Skočiť na hlavný obsah

Lara 67

Pridal aknit11
dňa 20.12.2014 09:19

Systematický prehľadala pivnicu. Odkladala na bok veci, ktoré by sa im mohli zísť.
"Si si istá, že by sme mali opúšťať túto pivnicu? Čo ak nás tam čakajú oveľa desivejšie veci?"
"To je dosť možné, ale chcem sa odtiaľto dostať a verím, že ty tiež. Ak je tá hora miesto, odkiaľ je to možné, tak pôjdeme k nej. Vieš súradnice tvojho domova?"
"Samozrejme, ty nie?"
"Musím sa dostať za hranicu bezpečnostnej zóny a pred chvíľou si povedala, že ste v pohraničí. Od vás to je len kúsok...nemám pravdu?"
"Ale prečo? Ak vyjdeš z bezpečnostnej zóny, zomrieš."
"Nemusím ísť ďaleko, len kúsok." Upokojujúco sa usmiala na dievča.
"Ty nepoznáš súradnice Zahravie miesta, kam chceš ísť?"
"Jediné súradnice, ktoré poznám sú tieto...nedotýkaj sa tej fľaše, opatrne ju polož naspäť!" prísne rozkázala Sinahe. Poslúchla.
"Je to nebezpečné svinstvo, na nič nesiahaj...poberiem, čo treba a vypadneme. Koľko tu trvá deň? Noc bola nejaká krátka.
"To závisí od mesačných fáz. Teraz bude mať asi trinásť hodín...ako to, že si si zapamätala iba súradnice Sachrateri a pritom o nej nič nevieš? Nedávala si v remani pozor?"
"Nechodila som do remani." Pokrčila plecami a pokračovala v balení.
"Ty si nechodila do remani?!" vyhŕkla zaskočená.
"Veď ti vravím, nechcela som a môj ocko, moje rozhodnutie akceptoval."
"Môj ocko by mi to nedovolil...a možno má aj pravdu, keby som nechodila do remani nič o pustine Sachrateri, by som nevedela a už by som bola mŕtva."
"Tvoj ocko má pravdu, vzdelanie treba. Môj, ma vzdelával doma."
"Zrejme zanedbal geografiu a nevie toho veľa o galaktických krajoch, asi ste žili veľmi izolovane." Dodala pochybovačne.
"To je pravda, ale pripravil ma svojim spôsobom. Naučil ma pozerať sa na veci iným pohľadom...nie takým obyčajným...naučil ma vždy, za všetkým hľadať niečo viac, hľadať riešenie...hľadať podstatu, naučil ma ovládať svoj strach."
"To bolo od neho veľmi múdre, nás nikto také veci neučí."
"Učia vás všetko, čo potrebujete...tvoj ocko chce pre teba len to najlepšie."
"Môj ocko je zo mňa veľmi sklamaný...asi sa za mňa aj hanbí, robím mu starosti." Ticho zašepkala.
"Čo ťa to napadlo? Prečo by bol sklamaný..si milé, múdre dievča, z čoho by mal byť sklamaný?" Zamračene vyhŕkla Lara.
"Som zbabelec." Zašepkala ticho a sklonila hlavu.
"Preskočilo ti? Prežila si sama na Sachrateri dva dni a chceš mi povedať, že si zbabelec? Nie si zbabelec, si veľmi schopná, samostatná, statočná a múdra."
"Vždy som bola ustráchaná, nikdy som sa nepustila do potýčky, či bitky, radšej som vždy ustúpila."
"To nie je znakom zbabelosti, ale múdrosti...a nadradenosti, postaviť sa nad vec a povedať si, mňa žiaden hlupák nemôže uraziť. Nepovedz mi, že tvoj ocko chce, aby si sa bila a vyvolávala roztržky."
"Nie, samozrejme, že nie...ale tvrdí, že niekedy stojí zato bojovať."
"V tom mu tiež dávam za pravdu. Presne to si urobila. Prežila si, zabojovala o svoje prežitie." Spokojne sa na ňu usmiala. Sinaha vzdychla.
"Môj ocko má dve deti a obaja mu robíme starosti. Ja som veľmi tichá a môj brat zase veľmi divoký. Je presný opak mňa. Ocko sa na neho veľmi hneval. Vybral si ako skúšku dospelosti...chcel sa pridať k Noarkame."
"To je nejaká sekta, feťáci...alebo nejaký gang?" zaujalo Laru. Dievčina pokrútila hlavou.
"Niekedy hovoríš divné veci, nerozumiem ti...sú to ľudia, ktorý sa živia tým, že na objednávku zabíjajú, alebo lovia iných..."
"No tak to sa ani nedivím, že mu to robilo starosti, ako to dopadlo...rozmyslel si to?"
"Nie, šiel s nimi...ale vrátil sa a priznal, že také niečo nechce robiť, lebo je slaboch a nedokáže niekoho zabiť pre peniaze."
"Dúfam, že tvoj ocko to nepovažuje za slabosť?"
"Nie, práve naopak...vtedy môj brat zložil skúšku dospelosti. Mal zabiť nejaké dievča, ale hodil nôž zámerne tak, aby ju netrafil...nakoniec jej dal samhrián." Lara pri tom slove spozornela pripomenulo jej to toho mladíka s potlačou na tvári.
"Čo je ten samhrián?"
"Sviečka."
"Chce jej dať sviečku? Načo..." Nechápala. Sinaha netrpezlivo zacmukala.
"Sviečku života." Keď videla, že Lara na ňu nechápavo hľadí, vzdychla.
"Je to náš zákon...keď bude to dievča zomierať, príde a donesie jej sviečku." Vysvetlila.
"Nezdá sa vám to trochu morbídne? Asi by ma nasralo, keby som umierala a niekto by mi priniesol sviečku...ehmmm...dopredu. Sviečka sa páli až po smrti, či? Je to u vás nejako inak?"
"Nie, nerozumieš tomu, prinesie jej sviečku svojho života..."
"A čo s ňou má robiť, akože?" Lara sa zachechtala.
"Predĺži si tým svoj život...dokážeme vojsť do toho človeka a nechať v ňom náš život." Zagánila na dievča.
"To znamená, že keď budem umierať, príde ten niekto, vlezie do mňa a nechá svoj život pre mňa, aby som ja žila a on umrel namiesto mňa?!"
"Áno, tak nejako...je to život za život. To dievča ušetrilo jeho život a ochránilo ho...on jej dá svoj, keď sa ten jej, bude končiť."
"Ako to bude vedieť, no...že jej sviečka dohára?" Poetický sa vyjadrila.
"Vieme to, tak nejako to vieme..."
"A čo ak napríklad ten so sviečkou umrie skôr?"
"Tak je jeho dlh povinný splatiť jeho potomok, alebo niekto z rodiny, je to o cti.." Lara sa zachmúrila.
"Ak tomu správne rozumiem, ak umrie ten so sviečkou, jeho syn napríklad, mladý muž s malými deťmi, s rodinou príde a umrie namiesto toho dievčaťa." Sinaha vážne prikývla. Lara vytreštila oči.
"Dá sa to nejako vrátiť, zrušiť?!"
"No áno, ale prečo by to robila, dlhy treba platiť . Aj ja som tvojou dlžníčkou, ale nemôžem ti dať svoj samhrián, bez dovolenia ocka. Musí s tým súhlasiť, lebo nie som plnoletá."
"Nechcem tvoj samhrián!" zvolala prudko, rozčúlená.
"Prečo, nie som ťa hodná?" dievča urazene skrivilo tvár.
"Sinaha, nesprávne si ma pochopila. Si veľmi hodná...otázkou je, či som ja hodná tvojej obete. Niečo také by sa nemalo robiť. Aký potom ma zmysel, ak ti zachránim život, keď ti ho potom zoberiem?"
"Takto som nad tým neuvažovala, je to o vďačnosti."
"Ale tá sa dá vyjadriť aj úplne inak. Úprimným priateľstvom a úctou...toleranciou plusov, aj mínusov. Tak to má byť medzi priateľmi, nie?"
"Si zvláštna, ale vychádza z teba veľa múdrosti." Usmiala sa na ňu.
"Ešte otázočka a pôjdeme...má ten samhrián, aj nejaká iná rasa, alebo len vy?"
"Iba my..keď dosiahneš zrelosť a rodové znaky sa ukážu...zložíš skúšku dospelosti, tvoje oči získajú poznanie...vtedy máš právo darovať samhrián."
"Ehmm...tie rodové znaky, čo sa ukážu...vyzerá to, akoby si padla do tlačiarenského lisu? A to poznanie, čo získajú oči...vidieť vám, až do mozgu?!" Dievčina prekvapene zodvihla obočie.
"Niekedy rozprávaš naozaj divné veci. Pozri tieto fľaky, čo mám...už sa začali ukazovať, dospievam, postupne sa vyostria a ohraničia...a oči sa mi vyjasnia."
"Odprevadím ťa až k vám domov!" uzavrela Lara rýchlo."A nájdem jedného, nezodpovedného blázna, aby som mu vrátila jeho sviečku!" Dodala v duchu.
"Moji rodičia sa potešia. Uctia si ťa, pretože si ma ochránila..."
"Celkom určite nepohrdnem nejakým dobrým koláčikom a kúpeľom, keď k vám prídeme. To bude stačiť, na znak úcty...žiadne sviečky, alebo podobné blbiny...a potom, musím nájsť jedného mladíka..." Usmiala sa.
"Si skromná...a koho hľadáš, možno by som ti vedela pomôcť, stačí mi meno."
"Poznáš všetkých na vašej planéte?"
"Nie, ale dá sa poznať podľa mena, z ktorého je rodu a kde pobýva."
"Ách tak! To budeme riešiť až keď tam prídeme, najskôr musíme prejsť močariská Sachrateri..." Usmiala sa a zodvihla na chrbát ruksak v ktorom malo dievča pôvodne svoje veci. Vyšli von. Lara uviazala dievčaťu okolo pása lano.
"Ak by si začala tonúť...hlavne sa nezajajčí. Nesmieš sa hýbať, vytiahnem ťa, áno?"
"Ako vieš kam máme ísť, čo ak nás obe močarisko pochová."
"Nezmáraj sa nikdy s tými slovíčkami...čo ak, je hlúpy výraz. Navádza človeka k neschopnosti, pretože ho opantá jeho vlastná fantázia. Nejako si poradíme. Počuj, keby som začala tonúť ja, odrežeš sa...áno?" Podala jej malú dýku, ktorú zabrala, ako na ňu zaútočila.
"Nenechám ťa utopiť!" zvolala pobúrené.
"Ja si poradím...pozri, vidíš aká som zablatená? Po-tonula som, ale...dokážem sa dostať hore. Už som to urobila, ale musí sa za mnou močiar uzavrieť. Ty sa musíš odrezať. Dáš mi svoje slovo, že ak poviem odrezať...odrežeš sa?" Lara jej uprene hľadela do oči. Sinaha opatrne prikývla.
"Dobre, poďme. Nešliap nikam pomimo...iba tam, kde ja...sleduj moje stopy a drž sa aspoň meter za mnou."
"Ako vieš kam smieme a kam nie?" Spýtala sa po chvíli, ako nasledovala Laru.
"Sledujem farby tej zeminy...tam, kde je výraznejšie sfarbenie je vlhko, kde je bledšie a nejaké väčšie rastliny...potrebujú pod koreňmi zem...kde je zem, tam môžeme pošliapavať...a sú tu nejaké stopy zvierat. Zvieratá vycítia kam smú a kam nie...žijú tu." Postupovali opatrne ďalej a ďalej.
"Si unavená?" spýtala sa kdesi neskoro poobede. Dievčina prikývla.
"A som veľmi smädná...mali se vziať tie fľaše."
"Ver mi, v tých fľašiach nebolo nič na pitie."
"Ako vieš?"
"Jednu takú som kedysi dávno otvorila, takmer som umrela." Ticho vysvetlila a postupovala.
"Ešte chvíľu vydrž. Pozri tam vpredu, pred nami je nejaký les. Bude to ostrov...mohli by sme tam prenocovať a pri troche šťastia, tam bude aj nejaká voda."
"A ak prídu Orfézy?"
"Tak čo...už som ti vysvetlila, že sú to len nehmotné zakomplexované mátohy, ktoré ti nemôžu ublížiť, ak im to nedovolíš."
"Vyzerajú...desia ma."
"Aj mňa, ale zvládneme to." Pevným hlasom preriekla a povzbudivo sa na dievča usmiala.

Tajomník vtrhol do pracovne kráľa. Oči mu takmer vyliezli z jamôk.
"Je preč, však? A tento chaos so systémom, ma tiež na svedomí moja dcéra..." Tichým hlasom preriekol panovník.
"Je mi ľúto veličenstvo...Templa urobila, čo bolo v jej silách, ale nedokázali ju zadržať. Je príliš...ehmm..vynaliezavá a múdra."
"Čo ma do budúcnosti veľmi teší, avšak teraz mi to stvára nejednu vrásku. Padol niekto, zranenia?"
"Nie, výsosť...všetci sa tešia dobrému zdraviu...dvanásť vojakov je paralyzovaných, dvaja v bezvedomí. Avšak lady Synaxen potvrdila, že sa jedná len o uspávacie strely a paralýza je len minimálna a dočasná. O pár hodín odznie."
"Ako to urobila? Prehrajte mi záznam. Podarilo sa obnoviť pamäťový kanál a spätne nasnímať, čo sa odohrávalo?" Tajomník prikývol. Obaja sledovali zo záujmom záznam.
"Ako sa dostala k bezpečnostnému kódu sira Janusa?"
"On sám predpokladá, že ho pozorovala, keď ho zadával a zapamätala si číselný súhrn. V dvadsiatom prvom storočí majú o jej kódovacom talente, vysokú mienku...hlavne kryptografická komunita. Zostavila kódy, ktoré sme ani my, nedokázali rozlúštiť. Je naozaj veľmi múdra, výsosť."
"Hmm...všimnite si, kto by to povedal...má nejaké pulzné zariadenie v tej brošni. Zaujímavé a šikovné." Skonštatoval vládca.
"Vieme, kam skočila?"
"Nie výsosť. Princezná si upravila svoj časovač tak, že sa nedá stopovať. Má nejakú rušičku a kódovací systém, ktorý mení jej súradnice. Našťastie sir Janus stihol uzavrieť bezpečnostnú zónu magnetickým štítom a zablokoval časové obdobie."
"Takže sa nedostane z bezpečnostnej zóny...avšak to je, ako hľadať ihlu v kope sena."
"Okamžite sme povolali všetky zložky tajných služieb, zvedov, aj informátorov. Niet oblasti, kde sa nezačne hľadať."
"Okrem pohraničnej zóny...tam špehov nemáme." Zamyslene preriekol kráľ.
"Ehmm..áno...ale tak ďaleko sa hádam nedostane...teda, nepozná naše rozdelenie kvadrantov, ani systém zadeľovania súradníc."
"Ak ma pamäť neklame, v tom zázname, čo niekto pustil v celej bezpečnostnej zóne...navštívila pustinu Sachrateri, takže minimálne tieto súradnice pozná."
"Nikto by dobrovoľne nešiel do Sachrateri." Oponoval tajomník.
"Ak si uvedomíme, že princezná nie je taká typická, mladá dáma...ehmmm...niečo mi hovorí, že pôjde, práve tam. Máme tu nejakého vyslanca Marnaviánov?"
"Náhodou sa dnes ohlásil na spoločenskú návštevu sám, Marnaviánsky kráľ. Chcel som vás informovať, že som ho prizval na večeru."
"Nie je to nejako priveľa náhod? Ak je Noriana na jeho planéte a on sa objavil hneď potom, ako sme ju priviedli. Ak sa ospravedlní, bude nám to jasné. A treba brať do úvahy aj ten záznam. Sedela a rozprávala sa s nim ako so starým priateľom. Dokonca si ho doberala."
"Myslíte, že jej pomohol s útekom?"
"Nie, jednoznačne improvizovala, ale v kontakte sú...rozčuľuje ma, že vie o mojej dcére viac, ako ja. A udivuje ma, že ju dokázal vypátrať a naši najlepší, nie. To len upevnilo môj nepríjemný pocit zlyhania, pretože o nej skutočne vie, viac ako ktokoľvek z nás."
"Marnaviáni sú špecifický národ, výsosť. On cestuje sám, bez sprievodu, kedy chce a kam chce. Aj tak sa nikto neodváži mu skrížiť cestu. Vy..vzhľadom k protokolu a bezpečnosti, potrebujete so sebou sprievod a všetko sa musí časovo pripraviť a naplánovať."
"Niekedy mu závidím. Celkom Noriane rozumiem. Zvykla si na slobodu a neohraničené možnosti. Ide kam chce, kedy chce a robí si, čo chce. Tieto obmedzenia, protokol ...musí považovať za väzenie."
"Ehmm..bola vo väzení. Možno sme nemali..." Pomaly vyslovil svoj názor tajomník.
"Jednoznačne sme nemali. Myslel som, že skrotne, že trošku...vyvolalo to presne opačný efekt, presne, ako predpovedal sir Ian. Pochopil som to až potom, ako som uvidel ten záznam. Nabudúce ju privedú rovno ku mne. Teraz...pokúste sa kontaktovať Bena. Nebudeme čakať do večere. Tlačí nás čas. Ak je sám, môžete zariadiť neoficiálne stretnutie."
"Podľa bezpečnostnej služby, sú s nim dvaja spoločníci. Ubytovali sa v Pasnahatu."
"Ako inak, štvrť podsvetia...pozvite aj tých dvoch Marnaviánov."
"Nie sú to Marnaviáni, veličenstvo. Podľa všetkého jeden je pomocník a jeden je humanoidnej rasy."
"Odkedy si Marnaviáni potrpia na pomocníkov? A je s nim človek...to sa mi nechce veriť...máme jeho DNA záznam?"
"Zatiaľ ho počítač neidentifikoval, ale hľadá ďalej."
"Pripadá mi to podozrivé. Nezvyčajné...Ben je dosť komplikovaný tip a..človek s nim? Nie, to je nejaká chyba. Zariaďte nám stretnutie Silhan, okamžite."
"Ako rozkážete veličenstvo. Je tu ešte jedná vec. Ehmm...máme menší diplomatický konflikt so Sopariténmi." Kráľ prekvapene zodvihol obočie a zarazene počúval, ako mu tajomník vyrozprával situáciu, ktorá sa odohrala.
"Tak chlipný pre-potentný hňup?" usmial sa.
"Je podarená a myslím, že dosť výstižne klasifikovala princa. Mal som určité námietky voči ich výberu, ale nechával som to na princeznú a jej rozhodnutie. Keďže sa jednoznačne vyjadrila, že tento princ nevyhovuje, budeme trvať na pôvodnej dohode. Ak nenájdu princa...obávam sa, že sa tak skoro vnúčat nedočkám..."
"Desať rokov prejde ako voda, veličenstvo.. a je to veľmi múdry chlapec." S úsmevom poznamenal tajomník a s hlbokým úklonom vyšiel z kráľovskej pracovne.

Kilian chodil hore-dole po malej kutici, kde prespali. Bena povolali do paláca. Niečo sa dialo. Pociťoval zvláštny nepokoj vždy, keď pozrel von oblokom. Pripadal si, ako Alica v krajine zázrakov. James pokojne sedel na stoličke a sledoval očami Kiliana.
"Aktivovali magnetickú sieť, nedostaneme sa odtiaľto, až kým nebude de-aktivovaná." Hlesol zamyslene.
"Prečo by to robili?"
"Neviem, ale napadajú ma dve možnosti. Buď začala nejaká vojna, ale podľa pokojného správania okolia, je to nepravdepodobne, alebo druhá možnosť...Lara im zdrhla a chcú zabrániť, aby sa dostala z tohto storočia, či zóny." Mladík prekvapene zastavil.
"Myslíš, že sa jej to podarilo? Ale kam pôjde...nič tu nepozná."
"Hmmm...uvažujem o jednej veľmi nepríjemnej možnosti. Jediné súradnice, ktoré tu pozná...sú na Benovej planéte...presnejšie odvrátenej strane. To by vysvetľovalo, prečo ho tak náhle pozvali do paláca."
"Myslia si, že jej pomohol, alebo kvôli jeho domovu."
"Možno oboje, ale ak ma pamäť neklame, je to dosť nehostinná krajina. Aby tam mohli poslať vojakov, budú celkom určite potrebovať povolenie od Bena. To by mohol byť dôvod, prečo ho pozvali."
"Takže pôjdeme na Sachrateri. Tuším si spomínal, že my tam nemôžeme prežiť. Ako to urobíme?"
"Predpokladám, že Ben sa nám postará o ochranné obleky. No...je to územie nikoho. Zem bez zákona a navyše je plná všakovakých stvorení...potom sú tam hlboké močariska a pohyblivým blatom, potom..."
"Je mi jasné, pôjde nám o krk, ale to ide aj Lare, takže by sme sa za ňou mali ponáhľať. Dúfajme len, že je v poriadku."
"Poradí si, vždy si poradí." Hrdo poznamenal James. Asi po hodine sa Ben objavil. Predpoklady Jamesa sa splnili a panovník nehostinnej krajiny, okamžite zmizol, aby im zaobstaral obleky. Zároveň ich upozornil, že Templa je vyslaná do pustiny Sachrateri, aby našli princeznú a že bol nútený, na znak dobrej vôle a zachovanie priateľských vzťahov, dovoliť im vstup na jeho územie. Takže nemali času nazvyš, ale mali výhodu. Vedeli kam, presne Lara šla, o čom Templa nemala ani potuchy.

Komentáre 7

aknit11 dňa 20.12.2014 - 09:19

Tak zase kúsok. :-)

LanaSavara dňa 20.12.2014 - 19:29

Sikulka je to :-). Pekne sa nam to rozmotava a zamotava. Nemozem sa dockat kedy pridu na to kto je kto a ako budu reagovat na to. Dalsiemu cloveku sa nepaci nas ficur upoteny :-D, super.
Nakukam sem viac krat za den a manzel sa tomu smeje, ze preco som taka nedockava. Tak som mu to opisala : predstav si, ze citas uzasnu knihu a nemozes ju citat dalej, lebo cakas kym vytlacia dalsiu stranku (giggle)

tomicka dňa 21.12.2014 - 08:40

No to som teda zvedava, kde sa stretnu :-) A do pustiny ide aj Templa. Tak to bude nahanacka o cas :-O Netrpezlivo ocakavam dalsi dielik :-)

aknit11 dňa 24.12.2014 - 08:36

Krásne sviatky dievčatá vám prajem, hlavne zdravíčko, aby sme mali a ostatné bude :-)

LanaSavara dňa 24.12.2014 - 12:18

:-) dakujeme Ankit :-)
Zelam pokojne a radostne prezitie Vianocnych sviatkov. Zdravia, stastia a pozehnania

tomicka dňa 26.12.2014 - 08:48

Dievcence aj odo mna. Krasne sviatky, vela zdravia a stastia, nech sa splnia vsetky predsavzatia, ktore ste si vytycili. Aknit pre teba vela napadov a mnoho, mnoho pismenok tak ako doteraz :-)

nevetko dňa 26.12.2014 - 16:44

aj ja sa pridávam krásne Vianoce a veru to zdravíčko Vám prajem to je najpotrebnejšie (hug)