Skočiť na hlavný obsah

Lara 79

Pridal aknit11
dňa 27.02.2015 11:01

"Čo dopekla je ten Bindi?!" zafučal Janus.
"Je to tá, Bindi. Taká červená bodka v prostriedku čela. Maľovali si ju ženy, ako okrasu...v Ázií, najmä v Indií." Odpovedal so smiechom Ian.
"Nestrelila by mu do prostred čela!" neveriac odfúkol Janus.
"No, poriadne sme ju nahnevali. Mala pravdu, bola to kardinálna chyba."
"Kto by to bol povedal. Také malé stvorenie a toľko temperamentu. To by som nečakal, keď kopla do tej stoličky... prišlo mi to smiešne a roztomilé." Uškrnul sa Zachrus.
"Mne teda vôbec neprišla smiešna jej poznámka, že sú to naše ehmm...gule. Musíme si zvyknúť nato, že náš veliteľ nemá vyberaný slovník a že nám bude veliť malá, pajedlivá, čertica." Skonštatoval Ian. Muži s vymenili úzkostlivé pohľady.
"Ja som to hovoril Janus. Mali sme sa dať preveliť, kým bol čas. Niekam na druhý koniec galaxie." Zaškeril sa Arnival.
"Ale jednoznačne má výsosť pravdu. Nedokážu nám veliť na diaľku. Je to komplikovaná situácia s možnými, rýchlymi zvratmi, či neočakávanými komplikáciami. Spojíme sa s kanceláriou veličenstva, dala nám desať minút. Ak sa tam neukážeme, princezná zmizne. Bude lepšie ju mať na očiach a ako druhé, má talent na hľadanie strateného, ako tretie... je to schopný taktik, zručný vojak a inteligentný protivník. Nebude mi prekážať jej velenie, pretože vie, čo robí." Priznal Janus.
"A zároveň ju budeme mať na očiach, takže ju ochránime. " Dodal Ian. Obaja si vymenili veľavravné pohľady.

"Fajn, pôjdeme. Ešte lepšie, aspoň nebudeme musieť byť obozretný."
"Trpezlivosť zrejme nie je tvojou silnou stránkou. Ešte neprešlo desať minút." Upozornil ju bratranec. Rezko vstala zo stoličky na ktorej sedela obkročmo a zhodila si bundu.
"Len chcem, aby už prešlo a aby neprišli..." Pokrčila plecami a podišla ku hrazde na konci. Zavesila bundu aj puzdro s revolverom, vyšvihla sa na ňu a zavesila dole hlavou.
"V každom, zo svojich brlohov máš hrazdu? A kde je vrece s pieskom?" Podpichol Kilián.
"V prvom rade nemám brlohy, ale sklady...a áno, v každom... pomáha mi to sa uvoľniť. O chvíľu James jeden zavesí, ak prídu, čo dúfam, že nie." Zadýchane zo seba vyrážala, pretože robila sklapky zavesená pod kolenami, dole hlavou, takže sa musela priťahovala brušnými svalmi a lakťami sa striedavo dotýkala kolien.
"Tak to vás nesmierne sklamem, výsosť." Ozvalo sa hrubým hlasom za nimi. Zašomrala si popod nos nadávku.
"Zaves to vrece James. Bude to zopár veľmi dlhých dni. " Hlesla a za ňou sa ozval pobavený smiech. Zoskočila z hrazdy a prešla po nich kritickým pohľadom. Každý z rytierov mal so sebou veľký ruksak.
"Plná poľná, predpokladám." Muži zrazili opätky dokopy a postavili sa do pozoru.
"Nejaké rozkazy veliteľ?" oficiálnym hlasom sa ozval Ian.
"Pohov vojaci! Neočakávala som, že prídete. Nejaké poverenia zhora?"
"Srdečný pozdrav od veličenstva. Máte jeho plnú podporu, poverenie rozhodnúť o situácií." Prikývla.
"Ďakujem za pozdrav. Navrhujem stanoviť si nejaké pravidlá. Trošku sa musíme zorganizovať, zosúladiť."
"Ako poviete, výsosť."
"Ako prvé, odpustite si tu výsosť, pokiaľ nie sme v oficiálnom postavení, samozrejme. Môžete ma volať Lara. Na to meno tak nejako najrýchlejšie reagujem. James vám to tu ukáže. Kilián, poď so mnou. Vzadu je jedna miestnosť. Môžete ju používať, ako nocľaháreň. O chvíľu sme späť, potrebujem zopár veci." Zbalili si s Kiliánom najnutnejšie, čo sa o Rúfusovi nedalo povedať. Keď sa objavil po jej boku s obrovským kufrom, zasmiala sa.
"Rúfus, niekam cestuješ?" podpichla.
"Výsosť, musím sa predsa postarať o vaše základné potreby. Nič, čo nie je potrebné, som nezbalil."
"Nesťahujeme sa, iba na pár dni meníme lokalitu. Nemusel si zbaliť celú kuchyňu a stavím sa, že polovicu toho kufra zaberajú vyšívacie bavlnky."
"Nie, výsosť. Mám so sebou iba päť klbiek."
"Jéminečky, to je skutočne málo. Pribaľ ešte zopár. Rytierom sa budú určite páčiť srdiečka na uniformách, nejaké medvedíky a aj mačičky sú fajn. Všetky tie detské motívy, čo si povyšíval na rolety sú neodolateľné. Viem si hravo predstaviť macka Po, vy-šitého na chrbáte uniforiem sira Janusa. Bude nadšený. Jednoznačne potrebuješ viac bavlniek Rúfus, hlavne také výrazné farby, ako je červená a ružová." Nezbedne sa uškrnula.
"Ako poviete,výsosť."
"Myslím, že ťa plecháč a spol., v krátkom čase zadrhnú!" zachechtal sa Kilián, len čo Rúfus odišiel po vyšívaciu priadzu.
"Nech si trošku užijú srandy. Macko Po ešte nikoho nezabil."
"Povieš mu to? Myslím Ianovi... o dieťatku."
"Teraz nie, musím zistiť, kde tie deti sú a či sú vôbec nažive. Ak áno, dostaneme ich do bezpečia a potom o tom môžeme hovoriť, ak nie...prečo obom tým mužom spôsobiť bolesť."
"Myslím, že keby som bol na ich mieste, chcel by som to vedieť, aj keby moje dieťa bolo mŕtve." Vzdychla.
"Počkáme na výsledok. Nech je to tak, či onak... poviem im to. Dúfam, že sú nažive."
"Čo ak ho tvoj otec zavrhne, neprizná?"
"To neurobí. Aj keď povedal, že jej deti nechce, ehmm... bude mať syna, či sa mu to páči, alebo nie. Neodvrhne svoju krv, myslím, že sa dokonca poteší. Ja mu teda veľa radosti nenarobím a ten chlapček... bude vyrastať s nim, bude ho vychovávať. O to bol ukrátený. V podstate si myslím, že je dosť osamelý, poteší sa, aj keď to bude pre neho na začiatok šok."
"Takže ho odvedieš k otcovi? Jeden čas som ťa podozrieval, že plánuješ nechať ho u seba."
"Po pravde som nad tým uvažovala. Obe tie deti si nechať, teda ak žijú... ale na niečo také nemám právo. Nemôžem im to urobiť. Len budeme musieť docieliť, aby ostali spolu. Sú to súrodenci, mali by ostať spolu, aj keď majú rozdielnych otcov."
"Vieš si predstaviť ten škandál?"
"Noo, mám celkom slušnú predstavu. Kráľ aj rytier, spoločná milenka, kráľovo aj rytierovo dieťa... to tak rýchle neprehrmí. Keď príde ten deň, niečo po-vystrájam, nejaký veľký škandál, sústredí sa pozornosť na mňa... a na nich sa zabudne." Uškrnula sa
"Streštený plán, ale účinný. Klin sa vždy vybíjal klinom. Máme všetko, čo potrebujeme?" Prikývla
"Iba zadám Jamesovej domácej forme odkaz pre Bena, kde nás nájde a vstupný kód, aby prešiel štítom. Kde trčí Rúfus?"
"Som pripravený výsosť." Ozval sa a teperil veľký kufor. Cez plece mal prehodenú ďalšiu cestovnú tašku.
"Ak sú to všetko nite na vyšívanie, Templa sa ti nepoďakuje.." Skonštatoval mladík so zdvihnutým obočím a nasledoval jej chichot do trhliny.
Po príchode ju čakalo prekvapenie vo forme "posíl".
"Spojenci trvali na doplnení jednotky, výsosť." Vysvetlil Janus. Očami zhodnotila prírastky. Jeden Ewarnián, dvaja Zahraviáni, jeden Marnavián a dvaja vojaci, ktorý sa nedali nazvať ľuďmi ani v najbujnejšej fantázií. Jeden v nej okamžite vyvolal spomienku na film E.T. len s tým, že bol purpurovo červený. Ten druhý pripomínal vydarený heloweenský kostým. Tvár mal ako popraskaná kôra nejakej vysušenej krajiny. Jeho oči boli čierne. Celé. Pripadali jej, ako čierne gombíky našité na plyšovej hračke. Škaredej hračke. Prevyšoval aj tak statných mužov Temply najmenej o pol metra a pomer údov nebol harmonický. Ruky sa jej zdali oveľa dlhšie, v pomere k nohám a hlave. Janus ich stručne predstavil.
"Dobre. Navrhujem oddych. Sú tri ráno, mali by sme sa ísť vyspať. Rúfus, ty sa vybaľ, my si na chvíľu odskočíme."
"Pôjdem s vami výsosť."
"To nie je potrebné Rúfus, zdržíme sa len zo dve-tri hodiny. Páni odovzdajte mi vaše časovače." Muži sa znepokojene poobzerali. Ako prvý si náramok zložil Ian a podal jej ho. Ostatok skupiny ho neochotne nasledoval. James ich odniesol do zadu miestnosti.
"Nahoď tam štvorku." Stručne prikázala.
"Ak to správne chápem, práve ste nám odrezali komunikáciu." Skonštatoval Janus.
"Nie, len ich pre-kódujeme, aby neboli stopovateľné. Ak zabezpečíme vaše spojenie a časovače, nemusíme držať štít. Veľa veci sa tým zjednoduší. Budeme mať spojenie so všetkými dostupnými sieťami a satelitmi. Nebude nás možne vystopovať, takže sa staneme neviditeľnými. Zároveň nám James nastaví spoločnú zabezpečenú frekvenciu." S tajomným úsmevom sa zadívala na svojho vše-vedúceho opatrovníka. Pracoval rýchlo. Po pár minutách im časovače vrátil. Spýtavo sa na ňu zadíval a ona iba mlčky kývla.
"Nejaké špeciálne želanie, žeby dažďový prales... no, keď myslíš?" Pokrčil plecami a zadal súradnice.
"James tvoja domáca forma, sa postará o Zafír. Chcem všetky dáta odo dňa prihlásenia, s kým sa kontaktovala, čo robila, čo jedla, kedy spala...všetko. Zdržíme sa nejaké dve-tri hodinky. Plnú poľnú budete potrebovať." Informovala rytierov, svoj batoh si prehodila cez plece a pohla sa k trhline. Keď sa objavili, už si vešala sieť medzi dve palmy. Slnce poslednými, krvavými lúčmi ožarovalo morskú hladinu. Bez slová nasledovali jej príklad. Stratila sa v húštine a o chvíľu vrátila s náručou plnou dreva. Začala si pripravovať ohnisko.
"Kde to sme výsosť?" zaujímalo Zachrusa.
"Lara, Zachrus!" opravila ho a kľačiac zboku sa ohla celkom k pahrebe. Fúkla do malej hrče suchej trávy, ktorá začala tlieť.
"Nie som si istý, či si smieme dovoliť takúto familiárnosť, výsosť."
"Pokiaľ sme na misií spolu, nebude sa dodržiavať žiaden protokol Zachrus. Mohlo by to prezradiť moju totožnosť v nesprávnej chvíli a tým ma ohroziť." Prehlásila vynaliezavo a prikladala drobné konáriky na malú vatru, ktorá sa rozhárala.
"Ách, to ma nenapadlo vý... Lara!" Muži zmizli z pláže a keď sa vrátili niesli plné náruče dreva. Janus aktivoval fotónový lúč a o necelé dve minúty sa vedľa ohniska objavila úhľadná, narúbaná kopa dreva. Mlčky si posadali okolo ohniska.
"Nachádzame sa na ostrove Dominika v Karibiku. Štvrté storočie pred Kristom. Ostrov je zatiaľ neobývaný. Strávime tu osem do dvanásť dní, aby sme sa zohrali. Každý z vás, kto má termo, či iný ochranný oblek... prosím, za žiadnych okolnosti ho nevypínajte. Podnebie je príliš teplé hlavne pre Marnaviánov Zahraviánov. Hmyz by nás nemal otravovať, je ho tu minimum. Hurikánu sa nemusíme obávať, nie je práve sezóna. Dôležitý je pitný režim. Treba konzumovať okolo šesť litrov tekutín denne. Sme v tropickom podnebí a straty tekutín i soli sú mimoriadne vysoké. Priemerná teplota je okolo tridsiatky. Terén je hornatý a náročný. Ostrov vznikol sopečnou činnosťou, takže sa tu nachádzajú prudké stúpania, kaňony, vodopády a jazerá. Sladká voda môže byť kontaminovaná parazitmi skupiny motolice – parazitárny prvok spôsobujúci chorobu bilharzióza (alebo schistosomóza) Pri kontaminácií dochádza k ochoreniu čriev, pečene, alebo urogenitálneho traktu. Neodporúčam piť nič, čo nemá prímes síry, alebo nie je prevarené. Voda je nezávadná až vo vnútrozemí, či poblíž sírnych prameňov. Čo sa týka živočíšnej ríše, je to klasika, ako v každom dažďovom pralese, ale väčšina zvierat sa človeku vyhne. Treba si dávať pozor na morských dravcov, ale pokiaľ sa budete pohybovať len pri brehu a nepôjdete do lagúny, či ku koralovým útesom, nehrozí nejaké nebezpečenstvo. Zdržujú sa hlavne pri tých, čo trčia z vody. Pokiaľ sa predsa len ocitnete medzi žralokmi, treba zachovať chladnú hlavu, nerobiť prudké pohyby, hlavne sa nehrať na závodníka v plávaní. Verte mi, plávajú rýchlejšie, majú výborný sluch, takže vaše prudké a zrýchlené pohyby zachytia. Treba sa spustiť pod hladinu a zopár ich zraniť nožom. Sú to žraloky karibské, plávajú v kŕdľoch. Majú veľmi citlivý čuch, krv okamžite pritiahne ich pozornosť. Pri po-prhlení medúzou sa môže objaviť nepríjemná vyrážka, ktorá po pár hodinách odznie. Nepríjemné pálenie tiež. Ďalším nebezpečenstvom sú silné prúdy a kamene trčiace na pobreží. Pláže tu nie sú takmer žiadne. O potravu aj vodu sa postaráme sami. Máme tu množstvo ovocia voľne rastúceho, banánov, manga, kokos aj avokádo. Bielkoviny živočíšneho pôvodu ulovíme. Ešte otázka. Má niekto nejaké špeciálne stravovacie návyky, potrebuje viac vody, ako iné rasy, či naopak mu prekáža? Nejakú precitlivelosť na podnebie, či žiarenie? O Ewarniánoch viem. Dúfam, že ste si podali protilátku!" Vlčí muž krátko prikývol.
"Vyskytuje sa ešte nejaká precitlivelosť o ktorej by som mala vedieť, iné odlišnosti?" jednohlasne pokrútili hlavami.
"Je niekto z vás kanibal?" nezúčastnene sa spýtala. V skupine zašumelo. Ani obrvou nehla.
"Výborne, pretože nie je prípustné v jednotke, požierať svojich spolubojovníkov. K strave, ešte poznámka. Ak niekto potrebuje na prežitie železo a hemoglobín cicavcov, vo forme krvi napríklad, špeciálne živočíšne bielkoviny nachádzajúce sa napríklad v ľudskom mäse, alebo telesnú energiu ostatných, či nejaké iné relatíva, ktoré by zmenili štruktúru, či zdravotný stav ostatných... prosím, informujte ma. Budeme musieť urýchlene prispôsobiť jeho životne potreby okolnostiam, alebo ho žiaľ vylúčiť z jednotky vzhľadom, k časovej tiesni."
"Všetci máme podobné stravovacie návyky, výsosť. Ani jeden z nás nepotrebuje na prežitie spomínané elementy." Odvetil E.T.
"Vynikajúco o problém menej. Neoslovujte ma výsosť, som Lara... strávime tu zopár dni, tak aby sme sa vyhli konfliktom. Ako som vás už informovala, sme v štvrtom storočí pred našim letopočtom. Tri hodiny v dvadsať-jednotke, tu znamenajú dvanásť dni. Kúpili sme si trochu času, aby sme sa zohrali... ešte drobnosť. Čo sa týka sexuálnej orientácie. Nezaujíma ma kto, kde, s kým, ako... ale apelujem na ohľaduplnosť voči ostatným. Apelujem tiež na minulosť a spory spojené s ňou. Nestrpím rasovú, náboženskú, či inú neznášanlivosť! Pokiaľ niekto nie je schopný prekusnuť prípadne krivdy z minulosti, žiadam týmto, hneď na počiatku, aby opustil jednotku. To je všetko. Zadelíme hliadky a ideme spať. Budíček je o šiestej."
E.T, ktorý sa volal Zedda ju prebudil o tretej ráno. Vystriedala ho a o štvrtej prebudila Iana, aby striedal ju. James sa na ňu v očakávaní zadíval.
"Na chvíľu si odskočím Ian. O hodinu som späť."
"Kam chceš ísť, pošlem niekoho s tebou?" tlmene sa spýtal.
"Nie, idem sa iba okúpať. Hlbšie vo vnútrozemí sú vodopády, sírnatý prameň."
"Je to bezpečné? Je tma, ako v rohu." Ticho protirečil.
"Pôjde so mnou James, obaja vidíme v tme. On vďaka tomu, že je počítač, ja vďaka mutačnému génu." Usmiala sa, vytiahla mačetu a zamierila do hustej džungle.
"Pokročila si s tým kódom?" Spýtal sa James ticho a pretínal hustý porast pred sebou.
"Zatiaľ nie. Je to niečo, čo asi bez matice neprelúsknem. Pripomína to nejaký piktogram, žiaľ nie je z našej dimenzie, takže sa nechytám."
"Spýtaj sa niektorého z vojakov. Možno budú poznať to písmo."
"Predpokladám knižný kód. Za podklad si pravdepodobne vybrala knihu Úsvit. Vo viacerých svojich prácach ohľadne literatúry ju opisuje. Jej opis znel nadšene. Bude to nejaká filozofická úvaha. Z tých referátov vyplýva, že z nej dosť čerpala. Skúsim sa spýtať, potrebujeme sa dostať dnu, za každú cenu. Veľa by nám objasnilo. Už len to, že ukryla tie dáta pred Usariou v nádeji, že ich niekto nájde... pripomenulo mi to počínanie zúfalého stroskotanca, keď do sklenenej fľaše zatvorí správu a pošle ju do neznáma v nádeji, že jeho odkaz niekto vyloví." Utrela si z čela pot a znovu vykročila.
"Je to tu ako v skleníku, pamätám si ten tvoj posledný výlet sem."
"To áno, ale práve preto som vybrala tento terén. Podmienky sú náročné a zaťažujúce. Chcem vidieť, čo v nich je."
"Si rodený vodca, vždy to z teba prýštilo. Všade, kde si sa objavila si nejakým spôsobom prevzala vedenie."
"Všade nie, Johanke z Arku som prenechala velenie."
"Pretože si vedela, čo sa bude diať. Nechcela si do toho zasahovať. Presne, ako v Škótsku, alebo so Saladínom. Mohla si ho dať dole."
"Ledva som sa ovládla. Nutkanie bolo takmer neodolateľné." Uškrnula sa, rýchle vkĺzla do vody a slastne vzdychla.
Vracali sa naspäť práve začalo svitať. Kým sa dostali k táboru, rozvidnelo sa. Vyšli na krátku pláž a James ju podpichoval. Žartoval o jej zmene na Orfézu, ale zasekol sa. Prekvapene sa na neho zadívala.
"Marí sa mi to, alebo ten blázon lezie k útesu?" zašomral. Lara vrhla pohľad na miesto, kde hľadel James. Zahrešila a rozbehla sa po pláži. E.T si veselo vykračoval práve k miestu, kde začínala hlbšia zóna. Ak by plával k útesu...
"Vypadni z tej vody! Zedda, okamžite sa vráť!" revala, ale vrcholiaci príliv a šum, ktorý tým spôsoboval, odniesol jej hlas ďaleko. Zedda sa k nej s úsmevom obrátil a zamával. Položil sa na hladinu a začal plávať. Kľajúc rýchle zo seba strhla košeľu a vyzula vojenské čižmy. Muži sa na hluk prebudili a nechápavo pozorovali svojho vodcu.
"Nikto nepôjde do vody, to je rozkaz!" zrevala a rozbehla sa po plytčine. Ian sa rozbehol za ňou, ale James ho zastavil.
"Poslúchni rozkaz, rytier. Ona vie, čo robí!" vyzval ho a Ian si len napäto prehrabal vlasy. Vyskočila na kameň trčiaci z vody a preskakovala z jedného na druhý, ešte šťastie, že neboli od seba vzdialené viac ako meter, až kým sa nedostala nakoniec prírodného mostu, ktorý oddeľoval lagúnu. Ďalej bola otvorená hladina a podmorské koralové útesy. Bola len asi pätnásť metrov od plávajúceho odvážlivca. Nehybne stál vo vode a opatrne šliapal vodu. Trojuholníkové plutvy, ktoré okolo neho krúžili jej jednoznačne dali odpoveď, prečo prestal plávať. Obozretne ich pozoroval.
"Zedda, hlavne pokoj... nesmieš zjančiť a plávať, čo najmenej sa hýb, odlákam ich." Zvolala a očami ho posmelila. Opatrne prikývol. Zadívala sa na jazvu na dlani. Vytiahla dýku, zhlboka sa nadýchla, pripravila na bolesť a sekla.
"Kurva, už zase!" zahrešila stonajúc , prudko otriasla rukou a dlaň nastavila tesne nad hladinu, aby krv stekala do vody. Zasunula dýku a vytiahla bodák. Vystrelil a ona ho uchopila, ako harpúnu. Začala nim víriť vodu. Hladoši nedali na seba dlho čakať. Sledovala plutvy okolo ľahkomyseľníka. Začali miznúť pod hladinou. Ona bola v bezpečí, ale pripravila sa. Vyčkávala. Trojuholníková plutva sa prudko vynorila, ani nie meter od nej. Bleskurýchle zaútočila. Bodák sa zaryl hlboko do ryby. Skôr ako nastalo trhnutie, deaktivovala bodák. Zasunul sa. Ďalšie plutvy sa vrhli na zranenú rybu.
"Pod hladinu! Plávaj, čo najhlbšie a čo najrýchlejšie! Hneď!" zrevala a bodla do najbližšieho dravca. Tentokrát nedeaktivovala bodák, ale podobrala a použila ho ako páčidlo. Cúvla a posadila sa. Ryba sa bránila. Bola ťažká a ona musela zabrať oboma rukami a nohami zapretými o kameň ho postupne ťahala z vody. Keď už myslela, že dravca nezvládne vytiahnuť, niekto ju podoprel zo zadu a ďalšia dýka sa zabodla do ryby.
"Musím povedať, že rybárčenie ti ide sesternica!" ozvalo sa posmešne a mohutné telo žraloka sa ocitlo vedľa nej. Ian jediným švihnutím meča oddelil hlavu od tela a skopol ju do vody.
"Suši je super, no nie?" zhlboka oddychujúc s úškľabkom sa zvalila na chrbát a odfúkla úľavou.
"Zedda?!" opatrne sa spýtala.
"Sedí na brehu a cíti sa, ako trkvas."
"Lepší trkvas, ako E.T., jedno-hubka karibských žralokov." Rozosmiali sa a ona zasyčala. Ako vždy, keď opadlo napätie, dostavila sa bolesť. Ian sa k nej ohol, opatrne ju posadil a z vrecka vytiahol obväz. Bez slova jej zamračený obväzoval ranu. Keď skončil, vytiahol ju za zdravú ruku.
"Vypitveme tu rybu." Navrhol Kilián. Prikývla, ukázala očami do tábora a začala preskakovať z kameňa, na kameň.
"Nerobila to prvý krát, však?" zaujímalo Iana, kým čistili vnútornosti.
"Asi nie, na improvizáciu to bolo dobre premyslené. Neviem o nej veľa. Nerada sa zdôveruje. Sem-tam sa mi podarí niečo vytiahnuť, ale ide to z nej, ako z chlpatej deky. O "rybolove", sa zatiaľ nikdy nezmienila." Odpovedal zamyslene Kilián a zhodil vnútornosti do mora. Lara vyšla z vody. Zedda sedel na pláži a okamžite vstal. Zahanbený očakával pokarhanie. Prišlo jej ho ľúto.
"Zedda vy neviete, čo sú to žraloky?" mierne sa spýtala.
"Do dnes som netušil, výsosť." Priznal zahanbene. Vzdychla.
"Chlapci, kto z vás ešte nevedel, čo sú to žraloky?" Všetci muži, okrem ľudí a stvorenia s gombíkmi namiesto oči, sa priznali.
"Tak inak. Od teraz, čokoľvek, čo poviem a vy nebudete vedieť, čo to je, alebo niečomu neporozumiete...spýtate sa, áno?" jemne prikázala.
"Ehmm... čo sú to medúzy, výso..Lara? Je to niečo podobné, ako tie veci vo vode?" Zaujalo jedného zo Zahraviánov.
"Nie, vyzerajú ako také vznášajúce sa polo balóniky... ale pŕhlia. Ako by som vám to najlepšie vysvetlila... ehmm... patria sem viaceré plávajúce rôsolovité mechúrniky. Obyčajne majú tvar zvona či taniera, pologule, či gule. Ústa sú na spodnej strane tela a často sú obklopené veľkými lalokmi alebo dlhými ramenami. Na vonkajšom okraji tela majú jemné vlákna s pŕhlivými bunkami. Rozsah veľkosti priemeru medúz, medúzovcov siaha od 12 milimetrov k viac ako 2 metrom. Najväčšia je Cyanea arctica, ktorá môže mať chápadlá cez 40m dlhé! Pŕhlivé bunky medúz, medúzovcov (nematocysty) sú umiestnené na ústnych ramenách, a nie na obvodových chápadlách. Zatiaľ čo mnoho medúz nemá účinky na ľudí, niektoré medúzy môžu poraniť plavca - spôsobiť horúčky a kŕče, alebo dokonca smrť. Dokonca odpadnuté chápadlá, alebo telá na breh vyplavených medúz, môžu byť nebezpečné." Počas vysvetľovania zdravou rukou kreslila do piesku obrázok medúzy. Skončila a opatrne si obliekala košeľu. Janus k nej podišiel s nastreľovaciou pištoľou.
"Niečo od bolesti, veliteľ?" S úsmevom ju ponúkol.
"O chvíľu som v poriadku, rýchle sa hojím, ako iste viete. James?" Zodvihol palec a otvoril trhlinu. Doskočila na pláži v dvanástom storočí a spokojne odvila obväz. Strčila ho do vrecka a prešla naspäť. Podišla k ohnisku a hodila krvavý obväz do pahreby. Muži práve priniesli kusy žraloka na pláž.
"Kúsok odtiaľto je horúci gejzír. Bahno je ideálne, ako obal do pahreby. Naložte ešte jeden oheň, bude potreba priamy oheň." Prikázala a vytiahla z batoha vojenský "ešus".
"Ian a Kilián začnite porciovať rybu. Ostatný poďte so mnou a vezmite ďalšie ešusy a dýky." Uchopila mačetu a vykročila. Zedda ju dobehol.
"Vaša ruka... je v poriadku?" neveriacky vyhŕkol.
"Nevykať!" upozornila. "Rýchle sa hojím." Pokrčila plecami a pretínala bohatý porast. Zastala.
"Vidíte túto rastlinu? Vykopte jej hľuzy, je to taro. Je chutné hodí sa k rybe... a ešte tieto, to je jam. Sú ako sladké zemiaky. Toran a Zedda so mnou, ideme po bahno. Xandil a Jermin nazberajú banány a mango, Zachrus a Normes obijete zopár kokosových orechov, Arnival a Sendanom nazbiera chlebovník. To sú tie obrovské zelené gule s pomarančovou štruktúrou na šupe. Tamten veľký strom, čo pripomína javor. A budeme potrebovať banánové listy, veľa." O chvíľu sa všetci stretli pri ohnisku. Pustila sa do práce. Nasolila rybacinu morskou vodou a obalila ju v bahne. Zabalila do banánovníkových listov a vložila do pahreby. Chlebovník vhodila do druhého ohniska. Počkala, kým sa upečie na otvorenom ohni. Schladila ho morskou vodou a vydlabala. Zmiešala pečený chlebovník s kokosovým mliekom a banánmi. Zmes zabalila do banánovníkových listov. Putovali opäť do pahreby. Zopár pečených plodov nechala v celku. Do vydlabaných obalov nakrájala banány, mango a zaliala ovocnú zmes kokosovým mliekom. Postavila ich na okraj ohniska. Jam i taro vyváľala v bahne a zahrabala do pahreby.
"Tak to by bolo. Kto sa chce okúpať, James vám ukáže miesto, kde je to bezpečné. Asi o hodinu bude jedlo. Xandil... ty posledný, prosím. Vylučuje ešte niekto okrem Xandila toxíny, alebo žieraviny?" nezaujato sa spýtala.
"Ja...ehmm... v strese vylučujem halucinogény, cez pot...", ticho priznal Zedda.
"Fíha, tak to dnes budú mať žraloky zaujímavý deň!" podpichla s úškrnom a skupina sa zasmiala.
"Takže predposledný Zedda, aby sme tu nemali ešte aj nejaké LSD-ečkové (LSD,droga-halucinogén) strašidla a posledný Xandil." Osamela. Sem- tam prehrabala pahrebu, či priložila a uvažovala nad kódom. Znepokojená vstala. Vzala tenké drevo a napísala si časť textu do piesku. Pozorovala ho a v hlave jej vírili všetky poznatky o kryptografií, ktoré kedy získala. Dokázala určiť samohlásky, ale to bolo všetko. Vedela, ktoré sú samohlásky, ale nevedela identifikovať, ktorý znak, čo znamená. Zakliala a nahnevane rozhrabala text. Muži sa vrátili. Vytiahla jedlo z pahreby.
"Rybu treba olúpať z bahna, tak isto aj taro a jam, sú ako zemiaky. Pečený chlebovník je podobný chlebu, stačí zvliecť tu kôru. Placky z chlebovníka s banánmi, sú ako dezert. Ovocie uvarené v šupe z chlebovníka je ako kompót. Dobrú chuť." Vysvetľujúc im názorne ukazovala, čo treba robiť. Posadila sa a pustila do jedla. Muži ju nasledovali a opatrne si vkladali prvé sústa do úst. Väčšina prekvapene prehltla.
"Už som zabudol, aká si vynikajúca kuchárka, Lara." S úsmevom podotkol Ian. Zadívala sa mu do oči a spomenula si na popoludnie s palacinkami.
"Dusený kotlíkový guláš z diviny, mi vždy šiel najlepšie." Podpichla a žmurkla.
"Samozrejme a mäsa si mala vždy dostatok. Pytliačila si v mojom revíre!" odfúkol pohoršený. Vojaci na ňom zvedavo viseli pohľadom.
"Lara uviazla v dvanástom storočí, na dva roky. Bol som tu v tom čase na misií, bol som zemanom. A ona po celý čas pytliačila." Rýchle vysvetlil.
"Bavilo ťa, ma naháňať, aj tak si sa po celý čas nudil, myslím medzi tými žabo-myšími vojnami, čo sa tam vždy viedli." Zľahčila a skupina sa zasmiala.
"Už si tu bola, však?" Priamo sa spýtal Janus.
"Áno, navštívila som veľa storočí, veľa miest. Vlastne, celý život cestujem. Tu je pokoj, nie každé storočie je také. Zatiaľ to tu nie je obývané."
"Ako dlho si tu bola?" zaujalo Xandila.(Marnavián). Oči sa jej zúžili a ochladli. James ju obozretne pozoroval.
"Dva týždne, boli sme tu dva týždne." Odpovedal namiesto nej.
"Boli ste tu spolu, len tak? Urobili ste si výlet?" vyzvedal Kilián.
"Bol tu s nami ešte môj otec.. ten, čo ma vychoval. Robil tu výskum vulkanickej činnosti. James bol vtedy len počítačová forma." Chladne odpovedala a vstala. Podišla k pahrebe a začala ju zahrabávať.
"Dojedzte, zbalíme tábor a vyrazíme. Momentálne sme v Roseau, to je južná časť, západného pobrežia. Ideme k Emerald Pool, krásne miesto. Leží asi v polovici ostrova, tiež na pol ceste k Marigotu. Cesta vedie temným, vlhkým pralesom. Je to náročná trasa s prudkými výstupmi a klesaním. Keď dorazíme na miesto bude to stať zato. Prejdeme rieku Belle Fille River kúsok za prameňom a vojdeme do raja. Smaragdová plytčina je v tvare podkovy. Vodopády a scenéria so skalnými prevismi je neopakovateľná. Voda je tu nezávadná a ľadová. Po tom zábere, čo nás čaká, to bude odmena. Ako som povedala, treba dodržiavať pitný režim. Zoskupíme sa. Každú pol hodinu sa budeme po dvojiciach striedať pre-sekaním pralesom. Každé dve hodiny, je pol hodinová prestávka. Čaká nás asi dvadsať kilometrov, ale na konci budete mať pocit, že ste prešli dvesto. Ktokoľvek bude mať nejaké problémy, či už zdravotné, alebo teplotné, okamžite ich nahlási. Nie je hanbou priznať slabosť, je zbabelosťou a sebeckosťou ju nepriznať, pretože tým môže ohroziť ostatných. Zvyšky jedla zbalíme, môže sa hodiť na neskôr. Vyrážame o pätnásť minút." Bez ďalších slov sa pohla k svojim veciam. Napila sa vody a zbalila sieť. Rýchle umyla svoj ešus v mori a poliala pahrebu. Obliekla na seba plátenú košeľu a zapla si remienky vojenských čižiem. Na hlavu s zaviazala šatku, "pirátskym" spôsobom. Bolo deväť, keď vyrazili na pochod. Teplota sa veľmi rýchle vyštverala na tridsaťpäť stupňov a vlhkosť vzduchu nenechala na jej ošatení milimeter materiálu suchého. Pot z nej lial, takže počas pochodu si neustále dopĺňala tekutiny. Ako prvá spolu s Kiliánom začala pretínať cestu mačetou. Keď konečne uplynula povinná polhodina,s radosťou prepustila miesto ďalšej dvojici. Bolo to naozaj náročne. James sa k nim pripojil. Šli celkom vzadu. Muži sa medzi sebou rozprávali, žartovali a podpichovali sa, aj napriek namáhavému pochodu.
"Nejaký pokrok ohľadne toho kódu?"
"Nie, neprelomím ho, kým nebudem mať maticu. Večer si pohovorím s chlapmi, možno na niečo prídeme spoločne. Chcem si po-kecať s Jerminom (Ewarnián)." Naznačila im očami, aby šli vpred a ona sa pripojila k nemu. Jeho spoločník s tmavými očami, akoby pochopil a šiel vpred.
"Dnes nebudeš mať hliadku Jermin." Ticho preriekla.
"Je k tomu nejaký zvláštny dôvod?" odpovedal rovnako stíšeným hlasom.
"Dnes je spln." Jednoducho vysvetlila.
"Ehmm... neviem, kam tým mieriš." Zarazene hlesol. Chytila ho za ruku a jemne potiahla, čím ho zastavila. Prekvapene na ňu vrhol pohľad a ohúrený hľadel do krvavo-červených oči. Sklopila zrak a vykročila. Počul jej srdce a ona jeho, cítil tu vlčiu dravosť a jeho srdce sa zachvelo radosťou.
"Celú noc máš voľno, nepriblížiš sa k táboru na viac, ako tisíc metrov a to je rozkaz!" zašepkala prísne.
"Dokážem to ovládať, nie som nebezpečný pre ostatných!" zasyčal dotknuto.
"To je výborné. Tak to ber ako dovolenku a uži si to. Hviezdy sú tu neuveriteľné nízko a mesiac prekrásny. " S úsmevom pobehla ku Kiliánovi. Keď zazrel farbu jej oči, uškrnul sa a pevne ju uchopil za ruku. Farba oči sa okamžite vrátila na pôvodnú nebovo modrú.
"Budeš vyzerať zaujímavo, keď sa dotkneš tej popraskanej zeme, či čo to je. Tie gombíky namiesto oči, budú faktický originálne." Zaškeril sa ticho James, Kilián zaprskal a mal čo robiť, aby ovládol smiech.
"To nebolo pekné James." Pokarhala ho s úsmevom a podišla zase vpred.
"Dobre, prestávka." Zavelila po dvoch hodinách, keď dosiahli vyvýšenú pahorkatinu. Muži rýchle vysekali kruh, kde sa mohli usadiť.
"Mala si pravdu, je to zaberák." Preriekol Ian a utieral si spotené čelo, tričkom.
"Ako to znášate? Termo obleky sú v poriadku?" spýtala sa Marnaviána i Zahraviánov.
"Sme v pohode. Naše obleky nás ochránia. Je nám určite pohodlnejšie, ako vám."
"Sendan, Totariáni znášajú toto podnebie dobre, však? Ak sa nemýlim u vás je podobná klíma."
"Áno, až na tu gravitáciu. Je tu asi šesť krát silnejšia, ako v mojej domovine."
"Dokážeš použiť svoje krídla, aj pri takejto gravitácií?"
"Samozrejme, aj keď je to oveľa namáhavejšie." Odvetil suverénne.
"To je dobre, pretože ich budeme tamto potrebovať." Ukázala bradou vpred. Muži sa obrátili tým smerom, kam ukazovala a zazreli hladkú, takmer rovnú, skalnú stenu, ktorá čnela až kamsi do neba.
"Chceš odo mňa, aby som...", neveril vlastným ušiam.
"Prečo nie? Si člen jednotky, sme pozbieraný z rôznych rás. Každá ma svoje pozitíva, ktoré sa dajú využiť. Od teba budem chcieť, aby si upevnil skoby. Dostaneme sa hore oveľa rýchlejšie. Navyše terén je zvetraný, budeš nás istiť zo zálohy." Muž sa hrdo vzpriamil.
"Jermin, si stopár. Čo náš smer...ideme 15 stupňov 27 minút 37.07" zemepisnej šírky N -61stupňov -19minút 7.09" E, zemepisnej dĺžky, máme nejakú odchýlku?" oslovený vstal a prešiel dopredu. Chvíľu nastavil tvár slnku, obrátil sa vľavo a poobzeral sa.
"V podstate ideme správne. Máme odchýlku len štyri centimetre na tisíc metroch. Takže na cieľovej zemepisnej dĺžke a šírke bude odchýlka, osemdesiatdva centimetrov."
"Človeče prehltol si GPS?" vyhŕkol spontánne James a muži sa zasmiali.
"Aby som nezabudla. Toran a Patsan (Zahraviáni), máte nejaké záväzok cti, myslím tým samhrián voči niekomu? Aby nás to neprekvapilo v rozhodujúcej chvíli a vy budete musieť...ehmm... odísť!"
"Obaja sme bez záväzkov, na misie idú iba členovia bez záväzku." Odvetil vážne.
"Zedda, okrem halucinogénov počas stresu... máš ešte nejaké špecifické vlastnosti."
"Nie, dokážem ich ovládať, ale v strese je to samo-spúšťací mechanizmus. Pud sebazáchovy. Inak to kontrolujem."
"To by mohla byť výhoda. Ale aj nevýhoda, mohol by si omámiť aj nás. Mali by sme nejako po-špekulovať, aby sa to týkalo len našich protivníkov." S úsmevom sa obrátila k zamĺknutému, poslednému členovi skupiny. Po celý čas iba mlčal a všetko sledoval. Verila, že sa kvôli svojmu vzhľadu cítil nepríjemne. Aj Lara si všimla, že muži si ho kradmo obzerajú. Chcela sa taktne Iana povypytovať na túto zvláštnu rasu.
"Aké sú tvoje špecifické vlastnosti Matyena?" Rozpačito zažmurkal, nečakal, že sa pozornosť všetkých sústredí na neho.
"Dokážem odhadnúť hustotu materiálu. Odhadnúť jeho zloženie a mám fotografickú pamäť."
"Takže si vynikajúci chemik a fyzik?" naradostene sa spýtala. Opätovne zažmurkal a ešte viac zrozpačitel.
"Ehmm...vyznám sa. Naša rasa má túto vlastnosť v génoch. Dokážeme nájsť ložiská nerastných surovín, či rozpoznať biologický materiál."
"Lara je to Xzisuin. Jeho rasa je povestná múdrosťou a talentom na prírodné vedy. Je to jedna zo starobylých, pôvodných rás. Nepatria medzi novo-vzniknuté rasy." Vysvetlil jej s úsmevom Ian, keď videl jej nadšenie. Vrhla rýchly pohľad na Jamesa. Obaja pomysleli na jednú a tú istú vec. Kód.
"Takže, ak to dobre chápem, členovia tvojho druhu Matyena, sú chodiace knižnice?" rozžiarené sa spýtala.
"Povedz, že nie...inak sa jej nezbavíš a ani mňa nie!" dobromyseľné prehodil James a skupina sa zase rozosmiala. Nedočkavo vstala a vytiahla dýku. Rýchle vyryla do mäkkej zeme pár znakov zakódovaného textu.
"Hovorí ti toto niečo, Matyena?" s napätím mu hľadela do tváre. Vystihla presný okamih, keď písmo spoznal. Ohúrený sa na ňu zadíval a tie čierne gombíky, akoby sa ešte viac zväčšili.
"Odkiaľ to máš?" opatrne sa spýtal.
"Mám jeden text, s ktorým nemôžem pohnúť. Je zakódovaný. Už celé mesiace sa s nim trápim, ale nie je to nič, čoby bolo z mojej dimenzie. Ak to písmo poznáš, pomohlo by to. Odhalila som, časť spoluhlások, ale neviem o aký jazyk a písmo sa jedná, takže s tým nepohnem." Netrpezlivo vyrapotala.
"Odkiaľ si získala ten text? Tieto texty sa neváľajú len tak niekde. Je to totiž MAGADA."
"Hmm...to je nejaký jazyk, rasa, krajina... alebo niečo podobné?"
"Je to jazyk, krajina i rasa... najstaršia rasa, akú poznáme v celej bezpečnostnej zóne. Ich texty sú staršie, ako vôbec nejaký život na tvojej planéte." Vysvetľoval jej.
"Poznáš to písmo, môžeš mi dať maticu?"
"Poznám to písmo, ale nedokážem ho pre-lúštiť, nikto. Magada si totiž svoje tajomstva prísne stráži."
"Hmm... a nevieš náhodou, či neexistuje u nich nejaká kniha Úsvit, je to zrejme nejaká filozofia... asi." Pokrčila plecami. Muži si vymenili znepokojené pohľady.
"Kde si prišla do kontaktu z Magada a s ich Úsvitom?" nevrelo sa spýtal Ian.
"Neprišla, našla som to náhodne. Prečo, o čo sa jedná?"
"Nechaj Magadu na pokoji. Sú nebezpečný a nechcú mať s inými rasami, nič spoločné." Odvetil jej Ian a ona si prstom začala trieť bradu. Rytier vedel, že úporne premýšľa, čo neveštilo nič dobrého.
"Dobre, môžeme, pokračujeme?" ukončila náhle rozhovor a vstala.

Komentáre 5

aknit11 dňa 27.02.2015 - 11:01

Tak zase kúsok :-)

LanaSavara dňa 27.02.2015 - 17:25

(clap) dalsi dielik
No veru, ked zena zacne premyslat chlapi by sa mali mat na pozore :-D a zvlast pri Lare.
Chudacik ET , este, ze ho nasa dama zachranila.
To s tymi detickami, hadam len budu nazive a nebudu zmagorene , neviem si predstavit Iana ked sa dozvie o dietati- a kral tiez. No nechame sa prekvait ako namiesas tento koktail. Vzdy vystihnes okamih kde a ako to rozuzlit alebo zamotat (y)
Narobila si mi chute Ankit na nejake exoticke jedlo. Tu u nas mam exotiku akurat losov, sobov, velrybu a morske prisery :-D co ja moc nenusim. Ale tie placky ako dezert hmmm... asi idem nieco zimprovizovat do kuchyne.
Inak idem v pondelok na Sk, uz sa tesim na nasu cukraren

tomicka dňa 27.02.2015 - 17:42

Krvava je a tie otazky, je niekto kanibal (giggle) nema chybu, raz darmo, samorast. :-) Nema problem ani s vierou, ani narodnostou, ci vzhladom, alebo so stravovacimi zvykmi (giggle) Tiez ma zaujima, kde najdu tie deticky a v akom stave. Uz netrpezlivo cakam a rozmyslam preco taka nobl pipka ako Astrida pisala v tom pisme Magada, ked si ho tak ta rasa strazi a ako k nemu prisla :-O Dufam, ze nas nenechas dlho cakat na rozuzlenie. :-)

Lanka tebe prajem stastnu cetu na Sk. Daj si do nosa v tej cukrarni, aj za mna. Mam rada spice :-)

aknit11 dňa 01.03.2015 - 09:50

Ja ti tiež prajem pekný pobyt na tom našom krásnom Slovensku a šťastnú cestu (heart)

LanaSavara dňa 01.03.2015 - 22:03

Dakujem dievcata :-)