Skočiť na hlavný obsah

Lara 80

Pridal aknit11
dňa 01.03.2015 09:58

Za pomoci Totariána sa dostali hore skalnou stenou bez väčších problémov. Umiestňoval skoby, takže mali zjednodušené lezenie. Istil ich, aj zvetraný terén bol v tomto prípade bezpečný. Komplikácia nastala až tesne pred vrcholom. Prechod skalnou plošinou bol zavalený obrovským balvanom.
"Čo navrhuješ veliteľ?" obrátil sa k nej Janus. Muži sedeli na skalnom previse oddychovali a upreli na ňu zvedavé pohľady.
"Matyena, dokážeš odhadnúť hrúbku a zloženie toho kameňa?" požiadala Xzisuina. Bez zaváhania podišiel k skale a položil ruku na balvan.
"Je to len zával, nie pôvodná skala. Hrúbka je asi dva metre, výška dva metre, šírka tri metre, je to kameň sopečnej činnosti."
"Mohli by sme sa pokúsiť odtlačiť ho a urobiť prechod." Navrhol Ian.
"Potrvalo by to zopár hodín, do súmraku by sme to nestihli a navyše odhadujem, že nemáme dosť ťažnej sily a miesta na manipuláciu so skalou."
"Takže to môžeme odpáliť náložou, alebo to zliezť dole... a obísť." Ozval sa Zedda.
"S náložou by som to neriskovala, mohli by sme vyvolať otrasy a odpáliť aj seba." Zamyslene preriekla a prešla po mužoch pohľadom.
"Xandil, predpokladám, že potrebuješ na malú potrebu." Obrátila sa na neho s úsmevom. Vytreštil oči.
"E... asi ti dobre nerozumiem." Vy-habkal zaskočený.
"Vymočíš sa na tu skalu... teda môžeš ju aj ovracať, ale predpokladám, že močenie ti bude príjemnejšie." Uškrnula sa. Matyena sa zasmial vysokým piskľavým hlasom. Gombičky mu zažiarili a muži nechápavo hľadeli z jedného na druhého. James zodvihol pochvalne palec a tiež sa uškrnul.
"Výborný nápad, to by mi teda nezišlo na um." Vyriekol Xzisuin, keď sa prestal smiať.
"Počkaj, ty odo mňa naozaj chceš, aby som močil na ten kameň."
"Nebudem sa pozerať, fakt..." zaškerila sa a názorne obrátila chrbtom.
"Nebudem močiť na skalu!" zvolal pohoršene.
"Ak nám nepreleptáš cestu von, budeme to musieť zliezť dole a pochod si predĺžime aspoň o štyri hodiny." Upozornila ho sladko, odvrátená chrbtom.
"Chlápä nerob drahoty, ošti ten kameň, nech môžeme konečne vydýchnuť!" Vyzval ho Toran. Xandil zamrmlal niečo o nekultúrnosti a podišiel k závalu.
"Vôbec nemám nutkanie na močenie!" zašomral stojac pri kameni.
"Ježiši, tak už ho ošti!" Netrpezlivo ho okríkol Janus.
"Mne sa nedá, keď na mňa všetci čumíte!" muži sa ako na jednohlasný povel otočili chrbtom a Lara sa uškrnula, keď začula tiché, zlovestné syčanie. Po chvíli sa ozvalo jemné praskanie a skala sa rozsypala.
"Dobrá práca Xandil. Sendan obleť to zvrchu a skontroluj prechodnosť." Totarián sa bez slova vzniesol.
"Cesta je voľná, hneď za týmto prechodom je údolie." Dosadol a zložil si krídla.
"Takže odhádžeme zopár tých rozpadnutých kameňov, hlavne pre tých, čo nie sú odolný na Marnaviánské toxíny, aby sa nekontaminovali a bezpečne prešli. Poďme." Uvoľnili prechod a muži vykročili. Lara ponúkla ako posledného Xandila.
"Nemôžem uveriť, že si ma prinútila močiť na verejnosti." Zašomral, keď okolo nej prechádzal.
"Buď rád, že som ťa neprinútila zvracať na verejnosti. Ver mi, oveľa menej by sa ti to pozdávalo." Zvonivo sa zasmiala a potľapkala ho po pleci.
Skupina zastala a očarene hľadela do údolia.
"Vítajte v raji." Zaštebotala a zase prevzala velenie. Zišli do prekrásnej scenérie, kde príroda vytvorila smaragdový bazén. Skaly boli ako vsadené do širokého U. V strede padali z výšky vodopády a pod nimi sa vytváralo malé jazierko. vegetácia tu bola ešte bujnejšia a voda mala naozaj smaragdový odtieň. Sýta zelená farba sa odrážala všade okolo nich.
"Tak na ten kúpeľ sa teda teším." Zvolal Kilián.
"Slušne znášaš pochod, aj klímu, pravdu povediac si ma prekvapil. Predpokladal som, že odkväcneš po prvých troch hodinách." Pochváli ho Janus, ktorý šiel momentálne po jeho boku.
"Sedem rokov v légií. Štyri roky v trópoch, tri roky v púšti." Pokrčil plecami.
"Tiež som myslel, že pozemský vojaci nemajú veľkú výdrž." ozval sa za nimi Arnival.
"Každý, kto prežil turnus v légií, je... dobrý vojak." Uzavrel to ako konštatovanie a nie chválu.
"Prečo si tam šiel?" zaujímalo Iana.
"Mladícky nepokoj, čo ja viem? Povinnosť, zvedavosť, chuť na dobrodružstvo... uvažoval som podpísať ešte jeden turnus."
"Prečo si nepodpísal?"
"Stretol som Laru. Prišiel som nato, že légia, je slabý odvar proti nej!" chlapi sa zasmiali.
"Ja ťa počujem!" zvolala.
"To je chvála, neboj. " Zachechtal sa, keď mu figliarsky pohrozila prstom.
"Dobre, tu sa utáboríme. Ian rozdelíš hliadky a pomôžeš mi postaviť tábor. Jermina dnes nepočítaj, má voľno. Rozdeľte sa po dvojiciach. Ostala nám nejaká rybacina, ostatné pôjdeme pohľadať tak, ako ráno. Voda je pitná a nekontaminovaná, Xandil, pri kúpaní, zájdi trošku nižšie až k odtoku, aby sa nestalo... však vieš." Žmurkla, načo sa mladík uškrnul.
"Ako to, že má Jermin voľno?" ticho sa spýtal, keď sa muži rozišli zhľadávať potraviny.
"Je to stopár a dnes je spln." Odvetila nezaujato a pokľakla, aby založila oheň.
"Ty myslíš, že?!... to sú len povery, spln na nich nemá vplyv!" protirečil.
"Povedzme, že to nebudeme riskovať a pritom môžeme využiť jeho pozitíva... zoženie nám čerstvé mäso."
"Lara, sú to bludy. Neraz sme spolupracovali. Nemajú problém so splnom." Nedal sa odbiť. Sklonila hlavu a zatvorila oči. Keď ju prudko zdvihla a zavrčala, šokovaný cúvol, pretože sa zadíval do krvavo-červených očí s dravým leskom. Opäť sklonila hlavu a mlčky mu podala ruku. Bez zaváhania ju uchopil.
"Už som s nimi prišla do styku. Majú určite nutkania, aj keď ich vedia ovládať, ver mi, že som si to overila... ale načo ho vystavovať stresu, keď je tu dostatok miesta... aby sa mohol ehmm... uvoľniť. Má rozkaz nepribližovať sa k táboru na tisíc metrov. Ak by sa totiž príliš...ehmm... uvoľnil... nerada by som ho zabíjala. " Pokrčila plecami a kľačiac fúkala do tlejúcej trávy.
"Čo sa ti tu stalo?" ticho vyzvedal.
"Malo by sa mi tu niečo stať? Strávila som tu šestnásť dni, užila som si trópy!" cynický sa uškrnula.
"Má niektorá z tých jaziev na tebe, niečo spoločne s týmto výletom?"
"Predstáv si, že ani jednú z nich nemám odtiaľto. A prečo o tom vlastne hovoríme?"
"Lara, poznám ťa. Viem, ako utneš rozhovor, keď je to pre teba bolestné, alebo nepríjemné. Nerada hovoríš o svojich strašidlách."
"Na základe čoho si dospel k názoru, že ti ukážem moje strašidla?"
"Pretože som priateľ?" s úsmevom hlesol.
"Už nie si priateľ Ian, tvoja vernosť a priateľstvo už mi nepatria. Vlastne mi ani nikdy nepatrili. Pri prvej príležitosti by si ma podrazil. Stačí, aby ti prišiel rozkaz zhora. A ľuďom, ktorým nemôžem veriť, sa nezdôverujem."
"Krivdíš mi princezná! Som ti oddaný, až na smrť. Som hocikedy rozhodnutý pre teba položiť život!" trpko preriekol.
"Čo je mimochodom riadna blbosť... ale to nie je o tom. Položil by si za mňa život, pretože si to dostal rozkazom. Som odhodlaná umrieť hocikedy a pre hocikoho na kom mi záleží... ale nikdy by som neumrela pre niekoho, lebo mi to dal niekto rozkazom! Na ten truc by som to neurobila."
"Vidíš a tu je medzi nami rozdiel. Ty neuznávaš pravidla, ani rozkazy. Vyhýbaš sa povinnosti. Ja plním rozkazy a viem, čo je moja povinnosť. Nebudem sa jej vyhýbať svojmu poslaniu len z nejakého detinského trucu!" stroho vyštekol a vstal.
"Ide o to, že ja si chcem zachovať svoj život. Chcem o ňom rozhodnúť. Chcem rozhodovať o tom, čo si oblečiem, alebo čo budem jesť. Čo budem v živote robiť, alebo čo budem študovať. Budem rozhodovať o svojom živote!" temperamentne zapenila.
"Tak to sa mýliš! Každý z nás má svoje poslanie a ty si následníčkou trónu, jedinou! Na to nezabúdaj, môžeš si pred tým utekať koľko chceš, ale nakoniec... sa budeš musieť podvoliť!" Ian zaťal do živého. Zaškrípala zubami.
"To nie je také isté... môže sa stať, že sa objaví ďalší následník... a ja budem slobodná!" uškrnula sa.
"Žiaden ďalší následník neexistuje." Posmešne sa mu zadívala do oči a začala prikladať drobné drevo na oheň. Ian sa zamračil a pokľakol k nej.
"Princezná, čo to hovoríš?! Tvoj otec nemá viac deti, žiaden následník neexistuje." Pátral v jej očiach a to, čo v nich našiel, ho znepokojilo.
"Lara, teraz mi to vyklopíš. Nepovedala by si to, keby si nemala niečo hmatateľné... a keby si nevedela niečo, čo nikto z nás ani netuší."
"Nebudem s tebou hovoriť o mojom následníctve... a celkom určite nie polemizovať o dohadoch. Jedine o čom som ochotná hovoriť je Magada. Čo o nich vieš?"
"Magada necháš na pokoji! Je nebezpečná."
"Čím? Prečo o nich hovoríte s takou obozretnosťou?"
"Nikto sa neodváži na ich planétu. Nedovolia vstup nikomu. Počas vojny... ich sa nedotkla. Sú v bezpečnostnej zóne, ale sú sami pre seba. S nikým nekontaktujú, ani nemajú mierové zmluvy... a aj tak sa nikto neodvážil zaútočiť na ich planétu."
"Dobre, ale čím sú špecifický. Ako sa to vlastne skloňuje? Je tá Magada, ten Magada, či to Magada? Prečo sa nikto neodváži tam ísť, čo takto požiadať o audienciu?"
"Neodpovedajú na žiadne žiadosti s tým, že ak by prijali jednu audienciu, museli by prijať aj ostatných. Ktokoľvek sa pokúsil dostať na ich planétu. Pašeráci, obchodníci, lovci odmien... nevrátili sa. Magada sa neskloňuje. Je to Magada. Ten, tá, to... všetko je Magada. Muž, žena, dieťa, krajina, planéta... všetko je to Magada. Lara, musíš ma počúvnuť. Poznám ťa, už ti niečo vŕta hlavou. Dokážu zabíjať už len myšlienkou."
"Hmmm..."
"Čo znamená to tvoje hmm... Lara, neopováž nato ani myslieť! Je po prapôvodná rasa. Najstaršia vo vesmíre. Majú schopnosti o ktorých sa nám nikdy ani nesnívalo... už som povedal, zabijú ťa obyčajnou myšlienkou, nechajú ti mozog explodovať len silou vôle... a ich hlas ti roztrhá hlavu."
"Hmmm..."
"Aké zase hmm... Lara, čo ti to behá po rozume?!"
"Len ma napadlo, zrejme nie sú až taký najstarší." Podotkla a zase priložila na oheň.
"Máš pravdu Lara, prepáčte nechcel som počúvať, ale nedalo sa prepočuť, keďže nesiem ovocie." Prehovoril ticho Matyena.
"Tak to si rada vypočujem." Vzala od neho ovocie. Chlebovníky hodila ho horiacej vatry, aby sa upiekli. Posadila sa do tureckého sedu, vytiahla z puzdra dýku a začala čistiť mango. V očakávaní sa zadívala na Xzisuina.
"Patria k najstarším rasám v celom známom aj neznámom vesmíre. Moja rasa je o čosi mladšia. Národ Magada ostal tu v bezpečnostnej zóne. Staré dokumenty hovoria, že pradávnych rás je viac. Zmizli niekde v neznáme. V kozmose, ktorý nedokážeme ešte preskúmať. Ich technológie a hlavne schopnosti, či inteligencia sú na oveľa vyššom stupni vývoja, teda aspoň vtedy boli. Nevieme ako sú na tom teraz, či niekde ostali, alebo vyhynuli. Tak isto nemáme skoro žiadne poznatky o Magada, keďže sa izolovali. Sú jednoznačne silnejší, ako rasy, ktoré obývajú bezpečnostnú zónu. Tvoji pozemšťania napríklad patria k najmladším, ale zároveň k najagresívnejším rasám. Pozorovali sme váš vývoj celé storočia. Ste agresívny a krvilačný. Zabíjate sa medzi sebou... a ste na veľmi nízkom vývojovom stupni, čo sa týka inteligencie, či charakterových vlastnosti. Magada sú na stupnici od jedna do desať, desiatka. Ľudia a novo-vzniknuté rasy, zmutované humanoidné rasy, sú na stupni dva. Jednotku len pre porovnanie zaberajú primáty."
"Je osviežujúce počuť, že opice sú až za nami." Zaškerila sa.
"Nemyslel som to ako urážku...", rozpačito ospravedlňujúco prehodil.
"Ja viem, nikto to tak ani neberie. Sama som prišla nato, že ľudia sú najhoršie živé bytia, aké kedy vznikli... videla som toho počas mojich ciest dosť. Avšak na našu obhajobu musím povedať, že sa vždy dokážeme spamätať a začať od začiatku. Dokážeme byť lojálny, vytrvalý, obetavý a za svoje presvedčenie ochotne umrieme, aby tí po nás, niečo získali z našej obety."
"Áno, to je na vás najzvláštnejšie, práve preto ste aj prežili a nevyhubili sa navzájom. Aj keď to už pár krát vyzeralo pre vás biedne."
"Vieš o čom to je Matyena? Nie je umením z niečoho, vytvoriť niečo... najväčším umením je z ničoho, stvoriť niečo... začať úplne od nuly."
"Je nemožné z ničoho, niečo stvoriť." Nechápavo jej odvetil mudrc.
"Slovo nemožné vymysleli tí, čo sú lenivý pohnúť rozumom. A teraz mi povedz, tie ostatné rasy, ktoré odišli... vie sa o nich niečo? Prečo vlastne odišli."
"Podľa starých kroník, šli za poznaním. Tvrdí sa o nich, že dokázali vládnuť energií, dokonca živlom." Muži sa vrátili.
"Takže chlapci, každý z vás sa chopí niečoho a o chvíľu máme večeru. Dnes vás ešte nechám vegetiť, aby ste sa aklimatizovali. Od zajtra začne raňajší tréning boja, raňajky, pochod, večera, tréning. Zajtrajším ránom sa všetci zapájate do určovania smeru a do velenia. Každý deň to tu bude mať niekto na povel, zabezpečí tábor a získavanie potravy, bude viesť výcvik. Ja som si svoj deň odkrútila dnes. Zasiahnem len vtedy, ak sa mi to nebude pozdávať. Snažte sa, čo najviac využívať svoje schopnosti, kvôli ktorým sme taký rôznorodý, ale zároveň sa dopĺňame. A apelujem opäť, na dodržiavaní pitného režimu."
"Myslel som, že ty si vodca, prečo chceš, aby sme sa striedali?" nechápal Patsan.
"Pretože sa môže stať, že padnem, každému z nás. Ostatok to musí dotiahnuť do konca aj so stratami. Musíme byť zohratý a každý jeden z nás, musí v prípade potreby prebrať velenie. Dosť sa od nás očakáva a hrozba je priveľká, aby sme si mohli dovoliť zlyhať." Pevným hlasom predniesla takmer slávnostne.
Počas večere sa muži medzi sebou už celkom uvoľnene bavili. Lara sa opäť sústredila na Matyena.
"Matyena, máš predstavu o rodokmeňoch? Predpokladám, že ťa poslali s našou skupinou, ako vedca."
"Áno, ako vedca mňa a Zedda. Zároveň je ako krycia clona v prípade nebezpečenstva. Dokáže vytvoriť halucinogénny oblak do okruhu päťdesiat metrov."
"A bisťu! To by musel byť teda poriadny stres." Podotkol James, načo sa skupina zasmiala.
"Dokážem to ovládať James, dokážem vyvolať halucinácie, v prípade potreby."
"Čo ak kontaminuješ aj nás?" zaujalo Laru.
"Všetci máme ochranné obleky. Upozorním včas, aby ste ich aktivovali, ochránia vás."
"Dobre, teba a Matyena poslali ako vedcov. Dokážete odhadnúť materiál, to znamená, že aj prípadnú biologickú hrozbu. Jermin je Ewarnián, stopár, je mi jasné prečo ho poslali, je to taká chodiaca navigácia. Xandila poslali, aby nám dokázal odstrániť z cesty prípadne prekážky, alebo uvoľniť putá...napríklad, je technickou časťou našej skupiny, ak sa nemýlim. Sendan je Totarián...vďaka jeho krídlam, je našimi očami zhora a jeho jed je celkom šikovná vecička, takže je prieskumník. Toran a Patsan sú Zahraviáni... takže vás poslali pre vašu schopnosť vycítiť, ak je niekto v ohrození života. Arnival a Zachrus majú na starosti výpočtovú techniku a komunikáciu, sú spojári. Jan a Janus sú taktici, dokážu profilovať a odhadnúť stratégiu protivníka. Ostáva Normes... nenašla som v našej skupine pyrotechnika, je to tvojou špecializáciou?" Normes s úsmevom prikývol.
"Budeš spolupracovať s Kiliánom. Má skúsenosti so zápalnými a nervovo-paralytickými chemickými, aj biologickými zbraňami. Slúžil u pyrotechnikov, je v tom dobrý." Muži sa so záujmom zadívali na osloveného.
"Ako vieš, že som dobrý a kde som slúžil?" podpichol vyvedený z miery, že to vedela, pretože o tom nikdy nehovorili.
"Preklepla som si ťa hneď na začiatku, u mňa je to chorobná paranoja, chcem vedieť s kým mám tu česť. Keby si nebol odborníkom, ostal by po tebe kúsok bieleho mramoru na vojenskom cintoríne. Ak by si bol fušer, za sedem rokov služby, by ťa nejaká bomba rozšklbala, no nie? To dá rozum."
"Ono je to viac o šťastí Lara, nie vždy ti vedomosti pomôžu, niekedy to riskneš. Ja som mal iba šťastie." Pokrčil plecami a Normes mu súhlasne prikývol.
"Najskôr som ťa chcela zastreliť, ale teraz si gratulujem, že som to neurobila. Ešte sa nám môžeš hodiť." Podpichla so smiechom Normesa. Rytier jej venoval previnilý úsmev.
"James je tiež naša informačná podpora, ako ste si stihli všimnúť... je úplne samostatný. Dokáže napichnúť akúkoľvek sieť, zistiť polohu, aj zakódovať dáta, takže nás urobí neviditeľnými. Je ako hociktorý z vás, akurát má výhodu, že necíti bolesť." Zasmiali sa.
"A aká je tvoje špecializácia, veliteľ?" zaujímalo Zedda.
"Ja som kryptograf." Odvetila po chvíľu zamĺknuto.
"K tým rodokmeňom. Vieme niečo o Astride? Myslím, viem, o nej všetko, čo bolo dostupne z dát, ale rodina. Matyena máš jej rodokmeň. Otca a aj matku?"
"Prečo ťa zaujíma jej rodokmeň, čo to má spoločné s klonmi a s touto situáciou?"
"Som kryptograf. Máme radi hádanky. Každá dobrá hádanka sa skladá z časti. Keď poskladáš skladačku, dostaneš celok. O tom je kryptografia. Preto chcem vedieť všetko o jej koreňoch. Naše korene sú našim dedičstvom. Ak zistíme kto a ako ju vychovával... v akej viere, svetonázore, či politickom presvedčení... to všetko dáva odpoveď o psychickom vývoji tej osoby a aj o neskoršom psychickom stave. Zatiaľ viem, že milovala svoju mladšie sestru a nenávidela otca."
"Nechcem ti protirečiť, ale máš tam chybu. Svojho otca mala rada. Pamätám si ju, ako o ňom hovorila...s veľkou úctou a rešpektom."
"Bola výborná herečka." Pokrčila plecami.
"Ako si prišla nato, že ho nenávidela?" vyzvedal Ian.
"Z jej školských prác. Písala o ňom s averziou, skrytou za slovami úcty a rešpektu. Celkovo o domácom prostredí. Navyše som ešte stále neprišla nato, prečo mala tu prekliatu alergiu, keď ju vôbec nemala mať!" Muži sa začali prekrikovať v otázkach.
"Počkať, zrejme všetci nemáme ucelené dáta. Takže... James, jej slohové práce..." Postupne im vysvetľovala, ako ku ktorým záverom dospela. Muži sa zapájali do analyzovania a ona si prekvapene uvedomila, že ich spolupráca vynikajúco funguje, veľa postrehov ich posunula ďalej v spoznávaní Astridy.
"Ako si zistila, že sa jedná o klon a nie o Astridu? Mohla predsa klon s jej DNA použiť ako mŕtvolu a ona tomu môže pokojne veliť." Nadhodil Zedda.
"Ako sme pred chvíľou analyzovali jej život, aj písomné prejavy, nemala nato povahu."
"Ľudia sa predsa menia, stačí správny impulz." Zamyslene preriekol Matyena.
"Tu by si vaša rasa mala opraviť poznatky o ľudskej rase. Ľudia sa nemenia, nikdy! Iba sa kryštalizujú. Vyzrievajú dobou a okolnosťami. A je tu tá alergia. Definitívne potvrdzuje, že sa nejedná o Astridu. Bola ubytovaná v luxusnom klube Zafír, v Los Angeles. Lekársky záznam uvádza potravinovú alergiu na zemiaky, arašidy a pomaranče. James ukáž záznam!" prikázala. James k nim obrátil tablet, kde mladá žena ležala pri bazéne.
"Všimnite si ten stolík s nápojom." Upozornila.
"V tom nápoji sú pomaranče." Prekvapene zvolal Xandil.
"Povedz im to do konca, ukáž im ten záznam. Ten skrátený." Ticho navrhol Kilián. Pátravo po nich prešla pohľadom.
"Je tu ešte niečo, čo sme získali tesne pred našou spoluprácou. Nevedela som, ako to dopadne a tak som vás neinformovala." Opatrne preriekla. Videla ako sa Ian zamračil. Kývla Jamesovi.
"Dvojku?" spýtal sa pre istotu. Prikývla, aby spustil upravený záznam, ktorý ukázala aj Benovi. Boli to tri vety, ale stačili na potvrdenie, že sa jedná o Usariu a nie Astridu.
"Kedy si nám o tom chcela povedať?" nahnevané vyštekol Ian.
"Nikdy. Bola som poriadne napálená, že ste mi prekazili lov. Nebyť toho výbuchu, už by som ju mala. Keďže som neverila, že prídete... nechcela som vám ten záznam ukázať, pretože by ste mi hádzali polená pod nohy. Navyše ste ju asi podráždili, takže bude ťažké odhadnúť ďalší krok nasraného klonu."
"A čo je jednotka? Tento záznam ste vy dvaja označili, ako dvojka. Zaujíma ma, čo je jednotka!" prísne zahlásil Ian.
"Jednotka je niečo úplne iné a je to súkromné!" odvrkla a vlastne ani veľmi neklamala.
"Ako chceš po nej pátrať ďalej, niet sa čoho chytiť." Zamyslene preriekol Matyena.
"Niečoho predsa. V tom klube bola skoro tri mesiace. Mala tu nejaké nóbl kontakty. James preveruje všetkých s kým sa stýkala. Ich adresy, členstvá v iných kluboch. Jej členstvá. Má rada slnko a more. Bude zase niekde v prímorskej oblasti, kde je čulý ruch. Rada sa ukazuje. Má rada spoločnosť mužov. Nevie o tom, že sme ju našli v tom klube. To nám dáva výhodu."
"Ako to James preveruje. Tu nemá spojenie...", nechápal Patsan.
"Ehmm... jeho domáca forma. Dokáže pracovať na viacerých miestach súčasne. Neskôr iba zjednotí záznam a zosumarizuje dáta."
"Náš systém je zaostalejší, čo je takmer neuveriteľné, keď vezmeme do úvahy tvoje storočie... ako si ho vyvinula? Je na vyššom stupni, ako naše počítače."
"Vyvíja sa momentálne viac-menej sám, ale ide mu to." Pochválila Jamesa a on jej venoval roztomilý úsmev.
"Usaria má časovač, pokúsime sa vystopovať jej frekvenciu, aj keď používa nejaký kód. Ráno, keď sa vrátime sa s nim pohrám. Možno sa mi podarí ho prelomiť. James zistí, či nemá nejaký telefón. Jej kamoši si možno chcú dohodnúť nejaké to stretnutie, alebo rande. Ak nepoužíva iba hotelovú linku, nájdeme ho. No a ak sa nič z toho nepodarí, existuje ešte jedna drastická možnosť. Podhodíme jej návnadu."
"Akú presne návnadu máš na mysli?!" príkro sa spýtal Janus. Keď sa zaškerila, muži zborovo zaprotestovali.
"Nebuďte strachopudi! Mám okolo seba trinásť chlapov, hádam ma len ochránite, to si tak málo veríte? Ale fujky!" rozosmiala sa. Začalo sa zvečerievať. Tma rýchle hustla a Jermin sa začal nepokojne vrtieť.
"Dobre chlapci, čas na kúpanie... a zaľahneme. Ja sa okúpem povyše, je tam ešte jedna malá tôňa. Postavte hliadky. Jermin, James budete ma sprevádzať?" oslovený okamžite vstali a nasledovali ju. Len čo vošli hlbšie do pralesa, obrátila sa k vlčiemu mužovi.
"Odovzdaj mi zbrane Jermin!"
"Lara, ja naozaj nie som nebezpečný. Je to potrebné?" chabo zaprotestoval.
"Robím ti tým službu. Keď nebudeš vyzbrojený, nebudeš sa cítiť obmedzený ľudským sebaovládaním. Použi svoje prirodzené zbrane a svoje pudy. Bež človeče, uži si svoju slobodu. Bude nádherný spln." Usmiala sa, keď pochopil a naradostený odopäl opasok s fotónovým mečom, aj dýkou.
"Ehmm... šaty si vyzleč až keď zájdem, okej?" prikývol.
"Jediná podmienka, nepriblížiš sa k táboru... apropo, celkom sa hodí čerstvé mäso. Prales je plný divokej zvere. Budeme mať výdatné raňajky." Prehodila cez plece. Odpoveďou bol tichý, sýty smiech za ich chrbtami. Vykúpaná sa vrátila do tábora a zavesila sieť. Nikto nekomentoval, že sa Jermin nevrátil s ňou. James sa uložil vedľa. Vedela, že nespí. Nikdy nespal, ale ležal tu a ona sa cítila bezpečne. Pripomenulo jej to čas, ktorý tu strávila. Sama, opustená. Nebyť notebooku v ktorom bol James a ktorý tu jej otec zabudol, aj spolu s ňou, zošalela by.
"Si v pohode?" šepol James.
"Si tu so mnou, no nie?" usmiala sa pretože ju James poznal dostatočne, aby vedel čo jej prelieta myšlienkami. Okolo polnoci sa strhla na zavýjanie.
"A že nevyjú na mesiac." Zašepkala rozospato a zívla.
"To vyzerá na divokú party." Okomentoval s tichým smiechom James.
"Len pokojne spi, som tu." Šepol nečujne a odhrnul jej prameň vlasov z tváre, za ucho.
"Čo to bolo?" ticho sa spýtal Zedda, ktorý sa tiež prebral.
"Vlk." Odvetil tlmene James.
"Tu, v pralese?" nechápavo hlesol.
"Je spln", vysvetlila šeptom.
"Jermin?! Myslel som, že sú to len babské povedačky!" neveriacky vydýchol.
"Vedia sa veľmi dobré kontrolovať. Dostal to príkazom. Potrebujeme čerstvé mäso na ráno." Stručne rozospato zašepkala.
"Si... ehmm... praktická."
"Povedala som, že využijem všetky vaše vlastnosti a schopnosti. Je to vynikajúci lovec a stopár. Spojí príjemné, s užitočným." Dodala, obrátila sa na bok a zase zadriemala.

Komentáre 4

aknit11 dňa 01.03.2015 - 09:58

Tak zase kúsok a utekám dovárať :-)

LanaSavara dňa 01.03.2015 - 22:36

podarena a prakticka Lara ,spim ako na ihlach co bude dalej. Ked nadhodila pred Ianom o tom dalsiom naslednikov a on to vazne zaregistroval - cakala som ako sa z toho vykruti :-). Paradny dielik ako vzdy (y)
Ked kazala ocurat ten kamen ... :-D

tomicka dňa 02.03.2015 - 21:29

Ten kamen nemal chybu. (giggle) sikulka Lara, vynaliezava a humorista v kazdej siruacii :-)Tak si nam to aknit zamotala, aj ja horim nedockavostou, co bude dalej :-) A ako sa to nakoniec vyvinie s Ryanom. Uz sa tesim, ako bude penit, ked sa to vsetko dozvie.Uz teraz sa tesim na to skrenie medzi nimi. Ked pride nato, ze Lara je spat a ze vie o jeho povode a nepovedala mu to:-)

Lenka R dňa 03.03.2015 - 09:47

Úžasný dielik. Teda oba. Zase som čítala oba dieliky naraz, bola som mimo a hneď ako som sa dostala k počítaču, tak som prečítala oba naraz, ani som nedýchala. Lara je úplne fantastická, pobavili ma jej hlášky aj trefné reagovanie na každú situáciu. Tiež som zvedavá ako sa to vyvrbí s detičkami a kedy sa dostane na scénu Ryan. (sun) (clap) (clap) (clap) (clap) (clap) (clap) (clap) (clap) (clap)