Skočiť na hlavný obsah

Lara 62

Pridal aknit11
dňa 15.12.2014 01:32

"Nemôžem uveriť, že prešli len dve hodiny a my sme tu takmer osem dní." Zašepkal jej pri uchu. Podriemkavala mu v náručí na deke pod palmami, slnce pomaly zachádzalo. Spokojne sa usmiala.
"To je výhoda časopriestorových trhlín."
"Prešlo to rýchlo...akoby to bolo naozaj len pred chvíľou."
"Užili sme si kopu zábavy agent Samers." Uškrnula sa, pretože sa celé dni klbčili. Lara si zaumienila, že z neho urobí "super agenta" a naučí ho "poriadne" bojovať.
"Len sa uškŕňaj, zábava to bola pre teba. Ja som slúžil, ako boxovacie vrece. Som sama modrina." Uštipol ju na zadok.
"Aspoň ste sa naučili biť agent Samers. Doteraz ste sa bili, ako dievča."
"A dievča, čo ma učí biť, sa bije ako chlap." Vyprskli do smiechu.
"Na budúce sa ešte viac zdokonalíš a naučím ťa používať nôž. Neskôr prejdeme na tyče a meče." Zazívala.
"Ukážeš mi ten záznam?"
"Aký zase záznam?" Mdlo hlesla, zaspávajúc.
"Ten, čo pustil James, pre bilióny obyvateľov, tam hore." Nespokojne sa zahniezdila.
"Čo na tom záleží, videli to bilióny ľudí, jeden človiečik tu na Zemi...nezáleží na tom." Zaliečavo prehodil.
"Ale ja nechcem, aby to videl akurát ten jeden človiečik tu na Zemi. James si niekedy pustí jazyk na špacír, to mu musím zatrhnúť!" zašomrala.
"James sa snaží nám uľahčiť komunikáciu. Neveril som, že to niekedy poviem, pretože je to počítač...stroj, ale mám pocit, akoby ťa mal rád. Viem, je to hlúposť, nemá pocity...ale správa sa k tebe, ako...tvoj starší brat, snaží sa ťa chrániť a pomáhať ti."
"Vždy sa o mňa staral, ešte keď som bola malá."
"Takže ho vyvinul tvoj otec?" prekvapený hlesol.
"Neviem, tak nejako sa začal vyvíjať sám. Otec upravil základný program, aby sa mohol aktualizovať. Zadal mu nejaké funkcie, aby ho upozornil na pravidelný režim pre mňa. Bol totiž dosť roztržitý a...niekedy zabudol, že má dieťa."
"Čo presne obsahuje pre teba, výraz slova...zabudol?"
"Pracoval veľa a...keď sa zažral do práce zabudol, že napríklad...troj ročné dieťa, potrebuje jesť päť krát za deň. Nie jeden krát za päť dní...alebo odcestoval a pozabudol na dieťa doma." Zachichotala sa, ale Ryanovi sa tvár zachmúrila. Jemu to vôbec nepripadalo smiešne.
"Lara to nebolo zábavné, ale tragické! Nechával ťa samu, trpela si hlasom...a ktovie, čo všetko sa s tebou dialo."
"Nič sa nedialo, bol tu James, aby mi povedal, čo mám robiť, aj čo je jedlé a čo nie." Zaškerila sa.
"Mala som asi štyri, keď som ho začala upravovať, hneď ako som sa naučila čítať a písať...a...pochopila som, ako vlastne počítač funguje. Tak som si ho začala upravovať, postupne...aby mi čítal, alebo sa so mnou rozprával, či mi púšťal videa so základmi sebaobrany, alebo hocičoho. Prahla som po vedomostiach. Povedal mi kam ísť, aby som našla otca, ak sa zatúlal. Ako sa dostať z miesta na miesto, aby som nevzbudzovala pozornosť. Čudoval by si sa, ako malé dievčatko vzbudzuje pozornosť. Okolie sa hneď strachuje, že dieťa sa stratilo svojim rodičom, alebo ho niekto uniesol. Museli sme byť prefíkaný, aby nás neľapli. Aj tak som pár krát skončila na sociálke. Našťastie som im zdrhla, alebo ma otec preniesol cez trhlinu. "
"Ako ťa našiel?"
"Mala som lokalizačný čip. James ma podľa neho vyhľadal a usmernil otca, aby na mňa zase nezabudol." Zasmiala sa.
"Bol to nezodpovedný darebák!" zasyčal Ryan nahnevaný. Prudko sa posadila.
"Nie Ryan, bol to vedec...pohltilo ho poznanie, ale mal ma rád a venoval sa mi, ako najlepšie vedel. Musel by si ho poznať, aby si to pochopil." Trpko, vyčítavo hlesla.
"Pochopil som to veľmi dobre, spomenul som si na všetko, aj na tu banku! Aj nato, že nechal svojho syna chorého umrieť!" Odvrkol jej stále viac rozčúlený.
"Za Erika som zodpovedná ja...myslela som, že ho dokážem vrátiť späť. Umrel v dvanástom storočí. Utopil sa...a...ja som ho preniesla cez trhlinu. Otec ma varoval, že tak to nefunguje. Žil presne šesť dni a umrel hroznou smrťou len preto, že som si nedala povedať! Nechcela som pochopiť, že čo je mŕtve, mŕtve aj ostane." Smutne zašepkala. Nežne ju objal.
"Nemôžeš si to vyčítať zlatíčko. Chcela si ho zachrániť, ale smrť sa nedá oklamať..." Upokojujúco ju hladil po chrbte a kolísal. Vymanila sa mu z objatia. Z tváre jej nič nedokázal vyčítať, pretože sa obrnila chladnou maskou, ale vedel, že srdce jej plače.
"Vyrovnala som sa s tým, aj so smrťou otca."
"Ako je možné, že...vtedy na mexickej hranici ho Alice zastrelila...ako sa potom stalo to, čo...neskôr ho zavraždili...tu mám stále nejasno."
"Vrátila som sa do obdobia pred tým a upozornila ho, čo sa stane. Netušila som, že na tej hranici zomrel. Otec prišiel nato, že dokáže vrátiť čas a tak všetko posunul naspäť." Ryan vytreštil oči.
"Ako posunul, akoby sa to nikdy nestalo?"
"Áno, nikdy sa to nestalo...ale to je veľmi nebezpečná vec. Nemôžeš upravovať časové sledy. Ľudia, ktorý v tom časovom sklze mali umrieť, alebo sa narodiť...neviem, čo sa s nimi stalo. Tí, čo mali umrieť, umreli celkom určite, ale možno stihli splodiť potomkov, napríklad. To sa nemalo stať. Nemali by vôbec existovať. Ľudia, čo sa mali narodiť, alebo mali byť splodený...dúfam, že sa narodili. Navyše...tam hore majú vo všetkom chaos. Tak rozhádzal časové trhliny, že hore nedokážu vôbec určiť, čo sa tu dialo v dvadsiatom prvom storočí. Všetko je akoby uzavreté, nedá sa preniknúť cez dáta. Preto nás stratili, všetko sa im vymazalo a uzatvorilo. A podľa akéhosi proroctvá z budúcnosti. Myslím, že ľudia tam hore...existovalo aj niečo ešte pred tým, ale...to akoby bolo vymazané...neexistuje nič pred rokom šesťtisíc osemsto."
"Dúfam, že neexistuje žiaden prístroj na niečo takéto Lara." Zarazený vyhŕkol.
"Nie. Zničila som ho, aby sa k nemu niekto nedostal. Nemáme právo si prispôsobovať dobu, ako nám vyhovuje, vyvolá sa tým chaos a nechcem ani uvažovať o tom, koľkým ľuďom to možno vzalo, či zničilo život."
"Takže tak to urobil, keď na-simuloval svoju, aj tvoju smrť pri tej autonehode...koľko krát zmenil časový tok?"
"Ja viem o tom, že dvakrát...ale mám podozrenie, že to urobil aj pred tým. No to som ešte nebola na svete. Idem si zaplávať..." Zmenila prudko tému a s úsmevom sa rozbehla po piesku, kde sa vrhla do príbojových vĺn.
"Nerada rozpráva o Oliverovi, alebo presnejšie Róbertovi." Podotkol James, ktorý sa objavil spoza vysokého kameňa.
"Musí jej to ubližovať." Pritakal Ryan.
"Nielen to. Je na svojho o...opatrovníka veľmi nahnevaná."
"Prečo nahnevaná? Myslím...aj ja by som sa hneval, pretože ju zanedbával...ale pripadala mi s tým vyrovnaná."
"Existuje veľa veci, o ktorých nič nevieš Ryan. Ani jediný krát od jeho smrti sa nevrátila v čase, aby ho navštívila. Navštevuje Einsteina, Da-Vinciho, madam Currie...mladého lorda Brandolfa a mnoho iných, svojich historických priateľov, ale ani jediný krát nešla za nim."
"Povieš mi o tom?"
"Nepoviem. Musí to sama chcieť. Nedokážem ju prinútiť o tom hovoriť, pretože sa s tým ešte nevyrovnala. Potrebuje čas, netlač na ňu."
"Som veľmi rád, že sa o ňu staráš, nesmierne rád, že ťa vyvinula." James sa uškrnul podobným spôsobom, ako Lara.
"Je tu ešte niečo Ryan. S Larou ste si vybudovali vzťah. Ide o to, že chcem apelovať na tvoj zdravý rozum."
"Neviem, kam tým mieriš."
"Zatiaľ sa nič nedeje, ale aby vás nenapadlo...Lara by možno chcela mať tvoje dieťa." Ryanovi sa oči rozšírili nadšením. Pomyslenie, ako Lara nosí pod srdcom jeho dieťa...bola to veľmi vábivá predstava.
"To je presne to, načo myslím. Dokážeš si predstaviť, že by musela dieťa nechať tu? Vieš, čo by to s ňou urobilo?"
"Prečo by ho musela nechať...ách!" Pochopil.
"Presne tak. Ak by dieťatko vzala so sebou, zabilo by ho to. Ak by ho porodila, napríklad tam hore...nevieme, čo by sa stalo. Najpravdepodobnejšie by tiež zomrelo. Ak by ho musela nechať tu, zložila by sa. Preto apelujem na tvoj zdravý rozum a akýkoľvek pokus, či návrh zarazíš." Ryan vzdychol a prikývol.
"Nikdy by som jej nechcel ublížiť. Prežila toho skutočne veľa. Niekedy ma zaráža, ako sa s tým všetkým vyrovnáva. Je obdivuhodné, že si doteraz zachovala zdravý rozum."
"Lara je odolná. Naučila sa od seba pocity odbíjať tak, aby jej neubližovali. Už ako malé dieťa sa naučila ovládať a vyrovnávať so stresom a zaťažkavajúcimi situáciami. Netušíš, čo všetko prežila a videla, ak by to nerobila...neobrnila sa cynizmom a chladom, už by sa dávno zbláznila."
"Chcel by som o nej vedieť všetko." Navrhol ticho a zadíval sa s otáznikmi v očiach na Jamesa.
"To musíš dohodnúť s Larou. Ja nezradím jej dôveru." Chladne sa usmial a vstal.
"Idem pozrieť, kde je zalezený Rúfus. Zdá sa, že niečo opeká na tých ploských kameňoch, čo našiel." Pobral sa zase za kameň vyčnievajúci na pláži.
"Ja ju nezradím." Zvolal za nim.
"To je dobre, nebudem ťa musieť zabiť, už som začal premýšľať, ktorý spôsob by bol najvhodnejší!" prehodil James ľahostajne cez plece a zmizol za bralom. Ryan za nim neveriacky civel, potom sa rozosmial.
"Počítač, čo sa mi vyhráža zabitím...hmm..mal by som si dohovoriť zopár sedení s Clarkom." Zašomral si popod nos.

Tri týždne Lara žila svoj dvojitý život. Po celý čas sa stretávala aj s Kilianom a so svojou matkou. Pripravila ju na cestu trhlinou, podala jej protilátku a vzala ju na bál najvyššej spoločnosti v osemnástom storočí. Každý deň ju brávala na najkrajšie miesta, ktoré poznala. Meggy bola unesená a už mala plnú hlavu nápadov, na nové módne kolekcie. Počas dňa sa pripravovala na skúšky a pracovala na svojom výskume. Noci prežívala s Ryanom. Nemohli sa nasýtiť jeden druhého. Zdokonaľovala ho v zápasení, naučila ho vrhať nože, šermovať a zápasili palicami. Milovali sa, bláznili a užívali si plnými priehrštiami spoločné okamihy. Zorganizovali piknik na Havaji hneď v ten deň, ako Lara obhájila svoj doktorát s analytickej chémie na Parížskom Sorbonne. Priviedla aj svoju matku a oficiálne ju zoznámila so svojim manželom. Meggy nevychádzala z údivu, že je to práve Ryan. Kilian ich prekvapil tým, že priviedol Bonnie. James všetkých zabával svojim neopakovateľným humorom a "taktickými" poznámkami, Rúfus sa postaral o to, aby mali plný stôl dobrôt. Osameli s Ryanom, pretože Kilian odviedol Meggy, aj Bonnie. Hľadela na západ slnka, sediac v piesku a uvedomovala si, že ešte nikdy nebola taká šťastná. Odrazu sa jej čosi vzpriečilo v krku a vyhŕkli jej slzy. Ryan ju zozadu objal, akoby cítil jej vnútorné rozpoloženie. Vzdychla a oprela sa o neho.
"Bola to pekná oslava, troj-násobná doktorka Bradleyová." Zašepkal jej pri uchu.
"Áno to bola." Odvetila nostalgický a snažila sa potlačiť svoj roztrasený hlas.
"Stalo sa niečo?" Zašomral.
"Nie, len...bude mi to tu chýbať."
"Pri troche šťastia...ťa nenájdu, alebo...na teba zabudnú." Vyhŕkol s nádejou.
"Nezabudnú..." Zasmiala sa.
"Čo keby sme sa s nimi dohodli? Nejako ich...tvojho otca... presvedčili, že ti je lepšie na Zemi, v tomto storočí. Ak mu záleží na tvojom šťastí, mal by to pochopiť."
"Netuším na čom všetkom mu záleží, ale moje šťastie to zrejme nebude. Nechcem o ňom rozmýšľať. Ak ma chytia, zase im zdrhnem a je to. Prestane ich to baviť. Ide o niečo iné...vieš, za tri mesiace." Zmĺkla, lebo vzápätí, si rozmyslela to, čo chcela povedať.
"Čo bude za tri mesiace?"
"Nechaj to tak, zabudni, nič zvláštneho." Mlčal, ale jeho mlčanie vnímala, akoby kričal. Zafučala, vedela, že to bude musieť dokončiť, pretože Ryan to nenechá na pokoji.
"Musím odísť, na pár mesiacov." Priznala.
"Kam Lara? " Obrátil ju k sebe, aby videl jej oči a pátral v nich.
"Tam hore, mám tam nejakú prácu. Je to na deň-dva, ale tu zatiaľ prejde takmer pol roka."
"Aká je to práca?"
"Musím sa zúčastniť jedného lovu. Nie je to nič zločinecké, ani sa nejedná o zločinca, alebo niečo podobné. Je to lov zvieraťa. Sľúbila som to a nesmiem to odrieknuť. Ohrozil by sa tým mier medzi dvoma planétami...a...jednoducho, musím tam ísť. Dohodlo sa to pred tým, ako sme sa...zblížili. Nevyvlečiem sa z toho." Vysvetľovala roztržito. Vzdychol, ale iba ju k sebe pevnejšie privinul a mlčal.
"Bude to dlhých šesť mesiacov." Zašepkal.
"Ale to je až o tri mesiace agent Samers, dovtedy máme na seba more času. Teraz si idem zaplávať, zase vyloviť zopár perál a potom vám naložím, koľko sa do vás vmestí, agent!" so smiechom vyskočila, v behu so seba strhla tričko a skočila do mora. S úsmevom ju pozoroval, keď mu Rúfus priniesol pohár s limonádou. Pitný režim je veľmi dôležitý v takomto podnebí, upozornil ho a zase sa stratil za bralom, kde si zriadil provizórnu kuchyňu. James sa zaškeril a usalašil vedľa Ryana.
"Jedným slovom, je to maník." Kývol hlavou smerom ku "kuchyni".
"Pôjdeš s Larou na ten lov? Práve mi o tom povedala, budem spokojnejší, ak s ňou budeš."
"Pokiaľ sa plány nezmenia, pôjdem. S Larou sa dopĺňame, zvykli sme si pracovať ako team. S gravitáciou sme si poradili, aj určili o aký napalm sa jedná, máme kompletnú chemickú analýzu. Na totariánsky jed sme imúnny, myslím tým, Lara je imúnna, mne samozrejme žiaden jed neprekáža. Okrem marnaviánských kyselín, ale to je o inom. Takže tu by nemali byť komplikácie. Nejakú predstavu, ako ju uloviť, sme dali dokopy a..." Ryan vytreštil oči, tým zastavil príval Jamesových slov.
"Aký napalm?! O čom to hovoríš, čo to vlastne budete loviť?!" Priškrtené zo seba vysúkal. James sa na neho skúmavo zadíval.
"Čože ti to povedala Lara?" okúňavo vyzvedal.
"Povedala mi, že musíte ísť na lov, že sa sľúbila, aby sa neohrozil mier, medzi nejakými planétami. Pochopil som, že sa jedná o spoločenskú udalosť...lov...smotánka si zaloví, aby sa vylepšili vzťahy. Je to tak, nie?!" Takmer kričal.
"Ehmm...vlastne áno, bude to aj spoločenská udalosť. Budú tam oba zmierené národy...a..." Snažil sa vykľučkovať, ale keď zazrel Ryanov zúrivý pohľad, zmĺkol.
"Kruci! Lara ma zabije!" Zastonal James, keď sa mladík rozbehol po pláži, skmásal zo seba tričko, nasrdený ho šmaril na piesok a vrhol sa za dievčaťom do vĺn. James sledoval ich temperamentu hádku a radšej mlčal. Lara rozzúrená vy-trielila na pláž a natiahla na seba suché oblečenie.
"A ty! Niekedy mám sto chutí, vymazať niektoré súčasti tvojho systému!" zasyčala na Jamesa.
"Prepáč, pýtal sa, či pôjdem s tebou na lov...myslel som, že...to vie..." Zahanbene hlesol.
"Samozrejme, si mu zakázala mi to povedať!" vybuchol Ryan.
"Áno, pretože viem, ako reaguješ. Si úzkostlivý punktičkár. Nie som malé decko a nebudeš mi rozkazovať, čo smiem a čo nie! Už nikdy sa neopováž, mi niečo zakazovať!" skríkla.
"Som tvoj manžel, je prirodzené, že mám o teba obavy! Mám čo hovoriť do toho, aby moja manželka šla na nejakú planétu, kde je napalm...a nejaké jedy, loviť...čo to dočerta, vlastne idete loviť?!" rozčúlený skríkol.
"Nie je tam napalm, na tej planéte nie je napalm, ani žiaden jed!" odvrkla.
"Čo to idete loviť!" zreval panovačne a navliekal na seba suché prádlo.
"A nepoviem!" trucovito dupla nohou, ako malé rozčertené dievčatko. Ryan okamžite vyštartoval, ale neprekvapil ju. Prudko sa zohla, podvliekla a švihla nim cez seba. Odskočila.
"Na mňa nemáte agent Samers, tak si nezačínajte, lebo dostanete nakladačku!" Zasyčala. Nečakane jej pod-kopol nohy. Spadla do piesku a keď po nej skočil, aby ju dostal na lopatky, prudko vykopla nohami, takže ho od seba odrazila ako loptu. Z ležiacej polohy, švihom vyskočila na rovné nohy, akoby bola pružina a pripravila sa na boj. Stonajúc sa zvalil na pláž. Znechutene po ňom fľochla pohľadom, vzpriamila sa a nasadila časovač.
"Máte, čo ste chceli agent Samers! Protokol osem James. Idem domov. Odveď ho do hotela, keď si to všetko tak krásne posral. Ja sa idem ožrať, práve som sa totiž rozviedla!" zasyčala a zmizla v trhline. James pomohol na nohy nahnevanému manželovi.
"Si celý? To bol poriadny kopanec, myslím, že máš narazené rebrá. Napajedil si ju, ale to prejde, nevie sa dlho hnevať." Upokojoval ho a oprášil z neho piesok.
"Čo to idete loviť?" ticho zopakoval svoju otázku.
"Ehmm..jedno zviera...povie ti to sama, keď sa skľudní." Zmierlivo sa usmial.
"Je to veľké zviera?!" pokúšal.
"Väčšie a už to nechaj, nemôžem ti to povedať, mám zviazané ruky, protokol osem."
"Čo dočerta znamená, ten váš protokol osem. Nemôžeš to nejako obísť?"
"Nemôžem to obísť, som totiž počítač. Fungujem na jej hlasové pokyny. Identifikátor a prikázový riadok. Larin hlas mám v základnom príkazovom riadku. A protokol osem, je absolútne utajenie dát, zahľadenie stôp a mutačný program, rušička signálu, pokiaľ sa jedná o elektronickú hrozbu."
"Koľko máte takýchto protokolov?"
"Celkom tridsaťštyri a pätnásť kódovacích jazykov, prečo?"
"Čo je napríklad protokol ehmm...dvanásť?!"
"Magnetický blok, nič sa nedostane cez blok dnu, ani von. Tak poď, vrátim ťa do hotela. Zistím, či je vzduch čistý...keď vychladne, príde za tebou, neboj. A nemusíš sa báť. Neopije sa. Nepije totiž žiaden alkohol. Rúfus o chvíľu sa pre teba vrátim, pobaľ svoje rárohy, piknik skončil." Preriekol s úsmevom smerom k robotovi a otvoril trhlinu.

Doskočila v byte a zamierila priamo k baru. Našla domácu whisky a naliala si plný pohár.
"Na všetkých priveľmi starostlivých, protivných, bývalých manželov!" zasyčala s chladným úškrnom a vyprázdnila pohár.
"Fuj! To je ekrazit, vypáli mi to dieru do čriev...ale však je to v podstate jedno." Zaškerila sa a opäť si naliala. Po treťom pohári sa striasla a spustila pohár. Takmer okamžite pocítila účinky množstva alkoholu. Najskôr sa jej v žalúdku pálivý dojem zmenil na niečo príjemné, teplé, čo v nej vyvolalo vlnu veselosti.
"Čo to robíš Lara? Je to mimoriadne vysoká dávka alkoholu, mohol by u teba vyvolať otravu." Ozvalo sa z monitoru v obývačke.
"Hej?! Nuž tak pozeraj, chľascem!" zahundrala a potriasla hlavou. Začal sa jej rozmazávať pohľad.
"Ekrazit funguje..." pripito sa zaškerila a odopla náramok s prenosnou formou Jamesa.
"Lara, ja viem, že si veľmi nahnevaná...ale toto nie je riešenie. Nedávaj dole ten náramok, nedávaj ho dole. Stratíme kontakt, nebudem ťa môcť nájsť."
"Mlč James, som na teba poriadne napálená, tak nepokúšaj osud! Potrebujem byť sama, nechcem, aby si ma našiel...celkom sama!" Za-štikútala a rozchichotala sa. Takmer stratila rovnováhu, čo vyvolalo ďalšiu vlnu chichotu a otvorila trhlinu.
"Lara, kam ideš? Lara, neblázni...o chvíľu je tu moja druhá časť. Lara, nemôžeš ísť takáto von, sama." skríkol bezradne.
"Tak pozeraj, že môžem..." So smiechom roztopašne skočila do trhliny. Dopadla v Paríži. Bol to park pred klubom, kde chodievali s Kilianom. Neudržala sa na nohách a keď pristala na kolenách, rozosmiala sa. Všetko sa jej rozmazávalo a pokúsila sa vstať. Nakoniec sa jej to podarilo. Tackajúc sa chytila jedného zo stromov a vtedy jej prišlo nevoľno. Prv, ako vyvrátila alkohol, stihla iba zahrešiť. Držala sa toho stromu nekonečne dlho a opakovane zvracala.
"Fuj, už nebudem chľastať!" Zastonala a konečne sa jej žalúdok, ako tak upokojil. Zdalo sa jej, že tam strávila večnosť. Účinky alkoholu mierne pominuli, pretože sa jej všetko až tak veľmi nekrútilo. Po ďalšej hodine sa konečne odlepila od stromu a dokázala vykročiť bez toho, aby padala. Vošla do klubu a za-balansovala. Rýchle sa chytila steny. Ochrankár jej s úsmevom niečo povedal, ale keď na neho zagánila, pobral sa po svojom. Posadila sa za barový pult. Dunenie hudby v jej hlave vyvolalo trieštivú bolesť.
"Tak ti treba ty sprostaňa. Keď sa ožerieš kvôli chlapovi. Ešte že som to vytyčkovala, fakt by som sa priotrávila!" Zašomrala si popod nos. Objednala si silnú, dvojitú, čiernu kávu a citronádu. Sóda s citrónom, blahodarne zapôsobila na vykrútený žalúdok. Pomaly vypila kávu a uvedomila si, že sa pomaly začína vracať do normálu. Dokonca bolesť hlavy ustúpila a začala sa cítiť príjemne, takmer euforický. Ignorovala pokusy mladých mužov, ktorý sa pri nej často zastavovali.
"Lara?" ozvalo sa vedľa nej prekvapene. Pohliadla bokom.
"Ty si...ehmmm...Florenc, bratranec Kiliana.." Spoznala chlapca.
"Jasné, nevedel som, že si sa vrátila do Paríža. Počul som o doktoráte, gratulujem, tancuješ?"
"To nebude dobrý nápad. Ožrala som sa, ešte stále mám točky." Odvetila s úsmevom.
"Myslel som, že nepiješ." Prekvapene zvolal.
"Všetko je jeden krát, po prvý krát." Uškrnula sa.
"Prvý krát si sa napila? Tak si nechaj poradiť od odborníka na opice. Najlepšie je tancovať. Vypotíš ten chľast." Zažmurkal. Zasmiala sa a prijala podávanú ruku. Ocitli sa na parkete. Najskôr sa s ňou podlaha zase pohla. Florenc ju zachytil a pridržiaval, aby nestratila rovnováhu. Vnímala len bubny techno hudby a cítila, akoby udierali do rytmu s jej srdcom. Kdesi v nej vytryskla zase akási eufória. Prispôsobila sa rytmom a o chvíľu sa mihala v ošiali divokých techno basov. Mal pravdu, akoby sa alkohol vyplavoval cez pot z tela. Florenc sa na chvíľu ospravedlnil a nechal ju v kruhu svojich priateľov.

"Bratranec sorry, že ťa budím...je neskoro...ešte si nespal, to je dobre. Neviem, či ťa to zaujíma, napadlo ma, že možno áno...stretol som tvoju kamarátku Laru...a..."
"Kde je?" Zvolal prudko Kilian. James takmer vyskočil z kresla, na ktoré ho prinútil Kilian posadiť. Bezradne prešliapaval koberec u neho v obývačke, až kým vojak nestratil trpezlivosť a nevtisol ho do kresla. Zamieril, ako prvé sem. Dúfal, že ju tu nájde, ale nenašiel. Bonnie hľadela na svojho milenca v očakávaní. Prerušil rozhovor.
"Je v klube..a podľa všetkého do nemoty namazaná!"
"No, veď aj vypila okolo sedem decilitrov, päťdesiat percentného alkoholu, musí byť na mól. Poďme." Zvolal James.
"Ty sa vráť domov, je na teba napálená. Ak ťa uvidí, mohla by nám zdrhnúť. Kde ju potom budeme hľadať? Pôjdem a privediem ju." Navrhol Kilian.
"Ale...možno máš pravdu, je to najrozumnejšie. Ak sa ešte hnevá...nikdy nič takéto neurobila, naozaj sa na mňa nahnevala. Idem domov, pripravím všetko na detoxikáciu, bude jej poriadne zle. Čakám tam na vás." Porazenecký vzdychol a zmizol v trhline.
"Ideš so mnou Tinkie?"
"Nevolaj ma Tinkie, nie som žiadna Tinkerbell!" nahnevaná zvolala a pobrala sa k dverám.
"Nepaprč sa zlato, je to myslené ako kompliment, naozaj." Široko sa usmial a zobral ju okolo pliec.
"Páči sa mi to s tými krídlami. Dokážeš s nimi úžasné veci." Zašepkal jej dráždivo do ucha, až sa zapýrila.
"Myslela som, že ti moje krídla prekážajú." Nesmelo sa usmiala.
"Prekážalo mi na nich to, že som o nich nevedel. A prekáža mi, že si ma sprosté využila, ale to teraz nie je podstatné!" Zašomral a zamkol dvere zvnútra. Hneď nato otvoril trhlinu a podal jej ruku.
"Ideme Tinkie?"

Tancovala, akoby to bolo posledné, čo musí na svete urobiť. Uvedomila si, že ju niekto uchopil za rameno, ale jemným trhnutím sa vymanila. Keď ju ruka zovrela za pažu silnejšie, reagovala reflexívne. Hrubo ju uchopila, podvliekla sa a zvrtla. Neznáma ruka, akoby to očakávala, ju pustila, takže stratila rovnováhu. Bola by spadla, keby ju zase tá ruka nezachytila a nepritiahla k sebe.
"Ale no tak...." Ozvalo sa vyčítavo. Zodvihla hlavu a zajastrila.
"Jéj! Ahoj Kilian...kde si sa tu vzal...a...pozri, ja tancujem." Zaševelila s pri-hlúpym úsmevom.
"Vidím..." zasmial sa a viedol ju z parketu.
"Chcem ešte tancovať Kilian." Zakričala, aby prehlušila hudbu.
"Neskôr, teraz si na chvíľu oddýchneš." Upokojujúco sa usmial a viedol ju zo sály. S dôverou ho nasledovala.
"Ki...Kilian, myslím, že som sa ochľastala..." Za-štikútala.
"Naozaj? To by nikto nepovedal." Pobavene prehodil.
"Aha...Tinkerbell, aj ty si tu...nevystrkuj žihadlá, je tu veľa ľudí..." Zašepkala pripito a zase za-štikútala. Kilian sa nahlas rozosmial a zobral obe dievčatá okolo pása.
"No poďte, vy moje dve veľmi nezvyčajné spoločníčky."
"Kam ideme?" zaujímalo Laru.
"Ideme domov, James umiera od strachu, takmer mi vyšliapal dieru do koberca, ako pochodoval hore-dole."
"Nechcem ísť domov, chcem ešte tancovať." Zaprotestovala a začkala.
"Ak chceš tancovať, pustím ťa, a tancuj...ale ak nechceš ísť domov len preto, že sa hneváš, robíš chybu. Povedal mi, čo sa stalo. Nevedel o ničom, čo ste sa rozprávali. Snaží sa byť diskrétny a ponechať vám súkromie. Nešťastnou náhodou prezradil to o čom si myslel, že si povedala Ryanovi."
"Ani mi ho nespomínaj. Rozviedli sme sa!" zavrčala popudené. Kilian sa zasmial.
"Myslíš, že po každej hádke sa manželstvá rozvádzajú?"
"Nooo, po ka..každej asi nie...ale keď zbiješ svojho manžela, asi ťa už nebude chcieť." Pokrčila plecami a zatvárila sa skrúšene.
"Zbila si Ryana? Čo ťa to prosím ťa popadlo?" Nevychádzal z údivu.
"On si začal...je protivný, prehnané starostlivý, majetnícky, arogantný, bývalý manžel!" vyrapotala temperamentne a opäť začkala.
"Prečo sa s nim teda vídavaš, keď je taký protivný? Mne pripadá fajn." Vyslovil svoj názor a viedol ich cez ulicu smerom do parku.
"Vie byť aj fajn...niekedy...vlastne, my dvaja sa neznášame...vždy sme sa neznášali a robili si napriek."
"Prečo sa teda s nim schádzaš?" Zopakoval s úsmevom, pretože tušil odpoveď.
"Ani sama neviem...asi preto, že sa postavil pred sekeru, ktorá ma mala rozťať na polovicu...alebo sa kvôli mne nechal rozstrieľať, ako rešeto, bili ho a trápili...a..niekedy je milý...a priťahuje ma...no veď vieš, fyzický, ale väčšinou je protivný, prehnané starostlivý, majetnícky, bývalý manžel." Trucovito zopakovala. Kilian sa zasmial.
"Lara nechala by si sa týrať kvôli niekomu, na kom ti nezáleží?" položil jednoduchú otázku, práve keď vošli do parku. Vnímala nejaký pach, pach vzrušenia a nebezpečenstva, ktorý ju upozorňoval...prudko zastavila.
"Kilian, musíme vypadnúť...niečo..." Zasekla sa, lebo pocítila na krku drobné za-štípanie. Siahla si rukou na krk a prekvapená vytiahla malú šípku. Kilian sa zapotácal a sklátil. Vnímala mužov, ako sa k nim blížia a obkľučujú ich, ale nedokázala sa pohnúť. Bonnie klesla na zem, hneď nato stratila vedomie aj ona.

Komentáre 5

aknit11 dňa 15.12.2014 - 01:53

A teraz sa zosypú na moju hlavu hromy-blesky (giggle) za to ukončenie. Prezradím len, že Templa to nie je. Už sa mi oči zatvárajú, takže sa mi nedá písať. idem rýchle využiť, kým sa mi ešte chce spať :-)

tomicka dňa 15.12.2014 - 13:11

Jaj! To je zase koniec! Dufam, ze si sa aspon do ruzova vyspinkala :-) Teraz, aby som mala hlavu prevratenu a rozmyslala, ze kto ich to uniesol.
Inak velmi vydareny dielik. Pobavila som sa na opitej Lare, bola zlata a ako sa poklbcila s Ryanom. Raz darmo. Medzi nimi stale lietaju iskriska, takze ta sladka idylka im nemohla dlho vydrzat (giggle) Ale ma to stavu, to sa musi nechat.

Teraz nove info. Stale randime a uz sme sa presunuli do "osobnejsej" sfery :-) Tiez uz za sebou mame prve hadky, moj priatel jej totiz jemne majetnicky, ale nepobili sme sa ako Lara s Ryanom :-) zase sme sa udobrili.
Na pracovisku uz vsetci vedia, ze sme par a Thelma na mna gani a ohovara ma, ale nic si z toho nerobim. Uz nepracujeme spolu a mam vyssiu poziciu, ako ona, takze mi nemoze uskodit (zakerna striga je to) Babicka sa tesi, uz ma vidi pod cepcom a sem tam s nami vyrazi do ulic (na veceru) :-)

LanaSavara dňa 15.12.2014 - 21:21

Ankit a ja ze to je Templa :-) . Teraz premyslam co, kto to je. Asi nejaky najomny vrah zase, alebo... Tak medove tyzdne skoncili, ale ono keby bolo stale len sladko tiez by sa clovek zacal nudit (giggle)
Horim nedockavostou :-D

Tomicka podarene si to napisala.

aknit11 dňa 16.12.2014 - 07:45

Tomicka :-) (y)(y)(y) (heart)(heart)(heart)

nevetko dňa 16.12.2014 - 08:29

no moje nervy tak to je zasa koniec.(giggle) som velmo zvedavá čo za obludy to budú (giggle). Ach tý chlapi, stále to musia pototo. Ale ako tomicka vraví nemalo by to šťavu keby bolo stále len tutu mutu;-) . veď ty nám ešte spravíš romantický dielik;-) . Či ? Tomicka ty sa nezdáš radosť mi robíš . Na Thelmu sa kašli . Môj muž mi vždy vravel keď ma nejaká bosorka naštvala "kašli na ňu hrbaňu ". Som to preložila do slušnejšej formy .(giggle)