Skočiť na hlavný obsah

Lara 81

Pridal aknit11
dňa 03.03.2015 11:13

O tretej k nej podišiel Matyena, aby ho vystriedala na hliadke.
"Nedotýkaj sa jej!" zvolal drsne James a odstrčil hliadkujúceho muža, ale to už ju Xzisuin držal za ruku. Okamžite precitla.
"Ou! Toto nie je dobré." Zahundral James. Muž na neho zagánil, nechápal náhle nepriateľstvo.
"Sorry kámo, už je aj tak neskoro, teraz sa môžete kľudne aj objímať!" Zašomral nespokojný robot.
"Ja ti nerozumiem."
"Nevšímaj si ma. Pochytila ma len náhla, primitívna žiarlivosť." Uškrnul sa James.
"Si robot, nemôžeš byť žiarlivý!" odfúkol Matyena.
"Fakt? Tak som asi chytil nejaký vírus." Skonštatoval šeptom a Lara sa ticho zasmiala.
"Nevšímaj si ho, vždy sa vyhovára na vírus. Snažil sa ma len chrániť." Rezko vstala a ponaťahovala sa.
"Nechcel som ti ublížiť!"
"Ja viem, upokoj sa... nikto si nič také nemyslel. Pochopíš to neskôr, vysvetľovanie by bolo na dlho a ja musím prevziať hliadku." S úsmevom sa pobrala k ohňu a priložila. Premena nastala oveľa skôr, ako očakávala. Neprešlo ani dvadsať minút, keď zacítila, že jej stúpa teplota. Náhla bolesť hlavy ju upozornila, že jej DNA sa pripravuje na zmeny. Prudký impulz bolesti, ju zrazil na kolená. Zovrela si hlavu do dlaní a zastonala. James sa okamžite objavil pri nej.
"Lara, už to začalo? Nezdá sa ti, že sa to nejako zrýchľuje?" ustarostený zašepkal.
"Myslíš, že som si to nevšimla?!" zastonala a pevne zažmúrila oči.
"Čo sa deje?!" ozval sa tlmene Kilián.
"Dostaň ma odtiaľto... najlepšie mimo tábor!" zaškrípala zubami a zovrela si opätovne hlavu, pretože drásavá bolesť, jej ju chcela rozhodiť.
"Prevezmem hliadku, odveď ju!" nervózne sykol Kilián.
"Dvanástka?!" James začal nastavovať súradnice na časovači.
"Nie, musí to odznieť..." pridusene vytlačila.
"Lara, tvoje životné funkcie už nie sú ľudské. Teplota narastá, už si na šesťdesiatich stupňoch a ideš hore. Pulz sa nebezpečne škriabe k tristo. Tvoje srdce to nevydrží, musíš do dvanástky!" zvolal James a už mu bolo jedno, či zobudia ostatných.
"Nie! Musí to odznieť!" zaprotestovala chabo. Pri ďalšom návale sa zvalila na zem a z hrdla sa jej vydral ryk raneného zvieraťa. Spiaca skupina vyskákala na rovné nohy. James ju zodvihol do náručia.
"Zlato to bude dobré... len vydrž, dýchaj, áno?!" Oprel ju o svoju hruď a hladil ju po vlasoch.
"Pekelné to bolí..." zavrčala cez zaťaté zuby.
"Ja viem zlato... len to vydrž...", šepkal a neustále ju upokojujúco objímal.
"Čo sa to deje?" pokľakol k nim Ian a vytreštil oči na dievča. V žiare ohňa uvidel jej krvácajúci nos i oči.
"Lara, krvácajú ti oči, aj nos... musíš do nemocnice." Zašepkal zhrozený.
"James ja nič nevidím...", znova ju prehol kŕč v jeho náručí.
"Nechaj nás! Len dýchaj, to bude dobre, o chvíľu to prejde... dýchaj!" Matyena k nim priskočil.
"Môžem nejako pomôcť? Mám veľa liečiteľských znalosti..." Navrhol ticho.
"Už si pomohol, ty liečiteľ! Načo si sa jej dotýkal?!" zreval na neho rozčúlený James.
"Čo tým chceš povedať, ja... netušil som, že jej tým ublížim...ja.." zdesený Xzisuin cúvol pred hnevom robota.
"Neublížil si jej, len dotykom prebrala tvoj DNA kód, teraz sa jej telo s tým musí vyrovnať." Upokojujúco preriekol Kilián.
"Chceš povedať, že sa mení na mňa? Musíš ju pustiť James, poškodí ťa jej teplota, hneď!" zvolal.
"Má pravdu... pusti ma... niečo je zlé... mám pocit, že zhorím...." Šepkala aj keď bolesť začala poľavovať, páľava v nej stúpala.
"Tvoja teplota, neustále stúpa... a máš oči čierne, ako tie jeho gombíky." Preriekol a pohladil ju, držiac na hrudi.
"Pusti ma James a odstúp, okamžite, už to neudržím!" zachrčala. Neochotne poslúchol. Pozviechala sa na kolená, snažila sa nadýchnuť, aby tu páľavu v sebe uvoľnila. Tá sa zhlukla do čohosi žeravého, čo sa z nej dralo na povrch. Nejaká väčšia sila ju na-šponovala, rozopäla ruky, zaklonila hlavu a z hrdla sa jej vydral ďalší neľudský výkrik. V tom istom okamihu ju zachvátili plamene. Muži dezorientovane civeli na horiace dievča, ktoré vstalo a pohlo sa k jazeru. Cúvali pred ňou, neschopný akéhokoľvek počinu. Kým podišla k jazeru, plamene zmizli. Zo šiat sa jej dymilo a miestami horeli a tak vošla do jazera. Spokojne vzdychla, keď sa ozvalo syčanie. Vojaci dobehli za ňou.
"Si okej?" skríkol James do vody.
"Okrem toho, že som zase nahá?! Kruci, asi si budem musieť zohnať niečo ohňovzdorné!" zaškerila sa a začala plávať v jazere.
"Nestojte tam, ako pripečený a prineste mi niečo na oblečenie! A nepozerať!" zvonivo sa zachichotala, keď sa muži po sebe nechápavo poobzerali. Prvý sa rozosmial Kilián, nasledoval ho ostatok skupiny.
"Dostanem z teba infarkt, aby si vedela!" zvolal James smerom k vode prehrabujúc sa v jej ruksaku, hľadal rezervnú kombinézu.
"Si robot, nedostaneš infarkt, neboj... ale buď rád, že som ťa neuškvarila." Ozvalo sa z vody. Podal jej veľkú osušku a pomohol vyjsť z jazerá.
"Fú, to bol budíček! Matyena, ty šibal, niečo si nám zabudol spomenúť." Zaškerila sa na Xzisuina a pohrozila mu prstom.
"No, normálne sa nezverujeme s touto našou súčasťou. Normálne o nej nikto ani netuší." Pokrčil plecami.
"Preto ste taký popraskaný, vaša koža sa prispôsobila teplote a tie čierne oči... je to ochranný kryt oka, pred teplotou." Pochopila a on len s úsmevom prikývol.
"Používame to len počas vysokého stupňa nebezpečenstvá. Keď neexistuje iná možnosť. A ak usúdime, že niet inej možnosti, ehmm... ten, kto vyvolal premenu... ehmm... nevydá svedectvo o tom, čo videl... a nie každý člen nášho národa, dokáže úplnú premenu." Vysvetlil jednoducho.
"Zo svedka ostane len kôpka popola, čo?!" ironický vypľul James. Matyena zase pokrčil plecami. Vošla do hustého porastu a obliekala sa.
"Dokážeš to ovládať? Napríklad, aby si nevzbĺkol celý, ale len časť... alebo je to číro-číra enormná, neovládateľná stresová reakcia?"
"Samozrejme, ale chce to dlhodobý tréning a vynikajúcu koncentráciu."
"Tak nič, asi sa nikde nepohnem bez rezervného oblečenia." Vyšla z húštiny a sadla si k ohňu. James jej podal energetický nápoj.
"Hoď ho do seba, predpokladám, že si poriadne hladná." Prikývla. Muži k nej podišli a posadali si do kruhu. Mlčky na ňu hľadeli.
"Čo je? Ideme poriadať nejakú seansu, budeme si tu vyspevovať ako nejaký magori, meditovať, vyvolávať duchov, alebo tak niečo?! Zedda dúfam, že si nebol v strese a nevypustil nejaký halucinogén?" sarkastický okomentovala zamĺknutosť jednotky.
"Ako dlho sa to s tebou deje?" spýtal sa vážne Janus.
"Mám mutačný gén, čo viac povedať."
"Ale nikomu si nepovedala, že to má takéto fyzické prejavy." Odvetil vyčítavo Ian.
"To bude tým, že sa nikto nepýtal. Zabudol si? My sa nerozprávame... vy ma naháňate, ja utekám. Pokec nikdy nestihneme." Venovala mu kyslú grimasu.
"To je len prvotná reakcia. Potom to už ide bez komplikácií... apropo Zedda, prosím nedotýkaj sa jej, kým nenájdeme vhodné miesto, lebo tu ešte týždeň budete všetci pobehovať nadrogovaný." Odpovedal James, pretože vycítil napätie, ktoré spôsobili tvrdé slová jeho chránenky.
"S koľkými rasami si sa doteraz stotožnila?" zaujímalo Arnivala.
"Vlastne ani neviem, takúto reakciu som ešte nemala. Bežne to ani nevnímam." Zaklamala, bez mihnutia oka."Vlastne, ani neklamem. Toto sme tu ešte nemali" Prebleslo jej hlavou.
"Viem o troch. Marnaviáni, Erwariáni a Xzisuin. Je ešte niečo?" zaujímalo Iana.
"Zarátaj Totariánov. Spomeň si, ako skočila z toho okna." Podotkol Janus.
"To bolo dobré, rátal som s tým, že sa rozpleští, ako paradajka a mňa rozbije. A vás poriadne napálila." Zachechtal sa James a Ian na neho zagánil.
"Dokážeš lietať, ako ja?" neveriacky vyhŕkol Sendan.
"Nie, nemám krídla, ale prišla som nato, že v prípade potreby dokážem slušne plachtiť. Teda aspoň ten jeden krát sa to podarilo. Naposledy, keď ma vystrelila z okna tá bomba, som nestihla skúšať plachtenie!" pokrčila nosom a zase sa zachichotala.
"A... aká bomba?" zahabkal Zedda.
"Bolo to vtedy, keď sme prišli nato, že po zemskom povrchu pobehujú TASHEEN, vlastne neskôr sme zistili, že sú to klony a nie zombíci... neviem, čo sa mi pozdávalo viac." S úsmevom hlesla.
"A ako sa vám podarilo vyviaznuť?"
"So šťastím? Ako som už spomínala, rýchle sa hojím."
"Hojíš, bola si na pokraji smrti!" zašomral Ian.
"No, smrť sa nekonala, mutačný gém ti poskytuje viaceré výhody. Som dosť ehmm... odolná. Neviem, ako to robím. Jednoducho sa vždy zahojím."
"A ako sa na tebe prejavujú naše gény?" vyzvedal Marnavián.
"Neprekáža mi klíma, ani teplota, ani vaša toxicita. Nemením sa na rasu, ktoré moje telo akceptuje. Nemením farbu, ani mi nenarastú krídla, či nevylezú zuby."
"Už som si myslel, že si ma prinútila vymočiť sa na ten kameň a ty tiež môžeš...", uškrnul sa.
"No, aj keby to bola pravda... ehmm... ja by som si na ten kameň musela vyliezť. Rozdiel medzi urologickým traktom chlapcov a dievčat je dosť očividný..." Vystrúhala veľavravnú grimasu a muži sa rozrehotali.
"Ale vyzeralo by to zaujímavo." Podotkol Kilián a skupina sa zase rozrehotala.
"Pamätáš si Lara, ako si stále nechcela pochopiť, že ti to nepôjde, ako chlapcom a neustále si to skúšala?!" podpichol James a dievča sa perlivo zachichotalo.
"Na to sa nedá zabudnúť. Mala som asi tri? Ale musíš povedať, že som bola vytrvalá."
"Ako to dopadlo?" smejúc sa spytoval Zachrus.
"Dosť často som sa prezliekala." Nasledovala ďalšia salva smiechu.
"A ako si sa ocitla tu? Myslím, pred tým... poznáš to tu." Nadhodil Sendan s úsmevom, netušiac, že sa dotkol citlivej témy. Na chvíľu stuhla a James ju povzbudil očami.
"Boli sme tu s jej otcom. Tým, prvým. Ja som bol vtedy len v notebooku. Robil výskum sopečnej činnosti, minerálov." Odpovedal namiesto dievčaťa.
"Zabudol ťa tu, však?" zavrčal Kilián. Nútene sa usmiala.
"Nezabudol, iba si odskočil porovnať vzorky do laboratória. Bol preč tri a pol hodiny." Odvetila a pohla sa vziať si fľašu s vodou.
"To neznie nebezpečne, teda ak to rátaš v tomto čase. Ak to rátaš podľa času v dvadsať jednotke, tak je to... on ťa tu nechal šestnásť dní?" rýchle prerátal Matyena. Stuhla, zhlboka sa nadýchla a už s úsmevom vrátila k vatre.
"Bolo to poučné. Zistili sme s Jamesom, ako sa dá prežiť v divočine." Nedbalo hodila plecom a priložila na oheň.
V tej chvíli sa objavil Jermin a tým sa pozornosť všetkých sústredila na neho. Do pol pása vyzlečený, cez plece prehodené nejaké zviera, už zodraté z kože a bez hlavy.
"Zmeškal som niečo?" zaujímalo Jermina. S úsmevom spustil mäso na nepremokavú plachtu, ktorú okamžite vystrel Ian.
"Ani nie, okrem malého požiaru... čerstvé mäsko? Nechcem vedieť, čo to bolo pôvodne, ani ako si to ulovil." Odvetil James a muži sa rozrehotali.
"Nevšímaj si ho, je vo svojom živle. Od samého svitania srší humorom." Prehodilo dievča skeptický a pohlo sa k mäsu. Zručne ho rýchle porciovala a Jermin vošiel do jazera, aby sa umyl od krvi.
Dni ubiehali a skupina sa čoraz viac spoznávala a zvykala si na svoju rôznorodosť. Lara sa veľa naučila o zúčastnených rasách a rýchle pochytila, ako ovládajú svoje schopnosti i ako ich v prípade potreby využívajú. Predposledný deň zastavila Zedda.
"Je čas priateľu, aj tak sa tomu nevyhnem. Pokiaľ budeme spolupracovať... dotkneme sa kedy-vtedy. Odkrútim si svoje a máme to z krku. Nebudeme sa musieť jeden, druhému vyhýbať, ako malomocný... a riskovať kontamináciu ostatných v najnevhodnejšej chvíli." Podala mu ruku.
"Si si istá?"
"Že chcem vylučovať halucinogénne plyny? Nie, dočerta, to teda nie som... ale zrejme nemám na výber." Uškrnula sa a pevne ho uchopila.
"Cítiš to vopred, upozorní ma to nejako?" preventívne vyzvedala.
"Prvý krát mi bolo strašne zle... zvracal som."
"Tak to som celý happy od nadšenia... dúfam, že sa natlakuješ plynom a exploduješ!" za-frflal James, prechádzajúc okolo.
"Keby som nevedel, že je to stroj... povedal by som, že ťa miluje... čo je samozrejme nemožné, ale správa sa tak." Podotkol ticho Xandil.
Ako ju upozornil Zedda, nevoľnosť sa skutočne dostavila. Začalo jej byť nevoľno asi päť hodín po kontakte s E.T. Oprela sa o strom a zhlboka nadýchla, aby potlačila nevoľnosť. James sa okamžite zjavil.
"Mali by sme ich poslať do bezpečia." Ustarostený jej odhrnul vlasy, ktoré jej zmáčal pot, ktorý ju okamžite zalial. Mlčky prikývla a snažila sa udržať obsah žalúdka. Snaha bola márna. O chvíľu už zvracala podivne žltú tekutinu, objímajúc široký kmeň stromu.
"Pripomína mi to deň, keď som sa ožrala!" s trpkou grimasou sa uškrnula medzi dávením.
"Janus, upaľujte, čo najďalej... dostavila sa reakcia." Upozornil robot veliteľa. V tomto dni to bol Janus. Vrhol pohľad do zadu.
"Zvládne to?"
"Ako inak, ale zmiznite, ak to neovládne... bude to vysoká hladina halucinogénov!"
"Nájdete nás vo vytýčenom cieli. Sú to nejaké tri kilometre. Ak sa nevrátite do troch hodín, pohľadáme vás, použijeme plynové masky." James prikývol.
"Jednotka, zrýchlený presun, pohyb! Riziko kontaminácie!" zavelil nekompromisne a rozbehol sa.
Reakcia nebola až taká drastická, ako naposledy, ale vyčerpala ju nevoľnosť a zvracanie.
"Ktovie, prečo sú tie reakcie také rozdielne." Zauvažoval nahlas James a podopieral ju, pretože nebola schopná stať na nohách od slabosti.
"To bude genetikou. Čím staršia rasa, tým silnejší genetický kód. Vyvinutejší, stabilnejší." Zašepkala.
"Zlato, zoberiem ťa na ruky, pôjde nám to rýchlejšie. Vliecť ťa cez prales, nám zaberie veľa času a teba ešte viac vyšťaví. Potrebuješ si dobyť akku." Neprotestovala, iba sa ho chytila okolo krku.
"Prečo ma voláš zlato? Nikdy si to doteraz nerobil." zašepkala.
"Páči sa mi to a čoraz viac sa o teba obávam. Približuješ sa k hranici, keď to tvoja telesná schránka, nemusí prežiť. Tak chcem byť k tebe milý a jemný, ak by tvoja bio-štruktúra vypovedala službu."
"To som na tebe vždy zbožňovala, holú pravdu a úprimnosť." Zasmiali sa.
"Nikdy som si neuvedomila, že toto tvoje telo je také výkonne. Nesieš ma s úplnou ľahkosťou." Zašepkala a oprela si hlavu o jeho plece.
"Má celkom slušný výkon. Dokáže zvládnuť nosnú zaťaž do tristo kilogramov, takže tvojich úbohých, necelých päťdesiat, ani nevníma. Pokus sa zaspať. Naberieš silu." Súhlasne niečo zamrmlala a jeho chôdza ju ukolísala. Strhla sa, keď ju položil do siete.
"Oddychuj, sme v tábore... všetko je pohode." Ticho, upokojujúco zašepkal. Mdlo prikývla a ponorila sa do spánku.
"Nevyzerá dobre, je veľmi bledá." Skonštatoval Kilián.
"To bude tými plynmi. Jej telo sa s tým o chvíľu vyrovná a bude zase fit." Odpovedal a posadil sa vedľa jej siete.
"Uvažoval si niekedy nad tým, že... čo ak to jej telo nevydrží. Tie reakcie sú stále drastickejšie." S obavou zašepkal mladík a posadil sa vedľa Jamesa.
"Práve pred chvíľou som jej to hovoril. Zrejme to záleží od toho, aká je to rasa. Tie novodobejšie, mladšie sa ešte vyvíjajú. Ich DNA nie je taká starobylá a stabilná. Tie staršie ju naozaj menia, ale zvláda to... zatiaľ."
"Potom sú Orfézy nejaká prastará rasa. Aj tá reakcia bola... no, hrôzostrašná."
"Správny postreh. Nejak som na ne pozabudol. A Matyena hovoril, že Magada dokážu vládnuť energiou, že ťa dokážu zabiť myšlienkami a že ich hlas ti roztrhá hlavu... ale to aj Orfézy. A pochádzajú niekde z neznámeho sveta, za hranicami zóny."
"Možno je to jedná z tých rás, čo odišla za poznaním."
"Hmm... to je možné." Zhovárali sa ticho, aby ostatný nepočuli, o čom vedú rozhovor.
"Lara pred nimi veľa veci zatajuje. Neviem, či robí dobre."
"Ber to tak, že vždy má čas ich informovať v správnu chvíľu. Nemýľ sa Kilián. Sú tu s ňou, lebo to dostali rozkazom. Nie je to lojalita voči nej, ale lojalita k únií. Keď to skončí, zase sa pustia po jej stopách. Čím menej budú vedieť, tým väčšia šanca, že unikne."
"Prečo vlastne chce unikať? Skôr, alebo neskôr sa musí vrátiť."
"To je síce pravda, ale je otázne, ako sa vráti. Čím dlhšie bude odolávať, tým väčšiu pozornosť a rešpekt si získa. Chce získať čas, aby ich prinútila dať jej právo sa rozhodnúť a určiť si spôsob svojho života. Pozri na Bena. Je to kráľ, ale cestuje kde chce, kedy chce a ako chce. Keby sa teraz Lara vrátila... nemala by právo rozhodnúť ani to, čo chce na raňajky. Chce si vy-boxovať slobodu... a bojí sa."
"Čoho sa bojí."
"Bojí sa, že nie je schopná vládnuť, že nebude dobrou kráľovnou... že jej panovanie prinesie nešťastie."
"Lara je rodený vodca. Je múdra a spravodlivá."
"Ty to vieš, ja to viem... ale ona má pochybnosti. A je tu jej otec. Ešte ho ani nevidela. Bojí sa toho zvláštneho vzťahu. Ona nikdy nebola milovaná a teraz nadobudla dojem, že jej otcovi na nej nezáleží, že ju chce len využiť, prinútiť k niečomu, čo nechce."
"Myslel som, že Róbert ju mal rád... ale čoraz viac o ňom zisťujem... bol to veľký, nezodpovedný somár a sebec."
"Bol to zarytý vedec. Veda bola pre neho všetko, prvoradá... dieťa bolo až potom. Aj keď tvrdil opak. Nedá sa povedať, že ju nemal rád... a Lara ho milovala, lipla na ňom."
"Prečo sa za nim nikdy nevrátila v čase?"
"Je na neho nahnevaná a zle nesie všetko, čo sa dozvedela až po jeho smrti. Vníma to ako zradu a obrovské klamstvo v ktorom žila. Uvedomila si, že ju nikdy ani nemiloval, že to bola ilúzia."
"Čo sa vlastne medzi nimi stalo?"
"On na nej experimentoval Kilián. Protilátku, ktorú vyvinul... je z jej séra. Podával jej sarnamid. Niekedy v tak vysokých dávkach, že som ho musel upozorniť nato, že jej telo podľahne. Boli to desivé reakcie. Tieto, sú proti tou nič... potom jej vymazával pamäť, aby nato neprišla. Spomenula si na všetko len pred nedávnom, po jeho smrti, keď jej prestal podávať.. zmizík."
"Prečo si tomu nezabránil?"
"Ako? Častokrát som ho prehovoril, ale ... nie vždy, nemal som telo. Jednoducho vypol monitor a bol som nahraný. Teraz by som ho chytil pod krk a otriasol, ako hrušku!" zasyčal ticho, ale s dávkou hnevu v hlase.
"Koho by si otriasal ako hrušku? To si zase kde počul, taký výraz?!" zachichotala sa a posadila v sieti.
"Waw! Vyzeráš oveľa lepšie. Už nie si taká bledá, tlak sa ti vyrovnal, pulz je zase pravidelný a životné funkcie v norme." Usmial sa na ňu robot.
"Cítim sa oveľa lepšie a som hladná, ako vlk!" vstala a pobrala sa k ohnisku.
"Niekto umrel?!" podpichla mužov, ktorý v tichosti sedeli pri ohni a sem-tam na ňu kradmo vrhli ustarostené pohľady.
"Som rád, že ti je lepšie." Ospravedlňujúco prehovoril Zedda.
"Je mi fajn, reakcia pominula. A nič si nevyčítaj. Nie si zato zodpovedný. Máme niečo na jedenie? Som strašne hladná. Sedíte tu tuhý, ako dvanásti mesiačikovia!" podpichla a vojaci sa rozhýbali. Každý jej niečo priniesol, aby jedla.
"Hovorila si, že sa smieme spýtať, ak niečomu nerozumieme." Rozpačito zaševelil Matyena.
"Samozrejme, niečo k mojej reakcií?" zvážnela.
"Čo sú tí mesiačikovia?" opatrne vyslovil Matyena. Prekvapene zodvihla obočie.
"Rozprávka, nehovor, že ju nemáte v archíve." zahryzla do očisteného manga.
"Nič podobné sa v našom archíve nenachádza." Rýchle im porozprávala skrátenú verziu Marušky, ako šla na fialky, jahody a jablká.
"Zvláštny príbeh." Zašepkal Zedda.
"Je to rozprávka, ktorá pozemské deti naučí, že pravda vždy vyjde na povrch a že nič nie je nemožné. Zlo bude potrestané a dobro zvíťazí. Len sa netreba vzdávať. Popritom ich naučí, že rok ma dvanásť mesiacov, aj akých a kedy, čo rastie."
"Máte viac takých príbehov?" nadšene sa spýtal Toran.
"Hádam si nemyslíte, že vám budem rozprávať rozprávky?" zaprskala a rozosmiala sa.
"Prečo nie, aj tak nemáme čo robiť. Je to poučné." Pritakal Sendan. S Ianom si vymenila pobavený pohľad.
"Povedz im o Popoluške." Navrhol so smiechom.
"To nemyslíš vážne!" vyhŕkla. Prešla po mužoch pohľadom a zazrela ich dychtivý výraz očakávania.
"Noo, prečo nie? Popoluška je tiež ehmm... poučná." Zachichotala sa a začala rozprávať. Pri konci príbehu ju už muži prerušovali a neustále sa na niečo vypytovali.
"Ktovie z akého materiálu bola tá topánka?! Určite to malo nejaký skener DNA, keď sa dala obuť len na nohu tej jednej pozemšťanky." Nadhodil Zedda.
"Práve o tom uvažujem, netušil som, že mali aj takúto technológiu. Bolo by dobre urobiť výskum, aby..." Rýchle zo seba vyrážal nadšený Matyena.
"Heéj! Bola zo skla. Je to rozprávka." Zarazila ich vedecké diskusie.
"Tomu sama neveríš, ak by bola zo skla, nedalo by sa v nej ani chodiť a nieto tancovať. Sklo je tvrdé a neohybne. Zranilo by jej nohu." Oponoval Toran.
"Ste na hlavu?! Je to rozprávka. Kmotrička víla začarovala tie topánky a..."
"Akej rasy bola? Hovorila si, že priletela, že mala krídla... bola to Totariánka?" Zaujalo Sendana.
"Toto sa mi snáď len zdá!" Lara si udrela po čele a rozosmiala sa.
"Nesmej sa, vieš pozemšťania boli v tom období, zaostala rasa. Celkom určite v čase cestovala nejaká iná, vyspelejšia kultúra a mala tú zvláštnu technológiu. Tí prostáčikovia si to mohli vysvetliť, ako zázrak... nebolo by to po prvý krát v histórií."
"Nie, je to pre deti, aby verili na zázraky. Plynie z toho poučenie, že láska je silná emócia, že pravda zvíťazí... dobro zvíťazí... bla... bla!" prerušila ich chaotické prekrikovanie.
"A tebe z toho plynie ponaučenie, že chlapom... vesmírnym bojovníkom, sa nerozprávajú rozprávky. Urobili z chudery Popolušky, vedecký predmet skúmania." Zasmial sa James.
"Veru, už ani neceknem." Skonštatovala, načo razom všetci zmĺkli.
"To by si nám predsa neurobila. Musíš nám dopovedať, ako to všetko dopadlo." Protirečil Patsan. Vzdychla, prevrátila očami a pokračovala, ako macocha svoju pastorku zamkla na povale, keď sa blížil posol, aby vyskúšal dcéram črievičku.
"Tá stará, bola riadna sviňa. U nás by sme ju popravili. Oľutovala by ten prekliaty deň, v ktorom sa narodila a spôsobila takú potupu svojmu rodu. Ak súhlasila, že sa vydá za muža s dieťaťom, bolo jej povinnosťou sa oň postarať, ako o vlastné! Taká nehanebnosť. Týrať sirotu!" pohoršene zaprskal Xandil.
"Nebudem pokračovať, ak ma ešte niekto preruší!" upozornila.
"Viac nemuknem." Prisľúbil Marnavián a prstami naznačil na svojich ústach, akoby zamykal zámok a zahodil kľúč. Lara rýchle ukončila rozprávanie. Muži zadúmané uvažovali nad príbehom.
"Ešte šťastie, že nevedia nič o mytológií, keď urobili takúto kovbojku z Popolušky." Zasmial sa Kilián.
"Drž hubu Kilián!" varovne zasyčala, ale to už na ňu muži zase upierali zvedavé pohľady.
"Tak dosť! Ide sa spať, rozdeliť hliadky!" zavelila rýchle. Muži zaprotestovali.
"Lara ešte je zavčasu, pokojne nám môžeš povedať ešte zopár príbehov. Nebuď taká. Nič podobné sme nikdy nepočuli. Nevedeli sme, že pozemšťania majú takúto históriu legiend."
"To nie sú legendy, sú to rozprávky. Vymyslené príbehy pre deti, fantázia, aby sa viedli k pravde a dobru. Legendy sú niečo iné. Mytológia zase niečo iné. Povesti niečo iné."
"O čom sa hovorí v mytológií?" vyzvedal Jermin.
"O rôznych Bohoch, stvoreniach a hrdinských skutkoch. Tiež sú to vymyslené príbehy."
"Hlavne mlč o drakovi, lebo ich nepresvedčíš, že to neexistuje." Uškrnul sa James. Muži v napätí na nej viseli pohľadmi.
"Tak dobre, poviem vám o pár mýtoch. Napríklad o grifovi. Hovorí sa, že to boli bájne stvorenia, ktoré mali hlavu orla a telo leva. Spájala sa u nich orlia bystrosť a levia sila. Podľa niektorých legiend grif, strážil zlato, alebo ho sám vyhrabával, pretože miluje pohľad naň. Zviera bolo veľké, pretože podľa jednej legendy zo Zanzibaru napríklad, dokáže uloviť slona."
"Há! Je to pravda, kedysi zablúdili aj na Zem. Poskriante sú skutočný!" zvolal víťazoslávne Matyena.
"Čo?!" neverila.
"Poskriante... no...pripomínajú grifov. Žijú v jednej vzdialenej galaxií, ale ich veľkosť je sotva desať-dvanásť centimetrov." Informoval ju Ian s úsmevom. Tentokrát dychtivosťou zasvietili oči jej.
"Najskôr ich považovali za hmyz, či zmutované stavovce. Výskum dokázal, že sú to cicavce, skrížene so stavovcami. Žijú a lovia v kŕdľoch a sú mäsožravé, ale nemajú radi zlato." Vysvetľoval jej Janus. Tentokrát ich ona zahrnula otázkami.

Na druhý deň sa vrátili späť do skladiska v Alabame. Atmosféra medzi mužmi sa viditeľne uvoľnila a Lara sa spokojne usmiala. Účel, svätil prostriedky. Muži sa vybalili, ale keď začula nahnevaný krik, spozornela. Janus vyletel z izby, ktorú im vyčlenila na spanie a nahnevaný k nej trielil.
"Môžeš mi povedať, čo je toto?!" zúrivý vyštekol. Prekvapene sa zadívala na vojenskú kombinézu v jeho rukách.
"Uniforma?" nechápajúc vyhŕkla, pretože nevedela, čo ho tak vykoľajilo. Až kým k nej neobrátil zadnú časť. Na celom chrbáte bol vyšitý Macko Po, oblečený v neónovo ružovom pyžamku. Zaprskala, ale ovládla výbuch smiechu.
"Je pekný, mal by si Rúfusa pochváliť. Vyšívanie mu fakt ide." Smrteľne vážne preriekla. Snažila sa ovládnuť, ale nakoniec predsa len vybuchla do smiechu.
"Prepáč Janus, je to moja chyba. Ja som ho tak nepriamo naviedla na jeho umelecký prejav. Bola to odo mňa zlomyseľnosť." Ospravedlnila sa s úsmevom. Najskôr na ňu gánil, potom sa mu začala tvár vyjasňovať a nakoniec sa tiež rozosmial.
"To ti vrátim, aby si vedela."
"Ešte šťastie, že sme boli preč iba tri hodiny. Dúfam, že toho viac nestihol." Vydýchla. Muži povychádzali a dobromyseľne si Janusa doberali, že mu to pyžamko pristane.
"Takže chlapci, máme tu oveľa menej priestoru, ako v pralesu... takže prosím o ohľaduplnosť. Čaká nás veľa práce. Teraz doporučujem odpočinok, aby sme sa trochu aklimatizovali. Je šesť hodín ráno. Máme tri hodiny na spánok, či odpočinok. Potom sa dohodneme na ďalšom postupe. James, zosumarizuj dáta, aby sme vedeli, čo tvoja domáca forma zistila. Ja si na chvíľu odskočím."
"Kam ideš?!" prísne sa spýtal Ian.
"Ehmm... domov, musím si priniesť... vložky, budem mať menzes." Odpovedala nezaujato. Klamala, ale toto vysvetlenie ho priviedlo k takým rozpakom, že sa na viac nevypytoval.
"Slušný blaf!" zašepkal jej pri uchu James a ona s úsmevom otvorila trhlinu.

Komentáre 5

aknit11 dňa 03.03.2015 - 11:14

Tak ešte úsmevný kúsok, kým pôjde do tuhého :-)

Lenka R dňa 03.03.2015 - 13:53

No teda , paráda . Super som sa pobavila. V jeden deň tri dieliky (sun) (sun) (sun) Macko Pu nemá chybu (rofl)
Počítam, že Lara šla konečne k Ryanovi , alebo nie ?

Príjemné rozptýlenie pri všetkých tých stresoch čo sa mi neustále kopia. Ďakujem . :-)

tomicka dňa 03.03.2015 - 13:56

Tak to teda bol usmevny. Som sa zase narehotala na hlaskach, Popolucka, mesiacikovia a macko Po na konci nemal chybu.Humorne, neskutocne, si klasa(y)(y)Uvazujem, co zamyslas s Jamesom. Zacina sa spravat naozaj ako clovek, ako muz. :-) Podarene cvicenie mali. A chuda Lara, tie mutacie jej davaju do tela :-O Taka som netrpezliva, co nam pripravis a ako pojde do "tuheho." :-)

aknit11 dňa 06.03.2015 - 15:40

(sun) :-) (Heart)

LanaSavara dňa 07.03.2015 - 18:31

Ankit kde Ty na to chodis ? Top pyzamo na velikeho chlapa s macikom :-D
A tie rozpravky .. ono naozaj ked clovek premysla, nieco na tom pravdy musi byt (y).
Citala som to cez telefon, ale kedze mam problem s heslom a pametou (giggle), tak pisem az teraz.
Uzasna pracicka Ankit (clap)