porozhliadol prv, ako vošiel do výťahu. Spokojne si vydýchol. Poslal tých hromotĺkov iným smerom. Tým, že považovali Zovie za jeho novú milenku. Srdce mu natešene poskočilo, keď si uvedomil, že dievča jeho snov na neho čaká v izbe. Zároveň ho ale znepokojilo, že mala pravdu. Sledovali ho...kvôli nej. Z nejakého dôvodu ju prenasledovali. A on sa rozhodol, že dnes tomu urobí koniec. Koniec nevedomosti. Musí zistiť, čo sa vlastne deje, prečo Laru neustále uháňajú a čo s ňou plánujú. Ublížiť jej zrejme nechceli. Keby áno, strieľali by po nej...no ten s jazvou, cez pol tváre ju prosil, aby neskákala z toho okna, pretože si ublíži. Neublížila si. To bola ďalšia záhada, ktorá ho umárala. Logický nebolo možné, aby doskočila z tej výšky a nezabila sa, alebo smrteľne nezranila. V tých pár sekundách mal pocit, že mu hlava praskne od strachu. Videl ju vyskočiť, takmer s hrôzou sa vyklonil z okna, pretože očakával desivý výjav deformovaného tela. No Lara elegantne v podrepe pristala na zemi, akoby mala padák a zase bez stopy zmizla, darmo po nej pátral. S obavou, aby zase neodišla sa ponáhľal chodbou. Vydýchol úľavou, keď ju zazrel sedieť na pohovke. Zdala sa akási nervózna. Zopäté ruky zvierala medzi kolenami a napätie z nej sršalo. Mlčky hľadela do zeme aj napriek tomu, že počula, ako vošiel.
"Si v poriadku?" ticho k nej prisadol a uprene pozoroval jej strhané črty tváre.
"Ale áno, som v pohode. Vystrojil si sestru?" hlesla takmer nečujne.
"Usadil som ju do taxíka a...pred hotelom boli tvoji priatelia."
"Koho myslíš, priatelia... sú množné číslo a ja nie som si vedomá nejakej skupiny, ktorá by mi bola priaznivo naklonená." Cynický sa uškrnula.
"Ian a jeho zjazvený kamoš a ešte dvaja. Boli spolu na univerzite." Pokývala hlavou.
"Nie sú to moji priatelia." Jednoducho preriekla.
"Všimol som si. Lara, ak ťa prenasledujú...čo vlastne od teba chcú?! Rozprávaj sa so mnou Lara, prosím!" zašepkal. Nesvoja si pomädlila dlane a vzdychla.
"Ehmm...ja som chcela...naozaj, všetko ti povedať...ale teraz som stratila odvahu. Myslím, že to nebol dobrý nápad. Nemala som sem chodiť...a..." Zafučala bezradnosťou a zmĺkla. Uchopil ju za ruku a pritiahol k sebe.
"Lara ja ťa prosím, hovor so mnou. Nech je to čokoľvek...ja...poradíme si s tým." Nežne odhrnul vlasy z čela, aby jej videl do oči. Odrazu ho objala okolo krku a pobozkala.
"Chcem sa s tebou milovať Ryan." Zašepkala a znovu sa jemne dotkla jeho úst.
"Chceš ma poblázniť, aby som sa nič nepýtal?" vyčítavo sa odtiahol.
"Nie, iba sa chcem s tebou ešte raz milovať...aspoň posledný krát." Hlas sa jej zachvel. Zatvoril oči, aby ovládol nutkavý pocit vrhnúť sa na tie núkajúce ústa.
"Vyriešime to, spoločne. Neboj sa zlatko. Dáme všetko do poriadku." Smutne sa usmiala, pohladiac ho po tvári.
"Nedáme Ryan...keď skončíme budeš mať dve možnosti. Ani jedna z nich, pre mňa nie je pozitívna, či prijateľná. Preto sa so mnou miluj, ešte posledný krát v milosrdnej nevedomosti."
"Tvoje slová ma desia viac a viac. Budeme sa milovať...koľko len chceš, ale potom, teraz chcem vedieť pravdu. Nech je to čokoľvek, vyriešime to spoločne." Vzdychla a odtiahla ruku. Uvažovala odkiaľ začať.
"Sir Ian a jeho spoločníci mi nechcú ublížiť. Sú moja telesná stráž. Majú za úlohu má chrániť. Teraz je ich prvoradým cieľom, nájsť ma a odviesť do bezpečia." Váhavo vyriekla.
"Telesná stráž?! Preto ťa prenasledujú, aby ťa našli ? Ale prečo, čo si vyviedla, alebo kto ich najal na tvoje nájdenie."
"Môj otec...nie ten, ktorého si poznal. To nebol môj biologický otec." Zarazila ho, keď už-už otváral ústa.
"Ryan iba ma počúvaj, neprerušuj ma. Ak ma budeš prerušovať, stratím odvahu...pretože to, čo sa ti chystám povedať...vyznie ako fantazmagória ťažkého pomätenca." Začala rozprávať. Povedala mu všetko od začiatku. Ako vyrastala, ako robili s otcom pokusy, ako sa im podarilo vyrobiť prvý časovač, či pulzné delo a mnoho iných vynálezov. Postupne prechádzala časovými obdobiami a povedala mu celú pravdu o nich. Rozprávala nekonečne dlho. Snažila sa na neho nedívať, pretože naozaj po celý čas mlčal. Oči jej sem-tam preleteli po jeho črtách, ale nedokázala z jeho kamenného výrazu nič vytušiť. Ukončila svoje rozprávanie a v miestnosti nastalo neznesiteľné ticho. Zatajila veľa vecí ohľadne iných rás, s ktorými prišla do kontaktu, aj mutačný gén, aby ho celkom nezmiatla. Bolo to príliš mnoho informácií, neuveriteľných informácií naraz. Prisľúbila si v duchu, že mu to všetko povie postupne, ak to prijme dobre. Ak nie, je lepšie, že nevie úplne všetko. Taktiež nechcela prezradiť identitu Kiliana, nemohla si dovoliť vystaviť ho riziku odhalenia. Nevedela, ako Ryan zareaguje, alebo sa mohlo stať, že do neho niekto vstúpi a dozvie sa pravdu. Nedokázala sa dívať na jeho bledú tvár, stuhnutú napätím. Vstala a podišla k oknu. Zadívala sa do noci, objala si ramená, pretože sa rozochvela od chladu.
"Povedala som, máš dve možnosti. Buď vezmeš moje rozprávanie, ako blábolenie duševne chorého a prinútiš ma na liečbu, alebo mi uveríš a odvedieš ma. Skončím v NASA, ako emzák a ..."
"Mýlite sa princezná, existuje aj ďalšia možnosť." Chladne preriekol nakoniec. Zamračila sa nad oslovením, ktorým ju pomenoval.
"To znamená, že mi verí...takže to bude druhá možnosť...NASA." Prebleslo jej hlavou.
"Chcem, aby ste ma vzali trhlinou princezná Noriana. Chcem si spomenúť."
"Znenávidíte ma agent Samers." Prešla tiež na oficiálne oslovenie.
"To je dosť možné, ale aj tak...už chcem mať vo všetkom konečne jasno. Tak otvorte trhlinu princezná!" drsne prikázal. V očiach sa jej na chvíľu zaligotali slzy, potom sa smutne usmiala a otvoria trhlinu. Podala mu ruku. Odmietol ju, tak len mykla plecom a vošla.
O chvíľu doskočil za ňou na pláži Havaja, v šiestom storočí. Prekvapene si uvedomila, že tentokrát sa udržal na nohách a ani dych mu nevyrazilo, akoby si spomínal, čo treba robiť. Strelila po ňom pohľadom. Jeho oči vyjadrovali zmes emócií, ale asi najvýraznejšou, bola zúrivosť. Posadila sa do piesku a unavene položila hlavu na kolená. More tíško šumelo a mesačný svit sa kúpal vo vlnách. Bolo to krásne a romantické, ale ona cítila niečo úplne iné. Bolesť zo straty. Vedela, že ho definitívne stratila. Určite ju nenávidel a pohŕdal ňou.
"Spokojný agent Samers, môžme ísť naspäť?" chladne preriekla.
"Naspäť, aby si mi hneď po doskoku vymazala pamäť, ty malá, podrazácka bosorka?!" drsne vyštekol. Vzdychla.
"Nie agent Samers. Nevymažem vám pamäť. Nepovedala som vám to všetko preto, aby ste na všetko zabudli. Chcela som, aby ste to konečne vedeli. Takto ste veľa veci pochopili. Hneď ako sa vrátime, zmiznem z vášho života naveky. Aj tak som sa zdržala neúmerne dlho." Pokrčila plecami.
"A čo naše manželstvo?!" zasyčal.
"Spomenuli ste si na všetko." Uškrnula sa.
"Nuž, nič. To manželstvo sme uzavreli, lebo nás k tomu prinútil Ian. Navyše to bolo pred osemsto rokmi. Pochybujem, že niečo také je platné. Vy ma nechcete a ani ja vás. Zabudnite nato. Neexistuje o tom žiaden doklad."
"Tak pre teba to nič neznamená?!"
"Agent to hovoríte, akoby to pre vás niečo znamenalo! Nie je to platné, nie sme manželia!" zvolala pobúrené.
"Sme manželia a nie je podstatné, koľko času prešlo. Pamätáš sa drahá princezná, na prísahu? Až kým nás smrť nerozdelí!" rozčúlený jej šprihol do tváre.
"Ryan prečo to robíš...povedala som ti všetko, povedala som ti pravdu. Si nahnevaný a chceš mi ublížiť, dobre...len do toho, ale aj tak to nič nemení na situácií, že mi dvaja sa nemôžeme vídavať a....že ja som niečo, čo..." Bezradne, zronená zmĺkla.
"Čo si Lara, mimozemšťanka, ktorá prichádza zo šesťdesiateho ôsmeho storočia? Áno, to si...ale to mi neprekáža! Jediné, čo mi prekáža je, že si zlobná, cynická beštia, ktorá sa so mnou po celý čas hrala. Hrala s mojimi citmi, mojim zdravým rozumom a mojim zdravím!" odvrkol jej nahnevane. Prudko sa zodvihla.
"To by stačilo, ideme naspäť. Ak chcete agent Samers, ak nie, môžete tu ostať trčať!" zasyčala tiež rozhnevaná, pretože jej ubližovali jeho slová.
"Prečo si mi to urobila, zdalo sa ti to zábavné?!" obvinil ju drsne.
"Ak vás to upokojí agent, nič z toho som ani netušila. Dozvedela som sa to až keď ma prebodol Marnavián a Templa ma odniesla polomŕtvu do bezpečia. Prebrala som sa v nemocnici a...zistila som, ako to so mnou vlastne je." Ticho, zmierlivo sa pokúsila posledný krát ospravedlniť svoje počínanie. Vrhol na ňu nechápavý pohľad.
"Marnavián, čo je to, alebo kto?"
"Ehmm...to je jedná z rás, tam hore." Ukázala hlavou na nebo.
"Prečo ťa chcel zabiť, si predsa princezná!" nechápavo vyhŕkol.
"Asi preto, že som princezná. Je to zložité. Zúrila tam vojna, je množstvo rás, ktoré nie s v priateľských vzťahoch s krajinou môjho otca...a...nedokážem ti to vysvetliť. Jediné, čo viem...že moja hlava má veľkú hodnotu." Pokrčila plecami a cynický sa zaškľabila. Otvorila trhlinu.
"Idete agent?!" chladne sa spýtala. Nespokojne zacmukal a drsne ju chytil za ruku.
"Tak poďme pani Samersová." Neodpustil si s chladným úsmevom a obaja vošli do trhliny. Nepúšťal ju, ani keď doskočili v hotelovej izbe. Zvieral jej zápästie, aj keď sa snažila odtiahnuť.
"Vytiahnete putá agent Samers? Musím vás upozorniť, že to nebude dobrý nápad. Pôjdem dobrovoľne, aj keď viete, že vám môžem zdrhnúť...ale Templa ma okamžite nájde...a s vašimi ľuďmi, by to nemuselo dopadnúť práve najlepšie. A to ani nehovorím o tých, ktorý chcú speňažiť moju hlavu." Uškrnula sa.
"Pani Samersová, to znie ako veľmi nebezpečné vyhrážanie." Ľahostajne skonštatoval.
"Čo chceš urobiť?" opatrne hlesla. Potiahol ju za sebou smerom k bunde, ktorá visela na operadle stoličky. Nevzpierala sa. Ako jej zacvaklo puto na zápästí, smutne vzdychla a sklonila hlavu.
"V prvom rade sa chcem milovať so svojou manželkou, ale som na ňu veľmi nahnevaný, takže ju poriadne vytrestám!" zlomyseľne sa uškrnul, zodvihol ju do náručia a položil na posteľ. Kým si stihla uvedomiť, čo zamýšľa, prevliekol cez peľasť postele retiazku pút a druhú ruku jej pripútal. Ostala uväznená, pripútaná rukami k čelu postele. Nechápavo zažmurkala, ale on len odstúpil od postele a drzo po nej prešiel očami. Obliala ju horúčava, bolo to akoby sa jej dotýkal...ale nedotýkal. Jeho horúci pohľad v jej podbrušku vyvolal búrlivú reakciu.
"Čo...čo zamýšľaš?" nervózne ho pozorujúc, vyhŕkla.
"Zlatko, doteraz si sa hrala ty so mnou. Teraz som na rade ja..." Zašepkal vzrušený a podišiel k posteli. Pomaly ju vyzliekal, hladil a bozkával. Našiel všetky nervové zakončenia jej tela, ktoré si predtým ani neuvedomovala. Prosila, aby ju pustil, aby sa ho tiež mohla dotýkať, ale bol neoblomný. Pohrával sa s jej telom, vzrušoval ju, až mala pocit, že vzbĺkne, ale on bol neúnavný a pokračoval vo svojom sladkom mučení. Snažila sa ovládnuť, ale vedela, že už dávno prehrala boj so svojim telom.
"Nebráň sa mi princezná...priznaj, že si moja, priznaj, že ma chceš, ako ani jedného zo svojich milencov." Zachripel.
"Nemám...i...iných milencov...", zastonala.
"To je dobre zlatko, to je veľmi dobré..."
"Ryan prosím, pusť ma..." Zašepkala vábivo.
"Nie zlatko, necháš ma hrať sa...zaslúžil som si odmenu." Chrapľavo sa zasmial. Zastonala a poddala sa víru túžby, ktorá ju roztrieštila na milión čriepkov. Nevedela koľko krát ju priviedol na pokraj šialenstvá a prosila o milosť, potom jej doprial milosrdne vykúpenie. Keď nakoniec cvakli putá, pritiahol ju k sebe a objal, okamžite zaspala. Chvíľu ju pozoroval, ale tiež ho zmohla únava a s úsmevom, uspokojený zaspal. Precitol, keď nim niečo prudko trhlo. Uvedomil si, že tentoraz je pripútaný k posteli on. Na-rýchlo sa zorientoval, ale nezaregistroval žiadnu hrozbu v miestnosti. Zazrel iba nebezpečný lesk v očiach prebudenej dievčiny, ktorá sa zapierala na lakti. So ľstivým výrazom v tvári ho pozorovala, aby si uvedomil situáciu.
"Minca má dve strany, agent Samers." zašepkala s prísľubom.
"Lara, čo to vystrájaš?" zamrmlal s úsmevom, ale hneď mu zamrzol, keď sa ho začala dotýkať na intímnych partiách.
"Teraz som na rade ja, agent Samers a vychutnám si svoju pomstu..." Zachichotala sa a rukou začala jemne blúdiť po brušných svaloch, ktoré sa okamžite napli. Zalapal po dychu a ona sa spokojne uškrnula okamžitej reakcií jeho tela.

Komentáre 6

aknit11 dňa 10.12.2014 - 11:39

Tentokrát taký erotický dielik (giggle)

LanaSavara dňa 10.12.2014 - 13:51

(giggle) wow paradne citanie Ankit. Tusim idem pozriet co poraba manzel :-D
Uz som bola zufala od tokleho nakukania sem, ci nie je nieco nove pridane :-)

tomicka dňa 10.12.2014 - 14:35

Lanka suhlasim, normalne nas privedie Aknit na kucerave myslienky (giggle) Ty ho mas aspon doma, ja si asi dneska dohovorim vecerne rande (giggle)Som zvedava ako budu pokracovat, ci sa nakoniec nepohadaju, nieco mi nasepkava, ze bude riadna mela, medzi nimi vzdy vyletuju iskriska.:-)

aknit11 dňa 10.12.2014 - 16:45

Dievčence ste podarené :-) Moja kamarátka, ktorá to čítala ako prvá, (sem-tam jej pošlem maiom nový diel, aj keď ešte nie je zverejnený) zahlásila:
"Nie som nejako sexuálne pre-aktívna, ale som otvorená všetkým inšpiratívnym návrhom. Tak takýto trest by som brala, už len aby sa starý ponáhľal z roboty, ale putá doma nemám, to aby som improvizovala." (giggle) Som sa cerila, keď mi prišiel mail.:-)

nevetko dňa 11.12.2014 - 22:22

aknit TZERAZ NEVIEM čI číTAť ĎALEJ A VáS DOBIEHAť ALEBO šTRáDOVAť DO SPÁLNE(giggle) . ..........................? VYHRALA SI . MANžEL MUSí POčKAť(giggle) (giggle)

aknit11 dňa 16.12.2014 - 07:46

Nevetko (y)(y)(y) (rofl)(giggle)(rofl)