Skočiť na hlavný obsah

Lara 77

Pridal aknit11
dňa 23.02.2015 16:31

"Posaďte sa, princ Horias pod okno... budete mať dostatok miesta, vystrieť krídla, nemusíte trpieť nepohodlím. Vedľa neho si môžete sadnúť vy princezná Pertana a po pravici Ben. Ste odolný na jeho jed, ak by ste nešťastnou náhodou niekoho... regent vy ste zase odolný na Marnaviánske toxíny, takže sa posaďte vedľa Bena, ja si sadnem ku princezné. Kilian ku mne, James z druhej strany a rytierov usadíme na koniec, aj keď sú zrejme odolný...ak ma pamäť neklame. A máme to bez nejakých zdravotných následkov." Usmiala sa. Takmer vzápätí sa objavil Rúfus. Rýchle prestieral na stôl. Pred Marnaviánov postavil "odolný riad". Janus so záujmom sledoval ich takmer "domácke" počínanie.
"Máte tu útulné výsosť." Pochválil ju Arnival a poobzeral sa.
"Mám rada pohodlie." Venovala mu prívetivý úsmev.
"Aj váš budoár v paláci, je veľmi pohodlný a moderný." Podpichol Ian.
"Niekedy si ho celkom určite rada pozriem a zhodnotím kvality dizajnéra." Vrátila mu a spoločnosť sa zasmiala.
"Naozaj nebude prekážať, ak si urobím pohodlie?" nesmelo preriekol bielovlasý mladík.
"Samozrejme, že nie. Len smelo." Najskôr sa za nim objavil tmavý tieň a keď sa roztiahli tmavohnedé, miestami čierne, široké, masívne krídla, usmiala sa. Ani jeden z rytierov nereagoval, ale videla, ako stuhli.
"Waw! Anjel smrti... ", hlesla uveličene.
"Ehmm...nechápte to zle, princ. Nechcem sa vás dotknúť, len ma to vždy fascinuje. V niektorých kultúrach takto znázorňovali poslov smrti. Zrejme vaši ľudia často cestovali medzi storočiami." Prikývol.
"Dokážem si predstaviť, že v tých primitívnejších storočiach, vás museli považovať za anjelov. Ako teba Lara...veď vieš, keď ťa nenažranci považovali za bohyňu, pretože ešte nikdy nevideli blondínu." Vyhŕkol James, ale hneď sa aj zháčil, lebo si uvedomil, že sa preriekol pred Templou.
"Kto sú nenažranci?" zaujalo Iana. Rúfus postavil na stôl obed a servíroval.
"Polynézania po osídlení Havaja. " Nezúčastnene odvetil Kilián a naložil si na tanier.
"Boli to kanibalské kmene." Vyhŕkol sir Arnival.
"Tak aspoň viete, prečo ich voláme nenažranci." Ukončila rýchlo rozhovor a obrátila sa k Janusovi.
"Ako sa vám pozdávala moja upratovačka, Xantipa?"
"Dala mi zabrať, musím uznať výsosť. Takéto niečo by sa hodilo nováčikom v kasárniach. Majú trenážer, ale toto bolo realistické, dynamické a simulovalo to naozajstný boj. Vaša upratovačka, výsosť je veľmi zdatný protivník. Ak som dobre videl a správne pochopil, trénovali ste vašu fyzickú zdatnosť s vašou... upratovačkou."
"Aj s ňou. Tak rôzne. Vráťme sa k nášmu problému. Napadlo niekoho z vás, ako budeme postupovať?" naložila si jedlo na tanier a posunula misu ďalej.
"Navrhol by som pár dni sledovať tieto súradnice. V prípade, že naše pozorovanie bude pozitívne, vyčistiť toto miesto." Preriekol sir Ian.
"Prikláňam sa k názoru sira Iana." Prikývla Pertana.
"Ako prvé navrhujem zistiť infračerveným skenerom, či tam niečo je. Ak áno, navrhujem zistiť zabezpečenie, polaritu toho miesta, prípadne ochranné bariéry, ako magnetické štíty a podobne. Aby sme sa vyhli prekvapeniam. Keď bude vtáčik v hniezde, uzavrieme ho dovnútra magnetickým štítom. Mám na mysli tu vec...bolo to ako bariéra, polícia sa cez to nedostala. " Obrátila sa k sirovi Janusovi.
"Je to špeciálne vibračné elektromagnetické pole. Pri kontakte s inou hustotou a nábojom, sa preskupí a zhmotní." Vysvetlil a prikývol.
"Potom prídem na radu ja."
"Naozaj máte pulzný transformátor, výsosť?" zaujalo regenta.
"Prvý som si vyrobila, keď som mala asi...sedem, James?"
"Tak nejako, ale to bol len prototyp. Fascinovalo ťa, keď sa vyparil nočný stolík. Mňa teda nie...stál tam totiž notebook a v ňom všetky tie veci, čo som ti čítaval na dobrú noc. Musel som to po-novo sťahovať, bolo to pracne." Zahundral robot.
"Čo vám čítaval v tom veku?" zvedavo preriekol sir Zachrus.
"Všetko možné. Tolstoja, Dostojevského, bratov Grimmovcov, Anatómiu. Popolušku, Einsteinové teórie, príručku do domácnosti, ako vyčistiť škvrny z koberca... to bola poriadna nuda, len tak mimochodom." Žmurkla na Jamesa. Ten si rozpačito odkašľal.
"Naspäť k pulznému delu. Tento výsledný je veľmi výkonný a presný. Teraz, keď Lara stabilizovala jadro, je úplne bezpečný, s rozsahom tristopäťdesiat metrov. Mám dojem, že teraz sa hodí... a to si ho chcela zničiť."
"To je pravda. Zdal sa mi príliš nebezpečný v nesprávnych rukách."
"Ak sa smiem spýtať, čo sa stalo s tými nesprávnymi rukami?" uškrnul sa Ben.
"Myslím, že sa ehmm... pretransformovali do iného skupenstva. Podstata vesmíru, či nie? Nikdy nič nekončí, iba sa pretransformuje. A skoro som sa aj ja... pretransformovala. Ešte šťastie, že ma sir Ian, v posledných chvíľach vytiahol." Venovala mu milý úsmev. Nakladal si zemiaky a pri-dvihol obočie.
"Definoval by som to presnejšie, výsosť. Boli to presne tri sekundy na auto-deštrukčnom odpočte." Sucho prehodil.
"Kto spustil auto-deštrukciu, prečo mal ten transformátor samo-zničujúci mechanizmus?" nechápal regent.
"Mal ho zabudovaný kvôli tým... nesprávnym rukám. A keďže sa ocitol v týchto rukách, spustila som samo-zničenie. Nevýhodou bolo, že som sa nestihla dostať von."
"Samozrejme, že ste sa nemohli dostať von. Mali ste v sebe toľko olova, že sa čudujem, že ste dostali vôbec potiaľto!" vyčítavo zase hlesol Ian.
"Preháňate sir Ian. To olovo som kúpila, až na tom poschodí a boli to len dve guľky. Jediným problémom bolo, že signál na evakuáciu sa cez tie železno-betónové konštrukcie nepredral. Inak by nás bol James evakuoval." Pokrčila plecami.
"Nebáli ste sa?" zaujímala mladého Totariána.
"Jasné, že som sa bála. Vždy sa bojím. Vlastne som dosť bojazlivý typ. Veľa vecí ma desí."
"To určite! Kliala, ako pohan, až kým neupadla do bezvedomia." Zahundral Ian.
"Sir Ian, celkom určite sa vám to len zdalo. V tom hukote a rezonancií, ste nemohli nič počuť, tobôž nie kliatby." Lara mu zase venovala oslnivý úsmev. Obočie vyletelo ešte vyššie a Janus do neho štuchol lakťom a očami mu niečo naznačil.
"A... asi máte pravdu, výsosť. Celkom určite sa mi to zdalo. Princezné predsa nekľajú." Sarkastický poznamenal a spoločnosť sa rozosmiala.
Lara zvrtla rozhovor. Začali preberať podrobný plán. Zadelili si úlohy, aby každý prispel svojim dielom k ukončeniu hrozby. Templa ju požiadala, aby ich vystrojila, pretože nedokázali otvoriť portál. James sa ochotne chopil tejto povinnosti a premiestnil ich do starého skladu v Alabame. Chvíľu sa rozprávala s regentom. Spýtala sa na Sinahu. Zaujímalo ju, či sa už zotavila a ako sa zhostila svojej úlohy kráľovny. S úsmevom jej vyrozprával, že jeho dcéra je ako vymenená. Po niekdajšej plachosti, nezostalo stopy.
"Sinaha je veľmi rozvážne a statočne dievča. Bude veľkým prínosom pre svoj národ." Uzavrela Lara s úsmevom rozhovor.
"Princ, ako pokračujú prípravy tej našej záležitosti?" obrátila sa k Totariánovi.
"Pokračuje sa podľa dohodnutých podrobnosti, výsosť."
"Výborne. Časový posun hrá v náš prospech. Dokončíme toto tu a môžeme vybaviť tu vašu záležitosť. Ak všetko pôjde, ako treba nebude to dlhodobá záležitosť. Len vás prosím, aby ste zachovali diskrétnosť. Strašne nerada by som mala v pätách Templu."
"Ako si želáte výsosť. U nás nie je zvykom trkotať o našich problémoch, pred nezainteresovanými stranami."
"Značne uspokojivé. Takže vybavíme zombíkov a ešte zopár vecičiek... potom sa zase začnem venovať štúdiu." Usmiala sa. Skupina sa rozlúčila a James opäť robil sprievodcu. Vrátil ich do skladiská v Alabame.
"No, čo?!" zvedavo hlesol hneď, ako doskočil.
"Čo, čo?" nechápala.
"Prečítala si to, čo ti píše?!"
"Ách, ten list. Ešte som nestihla. Teraz na chvíľu zabehnem k Meggy a potom si pôjdem pospať. A keď sa dobre vyspím... ten list neujde. Prečítam ho neskôr, hlavne osamote." Uškrnula sa, keď zazrela jeho sklamanú tvár.
"Idem s tebou, dosť sa tu nudím. Odbehnem za tetou." Preriekol Kilián.
"Dobre, len si choďte, ja zatiaľ presnorím archív FBI, či nemajú niečo nové." Zašomral a pobral sa do laboratória. Strávila poobedie s Meggy. Vyšli si spoločne nakupovať. Cítila sa v jej spoločnosti uvoľnene a príjemne, čo bolo ako balzam na dušu po tých útrapách posledných dni. Keď sa vrátili do ateliéru, čakalo ju prekvapenie vo forme obrovskej cestovnej tašky. Meggy jej s úsmevom poukazovala oblečenie, ktoré navrhla pre ňu. Lara, nesmierne spokojná usúdila, že matka vie, v čom vyzerá dobre. Športové oblečenie pripomínalo uniformu, ktorú jej dali na Zahrávií obliecť. Nespočetné množstvo rafinovane skrytých vreciek ju tiež potešilo. Kolekcia spodného prádla, jemnučkého a ľahulinkého, ako pavučinka jej pripomenulo Ryana. Jemu by sa páčilo. Poďakovala sa a rozlúčila. Kilián s Jamesom už na ňu netrpezlivo čakali. S úsmevom podala objemnú tašku Rúfusovi a so záujmom sa zahľadela na výsledky pátraní FBI. Nedokázali určiť o akú sa jedná trhavinu, ani nenašli zariadenie, ktoré odpálilo nálož.
"A...Ryan sa zúfalo snaží dovolať Kiliánovi. Vraj je to súrne." Dodal James.
"Asi si domyslel, že to nie je z tejto ehmm... dimenzie. Mal by si sa mu ozvať."
"A čo mu mám povedať, zase klamať?!" zašomral Kilián rozladene.
"Môžeš mu povedať aj pravdu, ale nemá to zmysel. S týmto si neporadia. Ani my nevieme, ako to dopadne. Tak načo ich stresovať?" pokrčila plecami. Kilián si niečo zašomral popod nos a zadíval sa na Jamesa.
"Čo sa mňa týka, ja mám zabezpečenie pripravené." Úplne suverénne prehlásil a Kilián zamračene vytočil.
"Človeče, začnem si myslieť, že si si ma zamiloval. Čože je to také súrne, že si mi nechal dvadsaťsedem odkazov?!" spustil nevrelo.
"A to sa nevieš ohlásiť?!" rovnako príkro mu Ryan odvrkol.
"Mal som prácu, nemám čas sa zapodievať amíkmi!" šplechol mu posmešne.
"Prepáč, Kilián... obával som sa, či sa ti niečo neprihodilo."
"Prečo by sa mi malo niečo prihadzovať? Tak, čo potrebuješ,"
"Mám tu niečo, čo si nedokážem vysvetliť."
"A prečo myslíš, že keď to nedokáže vysvetliť FBI, že ja to vysvetlím? Som polichotený!" posmeškoval.
"Čo ťa žerie Kilián?! Ak so mnou nechceš komunikovať, stačí povedať. Ja som si len myslel, že keď...obaja vieme o niektorých veciach toho viac, žeby si mi mohol byť nápomocný. Ocenil by som to. Som ochotný sa ti revanšovať, ak budeš potrebovať nejaké informácie, mimo tvoje právomoci." Navrhol stíšeným hlasom agent.
"Dobre, počúvam."
"Objavili sme ďalšie telá mužov, čo...ehmm...zobrali objednávku na Laru. Jedného nám niekto dopravil na pobočku FBI živého, ale vzápätí jeho byt vyletel do vzduchu. Niekto ich postupne odstraňuje a ... tá výbušnina. Nedokážeme ju identifikovať. Zvyšok toho materiálu sa postupne odparoval, takže sa nedalo zistiť o akú zlúčeninu sa jedná. S ničím podobným sme doposiaľ neprišli do styku, takže ma napadá dosť neortodoxné riešenie. Neboli z tohto času. V tom byte boli tri telá a podľa nášho pyrotechnika, mali tie bomby na sebe. Ak vieš čokoľvek, čo by mi v tomto pomohlo..."
"Tak v tomto ti naozaj nepomôžem. O týchto veciach nemám ani potuchy."
"Nevieš, kde je James? Ostal tu, alebo šiel za Larou, máš nejaké nové informácie? Ako sa má a či je v poriadku?" úzkostlivo vyzvedal. Kilián vrhol zmučený pohľad na Laru, ale tá záporne pokrútila hlavou.
"Ako odišla, nie sme viac v kontakte. Možno šiel za ňou, asi by sa tu nudil, bez nej. Vieš, aký bol. Myslím, že je v poriadku. Je to predsa princezná. Určite ju chovajú ako v bavlnke." Zamyslene preriekol.
"Áno, to áno, je to princezná." Zašepkal.
"Na budúci týždeň letím do Paríža. Ak by si chcel, môžme skočiť na pohárik."
"Je mi ľúto Ryan, ale ja o dva dni pracovne cestujem a pravdepodobne sa zdržím zopár dni, takže neviem, kde budem, ani kedy sa vrátim. Prepáč, musím bežať. Sorry, kámo veľmi som ti nepomohol. O tom chaose okolo Lary nič neviem. Tak sa maj." Ukončil rozhovor.
"Klameš Kilián." Zašomral Ryan, už hluchému aparátu. Posadil sa k počítaču a spustil si spomalený záznam, ktorý zachytila kamera na križovatke pred pobočkou FBI. Dvaja muži dovliekli bezvedomého podozrivého pred pobočku FBI. Nevidieť im tváre, ale dal by ruku do ohňa, že je to Kilián a James. Rovnaká výška, fyzická konštrukcia...neohrozené, svižné, razantné pohyby... boli to oni dvaja. Stavil by sa.

"Neveril ti." Skonštatovala Lara.
"Čuduješ sa mu?" zašomral hnevlivo bratranec.
"Nie, nerozumieš mi. Jeho hlas... niečo vie. Poznám ten podtón v jeho hlase, keď o niečom vážne pochybuje, keď ma podozrenie a nejaký nejasný dôkaz. James napichni sa na jeho počítač. Zistí, čo vie. Musíme ho od tohto držať ďalej. Nepotrebujem komplikácie vo forme zvedavého Ryana."
"A čo keby si za nim jednoducho išla a vysvetlila mu, aby to nechal na nás?"
"V prvom rade neposlúchne, v druhom rade bude zúrivý... a keď je zúrivý je veľmi zanovitý a neodbytný... takže, nie. Čím menej vie, tým menej bude dobiedzať. Rýchle to vybavíme, aby sme im zabránili strkať do toho nos. Mohli by narobiť viac škody, ako osohu." Vážne ukončila.
"Lara, ehmm... vieš tak ma napadlo, že... ak o tebe Astrida má informácie, vie aj o Ryanovi... a..." Upozornil James. Lare zovrelo útroby. Sama nad tým v duchu uvažovala a podvedome sa strachovala.
"Sleduj ho na každom kroku. Napichni mu telefón, aby sme vedeli, kde sa pohybuje. Kanceláriu... byt, všetko... pre istotu." James prikývol a postavil sa pred dotykový monitor. Chvíľu pracoval mlčky. O pár minút nahnevane zašomral.
"Pozrite sa na toto!" ukázal im záznam spred pobočky FBI.
"Tak preto si je taký istý, že niečo vieš. Zachytila vás kamera... ale odkiaľ, všetky si vyradil. Počkaj... spomaľ to, záber je snímaný... pozri ten park a križovatka. Zachytila vás tá vzdialená, dopravná kamera. Preto je záznam nejasný... ale jemu to stačí, aby si dal dokopy dva a dva. Stavím sa, že preveroval odkiaľ voláš, aj tvoj vstup do krajiny. Našťastie, tu nič nezmôže a iba to potvrdí tvoje alibi. Ale pozná niektoré naše fintičky, má podozrenie, nedá si pokoj. Je inteligentný a mohol by na veľa veci kápnuť a to ho stavia do ohrozenia. Dočerta!" nervózne prešla po miestnosti a trela si bradu.
"Nemusíš sa obávať, mám ho pod dohľadom." Zatvorila oči a postavila sa pred monitor. Pár sekúnd nepohnuto, sústredená stála. Vracala sa v spomienkach, aby... prudko otvorila oči.
"Máš templácku frekvenciu v pamäti, James?"
"Čo to je za otázku? Jasné, že mám."
"Vyhľadávaj túto kódovanú stanicu, použi templácku frekvenciu vysielania. Kód je 888965432345678, ak si to správne pamätám. Je na Zemi?"
"Okamih...pracujem... momentálne je... je... okamih. Táto frekvencia vyžaruje nepatrný signál z Paríža a je to... je to... aha! Je to ten klub, kde si sa opila."
"Opila som sa doma, tam som si iba odskočila zatancovať." Uškrnula sa a vošla do svojej izby. Rýchle na seba natiahla svoju "tuniku" a vyzbrojila sa.
"Nejdeme si zatrsať, chlapci?" s úsmevom podpichla a natiahla si kapucňu hlboko do čela.
"Vyzeráš v tom ako mních!" zašomral nesúhlasne James.
"Ideme do klubu?" spýtal sa Kilián a aktivoval ochranný oblek. James ho nasledoval a obaja sa spýtavo zahľadeli na dievča. Usmiala sa a otvorila trhlinu.
"Ideme nájsť tipka, čo ma u mňa nejakú sekeru. Je čas na splácanie dlhov." Vyskočili v parku pred tanečným klubom. Kilián sa pobral k vyhadzovačovi s úsmevom si potriasli ruky a o chvíľu vošli do zadymenej haly, kde burácala techno hudba. Stiahla si kapucňu ešte viac do tváre, lúče prenikavého svetla jej prekážali v sústredení. Na chvíľu zatvorila oči a snažila sa sústrediť. Pre hluk basov ho nemohla zachytiť. Tlkot jeho srdca. Mala by ho zachytiť, je predsa v miestnosti. Na pach sa nemohla spoľahnúť. Bolo ich tu tiež priveľa. Pachy parfumov sa miešali s potom a cigaretovým dymom, dokonca cítila marihuanu.
"Hľadaj jeho signál. " Zašomrala do náramku.
"Necítiš ho?"
"Nie, je tu priveľa pachov a tie bubny...nepočujem ozvy jeho srdca. Pozitívum, že ma nezacíti rovnako, ako ja jeho."
"Koho vlastne hľadáme?" zaujímalo Kiliána.
"Jedného tipka, vysoký, statný...tmavé, polo-dlhé vlasy. Je to vlkolak, aby ťa neprekvapil. Aj keď si myslím, že sa nezmení pred obecenstvom. Je neškodný, neboj, nehryzie." Zachichotala sa na ohromenom výraze Kiliána.
"Vychádza to niekde z pravého rohu, vzadu." Počula v náušnici. Predierala sa pomedzi tancujúci dav mladých ľudí. Vedela presne, kedy si uvedomil jej pozornosť, pretože v tej istej chvíli si ho uvedomila aj ona. Zreteľne počula jeho srdce. Vnímala horúčosť, ktorá sa jej šírila telom. Zhlboka sa nadýchla, aby tie pocity potlačila. Posadila sa k barovému pultu a objednala si minerálku, Kilián tretinové pivo a James whisky. Všetci traja sedeli chrbtom k sále, ale ona ho cítila každým pórom svojho tela.
"Nemáš tu nejakých kamošov, Kilián? Mali by ste ma nechať osamote."
"Je to rozumné?" stoický sa spýtal bratranec, napil sa z fľašky a pozoroval ich "pozadie", v zrkadlách barových políc.
"Pozoruje nás, ale nepriblíži sa, kým ste tu."
"Poď James, niekoho ti predstavím. Buď opatrná." Muži sa vytratili. Spod kapucne pozorovala odraz v zrkadlách. Zvažoval, čo robiť. Jeho odstup a vnútorný zápas, preciťovala takmer fyzický. Nakoniec pristúpil. Opatrne, zboku. Rukou privolala barmana.
"Dajte mu panáka na môj účet. Tomu vysokému, počernému, čo stoji na pravo pri šenku." Zavelila a ani nezodvihla hlavu. Čašník natočil z dávkovača dvojitú vodku a odniesol ju.
"Môžem na-zdraviť niekomu, kto mi objednal pitie?" ozvalo sa drsne zboku.
"Prečo nie, chľascete predsa na môj účet." Drzo odvrkla, ťukla fľaškou minerálky o jeho pohár a zodvihla hlavu.
"Vy?!" vytreštil oči.
"Čakali ste niekoho iného?" uškrnula sa a vrátila do svojej polohy, sklonenej hlavy a opatrného pozorovania odrazov v skle.
"Čo tu robíte?"
"Hľadám vás."
"To sa vám podarilo a teraz pôjdeme. Nie je to tu bezpečné! Musím vás odviesť do..."
"Skúste to a dopadnete oveľa horšie, ako naposledy. Takmer ste ma strelili sedatívami...nonono! To vám tak ľahko nezabudnem." Cynicky sa zasmiala.
"Výsosť, neviem, či je..."
"Prestaňte Wemarnis! Zrejme ste v obraze a viete, čo sa deje." Prerušila ho hrubo. Prikývol.
"Mám pre vás prácu. Najmem si vás na ochranu."
"Kedy-koľvek výsosť. Nie je potrebné ma najímať. Je mojou povinnosťou vás chrániť."
"Ách, naozaj?! S radosťou a úsmevom na perách kvôli mne umriete?" posmešne zádrapla.
"Rád by som sa vyhol tomu slovíčku, ale ak to bude nevyhnutné..." S úsmevom odpovedal.
"Neviem, či to mám považovať za nedostatok pudu sebazáchovy, za hlúposť, alebo odvahu. V každom prípade vám závidím vašu slepú lojalitu." Zaškerila sa, ale výraz jej okamžite stuhol.
"Nejedná sa o mňa. Dokážem sa o seba celkom slušne postarať aj sama. Apropo, gratulujem... ste na stope princovi Fábiusovi a ste blízko."
"Myslel som si, je tu s vami, že?" Prikývla.
"Mám ho odviesť do bezpečia a aj vás, ak náhodne na seba natrafíme."
"Byť vami, nepokúšam osud. Mám čestne slovo kráľovského veličenstva, že sa ma nepokusíte odviesť na silu."
"To slovo je záväzne pre Templu, ja som stopár."
"Naznačujete tým, že váš kráľ, môj otec je klamár, čo si nájde okľuku a na jeho slovo treba zvysoka kašľať?" chladne sa usmiala. Vlkolak zagánil.
"Nie, samozrejme, že nie. Ibaže moje poverenie je staršie, ako slovo, čo dal. Praktický sa jeho slovo, na mňa a ďalších osem stopárov nevzťahuje. Je to závisle od uhla pohľadu."
"Nerobte to, naozaj vám nechcem ublížiť, hodili by ste sa mi." Dodala sucho a pokojne sa napila z fľašky.
"Počúvam."
"Potrebujem, aby ste dohliadli na jedného chlapíka v štátoch."
"Kto je to a prečo ho mám chrániť?"
"Aký máte prehľad o posledným zvratoch v udalostiach? Predpokladám, že informácie vám pravidelne aktualizujú." Prikývol.
"Ide o osobu, na ktorú by sa mohla Astrida zamerať."
"Dôvod? Aj je to ďalší zabijak, ktorého odstráni... robí vám vlastne službu."
"Máme spoločnú minulosť. Ak ho dostane, nebudem mať inú možnosť, len vymeniť moju hlavu, za jeho."
"To je neprípustné, nemôžete vymeniť svoju... !"
"Tak ho ochráňte. Strašne nerada by som tu pobehovala, ako biologická bomba." Zafučal a z jeho útrob sa ozvalo tiché zavrčanie. Prešiel si rukou po čele a rýchle zvažoval situáciu.
"Dobre, nejaké info?"
"Pôjdeme. James, vráťte sa." Zavelila ticho náramku. O chvíľu sa objavili vedľa nej. Prstom privolala čašníka a naznačila, "účet". Podala mu kreditnú kartu.
"Ách, že mi to nenapadlo. Stopár. Ako poslúchajú nôžky?" Hlesol s úsmevom James, načo mu Ewanrián venoval nevľúdny pohľad.
"Chceš ho nasadiť na Ryana, takže idem ako predvoj a zabezpečím všetko potrebné?" robot okamžite pochopil situáciu a stratil sa v dave.
"Wemarnis, toto je Kilián." Predstavila mužov.
"Podobáte sa na svojho brata, princ Fábius." Sklonil hlavu na pozdrav a potriasli si rukami. O desať minút James hlásil, "vzduch čistý". Zoskočila zo stoličky a o chvíľu už ponúkla "hava", aby sa posadil u nich v obývačke. Spustila záznam a Wemarnis pozorne sledoval všetky dostupné informácie. Keď skončila chvíľu mlčal.
"Výsosť, smiem si dovoliť otázku?"
"Koľko len chcete."
"Je to Sopariténsky stratený princ?" pátral v jej tvári, ale reakcie sa nedočkal.
"Neviem, veľmi sa podobá, ale podľa všetkého bol narodený na Zemi. Táto informácia vylučuje túto možnosť."
"Informácie, či záznam o narodení je jednoduché zmanipulovať, výsosť. Tá podoba je zarážajúca. Akoby z oka vypadol svojmu otcovi a mladšiemu bratovi. A... ak je to pravda, tak ten muž je vašim nastávajúcim manželom, výsosť." Vzdychla.
"Dáte mi slovo, že pomlčíte o informácií, ktorú vám teraz prezradím?"
"Máte moje čestné slovo, že o všetkom zachovám diskrétnosť." Odvetil po chvíli váhania.
"Ten muž, je pre mňa mimoriadne dôležitý. Je mojim manželom. Nevediac o týchto, nových skutočnostiach o jeho možnej identite, sme sa zosobášili. Tak nejak nechtiac, už pred tým."
"Templa o tom vie?"
"Vie o tom sir Ian, ale nepamätá si to. Bolo to tesne pred tou jeho... ehmm... nehodou. On bol aktérom toho sobáša."
"Ako to, že si nikto nevšimol jeho výzor? Áno, dávalo by to zmysel. Templa... je možné, že neprišli do styku so Sopariténmi, väčšinou sú na misiách v iných dimenziách, alebo galaxiách. A pátranie po stratenom princovi nie je ich záležitosťou, ale záležitosťou Sopariténskej tajnej služby. Bolo by dobré porovnať jeho DNA. Mali by sme istotu."
"Je to dosť komplikované. Chcela som sa tomu venovať, ale... vyskytlo sa niečo urgentnejšie. Hneď ako dokončím svoje úlohy, zistím pravdu. V každom prípade, očakávam, že sa o neho postaráte. Astrida je strelená, ale zároveň veľmi inteligentná. Mohol by jej poslúžiť, ako volavka."
"Spoľahnite sa výsosť, že sa o princa postarám." Slávnostne sľúbil a vstal. James ho odviedol a ona hneď po sprche zaľahla. Prebudil ju James.
"Horí, či čo?" po-preťahovala sa a posadila.
"Áno."
"Robíš si prču, že? Hmmm... podľa tvojho výzoru súdim, že nie... prehraj, čo máš!" zavelila a začala sa prezliekať. Zarazene zostala stáť, keď zazrela správy o rozsiahlom výbuchu. V južnej Dakote v rokmi uzatvorených baniach, došlo podľa informácií médií k nevysvetliteľnému výbuchu a následne zosuvu pôdy. Seizmologický ústav zaznamenal veľký nárast elektromagnetickej energie. Nastala chvíľková neobvyklá zmena polarity a magnetizmu. Na miesto výbuchu už vyslali výskumnícke skupiny, aby zistili príčinu explózií. Popod nos si zašomrala nadávku.
"Templa?" hlesol James.
"Pravdepodobne. Dočerta, vynechali nás z toho! To som si mohla myslieť. Urobili to po svojom."
"Ale teraz nevieme, či sa im podarilo tu šibnutú strigu odchytiť, alebo to iba sfušovali a niektorý zo zombíkov urobil veľké BUM!"
"Tak to zistíme. Vrátim sa tam a..."
"To nepôjde Lara. Ak použili magnetický štít, mohla by si tam uviaznuť."
"Tak to urobíme našim starým, dobrým spôsobom. Vrátim sa v čase a umiestnim kameru, ktorá nám nahrá záznam. Smradi, naozaj sa im v ničom nedá veriť."
"A čo keby sme sa s nimi spojili a jednoducho sa spýtali? Určite majú záznam."
"Napíš. Dúfam, že ste ju dostali, lebo ak nie, poriadne ste to posrali. Toto nebolo dohodnuté. Ukončujem spoluprácu, kvôli nespoľahlivosti jednej zo zúčastnených strán!" chladne vyštekla a zamierila do kúpeľne.
"Aký časový úsek?" Zaujímalo Jamesa, ako sa vrátila po raňajšej hygiene.
"Povedzme, že tí podrazáci rovno odtiahli do Dakoty. Bude rozumnejšie začať monitorovanie už od večera. Nastavujem časovač."
"Vypustím dron, najedz sa... zatiaľ." Ponúkol sa počítač. Prikývla a počas raňajok pozorovala Ryanovú kanceláriu. Sledovala ho pri práci s počítačom a pri srdci ju pošteklil smútok a clivota. Prezrela jeho aktualizované dáta k prípadu, ale nič nové sa nedozvedela. Vytreštila oči, keď sa objavil v sprievode kapitána oddelenia, "havo". Kapitán ho predstavil, ako Ryanovho dočasného kolegu z Európy. Tento prípad nabral medzinárodné rozmery a Euro-pol poslal svojho detektíva. Lara sa spokojne usmiala. Wemarnis to vymyslel výborne. Vlastne strávi väčšinu dňa s Ryanom, ako jeho partner.
"Výbuch nastal okolo jednej v noci. Takže pár hodín musíme byť trpezlivý." Prikývla. Vošla do laboratória. Venovala sa svojmu výskumu, aby potlačila netrpezlivosť. Kilián jej výdatne asistoval. Sám pociťoval nepokoj a nečinnosť ho znervózňovala.
"Odpoveď Lara, od Temply... výsosť, situácia si vyžadovala okamžite zakročenie. Úctivo žiadame o stretnutie, za účelom vysvetlenia náhlej zmeny plánov." Zahmkala.
"Buď došlo k odhaleniu, to silne pochybujem. Nie sú od včera. Svojej práci rozumejú... alebo nás z toho vynechali kvôli bezpečnosti, snahe nás chrániť." Poznamenal bratranec.
"Tak sa modlime, aby ju mali." Zašomrala a sklonila sa k mikroskopu.
"A čo stretnutie?"
"Načo? Ak tam pôjdeme, vystavíme sa ich pokusu o lapenie. Týmto dohoda padla. A ak sa aj na niečom dohodneme, zase to urobia po svojom. Je to len mrhanie časom a energiou. Pošli im toto!" ukázala stredný prst.
"Môj obľúbený smajlík. Odosielam!" James sa spokojne uškrnul. Zamyslela sa.
"Nemajú ju. Nechceli by sa stretnúť a vysvetľovať. Musíme začať od začiatku. Jej úkryt je odhalený. Nájde si ďalší. Aj tak si myslím, že to bolo len jej skladisko na odkladanie "hračiek". Taká nóbl pipka je ubytovaná v nejakom dobrom hotelovom komplexe, kde sa stratí...množstvo ľudí...a všimni si, aká bola opálená. Mali by sme začať prezerať... James začni prehľadávať kamerové systémy hotelov, hlavne prvú triedu. A zameraj sa prímorské oblasti a celý Karibik. Golfové, tenisové a jachtárske kluby.Temple sa na široko vyhneme. Mohli by nám prekážať a kaziť plány."
"Bude to trvať hodiny." Upozornil ju.
"Prehrám si ešte raz záznam, možno na niečo kapnem." Navrhol Kilián.
"Je mi jasné, že to potrvá, ale keďže sa nemáme čoho chytiť...", pokrčila plecami a tiež sa zasadla k počítaču. Prehrávala si posledný záznam dookola, spomaľovala, prezerala každý detail.
"James vidíš toto, čo to má na zápästí? Pripadá mi to, ako... prepni to na röntgenový gama snímok. Luminiscenčné razítko. Na normálnom dennom svetle ho nevidieť. Spod rukáva trčí len kúsok. Takéto razítka sa dávajú v nočných kluboch. Bude to niečo nóbl. Zafír? Je to rozmazané, ale... skús. Dúfajme, že ich je len zopár."
"Ako si ho uvidela?" prekvapil sa Kilián.
"Vlčie inštinkty? Vidia aj to, čo bežne nie je vidieť. Majú slušnú výbavu, čo sa týka videnia, počutia a čuchu." Zasmiala sa a pustila do práce.

"Ian, ehmm...odpoveď." Ohlásil Arnival rozpačito svojho veliteľa. Podišiel k počítaču a zasmial by sa, nebyť vážnosti situácie.
"Výsosť je zrejme roztrpčená." Skeptický skonštatoval Janus, ktorý tiež podišiel k monitoru.
"Chcete mi povedať, že princezná naozaj rátala s tým, že ju priberieme do riešenia tejto záležitosti?!" neveriacky sa spýtal Zachrus.
"To si píš, že rátala. Avšak nebol čas ju žiadať o prítomnosť. Museli sme zlikvidovať hrozbu biologickej kontaminácie. Nerátal som s tým, že chytíme Astridu, ale aspoň sme jej zničili hračky. Na chvíľu sme ju zdržali. Teraz vypátrať, kde zaliezla. Hlásili niečo nové stopári?"
"Zatiaľ nič, iba Wemarnis udal zmenu poverenia."
"Akú zmenu? Ako to, že o tom nič nevieme?"
"Prišlo to zhora, je to schválené. Má dohliadať na nejakého Ryana Samersa. To je... ak sa nemýlim, muž s ktorým mala kráľovská výsosť určitý emotívny vzťah, alebo?!" Ian zafučal hnevom.
"Áno. Avšak nerozumiem, akú úlohu v tomto zohráva?" nechápavo hlesol Zachrus.
"No, zrejme niekto predpokladá, že by mohol byť v ohrození. Netuším, prečo je taký dôležitý, pre našu dobu je bezvýznamný. Tam hore si však myslia, že je v niečom dôležitý. A navyše Wemarnis dohliadne nato, aby sa žiadne stopy, či dôkazy nedostali tým pozemšťanom do rúk." Odpovedal Arnival a nahodil jeho fotografiu na monitor.
"Poznámka k jeho osobe. Získať akékoľvek dostupné informácie o objekte... a aj DNA." Dodal ticho.
"Preboha!" sir Normes vyhŕkol, ako pohliadol na monitor. Muži sa na neho prekvapene zadívali.
"Deje sa niečo Normes?" Janus prísne pri-dvihol obočie.
"Ten muž... je akoby... Arnival máš niekde v uložených informáciach Sopariténskych vladárov?"
"Niekde asi, prečo? Pomiatol si sa, načo ti je?"
"Nájdi fotografiu ich kráľa. Už som ho nevidel zopár rokov, ale..." Arnival vyhľadal fotografiu a umiestnil ju na monitore vedľa fotografie Ryana.
"Žeby Sopariténsky stratený princ?!" Priškrtené zo seba vytlačil Janus a vymenil si zhrozený pohľad s Ianom.
"Tá podoba je neuveriteľná. Ako to, že sme si to nikdy nevšimli?" nechápal Arnival.
"To bude tým, že som roky po vojne strávil v dvanástom storočí. Vlastne som ho nikdy nevidel a ani ma nezaujímal. Tiahli sme na Marnáviu, ich jednotky držali opačnú stranu zóny."
"A ja som posledné roky po vojne strávil v galaxií Trapisur. Tiež som ho nikdy nevidel."
"Ani ja." Priznal Arnival.
"Ja tiež nie." Dodal aj Zachrus.
"To z nás robí dokonalých idiotov. Mali sme princa pod nosom a nevedeli sme to!" zašomral znechutene Zachrus.
"Myslíš, že princezná to vie?" obrátil sa Janus, na Iana.
"Tá?! Celkom určite. Našla princa Aurela, aj Fábiusa, čo sa iným nepodarilo celé roky-rokúce. Navyše s nim mala románik. Stretla jeho bratov. Predpokladáš, že s inteligenciou, ktorou oplýva, jej to nedošlo?" zamrmlal, nasrdený.
"Nesprávali sme sa k nemu práve najúctivejšie. Keď si predstavím, že je to náš budúci kráľ... takmer sme ho zmlátili. Dúfajme, že nie je pomstychtivý." Zauvažoval nahlas Zachrus a poškriabal sa v bohatej štici. Robil to vždy, keď bol nervózny.
"Nejaké ďalšie rozkazy?!" vyštekol Janus.
"Postarať sa o bezpečnosť následníčky trónu a princa Fábiusa. Je nariadená okamžitá evakuácia. Získať podklady o potencionálnom princovi. Je nutné získať DNA na porovnanie. O pár hodín máme výsledky a ak sa potvrdia, je nariadená okamžitá evakuácia, podobne, ako v prípade kráľovských deti. Zatiaľ treba na neho dohliadať, aby nedošiel k ujme."
"Spoj sa s Wemarnisom, aby získal jeho DNA... a okamžite zabezpeč neprerušené, vizuálne spojenie. " Prikázal zadumane Ian.
"Zistil si polohu toho bytu?"
"Nie, ako som už povedal. Naše časovače zaznamenávali rôzne súradnice. Má to tam poriadne zabezpečené. Nedokázali sme zachytiť žiaden signál, dokonca vysielač, či satelit. Ako si sám videl, okolie pripomínalo Londýn, ale bol to hologram. Zvuková izolácia zabránila akejkoľvek identifikácií miesta pomocou zvukov z vonkajška. Nemám sa čoho chytiť. Na druhú stranu, ak ju nedokážeme vypátrať my, nedokáže ju nájsť, nikto."
"Niekto predsa. Všimol si si? Mala špeciálny riad pre Marnaviánov. Ten pľuhák Ben, je zrejme častým hosťom." Prehodil Ian.
"Lenže on nám nikdy neprezradí, kde je. Radšej umrie. Aj keď by som ho rád poslal do pekla, jeho smrť by vyvolala vojnový konflikt." Upozornil Janus. Ian zahrešil a nahnevane vyšiel z miestnosti.

Keď im Rúfus priniesol obed, takmer ani nevnímala. Zahĺbila sa do autobiografie Astridy. Potrebovala ju spoznať. Vedieť, čo cíti, či vôbec niečo cíti. Prezerala jej študijné výsledky. Práce, ktoré vypracovala počas štúdií. Úvahy z literatúry a opisy situácií, bežných tém, ktoré zadala profesorka. Potvrdila si jedno. Bola inteligentná, ambiciózna a spoločenská. Nikde náznak agresivity, či nejakej psychickej nestability.
"Niečo tu nesedí. Zo školských záznamov vyplýva, že bola vyrovnaná, spoločenská a kultivovaná. Vysoko inteligentná, veselá v kolektíve obľúbená so značnou dávkou temperamentu. Nikde ani zmienka, ktorá by poukazovala na nejaké lability, ktoré by z milej slečny, vyrobili chladnokrvnú psychošku."
"A to si nad tým sedela štyri hodiny? Ja som to nemusel ani študovať a prišiel som nato, že je psychopatka úplne na začiatku."
"Nesmieme ju podceniť. Má veľmi triezvy nadhľad na situáciu. Vo filozofií a psychológií vynikala. Dokáže manipulovať ľuďmi, je šarmantná, temperamentná a nenútená domina. Vzbudzuje rešpekt v slabších jedincoch, vyvolá zbožňovanú úctu a týmto spôsobom si vynucuje poslušnosť, ale aj tak mi tu niečo nepasuje. Odkiaľ sa vzal ten beštiálny hlad po chladnokrvnom vraždení?!"
"Nejaké slabosti?"
"Niečo by sa našlo. Láska k mladšej sestre napríklad. To by sa dalo v prípade krajnej núdze použiť. A nenávisť k otcovi. Ak je dostatočne hlboká, dala by sa tiež použiť. Obaja sú už mŕtvy, ale aspoň na de-koncentráciu a zdržovanie. Otec zomrel pred rokom. V tom čase mala zhruba zahynúť aj ona. Hmm... a mladšia sestra umrela pred pol rokom. Nešťastná náhoda v kúpelní. Pošmyknutie vo vani, zlomila si väzy. Priveľa tragédií v jednej rodine, zdá sa. Otec zavraždený pri lúpežnom prepadnutí a... ? Čerešnička na torte... lupič ho podrezal. Myslím, že vtedy jej asi načisto zahrabalo. Musela sa dokonale ovládať a pretvarovať, keď to dokázala tak dlho skrývať, alebo niečo nesedí. Nič nepoukazuje na takýto zásadný skrat osobnosti."
"Čítala si jej slohové práce, referáty zo školy a prišla nato, že miluje svoju mladšiu sestru, ktorú nakoniec zo samej lásky zabila a nenávidí otca, ktorého tiež zavraždila?"
"Áno, miluje sestru a nenávidí otca. K tým úmrtiam by som sa tak jednoznačne nevyjadrovala, ako som povedala, niečo mi tu smrdí. Ďalší fakt, má rada slnko a more. Je vegetariánka a trpí potravinovou alergiou na pomaranče, arašidy a zemiaky."
"Nato si prišla zo slohu?!" neveriacky vyhŕkol Kilián.
"Nie, zo zdravotného záznamu. Zvláštne, myslela som, že alergie v ich dobe už neexistujú."
"Prečo by neexistovali?"
"No, ako všetci vieme... alergia je spôsobená nesprávnou aktiváciou protilátok zo skupiny imunoglobulínu E (IgE) vplyvom daného alergénu. Lady Synaxen mi kedysi povedala, že liečia rakovinu, ako bežné ochorenie. Neverím, že alergiu nezvládnu. Vedia zasahovať do genetického kódu, žeby si neporadili z alergiou? To je divné. Toľko k zdravotnému záznamu. Z jej písomných prejavov mi vyplýva, že je úplne vyrovnaná. Až na vzťah k otcovi. Z každej práce na tému domova sa nevyjadruje veľmi citlivo. Skôr s odstupom. Cítiť z toho chlad, strach, hnev až nevraživosť. Snahu o vymanenie sa, o túžbu po slobode. Otec bol zrejme nejaký nekompromisný despota. Keď si predstavím všetky tie pravidlá a prísny dvorný protokol. Som rada, že si ma vychovával ty, James."
"Bola si milé a poslušné dievčatko, bolo radosť ťa vychovávať." Odvetil takmer dojato.
"A teraz už nie som, milé a poslušne dievčatko?" vystrúhala grimasu. Zasmiali sa.
"Prečo ma alergiu, keď by ju nemala mať?! Kruci, niečo nám uniká. Pokračovala už vážne.
"Budem v labáku." Vstala a zmizla za čalúnenými dverami.
"Našiel si niečo?" vyzvedala, keď asi po hodine vyšla zo svojej "jaskyne".
"Mám ten Zafír. Je v Los Angeles. Milionársky, hotelový rekreačno-oddychový komplex. Prehrabávam sa v ich záznamoch, zatiaľ som ju nevy-snoril."
"Prezri bezpečnostné kamery toho nočného klubu, z toho večera. Musí tam niekde byť. To razítko by sa zmylo, ak by bolo staršie."
"Takže naša mrcha sa zabávala v nóbl nočnom klube. Odskočila niekoho podrezať, aby si spríjemnila zábavu. Pokojne sa vrátila a trsala ďalej? Musím povedať, tá má gule." Uškrnul sa Kilián.
"Nedefinoval by som, že má gule. Lepšie povedané, ak aj má niečo navyše, bude to pár koliesok v hlave." Sucho ho opravil James.
"Máme tam niekde záznam tej jej nehody, identifikoval niekto telo? A vražda otca. Stala sa pred, alebo po jej nehode? Niečo o sestre."
"Podľa všetkého z Astridy veľa nezostalo, ale ostatky boli genetický jednoznačne identifikované, ako Astrida von Niero, čo zase nedáva zmysel." Hlásil Kilián.
"Dobrá správa. Vyhľadávač ju identifikoval ako Anastáziu Persiovú, dcéru multimilionára. Zlá správa. Dnes ráno sa odhlásila a odcestovala."
"Kruci! Templa to posrala. Už sme ju mohli mať, nebyť toho, že zničili jej skladisko, čím ju asi poriadne rozdráždili!" zafučala jedovato.
"Našiel som viacero záznamov, pri bazéne, tenis, hodiny v jazdeckom klube.... chceš to vidieť?" Nemusela ani prikývnuť a už spúšťal záznam.
"Je krásna, škoda, že len tak pre zábavu podrezuje krky." Skonštatoval Kilián.
"Zastav to!" zvolala búrlivo a obaja sa na ňu prekvapene zadívali.
"To nie je Astrida." Ticho hlesla a sústredene pozorovala monitor.
"A kto by to bol, zošalela si?"
"Pozri, čo je na stolíku vedľa ležadla." Upozornila Jamesa
"Je ti dobre? Čo by tam malo byť... nič zvláštne, skoro prázdny pohár od kokteilu s tropickým ovocím, pomara...", zasekol sa.
"Alergia na pomaranče." Pochopil.
"Možno sa vyliečila." Predložil Kilián.
"A zlepila tie kusy škvareného mäsa, čo z nej ostali? Hmm... musím povedať, že vyzerá naozaj dobre, na pozliepanú mŕtvolu. A ako druhé, alergia. Celé roky s tým nič nerobila a odrazu, ako začne vraždiť, si zároveň začne liečiť potravinovú alergiu? Máme záznam tej sestry?"
James okamžite nahodil údaje na monitor.
"Na chvíľu ma napadlo, či nie sú dvojčatá... a nejakým druhým spôsobom, tá druhá sestra... nie sú! Je medzi nimi troj ročný rozdiel! Genetický sú podobné, ako inak všetci súrodenci, ale nie rovnaké. A Templa ju identifikovala na základe genetiky, ako Astridu. Takže sestra je určite mŕtva. Navyše sa so sestrou ani veľmi nepodobajú. Nie natoľko, aby si ich niekto splietol, pozri. A jej telo bolo spopolnené. To nedáva zmysel. Sestra to nie je a Astrida... ak z nej veľa nezostalo, nemôže tu teraz pobehovať. Kto dočerta je táto druhá?! Musím sa vrátiť do dvanástky. Musím zistiť, či to bola Astrida... ešte nažive, alebo to bola už táto druhá. Na konci jednoznačne, tá druhá. Zapichla toho chlapa bez mihnutia oka, ale zaujímalo by ma, kedy sa vymenili."
"Nemôžeš sa tam vrátiť. Zabudla si? Molekulárne zmiešanie, stretneš samu seba. Bola si v tej miestnosti."
"Musím sa tam dostať skôr. Janus tvrdil, že zmizla v tú noc. To už viem, videli sme. Ale Janus tiež hovoril, že bola veselá a milá, že Ian pookrial a chcel si ju vziať. To mi pripadá ako Astrida, ale na konci to už nebola ona. V ten deň sa niečo stalo. Astrida bola tehotná a v tu noc zmizla. Vrátim sa tam oveľa skôr a zistím, čo sú to dopekla za zmätky! O chvíľu som späť."
"Je to riziko Lara, čo ak sa nedostaneš včas z tej miestnosti?!"
"Niečo vymyslím, ako vždy. Musíme to vedieť. Niečo mi hovorí, že budeme mať vodítko. Takto len tápame v tme. Niečo sa tam stalo a to nám ozrejmí veľa veci." Rozhodnutá, vošla do svojej izby.
"Nedokážeme jej v tom zabrániť, však?" hlesol Kilián.
"To teda nedokážeme. Už sa len nádejať, že si poradí." Zhlboka vydýchol James.Vrátila sa po troch hodinách. Obaja vyskočili a hnali sa do izby, kde už dievča sedelo na posteli.
"Som rád, že nevyzeráš ako stonožka." Usmial sa James. Opatrne vstala.
"Potrebujem sa najesť, to delenie dáva poriadne zabrať energetickým zdrojom organizmu." Zašepkala roztrasene. Kilián ju pridržal, lebo takmer stratila rovnováhu.
"Nemala by si to robiť tak často. Ktovie, aký to má na teba vplyv. Nevyzeráš najlepšie."
"Budem v pohode, len do-tankujem palivo." Zašepkala bledá.
"Takže chladnička má lufty." Podpichol Kilián a sesternica sa uškrnula.
"Musím sa porozprávať s Benom, ako to robí. Nezdá sa mi, žeby ho to takto ničilo." Skonštatovala a nakladala si opekané párky na tanier.
"Tak už nás nenapínaj. Zistila si niečo?" Pokývala hlavou a zapila si veľké sústo minerálkou.
"Zjednoť záznam." Zašepkala ticho. Na monitore sa objavila Astrida. Ustielala posteľ, chvíľami si pospevovala a rukou zašla k podbrušku. Jemne ho pohladila.
"Nepripadá mi ako šialená vrahyňa. Skôr ako šťastná, žienka domáca." Prehodil Kilián.
"Ale...ale, čo to tu máme? Tuším si sa celkom udomácnila." Ozvalo sa posmešne za ženou a tá úľakom podskočila.
"Unasia, čo tu robíš?!" šepkajúc cúvla vydesená Astrida.
"Kto je tá Unasia, je ešte jedna sestra, dvojča?!" príkro šepkal James, akoby sa obával, žeby ho mohli počuť. "Sleduj, má to rozuzlenie!" napomenula ho tiež ticho.
"Prišla som pre teba. Tvoja misia tu, skončila." Chladne jej odvrklo dvojča.
"Nechcem odísť Unasia. Chcem tu zostať. Na mne predsa nezáleží."
"A načo? Tu si skončila. Pozri sa na seba. Zase v sebe nosíš ďalšieho bastarda! Pôjdeš a porodíš ho doma."
"Unasia, ja ťa prosím. Vždy som urobila, čo si chcela. Čo ste chceli, ty a ocko. Chcem aj niečo pre seba. Chcem toto dieťatko a chcem Iana. Ľúbim ho."
"Si taká naivná, alebo sprostá?! Hmm... najskôr oboje. Sir Ian bude čochvíľa odvolaný! Nezostane tu a čo bude s tebou?"
"Zaujala si moje miesto. Môže ti to byť jedno. Nechajte ma tu, porodím dieťatko a vychovám ho. Aj keď Ian odíde. Ostanem tu. Už ti nebudem zavadzať."
"To nepôjde. Mám s tebou iné plány. A to decko sa môže hodiť. Sir Ian je veľmi vplyvný a majetný muž. Mať jeho dieťa... v prípade, žeby sa mu niečo prihodilo, to decko je jeho dedičom. Aj keď je to bastard."
"To ti nedovolím, nebudeš nikomu viac ubližovať!"
"Ale, čo nepovieš sestrička. A ako mi chceš zabrániť?!" cynicky sa zaškľabila a oči jej vzplanuli čímsi nebezpečným.
"Nie sme sestry! Si len klon. Nepodarený, šialený, experiment môjho otca!" zvolala rozčúlená žena. Unasia k nej chladne pristúpila a žena v panike cúvla.
"Odpusť mi Unasia! Ja... asi so mnou mávajú tehotenské hormóny. Ja som to tak nemyslela, samozrejme, že sme sestry. Vždy budeme, však?" ustráchane žobronila.
"To vieš, že áno. Teraz pôjdeme. Pôjdeš na statok a porodíš tam svojho ďalšieho bastardíka. Vrátim sa sem neskôr a upracem to tu."
"Neubližuj Ianovi, prosím ťa... Unasia, pôjdem... urobím, čo budeš chcieť, ale neber mi Iana. Urobila som pre teba všetko. Pomohla som ti získať Luciusa, porodila som pre teba, jeho dieťatko, jeho syna... vieš, koľko ma to stalo sebazapretia? Ale chcela som ti pomôcť, pretože ťa považujem za sestru a ty nemôžeš mať deti. Nezabúdaj nato! Ešte sa môže stať, že budeš potrebovať moju maternicu. Chcela si následníka trónu. Máš ho. Pomáhala som ti, ako som najlepšie vedela. Tak mi nechaj Iana. Budem poslušná, ale nechaj ho." Vyjednávala.
"Nebudem ho zabíjať, upokoj sa. Budeme ho ešte potrebovať a jeho decko sa tiež hodí, tak nebuď hysterka a poďme."
"Môžem si niečo zobrať na pamiatku, aspoň jeho košeľu...", zašepkala zronená. Unasia prevrátila očami, krátko kývla a Astrida pokľakla ku truhlici. Vytiahla jednu z košieľ a vtedy si James všimol, že spustila do truhlice USB kľúč. Obe ženy zmizli v trhline. Lara po celý čas zadržiavala dych.
"Som šokovaný!" vyhŕkol Kilián.
"Tak to sme dvaja a Lara je úplne mimo, ak ma oči neklamú."
"Čuduješ sa? Niekde mám brata a táto šialená, zákerná ženská, ktorá vyvraždila celú tu rodinu, je klon."
"Prepána, to znamená... že tvoj otec mal najskôr pomer s Astridou a keď otehotnela, vymenil ju v posteli, jej šialený klon."
"Tá žena skutočne milovala sira Iana a ich dieťatko, je tiež niekde tam... kde aj môj brat." Zašepkala ticho.
"A napadlo ma ešte niečo. Naši zombíci. Padli počas vojny. Rôzne. Jeden skončil s dierou v hlave, druhého roztrhala bomba, tretieho sťal fotónový lúč... a... naši zombíci na sebe nemali ani škrabanec, žiadne jazvy po ranách, zošívaní, nič. Teraz, keď vieme o Astridinom otcovi, že sa venoval experimentom s DNA a experimentom s klonmi... čo ak sú to klony? To by vysvetľovalo všetko. Ako im umiestnili bomby tak, aby im neprekážali. Nízky kalorický príjem aj spomalený obeh. Všetko to môže byť prispôsobené genetický tak, aby fungovali. Na jednej strane je to geniálny objav. Na druhej strane je to strašné a nemorálne. Bol to vyšinutý magor, ktorý sa chcel hrať na Boha. Úbohá Astrida." Zastonala a zmučene zmĺkla.
"Stále som uvažovala nad tým, že je mimoriadne inteligentná a že jej musí niekto ďalší pomáhať. Nemusí. Inteligenciu dostala do vienka genetickým zásahom. Ktovie, čo všetko v nej naprogramoval. A pomocníci... nepotrebuje žiadnych, teda myslím na ľudí. Ak dokázali naklonovať chodiace bomby z mŕtvych tkanív... je... môže mať takýchto absolútne poslušných klonov celú armádu, na rôzne veci. A možno naklonovala aj samu, seba. Tak tomuto sa povie paseka!" zašomrala a prudko vstala od stola.
"Dáme vedieť Temple?" zaujímalo Kiliána.
"Nie, mohli by veci zase skomplikovať. Nebyť ich unáhlenej reakcie, mohli sme ju dostať. Teda aspoň jednu z nich. A niečo mi hovorí, že táto bola primárna. Zožeň Bena. Potrebujeme viac informácií o jej otcovi, kde presne pracoval, kde sa nachádzajú ich majetky... čo mal rád, čo nemal. A hlavne, čo mu ukradli, keď ho zabili. A musím za každú cenu konečne rozlúsknuť tie dáta, čo nám nechala Astrida na USB. Teraz tomu už rozumiem. Ak ich rozlúsknem, zistím podstatu. Teraz tuším, ako nato, mám vodítko. Budem v labáku, potrebujem kľud. Ohláste ma, až keď sa objaví Ben."

Komentáre 4

aknit11 dňa 23.02.2015 - 16:32

Nestíham pridávať často, ale aspoň koľko-toľko :-)

LanaSavara dňa 23.02.2015 - 20:04

v prvom rade veeeeelikaaa radost z pridaneho :-D
Tak to ma podrz . Chuderka Astrida a mrcha je nakoniec klon. A nas Ian je tato... to bude pozerat ked sa to dozvie. Je mi luto tej Astridy.
Som zvedava ako to Lara s Benom poriesi.
Odhalenie - objavenie okolo agentika sa uz blizi hura.
Anjel smrti s kridlami to bolo podarene :-)
Ked opisoval James co cital Lare na dobru noc to bola ina sranda :-D
navod na cistenie kobercov :-D iny zahul
Paradny dielik Ankit (y)

tomicka dňa 24.02.2015 - 10:00

Aj ja som sa potesila dieliku (clap)(clap)(clap) Suhlasim s Lankou, super dielik, ale vsetky su :-) Tak si nam to zase poriadne zamotala. Som zvedava, ako sa toto vyvinie (y)

aknit11 dňa 24.02.2015 - 10:32

Som rada, že vás to ešte stále baví :-) Mám viacero teórií, ako začať ukončovať, už je najvyšší čas, len sa pre jednu rozhodnúť :-)