Skočiť na hlavný obsah

Lara 75

Pridal aknit11
dňa 06.02.2015 13:50

Prebudil ju nepokoj. Vyskočila z postele, akoby pálila. Niečo bolo zle, niečo prehliadala. Cítila to, vedela. Nahádzala na seba svoje šaty a vošla do obývačky.
"Ak ma napadnete Ben, bude to bolieť." Zašepkala na čo sa tieň v miestnosti, vrátil do pokojnej, ležiacej polohy na pohovku.
"Chodíte, ako duch, výsosť... neberte to osobne, ale vždy som v pomykove, ťažko vás zaradiť." Ozvalo sa rozospato.
"Prečo?"
"Meníte tepelný sken."
"Čo tým naznačujete." Prekvapená zastala.
"Máte rôzne tepelné skeny. Ako humanoidka najčastejšie, ale objaví sa marnaviánsky, či totariánsky, zazrel som už aj erwariána, či zahraviána...dokonca niektoré, ktoré neviem identifikovať."
"Zrejme si môj mutačný gén použije práve ten, ktorý potrebuje. Čo sú to za skeny, ktoré neviete identifikovať?"
"Sú rás, ktoré nepoznám. Aj keď má to zaráža, pretože to je prvé, čo sa naučíme. Poznáme všetky rasy."
"Hmmm...zrejme všetky nie," ukončila rozhovor a vošla do kuchyne.
"Prehraj mi Benové dáta, James."
"Prečo nespíš, čo ťa zase máta?"
"Niečo je zle, potrebujem si to zosumarizovať." Sledovala informácie, nepohnuté, pozorne sledujúc monitor.
"Je to množstvo súborov, nechceš si dať prestávku?" Pokrútila hlavu a nasávala ďalšie dáta.
"Teraz mi prehraj moju poslednú návštevu dvanásteho storočia. Rozlúčku s Janusom... prenes mi info, z toho USB... toho, čo tam zabudla tá ženská."
"Čo to má spoločné s našimi zombíkmi?"
"Nič, len mám pocit, že niečo prehliadam, potrebujem si overiť, že nič nezanedbávam. Tak sa radšej vrátim kúsok dopredu." Zaklamala bez mihnutia oka. Nekomentoval to a vykonal pokyn. Vstala a vrátila sa so zápisníkom. Niečo počítala.
"Čo to počítaš?"
"Časové sledy, rozdiel v obdobiach. Najskôr som bola v štrnástke, po návrate sme uviazli v dvanástke...potom som sa tam nechtiac vrátila a ešte jeden krát...hmm..." Zaklapla zošit.
"Prehraj mi ostatok tých dát. Hlavne podelenie kvadrantov, kvôli súradniciam, aby sme sa tam pre prípad núdze, dokázali orientovať. Podľa možnosti to skopíruj do svojej pamäte a aspoň nejaké základy do cestovnej formy."
"Mala by si si ísť pospať Lara, nespala si viac, ako dve hodiny."
"Som nepokojná aj tak by som nezaspala, prehraj to." Keď záznam skončil, zazívala.
"A teraz si naozaj pôjdem ľahnúť. Rúfus, opravil si mi tuniku?" Zaujalo ju, keď jej niesol pohár mlieka.
"Máte ju vyčistenú a uloženú vo vašom šatníku." Odpovedal pohotovo a James na neho zagánil.
"Nechaj ho James, naozaj zato nemôže... náhodou sa správal rozumne a veľmi samostatne."
"Vážim si vaše ocenenie, výsosť." Preriekol a vyšiel z kuchyne.
"Vypni mu záložný zdroj a nájdi dočerta, ten základný program. Zmeníš mu protokol, hneď!" zavelila chladne a pobrala sa do svojej izby. Spokojne za sebou zatvorila dvere. Jamesovú pozornosť odlákala a zamestnala ho. Veľký monitor vytiahla zo zástrčky. Rýchle na seba natiahla tuniku a ozbrojila sa. Nastavila časovač, aby sa trhlina otvorila presne o dve minúty a položila sa uvoľnene na lôžko.
"Ben povedal, že sa musím uvoľniť a iba si želať oddeliť svoju schránku...dýchaj zhlboka Lara...nádych, výdych...nádych, výdych..." Najskôr sa nič nedialo. Vnímala tikot hodín, dokonca jemné bzučanie klimatizácie. Keď už myslela, že sa to zase nevydarí, telo jej oťaželo. Mala pocit, že zaspáva, úplne uvoľnená, ako už dávno nie. Zatvorila oči a upadla do hlbokého spánku. Strhla sa na chlad. Trvalo to len dve minúty, lebo sa práve otvorila trhlina. Vyskočila z postele, aby ju uzavrela...vtedy zazrela svoje telo na lôžku. Neveriacky sa zadívala do zrkadla. Samu seba vnímala, videla sa...ale v zrkadle jej obraz nebol. Uškrnula sa a vošla do trhliny, ktorá sa jej prechodom zatvorila.
James vošiel Rúfusovi do biosu. Prudko sa vzpriamil. Zmena tlaku a teploty mohla znamenať len jedno. Otvoril sa časopriestorový prechod. Zahrešil a rozbehol sa do izby princezny, pretože kamera bola de-aktivovaná. Rozrazil dvere vo chvíli, keď sa trhlina zatvorila.
"Ben, Kilián!" skríkol. Obaja sa okamžite objavili, ale to už James kontroloval dievča.
"Niekto jej niečo vykonal! Prešiel trhlinou, keď som sem dobehol, práve sa uzavrela, má iba minimálne základné funkcie, je v hlbokom bezvedomí!" vyvedený z miery rapotal a skenoval dievčinu.
"Nepovedal si náhodou, že sa sem nikto bez prístupového kódu nedostane? Pusti ma k nej, prezriem ju!"
"Nedostane! Neviem, ako sa to mohlo stať." Zvolal obranné.
"Počkajte, obaja! Pokoj, priatelia. Videl si niekoho James?" robot pokrútil hlavou. Ben sa k nej posadil a zodvihol ruku nad hruď. Okamih tak zotrval so zatvorenými očami, potom sa spokojne vzpriamil a usmial.
"Všetko je v najlepšom poriadku. Nikto, výsosti neublížil. Tou trhlinou prešla ona, oddelila sa... hmm... tak sa jej to napokon podarilo, mala problém s koncentráciou."
"To akože si jej duša odišla trhlinou, niekam pobehať, či čo?!" neveril Kilián.
"Zhruba."
"Ako sa prepána vráti, čo ak jej niekto ublíži?"
"V tom virtuálnom stave...ehmm...ju nikto nevidí, je nehmotná, takže jej ťažko niekto ublíži." Podotkol James.
"Nie tak celkom James. Už som vám to vysvetľoval. Ak vojde do nejakého tela a to by v tej chvíli umrelo, umrela by s nim. Ak by niekto ublížil tejto jej schránke, umrie tiež. A je tu ešte tá vec s magnetickou pascou. Keby ju niekto so zámerom lovil a vedel, kde presne sa bude nachádzať, dopadla by ako moja sestra. Ale to nie je prípad výsosti. Vráti sa tak, ako odišla. Je to energia, dokáže vyvolať spätný náraz, takže ak sa dokáže skoncentrovať o chvíľu je späť. Nedokážem to popísať, ani vysvetliť, je to niečo ako echo... ani vedci to nevedia identifikovať, jednoducho sa vráti, alebo privolá svoju schránku. Keďže to robí prvý krát, nebude priveľmi experimentovať. O chvíľu je späť."
"A čo ak to nedokáže, čo ak sa nebude vedieť vrátiť... alebo sa poškodí trhlina?" strachoval sa bratranec.
"Lara? Tá je ako poštový holub, vždy sa dokáže vrátiť. Aj keby mala do niekoho vliezť a prinútiť ho, aby ju sem dopravil." Skonštatoval James.
"Asi tak nejako." Zasmial sa Ben.
"Zaujímalo by ma kam šla. Niečo prepočítavala medzi dvanástym a štrnástym storočím. Vraj si musí niečo overiť. Bisťu, taký som nedočkavý, zvedavý, aké to je...to delenie... a samozrejme, aj čo tam zistí!" dodal rýchlo s previnilým úsmevom.
"Teba to tuším teší!" zahundral Kilián.
"A teba nie? Vezmi si, že hocikde pôjde, vyšpehuje, čo treba a nikto jej nemôže ublížiť... fyzický...žiadne jazvy, umieranie. Som nanajvýš spokojný!" zasmial sa.
"Hmm...pripadá mi ako mŕtva, ale má to aj svoje výhody. Nesedíme tu ako na ihlách, či niekde príde o hlavu, alebo nie." Priznal po chvíľke zvažovania, "A nevyprázdni chladničku, zje toho ako kyselina." Dodal so smiechom, načo sa skupina rozosmiala. Ben sa zvalil naspäť na pohovku, Kilián sa posadil.
"Idete spať?!"
"Prečo nie? Zobudíte ma, keď sa vráti."
"Mám obavy, že... sa niečo zbabre a ostane takáto kata-tonická navždy."
"Navždy nie, vaše telá začnú postupne odumierať." Sucho poznamenal James, sledujúc monitor.
"Tak to si ma teda utešil!"
"Nebojte sa, vráti sa. Trhlina sa jej sama otvorí. Už som povedal, ako echo. Pokiaľ tam nebude ďalšia trhlina, nie je žiaden problém." Zahundral.
"Čože?!" piskľavo zvolal Kilián, súčasne s Jamesom, ako po dohovore. Ben sa prudko posadil.
"Tak to ma nenapadlo. Upozorniť výsosť, že ak tam je druhá trhlina... dopekla!"
"Ak tam bude druhá, čo sa stane?"
"No, normálne nič, ak ňou neprejde. Ak ňou prejde, dokáže sa vrátiť len do bodu prechodu. Dúfam, že výsosť sa nenechá zlákať svojou zvedavosťou."
"Ja teda dúfam, že tam nebude žiadna ďalšia, pretože ak tam bude, Lara sa dá zlákať!" vyhŕkol James.
"Uvarím kávu?" objavil sa Rúfus. Muži prikývli. Nikto z nich už aj tak oka nezažmúri.
"Čo to robíš?" zaujalo Kiliána, sledujúc množstvo schém a textov na obrazovke, ktorým vôbec nerozumel.
"Prepracovávam nášho Rúfusa. Snažím sa mu vytĺcť z hlavy, tú kryneriánsku nemocnicu, čo sa mi zatiaľ nedarí." Zašomral napajedený. Ben k nemu podišiel.
"Jeho dáta sú utajené a skryté, za množstvom bežných protokolov."
"To mi je jasné, pokúšam sa ich odhaliť, ale v tomto je lepšia Lara."
"Ukáž, pusti ma k tomu. Ja som ho aktualizoval a programoval po poslednej aktualizácií." Ponúkol sa Ben. Spoločne sa pustili do práce. Keď sa James dostal k základnej, ukrytej zbierke súborov, bol už vo svojom živle. Začal mu zadávať funkcie, ktoré považoval za podstatné a dôležité. Ich bezpečnostný a komunikačný protokol a určitú hranicu samostatnosti. Zároveň stiahol všetky dostupné informácie, ktoré mal Rúfus uložené v hĺbkovej, zabezpečenej pamäti.
"Dobre, ešte teraz nájsť ten vyšívací program...a je hotovo."
"Ten mu zadala moja neter. Chcela princezné urobiť radosť, zato, že jej priviedla naspäť matku. Myslela, že jej vyšije zopár pekných obrázkov kvietkov, alebo niečo podobné. Nerátala s tým, že bude vyšívať ešte aj na rolety a toaletný papier." Zaškeril sa Ben. James zaváhal.
"Tak mu ho teda nechám, keď to vaša neter... ehmm, ako darček. Dobre, už ho iba reštartujem a je to."
"Zmena elektromagnetického poľa, zmena teploty...trhlina!" zvolal a rozbehol sa k izbe svojej zverenkyne. Otvorili dvere a zvedavo nazreli. Prechod zmizol. Telom trhlo, zhlboka, sípavo vtiahla vzduch do pľúc a posadila sa.
"Si celá?" rozbehol sa k nej bratranec.
"Áno, myslím, že teraz už áno. A vy čo nespíte, ako inak, James vás zburcoval!" zvozila ich so smiechom.
"A čuduješ sa? Trhlina sa otvorila, ležala si ako mŕtvola len s minimalnými funkciami, čo som si mal myslieť?"
"Iba som to chcela skúsiť. Zdal sa mi príhodný čas. Teda poviem vám Ben, to je poriadna pecka! Waw! Páčilo sa mi to." Usmievala sa.
"Kde si bola?"
"Na starých miestách. V dvanástom storočí." Vstala z postele. Jemne za-balansovala a James ju pridržal.
"Opatrne ty hurikán, počkaj kým sa ti vyrovná tlak! Ak ma pamäť neklame, tieto súradnice sú na severnej hranici bezpečnostnej zóny." Rýchle napísala na kus papiera dlhé číslo a podala ich Benovi. Zamračene hľadel na číslo.
"Áno, je to presne...hmm...dajte mi chvíľu." Zadal číselne súradnice do tabletu a virtuálne sa pred nimi objavila holografická mapa v 3D. Postupne sa približovala.
"Je to Parsacha, neobývaná planéta. Presnejšie, tie súradnice sú toto." Rukou, akoby rozhrnul holografické zobrazenie, obraz priblížil a oni hľadeli na nehostinnú, vysušenú, červenú planinu s pahorkatinami nezvyčajného tvaru. Pripomínalo to spary nejakej divokej šelmy.
"Vo vašich informačných prospektoch som sa dočítala, že táto planéta je nevhodná pre život akejkoľvek rasy, vzhľadom k silnému magnetickému poľu, ktorým bolo nutné ohraničiť bezpečnostnú zónu."
"Parsacha mala aj tak veľmi neduživé podmienky, neúrodná pôda, takmer žiadna voda. Prežívali tu len Masacha, aj to len určitú časť roka. Sú to kočovníci. Nespadajú do humanoidných rás, nepotrebujú takmer žiadnu vodu a živia sa výlučne hmyzom, po prípade plazmi. Tej hávede je tu neúrekom."
"Fuj, hmyzom?!" zaprskal Kilián.
"Ehmm...hmyz vo vašom poňatí je niečo iné, ako hmyz na Parsacha. Taký hmyz by vás mohol skonzumovať na jedno posedenie. Masacha sú lovci a umelci. Vyrábajú z ich pancierov rôzne umelecké predmety, brnenia, zbrane. Sú šikovný a zvláštne pohostinný. Raz som tam náhodou zablúdil. Nakŕmili ma a nebáli, že ich kontaminujem.Vyslali mladého muža peši, osemnásť míľ v tej páľave, aby mi priniesol čerstvú vodu. Jeden starý muž mi vtedy povedal, že sa nebude voči pútnikovi neslušne správať, aj keby ho to malo zabiť, aby som si nerobil ťažkú hlavu z toho, že sa mu rozpadne stolička, vraj si vyrobí druhú. Žijú skromne, ale sú to veľkodušné stvorenia."
"Ja nechcem počuť, čím vás nakŕmili." Zaprotestoval Kilián znechutene. Lare zasvietili zvedavosťou oči a vzdychla.
"Je toľko veci, ktoré musím ešte prebádať. Dúfam, že sa jedného dňa situácia upokojí a ja preskúmam všetky zákutia, čo na mňa neobjavené čakajú. " Zašepkala nadšene a Ben sa milo usmial. Jej dojatie cítil. Pohladilo mu dušu a potešilo srdce. Teraz bola Marnaviánkou. James si odkašľal.
"Jasné, máme pokračovať a nie sa rozptyľovať! Nič mi nedopraješ, ty zlomyseľník!" zahundrala vzdorovito.
"Pokojne si debatujte o chrobákoch, čo by nás zožrali na posedenie. A to nechcem ani uvažovať o tom, ako vyzerajú požierači, tých chrústov...ale musím vám upozorniť na skutočnosti... maniačka, zombíci, bomby, biologická apokalypsa!" sarkasticky vystrelil jedným dychom.
"Zistila som, že mních v štrnástke, zemanová slúžka v dvanástke a vrahyňa tu u nás, sú jedna a tá istá osoba. Napadlo ma to, kým som ležala v posteli. Bola z budúcnosti a zmizla z dvanástky hneď potom, ako jej Ian povedal, že ja sa tam už nikdy nevrátim. Pravdepodobne čakala, že sa vrátim. V štrnástke som jej utiekla, šla za mnou do dvanástky."
"Takže tá žena vedela po celý čas, kto ste. Nevedel to ani váš otec, celá únia po vás neúspešne pátrala. Ako to zistila?"
"Neviem. Keď opúšťala dvanástku... zadala som do časovača údaje, ktoré mi poskytol Janus, pri poslednej návšteve. Zmizla raz v noci, keď došlo k prepadnutiu, iným škótskym klanom. Muži odišli do boja. Tak som sa premiestnila do zemanovej izby. Čakalo ma prekvapenie, pretože nebola sama. Bol tam ďalší muž. Pohádali sa a ona ho prebodla. Povedala mu, že nesplnil svoju časť dohody a odmieta mu platiť. Chcel ju spútať s tým, že ju speňaží iným spôsobom, ale ona ho prebodla. Otvorila trhlinu a vtiahla zo sebou aj toho zraneného."
"No, zdá sa, že planéta, je ako stvorená na odpratanie mŕtvoly. Hmyz mal hody." Chladne podotkol James. Lara sa zachichotala, Ben vrhol na robot, znechutený pohľad.
"Človeče, dokážeš byť strašne morbídny." Odfúkol.
"To mám od nej!" ukázal prstom na Laru s výrečnou, kajúcnou grimasou.
"Nepotrvá dlho a zistíme, kto je tá žena. Posunie nás to ďalej. Tie súradnice nás ďaleko neodvedú. Tá planéta naozaj nie je vhodná na nič iné, iba na odpratanie mŕtvoly."
"Ako tam prežije ten hmyz?" napadlo ju, "no, povedali ste, že podmienky sa veľmi zmenili, ako je spustený elektromagnetický štít. Celkom určite nastali klimakterické zmeny a to ani nehovorím o polarite a zosilnenej gravitácií. Hmyz nedokáže lietať, ani sa normálne pohybovať. Nezaobstará si potravu. Ako tam teda prežije ten hmyz?"
"Netuším, kam tým mierite, ale zrejme je to dôležité, zistím." Zmizol v trhline. Neprešlo ani desať minút a bol späť.
"Hmyz na tej planéte vyhynul výsosť, podľa našich entomológov." James si s ňou vymenil pohľad.
"Hmmm..." Zamyslene prešla po miestnosti.
"Načo by teda niesla telo na túto planétu? Ani z pomstychtivosti, hmyz ho nezlikviduje, rozložilo by sa samo, mohla ho pohodiť, aj hocikde inde a nie teperiť cez trhlinu na neobývanú planétu." Hlesla po chvíli.
"Výsosť na tej planéte, nie je možné pobývať. Gravitácia je tam prisilná, časté piesočné búrky, elektromagnetický výboj... nie, nech už to urobila pre čokoľvek, verím, že sa tam nezdržala."
"Umelo vytvorený štít, ovplyvňuje povrch, ale ma dosah len do určitej hĺbky...čo ak nešla na povrch. Viete, čo je pod povrchom?! Tá ženská ma zombíkov, ktorých vyrobili z mŕtvol, s bombami v útrobách. Tvrdili ste, že ich Templa zlikvidovala. Ale niekde ich museli držať. Predpokladám, že genetické skenery a snímače na trhaviny a čo ja viem, čo všetko ešte máte, by ich niekde zachytili. Kedy-vtedy... takže Parsacha mi pripadá ako celkom slušný úkryt, ak by som niekde mala sklad, alebo fabriku na zombíkov. Vliekla na tu planétu mŕtvolu, pripadá vám to ako náhoda? Mne nie. Prečo neodniesla aj ľudí, čo pozabíjala... ách, no jasné! Rozpadli by sa na prach. Potrebuje len obete z vášho storočia. Zistili, kto je tá žena?"
"V databáze celej bezpečnostnej zóny sa nenachádza. Nevedia určiť o koho sa jedná. Objavujú sa dohady, že možno nepochádza zo zóny, alebo z nášho storočia. Môže byť podobne ako vy, stratená v čase. Pôvodom patrí k nám, ale časom nie.."
"V databáze živých... a čo mŕtvych, vediete nejakú evidenciu?" Ben sa zamračil.
"Naozaj by ste si mali pospať, toto bude na dlhšie." Poznamenal a opätovne otvoril trhlinu.
"Má pravdu, mali by sme si pospať o chvíľu bude ráno." Navrhol Kilián a ona len prikývla. Cmukol ju na čelo.
"Oddýchni si, som hneď vedľa, dobre sa vyspí." James zaostal.
"Ako som pochopil, nezdržíš sa."
"Nevyvolaj zase poplach. Pôjdem za Ryanom... ale len v tej neviditeľnej podobe. Nemôžem ho teraz ohroziť a... " Prikývol.
"Tak už zmizni, prezlečiem tvoju schránku do pyžama. Apropo, zaujímalo by ma... cestuješ časom nahá?" Lara sa zachichotala.
"Ako novorodeniatko."
"Myslel som si. Predstava, že Ben cestuje nahý, ma privádza do značných rozpakov. Ešteže ťa nikto nevidí. Niežeby si nebola atraktívna, práve naopak, ale... asi by to nebudilo dobrý dojem. Si následníčka trónu a...ozaj, nie je ti tam chladno?!" Zasmiala sa a pokrútila hlavu. James vnímal zmeny, ale tentoraz nemal dôvod na paniku. Lara pomaly klesla, bezduchá na lôžko. Jemne ju uložil a prezliekol do nočnej košele.

"Výsosť, až mi je trápne, že vás zase obťažujem, ale vyskytli sa nové skutočnosti." Ian sa hlboko uklonil.
"To je v poriadku sir Ian. Čo ste zistili."
"Práve nám Marnaviáni zaslali portrét podozrivej ženy humanoidnej rasy. Nedokážu ju identifikovať. V genetickej databáze sa nevyskytuje."
"Naznačujete mi, že nepochádza z bezpečnostnej zóny?"
"Nie tak celkom veličenstvo. Hneď, ako som uvidel podobizeň... myslel som, žeby ste to mali vidieť, ako prvý." Podal mu portrét. Panovník na neho uprel zvedavý pohľad a rytier spustil holografický záznam. Kráľ zmeravel, nedokázal sa ani nadýchnuť. Prinútil sa k pokoju.
"Je to Astrida von Niero." Priškrtené zašepkal.
"Mrzí ma to veličenstvo. Nakreslila ju vaša dcéra. Niet pochýb, že...osoba na portréte a vaša bývala priateľka, sú si veľmi podobné. " Zmĺkol, lebo nevedel, čo dodať.
"To by si predsa nedovolila! Toľká nehoráznosť, ako sa opovážila útočiť na život mojej dcéry?!" vybuchol panovník. Ian mlčal a nevyjadroval sa, pretože čokoľvek by povedal, zhoršil by situáciu.
"Ako to, že nemáte jej genetický záznam?!" prinútil sa zase k rozvážnosti, aj keď mu v hrudi klokotal hnev.
"Pred rokom údajne zomrela, pri výbuchu vesmírnej lode. Jej genetický záznam, bol vymazaný z registrácie žijúceho obyvateľstva. Z archívu zosnulých, jej dáta opäť aktualizujeme."
"Informujte spojencov, že sme identifikovali podozrivú. Treba upozorniť, že sa môže jednať o ďalší z prototypov, experimentálnych zbraní. Podľa záznamu je mŕtva." Unavene predniesol.
"Ak je to naozaj ona a nie je na nej experimentované..." hrozba z jeho slov zavanula krvou.
"Privediete ju pred súd a bude súdená za vlastizradu a kráľ-vraždu. Ja osobne ju s radosťou popravím!" zasyčal chladne. Ian prikývol a s hlbokým úklonom sa rozlúčil.
"A sir Ian..."
"Veličenstvo?"
"Je všetko pripravené, skontaktovali ste sa s princeznou?"
"Áno výsosť, zaslali sme písomne, váš prísľub a čestné slovo, že sa ju nepokúsime odviesť násilím." Ian mal problém vysloviť tu lož.
"Odsudzujete ma sir Ian?"
"Nemám právo súdiť, čokoľvek si myslieť, či cítiť. Vykonám rozkaz veličenstvo." Bezfarebným hlasom odpovedal.
"Ste verný a lojálny sir Ian, vážim si to. Sám sa cítim mizerne... ale... je to moje jediné dieťa, musím ju dostať do bezpečia, aj za cenu, že ma znenávidí."
"Veličenstvo, ja splním rozkaz." Znovu sa uklonil a chcel odísť.
"Myslíte si, že robím chybu?" vrátil ho nástojčivý hlas.
"Naozaj chcete počuť môj názor veličenstvo?" panovník prikývol.
"Obrovskú chybu výsosť."
"Čo ak tam ostane a zomrie?"
"Poradí si. S nami a pomocou spojencov ju ochránime. Nikde nemáte istotu, že sa nedostanú až sem a nezabijú ju, alebo nevypukne nákaza a neskoná na chorobu. Vyriešil by som to raz pre vždy a potom ju priviedol domov... keby to bola moja dcéra." Dodal rýchlo, uvedomujúc si svoju bezočivosť. Vládca sa zarazil. Váhanie v jeho očiach, Ianovi prezradilo, že zvádza vnútorný boj.
"Dobre, dodržíme naše slovo. Nesklamem ju zase. Sir Ian apelujem na vás, že zabezpečíte jej bezpečnosť a..." Zasekol sa.
"Veličenstvo, vážim si vašu dôveru. Nedovolím, aby jej ublížili, kým dýcham, budem za ňu bojovať do poslednej kvapky krvi. Vaša garda veličenstvo, každý z nás za ňu ochotne položí život."

Vošla do Ryanovej spálne. Pohľadom ho pohladila a sadla vedľa neho na lôžku. Nepokojne sa obrátil hore znak a aj zo spania vzdychol. Niečo ho v snoch zrejme trápilo. Zaváhala iba chvíľu. Všuchla sa k nemu. Bolo to zvláštne. Pohladila ho po tvári, aj keď vedela, že to neucíti. Privinula sa do jeho náručia, pretože vyžarovalo upokojujúce teplo. Pobozkala ho na pulzujúcu jamku na krku a zatvorila oči. Nepokojne sa zahniezdil, primkla sa bližšie, akoby ho v sne chcela upokojiť. Zastonal a z úst mu vyšlo "Lara". Prudko zodvihla hlavu a zadívala sa mu do tváre. Spal a navyše, nemohol ju vidieť, ani cítiť. Tak si zase spokojne položila hlavu na jeho rameno. Snívalo sa mu o nej a podľa reakcie v dolnej časti tela, ktorú ucítila to bol zrejme veľmi živý sen. Ani netušila, kedy zaspala. Vôbec netušila, že je to v tej podobe možné. Prebralo ju zvonenie budíka. Posadil sa na posteli, ponaťahoval a vstal. Podoprela si hlavu na lakeť a pozorovala ho. Pomaly sa zastavil pohľadom na posteli, akoby mu niečo nesedelo, potom očami premeral izbu. V Lare až hrklo a prudko sa posadila. Cúvol od postele, zamračil sa a skočil k stolíku, kde mal zbraň.
"Kto je tu?!" zavrčal a zbraňou namieril na posteľ. Neodvážila sa ani pohnúť, netušila, čo sa stane, ak niekto zastrelí jej virtuálne telo. Nemalo by sa nič stať, ale...nemal by ju ani vidieť, čo zrejme nebola pravda. Nevedela, čo vidí, ale niečo videl.
"Kto, alebo čo si dočerta! Ja ťa vidím!" v tej chvíli jej to doplo. Mutačný gén. Videl ju, alebo minimálne jej tepelný sken, energiu... niečo.
"Kruci! A teraz čo? Ak otvorím trhlinu, aby som privolala svoje telo, roztrhne ma ako hada, od jedu. Ak otvorím trhlinu, aby som prešla... skočí za mnou, poznám ho." Preletelo jej myšlienkami. Opatrne vstala a pomaly sa presunula mimo posteľ. Hlaveň ju nasledovala, takže ju skutočne videl... ale nespoznal, to by znamenalo, že...vidí niečo, ale nevie čo... vydýchla si. Zazvonil mu telefón a on po očku pozorujúc to niečo, opatrne vzal do rúk slúchadlo. Využila šancu a vrhla sa dole, vedľa postele. Zakotúľala sa pod ňu. Ryan váhavo prešiel po izbe a mieril pištoľou, zároveň telefonoval so svojou sestrou.
"To som blázon..." Zafučal, hneď ako prerušil rozhovor. Prešiel ešte jeden krát po izbe a s krútením hlavy vyšiel z izby. O chvíľu počula tečúcu vodu.
"Fajn, to by stačilo. Padaj domov Lara, máš domáce väzenie, žiadne lozenie mimo tela!" Zahundrala a otvorila trhlinu.

Komentáre 5

aknit11 dňa 06.02.2015 - 13:50

Tak zase kúsok :-)

LanaSavara dňa 06.02.2015 - 17:45

Su podareni, taka zvlastna skupina Ben, Kilian, James, Rufus a Lara.
Cakala som ako kral zareaguje na tu svoju byvalku. A Ian (y)...
Dobre to ma ta mrcha premyslene, ale ked sa chce pomstit na Lare, velmi precenila svoju ,,buducu obet,, dufam, ze jej to Lara osladi svojim sarkazmom ak pride na to, ze je to byvala kokubina jej otca, alebo ju posle do blazinca v 18 storoci.
Chudak Ryan :-), mat tak zivy sen a pritom je ona naozaj vedla neho.
Aj sa mi dych zastavil ked nieco videl, to by bola ina sranda - roztrhol ako hada (giggle). Ako by sa pri tom klbcili :-D

nevetko dňa 06.02.2015 - 17:54

no toto bolo wau . som sa bála že jej oco zasa bude robiť problémy . ale to delenie nemá chybu . mohla otvoriť trhlinu a on do nej skočiť to by bola sranda .

tomicka dňa 06.02.2015 - 18:12

Bombove, ako vzdy.(y) A James a tie jeho komentare (giggle) Koniec nemal chybu (clap)(clap)(clap) To som zvedava, ako to vsetko dopadne :-)

Lenka R dňa 10.02.2015 - 09:10

Super (clap) (clap) (clap) (clap) (clap) (sun)
Chudák Ryan , už aby boli spolu :-)
Som veľmi zvedavá , čo bude dalej .