Skočiť na hlavný obsah

Lara 72

Pridal aknit11
dňa 27.01.2015 03:30

"Mňa teda vôbec nie, nikdy som nebol priekopník. Ako som spomínal, čokoľvek sem preliezlo... ehmm... nebolo to nič príjemného". Ukončil Ben.
"Dobre, je čas na spanie. Rúfus vám pripraví hosťovskú izbu. Ja si ešte odskočím". Tajomne sa usmiala.
"Predpokladám, že chceš navštíviť svojho manžela. Je doma a v kľudovom režime". Spokojne ju informoval James. Široko sa zazubila a zodvihla hore palec.
"Ja sa rozlúčim výsosť. Zajtra sa zastavím, aby sme si dohodli podrobnosti ohľadne totariánského problému. A medzitým rozšírim tu klebetu, ohľadne Kiliána. Požiadam našich vedcov, aby prispôsobili štíty. Upravia ich vrstvou olova, so zrkadlovým efektom. Ďakujem za večeru, výsosť".
"Nech vám padne na úžitok, Ben. Veľmi vám ďakujem za záchrannú misiu". Milo sa usmiala.
"No, keď vezmeme do úvahy, že ste sa vlastne zachránili sama... ", pokrčil plecami, uklonil sa a zmizol v trhline.
"Ja tiež pôjdem domov". Skonštatoval bratranec, cmukol ju na líce a prešiel trhlinou. Rýchle sa osprchovala a prezliekla z vojenskej kombinézy.
"Zadal so súradnice a prehltni tabletku". Upozornil ju prezieravo James a neodtŕhal oči od sledovania najnovších správ.
"James, ďakujem ti za všetko. Mrzí ma, že som na teba tak vyletela. Tisíc krát som to oľutovala. Bála som sa, že ťa nikdy viac neuvidím". Ticho previnilo zašepkala. Tentokrát odtrhol oči od monitora.
"To je v poriadku Lara. Som zato rovnako zodpovedný. Urobil som chybu, čo ma dosť deprimuje. Som výkonný počítač, nemalo by sa mi stať, že neakceptujem príkazový riadok. Mal som podobné pocity. Aj keď som počítač, teda...asi to boli len tie simulácie, ale vyzeralo to autentický. Niekedy ma to oklame a myslím, že tie emócie, sú skutočné."
"Zvláštne, všimol si si, že sa neustále rozvíjaš a niekedy to naozaj vyzerá, akoby... viem, je to šialené. Už mlčím." Stíchla, keď na ňu vrhol pochybovačný pohľad.
"Len pokračuj. Sám som z toho, totiž mimo. Pripadá ti to, ako skutočné?" prikývla.
"Vieme obaja, že to nie je reálne, ale poviem ti, že ten strach a panika. Vyzeralo to naozaj autentický. Niečo ma vo vnútri zvieralo, akoby... neviem to definovať."
"Ako strach? Aspoň vieš, ako je nám ľuďom. Aj keď je to proti logike. Nedokážem si to vysvetliť, nemám rada výraz nemožné, ale v tomto prípade, je dosť výstižný. Možno by sme nato mohli prísť. Jednoducho ti vypneme tie simulácie a uvidíme, čo sa bude diať. Možno sa nič nestane a ty budeš reagovať, ako počítač... a možno si nejaká vyvinutá forma umelej inteligencie. Nič iné ma totiž nenapadá. Pravdu povediac, tá možnosť sa mi mimoriadne pozdáva, ale to uvidíme, až keď to vyskúšame".
"Dobre, bež teraz za svojim manželom. Ja sa zatiaľ pozriem na to chemické zloženie absorbéru, ak chceš, samozrejme." Navrhol jemne, iba prikývla.
"Tak bež, nehádaj sa a hlavne ho nebi! Som si istý, že to manželia, nepovažujú na manželkách za príťažlivé." Zaškeril sa na jej kajúcnom výraze.
"Neboj sa, bude celý happy, že ťa vidí. Nebude sa hnevať." Podpichol, keď si všimol jej váhanie.
"Nebojím sa!" zahundrala a otvorila trhlinu. Potichu doskočila, priamo pred jeho posteľou.
"Ja toho Jamesa zaškrtím! Dobre, že ma nestrčil priamo do postele." Zahundrala si popod nos. Chcela sa pohnúť k posteli, ale niečo ju zastavilo. Videla ho v tme. Pokojne spal... uvoľnený, mužne krásny. Už sa zmieril s tým, že jej niet...ak ho teraz prebudí a všetko začne od začiatku... zovrelo jej hrdlo. Hlavou jej preleteli slová lovca pokladov. Tridsať skupín zabijakov a lovcov sa vydalo, aby ulovilo jej hlavu. Ryan pri nej bude v neustálom ohrození. Chvíľu sama so sebou bojovala, potom otvorila trhlinu.
"Dúfam, že budeš šťastný Ryan, veľmi by som ti to želala." Zašepkala nežne a zmizla. Hneď ako vyšla, zamierila do spálne. Na chodbe stretla Jamesa.
"Ty čo tu robíš, počul som ťa, ale myslel som, že...čo sa stalo?" prešiel po nej očami, ale ona ho s kamennou tvárou obišla a pobrala sa do izby.
"Nič, čoby!" priškrtené odvrkla a zvalila sa do postele.
"Však ty si ho zmlátila?!" dobiedzajúc, vošiel za ňou.
"Nie, nezmlátila som ho. Nechaj ma, chcem spať." Chladne, zhrubnutým hlasom zavelila. Chvíľu ju uprene pozoroval.
"Pustím ti nejakú hudbu na upokojenie?"
"To by bolo fajn, si milý, ďakujem." Zašepkala a obrátila sa mu chrbtom, pretože ju city zradili a slzy vytryskli z očí. Vyšiel. Počul ju plakať, ale nechal ju osamote. Až keď stíchla, objavil sa na monitore v jej spálni.
"Nedala by si si šálku horúceho čaju?" ticho ponúkol.
"Nemám chrípku, James." Zamumlala, smrknúc.
"Ja viem...ale netuším, ako začať rozhovor. Už ho nesiem!" dodal rýchlo, aby neodmietla. Dvere sa otvorili a naozaj jej podal pariacu tekutinu. Posadila sa a bez protestov uchopila šálku. Ruka ju za-trhala, takže skoro vypustila hrnček. Sykla a zmraštila tvár.
"Mala si skočiť do dvanástky."
"Ráno, teraz sa potrebujem vyspať. Už ani neviem, kedy som spala naposledy." Uvelebil sa na stoličku a trpezlivo čakal, kým chlipkala čaj.
"Nič sa nestalo James. Ani som ho nezobudila." Nekomentoval to, len vyčkával, čo sa z toho vyvinie.
"Videla som ho, ako tam pokojne, uvoľnené spí. Zmieril sa s tým, že ma niet. Načo to zase začínať od začiatku? Skôr, alebo neskôr by nás niekto vymákol. Nechcem, aby sa mu niečo stalo. Príliš mi na ňom záleží, aby som niesla bremeno zodpovednosti za jeho smrť. Keď sa to stalo s Ianom...takmer ma to zložilo. Videla som už umierať priveľa ľudí, priateľov...nechcem...aby...kašli nato! Je to ukončené a hotovo."
"Ako vieš, že sa s tým zmieril? Ako vieš, že nechce začať od začiatku. Kde je napísané, žeby ste si neporadili s nepriateľmi, spoločne?"
"Ty ma vôbec nepočúvaš! "My", neexistuje. Ja budem musieť odísť a čím dlhšie budeme spolu, tým ťažšie to bude. Takto si myslí, že sa nikdy nevrátim. Je to tak lepšie."
"Nebudem ti do toho zasahovať, ale viem, že si bola oveľa šťastnejšia, keď ste sa stretávali."
"Dostanem sa z toho. Bolo to fajn, ale je to za mnou. Chvíľu som sama- seba presviedčala, žeby to mohlo fungovať. Nie je to správne. Nefungovalo by to. Je lepšie, keď pôjde svojim životom ďalej, bezo mňa."
"To zase presviedčaš seba, alebo?" podpichol. Unavená vzdychla.
"Asi seba. Jeden čas som si zmyslela, že Ryan je stratený Sopariténsky princ. Nie je. Pracovala len moja bujná fantázia, pretože som to tak chcela." James sa zamračil.
"Čo ťa k tomu viedlo?"
"Ako som povedala, fantázia. Pripomínal mi princa Theroxa. Podobal sa na neho, alebo som to len tak chcela vidieť. Dokonca som zobrala od princa vreckovku, aby som porovnala DNA. Hlúposť, že? Jednoducho som si veľmi želala, aby to tak bolo."
"DNA sa nezhodovalo?"
"Vreckovka sa rozpadla v bahne."
"Takže sa to nevylúčilo, ale ani nepotvrdilo. Mohli by sme zohnať DNA a urobiť test. Aspoň by si si bola na istom." Povzbudivo s nádejou predložil.
"Je to blbosť, James. Pracovala len moja fantázia, nič viac...a teraz už choď, chcem sa vyspať.
Ráno, ako prvé zablúdila do dvanásteho storočia. Ruka sa okamžite scelila. Skontrolovala senzory, ale nič nové nezaznamenali. Odtiaľ sa vybrala za matkou. Tá ju natešená privítala. Strávili spolu celé doobedie a Meggy jej ukazovala najnovšiu kolekciu, ktorú takmer dokončila. Lara uznanlivo skonštatovala, že kolekcia večerných šiat je exkluzívna. Naobedovali sa a Lara sa vrátila do laboratória. Znovu a znovu prepočítavala dráhu letu draka, čas rozstreku, aj plochu, ktorú zasiahne na jeden nádych. Podrobne preskúmala absorbér, ale nič, čoby sa nachádzalo na Zemi nepripomínalo chemickú zlúčeninu, ktorá tak masívne absorbovala vlhkosť. Zaznamenávala na mape planéty okruh, v ktorom sa dračica pohybovala. Zo skladu priniesla napalm s prímesou sodíka a na-simulovala v ohňu-vzdornom digestore vlhkosť planéty. Použila zápalnú látku a zároveň aj absorbér, aby vytiahol vlhkosť z prostredia, zároveň odsávala vzduch. Zmes sa takmer okamžite uhasila. Neskôr urobila ďalší test, aby zistila, koľko je schopné, to minimálne množstvo absorbéru vo "féne", odsať vlhkosti. Nakreslila si podrobný plán dráhy draka a prepočítala, koľko chemickej zlúčeniny bude potrebné, vzhľadom k vlhkosti prostredia. Priniesla svoj luk aj šípy. Vybrúsila sklo do hrotov, takže získala presnú kópiu kovových špicov. Zamenila ich za kovové hroty šípov. Vyrobila jednoduchý nárazník, premostila ho so skleneným valcom s piestom, ktorý nárazom vstrekne uspávaciu tekutinu. Malý mechanizmus zabudovala na šíp. Používala len prírodný materiál a sklo. Prepočítala váhu, dráhu letu a prispôsobila všetko gravitácií planéty. Vyvážila šípy a vycentrovala luk. Brúsila ďalšie špice, keď ju našiel Kilián a takmer vzápätí sa objavil aj Ben.
"Ahoj chlapci, poďte sem, niečo vám ukážem." Zložila si ochrannú masku a vypla brusný kotúč. Privolala ich rukou k monitoru.
"Pozrite, zaznamenávala som miesta, kde dračica útočila. Je to určitý okruh. Neustále sa vracia, v takmer rovnakých časových intervaloch. James, mapu planéty. Zväčšiť...ešte, stop!" Zadávala príkazy a na monitore sa objavili označené miesta.
"Takže takmer presne môžeme určiť, kde zaútočí na budúce, aj o aký časový úsek. Pravdaže až na mieste, podľa jej momentálneho pohybu."
"Prečo to robí, veď už tam všetko spálila, prečo sa vracia?" nechápal Ben.
"Značkuje si teritórium, aspoň si myslím. Je brezivá, kotná..teda neviem, ako sa označuje tehotenstvo u draka. Jej čas sa blíži. Zabezpečuje si hniezdo. Ak je to, ako bežne u zvierat.... hniezdo predpokladám, bude niekde tu v strede, v týchto miestach." Ukázala na mape malý označený krúžok.
"A pozrite, urobila som pokus...hneď vám ho demonštrujem. Ešte niečo. Ben ten "fén", je bežne hore používaný?" oslovený prikývol.
"To je dobre, pretože mi takúto chemickú zlúčeninu tu na Zemi nepoznáme. Budeme toho potrebovať celú kopu." Predviedla im pokus a vysvetlila všetko potrebné.
"Dobré výsosť. Ak som to správne pochopil. Chcete vystihnúť, keď začne chrliť oheň a v tej istej chvíli striekať v jej dráhe absorbér?"
"Nechrli oheň, ale napalm s prímesou sodíka. Ten sa pri kontakte s vlhkosťou samo-vznieti. A nemyslela som celkom striekať. Myslela som to, ako prevenciu, ak by nám nevyšlo to, čo plánujem. Predpokladám, že poznáte penové hasiace prístroje a máte nejaké delá, ktorými sa bude dať striekať. Musí to byť pena, je priľnavá, zabráni prístup kyslíku... zmiešaná s týmto absorbérom. Ak sa tieto chemické zlúčeniny neznesú, musíme mať dve delá. Prerátala som množstva vzhľadom k povrchu zasiahnutých miest, k pomeru chemikálie, ktorú je schopná vylúčiť a zlúčila s pomerom schopnosti absorbéru, pohlcovať vlhkosť. Bolo by dobré na týchto miestách evakuovať obyvateľstvo. Teda to, čo tam z nich ešte ostalo. Predpokladám, že Totariáni sú tiež značne zavodnený, aby sa nestalo, že absorbér niekoho odsaje z tekutín."
"Dobre to sa zariadi. Spojíme sa s nimi. Prezraďte mi, ako ju plánujete chytiť? Nedokázali ju zostreliť, na magnetické siete je úplne odolná...tak ako?"
"Starým, dobrým spôsobom. Pre-ľstíme ju. Je to zviera, sme predsa inteligentnejší." Usmiala sa.
"Drahá sesternica, hovor za seba, pretože ja netuším o čom hovoríš." Skupina sa zasmiala. Vošiel James.
"Máš tu frekvenciu?" dychtivo vyzvedala a James jej s víťazoslavným úsmevom prikývol.
"Pokiaľ neútočila, vydávala také zvláštne zvuky. Najskôr som si ich ani neuvedomila. Pretože tá frekvencia je pre ľudí nepočuteľná." Spustila záznam.
"Ja nič nepočujem." Skonštatoval Kilián.
"Ani ja nie." Potvrdil Ben.
"Hm...naozaj? Takže by to počul len Ewarnián, ak sa nemýlim. Tie ich vlčie inštinkty, zrejme registrujú tieto ultrazvukové frekvencie."
"Tuším ste si pozreli tie dokumenty, čo som vám priniesol." Usmial sa Marnavián.
"Ehmm...nejak som nestihla, ale stretla som jedného osobne. Odvtedy počujem aj iné frekvencie." Poznamenala a sústredila sa opäť na monitor.
"Kde ste ho stretli a kedy? Na Zemi ich nevidieť často. Nemajú v obľube cestovanie v čase."
"Viem, majú problém so žiarením. Jednalo sa o menšie nedorozumenie. Ja som si myslela, že ma chce zabiť a on zrejme dospel k podobnej úvahe. Tak sme si to vysvetlili a...šli každý po svojom. Teda, ehmm...nie až tak doslovne... ale celkom určite je v poriadku. Veselo si niekde behá a zavýja na mesiac, aj keď tvrdil, že to nerobia...ehmm...nejak som mu neverila." Roztržito vysvetľovala s roztomilým úškrnom. Ben sa rozosmial.
"Výsosť ich planéta, ma osem mesiacov."
"Fíha! Tak to môže zavýjať do aleluja." Sucho skonštatovala a oni začali okamžite zvedavo dobiedzať, aby im rozpovedala, čo sa udialo.
"Myslím, že nato teraz nemáme čas. Mali by sme skôr vypracovať plán odchytu dračice."
"Aj dračicu odchytíme, ale teraz nám rozpovedzte výsosť, čo sa tam dialo. Horím od zvedavosti."
"James vám môže prehrať záznam, neskôr! Teraz sa vrátime k dračici. Takže James mal za úlohu zachytiť zvuky a frekvenciu. Jednoducho ju na tieto zvuky prilákame."
"Dobre a čo s ňou ďalej? Privábime ju a podpáli nám zadky." Prehodil skeptický Kilián.
"Uspíme ju. Všímaj! James, záznam nasávania vzduchu. Zväčši záber na nozdry a spomaľ to. Keď chrlí napalm, nozdry sú uzavreté. Zvrchu je odizolovaná, mení polaritu, je neprestreľná, takže tu ju nedostaneme...ale nozdry sa postupne otvárajú. Rátaj so mnou...jeden, dva, tri, štyri..nozdry sa začínajú otvárať. Pri deviatej sekunde sú celkom otvorené. Máme štyri sekundy, ako nasáva vzduch s úplne otvorenými vonkajšími dýchacími cestami. Potom sa začínajú uzatvárať."
"Ako to chceš previesť?"
"Strelím ju cez nozdry uspávačkou. Prerátala som koncentráciu, vzhľadom k jej váhe." Pobrala sa do zadu svojho laboratória. Priniesla šíp.
"To si robíš srandu. Oni ju nezostrelili fotónovým delom a ty ju chceš zostreliť lukom?! Holá samovražda!" neveriacky zaprotestoval Kilián.
"Nechaj ma dohovoriť. Je to upravený šíp...."
"To v žiadnom prípade, ako sa chceš k nej priblížiť? To čudo pľuje napalm, jedným nádychom stošesťdesiat metrov." Prerušil ju zamračený.
"Kilián prosím, vyrušuješ ma! "
"Lara, jednoducho vezmem ostreľovačku a dám ju dole. Budeme v bezpečnej vzdialenosti. Dobre, dobre...tou tvojou uspávačkou, ak ju dokážeš dostať do náboja so špicom, aké sa používajú na zvieratá." Uzavrel ticho.
"To nepôjde Kilián. Mení polaritu, tá strela od nej odletí, ako nič, odpudí ju od seba. Ako keby si priložil k sebe dva magnety, rovnakými pólmi. Všetko s prímesou kovov je neúčinné. Pancier neprerazili ani fotónové lúče, laser...nič."
"Čo tvoje pulzné delo?"
"Neúčinné, má štít, len sa od nej odrazí."
"Tak ako to chceš urobiť?!" Ben so záujmom pozoroval ich debatu a nezapájal sa.
"Ako som povedala lukom." Priniesla svoj luk. Ben začudovane pri-dvihol jedno obočie a skepticky sa zadíval na nástroj v jej rukách.
"Výsosť, nechce byť negativista, ale ste si istá, že s tým odstrelíte draka? Má sedemnásť metrov...a...ehmm..." Zmĺkol a vrhol pohľad na Kiliána, aby ho podporil v prehováraní.
"Jej nozdra má priemer väčší, ako bežný terč do ktorého strieľam. Naznačujete mi tým, že sa netrafím?" podpichla s úsmevom.
"To by som si nikdy nedovolil výsosť, len že...nezdá sa mi to ako účinná zbraň, pľuje na stošesťdesiat metrov."
"Ale potrebuje osemnásť sekúnd na nádych. A môj luk je dobré vy-centrovaný, upravený a tetiva veľmi pevná. Mám dostreľ tristo, tristodvadsať metrov, presných."
"Lara je vynikajúci strelec. Ulovila veľa zvierat, lukom." Podporil ju James.
"Naozaj?!" vyhŕkli obaja jej priatelia neveriacky.
"Ale jasné, musela loviť, aby sa najedli. A pritom dávať pozor, aby ju nechytili, inak by dostala oprátku. Takže sa veľmi zdokonalila v tomto umení. Pytliactvo v tom čase, trestali nepeknou smrťou."
"James?!" zagánilo dievča .
"Óch! Samozrejme, už mlčím Lara, vždy sa nechám uniesť." Kajúcne sa zaceril.
"Hlavne, aby sme zase neodbočovali. Na túto tému a prípadné otázky neodpovedám! Ehmm...upravila som šípy tak, aby sa prispôsobili gravitácií. Špice som vymenila za sklenené a vyostrila ich. Prirobila nárazník, ktorý vyvinie tlak na piest a ten priamo z nádobky, do sliznice vstrekne uspávaciu látku. Hneď, ako ju uspíme, zneškodníme ju tým, že jej zviažeme tlamu. Budeme potrebovať poriadny náhubok. Keď nedokáže otvoriť papuľu, nedokáže chrliť to svinstvo, ani vyslať varovný signál o pomoc."
"Komu, koho by volala?"
"Je to zviera. Má pud sebazáchovy. A ešte stále nevieme, či nie sú dvaja. Aj keď zo záznamov to nevyplýva. Vždy je v zábere len samica, ale môže sa stať, že je tam niekde aj samec a Totariáni ho nezachytili. Je kotná. Ak je hermafrodit, máme šťastie...ak nie...tých šípov pre istotu vyrobím viac. A budem si musieť viac krát zastrieľať, aby som sa prispôsobila ich gravitácií. Musím si nájsť vhodné, vyvýšené miesto na zacielenie. Zabezpečiť si plán nútenej evakuácie a zariadiť mnoho veci. Po prípade vyvážiť šípy, vzhľadom k prostrediu. Kedy vyrážame?"
"Spojím sa s Totariánmi. Koľko myslíte, že budete potrebovať času na to všetko?"
"Ak kopnem do vrtule, do večera som hotová."
"Dobre, pôjdem hneď a večer sa vrátim. Uvidíme, čo na toto povedia Totariáni. Predpokladám, že vyjadria určitú nedôveru."
"Ocenila by som keby ste im nevyjavili celý náš plán. Ak budú vedieť, že je zraniteľná, mohli by sa ju pokúsiť zabiť. Čo sa im len tak mimochodom, nepodarí. Akurát ju rozdráždia. Trpia prílišnou pre-technizáciou. Nech prichystajú všetko, čo je potrebné o ostatné sa postaráme my. A zistíte jej momentálny pohyb." Ben sa zodvihol.
"Dobré, idem na návštevu, prídem večer. Použijem tú vašu fintičku s cestovaním dozadu, takže ak tam aj strávim pár hodín, vrátim sa večer okolo siedmej." Lara prikývla a zodvihla ruku na pozdrav. Vrátila sa k svojej práci a Kilián jej asistoval. James im tlmočil všetky informácie, ktoré mali o planéte, rase, faune aj flóre. Večer sa k nim opätovne pripojil Ben. Totariáni budú potrebovať asi dva dni, aby všetko prichystali. Spoločne sa navečerali a dopĺňali najnovšie skutočnosti, ktoré priniesol o pohybe zvieraťa. Podpichovali sa, keď James zapol správy.
"Toto by ťa mohlo zaujímať Lara." Ukázal hlavou na monitor. Znudene sa zadívala na obrazovku. Usúdila, že to nie je pre ňu zaujímavé a priložila si šalát. Moderátorka ukazovala za sebou miesto, v dokoch New Jersey, kde boli nájdené telá ďalších dvoch mužov. Pokojne jedla. Nevenovala jej opisu žiadnu pozornosť. Kým nepodotkla, že muži boli identifikovaný, ako zamestnanci muža, nórskej národnosti, ktorý viedol medzinárodnú zločineckú organizáciu. Hlavným príjmom tejto skupiny, boli vraždy na objednávku. Len na okamih prestala žuť, keď sa objavili portréty mužov a príčina smrti. Boli podrezaný. Vrhla rýchly pohľad na monitor a natiahla sa za čerstvým chlebom. Reportérka vyslovila množstvo dohadov, že medzi podsvetím sa odohráva boj o získanie tohto postu. Pokojne večerala ďalej. Muži na nej viseli pohľadmi.
"Nič k tomu nepovieš?" nevydržal bratranec.
"Mala by som? Podaj mi ešte šalát, Kilián."
"Boli podrezaný!" vyhŕkol.
"Ja som to nebola, faktický!" s úškrnom si pokrájala mäso. Kilián zafučal.
"Lara, nehraj sa na mŕtveho chrobáka. Poznám ťa. V hlave už všetko zrovnávaš a kalkuluješ. Mohla by si sa s nami podeliť a netváriť sa tak nezúčastnene?"
"Musím nad tým najskôr pouvažovať."
"Dobre, uvažuj...ale teraz nám povedz, načo si prišla doteraz."
"Tie dve mŕtvolky. Sú to chlapíci, ktorý mi mali zakrútiť krkom. Takže fajn... už zostali len dvaja." Pokrčila plecami.
"A ten, kto ich po jednom vybavuje. Čo ak si príde pre teba, keď skončí s nimi?"
"Nepríde." Chladne precedila.
"Ako si môžete byť taká istá, výsosť? Mohlo by to byť nebezpečne." Zamiešal sa do rozhovoru Ben.
"Nepríde, viem to na sto percent."
"Ty ho poznáš?"
"Nie, Kilián, ale nepríde a bodka!" James už-už otváral ústa, keď sa na neho cynický zadívala.
"Protokol sedemnásť!" ticho zavelila.
"Ale..." zafučal a ukrivdene zmĺkol.

Komentáre 6

aknit11 dňa 27.01.2015 - 03:31

Tak zase kúsok, po čase. Dosť nestíham v poslednej dobe :-)

Lenka R dňa 27.01.2015 - 09:54

Supeeer (clap) (clap) (clap) (clap) (clap) (clap)
Ani nevieš ako som sa potešila ďalšiemu dieliku (sun)
Tešila som sa síce na romantiku, ale najprv práca, potom zábava... však ? Poradí si s drakom, prípadne s tým zabijakom a potom si to snáď rozmyslí a pôjde za Ryanom :-)
Ale páčilo by sa mi, keby James prípadne s Benom nejako našli spôsob a nenápadne získali DNA malého princa a porovnali s Ryanovou , hoci aj za Lariným chrbtom. Ale to je už asi moc uletená predstava :-D

aknit11 dňa 27.01.2015 - 11:04

tak nejako si to predstavujem Lenka, čítaš myšlienky :-)

LanaSavara dňa 27.01.2015 - 14:52

jeeej pridane :-D :-D kolko radosti mam :-D
Lenka presne si to vystihla (y) Tiez vysielam modlibicku aby to chlapci nejak na tajnaska vyriesili. Lari mi je luto :-( ze je to vsetko tak komplikovane, ale zato mame co citat :-). Myslela som ako ho pekne zobudi a bude to nejake ... a ona sa pozrela na neho a isla prec :-( hmmm ale ked clovek miluje, dokaze sa vzat lasky pre dobro druheho. Oo aka som romanticka :-)
Super Ankit (y)

nevetko dňa 27.01.2015 - 17:33

Lenka R presne tieto isté myšlienky mi vírili hlavou keď som čítala .(clap) aknit ale si nás natiahla s tým ťuťu muťm (giggle)(giggle).ale dobre aspon sa je na čo tešiť(y)(y)

tomicka dňa 29.01.2015 - 10:25

Tak som sa potesila dalsiemu dieliku. Vcera som nemala cas sem zabludit. :-) Tak som zvedava, ako sa to vyvinie, co ti traja povymyslaju. Bes s Jamesom su neprekonatelny. A uz sa k nim pridruzil aj Kilian. Trio, ako sa patri :-)