Skočiť na hlavný obsah

Lara 7

Pridal aknit11
dňa 01.05.2014 01:15

"Vstavajte agent!" Podrmala ho. Namáhavo otvoril oči a rozospatý sa posadil.
"Zavraždili ste v noci niekoho?" Kyslo sa spýtala.
"Čo?" Vyvaľoval na ňu nechápavé oči.
"Stôl vyzerá, že ste niekoho zavraždili, tak ak áno...aby sme upratali mŕtvolu." Vyškierajúc sa podpichla a hodila mu jeho oblečenie. Ryan sa zasmial.
"Nevynecháš ani jednú jedinkú príležitosť, aby si mi nevytkla, že som neschopný? Ehm...Snažil som sa, ale tie zajace sa rozhodli, že si ponechajú svoju kožušinu a ja som ich ani za svet nedokázal presvedčiť o opaku." Smejúc siahol po odeve.
"Zrejme ste na kriminalistike podrobne študovali "modus operandi" Jacka Rozparovača." Zachichotala sa.
"A nemôžem si nechať ujsť príležitosť, keď sa vrátime...na druhej strane budete mať navrch vy...takže..." Pokrčila plecami.
"Oblečte sa...ideme na ryby..." Prikázala mu, prehodila si luk aj s tulcom cez seba a zmizla vonku. Všimol si krajec chleba s maslom a marmeládou na stole. Pohár mlieka a v kúte umývadlo plné vody na stoličke, s plateným uterákom. Rýchle sa umyl, vypil mlieko a s krajcom chleba v ruke vyšiel z domu. Kritický si ho premerala.
"To trvalo, už som myslela, že vás pôjdem vyduriť lukom." Odlepila sa od stromu, podala mu improvizovanú udicu.
"Rybárčenie je tu dovolené?" Spýtal sa prezieravo.
"Ak vás nechytia, tak áno..." Uškrnula sa, keď už už otváral ústa na protest.
"Mám dovolenie od zemana, spýtala som sa..." Predbehla ho a vykročila.
"Už ti niekto povedal, že si poriadne odporná, svojhlavá a panovačná Xantipa?!" Spýtal sa rozhorčene a pobehol, aby ju dostihol.
"Počúvam to často." Mávla bezstarostne rukou.
"Á?! Nič ti to nehovorí? O zmene správania a tak?"
"Prečo by malo? Sú to ľudia na ktorých mi nezáleží..."
"Ďakujem za raňajky." Zmenil tému. Z boku si ho premerala, nekomentovala to, ani nezastavila. Priviedla ho k jazeru.
"Ak chcete, môžete sa tam v tôni tých vŕb okúpať. Nebudem sa pozerať..." Zadrapila so smiechom, keď videla jeho nedôverčivý pohľad, ktorým ju obdaril. S hundranim sa pobral k smutným vrbinám, ktorých koruny siahali až k hladine. Obrátila sa mu chrbtom a pozorne hľadela na mäkkú pôdu na brehu jazera. Našla veľkú dážďovku a napichla ju na provizórny drevený háčik, ktorý pred tým zastrúhala dýkou. Rozohnala sa udicou. Vedela, že jazero je plné pstruhov, aj kaprov. Tučná dážďovka je pre ryby chutné sústo, hlavne pre dravé ryby. Keď sa vrátil, pitvala dva pstruhy.
"No teda?!...Je niečo, čo nevieš robiť?" Prekvapene zvolal a voda mu ešte stekala z vlasov. Spôsobilo jej to akýsi záchvev v jej vnútre. Predstavila si... Znechutená zaprskala, sama nad sebou.
"Buďte ticho, vyplašíte ryby!" zahriakla ho. Zagánil na ňu a uchopil druhú udicu. Odišiel od nej asi na päťdesiat metrov. Podobne ako ona, našiel návnadu a skúseným pohybom sa rozohnal udicou. S úsmevom mu kývla a zdvihla hore palec. Široko sa usmial a Lara si uvedomila, že je ešte príťažlivejší s úsmevom na tvári. V duchu si ponadávala do pubertálnych hlupaní a sústredila sa na ryby. O dve hodiny sa vracali naspäť. Obaja spokojný. Rybolov sa im vydaril.
"Lara koľko času prešlo, ako se sa premiestnili?" Zvedavo sa spýtal. Najskôr neodpovedala, akoby zvažovala, čo povedať a čo nie.
"Necelé tri hodiny." Prekvapením sa zastavil.
"To znamená, že...hodina tam je celý deň tu?! Ako je to možné? " Nevychádzal z údivu.
"Neviem, ale je to tak...nato som ešte neprišla, ale prídem.." Dodala zanietene. Zasmial sa.
"Vôbec o tom nepochybujem...kto ťa priviedol ku kvantovej fyzike?"
"Ako hovorí môj otec...krv nie je voda, tieto vlohy sa asi dedia...viedol ma k tomu on, ale koľko si pamätám, vždy ma to priťahovalo a vždy mi to pripadalo jednoduché."
"Nie je to práve najľahší odbor...ako to funguje?"
"Časopriestor, musíte ho vedieť vyrátať a trafiť sa..." Uškrnula sa.
"Prečo sme tu skončili? Nevedela si, kde sme vypadli, však?"
"Časovač sa zasekol, nevedela som, kam nás prenesie...až keď som videla ten balvan...Časovač ma históriu, zabudovanú pamäť, dokáže vás premiestniť na miesta v pamäti, alebo si nastavíte nové súradnice. Stalo sa to všetko veľmi rýchlo, nebol čas...jednoducho som skočila do časovej trhliny a nevedela som, kde ma vypľuje...mohlo to byť aj horšie...mohlo ma to švacnúť do obdobia spodnej kriedy medzi raptorexy, alebo do plynovej komory, počas druhovej svetovej..." Vystrúhala grimasu.
"Takže sa dá dostať úplne všade, je to prevratný geniálny objav...vieš si predstaviť možnosti využitia?" Nadšený zvolal.
"Viem si predstaviť, čo by sa stalo...a preto sa to nikdy nedostane na verejnosť.."
"Čo to hovoríš! Nemôžete predsa zatajiť taký neuveriteľný objav...dá sa objasniť história, ľudia našej doby by mohli byť svedkami rôznych historických udalosti...a.." Zarazil sa, keď na neho zagánila.
"Áno viem, predstavte si, ako sa tu preženie horda turistov a odhadzujú tu odpadky, plastové fľaše a čo ja viem, čo ešte..nesmieme zasahovať do minulosti. Kto vie, čo by sa stalo...čo myslíte, prečo som vám kázala prezliecť a nechať pištoľ na mieste prechodu?...viete si predstaviť tých chudákov miestnych, keby sa tu objavili vedecké teamy a začali by robiť svoj výskum...prvé pravidlo...nič nemeniť, iba sa prispôsobiť, používať iba veci prislúchajúce časovému obdobiu!" Rozčúlená vysvetľovala.
"Na to som nepomyslel...aké je druhé pravidlo? No...povedala si prvé, takže musí byť aj druhé..."
"To čo je mŕtve, mŕtvym ostane...smrť sa nedá oklamať. Takže musíme prežiť. Pretože ak umrieme tu, umrieme aj na druhej strane."
"Ako to myslíš?"
"Tak ako som povedala...Vzala som odtiaľto Erika. Utopil sa. Preniesla som ho už mŕtveho a na druhej strane bol nažive...ale len pár dní, otec ma varoval, aby som to nerobila, ale...jednoducho umriete! Aj ak by sa neutopil...ehmm...umrel by aj tak. Umrel už pred osemsto rokmi...Hocikto odtiaľto, kto by s nami prešiel, aj keď živý...na druhej strane by umrel, pretože umrel už dávno..."
"Prečo musíme čakať tých šestnásť dní? To je na druhej strane časovej trhliny len šestnásť hodín?"
"Áno, časovač má v sebe bezpečnostnú poistku. Vyráta, kedy je bezpečné zase prechádzať...myslím pre nás...Môžem ho otvoriť hocikedy, ale naše telo by nemuselo vydržať výšku žiarenia..Je to ako čierna diera...Tu vleziete a úplne inde vyleziete, ale ...je to silné spektrum energií a ionizačných žiarení...nemuseli by sme to vydržať."
"Tak preto si mala chorobu z ožiarenia..aj ja budem ožiarený?" Prikývla. Zamračil sa.
"To je veľmi nebezpečná vec o pár rokov obaja môžeme mať rakovinu..." Zamrmlal nespokojný.
"Nebojte sa, dostali ste protilátku...Je zdokonalená. Tie pred tým...reakcie boli veľmi silné, takmer na hranici smrti, teraz bude reakcia úplne minimálna a po dvoch, alebo troch dávkach, už nebude potrebné ju podávať. Telo sa stane imúnnym na žiarenie."
"To je ďalší prevratný objav. Predstav si ľudí po rádioterapií...nemali by reakcie z ožiarenia, ani ľudia, ktorý pracujú s rádioaktívnym materiálom..."
"Áno a ako prvé nás odpália, či inak zlikvidujú výrobcovia zbraní."
"Ako to myslíš?"
"Ľahko, veď nukleárne zbrane by prestali byť hrozbou pre ľudstvo...myslím, nemali by žiaden efekt, okrem tepelnej sily a tlakovej vlny, ako každá iná bomba...tá protilátka zabraňuje štiepeniu nuklidných jadier...neutralizuje ich a telo ich vylúči. Veľké mocnosti sa držia v šachu pomocou nukleárnych zbraní. Keby hocikto z nich získal tú protilátku...mali by veľkú prevahu...Nič z tohoto sa nesmie dostať von. Ľudstvo na to ešte nie je pripravené." Už miernejšie vysvetľovala.
"Bola si aj v budúcnosti?" Radoznalo vyzvedal.
"Nie, je to ...ešte sme to nedoriešili. Je tu niekoľko sporných bodov. Hlavne nesmiete stretnúť sám seba..." Upieral na ňu dychtivé oči.
"Mohlo by prísť k molekulárnemu zmiešaniu, k masívnej mutáciu génov a zmene molekulárnej štruktúry...to znamená, že by ste sa mohli vrátiť naspäť so štyrmi rukami, alebo dvoma hlavami..."
"Ale to len v prípade, že...stretneš samú seba, alebo?"
"Áno...mohlo by sa to stať aj v blízkej minulosti, lenže tu je výhoda, že sa dokážete vyhnúť sám sebe, ale v budúcnosti...neviete,kedy na seba môžete naraziť...a ak skočíte príliš dopredu...ehmm...ešte som nedokázala odhadnúť časové zmeny...tu je jeden deň u nás hodina, takže v budúcnosti by to mohlo znamenať niečo opačne...a...ak ste už mŕtvy...myslím pôjdete sto, dvesto, tisíc rokov dopredu...ehmm...ak tam pre nás čas plynie rýchlejšie, tak sa podľa toho nestihnete vrátiť včas, ale to sú ešte len teórie, musím to všetko prepočítať...v každom prípade umriete tak, či tak..pretože tak, ako títo ľudia tu, sú pre nás dávno mŕtvy, tak sme my mŕtvy, pre tamtých o tisíc rokov..."
"Hmhm...určite sa budeš pokúšať sa tam dostať. Dobre, mám ešte ďalšie otázky, ohľadne tvojho otca...ja viem, že o tom nechceš hovoriť, ale ja to potrebujem vedieť. Prečo sa taký múdry človek dal na niečo také? Prečo banka? Čo mu to prišlo na rozum?"
"Potreboval rýchle veľkú sumu peňazí. Nechcel, aby sa niekomu niečo stalo. Potreboval nakúpiť látky na protilátku a na zdokonalenie nového modelu časovača..a...jednoducho myslel, že keď si tie peniaze "požičia"...Nemyslel na komplikácie, jednoducho ho hnala jeho túžba po zdokonalení protilátky, aby sme už nemali reakcie, aby sme boli imúnny...Ja viem, že to nie je riešenie, ani ospravedlnenie, ale aspoň mu teraz, keď ste tu...porozumiete mu."
"Prečo si mi to teraz všetko povedala? Doteraz si zaryto mlčala." Zastavil sa a podozrievavo sa na ňu zadíval.
"Plánuješ ma tu nechať, však?!"
"Ste paranoidný agent! Keby som chcela, aby ste umreli, už by sa tak stalo, ak si dobre pamätáte!" Odvrkla mu popudlivo.
"Podozrievavosť je moje remeslo...prečo teda? Prečo si mi to všetko povedala?"
"Pretože si na nič nebudete pamätať." Priznala ticho.
"Čo?!"
"Ste hluchý?! Nebudete si to pamätať!" Odvrkla.
"Prečo by som si to nepamätal? Myslíš, že sa dá niečo takéto zabudnúť?" Nechápavo vyhŕkol.
"Je to prechod cez časovú trhlinu. Váš mozog...ehmm...zmenu tých elektromagnetických polí vníma veľmi citlivo...a...nestihne všetko registrovať. Tak sa vypne, ako obranná reakcia...Nebudete si to pamätať."
"Ako to,že si to pamätáš ty?" Opäť podozrievavo dorážal.
"Pretože na každú túto nepríjemnú reakciu...pripravili sme sa s ockom veľmi dobre...máme aj na to preparát..."
"Podáš mi ho?"
"Nie, pretože ho nemám so sebou..." odvrkla.
"Spomeniem si nato niekedy?"
"Pochybujem, ak aj niečo...v podvedomí nejaké útržky...ale budete to považovať za sny..." Pokrčila plecami. Nahnevane vošiel do dnu.
"Vedela si od začiatku, že si to nebudem pamätať! A predsa si mi nechcela nič vysvetliť! Nechala si ma tápať v tme, prečo?!" zaútočil rozčúlený. Nevšímala si ho a podišla k hlinenej nádobe, kde vložila tri ryby. S ostatnými vyšla von.
"Kam zase dočerta, ideš?!" Zavrčal za ňou.
"Idem ku kováčovi. Vymením tie ryby za jedlo a šípy..." Odvrkla a stratila sa medzi malými drevenicami. Hlavou sa jej premietali zmätené myšlienky. Takmer ľutovala, že bude musieť podať Ryanovi "zmizík", ako to s otcom volali. Vymaže mu tým pamäť. Klamala ho, že si nebude nič pamätať. To ona sa postará o to, aby si na nič nespomínal. Bolo to bezpečnostné opatrenie. Nemohla dovoliť, aby vyšla na povrch pravda.

Komentáre 8

aknit11 dňa 01.05.2014 - 01:16

Nevetko tuším nemôžeš spať :-) vidím ťa na lište. :-) Dnes len kúsok.

nevetko dňa 01.05.2014 - 09:10

a on ten zmizík nedostane celí a bude si niečo pamätať:-) .A mne sa zasa bude rozum celí deň pásť ako to bude pokračovať (giggle). aknit veru bola som hore ale nie dlho čakala som moju madam bola pozrieť na zábave . Chvála Bohu nebola dlho .

LanaSavara dňa 01.05.2014 - 20:49

tiez dufam, ze si bude nieco pamatat . Mozno to bude v jedle, to vyvracia / ake romanticke :-) / a preto si to bude pamatat :-D . Som to ja ale sikulka :-D . Nasa Ankit to pekne este zamota a mne sa mozgove zavity budu motat od tolkeho premyslania ako to len bude dalej :-)

tomicka dňa 04.05.2014 - 12:45

Veru,veru mohol by si pamatat :-) to by bolo dobre. Vratia sa a on sa jej zacne dvorit. Len je problem, co ma v nasej dobe len patnast, este sa nacaka (giggle) Az dneska som sa dostala k pc, mali sme nejaky vypadok siete. Tak som uz netrpezlivo cakala. V pondelok nastupujem na nove miesto. Tak mi drzte palce dievcence.

aknit11 dňa 04.05.2014 - 21:33

Držíme Tomicka (heart)(heart)(heart)

aknit11 dňa 04.05.2014 - 21:39

Držíme Tomicka (heart)(heart)(heart) ako to povedala Nevetko? Aj na mužových nohách? (giggle)(giggle)(giggle) to bol perfektný hlod :-)

nevetko dňa 05.05.2014 - 11:00

veru držím aj ja Tomicka aj na tých nohách :D (heart)(heart)

LanaSavara dňa 05.05.2014 - 21:04

Drzime Tomicka