Skočiť na hlavný obsah

Lara 76

Pridal aknit11
dňa 12.02.2015 09:39

Vnímala, ako sípavo ťahá vzduch do pľúc. Opatrne sa posadila. Objavil sa James.
"Tak už si späť. Je ráno... tak aké to bolo, takto mimo telo?"
"Radšej sa nepýtaj, takmer ma zastrelil vlastný manžel!" zahundrala a hrabala sa z postele.
"Čo? Nemohol ťa zastreliť, si neviditeľná!"
"Tak mám pre teba novinku. Videl ma a vydesil sa k smrti!" zašomrala.
"Možno sa zľakol tvojej nahoty." Navrhol jej riešenie s úškľabkom.
"Hehéj! To ja som tu ten sarkastický, ty si robot a sarkazmus ti nepristane."
"Prepáč, len ma napadlo, že normálne nepobehuješ nahá. Teda ak nerátam nemocnicu a ešte kryneriánsku nemocnicu ...a pustinu Sachrateri a... a... aby som nezabudol, aj v štrnástom storočí ti zhorelo oblečenie aj..."
"Drž hubu James!" zasyčala.
"Jasné! Už mlčím...", na okamih stíchol. "Možno ho to iba prekvapilo. Nemala by ho desiť tvoja nahota, už ťa predsa videl nahú." Dodal rýchlo na vysvetlenie. Lara zaprskala, štuchla ho do rebier a rozrehotali sa.
"Videl niečo, nevedel, že som to ja. Asi vnímal len nejaký tepelný sken, neviem. Čo mi jednoznačne potvrdilo, že ma mutačný gén." Zašepkala. James zvážnel a prikývol. Prezliekla sa.
"Dúfam, že Rúfus už niečo ukuchtil, som hladná ako vlk. Kilián ešte spí?" James prikývol.
"Napadlo mi, žeby sme ju mohli nájsť." Natierala si teplé pečivo maslom a medom, pritom zašermovala nožom.
"Myslel som, že sme ju už našli."
"Možno se našli brloh, kde uskladňujú, alebo vyrábajú zombíkov, ale to neznamená, že tam bude." Skonštatovala a zahryzla do chrumkavého sladkého pečiva.
"Rúfus, toto je božské, máš zlaté ručičky." Slastne zastonala a odhryzla si ďalší veľký kus.
"Požuj to Lara a prehltni, však sa zadusíš!" upozornil ju James. Mávla rukou a zacerila sa, pritom zase odhryzla.
"Máš veľké kalorické straty. Tvoj metabolizmus sa z nejakého dôvodu zrýchľuje, v určitých situáciach." Zamyslene skonštatoval James.
"To by vysvetľovalo, prečo som neustále taká hladná. Bude to tým, že často mením časové priestory, v každom storočí čas plynie inak a hlavne mutačný gén sa podľa potreby prispôsobuje rôznym rasám. Tie majú rôzne a veľmi rozdielne metabolické procesy v tele. Moja telo sa s tým musí vyrovnávať, preto žeriem, ako kyselina."
"Nechcel som to takto pomenovať, ale začína to byť holý fakt, sesternička." Zasmial sa od dverí rozospatý Kilián.
"Čo to tu tak pekne vonia? Myslím si, že Rúfus by dokázal konkurovať aj tete Juliet." S úsmevom si prisadol a nalial z kanvice kávu.
"Kde sme to prestali? Aha, takže máme dve možnosti, ako ju uloviť. Môžeme počkať, kým sa objaví telo toho posledného chlapíka a budem ich sledovať...alebo si môžeme objednať moju vraždu a ona príde sama." Predložila odvážny plán a natierala si ďalší kúsok pečiva.
"Objednať tvoju vraždu... hmm... niekedy mám nato naozaj chuť, ale za plán to nepovažujem, tobôž nie dobrý plán." Oponoval James
"Má pravdu, také niečo nebudeme robiť. Mohlo by sa to nejako zvrtnúť, to nebudeme riskovať. Počkáme na mŕtvolu. Rýchlosťou akou zabíja, zrejme nebudeme dlho čakať." Kilián dal za pravdu Jamesovi.
"Mrzelo by ma, keby ich bolo ešte viac. Kvôli mne." Ticho šepla.
"Lara, je to nájomný vrah. Vzal na teba objednávku, chceš mi povedať, že ti ho je ľúto?!" nechápal Kilián.
"Asi áno. Možno by si to dal vyhovoriť, alebo by skončil vo väzení. Nikto si nezaslúži skončiť s podrezaným hrdlom bez práva na spravodlivosť."
"To je síce pravda, ale ty nie si zato zodpovedná. Nemôžem za šialenosť niekoho iného, hlavne ak mu nestihneš, alebo nemôžeš zabrániť v jeho skutkoch." Prikývla a vzdychla.
"A...zdá sa, že nebudeme dlho čakať. Pozri... správy." Upozornil James a spustil televízne vysielanie v kuchyni na monitore. Upreli pohľady na monitor. Ďalšie staré, opustené skladisko a v ňom zavraždený muž. Záber takmer identický, len s tým, že tentokrát sa tragédia odohrala v New Orleans. Pozorne sledovala záber na budovu, ale nenašla žiaden odkaz.
"Nie je tam odkaz." Sucho hlesla.
"Ktovie prečo, snaží sa ťa zastrašiť, však?"
"Asi. Dala o sebe vedieť, aby som vedela s kým mám tu česť. A teraz sa chce hrať. Pôjdem tam, len čo zistíme čas úmrtia z patologickej správy."
"Dúfam, že len virtuálne... a aby ťa nenapadlo ísť za ňou. Ben povedal, že sa nedokážeš vrátiť, ak skočíš dvakrát. Vrátiš sa len do toho bodu odkiaľ si prešla. Musela by si privolať svoje telo a to by asi nebolo najvhodnejšie v čase, keď ho vraždia."
"Myslela som si, že to má nejaký zádrhel. Preto som sa neopovážila ísť za ňou, prvý krát. Nevedela som, aké dôsledky by to mohlo mať. Musím sa povyzvedať Bena, čo a ako funguje, aby som sa neprekvapila."
"Vďaka Bohu, že ťa neovládla tvoja impulzívnosť." Zašomral James.
"No, možno som v určitých veciach impulzívna, ale teraz si nemôžeme dovoliť kiksnúť. Nejedná sa len o nejakého klasického maníka, ktorého zneškodníme. Ide tu o oveľa viac. Tento maník má zombíkov s bombami, ktoré môžu byť aj biologického pôvodu. Jeden taký výbuch a môže to na Zemi dopadnúť horšie, ako s pandémiou v štrnástke."
"To máte pravdu, výsosť." Ozvalo sa za nimi a do jedálne vošiel Ben. Lara mu nohou odsunula stoličku a s úsmevom ho vyzvala, aby si prisadol. Takmer vzápätí sa pred nim objavil jeho "riad", Rúfus nemeškal. Ben sa zasmial a siahol po pečive.
"Zistili sme, kto je tá ženská. Mali ste pravdu výsosť. Našli sme ju medzi mŕtvymi." Vytiahol tablet a pred nimi sa zobrazil hologram.
"Je to Astrida von Niero. Údajne zomrela pred rokom pri nehode."
"Na mŕtvolu je celkom čiperka. Všimla si si na nej nejakú zvláštnosť? Napríklad ten čip na zátylku, je tiež zombík?" zaujalo Jamesa.
"Netuším, ale tá trojica počúvala jej rozkazy, takže tipujem, že zombík nebude. Ako som si stihla všimnúť, reagujú len na rozkazy, nie sú to samostatne uvažujúce bytosti. Dobre, máme veľa práce. O dve hodiny sa máme stretnúť s Templou. Mali by sme mať niečo hmatateľné. Na chvíľu si odskočím." S úsmevom vstala.
"Výsosť minule som zabudol. Pri prechode, nesmiete cez dve trhliny, nemohli by ste sa vrátiť, len do miesta vstupu."
"Už mi to chlapci povedali. Napadlo mi, že to bude mať nejaký háčik. Preto som za ňou neliezla. Idem zistiť, kam šla z toho skladiska. A potrebujem tam nájsť odkaz."
"Akého skladiska?"
"Kým ste tu neboli, popravila posledného z tých chlapíkov. Lara si myslí, že tam bude ďalší odkaz, keďže nám pred tým, odkaz nechala."
"Opatrne výsosť, aby vás neľapla do siete."
"Nevie o tom, že sa dokážem deliť. Okrem nás to nevie nikto, čo nám dáva určitú výhodu. Skôr bude očakávať fyzickú formu. Mohlo by sa stať, že tam bude nejaká pasca. Máme ten čas úmrtia?" obrátila sa k Jamesovi. Na chvíľu sa zamyslel. Na monitore vyskočila predbežná patologická správa. Usmiala sa a zmizla.

"Čo máme o tej milej slečne, čo je už vyše roka mŕtva?" James sa zadíval na Marnaviánskeho vodcu, ktorý si oblizoval prsty od medu.
"No... nechcel som to povedať hneď, aby...no výsosť, neviem, ako by reagovala. Astrida, je bývala milenka Luciusa."
"Fíha, takže Lara má macochu? Zrejme musel bývalku poriadne nasrať, keď si chce vybiť zlosť na dievčati." Hlesol Kilián.
"Podľa dostupných informácií, táto slečna očakávala, že sa s ňou Lucius ožení. Ich vzťah trval tri roky. Lucius sa podľa všetkého hneď na začiatku vyjadril, že nemá záujem o manželstvo. V tom čase neustále pátrali po stratenej dedičke, čo Astridu vraj veľmi popudzovalo, pretože chcela porodiť deti vladárovi."
"Takže jej možno preskočilo a myslí si, že keď zabije Laru, bude mať šance porodiť následníkov trónu? Dosť nerealistická predstava. Neviem, ktorý muž by mal pomer s vrahyňou svojho dieťaťa."
"Zrejme ráta s tým, že princezná nemá so svojim otcom najlepšie vzťahy a neobráti sa o pomoc k Temple. Je všeobecne známe, že výsosť im uniká. V zóne sa dosť klebetí. Takže si myslí, že nato nikto nepríde, pretože je tiež všeobecne známe, že výsosť rieši všetky konflikty sama a Únií sa vyhýba, ako čert krížu."
"Zrejme zažije dosť nemilé prekvapenie." Sucho prehodil Kilián.
"To teda zažije. Lucius je dobrý, pokiaľ je dobrý... a keď prestane byť dobrý... Astrida to má zrátané." Dodal Ben.
"Smiem sa spýtať, čo sa vlastne stalo, keď...zahynuli naši rodičia?" Ticho sa spýtal Kilián.
"Bola vojna. Najskôr z toho obvinili Matoza, to bol zväz troch národov v pohraničí, my, Totariáni a Zahraviáni... chceli nás aj spolu s Preskrytiou posunúť za hranice bezpečnostnej zóny. Podľa nich spadáme už do sveta za hranicou. Nedovolili sme to, nemali by sme šancu...na druhej strane... ale aj napriek vojne, sme sa od toho dištancovali. Nemali sme s tým nič spoločného. Niečo iné je bojovať za svoje právoplatné miesto na život a niečo iné chladnokrvne vyvraždiť ženy a deti. Tie dni boli kruté. Váš ujec... bol ako ranené zviera... chcel krv, za krv. Útočník umieral verejne a veľmi dlho. Po celý čas stal Lucius vedľa neho a iba sa pozeral. Jeho spoločníci mali šťastie, zabila ich Templa, keď sa snažili dostať z paláca. Bratia princezny boli na mieste mŕtvy, aj vaše dve sestry, princ Aurel bol ranený. Vaša matka umrela v nemocnici a kráľovná na druhý deň. Sopariténska kráľovná dokonala tri dni po nešťastí a jej dve dcéry asi hodinu po napadnutí."
"Ako sa to mohlo stať, ako to, že sa k nim dostali tak blízko?!"
"Zradca, v Sopariténskej kráľovskej stráži. Uvoľnil vrahom prechod. Ženy trávili čas spolu, boli v "bezpečí", ďaleko od bojiska. Podporovali sa, kým ich manželia bojovali."
"A čo môj otec?" Priškrtené zašepkal Kilián.
"Padol v boji. Chvíľu po tom nešťastí." Ticho preriekol Ben a odkašľal si. Táto téma mu začala byť nepríjemná.
"Preto sa rozhodli poslať nás na Zem?!"
"Najskôr nie, ale útok sa zopakoval. Vtedy už Lucius nezaváhal a poslal vás do bezpečia. Nerátal s tým, že niekto zmení časový tok a vy sa stratíte v čase."
"Vedia, prečo sa to všetko stalo?"
"Existovala liga odporu. Chceli zvrhnúť kráľovstvo a nastoliť novú vládu. Boli to fanatici. Veľkým dielom sa postarali o vojnu v celej únií. Mali svojich špehov všade a úmyselné prenášali a šírili poplašné a nepravdivé informácie na všetkých stranách. To viedlo k dezinformácií a stupňovaniu napätia. Lucius nato prišiel prvý, potom to dostalo úplne iný spád."
"Aký spád?"
"Vystúpil na verejnosti a vlastnoručné vodcov popravil. Vyzval národy k rozvahe a navrhol prímerie."
"Vlastnoručne... to akože ich... kráľ?" neveriacky vyhŕkol James.
"Popravil všetkých do jedného. Pravdu povediac, má dosť prekvapil. Nikdy by som to od neho nečakal. Každému jednému prečítal jeho zločiny a odsúdil ho k smrti. Popravu vykonal okamžite, bez možnosti milosti, či odvolania."
"Ani sa nečudujem, že mu Lara uteká, musí byť desivý." Šepol Kilián, otrasený.
"Nie, princ... mýlite sa. Bola vojna. Výnimočný stav. Ľudí to prinútilo zastaviť a uvažovať. Všetko sa zvrátilo. Behom noci, bola odhalená celá sieť týchto zbabelých smradov, čo profitovali z vojny a vraždenia."
"Vy ste boli vo väzení, ako to, že vás nepopravil?"
"Pretože Lucius nemá rád zbytočné zabíjanie. Keď je niečo nevyhnutné, urobí, čo je treba, ale keď nie... v podstate je to veľký filantrop a mierumilovný. Pokiaľ niekto nezaútočí na jeho blízkych. Vtedy sa zmení na neľútostného kata. Zničí všetko, čo ohrozuje jeho dom. Ako som povedal, je dobrý, kým je dobrý."
"Akým spôsobom ich popravil?" zvedavo zaševelil James.
"Ehmm...naozaj mi to príde dosť bizarne o tom hovoriť. Nechcem, aby ste si o ňom vytvorili nepravdivú mienku. Nie je krvilačný, ani nejaký sadistický maniak. Niežeby som ho mal rád, vlastne sa mi dvaja nemusíme, ale to už viete. Len chcem... je to len... nemal som s tým ani začínať. Jednoducho urobil to, čo musel. Byť na jeho mieste, urobil by som to tak, aby ľutovali deň, keď sa narodili."
"Čo im urobil?" neodbytne trval na svojom James.
"Postínal ich... ehmm...mečom."
"Fíha! To musí mať dobrú fyzickú kondíciu. Sťať niekoho si vyžaduje značnú silu. A musí sa vedieť, ako nato. Ak sa zle trafí, alebo nevyvinie dostatočná sila, či švih tak... ", zarazil sa, keď si všimol ako na neho obaja priatelia gánia.
"Dobre, nebudem to rozvádzať. Jednoducho ak sa netrafí, to ehmm... nevyzerá dobre... raz sme to s Larou skúšali a..." S krivým úsmevom sa zasekol.
"Vy ste skúšali niekoho sťať?!" obaja muži pohoršene zaprskali.
"Len akože... bol to vedecký experiment. Prerátali sme, akú silu a rýchlosť, je potrebné vynaložiť v pomere na šírku ostria a hrúbke ľudského krku, samozrejme priemernej." Vysvetlil rýchle. Vzpriamil sa.
"Lara, je späť."
"Skúšali ste aj iné druhy popráv, čiste z vedeckého hľadiska?" ironicky zádrapol Kilián.
"Jasné... vešanie, topenie, zastrelenie... a aby som nezabudol ešte lámanie na kolese a nabodnutie na kôl. Boli to len experimenty, nemali sme živú vzorku, ak ťa to zaujíma. Lara chcela dokázať účinky gravitácie na tieto úkony, vtedy bola ešte malá, nerozumela tak dobre fyzike." Odpovedal s úsmevom. Obaja muži na neho civeli, akoby mu preskočilo. Dievčina vošla dnu a podala Jamesovi papier.
"Nájdi tie súradnice, ak ma oči neklamú, je to niekde v Dakote, tipujem južná. O chvíľu som späť. Idem spustiť bezpečnostné opatrenia." Usmiala sa a zase zmizla.
"Nevyzerá, žeby ju to nejak rozhodilo." Podotkol Ben.
"Je realista. Nedokáže tomu zabrániť, ani to nejako zvrátiť, takže nemrhá emóciami, ani energiou."
"Ty si učil malé dieťa fyziku, na popravách?" zasyčal Kilián.
"A čo? Je to dobrý príklad. A nebola až tak celkom malá. Mala určite už aj päť rokov. Videla v televízií nejaký historický film, tam niekoho sťali. A vtedy ju napadlo, že to musí byť aj fyzický náročné, všetka ťa vzťažná a ťažná sila, tlak...odpor vzduchu, spätný náraz sekery a gravitácia... a tak začala preratúvať vzorce a robili sme experimenty."
"A čo nato povedal jej otec?!"
"Nič, čoby... najskôr tu nebol a keď sa vrátil tak ju pochválil, ako rozumne uvažuje."
"Ako vôbec ostala normálna, s vami dvoma? Neumrela od hladu, na otravu, alebo smrteľné zranenie?!" Začudoval sa Ben.
"Náhodou som sa o ňu staral. Vždy som jej povedal, čo je jedlé a čo nie, kým nevedela čítať. Dodržiavala pravidelný a prísny režim. Lara bola poslušné dievčatko. Keď som jej povedal, že sa musí napiť, napila sa. Keď bolo treba jesť, jedla. Keď spať, spala. Prečítal som všetky publikácie o režime dieťaťa, aby som nepochybil. Ak ochorela, povedal som jej aké lieky má užívať a užila ich. Keď nás naháňali, vždy ma poslúchla a utiekli sme. Večer som jej čítaval a pustil upokojujúcu hudbu. Naučil som ju, že každý večer sa musí poumývať a že zúbky si musí umývať aj ráno aj večer...a..."
"A kde bol dočerta, ten idiot?!" nevydržal Kilián.
"Myslíš Róberta? No...bol pracovne veľmi vyťažený, niekedy zabudol, no... že má dieťa. Akonáhle Lara odrástla, starala sa o neho ona." Lara sa objavila a oni zmĺkli.
"Zase ste ma ohovárali?" zaškerila sa a žmurkla.
"Dobre, Ben ešte mi rýchle zreferujte načo ste prišli a pôjdeme na stretnutie s Templou. Predpokladám, že s nami nepôjdete, aby sme nevzbudzovali podozrenie." Prikývol a spustil jej záznam.
"Takže Astrida, už vieme kto si, nevieme, čo chceš...hmm...nie si mŕtva. Nemáš čip na krku." Nahlas sa rozprávala s hologramom.
"Dnes som si dala záležať, aby som si na ňu posvietila, nemá čip a životné funkcie sú úplne v poriadku, čo sa teda nedá povedať o jej spoločníkoch. Ich pulz je asi tridsať úderov za minútu. To by ma zaujímalo, ako to, že nezačnú nekrotizovať. Musí dochádzať k nedokrvovaniu a následne nedokysličovaniu tkanív, čím ich kŕmia. Telo potrebuje energiu, aby dokázalo fungovať, aj keď mozog je vlastne nefunkčný, nahradil ho asi ten čip, cez ktoré prijímajú signál..hmm...mali by sme jedného uloviť a pozrieť si ho zblízka."
"Nezabudni, že majú v žalúdku bombu, možno preto nepotrebujú jesť... a ak si na niektorého chceš posvietiť... daj si pozor, aby sa ten tipek nerozsvietil. Naposledy si to takmer schytala." Podpichol Kilián.
"Tu chybu už neurobím. Akonáhle začne svetielkovať... ehmm... stačí oddeliť zdroj tepla, aby prerušil kontakt s náložou. Ten čip je vlastne ovládací mechanizmus." Nahodila na monitor fotografiu jednej z "bômb" a ukázala im spomalený záznam tesne pred výbuchom.
"Možno máte pravdu výsosť. Ja osobne som ani s jednou touto "náložou", neprišiel do kontaktu. Avšak naši technici podľa stôp po trhavine tvrdili, že každá tá bomba, má spínač, ktorý sa aktivuje po mechanickom narušení. Pri akomkoľvek narušení obvodov, sa spustil nejaký tepelný žhavič a ten aktivoval rozbušku."
"Takže, ak to dobre chápem...treba zombíkovi odtrhnúť hlavu a nevybuchne?!" sarkastický zatiahol Kilián.
"Nemusíš ju trhať, je to dosť fyzický aj časovo náročné. To by si nestihol. Stačí odťať, ak do nej len strelíš, alebo do čohokoľvek na tele...ehmm... aktivuješ rozbušku. Musí sa prerušiť kontakt s čipom." Pokrčila Lara plecami.
"Pane Bože!" zastonal mladík.
"Skôr ma teraz zaujíma, prečo to robí. Je to niečo osobné, ale ešte som nestihla zistiť, čo to je." Zamyslene hľadela na hologram. Ben si odkašľal a očami vyzval Jamesa, aby hovoril.
"Hmmm... chlapci, viete niečo, čo mne uniklo?"
"Vieš Lara, ehmmm... asi vieme prečo na teba útočí. Vieš je to bývalka... tvojho otca." V rozpakoch sa na ňu zahľadel.
"Nooo... tak to mení situáciu. Aspoň netápeme v tme a nemusíme si lámať hlavu nad tým, čo vlastne chce. Podľa tejto informácie usudzujem, že... sa asi nerozišli v najlepšom." Uškrnula sa a muži si zase vymenili pohľady. Tentoraz zmätené.
"Teba to nezaráža?!"
"Malo by? Ak ma pamäť neklame, nie je mních, tak prečo by nemal mať bývalku? Zarážalo by ma, keby nemal. Dobre dosť o tomto. Poďme sa stretnúť s Templou. Ben vy s nami nepôjdete. Nemusia mať vodítko o spojení medzi nami. Aj keď majú určité podozrenie, nemusíme ho potvrdiť." Žmurkla.
"Ja sa pripojím k našim. Všetci idú na stretnutie."
"Kto sú to, všetci?"
"Spojenci. Jedná sa o hrozbu dimenzionálnych rozmerov. Už sa zorganizovala protiteroristická skupina z expertov na tieto záležitosti. A skupina epidemiológov, biológov a biochemikov, odborníkov na chemické a biologické zbrane. Na tomto stretnutí sa zosumarizujú informácie a rozhodne sa o postupe."
"Tak to bude zaujímavé stretko. James všetko som zabezpečila, tak pozorne sleduj pokyny." James prikývol. S úsmevom kývla Benovi, ktorý už mizol v časopriestore. Vošla do svojej izby, zodvihla podložku s myšou a vytiahla malý mikročip. Na chvíľu ho podržala v dlani. Vytrhla si ho z ramena, hneď po tom výbuchu, ako dopadla na trávniku. Bola v šoku, ešte že ho nezahodila, ale strčila do vrecka. V spoločnosti Jamesa a Kiliána vošla. Doskočili vo svojom starom laboratóriu v Alabame. Ešte stále platila prenájomná dohoda. Zmluvu uzavreli na päťdesiat rokov, ako dlhodobý prenájom. Nikdy nevedela, kedy bude potrebovať útočište o ktorom nikto nevedel. Doposiaľ. Poobzerala sa okolo seba. Zaplavili ju nostalgické spomienky. Hala vyzerala opustene a prázdno. Vybavenie, ktoré ju kedysi napĺňalo, ju čiastočne zútulňovalo.
"Nikdy som si neuvedomil, že je to tu také veľké. Vždy mi to pripadalo skôr mrňavé." Zahmkal James.
"Mali sme veľa vybavenia, ktoré sme premiestnili." Odpovedala a posadila sa na pohovku, ktorá tu stála opustená.
"Poznáš to tu?"
"Kedysi sme tu žili. Lara tu praktický vyrástla."
"V tejto zatuchnutej hale? Nemá to tu okná a je to tu také studené a pochmúrne." Zašomral Kilián a prešiel až na druhý koniec, k zariadeniu, ktoré nepoznal. Vzdialene to pripomínalo robot z filmu, "Číslo päť žije".
"Ventilácia je funkčná, aj kúrenie. Len sa už dlhšie nepoužíva. James hneď ako sa dostavia aktivuješ protokol dva. Ak by sa čokoľvek zvrhlo. Záložný zdroj je plne nabitý a úniková cesta priechodná. Kyslíkové masky sú v tajnej stene. Plyn vo ventilačnej šachte, stačí kódom aktivovať."
"To znelo, ako by si sa pripravovala na boj." Usmieval sa Kilián.
"No, nikdy nevieš. Ako náhle sa aktivuje protokol dva, nič sa nedostane ani dnu, ani von. Magnetický štít to tu uzavrie, takže nebude možné otvoriť trhlinu. Východy sa uzamknú kódovaným heslom. Jediná cesta von je cez šachtu pod skladiskom."
"Myslíš, že sa o niečo pokúsia?"
"Neviem, je to Templa. Mohlo by ich napadnúť čokoľvek."
"A čo ak nás uspia?"
"Von sa nedostanú. Akonáhle nadobudneme vedomie, spustí sa plyn z ventilácie. Ten zaželá sladké sny našim priateľom. Stačí, ak zadržíš na pár sekúnd dych, k tamtomu výklenku. Sú tam kyslíkové masky. Kúsok odtiaľ je úniková cesta, pod tým kobercom. Je tam poklop. Keď budeme v bezpečí, uvoľníme magnetický štít, aby sa odtiaľto dostali. Budú mimo najviac päť minút."
"Takže si myslela na všetko, je dobre byť tvojim priateľom." Vyškieral sa Kilián a obzeral si prístroj vzadu.
"Nechaj to prosím Kilián, mohol by si sa zraniť." Upozornila ho Lara, keď zboku vystrelila ako šíp, čepeľ dlhého noža. Ešte šťastie, že to bol vojak, reagoval reflexívne, takže sa trhol do zadu a tak sa vyhol ostriu.
"Došľaka, čo to je?!"
"Trenažér. Hovorila som ti, aby si ho nechal na pokoji. S tým som cvičila, kým James nemal telo. Je to prepojené s počítačom. James mu zadáva rôzne simulácie. Neraz som dostala riadny výprask. Voláme ho Xantipa. Vie aj upratovať, ale ako máme Rúfusa, len zavadzia, môžeš si ho vziať, ak chceš." Zasmiali sa.
"Vyskúšam ho." Oči mu zasvietili, ako malému chlapcovi, keď zazrie nový bicykel.
"Ako chceš, máme ešte pol hodinu. James vymeň mu zbrane, za drevené a zadaj základný program." James sa zatváril figliarsky podišiel k stene a stlačil obkladačku v druhom rade zo spodku. Stena sa otvorila a Kilián prekvapením zaklipkal očami.
"Husté! Tak to ma zaujíma, čo je tam vzadu." Ponáhľal sa za Jamesom a spolu vyniesli drevené zbrane so zaoblenými koncovkami. James zručne manipuloval s "trenažérom" a o dve minúty sa vzpriamil.
"Je pripravený, ale keď dostaneš výprask... nehovor, že sme ťa nevarovali. Spúšťam základný program." Lara sediac na pohovke pozorovala, ako bratranec zápasí s robotom. Asi po desiatich minutách zadýchaný cúvol, avšak robot útočil ďalej.
"Stačí ak zavelíš stop, zastaví sa." Smiala sa dobrosrdečne, ako si spotený mladík trel rebrá.
"Som hotový, vymláti ma obyčajný robot."
"Nie je obyčajný. Pozná všetky ťahy dvanástich bojových techník. Držal si sa dobre. Povedala by som, že to bolo vyrovnané." Pochválila ho.
"Ako ďaleko si sa dostala, porazila si ho niekedy?"
"Niekedy...", usmiala sa a rezko vstala, vyzliekajúc si bundu. Ostala len v krátkom tričku a uchopila dlhú drevenú tyč.
"Spúšťam program tridsať šesť, rýchlosť šesť." Spokojne ju informoval James. Vrhla na neho podozrievavý pohľad.
"Si na mňa naštvaný? Ách, samozrejme. Chceš mi vrátiť, ten protokol sedemnásť." Zvonivo sa zasmiala a uvolnené postavila pred robot.
"Nie som naštvaný, keby som bol, zaviazal by som ti oči." Dodal škodoradostne a spustil štart. Robot okamžite zaútočil. Kilián s naširoko otvorenými očami, sledoval "výcvik". Nepoznal nikoho, kto by sa jej vyrovnal. Robot bol neuveriteľne rýchly, ale ona stíhala reagovať na jeho útoky a odpovedala agresívnymi nápadmi. Raz ju zatlačil až do polovice skladiska, o chvíľu tlačila ona jeho do kúta miestnosti. trhlina sa otvorila, James zaregistroval návštevu. Rýchle ich oskenoval a keďže nezaznamenal nič podozrivé, venoval sa opäť svojej zverenkyni. V zápale boja si nevšimla prišelcov. Robot jej vyrazil tyč z rúk a bleskurýchle urobil výpad "dreveným" nožom k jej krku. Ohla sa takmer do mostíku, hneď aj prudko vzpriamila a výkopom mu vyrazila nôž. Zároveň uchopila útočiacu ruku, podvliekla sa a švihla robot cez seba. Zadunel na betóne a ona sa vrhla za svojou tyčou. V podrepe vyčkávala, s tyčou v ruke, rozstrapatenou hrivou a krvilačným leskom v očiach. Robot sa okamžite pozbieral a vrhol nôž. Bez zaváhania ho odrazila a vyštartovala vpred.
"Stop!" ozval sa James.
"Nič mi nedopraješ! Práve to začalo byť zaujímavé, ách, prišla návšteva." S úsmevom sa vzpriamila, oprela tyč o Xantipu a pobrala sa k pohovke. Navliekla na seba mikinu, zapla ju a stiahla vlasy do pevného drdola, ktorý sa uvoľnil počas súboja. Skupina ju so záujmom pozorovala.
"Prepáčte, trošku sme si krátili chvíľu, čakanie je otravné. Som rada, že sa opäť stretávame." Venovala im oslnivý úsmev a podišla k skupine.
Všetci sa ako na povel uklonili.
"Ale no ták. Keďže sa jedná o neoficiálne stretnutie, nevyžadujem dodržiavanie bontónu. To by sme sa museli klaňať všetci, všetkým. Veličenstvá, princezná, regent." Krátko kývla hlavou Benovi, Pertane, Totariánskému princovi, aj Zahraviánskému regentovi.
"Výsosť, dovoľte, aby som vám predstavil Sopariténskeho ministra zahraničných vecí sira Rinalda, Kuriantského prisanbe (premiér), doktora Panithawa, vyslancov Niwahy, Krasinhe, Guardehy a Tartamni, sir Gorian, sir Thesan, sir Pekzisun a vojvoda Traswias. Za Kryneriánskú úniu vás panovník splnomocnil, zastúpiť ho počas jednaní. Za vojvodstvo Akakti, je splnomocnený sir Kilián." Usmiala sa a nedala najavo prekvapenie. Spoločenstvo hralo pestrými farbami. Farba kože bola rozmanitá, dokonca traja, vôbec nepripomínali ľudskú rasu. Avšak ani obrvou nepohla. Nikdy nemala problém s farbou kože, či inou odlišnosťou.
"Ďalej by som vám rád predstavil team najlepších odborníkov v oblasti epidemiológie, biochémie a protiteroristických špecialistov, pyrotechnikov a elitu protichemickej jednotky, z celej bezpečnostnej zóny. Sú to doktor...", Lara počúvala mená odborníkov a rozmýšľala do akej politickej šlamastiky sa to namočila. V duchu si rýchle opakovala politické spojitosti, medzi krajinami a rasami.
"Dobre, predstavovanie máme za sebou, veľmi ma teší. Keďže som nepredpokladala, že sa tu stretneme v takom hojnom počte, nemôžem vám ponúknuť občerstvenie, ani miesto na sedenie, ale...ak vám neprekáža...", kývla na Jamesa a spoločne sa pobrali do zadu miestnosti. Ako prechádzala okolo Xantipy, nečakané zaútočila. Pozerajúci zhíkli, ale ona sa len zasmiala, vyhla sa zbrani a švihla robotom o zem, až to zase zadunelo.
"Neprekvapíš ma, ty paskuda. Z toho som už vyrástla."
"Ak ju rozbiješ, nebudem zase opravovať!" skritizoval ju James.
"Tak prepáč, druhý krát si nechám zlomiť rebro!" odvrkla a spolu niesli veľký bal koberca. Sir Janus sa spamätal a muži jej vybehli v ústrety. Zobrali bremeno.
"Super, gentlemani ešte nevymreli. Prestrite to na drevenú časť podlahy." Zavelila. Vojaci poslúchli.
"Výsosť, čo je to?" ticho sa spýtal Janus a očami ukázal na robot.
"To je Xantipa, upratovačka."
"Tá ehmm...upratovačka na vás útočí." Skeptický poznamenal.
"Asi som ju nasrala... výplatou." ticho šepla a žmurkla. Janus i Ian, ktorý stáli poblíž, sa uškrnuli.
"Ste nenapraviteľná, výsosť." Šepol sir Arnival.
"Máte šťastie sir Arnival, že sa musím správať slušne." Venovala mu chladný úsmev a pokrčila nosom. Posadila sa na koberec do tureckého sedu.
"Ak to nie je príliš pod vašu úroveň panstvo, nech sa páči. Pokojne sa posaďte, sme tu v úplnom bezpečí. Nič sa nedostane dnu, ani nás nedokáže odpočúvať, či skenovať budovu." Vyzvala ich. Prvý sa posadil Ben, nasledovala Pertana a ostatok početnej skupiny si váhavo prisadol.
"Ako to myslíte, výsosť?"
"Toto miesto je zabezpečené. Momentálne sme pod magnetickým štítom a v celej budove je aj rušička signálu, pre istotu, aj keď magnetický štít by zadržal signál." Usmiala sa.
"Ako inak. Templa, myslí na všetko." Pochvalne hlesol jeden z vyslancov a ona venovala sladký úsmev Ianovi. Pochopil.
"Keďže všetci vieme, prečo sme tu... povedzte mi niečo viac, o tom experimente." Navrhla. Muž, ktorý sa špecializoval na zbrane hromadného ničenia vysvetlil podstatu experimentu, aj predostrel schému zariadenia, ktoré spúšťa bombu."
"Čím ich kŕmia?" zaujalo ju.
"Ako prosím?"
"Zdroj energie. Možno sú to prerobené telesné schránky na zbrane s diaľkovým ovládaním, ale sú to stále telesné schránky. Predpokladám, že metabolizmus je minimalizovaný, ale aj tak musia mať zdroj energie."
"V čase, keď sa uvažovalo o tomto projekte a navrhlo injekčné zásobovanie. Avšak projekt bol zamietnutý, takže netuším, akým spôsobom im dodávajú energiu."
"Jesť nemôžu. Nemajú tráviaci trakt, namiesto toho majú v útrobách detonačné zariadenie. Ich fyzická teplota sa pohybuje okolo dvoch stupňov, tým pádom je metabolizmus minimálny. Musia mať nejaké zariadenie, ktoré udržuje ich teplotu, aby sa nezačali rozkladať. A termostat. Ich teplota sa dá regulovať . Tesne pred výbuchom ich teplota začala prudko narastať, takže Ich mozog nemôže byť funkčný... ukážte mi tu schému." Jeden z mužov otvoril hologram. Pozorne si prezrela schému.
"Toto tu, je schéma podľa ktorej boli prvé prototypy? Je to nesprávne. Nikde nevidím termostat, ani chladiace zariadenie. Nemá na krku ten čip. Mali na krku niečo, čo pripomínalo implantovaný čip... no jasné! Malo mi to napadnúť." Vstala, zalovila vo vrecku.
"Pozrite, toto majú na krkoch. Je to pravdepodobne komunikátor. A spomínam si, že tesne pred výbuchom sa im začalo šíriť teplo od krku smerom k tvári, až sa celkom rozžhavila do červená. Predpokladajme, že...ehmm...keby som čip elektromagnetickým výbojom zo-skratovala, predpokladajme, že ich mám na diaľkovom ovládači, spojeným so zdrojom energie...úmyselne ho preťažím. Stačil by skrat na aktiváciu exotermickej reakcie a následnej detonácie?"
"Samozrejme výsosť. Netušili sme, že majú implantované mikro-počítačové procesory. Celkom určite postačí skrat na odpálenie nálože." Zástupca z proti-teroristického vystrel ruku, aby mu podala čip.
"No, mohli by ste zistiť výrobcu a následne vystopovať kam tie čipy odišli, celkom určite ich objednali vo veľkom." Navrhla s úsmevom.
"Kde ste to zobrali výsosť?" zamračene sa spýtal Janus.
"To nechcete vedieť rytier." Tajomne sa usmiala a vstala.
"Môžem trochu upraviť tu schému?" Špecialista na chemické zbrane ochotne prikývol. Na chvíľu zatvorila oči a predstavila si scénu pred výbuchom a tu železnú tyč, čo si vytiahla z ramena. Pristúpila k holografickej schéme a začala pracovať.
"Takže takto nejako si predstavujem, že vyzerá zvnútra. Keď sme ich omráčili, neexplodovali okamžite. Pulzným výbojom sa zmenila polarita a na chvíľu sme ich vyradili. Stratili kontakt so zdrojom, potom sa ale aktivovali, takže spojenie sa nadviazalo. V krku je nejaká konštrukcia a na nej je pripevnený ten čip. Spája sa to s náložou. Bojoval niekto z vás, na fronte proti týmto ehmm... zbraniam? Ako sa správali?"
"Ja som bol len asi osemdesiat metrov, keď sa jednému z vojakov podarilo zasiahnuť jeden prototyp. Okamžite explodoval."
"Áno, pretože sú pod elektrickým výbojom. Ich koža nie je z nejakého dôvodu vodivá. Použili nejaký izolátor. Ako náhle došlo k narušeniu siete, nastal skrat a výbuch o pár sekúnd."
"Takže sú praktický nezničiteľné, tieto ehmm...zbrane, alebo lepšie povedané samo-zničiteľné, pri akomkoľvek zásahu." Hlesol epidemiológ.
"Ale kdeže pán doktor, sú ľahko zničiteľný. Len musíte dobre trafiť. Ak oddelíte aktivátor rozbušky od nálože, je v tej chvíli neškodná." Milo sa na lekára usmiala. Zatváril sa nechápavo a ona vrhla výrečný pohľad na Kiliána.
"Tým nám naznačuješ, že im máme stínať hlavy, ak som správne pochopil." Pokrčila plecami.
"Má niekto lepší nápad? Preruší sa kontakt s počítačom, tým pádom prerušíme kontakt so zdrojom energie. Nedôjde k exotermickej reakcií." Lekári si vymenili zdesené pohľady.
"Páni, nechápte ma zle. Už to nie sú ľudia. Sú dávno po smrti. Ich schránky niekto zneužil na niečo ohavné. Ak sa oddelí čip od nálože, nedôjde k výbuchu. V hre sú oveľa väčšie hodnoty. Ide o miliardy životov, ide o budúcnosť všetkých svetov a národov. Uvedomte si. Ak explodujú, nezostane z nich absolútne nič. Takto sa deaktivujú a môžu s úctou pochovať. Nezabúdajte, že majú v útrobách bomby, ktoré môžu byť aj biologického pôvodu. Ale... nevýhodou tohoto je, že sa dajú zlikvidovať len na kontaktnú vzdialenosť. Takže vždy existuje riziko smrti likvidátora, či explózie." Medzi mužmi sa strhla búrlivá debata. Lara pokojne sedela a sledovala rôzne mienky vedcov a návrhy, ako zakročiť. Odrazu Benovi došla trpezlivosť.
"Ticho!!!" zreval. Lara s úsmevom zodvihla palec a žmurkla na neho. Už bol najvyšší čas, aby to niekto zarazil. Muži zarazene zmĺkli.
"Čo je to s vami? Sedíme tu, dohadujeme sa, bláznite?! Zbytočne strácame čas! Výsosť... máte nejaké návrhy, určite ste už zvažovali nejaký postup." Obrátil sa k Lare.
"No, najskôr chcem vedieť všetko o Astride van Niero. Jej zvyky, správanie, študijné výsledky... rodinné pomery, zázemie, všetko. Podľa toho by sa dalo veľa odhadnúť." Ako náhle vyslovila jej meno, väčšina mužov sa zadívala v rozpakoch, kamsi za ňu. Uškrnula sa a v očiach jej zlomyseľne zasvietilo. Ian v duchu zastonal, tušil, že ju podráždili.
"No tak páni! Ak vám je trápne hovoriť o bývalej milenke môjho otca, zrejme budeme musieť nechať ľudstvo vymrieť." Podpichla chladne. Viacero z nich na ňu vytreštilo oči.
"Mali by ste si uvedomiť, že nemáme čas na bontón, ani rozpaky. Doktor koľko máte rokov?!" Obrátila sa na virológa.
"Štyridsať tri, výsosť."
"Ste impotentný?!" Mužovi zabehlo.
"Prosím?!" zapišťal.
"Jednoduchá otázka, ste impotentný?!
"Nie, samozrejme, že nie... len ste ma zaskočili, netuším, kam tým mierite."
"A čo vy Ben? Ste o dva roky starší od môjho otca...ste impotentný?"
"Nie, výsosť. Zatiaľ som nemal žiadne problémy, tohto charakteru." Usmial sa, pretože tušil, kam zamierila.
"No výborne, takže sa dostaneme k pointe! Neviem, prečo sa pozastavujete nad tým, že môj otec mal milenku! Je to zdravý muž v najlepších rokoch. Slúži mu ku cti, že sa už neoženil, aj keď by bolo hlúpe zazlievať mu, ak by sa oženil. Vlastne by som to očakávala...ale odbočujem. Má svoje prirodzené potreby, takže netuším, prečo vás zaráža, že má milenecké vzťahy. Mňa by skôr zarážalo, keby ich nemal! Tak prestaňme trapošiť a vyklopte, čo na ňu máme. Na toto naozaj nemáme čas! Ja som už veľká, prežijem to, ani nebudem potrebovať psychoterapeuta, kvôli nevydarenej macoche!" dokončila ironický. Prvý vstal vojak, z protiteroristického. Pripojil sa k nemu sir Janus a dopĺňal informácie. Pozorne počúvala.
"Je vysoko inteligentná, zdatná v manipulácií a má bohaté znalosti v plánovaní stratégie. Má slušné finančné zázemie. Rada sa hrá s obeťou. Ťahá za neviditeľné nitky, až kým sa z nich nevytvorí slučka, z ktorej niet úniku. " Uvažovala nahlas.
"Ty si jej zdrhla tri krát." Po prvý krát sa ozval James. Sir Janus na ňu vrhol zamračený pohľad.
"Je to pravda výsosť?!" nesmelo hlesol zástupca... už ani nevedela, ktorá-že to bola planéta.
"Mala som šťastie. Využila som jej zvrátenú úchylku, hrať sa s obeťou.Získala som tým čas. Takže... podľa posledného pohybu je tu." Postavila sa k holografickému projektoru a zadala súradnice. Rýchle im vysvetlila, že požiadala o pomoc člena jednej rasy, ktorá sa dokáže deliť, aby urobil prieskum na mieste činu a zaznamenal súradnice, ktoré otvorí. Pohľady všetkých sa upreli na Bena, ale on si to nevšímal.
"Je to zatvorená banícka šachta v južnej Dakote. Sú to planiny, veľmi riedko obývané. Považujem to za slušný úkryt. Navrhujem urobiť prieskum a sledovať tento záchytný bod. Ak odhalíme, že sa tu nachádzajú nebezpečné zbrane, navrhujem zničiť to miesto, akonáhle dokážeme, že sa jedná o ich hniezdo. A skontrolovať každý centimeter, že sa niekde nejaký neukryl."
"Ako to chcete urobiť výsosť? Ak vybuchne hociktorý z nich, môže dôjsť ku kontaminácií biologickým materiálom. Výbuch im neublíži, sú v špeciálnom puzdre, ktoré sa uvoľni a aktivuje, až po odznení výbuchu." Podotkol pyrotechnik.
"Kto dočerta vymyslel takúto ohavnosť? Neuvedomil si, že tým zahubí tvorstvo v celom vesmíre?!" temperamentne vyhŕkla. Ian sa usmial. To bola typická Lara. Prudko vstala.
"Na niečo prídem, dajte mi chvíľku. James pokračuj vo vysvetľovaní." Prešla do zadu a posadila sa na pohovku. Hojdala nohami a uvažovala. O chvíľu k nej prišiel Ian.
"Smiem si prisadnúť, výsosť?" Zagánila na neho.
"Odpusti si tu výsosť, robíš to len preto, aby si ma nasral. Momentálne nemám náladu!" zasyčala.
"Naposledy si ma poriadne dobehla."
"Vždy som ťa dobehla." Ticho sa zasmial.
"Skromnosť nie je tvojou doménou. Mám tu pre teba list, Lara."
"Od koho? Ách, napísal mi list? Nooo, to sme pokročili. Teraz si budeme dopisovať a možno sa o pár rokov, aj spoznáme!" Sarkastický zavrčala.
"Nebuď taká krutá, Lara. Nerobil to kvôli nezáujmu, robil to pretože ti chcel dať čas. Snažil sa byť ohľaduplný. Vieš, prečo ho opustila?" Lara na neho vrhla zvedavý pohľad.
"Kvôli tebe. Prekážalo jej, že po tebe neustále pátra. Chcela sa stať kráľovnou a porodiť mu potomkov, chcela, aby už prestal byť tebou posadnutý. Veličenstvo to zrejme rozhorčilo. Povedal jej, že nechce jej potomkov, že svojho potomka má, od ženy ktorú miloval. Nechce tucet jej potomkov, chce Noriánu... je to pravda Lara, nechtiac som sa toho stal svedkom, neklamem." Dievča vzdychlo.
"Takmer ma dostala... v štrnástke. A pásla po mna aj v dvanástke. Ian, po tej nehode... spomínaš si na to obdobie, keď sme tam boli spolu?"
"Áno, myslím, že na väčšinu, aj keď mám miesta... výpadky. Lady Synaxen povedala, že sú možno trvalé."
"Vieš, čo sa stalo po mojom druhom odchode?" chvíľu rozmýšľal.
"Stiahli ma a poslali do dvadsať-jednotky, alebo?"
"Neprezeral si časový záznam?"
"Ten časový záznam sa nestihol uložiť. Hneď potom som prešiel do dvadsiateho prvého storočia a... tá nehoda vymazala veľa zo záznamu."
"Chceš mi povedať, že ti stiahnu dáta z tvojich spomienok?" prikývol.
"Čo si pamätáš z tej nehody od Saladína?"
"Nič, len to, že som prišiel za tebou na ten večierok, ale neviem prečo ani... bol som u teba v tvojom laboratóriu... a nič viac." Lara sa vystrela a zodvihla obočie. Natešene sa usmiala.
"A ty mi to samozrejme nepovieš, pretože to je niečo, čo nechceš, aby som vedel." Zašomral. Škodoradostne prikývla.
"V dvanástom storočí si pobudol ešte zopár mesiacov."
"Prečo?" nechápal.
"Zrejme niekto očakával, že sa tam ešte vrátim."
"Vrátila si sa?" Prikývla a uhla pohľadom.
"Lara, povedz, že som ti... neublížil som ti, však nie?!" stíšené zašepkal s napätím v hlase. Pokrútila hlavou a usmiala sa.
"Síce si sa správal ako nadutý somár, ale nikdy si mi neublížil. Bol si dobrý kamarát... až kým si si nezmyslel, že sa so mnou oženíš." Uškrnula sa.
"Nevzali sme sa, však?" Pokrútila hlavou.
"Kto je teda tvojim manželom?"
"To si nechám pre seba."
"Ešte sa vídavaš s tým agentom?"
"Nie, mal príliš majetnícke sklony. Prekážalo mi to! A navyše tie jeho keci o láske, to nie je nič pre mňa."
"Takže hovoril pravdu. Nechala si ho. Však si si vymyslela manžela, aby ťa nenútili vydať za princa?"
"Myslíš? Nevymyslela, princa nakopem a rýchle sa ho zbavím, nepotrebujem si vymýšľať manžela. Apropo, pokúsite sa ma na silu odviesť?"
"Nie, ako som správne pochopil, zabezpečila si sa. A navyše tvoj otec ti dal slovo. Neporuší ho. Prosím ťa Lara... ja vás prosím výsosť, buďte opatrná... nepleťte sa viac do toho. Chytíme ju a potom hrozba pominie. Sľúb mi to Lara."
"Ja ti to môžem sľúbiť, ale ak mi zase skríži cestu a ona mi ju skríži... neuhnem. Ani sa nebudem prizerať, ako vyhubí ľudstvo na Zemi." vzdychol a chvíľu uvažoval.
"Dobre, toto sme prebrali. Je mi jasné, že sa nestiahneš do bezpečia, neustúpiš. Keď odídu, môžeme sa osamote porozprávať? Mohli by sme spoločne niečo podniknúť. Kedysi nám to šlo v boji dobre." Usmiala sa a prikývla.
"Dobre a teraz...čo mi tajíš z dvanásteho storočia? Poznám ťa, niečo tajíš."
"Sú to nepodstatné veci. Týkajú sa môjho... ehmm... súkromného života. Nebudem o tom hovoriť." Rýchle upozornila. Nemohla mu predsa povedať, že kráľova bývala milenka ho využila v nádejí, že ju tu dochytí. Nemohla mu povedať, že s ňou splodil dieťa. Dieťa, kde je to dieťa?! Hrklo v nej a nepokojne vstala. Možno sa dieťaťa zbavila, aj keď už bola v druhom trimestri. Zastonala. To znamenalo, že ju musí chytiť živú. Ak to dieťa existuje... jej smrťou, bude naveky stratené. Je to Ianovo dieťa.
"Čo sa deje?" zaujalo ho, keď videl široké spektrum emócií, čo jej preleteli tvárou.
"Ale nič, poďme za nimi... mám nápad." Skupina živo diskutovala.
"Existuje možnosť, ako zabrániť, aby sa nič nedostalo na povrch. Ak sú v tej starej baníckej šachte. Použijeme pulzný transformátor. Rozloží všetko na molekuly, takže ani to biologické svinstvo nebude mať šancu."
"Výsosť tie zbrane sú zakázané a boli zničené. Vyhubilo sa nimi viacero národov a planéty zmizli z máp."
"Tak to máme naozaj smolu. Treba zostaviť jednotku, aby sa pokúsila preniknúť do tých baní a našla prípadne hrozby. Čo sa týka planéty, navrhujem postupovať podobne. Predpokladám, že ste sa pripravili na prípadnú kontamináciu a zabezpečujete vakcíny proti bakteriálnej hrozbe?" Epidemiológ stručne vyriekol čísla, ktoré ju nezaujímali a prinútila sa počúvať. "Schôdza", trvala ešte asi hodinu a ona pomaly strácala trpezlivosť. Hrýzla si do jazyka, aby nereagovala. Keď sa konečne oficiálne rozlúčili, srdečne ich vystrájala. Kráľovská garda ostala s tým, že musia prebrať ešte bezpečnostné opatrenia princezny.
"Fú, už som myslela, že ich vykopnem, nie a nie sa pobrať! Tak na takéto jednania, ja trpezlivosť nemám. A nič sa vlastne nedohodlo. Aj tak to ostáva na nás. Dúfam, že to nie je bežné v živote princezny." Ian sa rozosmial.
"Je to deväťdesiat percent života princezny." Dobrosrdečne vysvetlil.
"Už viem, vyhlásite ma za duševne nespôsobilú a vybŕdnete sa na mňa!" navrhla rýchle a muži sa rozosmiali. Trhlina sa otvorila a muži okamžite zareagovali zbraniami. Vystúpil Ben, Pertana, totariánsky princ a regent Zahrávie.
"Sú s nami?" kývol hlavou Ben k rytierom.
"Pre tento krát, keďže nám horí za zadkom, áno. Nakopeme ich, keď to skončí. Teraz nemôžeme byť veľmi prieberčivý." Uškrnula sa a Ian jej venoval vyčítavý pohľad.
"Už som myslela, že pošlem pre Rúfusa, aby nám niečo uvaril na večeru." Odfúkla.
"Výsosť nie je ešte ani obed." Usmievala sa Pertana.
"Obávala som sa, že tí ujkovia tu ostanú až do večera... rečniť.Tá predstava bola desivá. Som totiž hladná, už teraz. Mám nápad. James choď a zabezpeč priestory. Povedz Rúfusovi nech nám prichystá niečo pod zub."
"To ich chceš, ako fakt zobrať k nám?..." Ukázal očami na rytierov.
"Protokol dva, protokol dvanásť, dvadsaťdva a pre istotu aj devätnásť. O pól hodinu sme za tebou. Nechce sa mi tu sedieť na koberci, ako Mahátma Gandhi, či Budha. Nie je to môj obľúbenec. Keď si predstavím, žeby mal pravdu a po smrti sa pretransformujem na motýľa, ktorého niekto ľapne do sieťky a prišpendlí na nástenku...nie, nemám rada Budhu... navyše bol obézny." Pokrčila nosom a spoločnosť sa rozosmiala.
"Ak sa nepobijete, nemuseli by sme mať medzi sebou rozostup. Bude ma bolieť hrdlo, ako budem cez celú halu vykrikovať. " Podpichla obe skupiny.
"My sa budeme správať dôstojne svojmu stavu, pokiaľ na nás nikto nezaútočí..." Prehovoril sir Janus.
"V žiadnom prípade by sme nezneužili pohostinnosť výsosti a zasiali pod jej strechou nesvár, či preliali krv." Múdro preriekol regent. Zástupcovia Temply k nim podišli.
"Výsosť, smiem sa spýtať...ako funguje vaša...ehmm...upratovačka?"
"Keď prejdete okolo nej zaútočí, nie je de-aktivovaná, ale má teraz len drevené zbrane, takže je skoro neškodná. Chcete to skúsiť sir Janus?" Mladíkovi zvedavo zasvietili oči.
"Akú chcete náročnosť?"
"Akú ste mali vy?"
"Najvyššiu náročnosť i rýchlosť. Ak máte dosť, stačí zadať povel "stop", a ona sa postaví do režimu spánku. Pohyb teploty v jej blízkosti, v rozmedzí dvanásť až tridsaťšesť stupňov, ju zase aktivuje."

Komentáre 4

aknit11 dňa 12.02.2015 - 09:39

Tak zase kúsok :-)

Lenka R dňa 12.02.2015 - 10:27

No teda , paráda (clap) (clap) (clap) (clap) (clap) (clap)
Super dielik (sun)
Lara, nemá chybu, je úžasná . Tie jej hlášky ...
A James , Kilian a Ben príma parťáci .
Teším sa na pokračovanie :-)

LanaSavara dňa 12.02.2015 - 10:42

uuuuha to bol narez (y). Robota doma stoji , ale ja som nedokazla prestat citat (giggle). Nejdem vypisovat vsetko na com som sa nasmiala, co ma zaujalo, lebo to by som tu musela vypisat cely diel :-).
Uzasne, uzasne, uzasne (y) (y) (y)
Ale aj tak mi to neda
Potencia jej otca, upratovacka Xantipa a chlapci maju o zabavu postarane :-D
Super diel Ankit

tomicka dňa 12.02.2015 - 11:08

Jeminecky, toto bolo bombove.(rofl) Tak som sa schuti nasmiala. (giggle)
Ta potencia je cislo jedna. A ratal sa mi aj Budha a Mahatma Gandhi :-) aj Xantipa a ako Lara okomentovala, ze si na buduce necha zlomit rebro, aby nemusel James opravovat (giggle) alebo Jamesov komentar, ze sa Ryan zlakol jej nahoty (giggle)(rofl)(giggle) Netrpezlivo cakame dalsi dielik :-)