Skočiť na hlavný obsah

Lara 78

Pridal aknit11
dňa 24.02.2015 11:02

Kdesi po polnoci sa unavene vystrela a ponaťahovala. Ako sa zohla nad stôl, uvedomila si, že jej krváca nos.
"Tak toto sme tu už dlho nemali. Niečo sa po-kydalo. Už mi dlho nekrvácal nos, teda ak nerátam reakciu. Asi by som mala preventívne skočiť do dvanástky. Necítim sa dobre a tá enormná žravosť tiež nie je, nič moc." Pomyslela si a vytiahla papierovú vreckovku z boxu a strčila si ju do nosnej dierky. Vrátila sa k zašifrovaným dátam. Zašomrala nadávku a prudko si zovrela hlavu do dlaní. Pulzujúca bolesť ju prinútila zovrieť hlavu, ako do zveráku. Bolestne zavyla.
"Ste v poriadku výsosť?!" ozvalo sa za ňou znepokojene.
"Nie som, kruci, čo to je?!" zastonala a obrátila sa k Benovi. Vytreštil oči a cúvol.
"Výsosť, váš tepelný sken!" vyhŕkol a cúvol.
"Čo je s nim? Mám pocit, že explodujem." Zasyčala.
"James, Kilián!" zreval Ben a obaja pribehli. Zarazene na ňu hľadeli.
"Lara preboha! Tvoj tlak...už nie je ľudský... a tvoja krv sa rozpadla, akoby si žiadnu nemala. Musíš okamžite do dvanástky."
"Váš tepelný sken je všade okolo vás, výsosť, akoby sa rozlial. Nikdy som nič podobné nevidel." Zašepkal šokovaný.
"Odober mi krv, James. Niečo som niekde ľapla!" zastonala a zatackala sa.
"Hneď som späť!" zvolal James a rozbehol sa k lekárskej časti laboratória. Keď sa vrátil, zostal zarazene stáť a striekačka mu vypadla z rúk. Jej priatelia na ňu civeli, ale jej sa odrazu uľavilo. Bolesť ustúpila, tlak povolil.
"Myslím, že je to už v poriadku." Usmiala sa.
"Ehmm... Lara nechcem byť poslom nepríjemných správ, ale mám jednu Jóbovku... si tak nejako, neviditeľná. Teda skoro...je z teba len akýsi mliečny tieň."
"Čo?!" podišla k zrkadlu a muži pred ňou v úľaku cúvli.
"Husté!" pomyslela si, ako zazrela svoj odraz.
"Máte pravdu Ben, je to ako s Orfézami. Asi som to od nich čapla. Mutačný gén, no jasné!"
"A nemusíš sa báť Kilián, nepožeriem vás." Ubezpečila ho v duchu.
"Ja som to nepovedal nahlas." Priznal bratranec.
"Ani ja nie... a ani výsosť nie." Dodal Ben.
"Orfézy dokážu komunikovať myšlienkami. Je to pre nich prirodzené", vysvetlila tentokrát nahlas. Jej hlas znel v miestnosti so zvláštnou rezonanciou, nábytok okolo nej sa zachvel. Muži si s krikom okamžite zakryli uši, akoby počuli nervy drásajúci zvuk, ktorý ich zrazil na kolená. Stonali a držali si ruky na ušiach.
"Nehovor nahlas, popraskajú nám bubienky!" zreval Kilián.
"Luminasi mi povedala, že naše uši neznesú ich hlas." Pomyslela si.
"To je viac, ako zrejme." Skonštatoval Ben a prvý vstal a podal ruku obom priateľom.
"Nejaký nápad, ako ťa zmeníme naspäť?" zaujímalo Jamesa.
"Aspoň, že z teba nepadajú červíky. Rúfus by asi nebol nadšený." Uškrnul sa Kilián.
"Podaj mi ruku Kilián. Pred tým, to tak fungovalo!" Prikázala mu v myšlienkach. Bez zaváhania k nej podišiel a vystrel ruku. Na jeho počínaní bolo niečo, čo ju zarazilo. Bola v tom akási stŕpnutosť. Niečo ju napadlo. Spomenula si na Sinahu, ako len bez pohnutia stála, neschopná odolať, či brániť sa.
"Kilián choď do zadu, vezmi pištoľ a streľ si do hlavy!" prikázala mu v duchu. Pomaly sa obrátil a pobral do zbrojnice.
"Stoj Kilián, nikdy si nesmieš sám ublížiť! A teraz mi podaj ruku." Vrátil sa a vystrel ruku. O chvíľu pocítila tlak a podlomili sa jej kolená. Kilián ju zachytil.
"Ty si mi prikázala streliť do vlastnej hlavy?!" zvolal znechutene.
"Sorry Kilián, nebolo to nič osobné. Iba som si potrebovala overiť, že to funguje, ako v pustine Sachrateri. Sinaha vtedy iba meravo stála, neschopná vzdorovať. Takže Ben dobre si pamätajte tento sken, majú ho Orfézy. Predpokladám, že je to jeden z tých, čo neviete zaradiť."
"Verte výsosť, že na tento, nikdy v živote nezabudnem, skoro som sa po... spotil." Odfúkol a skupina sa zasmiala.
"Sú v pustine, na vašom území, ako to, že ste nespoznali ich sken?"
"Pretože neexistuje nikto živý, kto by ho vedel popísať. Je to pravdepodobne ich tepelný sken vo chvíli, keď sa menia na hmotné... čo je čas kŕmenia, preto neexistujú svedkovia. Zaujímavé, že ste sa nepotrebovali nakŕmiť, aby ste sa zhmotnili." Skonštatoval a jej oči zasvietili objavom.
"Ben ste génius. Možno sme práve prišli nato, ako ich zhmotniť bez tej procedúry postreku a kŕmenia." Usmiala sa.
"Uvedomuješ si, že sa prispôsobuješ každej rase z ktorou prídeš do kontaktu? Pri vlkovi to tiež bolo drastické. Skoro ma natiahlo, keď som videl tie červené oči... a takmer si dostala infarkt a mala teplotu cez šesťdesiat stupňov." Vyrapotal James.
"No, pri Benovi som mala zase mínus dvanásť, čo už... ale teraz som hladná."
"Už zase?! Myslím, že o pár mesiacov sa vykŕmiš na sto kilovú guľu!" podpichol Kilián. Štuchla do neho nezbedne lakťom a so smiechom vtrhla do kuchyne.
"Výsosť, možno by ste mali... no, urobiť si nejakú lekársku prehliadku. Neviete, ako tieto zmeny na vás vplývajú."
"Vždy pri týchto zmenách mám žravú nemoc. Keď sa to stabilizuje, aj hlad pominie, gény sa prispôsobia a upokoja. Myslela som, že je to tým delením. Čudovala som sa, že vy nie ste stále hladný... a boli to Orfézy." Odpovedala a pomiešala si lyžičkou jogurt.
"Aj ja si myslím, žeby si mala ísť k doktorovi. Videla si, ako ti krvácal nos?" preriekol Kilián.
"A nevieš kam asi? Prídem do ambulancie a poviem. Doktor urobte mi testy. Vplývajú na mňa totiž rôzne rasy. Raz som neviditeľná, inokedy zase pľujem kyselinu, alebo splachtím z druhého poschodia,, možno mi narastú aj krídla, ktoré majú mimochodom cenu, ako diamanty. Sčervenejú mi oči a mohli by mi vyliezť aj tesáky, aj keď sa to ešte nestalo, mohla by som napríklad zavýjať na mesiac... a mohlo by sa tiež stať, že vás zožeriem, alebo doženiem k samovražde. Znie to naozaj veľmi vierohodne. Budem veľmi zaujímavým doplnkom psychiatrickej liečebne." Pokrčila nos a zafučala. Muži sa rozosmiali.
"O jednej lekárke, ktorej by sa to nezdalo čudné, by som vedel." Preriekol zadumane Ben.
"Myslíte kvetinku? No jej by sa to nezdalo čudné, ale Temple by sa možno mohlo zdať čudné, že ich neprivolala. A strašne nerada by som zase skončila bez časovača, v mašličkových, načančaných šatôčkách... či nedaj Bože, v tých cisárových, nových šatách. Aj s ňou som prišla do kontaktu. Videli ste možno u mňa jej tepelný sken?" Iba prikývol.
"Zvláštne. Nejako zvlášť som nepocítila účinky tej rasy."
"To bude tým, že okrem farby a metabolizmu, nemajú nejaký veľký rozdiel oproti humanoidom. A pokiaľ viem, farba ani nejaké iné fyzické zmeny u vás neprebiehajú."
"To je pravda. Nezmenila som ani farbu pleti, ani mi nenarástli krídla, ale dokázala som plachtiť z ôsmych metrov. Očerveneli mi oči a pochytila som všetky schopnosti vlka, ale nevyliezli mi tesáky. Cítim vás, rozumiem vám, dokonca som roztavila slinami pažerák Preskrytiána, či povrazy... ale nemám vašu farbu. Akurát pri Zahraviánoch... okrem ich jazyka som sa s nimi nestotožnila. Ani sa mi neobjavili priesvitné oči a to tetovanie."
"Ehmm...zrejme ste neprišli v blízkej minulosti do styku s nikým, kto... ehmm... zomieral."
"Čo to má s nimi spoločné?"
"Vedia to, vždy to ehmm... vedia vopred. A pri lady Synaxen... účinky by ste zistili, až na ich planéte, vlastne v celom tom kvadrante. Normálny človek, by tam neprežil dlhšie, ako tri minúty. Opuchol by mu mozog a podľahol by. Nie je tam kyslík. Teda, minimum. Normálne ich atmosféra obsahuje deväťdesiat percent oxidu uhličitého. Ďalej Preskytiáni napríklad. Pohryzol vás. Ak by ste nemali odolnosť, už by vám zrejme ruka... nikto nepchá ruku do papule Preskrytiána. Totiž ich tráviaci enzým je tak silný, žeby vám ruku vysušil na... ani neviem čo... nikto, kto bol postriekaný ich enzýnmi... ehmm... nikoho nepoznám, aby nedopadol, ako sušená slivka. Možno ,keby ste s ju okamžite odťali, alebo vám podali protijed, by to fungovalo. Majú v sebe silný hydra-absorbér. Tá látka za pár minút odparí akúkoľvek vodu, aj z veľkých zvierat. Ako iste viete, nemajú radi vodu."
"Chcete mi povedať, že svoju potravu pokryjú tráviacou šťavou? Tá z nich urobí vysušené múmiu a potom je to mňamka?" prekvapene zodvihla obočie. Prikývol.
"Kruci, to je ako Alenka v krajine divov. Aké tajomstvá ešte v sebe ukrývate vy?"
"Okrem toho, že som silné toxický a leptavý? Asi už žiadne. Stravujem sa úplne normálne." Pokrčil plecami.
"To je značne upokojujúce... na tu leptavosť a toxicitu sa dá zvyknúť. Prezradím vám tajomstvo. Nemám rada jašterice a ani múmie." Zaškerila sa.
"To mi pripomenulo. Keď pôjdeme loviť draka, tak sa ho nedotýkaj. Ak začneš pľuť Napalm... asi by sme museli žiť v ohňovzdornom kryte." Poznamenal James a skupina sa zase zasmiala.
"Sám vieš, že to nie je také drastické. Bežne nepľujem kyselinu, ani neplachtím. Stáva sa to iba..." Zasekla sa. Muži na ňu zvedavo hľadeli.
"Stáva sa to iba počas nebezpečenstvá. Moje telo si tak nejako spomenie, čo práve v tej chvíli potrebuje. Nejako vedome, sa to nedá použiť." Preriekla tentokrát vážne.
"To je koncentráciou výsosť. Všetko, čo dokáže telo, je ovládateľné vedomím. Je to ako pri delení." S úsmevom ju informoval Ben.
"Tým chcete povedať, že som zbrklá?" podpichla.
"Nie, tým chcem povedať, že ste živelné stvorenie, prekypujúce temperamentom a zvedavosťou. Váš mozog naraz spracováva množstvo informácií, nedokážete byť pokojná. Vnímate všetkých a všetko okolo seba." Spokojne skonštatoval. Pokývala hlavou.
"Okej Ben. Teraz sa vrátime k nášmu problému. Mali sme tu malé rozptýlenie, ale je čas venovať sa podstatným veciam."
"James ma informoval o vašich zisteniach. Situácia je veľmi vážna. Zároveň nenachádzam slová nad nehoráznosťou, ktorej sa dopustil lord von Niero. Ako som počul. Dostal zaslúžený trest. Akékoľvek pokusy na žijúcich rasách s DNA a klonovaním, boli pod hrozbou smrti zakázané."
"Vyskytli sa nejaké takéto pokusy v minulosti?"
"Samozrejme, genetický výskum neustále napreduje. Predchádza sa tak mnohým chorobám a vrodeným vadám. Ale nie klonovať ľudí, či akúkoľvek rasu. Tie pokusy dopadli katastrofálne. Akoby ste naklonovali len štruktúru. Boli to prázdne schránky bez duše. A použitie ich orgánov na transplantáciu, tiež bolo zakázané. Ako prvé, bolo to nehumanné. Predsa to len boli určitým spôsobom ľudia, aj keď len kópie. Vezmite si, že máte kópiu seba samej a vyrežete jej srdce. Desivé. Jedinci, ktorým boli orgány transplantované sa začali správať podivné a z osemsto testovaných dobrovoľníkov zomrela polovica na nevysvetliteľné auto-imunitné reakcie."
"Čo bolo s tou druhou polovicou?"
"Umreli vlastnou rukou, alebo rukou kata. Postupne. Ako som povedal. Ich správanie bolo podivné. Akoby tá klonovaná DNA, začala sama mutovať. Nikto to nedokázal vysvetliť. Došlo k obrovským mutáciám a zmenám v nervovom systéme. Stvárali veci, pri ktorých sa bežnému človeku zastavoval rozum hrôzou. Projekt bol pozastavený a zakázaný. Bolo to jedno z mála jednohlasných rozhodnutí celej Zóny."
"Takže náš doktor Viktor neposlúchol a stvoril svojho Frankensteina, lepšie povedané celú armádu. Ako ste podotkli bol potrestaný, ale ten neporiadok, čo tu nechal... musíme upratať."
"Spojili ste sa s Templou?"
"Nie, prekážali by nám. Navyše nedodržali dohodu. Tým, že odpálili pár klonov... spôsobili, že sme zase na plytčine. Vypátrali sme ju až do Los Angeles. Hneď po tom výbuchu, zase zmizla. Teraz skutočne neviem, kde začať, aby sme ju vystopovali."
"Ako ste prišli nato, kde ju hľadať?" Stručne mu vysvetlila, ako si všimla razítko.
"Ak by ste začali hľadať podľa toho mená, niekde sa celkom určite ubytovala."
"Pokúšame sa, ale svet je priveľký, aby sa v ňom našlo jedno prihlasovacie meno. To je ako hľadať ihlu v kope sena. A navyše, celkom určite ho nepoužije. Ten výbuch ju varoval, že sme na stope."
"Hlupáci!" zašomral Ben.
"Jedine, žeby sme použili "tú", spomínanú poslednú možnosť." Očami naznačila Kiliánovi. Obaja jej spoločníci jednohlasne pokrútili hlavami.
"Asi to nebude nejaká bezpečná metóda vyhľadávania." Pevne presvedčený uzatvoril Ben.
"To teda nebude. Je to na hlavu! Chce si objednať vlastnú vraždu." Zafučal James.
"Ja viem, že to znie streštené... ale doteraz likvidovala všetkých, ktorý ma chceli odkrágľovať. To nás priviedlo na jej stopu. Ak to zase urobíme, pritiahneme jej pozornosť." vysvetlila jednoducho.
"Ježiši Lara! Takmer ťa roztrhala bomba. Mala si pracku opaska zapichnutú v slezine, nestačilo ti to?!" skríkol Kilián rozčúlene.
"Myslím, žeby sme si to mali dobre premyslieť. Takéto extrémne riešenia, sú dosť riskantné s dosť neurčitým výsledkom, výsosť." Jemne ju zahriakol.
"Dobre. Teraz sa upokojíme. Ben vás požiadam o získanie informácií. Všetko o rodine von Nierovcov. O majetkoch, rodinných pomeroch, susedoch, školách priateľoch, nepriateľoch, o výskume, ktorý vykonával. Jedným slovo všetko. Dokážete získať informácie tohto druhu?"
"Spoľahnite sa výsosť. A... výsosť? Nechcem, aby to vyznelo, nelojálne, ale mali by sme kontaktovať Templu. O týchto nových skutočnostiach musia byť informovaný, aby dokázali zareagovať, ak by na niečo narazili. A navyše ak Parsacha nie je fabrikou na biologické zbrane, ale na klony... mohlo by dôjsť k nebezpečným komplikáciám. Niečo iné je zlikvidovať zopár mŕtvych tiel, ktoré nie sú schopné samostatne konať. A niečo iné je zlikvidovať laboratória, kde sa vyvíjajú klony. Nevieme, koľko ich tam je. Sú to vysoko inteligentné, samostatne zmýšľajúceho zbrane. Aj keď ich ovláda, predpokladám, že celkom určite majú značnú hranicu samostatnosti. A nie každý z nich má v sebe bombu. Môže tam byť celá armáda. Vezmite do úvahy, že v najhoršom prípade sú tam na-klonované, najschopnejšie a najvýkonnejšie mozgy všetkých čias. Nevieme, s čím prídeme do kontaktu. Musia to vedieť, musíte informovať Templu." Vzdychla.
"Máte pravdu. Riziko je priveľké, aby sme sa do toho pustili bez toho, aby sme im dali vedieť. Kontaktuj ich a napíš. Závažné, nové skutočnosti. Stretnutie o hodinu, na starom mieste." Priznala si porážku.
"Ako ste prišli nato, že je to klon a nie lordová dcéra?"
"Najskôr som myslela, že je to sestra. Ale tá bola o tri roky mladšia a ani sa nepodobali. Nešlo mi do hlavy, že DNA ostatkov potvrdilo, že sa jedná o Astridu, ale bola tu z mäsa a kosti. A jej správanie sa nezhodovalo s tým, čo som o nej zistila. Tak som sa vrátila v čase. Na základe rozhovoru pôvodnej Astridy so svojim klonom, sa to rozjasnilo. To dievča... prepáčte Ben. Sú to intímne detaily našej rodiny. Nemôžem ich zverejniť neupravené. Akokoľvek vám verím... toto nemôžem zverejniť, kým sa to nedorieši."
"Rozumiem výsosť a plne dôverujem vášmu úsudku. Upravte ten záznam, aby ste mali niečo rukolapné. Bude to vyžadovať aký-taký dôkaz. Nechám vás osamote." Prikývla a osamela. Pustila sa do práce. Z toho záznamu sa dali použiť len tri vety. Avšak plne vystihovali podstatu.
Pustila záznam Benovi. Tváril sa naozaj ustarostene.
"Výsosť neuvažovali ste o odchode do bezpečia? Aspoň dočasne." Zmierlivo začal.
"Tu ma nenájde a... kdekoľvek budem, vystopuje ma. Verte mi, že tu som v najväčšom bezpečí." Prikývol.
"Máte pravdu. Ak ma ospravedlníte, idem spustiť pátranie. Predpokladám, že James odišiel zabezpečiť to skladisko." Prikývla.
"Buďte opatrná výsosť." Uklonil sa a zmizol. James jej ohlásil "vzduch čistý". Vošla do zbrojnice. Ani nevedela prečo, natiahla na seba puzdro s revolverom. Obliekla si koženú bundu a vyšla na terasu. Našla Kiliána, ako hľadí na osvetlené mesto.
"Pozri, ako to mesto pokojne drieme a vôbec netuší, že je možno na pokraji zániku." Prehovoril zamyslene.
"To je vždy Kilián. Vždy sa nájde nejaký maník, ktorý sa pokúša zahubiť ľudstvo. Väčšinou o tom nikto ani netuší. Predstav si tu všeobecnú paniku a rabovanie." Usmiala sa.
"To áno, ľudia sú hovädá. Ako znesieš ten tlak zodpovednosti?"
"Nevšímam si ho. Urobím to, čo je potrebné. Viem, že pôjdem až na hranice svojich možnosti a nepredám svoju kožu lacno... asi je to tiež o menšom zle. Rozhodnúť a vybrať ho, ak je to nevyhnutné. Veľmi nad tým neuvažujem, väčšinou nato nie je čas, asi tak." Ticho sa zasmiala. Objal ju okolo pliec.
"Tak poď ty super-hrdina, ideme na stretnutie spojencov. Tie krídla by ti naozaj mali narásť, aby si bola taká origoš super-hrdinka."
"Daj pokoj! Spomeň si na tých lovcov pokladov a to ich...svetluška, ukáž mi svoje krídelka." Kilián zaprskal a rozosmial sa.
"Tak to mi vôbec nenapadlo, budeš spokojnejšia bez krídel."
"Aj ja si myslím." Uškrnula sa a otvorila trhlinu. Doskočili a obaja okamžite aktivovali ochranné obleky.
"Ochránia nás pre uspaním. Ešte masky, aby sme ich v prípade potreby, uspali my." James im podal plynové masky. Zavesili si ich okolo krku. Posadili sa na pohovku a vyčkávali.
"Zacvičil by som si s Xantipou, ale nechcem, aby nás prekvapili. Myslíš, že sa o niečo skutočne pokúsia?"
"Určite áno. Dohoda padla. Nič ich neviaže. Je to Templa, vždy budú pokúšať osud. Ak by nás náhodou dostali. Mám záložný časovač v opätku čižmy. Tak buď v strehu, nájdem ťa a ufujazdíme." Ticho mu pošepla. Zasmial sa, ale v jeho hlase pocítila smútok.
"Čo sa deje Kilián?" jemne sa spýtala.
"Ani neviem. Som posledné dni nejaký unavený a asi aj depresívny. Asi na mňa dolieha stres."
"Skôr si myslím, že na teba doliehajú spomienky a clivota." Podotkla.
"Ako prosím?"
"Včera si videl princa Horiasa. Bonnie, ani slovom ju nespomenul a teba pálila zvedavosť. Chýba ti." Kilián vzdychol.
"Asi máš pravdu. Neveril som, že to niekedy poviem, ale veľmi mi chýba. Pomyslenie, že ju už neuvidím, ma zožiera."
"Kto povedal, že ju už neuvidíš?"
"Chcú ju vydať za princa!" odvrkol.
"Aj ty si princ." Odvetila bezstarostne a hojdala nohami.
"Ale ona to nevie. A poslúchne, ako ... jednoducho sa nevzbúri, nebojuje za svoju lásku. Som hlupák, veď ona ma ani nemiluje, len ma využila." Ukrivdené zaškrípal zubami.
"Zadrž Kilián! V prvom rade. Je to jemná žena, ale odvážna. Bola vystavená tlaku o záchranu svojich ľudí. Cíti za nich zodpovednosť. Povedz Kilián, ak budeme musieť urobiť niečo nepekné, len aby sme zachránili ľudstvo...cúvneš?!" zamračil sa.
"To je to tvoje menšie zlo? Myslíš, ak budeme musieť obetovať zopár ľudí, aby sme zachránili miliardy?" pátral jej v očiach a našiel tichý súhlas.
"Necúvnem!" slávnostne preriekol.
"Prečo sa teda čuduješ, že bola ochotná urobiť čokoľvek? A vrátila sa."
"Vrátila sa, aby ma naštvala. Aby ma láskavo informovala, že sa vydáva za princa."
"Bože Kilián! Vy chlapi ste niekedy veľký tupci. Povedala ti to preto... očakávala, že povieš jednoducho... nerob to Bonnie, ja ťa milujem a ja chcem, aby si bola mojou ženou."
"To určite. A keby som to bol povedal, čo by ma čakalo?!"
"Noo, tak to sa najskôr budeš musieť vyjadriť, aby si zistil, čo odpovie. My ženy máme hrdosť. Takéto veci musí povedať prvé muž... ale upozorním ťa na jedno. Bola ochotná obetovať svoje krídla, svoju najväčšiu pýchu, svoju podstatu, aby nás ochránila. Je odvážna a nesebecká a mimochodom, tiež ťa miluje."
"Lara, to nie je smiešne!" zahundral.
"Vyzerám, že sa smejem?! Povedala mi to, keď odchádzala."
"Teraz to hovoríš len preto, aby si ma utešila." Neveriacky vyhŕkol.
"Nie, nikdy by som ti nedávala takéto falošné nádeje. Bolelo by ťa to oveľa viac, keby vyšlo najavo, že to bola lož. Povedala mi to a máš jedinečnú šancu, tiež jej povedať, čo k nej cítiš." Tvár sa mu rozžiarila, akoby práve zazrel východ slnka.
"Lara, je to naozaj...naozaj to povedala?" S úsmevom prikývla.
"Ja...povedal som jej hrozné veci. Obvinil som ju zato, že ťa dostali... a... určite sa na mňa veľmi hnevá... a... ", rozrušený vysvetľoval.
"Tak sa jej ospravedlníš, pochopí to. Vybavíme bláznivé klony a pôjdeme k nim loviť draka. Budeš mať jedinečnú šancu to urovnať... ale ku mne na návštevu nechoďte. Vážim si svoj kuchynský stôl." Žmurkla na neho a rozrehotali sa. James k nim podišiel. Zdržiaval sa obďaleč, akoby vycítil, že sa potrebujú porozprávať osamote.
"Zmena polarity. Sú tu." Upozornil. Vstali. Päť rytierov vyšlo z trhliny a uklonilo sa. Kývla im hlavou.
"Prv, ako začneme. Stručná výstraha. Akýkoľvek pokus o zajatie, pre vás znamená uväznenie. Máme záložný plán. Odtiaľto sa nedostanete. Práve sa spustil magnetický štít a rušička. Nič sa nedostane von, ani dnu. Okrem nás. Máme únikový východ a vás uspíme plynom z ventilácie." Drzo, vyzývavo hľadela Ianovi do oči a prstom sa pohrávala s plynovou maskou. Jeho oči sa zúžili na tenké štrbiny. To bol jediný dôkaz jeho hnevu. Vystrel sa a zhlboka nadýchol.
"Berieme na vedomie, výsosť. Aj keď vás chcem upozorniť, že to nie je rozumné...a..."
"Prestaňte dočerta! Radšej mi povedzte, čo došľaka vám to zišlo na rozum odpáliť tu dieru v Dakote?!" zaútočila. Janus sa zamračil.
"Bolo to naozaj nevyhnutné, výsosť. Riziko kontaminácie bolo priveľmi vysoké. Našli sme dvanásť biologických zbraní." vysvetľoval Arnival.
Zahrešila ako pohan. Muži si vymenili ohúrene pohľady.
"Tak dvanásť. Bola to naša jediná stopa! A ako teraz nájdeme tie stovky, čo ostali?!" Skríkla temperamentne.
"A... aké stovky?" prihlúplo zajachtal Zachrus.
"Čo ste zistili. Anatómia, čo pitevný nález o ostatkoch?!" útočila hnevlivo.
"Sú to vojaci, padlí, počas vojny." Ticho odpovedal Janus, akoby tušil, že urobili obrovskú chybu.
"Áno, to mi je jasné, ale o ich tkanivách. Sú mŕtvy už dosť dlho nato, aby došlo k nekrotizácií, aspoň čiastočnej. Našli niečo podobné?!"
"Nie výsosť, nič podobné sa v správe nenachádzalo. Vysvetlite nám to?!" dobiedzavo so zaťatými zubami zasyčal Ian.
"Mám sto chutí vás nakopať a nechať tápať v tme. Zbabrali ste to! Došľaka!" vybuchla a v hneve kopla do stoličky, ktorá odletela. Muži na ňu zase vytreštili oči.
"Čertica, ovládaj sa." S úsmevom ju vyzval Kilián.
"Už mi je lepšie, predstavila som si, že tá stolička, boli ich gule." Odvetila sladko a zhlboka sa nadýchla.
"Sú to klony. Lord von Niero sa podieľal na genetickom výskume a experimentálnom klonovaní. Jeho výskum mu prerástol cez hlavu. Astrida von Niero, je skutočne mŕtva. Tá slečna, čo nám tu vystrája, je klon Astridy." Vypľula so seba jedným dychom.
"To nie je možné! Ten výskum bol..."
"Čo, zakázaný?! Nuž chlapci mám pre vás novinku. Zrejme to suchárom, ako vy nič nehovorí, ale zakázané ovocie chutí najlepšie! Vždy sa nájde niekto, kto si ho odtrhne. Nepočuli ste ešte o Adamovi a Eve?!" zaprskala srdnato.
"Môžete vaše podozrenie nejako potvrdiť, výsosť? Potrebujeme niečo rukolapné."
"Identifikovali ste to škvarené mäso, čo ostalo s Astridy? DNA testom, je to stopercentné presný test, nie je tak?" Janus prikývol.
"Koľko toho ostalo? Ak ma pamäť neklame, niekde okolo tridsať kilogramov. Ste presvedčený, že niekto, kto má šesťdesiat kilogramov aj s topánkami, dokáže rozchodiť stratu polovice živej váhy?!" posmešne, cynický zatiahla. Muži mlčali.
"Tak ako my potom vysvetlite, vy gumáci bez mozgu, že sa objavila v tých skladoch?! Veselo sa venovala plastickej chirurgií, presnejšie liposukcií podkožného tuku, na hrdlách tých tipkov? Ako to, že sa mŕtvola, ktorej sa uškvarila polovica živej váhy, opaľuje v luxusnom klube v Los Angeles?!"
"Našli ste ju, však výsosť?!" Ian zastonal a privrel oči.
"Našli! A vďaka vám, zdrhla. Bola to jediná stopa. Hneď po tom výbuchu sa odhlásila a zmizla!" zasyčala. Kývla Jamesovi. Spustil záznam.
"Na mŕtvolu po-zošívanú zo škvareného mäsa vyzerá dosť slušne, čo poviete sir Janus?!" posmešne zádrapla.
"Výsosť, poznámka. Ako viete, že tie ostatky neboli klonu a toto tu je Astrida von Niero?" prezieravo sa spýtal Ian.
"Podrobne som ju študovala... jej správanie, jej myšlienkové pochody, emócie. Nič nenasvedčuje takémuto zlomu osobnosti. Astrida bola psychický stabilná a pozitivista. A navyše... v zdravotnom zázname je poznamenané, že ma potravinovú alergiu na pomaranče, arašidy a zemiaky, čo je zvláštne vo vašej dobe, ale je to skutočne tak... a čože to tu máme?" kývla s prísnym úsmevom Jamesovi. Spustil záznam a zameral sa na stolík vedľa ležadla. Zväčšil pohár s ovocím.
"Jéj! Žeby pomaranče?" posmeškovala. Janus sa zhlboka nadýchol.
"Bola to chyba, výsosť. Na naše ospravedlnenie môžem povedať iba jediné. Sme vojaci a podliehame rozkazom. Rozkaz prišiel zhora a znel jednoznačne. Zničiť skladisko a zlikvidovať biologickú hrozbu." Ticho vysvetlil.
"Tak vám niečo poviem a nebudem sa opakovať! Ja tomuto tu velím a nikto iný. Tí hore, nemajú ani potuchy s čím sa hrajkajú! Toto je môj svet, moje storočie a ja nedovolím, aby ste ho zničili vašimi hrami a nezodpovednosťou! Odteraz budete pod mojim velením a bez môjho vedomia sa nepohne ani lístok na strome. Nemôžu to tu riadiť zhora. Nedokážu včas zareagovať! Do posledného dychu budem brániť ľudí v tomto storočí, aby bolo všetkým jasné. Nikto a nič mi v tom nezabráni!" hrdo sa vztýčila a muži na ňu hľadeli v posvätnom obdive.
"Odkážte to tam hore. Berte, alebo tiahnite do pekla! Poradím si aj bez vás, vždy to tak bolo!" oči jej zablýskali chladom a odhodlaním.
"Výsosť, potrebujeme povolenie od najvyššieho veliteľa ozbrojených síl."
"Máte desať minút. Zožeňte si ho, alebo sa nevracajte, pretože ktokoľvek mi bude prekážať, odstránim ho!" drsne zavelila a kývla Jamesovi. Uvoľnil magnetický štít. Vojaci otvorili trhlinu. Tesne pred tým, ako vošli ju niečo upozornilo. Nejaký vnútorný pocit, vtieravá myšlienka. Prv, ako sa vôbec niečo odohralo, vytiahla pištoľ. Namierila na jedného z rytierov a keď sa k nej obrátil, vystrelila. Výstrel zadunel a rezonoval v prázdnej hale. Z rúk mu vytrhol pištoľ s uspávacou strelou. Podišla s namierenou zbraňou.
"Počuli ste niekedy o Biblií, sir?" zasyčala chladne.
"Normes, volám sa Normes, výsosť a počul som o Biblii." Odvetil v pokornej úcte. Sám netušil prečo konal, ako konal.
"Tak vám celkom určite niečo hovorí Nový zákon a celkom určite viete, kto bol Judáš, aj ako dopadol. Berte to, ako dobre mienenú radu. Nabudúce tá guľka bude, ako vaše Bindi ( červená bodka v strede čela, okrasa indických žien). Ak sa spýtate, čo je Bindi, predvediem vám to názorne!" zasipela.
"On to nechce vedieť Lara, on to naozaj nechce vedieť, však Normes, nechceš to vedieť, že priateľko?!" James v panike pokrútil hlavou a niečo mu očami naznačoval. Normes ako na povel, nasledoval príklad Jamesa a krútil hlavou, že nechce vedieť, čo je Bindi.
"Upaľuj človeče do tej trhliny, ak ti je život milý!" zastonal James a jemne jej položil ruku na zápästie so zbraňou. Kývla im revolverom, aby pokračovali a James úľavu vydýchol. Viac im nevenovala pozornosť.
"Kde si vzala pištoľ a ako si vedela?" nechápavo vyhŕkol Kilián.
"Je moja, prečo? Vzala som ju zo zbrojnice. Tak nejako sa zase objavilo to kuzielko od Orféz. Nejaká jeho zablúdená myšlienka ma včas upozornila."

Komentáre 4

aknit11 dňa 24.02.2015 - 11:04

Tak aj dnes kúsok. Nemohla som spať :-)

tomicka dňa 24.02.2015 - 12:10

Ked som zazrela dielik, skoro som neverila vlastnym ociam od radosti. (y) Tak tomuto sa povie dielik :-) Ten morbidny, cierny humor nema chybu.:-) Crta sa nam tu svadba. Takze Kilian je uz v chomute (giggle) A Lara, co povedat. Ta sa s nicim nepara, ale im to "nandala" Tampla dostava poriadne kvapky (giggle) Tesim sa na pokracovanie, som zvedava ako ju ulovia, to bude zase napatia, si nechty poobhryzam :-O

Lenka R dňa 24.02.2015 - 12:49

No teda, každý deň nakúkam a teraz dva dieliky naraz! Paráda!!! Úžasné dieliky, oba (clap) (clap) (clap) (clap) (clap) (clap) (sun)
Napínavé , fantastické, super ! Lara nemá chybu , dala im teda , ale zaslúžili si to. Tiež som veľmi zvedavá na pokračovanie. Toto čítanie je ako droga. Dočítaš a už sa zase nevieš dočkať ďalšieho pokračovania. Tinka, si fakt dobrá :-)

LanaSavara dňa 25.02.2015 - 16:32

nechces vediet co je Bindi :-D :-D mna picne
Aj som sa zlakla, ze co povystraja kym sa ztotozni s tou mutaciou Ofrez

Fantasticke pismenka Ankit
Jasne, ze nas to bavi. Ved ako piseme jedno docitame a uz sa nevieme dockat dalsieho. Jedno sa vyriesi, ale popri tom nam nasadis chrobaka s dalsiou zapletkou :-) (y)
Aj ked vieme, ze sa to schyluje ku koncu a bude nam smutno, vieme, ze nas nenechas na suchotach dlho a pribudnu dalsie pismenka, ktore s obrovskou zvedavostou budeme ocakavat (y)