Skočiť na hlavný obsah

Lara 82

Pridal aknit11
dňa 06.03.2015 16:03

Vyšla v obývačke.
"Ahoj Lara. Už som ťa čakal... to s tým menzesom bolo dobré. Dokonale si ho zmiatla. Mala by si sa dať na poker. Blafovanie ti ide. Takmer by som naletel, nevediac, že menzes si mala pred dvoma týždňami." Ozvala sa domáca forma Jamesa.
"Už si sa zosumarizoval s tvojou mobilnou formou, čo?"
"Jasné, chceš počuť novinky? Takže tvoj manžel je v poriadku. Havo ho stráži a nikde ani stopy po našom pomstychtivom klone. Myslím, v okolí Ryana... ale o tretej po polnoci prepustili tvojho nájomného vraha. Keďže mu byt vyletel do vzduchu, prišla pre neho priateľka."
"Prečo ho prepustili?"
"Nemali na neho nič konkrétne, čo by obstálo pred súdom. Naopak, teraz je obeťou. Navrhli mu zopár alternatív, ako ochrana svedkov, výmenou za informácie, ale ten pako to odmietol."
"Ďalej, ešte niečo chceš k tomu dodať?" usmiala sa, lebo vedela, že James by obšírne nevysvetľoval, keby toho nebolo viac.
"Priateľka ho odviezla a cestou mali autonehodu."
"Sú mŕtvy?"
"Ona áno. Zlomila si väzy, ale po ňom sa zľahla zem. Niet ho, vyparil sa."
"Hmm... takže nájdeme jeho mŕtvolu s podrezaným hrdlom v nejakej diere... a odkazom pre mňa."
"Naposledy ti nenechala odkaz."
"To, že ho nenechala, bolo odkazom."
"Nestíham registrovať tvoje myšlienkové pochody. Naznačuješ niečo?"
"Pri tom chlapíkovi s dátumom zo štrnástky mi povedala... šla som za tebou, našla som ťa až zo štrnástky. Pri tom ďalšom to znamenalo, som tu a dýcham ti na krk... nevieš ani miesto, ani čas."
"Tým, že jej vyhodili do luftu jej bombové kloníky, ju asi poriadne roztrpčili. Asi si myslí, že je to tvoja robota."
"Nie, prejde si to podobne, ako my. Vráti sa v čase. Príde nato, že nie som v spojení s Templou a že jednali podľa bezpečnostných predpisov, pretože našli TASHEEN. V tom čase ešte nevedel, že sú to klony. A to presne potrebujeme, aby si myslela, že my nevieme."
"Ale ty si v spojení s Templou."
"Ale to ona nevie, no nie? Tiež nevie, že som za ňou šla do dvanástky a prišla na podfuk s Astridou. Nevie, že máme to USB a že viem o tých deťoch. A samozrejme nevie, že sme ju našli v tom Zafíre." Zamyslene preriekla a hľadala údaje vo svojom notebooku.
"Čo hľadáš?" vyzvedal.
"Hľadám mapu kvadrantov, čo nám nechal Ben. Neozval sa?"
"Jasné, že ozval. Asi pred hodinou ti priniesol nejakú zložku, ale keďže tu nemám telo, nemohol som nahliadnuť. Máš byť opatrná. Vraj za tebou nepôjde, aby Templa netušila, ako často a kedy ste v spojení. Načo ti je tá mapa?"
"Chcem vedieť, kde je Magada."
"Vedel som, že si to nerozmyslíš! Ja som to tušil. Chceš tam ísť."
"Pozri James, to USB je veľmi dôležité. Ak ho rozlúskneme, prídeme na veľa podstatných veci. A vyzerá to, že ho nerozlúskneme, kým sa s nimi neskontaktujeme. Našiel si nejaké spojenie Usarie s tým klubom, nejaké osoby?"
"No, ten Zafír ma ešte sesterský klub v Európe v Monte Carlo. Práve preverujem kamerové snímky. A priatelila sa s Antoniom Reskuanom. To je jeden veľmi bohatý chlapík. Má svoj vlastný jachtársky klub na Floride. Preklepávam ho. Chvíľu to potrvá. Vlastný telefón nemá, ani frekvenciu časovača sa mi zatiaľ nepodarilo vystopovať, ale makám na tom. Našla si tie súradnice Magada?" Prikývla a prezerala všetko, čo malo spojitosť s planétou.
"Veľa tu toho nie je. Je to vlastne sústava planét, navzájom prepojených. Prístup je len z jednej strany. Zaujímavosťou je, že cez tu bránu sa nedá dostať."
"Prečo?"
"Neviem, je tu uvedené, že ju strážia sfingy."
"Čo ju stráži?!" vytreštila na neho oči.
"Nejaké sfingy, hádam nie sú, ako tie egyptské..."
"To by bol ten lepší prípad, ak sú ako tie grécke... tak to by mohlo byť divoké. Videl ich niekto? Ako vyzerajú, čo požadujú, ako vstup?"
"Nie, je iba uvedené, že bránou sfíng je nedovolené prejsť. Zvláštne, ako sa vôbec zásobujú? Neverím, že sú úplne sebestačný. A určite aj niečo vyvážajú. Ako to potom robia?"
"Čo transportér, časopriestorová trhlina?"
"Nemožné, chráni ich silný štít. Asi sa niečoho boja... ako Totariáni napríklad. Vraj nikdy, nikoho nevpustili dnu. A počúvaj toto. Národ Magada nemá dovolené liečiť svoju DNA, prijať cudziu krv, ani iné telesné tekutiny. Čo tým myslia?"
"Zožeň Bena, ak nám niekto diskrétne poradí, bude to on. Matyena možno aj niečo vie, ale neprehovorí. Templa to nedovolí čokoľvek som nadhodila, to bolo samé...nechaj Magada na pokoji, bla, bla!" zašomrala.
"Poslal som mu textovku. Nechal mi číslo, vraj sa na chvíľu zdrží na Zemi, aby nás tak z diaľky istil."
"A čo keby si na neho použila na Xzisuina to kuzielko Orféz, s čítaním myšlienok?"
"Nikdy som to nerobila... podarilo sa mi komunikovať s Benom a Kiliánom, ale do myšlienok som sa im nedostala. Čo ak mu ublížim?!"
"Mohla by si mu upiecť mozog. Aspoň tak to spomínali, zabijú ťa myšlienkou a hlavu ti roztrhne, či? "
"Čím viacej sa toho dozvedám, tým mám vo všetkom väčší chaos. Veci o ktorých sme čítavali v legendám, alebo mytológiách sú skutočné. Vezmi si drak, potom tie malé grify, vlkolaci, anjeli smrti... teraz sfingy."
"Viem, načo narážaš. Že všetky tie veci asi niekedy zavítali na Zem a ľudia si ich idealizovali, niečo primysleli, alebo prispôsobili svojim vedomostiam, alebo nevedomostiam... a vznikli legendy."
"Niečo v tom zmysle povedal aj Matyena. Ako sa tam dostať a obísť pritom hádaniek chtivé sfingy?"
"Možno sú ako tie egyptské a sú iba na okrasu a vyzdvihnutia moci."
"Nehovorilo by sa im tak, pre nič za nič. Keby boli len okrasou, nestali by v bráne, ktorá je povestná tým, že sa ňou nedá prejsť. Tipujem, že budú ako tie grécke. Čo si to hovoril o tom DNA?"
"Nie je im dovolené čokoľvek na sebe meniť. Upravovať DNA, aby sa zbavili chorôb a deformácií. Nesmú prijať cudziu krv, ani iné telesné tekutiny. Asi tým myslia spermie, či?" Lara sa zachichotala.
"Možné to je, že myslia spermie. To budú nejaký zadubenci, čo hlásajú čistú rasu, alebo niečo podobné. Už len to, ako sa izolovali, alebo, že nedovolia liečiť dedičné ochorenia, alebo celkové ochorenia. Všimol si si ako sa niektoré rasy vyvinuli a iné napríklad zakrpateli? Tie ich niektoré pravidlá a zákony. Ako v stredoveku!" zahundrala.
"Ben povedal, že sa stanovili prísne pravidla. Po nukleárnej katastrofe sa veľa ľudí a rás, dostalo na scestie. Vraj všade vládla anarchia. Tie prastaré a pôvodné rasy mali svoje pravidlá. Tie novo-vzniknuté si ich utvorili, ako najlepšie vedeli, alebo ako im to vyhovovalo. Myslím, že je tu Ben. Zmena teploty aj tlaku." Informoval ju, ale to už Ben vchádzal do miestnosti. S úsmevom sa zvítali.
"Počul som, že ste si urobili malý výlet do trópov. Ako to tam šlo."
"Vynikajúco a úplne bez problémov. Ako novinku mám, že dokážem vylučovať halucinogény, alebo horieť, ako pochodeň."
"Takže ste sa stotožnili s Xzisuinom i Raspresanom. Uvažoval som, že k tomu asi dôjde. Ako ste to zniesli?"
"Sú to dosť staré rasy, musím povedať, reakcie boli... výrazne. Posaďte sa Ben, potrebujem od vás informácie. Mrzí ma, ak som vás vyrušila pri niečom dôležitom. Musím sa dostať k Magada."
"Výsosť, to v žiadnom prípade neodporúčam. Je to nebezpečné."
"Ja viem, už mi o tom všetci hovorili, ale aj tak to skúsim. Náš úspech od toho dosť závisí."
"Nerozumiem vám. "
"Pamätáte si záznam Astridy a Usarie. Necelé tri vety, ktoré potvrdili, že sa jedná o klon... a ona vložila do tej truhlice prenosný kľúč s dátami?" Prikývol.
"Ja mám ten kľúč. Teda nie ten kľúč, ten sme použili pre kapacitu Jamesa, ale stiahla som tie dáta."
"Vytiahli ste z toho niečo veľmi dôležité, však?" opatrne hlesol.
"Nie, pretože sa nedokážem cez ne prelomiť. Sú písané v jazyku Magada." Zamračil sa.
"Zrejme sa mýlite, ona nemohla písať v tom jazyku, pretože nie je Magada. Oni... ich jazyk, nemôže ho vedieť! Vylúčené."
"Xzisuin mi potvrdil, že sa jedná o Magada." Presviedčala ho.
"Niekde tie dáta len našla."
"Prečo by ukrývala niečo, čo len tak našla... ak by nevedela, čo to je?" jej logický argument mu vyvolal na čele vrásky.
"Nie je Magada. Nevyzerá, ako Magada. Oni sú... teda aspoň podľa starých archívov. Sú biely a majú žily po celom tele."
"Nerozumiem, to je aj Lara... je biela a má žily." Oponoval James.
"Nemyslím to ako rasu, ale farbu. Sú úplne bielej farby a na tele majú čierne žily, akoby to bola kresba."
"Čo je to s tým DNA. Nemôžu podstúpiť žiadnu liečbu, ani prijať krv, telesné tekutiny iných rás? Ublížilo by im to, alebo je to nejaká nacionalistická magorina o čistej rase?" vypytovala sa ďalej.
"Keďže som nikdy nijakého nestretol, neviem. Môže to byť oboje. Možno by ich to zabilo a možno si len udržujú odstup."
"Ak nedovolia žiadnu genetickú liečbu... to by znamenalo, že trpia dedičnými, auto-imunitnými, či získanými chorobami? Pokiaľ viem veľa chorôb liečite zásahom do DNA, nie je tak?"
"Áno, zmizlo tým veľa chorôb, ktoré trápili mnohé národy."
"Ako napríklad alergia? Je bežne liečiteľná, dokonca sa dá odstrániť ešte počas vnútromaternicového vývoja?" Prikývol a v tej chvíli pochopil.
"Astrida mala potravinovú alergiu!" vydýchol.
"Áno a mňa stále zarážalo, prečo sa neliečila. Mala ju od narodenia, ale nikdy s tým nič neurobila. A keď k tomu prirátate ten text v Magada... vychádza mi to jedným smerom. Astrida by mohla byť Magada."
"Nebola výsosť. Magada neopustia svoju krajinu. Nikdy! A nevyzerá, ako Magada, narodila sa v Kryneriánskej únií."
"A čo matka? Nič o nej nevieme, jej pôvod je nejasný. Informácie rozsiahlejšieho charakteru nasledujú až, ako sa vydala za svojho podareného manžela. Čo ak nosila nejaký ochranný oblek, ktorý skryl jej pravý vzhľad, poslali ju do vyhnanstva, alebo niečo podobné?"
"To sa nikdy nestalo. Popravili by ju, ale neposlali do vyhnanstva."
"Ja tam musím ísť, ja to musím zistiť!" zvolala nešťastným hlasom plným nervozity.
"Prečo je to pre vás také naliehavé, výsosť?" pátral jej v očiach.
"Najskôr som o tom mlčala, pretože sú to... týka sa to môjho otca. Ja... dôverujem vám a.. ten záznam je veľmi dôležitý. Astrida bola v tom čase totiž tehotná. Nebolo to jej prvé tehotenstvo. Na tom zázname, môže byť miesto kam umiestnila svoje deti."
"Prečo vám tak záleží na jej deťoch? Viem, máte to v sebe a chcete ich nájsť, ochrániť... ale, riziko je vysoké. Najpravdepodobnejšie sú už mŕtve." Váhavo naznačil.
"Starší syn Astridy, je môj brat. Mladšie dieťa, je potomkom sira Iana." Ben ohromením otvoril ústa.
"Tak teraz ste ma dokonale prekvapili výsosť. Predpokladám, že s týmto poznatkom ste sa nezdôverili otcom, tých deti." Prikývla. Do oči jej vyhŕkli slzy.
"Ja... ich musím nájsť... ja... neznesiem pomyslenie, že sú nažive, niekde zatvorené a... ", zmĺkla, aby ovládla bôľ, ktorý jej ovládol vnútro. Na chvíľu prižmúril oči a premýšľal.
"Stále tomu nerozumiem. Váš otec, však viete... nie je práve mojim obľúbencom, ale ... čo-to o ňom viem. Nie je hlúpy, všimol by si... no, tehotenstvo dosť vidieť, hlavne v posledkoch."
"Prehraj celý záznam James." Ticho preriekla. Keď skončil dialóg oboch žien, Ben chvíľu nepohnute sedel.
"Oni sa vymenili!" zvolal ohromený.
"Prinútili Astridu sa vymeniť, takže to nikto nezistil. Ktovie, kde sú tie deti, či sú vôbec nažive a ak áno, v akom stave. Pochopte, nemohla som to povedať ani Ianovi, ani môjmu otcovi. Nezatajím to pred nimi, len chcem vedieť, čo sa s nimi stalo. Ak aj zomreli, chcem oboch na to opatrne pripraviť. Mali by to vedieť. Ak sú nažive, zachrániť ich pred tou mrchou a odviezť ich domov... ale nato potrebujem rozlúsknuť ten kód... urýchlene. Čo ak sú na tej planéte a spojenci ju zničia?"
"Takže vás nepresvedčím, aby ste nechodili na Magada."
"Nemám veľmi na výber. Takže, ak viete čokoľvek, čo by mi pomohlo, alebo ma dostalo dnu... "
"Netuším, ako by ste sa dostali dnu. Majú silné štíty a sú tu sfingy, čo dohliadajú na vstupnú bránu."
"Čo sú zač? Je to nejaké zviera, bytosť, možno rasa?!"
"Nie, sú to stroje. Dostali meno sfingy, lebo strážia bránu. Zhotovené tak, že zmetú z povrchu vstupnej brány, akýchkoľvek votrelcov. Nemajú radi návštevy. Všetky pokusy o vstup skončili neúspechom. Asi pred tristo rokmi sa jeden z našich, pokúšal preniknúť dnu."
"Načo?"
"No, ehmm... niekto chcel, aby tá stará, nepríjemná vrana, čo im vládne... ehmm... však viete, vzal objednávku. Nepodarilo sa to. Nikto-nikdy, o ňom viac nepočul. Predpokladám, že ho sfingy poslali na večný odpočinok."
"Pred tristo rokmi a ešte stále vládne? Koľko sa dožívajú, tak priemerne?"
"Hovorí sa, že prežijú veľmi dlho, nevieme s istotou koľko, ale sú zaznamenané generácie aj do pätnásteho pokolenia, ako žijúce. Mali by sme si dobre premyslieť, ako preniknúť dnu. Nebude to jednoduché. Mohli by sme sa pokúsiť deaktivovať štít, tým obídeme sfingy." Navrhol.
"A čo takto prísť k tej bráne a slušne zaklopať? Alebo zazvoniť, zatrúbiť, čo ja viem? Hádam má taká vyspelá rasa aspoň zvonček, či? Neviem, čo používajú, ako signalizáciu návštevy. Predpokladám, že sfingy sú ovládané počítačmi. A za počítačom niekto sedí, ten niekto, by nás mohol ohlásiť na audienciu."
"Nepoužívajú nič. Neprijímajú návštevy výsosť."
"Za pokus to stojí. Ak deaktivujeme štít, alebo to len skúsime... nebudú to považovať za priateľské gesto."
"Nie sú priateľský! Jednoducho vás budú ignorovať, ako všetkých ostatných. Ak prekročíte povolenú zónu, uškvaria vás laserom!"
"Ako vyzerá ta brána? Máte nejaký snímok tých sfíng?" Ben krátko prikývol a na tablete jej ukázal všetko, čo ju zaujímalo.
"Vyskúšam po dobrom. Sú to len stroje a majú poloos okolo ktorej sa otáčajú. Držia sa v polkruhu, majú v zornom uhle tu bránu. Ak budem v zóne cez stoosemdesiat stupňov, nezasiahnu ma. Ak to nepôjde, pôjde to po zlom! Nájdem tie deti, aj keby som im mala tie ich sfingy vyhodiť do luftu, ale porozprávame sa! " Pozorne si prehrala záznam ešte raz a pevne rozhodnutá vstala.
"Čo vás to napadlo, výsosť? To predsa nesmiete... zabijú vás a bol by z toho nevídaný konflikt... ani neviem opísať, akého veľkého rozsahu! Také niečo by sa nikto neodvážil!"
"Lara, nechcem ti protirečiť, ale Ben má pravdu. To je kamikadze nápad. Nerob hlúposti, pouvažuj o tom, oddýchni si, upokoj sa." Dohováral jej James.
"Veď ich ešte nevyhadzujem do vzduchu. Keď zdôvodním prečo som prišla, pomôžu mi!" usmiala sa, ale v duchu zapochybovala.
"Nejde len o tie deti. Tie dáta nám môžu pomôcť zlikvidovať hrozbu, ktorá nám visí nad hlavou. Ak je môj predpoklad správny, tak niekto naklonoval Magada. Pretože ak je Astrida Magada, tak Usaria tiež. Klon Magada! Myslíte, že ich nebude zaujímať, že niekto klonuje ich rasu... bude to pre nich nepredstaviteľná urážka. Vezmite do úvahy, že nedovolia upravovať ich genetický kód, kvôli zachovaniu čistoty pôvodnej rasy a teraz ho niekto klonuje a dokonca vyrába klony s biologickými bombami v útrobách, čo môže zničiť akúkoľvek populáciu celého vesmíru, nielen ľudstvo." Vysvetlila ticho.
"Ale nemáte žiadne dôkazy, neuveria vám!"
"Stačí, aby ich to zaujalo! Ak preložia ten text, budeme na čistom. Neukrývala by ho, ak by to nebolo dôležité."
"Pôjdem s vami, výsosť." Preriekol po chvíli Marnavián.
"V žiadnom prípade Ben. Ste vodcom svojich ľudí. Ak by to nedopadlo dobre, znamenalo by to vojnový konflikt. Ja som odpadlík. Nepatrím k nikomu. Teda oficiálne sa k svojej domovine nepriznávam a asi ani oni ku mne. Ak to bude fiasko, môže sa Kryneriánska únia odo mňa dištancovať."
"Naozaj tomu veríte? Ak vám skrivia čo-len vlások na hlave... Lucius ich osobne zrovná zo zemou! Magada-nemagada!" zasmial sa Ben.
"Noo, tak to ich budem musieť nato upozorniť. Potrebujem nejaký ochranný oblek? Aká je tam hladina žiarenia a kyslíku. Je tam niečo, čo by ma mohlo prekvapiť?"
"O ničom neviem. Patria k humanoidnej rase. Majú podobné nároky, ako vaša rasa, výsosť. Ak vstúpite priamo na plochu pred bránou, budete v ich atmosfére... takže, by vám to nemalo spôsobiť žiadnu fyzickú ujmu. Myslel som tým len atmosféru. Nerozmyslíte si to?" spýtal sa s nádejou.
Usmiala sa a so šibalským žmurknutím zmizla v trhline.
"Čo teraz?!" hlesol James.
"Budem v jej blízkosti. Z našej vesmírnej lode môžem obďaleč pozorovať dianie a upozorniť Luciusa na prípadne nebezpečenstvo, ktoré by ohrozilo jeho následníčku." Bezradne odvetil.
"A neupozorníte ho radšej hneď, Ben?"
"Nechcel by som vyzerať, ako donášač. Keby sa niečo skomplikovalo, upozorním Magada na následky a okamžite poinformujem Kryneriánov. Dúfajme, že ju odmietnu a dievča sa vráti." Vyriekol Ben zamyslene a zmizol.
"Obaja vieme, že to neurobí." Zahundral James.
Doskočila na obrovskú osvetlenú plochu. Porozhliadla sa. Vpredu sa naozaj týčili sochy sfíng. Aj keď vyzerali trošku inak. Sedeli na zadných labách, krídla nemali zložené, ale roztiahnuté veľmi zvláštnym spôsobom. Uvedomila si, že výškou boli konkurencie schopné, hociktorému mrakodrapu na Zemi. Očami premerala poloos, ktorú by mohli dosiahnuť. Potrebovala ešte nejakých osemdesiat metrov, aby im prišla do zorného uhla.
"Prichádzate do bezpečnostnej zóny planetárnej sústavy Magada. Vstup do tejto zóny je zakázaný. Opustite priestory nákladných plošín!"
Ozvalo sa prísne kdesi nad ňou.
"Prepáčte, robím to nerada, ale musím bezpodmienečne hovoriť s niekým z predstaviteľov vášho národa." Kráčala ďalej.
"Opustite priestor nákladnej plošiny. Ak postúpite ešte štyridsať metrov, zasiahne vás laser, ktorý je aktivovaný. Jeho pohybové senzory vás zaznamenajú a laser vás usmrtí."
"Som princezná Noriána a žiadam o prijatie. Žiadam o audienciu!"
"Planetárna sústava Magada neprijíma návštevy, ani neudeľuje audiencie! Opustite nákladné priestory planéty!"
"Je to naozaj súrne, jedna sa o priveľkú hrozbu, musím hovoriť s niekým kompetentným!"
"Opakujem! Opustite súradnice planetárnej sústavy Magada. Neprijímame návštevy!"
"Ja vás prosím, aspoň mi dajte šancu vám to vysvetliť. Neobťažovala by som, keby to nebolo naozaj nutné." Mierne preriekla.
"Opakujem! Opustite..."
"Ja viem, čo opakuješ kámo! Zrejme klopem nepočuteľným spôsobom!" zlomyseľne sa uškrnula a otvorila trhlinu. Doskočila v chodbičke a pohla sa ku skrinke. Vytiahla malý ruksak a vhodila do neho tablet a s police zvesila prívesok s kľúčmi.
"Tak si späť, uff! Som si vydýchol. Už som myslel, že vyvedieš nejakú blbinu!" privítal ju James.
"Zrejme si neuspela." Skonštatoval.
"Uvidíme." Usmiala sa a už jej nebolo.
"Ou! Toto nebude dobré, toto vôbec nebude dobré! Musím sem dostať moju mobilnú formu, aby ten hurikán skrotil. Je poriadne napajedená!" O chvíľu sa zase vrátila a zavesila kľúče.
"Si späť? Kde si bola... bola si v Portlande? A načo ti je ta M80, čo chceš robiť s tou Zoljou?"
"Idem poštekliť sfingu!"
"Nemôžeš strieľať do sfingy protitankovou raketou!"
"No, keď ona môže do mňa strieľať laserom, prečo by som ja nemohla do nej raketou. Pošlem jej osu!" chladne sa zacerila a zmizla.
"Panebože! Ben, James, Kilián... kde ste kto?! Zastavte ju, pomoc!" skríkol.

Doskočila na tom istom mieste. S proti-pancierovou päsťou na ramene sa pobrala smerom k sfingám.
"Prichádzate do bezpečnostnej zóny planetárnej sústavy Magada. Vstup do tejto zóny je zakázaný. Opustite priestory nákladných plošín!"
"Máš to nahraté na páske, čo?!" zahundrala si.
"Opustite priestor nákladnej plošiny. Ak postúpite ešte štyridsať metrov, zasiahne vás laser, ktorý je aktivovaný. Jeho pohybové senzory vás zaznamenajú a laser vás usmrtí."
"Fakt sa opakuješ! Som zvedavá, čo mi povieš, keď si všimneš čo pre teba mám a keď ťa pichne osa (prezývka proti-pancierových pästí)!" uškrnula sa a pokľakla. Zamerala sfingu.
"Zaregistrovaná strelná, raketová zbraň! Okamžite zložte zbraň a deaktivujte raketu!" Ozvalo sa nad jej hlavou.
"Áno? Lebo čo?! Sfingy sa pohybujú po poloosi stoosemdesiat stupňov. Som mimo dostreľ, ale ty nie si, kámo! Ak sa dokážeš transportovať, mal by si to urobiť, lebo o pár sekúnd ťa pichne osa! Desať, deväť, osem..." Odrátala až k nule a vypálila raketu ku krídlam sfingy.
"Ťuk- ťuk! Už počuť klopanie?!" zaškerila sa, keď sa kdesi v diaľke ozval poplach. Neublížila sfinge, ani personálu, ktorý ju obsluhoval. Raketa bola príliš nevýkonná, na kolos zliatiny. Odstrelila len jedno krídlo, potrebovala na seba upozorniť.

"Dala si povedať, vrátila sa." vydýchla Pertana. Z diaľky, nikým nepozorovaný, sledovali z vesmírnej lode, ako sa dievčina vrátila do trhliny.
"Zvláštne, nepovedal by som, že sa tak ľahko vzdá. Obyčajne je zanovitá... ako jej otec! Dobre, pre istotu ešte chvíľu počkáme a vypadneme. Tie ich sfingy vzbudzujú rešpekt." Marnaviánsky vodca sa usmial na svoju sestru. Pohol sa k vitríne a vybral si minerálku.
"Ben?!" šepla. Prudko sa obrátil a zazrel dievča na monitore... niečo niesla.
"Ale nie! To snáď nemyslí vážne!" priskočil úplne k obrazovke a zdesený pozoroval, ako Lara pokľakla a...
"Povedz, že sa mi sníva a neodpálila práve jednu zo sfíng Magada."
"Odpálila, proti-pancierovou raketou... používala sa v dvadsiatom a dvadsiatom prvom storočí. Myslím, že je dostatočne silná, aby prerazila zliatinu. Princezná je naozaj ...ehmm... zanovitá." Pertana sa rozosmiala.
"No, to som zvedavý, čo povedia Magada na jedno-krídlu sfingu!" zašomral napäto.

Veľká brána sa otvorila a ona zazrela niečo, čo pripomínalo auto. Vozidlo však nemalo kolesá a vznášalo sa.
"No, aspoň nebudeme šliapať peši. Hádam, že by ma aj nohy zaboleli, je to dosť ďaleko." Zahundrala si a spustila hlaveň raketometu k zemi.
"Položte zbraň a vzdajte sa!" poslúchla, zodvihla ruky a založila si ich za hlavu na krk.
"Zaútočili ste na planetárnu sústavu Magada! Budete predvedená pred súd a potrestaná! Napadnutie našej bezpečnosti sa trestá podľa našej právnej normy, hrdelným trestom." ozvalo sa stroho z "auta".
"Fajn, ako inak... zase poprava." Pomyslela si ironický.
"Som členom kráľovskej rodiny. Podľa zákonov bezpečnostnej zóny, ktorej členom je aj Magada, ma musíte predviesť pred panovníka. Mám právo na posúdenie mojich prečinov, len najvyšším vládcom a mám právo na obhajobu. Taktiež mám právo na posledné želanie, ak budem odsúdená k smrti!" Na chvíľu zavládlo ticho.
"Vaše právo bude akceptované a obhajoba vypočutá!" zase ten strohý hlas.
"No konečne! Aj odtiaľ vyleziete a odvediete ma, či si tu budeme len tak postávať a vykrikovať tam a späť. Hádam nechcete od vašej kráľovny, aby sa unúvala pred bránu! Musíte ma zobrať za ňou, či?!" vyškierala sa. Dvere na vozidle sa otvorili. Vystúpili štyria, ozbrojený vojaci v ochranných oblekoch. Dvaja sa postavili za ňu, dvaja pre ňu.
"Nasledujte nás, princezná!" zavelil jeden.

Spojenie bolo slabé, ale aj tak zreteľne počuli rozhovor dievčiny s vojenskou jednotkou.
"Spojte ma s Kryneriánmi. Kráľovskú pracovňu." Zafučal bezradne Ben.
"Mal by si jej viac dôverovať. To jej ťuk-ťuk, bolo účinné. Dostala sa dnu, čo sa nikomu za posledných päťsto rokov nepodarilo. Naposledy sa tam dostal jej predok, ktorý mal tiež modrú farbu lúča."
"Pertana, je pod hrozbou smrti. Ak ju popravia... musím upozorniť Luciusa. Mohol by kontaktovať Magadu a vyjednať pod hrozbou vojnového konfliktu, skutočnú obhajobu, či diplomatickú imunitu."
"Lara sa obháji sama. Získa si ich, tak ako si dokáže získať srdce každého normálne zmýšľajúceho človeka. Pretože to, čo urobila... nerobila so zlým úmyslom. Riskuje svoj život, aby zabránila ohrozeniu. Nech sú Magada čudáci, ale o biologickej hrozbe určite počuli a rýchle pochopia, čo by znamenala kontaminácia. A ak sa skutočne jedná o klony Magada, budú Lare zaviazaný."
"To je všetko pekné, ale ak by sa jej niečo stalo... neodpustil by som si to. Radšej to poistím." Hlesol váhavo a spojil sa s kanceláriou.

"Vaše ruky!" vyštekol vojak. Ochotne ich natiahla. Pocítila váhu magnetických okov, aj keď praktický neexistovali. Bolo to len silové pole. Prešiel jej pred očami niečim, čo pripomínalo skener a prestala vidieť.
"Tá slepota bude trvalá, alebo len dočasná?" spýtala sa chladne. Nikto jej neodpovedal.
"Odpovedzte mi, ak nechcete zažiť hysterickú, škriekajúcu princeznu. Nebude to pekný zážitok!" ironický sa uškrnula.
"Dočasná, kým nepredstúpite pred kráľovské veličenstvo."
"Fajn, je to ďaleko? Aj by som si pospala, som dosť unavená... a aj hladná. Nemáte niečo na jedenie ... aspoň nejakú snikersku, nie? Okej, tak vydržím. Dúfam, že v base aspoň slušne varia." Zaškerila sa. Niečo zabzučalo a pichlo ju do krku.
"Ak ma uspite, budem po prebudení veľmi dezorientovaná a náladová!" upozornila.
"Premeral som vám hladinu cukru. Poklesla. Zrejme vaše tvrdenie o hlade, bolo pravdivé. Podáme vám glukózu."
"Radšej by ste mi mohli dať nejaký koláčik. Mám ich rada. Keď ma naposledy chceli Zahraviáni popraviť, dali mi čučoriedkový!" zachechtala sa a ďalšie pichnutie na krku svedčilo o tom, že ju "nakŕmili", a že žiaden múčnik nebude.
"To pichanie do krku nie je neviem, čo. Nerozmyslíte si to nabudúce s tým koláčikom?" provokovala.
"Žiadne nabudúce nebude!" zasyčal.
"Okej, okej... pianko. Nemusíte sa hneď pajediť. Ja by som vás nakŕmila, keby ste ku mne prišli na návštevu."
"Neprišli ste na návštevu, ostreľovali ste nás!" zasyčal veliteľ vojakov.
"Nebuďte smiešny. Tá petarda urobila iba bu-bu. Nemohla nič vážne poškodiť, ani vás ohroziť! A navyše najskôr som prišla na návštevu. Nevšímali ste si ma!" odsekla mu a úsmev jej stvrdol na tvári.
"To vysvetľujte pri súde." Chladne ukončil rozhovor.
"Apropo, keď už ste začali tú tému. Mali by ste tie sfingy prestaviť! Keby vás chcel niekto naozaj napadnúť, zvládol by to. Máte šťastie, že ste opradený toľkými legendami a nikto to neskúša... alebo máte veľmi mierumilovných a tolerantných susedov, ktorý privrú oči, nad vašim neokrôchaným správaním." Preriekla tentokrát úplne vážne.
"Neokrô...!" zaprskal a zmĺkol.
"Zaútočili ste na nás a my sa správame neslušne?!" zaprskal znovu po chvíli.
"Samozrejme. Slušne som požiadala o audienciu, ale vy ste ma ignorovali. Uvažujte! Prečo by sem niekto chodil, ak by nemal veľmi vážny dôvod? Ste nekomunikatívny, nepriateľský, arogantný, kolujú o vás veľmi znepokojujúce chýry. Vraj zabíjate návštevy, nepekným spôsobom... a nemáte ani koláčiky! Nikto by sem dobrovoľne nešiel, načo aj? Prinútili ste ma teda zaklopať, trošku netradičným a hlasnejším spôsobom!" pokrčila plecami. Zmĺkli. Uvažovala, že sa pohybujú dosť veľkou rýchlosťou. Tiché bzučanie a plynuli pohyb a jemný tlak jej dohad potvrdil.
"Kto vám dal informácie o sfingách?!" spýtal sa po chvíli vojak zanietene.
"Nikto, chvíľu som ich pozorovala, prečo?"
"Ako ste prišli k technickým informáciám o nich?!" dobiedzal prísne.
"Tuším ste ďalší neurotický, paranoidný vojak v poradí. Vždy mám šťastie na nejakých nervóznych!" vystrúhala grimasu.
"Odpovedzte na otázku, princezná!" zavrčal.
"Odpoviem, keď sa mi bude chcieť... alebo keď sa začnete správať milšie. Vždy sa správam k ostatným tak, ako oni ku mne! A pre vás som kráľovská výsosť, princezná Noriána, vy hulvát!" uzemnila ho tvrdo. Sedela úplne uvoľnene. Nahol sa k nej a hľadel jej do tváre. Bol si istý, že ho nevidí.
"Máte zaujímavú štruktúru, úplne inú, ako ostatných sedem členov hliadky." Prehodila s úsmevom. Cúvol a rukou jej prešiel popred oči.
"A teraz, mi mávate rukou pred očami."
"Nemôžete nás vidieť!" neveriac vyštekol.
"Nemusím vás vidieť očami, aby som vás videla. Je vás tu osem. Vy ste vodca, v pravom rohu sedia dvaja, ten vpravo je zranený. Za mnou sú dvaja, jeden vedie toto vozidlo a dvaja sedia vpravo. Upaľujeme rýchlosťou tristodvadsať míľ za hodinu, pozemskej miery a času. Za čas, čo cestujeme sme prešli deväťsto dvanásť míľ, ak rátam správne. To teplo, čo cítim cez sklo sú slnečné lúče. Takže sa pohybujeme na juhozápad. Pri tristo jedenástich míľach sme sa obrátili vpravo a na päťsto jedenástich, ešte raz. Keď prídeme k cieľu, podľa uplynutého času, rýchlosti a smeru dokážem určiť, kde presne sa nachádzame. Takže ste ma nemuseli oslepovať."
"Vám zrejme slepota vôbec neprekáža." Skeptický skonštatoval.
"Mýlite sa. Cítim sa bezbranná." Ticho preriekla. Muž vedľa nej chvíľu mlčal.
"To ma mrzí, ale taký je postup. Kvôli bezpečnosti a uchovaniu dát." Mierne vysvetlil, takže to vyznelo ako ospravedlnenie.
"To nevadí, robíte to pre vašu ochranu, nehnevám sa na vás. Je to len dočasné, no nie?" Usmiala sa.
"Ako to, že sa so mnou rozprávate a pritom počítate vzdialenosť?"
"Zvyk? Obe moje hemisféry pracujú zároveň. Každá je schopná vykonávať inú činnosť. Takže, kým sa tá emotívna s vami rozpráva, tá praktická počíta."
"Prezradíte mi, ako ste prišli k tým údajom o sfingách?" tentokrát sa spýtal milo.
"Pravdaže. Prepočítala som ich dráhu. Vy sami poskytujete tento údaj. Keď ma hlasová aplikácia upozornila, že o štyridsať metrov som na dostreľ. Stačilo odhadom premerať vzdialenosť k laserovému delu, spustiť dole imaginárnu kolmicu k podstavcu a odhadom ju premerať. Dostali ste dve známe, tretiu, čo je vzdialenosť k bráne, zistíte dosadením do ľahkého vzorca, Pytagorovej vety. Spustením kolmice vznikol pravý uhol a formou projektovej geometrie nim stačí imaginárne otáčať. Ak má niekto len nepatrné pozorovacie schopnosti, všimne si dole na podstavci, ten kĺb, ktorý ju otáča. Keď si v duchu zakreslíte dráhu oboch, vyjde vám, že pokrývajú iba stoosemdesiat percent plochy. Čo je brána a tá nákladná rampa... posledných osemdesiattri metrov je nepokrytých. To nie je dobre. Mohli by vám ich zrovnať zo zemou." Pokrčila plecami.
"Tak ako vy?"
"Dobre, možno som ju trošku poškriabala, ale nechcela som ju zničiť. Ak by som to naozaj zamýšľala, neprišla by som sem so Zoljou, ale niečím oveľa výkonnejším. Mierila som na krídlo. Je to protipancierová päsť. Vedela som, že tu zliatinu načne, ale nezničí. Nechcela som nikomu ublížiť. Nemierila som na riadiace centrum. A vedela som, že keď vám poviem o jej nedostatkoch, prestavíte ju... navyše vyzerá trápne, taká všivavá!" vyrapotala prostoreko, ale vzápätí si uvedomila svoju chybu a tak zmĺkla.
"Vši... vavá?!" zachripel pohoršený.
"Tak sorry! Myslela som si, že je...ehmm... že má... že je napadnutá... ehmm... asi som sa zmýlila, sorry!" rýchle zahovorila.
"Tvrdíte, že naša sfinga je všivavá, že má parazity?!" pobúrený zaprskal.
"Veď vám vravím, asi som sa zmýlila! Samozrejme, že si nemyslím, že je všivavá. Veď je zo zliatiny, nemôže mať parazity... len ma napadlo, že umelec, ktorý ju stvoril... si to nevšimol... a... mám byť ticho, že?!" nesmelo hlesla a vystrúhala kajúcnu grimasu.
"Ty sprostaňa! Teraz si pourážala ich drahocenné, všivavé sfingy a... dostaneš figu borovú a nie kód a ešte ťa aj popravia!" nadávala si v duchu za svoju prostorekosť. Napätie v kabíne sa dalo krájať.
"Ako vás vôbec napadlo, že sú vši...ehmm...napadnuté parazitmi?" nedalo vojakovi, zadúšajucému sa urážkou.
"Ja som neraz pozorovala zvieratá na zemi. Hydinu, vtáky... tak, rôzne... a pri pozorovaní hydiny, som si všimla ako zvláštne rozťahujú krídla, ale len niekedy. Tak som ich po-prezerala, nešlo mi do hlavy, prečo to robia. Zistila som , že keď majú vši... ehmm...hydinové parazity... urobia to presne takýmto spôsobom, ako vaše sfingy... snažia sa vyčistiť. Takže, možno umelec, ktorý ich projektoval... a za vzor si vybral nejaké operence práve vo chvíli, keď sa snažili vyčistiť. Zrejme si neuvedomil, že to nie je prirodzené rozpínanie krídel. Na Discovery vysielali o tomto "samočistení", zaujímavú diskusiu a existuje celý dokumentárny film ... ja viem! Mám byť ticho. Zase som vás urazila!" skormútené vzdychla.
"Ja som vás naozaj nechcela pourážať. Na svoje ospravedlnenie môžem povedať, že mojim prekliatím sú detaily. Vždy si ich všimnem a zabudnem na takt... a... " Snažila sa nájsť vhodné slová, keď začula tichý smiech.
"Vy! Ja sa pokúšam ospravedlniť, že som urazila vaše, drahocenné sfingy a vy sa vyžívate na mojich rozpakoch?!"
"Ste zábavná. Ešte nikto sa neodvážil povedať, že naše sfingy sú všivavé... hmm.. zrejme si pozriem ten dokument na Discovery." Usmial sa.
"No, ak zistíte, že je to skutočne tak, dajte vedieť. S radosťou jej odpálim aj druhé krídlo, bola to zábava a keď ju budete opravovať, aspoň to dáte do poriadku." Zaškerila sa.
"To nech vám ani nenapadne! Pokiaľ udáte pádny dôvod vášho správania, možno vás omilostia. Byť vami, nepokúšam osud."
"Tak nič, nech je všivavá, mne to vôbec neprekáža." Pokrčila plecami a v kabíne sa ozval smiech.
"Vieme o problematike nedostatočného vykrytia sfíng. Snažíme sa ich pre-projektovať, takže keď budú plány hotové, mohli by sa upraviť aj krídla. Sfingy boli na-projektované pred šesťdesiatimi storočiami. Vtedy bolo zabezpečenie dostatočne. Dúfali sme, že ich prestavíme skôr, ako si to niekto všimne." Vysvetlil jej ticho.
"Tak to bol inakší frajer, ten váš projektant." Pochvalne hlesla.
"Prezradíte mi prečo ste nás navštívili, takýmto hlučným spôsobom?" dobromyseľne jej šepol pri uchu.
"Potrebujem vašu pomoc. Hrozí nám nebezpečenstvo."
"Nadobudli ste dojem, že vašej rase radi pomôžeme?" posmešne odvrkol.
"Vy mi nerozumiete. Povedala som nám, ale nemyslela som len moju rasu. Myslela som celú zónu. Aj vás. Hrozí nám biologická katastrofa." Cítila, že sa muž zamračil.
"Predpokladám, že chcete našu DNA, pretože ju nemáme upravovanú!" zašomral.
"Načo by mi bola?" nechápavo hlesla. "Potrebujem, aby ste mi pomohli prečítať dokumenty. Nedokážem si s nimi poradiť." Pokračovala.
"Takže vy tvrdíte, že ste na nás zaútočili, kvôli tomu, že si chcete niečo prečítať?!" vyhŕkol ohúrený.
"Máte nepríjemný zlozvyk, hľadať v každom slovíčku nejakú absurditu, samozrejme, že nie! Ak by som si chcela čítať, pôjdem do bibliotéky a nebudem ostreľovať raketami vaše sfingy! Som excentrická, ale nie šialená, len pre upresnenie. Je to zložité. Ťažko to vysvetľovať takýmto spôsobom."
"Zdôvodnite to o chvíľu. Sme takmer na mieste." Cítila, že zastavili.
"Vstaňte, výsosť. Odvedieme vás ku našej vládkyni."
"Prosím, ponechajte si ochranný oblek. Nedotýkajte sa ma holou rukou. Nerada by som mala reakciu." Mierne upozornila. Muž zase pohoršene zafučal a ona si bola vedomá, že ho zase urazila.
"Vyznie to hrubo, ale musím vás skritizovať. Ste až nezdravo urážlivý! Mali by ste s tým niečo robiť! Nechcela som tým povedať, že sa mi váš dotyk bridí, alebo čokoľvek... mám mutačný gén, ak sa ma dotknete, dôjde ku reakcií!"
"Akej presne?!"
"Nič zvláštneho. Dotknete sa ma holou rukou a ja prevezmem váš genetický kód. Moje telo sa vám prispôsobí. A keďže je to značne náročný a bolestivý proces, po ktorom nejako zvlášť netúžim, nedotýkajte sa ma... a máme o problém menej."
"A tomu hovoríte, nič zvláštneho? Podajte mi ruku, prevediem vás transportérom. Mám ochranný oblek." Podotkol už mierne. Trvalo to len pár sekúnd a zaregistrovala zmenu teploty aj vyššiu koncentráciu kyslíka. Kým sa spamätala, skener pred jej očami zabzučal. Zažmurkala a zrak sa jej vyjasnil. Stála v priestrannej hale, priamo pred kráľovnou, ktorá sedela vo vysokom kresle. Pri nej stal mladý muž, v ktorom spoznala veliaceho vojaka, ktorý ju zajal a vypočúval. Obďaleč ďalšia skupina ľudí. Jemne uklonila hlavou a chcela pozdraviť.
"Princezná Noriána! Ste naozaj malá, nedisciplinovaná, drzá plo... adolescentka. Vaše spôsoby sú neospravedlniteľné. Presne, ako sa o vás hovorí!" začala prísne a zabodla do nej vodnato modré oči. Lara si ju zvedavo obzrela. Boli presne, ako tvrdil Ben. Pokožka mliečno-bielej farby s tmavo modrou miestami až čiernou kresbou žíl a kapilár.
"Verím, že sa nenecháte ovplyvniť klebetami, veličenstvo. Ja som o vás tiež počula, že ste stará, nepríjemná vrana, ale úsudok si vytvorím sama." Pokojne jej vrátila pohľad. V hale pohoršene zašumelo. Starej dáme vyletelo obočie smerom hore.
"Som staršia, ako hociktorá vrana." Skonštatovala chladne.
"To je dobré, pretože máte celkom určite veľa životných skúsenosti. Práve preto som tu. Potrebujem vašu pomoc."
"Nie ste tu na audiencií! Ste pred súdom. Zodpoviete sa so svojich zločinov!" zahriakol ju muž zo skupiny.
"Ale čo nepoviete? Tak, aby sme si to ujasnili. Chcete moje priznanie, že som odstrelila tej sfinge krídlo? Áno, nedali ste mi na výber. Inak by som sa nedostala sem, pred vašu vladárku! Slušne som žiadala o prijatie. Vy ste ma ignorovali, dokonca sa mi vyhrážali zabitím. Nič si nenamýšľajte! Nikto sa sem nehrnie dobrovoľne. Nemám proti vám nič osobné, ale myslím si, že ste dosť neobľúbený, to je však váš problém. My máme ale náš spoločný problém, či sa vám to páči alebo nie, tiež z toho nie som happy a preto som tu!" temperamentne vyrapotala. Ozvali sa protestné hlasy.
"Ticho!" zavelil mladý muž, stojaci vedľa kráľovny.
"Váš rozhovor sme zaznamenávali. Takže tvrdíte, že ste prišli na nedostatky nášho zabezpečenia, počas pár sekúnd na plošine?" zmenila tému panovníčka.
"Sú dosť očividne, ťažko ich prehliadnuť. Váš veliaci dôstojník." ukázala hlavou na mladíka, "tvrdil, že sa ich snažíte odstrániť. Plánujete ich otočiť chrbtom k bráne a tým vyriešiť ich nedostatočne vykrytie." Pokrčila plecami.
"Čože?!" mladíkovi sa predĺžila tvár prekvapením.
"Teda, ak vás uráža, že vám budú stať chrbtom, tak asi o tom nepremýšľate. Viete, že je to nenáročné, jednoduché a praktické riešenie. Predpokladám, že ich laserové delá sú nastavené na vzdialenosť päťstodvanásť metrov pod uhlom štyridsaťsedem stupňov, čo je vzdialenosť medzi nimi, aby sa samé nezničili. Sú tvárou k sebe a bokom k bráne. Ak ich otočíte chrbtom k bráne, bude každá z nich schopná monitorovať stotridsať stupňov, nie stoosemdesiat dokopy. Ak predĺžite dostreľ dela, vykryjete celú rampu. Nemôžete vykrývať ten diel pred bránou, aby nezasiahla jedna druhú. Tu by som postavila jedno laserové, či fotónové delo, ktoré vykryje tu zvyšnú plochu o veľkosti nejakých šesťdesiatosem štvorcových metrov." Pokrčila plecami.
"Hmmm... zaujímavá aktivita mozgových hemisfér. Na humanoida takmer neuveriteľné. Dobre princezná, keď je to také jednoduché, čo nám poviete o našom štíte? Zrejme pre vás nebude problém ho prekonať."
"Nemám dôvod ho prekonávať, ale keď sa pýtate? Je to len elektromagnet." Zase mykla plecom.
"Naznačujte mi niečo?"
"Prikladáte veľký význam štítovým poliam. Celá bezpečnostná zóna. Keďže sú umelo vytvorené, je ich jednoduché deaktivovať, zmenou polarity, či odstránením zdroja, ktorý vytvára pole."
"Vysvetlite nám to?" kyslo sa usmiala vladárka.
"No, povedzme, že zdroj, ktorý vytvára a drží pole zo-skratuje. Pole padne. Hlúpy džbán vody vyradil silové pole v kryneriánskej nemocnici... alebo prídete so silnejším elektromagnetom. Ak mu obrátite polaritu, zase padne. Takže, keby niekto chcel tie vaše polia narušiť, narušil by ich. Stačí, aby bol napríklad hacker. Prenikne do systému a vypne elektromagnet. Natiahne vírus do systému, alebo niečo podobné. Pole je fuč a nepotrebuje ani prstom pohnúť. Ak by chcel pohnúť, odpáli vežu zo zdrojom... tým, že zmení teploty, koncentrácie, hustoty materiálov, je to rôzne. Závisí, čo používate... nič iné mi takto narýchlo nenapadá, musela by som o tom zistiť viac a pouvažovať, čo by bola najrýchlejšia a najúčinnejšia možnosť. Avšak, nezaujímajú má vaše spôsoby zabezpečenia." Mávla rukou a usmiala sa. Všetci na ňu gánili.
"Čo je, zase som povedala niečo veľmi nevhodné?" nesmelo sa po nich poobzerala.
"Práve naopak, výsosť. A teraz by ste nám mohli vysvetliť dôvod vašej vynútenej návštevy na Magada." Preriekol mladík a povzbudzujúco sa na ňu usmial.
"Existuje hrozba, ktorá sa objavila pred nedávnom. Na Zemi v dvadsiatom prvom storočí." Začala opatrne.
"Poukazujete na výbuch TASHEEN, pri ktorom ste boli zranená? Musím povedať, že obdivujem akou rýchlosťou sa hojíte, ale zároveň dodať, že nás to nezaujíma. Nech si rieši problém s TASHEEN ten, kto dovolil tento obludný projekt!" uzemnil ju mladík.
"Nato, že ste sa odrezali od ostatku sveta, máte slušné informácie, ale... nie dostačujúce. Po ďalšom skúmaní sa objavili nové skutočnosti. Nejedná sa o TASHEEN, ale o klony."
"Klonovanie žijúcich rás bolo zakázané!" popudene hlesla panovníčka.
"To boli aj TASHEEN a predsa... nepodstatné! Jednoducho sa našiel šialenec, ktorý experimentuje s DNA materiálom a vyrába klony. Nie hocijaké. Klony, ktoré majú vo svojich útrobách detonačné zariadenia."
"Klony použité, ako bomby? Nehorázne, ale ešte stále to neodhaľuje dôvod vašej návštevy." Zase ju zavrhol mladík.
"Ide o to, že poniektoré tie klony majú v sebe biologické zbrane. Obsahujú ochranný kryt, ktorý sa otvára až po explózií klasickej nálože. Hrozí biologická katastrofa, podobná napríklad pandémii v štrnástom storočí, na Zemi."
"Ešte stále ste nám nepostavili dostatočné fakty, ktoré sa nás týkajú."
"To, že ten maník nechá ochotne vymrieť ľudstvo, neznamená katastrofu len pre ľudstvo na Zemi. Zmení sa tým história, budúcnosť. A nikde samozrejme nemáte istotu, že tie klony nepoužije aj v tejto dobe a na tomto mieste. Nemáte istotu, že ak sa nákaza rozšíri, že vás nezasiahne. Dokonca si dovolím tvrdiť, že ak by sa postavil jeden na tej nákladnej rampe... je to vstupná brána... zasiahne vás nákaza rovnako, ako všetkých ostatných." Na chvíľu zavládlo ticho. Lara cítila energiu, ktorú okolo seba šíria. Pripomínalo jej to...Orfézy. Komunikovali tak medzi sebou.
"Oni sa medzi sebou rozprávajú, v myšlienkach." Pochopila.
"Ako to robíte?" zaujalo ju.
"Ako robíme, čo?"
"Komunikujete medzi sebou. Cítim tu energiu. Používate teraz nejaké hlasové simulátory, aby som vám rozumela a aby ste mi nepoškodili sluch?" kráľovná sa na ňu prekvapene zadívala. Mladík sa zasmial.
"Ste vnímavá. Musím priznať, že informácie, ktoré ste nám poskytli sú znepokojujúce, ale ešte stále sa nás tak priamo netýkajú. Dokážeme si poradiť s biologickou hrozbou. Máte aj nejaké hmatateľné dôkazy o svojich tvrdeniach?" Prikývla.
"Je tu ešte niečo. Klon, ktorý to všetko vedie, má určité osobné námietky voči mojej osobe. Zneužil pôvodnú držiteľku DNA a neskôr ju zavraždil. Teraz sa dostávam k problematike. Je to len dohad, ten nemôžem bez vašej pomoci dokázať, ani vylúčiť, takže preto som prišla. Mám podozrenie, že sa jedná o niečo, čo má veľa spoločného s Magada. Ak by ste to nepovažovali za neslušné, smiem vám položiť zopár otázok, aby som si to v hlave uložila?"
"Môžete byť konkrétnejšia?"
"Chcela by som vedieť, či niekto niekedy opustil Magada. Člen vašej rasy."
"Nie bez toho, aby sme o tom vedeli. Naš ľudia sú disciplinovaný. Ak cestujú mimo, nahlásia sa."
"Takže nikto, bez vášho vedomia. Ani nedobrovoľne, alebo naopak dobrovoľne, ale tajne?"
"Za celú históriu, zmizli bez stopy, len štyria naši ľudia. Kam tým mierite?"
"Hneď sa k tomu dostanem. Ak vaši ľudia cestujú mimo. Používajú nejaké ochranné obleky? Nikde sa nespomína, že by niekto zazrel Magada, musíte uznať, ste dosť ehmm... neprehliadnuteľný." Mladík sa usmial nad jej rozpakmi.
"Pokiaľ cestujeme mimo našej planetárnej sústavy, vyzeráme ako rasy nachádzajúce sa v tom-ktorom prostredí. Naše podnebie, gravitácia, súhra žiarení, vyvoláva naše telesné prejavy. Ak vyjdete z pôsobenia atmosféry, naše telo, naša genetika sa prispôsobí okolitým podmienkam."
"Ste ako chameleóni?!" nadšene jej zaiskrili oči, načo jej kráľovná venovala zvláštny pohľad, s pozdvihnutým obočím.
"Prepáčte, už zase som sa nechala uniesť nadšením a zrejme mám na konte ďalšie faux pas!... Ja, mrzí ma, že som... nevšímajte si moje hrozné správanie, prosím. Takže, ak by člen Magada žil hocikde v únií, vyzeral by ako člen rasy v prostredí v ktorom žije, je tak?"
"Áno, prispôsobujeme sa prostrediu, ako čeľaď Chamaeleontidae, ku ktorej ste nás prirovnali, výsosť." Podpichol mladík.
"A ako potom o sebe viete? Ách, samozrejme... vycítite sa a je tu tá komunikácia myšlienkami. Teraz budem zase netaktná, ale má to niečo spoločné s tým, že nedovolíte niečim zasiahnuť do vašej genetiky?"
"Akýkoľvek zásah do genetiky, zničí túto schopnosť, prispôsobovania sa. Teraz by ste nám mohli vysvetliť, prečo ste nám kládli tieto otázky. Prezradili sme vám o sebe viac, ako vie celá bezpečnostná zóna."
"Cením si vašu dôveru, skutočne. Teraz je rada na mne, všetko vám vysvetliť... dajte mi okamih." Zhodila si z pliec ruksak. Hliadka na ňu okamžite namierila zbrane.
"Len pokojne chlapci, nemám tam ďalšiu raketu, faktický... veď by sa mi tam ani nevmestila." Zachichotala sa a bez pohybu počkala, kým im mladík nenaznačil, že je to v poriadku. Vytiahla z ruksaka, tablet. Hľadala v tablete záznam. Obrátila k nim malý monitor.
"Dokážete identifikovať túto osobu?" Muž stojaci vedľa kráľovny, si s vladárkou vymenil neveriacky pohľad.
"Kde ste vzali ten snímok?!" zahrmel rozhorčený.
"Snažím sa dopátrať pravdy. Poznáte ju?"
"Je to moja teta! Zmizla pred mnohými rokmi. Ona je jednou z tých, čo zmizli bez stopy. Čo o nej viete?!"
"Mrzí má, že nemám dobré správy. Zomrela pri pôrode. Nedovolila, aby jej podali krv... takže vykrvácala." Zašepkala.
"Čo je s dieťaťom?!" priškrtené, ešte bledšia zašepkala kráľovná. Lara pomaly prešla pohľadom z jedného na druhého a pochopila.
"Je to vaša dcérka, však?" zašepkala ticho a kráľovná len na chvíľu bolestne zatvorila oči. Keď ich otvorila, stretla sa s prenikavým pohľadom mladej princezny. Jej pohľad ju pohladil, akoby jej chcel vliať silu. Kráľovná si uvedomila, že ešte nikdy necítila takú silne, vyjadrenú empatiu.
"Obávam sa, že ani tie ďalšie správy, nebudú pozitívne." Ticho preriekla.
"Nechajte nás osamote, aj hliadky, sme v absolútnom bezpečí!" rozkázal princ. Sám, osobne priniesol pre Laru kreslo.
"Posaďte sa prosím a rozprávajte." Nedala sa núkať dva krát.
"Preto som nevidela inú možnosť, iba sem prísť." Dokončila rozprávanie a prehrala im záznam, kde sa Usaria rozpráva s Astridou.
"Všimnite si, vložila do tej truhlice dátový nosič. Našla som ho, ale s textom nepohnem."
"Viete, kde by sa mohli nachádzať moje pravnúčatá?" slabo odfúkla kráľovná.
"Netuším veličenstvo... ten chlapček je môj brat a druhé dieťatko, teda...ak sa narodilo, je potomkom môjho priateľa. Vaša vnučka si ho zamilovala. Je to čestný a statočný muž. Musím tie deti nájsť a musíme tu mrchu zastaviť, ale nedokážem prečítať ten záznam. Niečo v ňom musí byť dôležité, čo mi pomôže, ju dostať... a... zachrániť tie deti, ak ešte žijú. Našli sme ich základňu na Parsacha. Obávam sa, že tie deti by tu mohli držať a pri zničení planéty..." Zmĺkla.
"Juriel, pustíš sa okamžite do toho záznamu. Situácia je viac, ako vážna. Nielen, že sa jedná o ohrozenie našich ľudí. Jedná sa aj o zneužitie našej rasy. Nikto nebude klonovať Magada!" zasipela Kráľovná.
"Takže môžem rátať s vašou podporou, veličenstvo. Podáte mi informácie ohľadne toho textu?" nádejala sa Lara.
"Samozrejme. Juriel sa pripojí k vašej špeciálnej jednotke. Okamžite o tom upovedomíme Kryneriánsku úniu a spojencov. Nebudete strácať čas... ehmm... klopaním na naše vráta. Budete mať tlmočníka so sebou. Text je rozsiahly, potrvá to zopár dni, kým ho preloží do vami zrozumiteľného jazyka. Zároveň vás chcem požiadať o kópiu toho dokumentu. Písala to moja vnučka, chcela by som... aspoň niečo po nej, aj keď som ju nikdy..." Starene sa zlomil hlas.
"Madam, je mi to ľúto..." zašepkalo dievča a v očiach sa jej zaperlili slzy. Mladý princ na ňu očarene hľadel.
"Výsosť naliehavá výzva z Kryneriánskej únie. Vládna kancelária žiada o okamžitý kontakt!" Ozval sa monitor nad ich hlavami. Intímna chvíľa sa prerušila.
"Natreli ste ma u môjho otca?" prísne sa obrátila k princovi.
"Práve som sa chcel spýtať na to isté. Poslali ste na nás Kryneriánov, pre každý prípad?" vyštekol.
"Nie, ale ako teda vedia, že som tu?"
"Tak to asi zistíme tým, že sa ohlásime." Prerušila ich kráľovná. Vzpriamila sa v kresle.
"Odstúpte!" zavelila obom mladým ľuďom, aby neboli v zázname. "Prepojte mi sem záznam!" stroho prikázala.
"Veličenstvo, dobrý deň. Dlho sme sa nevideli."
"Kancelár aj vám. Poslali ste naliehavú správu, keďže nás bežne nekontaktujete, jedná sa zrejme o niečo vážne. Prajete si?"
"Dostali sme informácie, že korunná princezná Noriána, bola u vás zadržaná, obvinená a predvedená pred najvyšší súd. Keďže sa jedná o člena kráľovskej rodiny, žiadame o zákonný postup. Právo na obhajobu a kontakt s princeznou!" prísne odsekával slová.
"Rada vás vyvediem z omylu, kancelár. Princezná je síce tohto času u nás na návšteve, ale je na informačno- vedeckom pobyte. Zapojili sme sa do tej záležitosti, ohľadne biologického nebezpečenstva v únií a požiadali sme princeznu o dostupne informácie. Láskavo súhlasila. Teší sa dobrému zdraviu a čochvíľa sa vráti na svoje stanovisko v sprievode experta na DNA analýzu." Kancelár stratil prekvapením reč.
"Ehmm... zrejme som bol nesprávne informovaný. Mohol by som stratiť slovíčko-dve s princeznou?" vy-habkal vykoľajený.
"Samozrejme...drahá, môžete?" Kývla smerom k dievčine. Tá sa vysmiata postavila pred monitor.
"Rada vás opäť vidím, pane." Zakývala mu s roztomilou grimasou.
"Ste v poriadku, výsosť?"
"Prečo by som nemala byť? O chvíľu sa vrátime na pozemské stanovisko a podáme hlásenie o pokroku, zdravím." Ešte raz mu zamávala a spojenie sa prerušilo.

Kancelár úľavou dosadol do kresla a vydýchol.
"Pôjdem do penzie, na toto som už starý. Tá malá je horšia, ako jej otec. Lucius... je schopný roztrhať ich na kusy, ak si dovolia na ňu siahnuť. Pane Bože, Lucius... flotila! Okamžite ma spojte s vladárom... je v dokoch? Flotila sa práve pohla? Ježiši, zastavte ich! Nejedná sa o útok!" zreval a opäť sa zvalil do kresla. Utrel si spotené čelo, keď mu hlásili, že flotila sa vrátila do dokov.
"Pôjdem do penzie, veru!" zašomral si.

Vysvetlila celú situáciu, ktorá panovala v jednotke, princovi. Požiadala ho o diskrétnosť ohľadne textov. Vysvetlila mu, kam sa dostali v pátraní. Určila si podmienky a mladík súhlasil. Doskočila v sklade, aj v spoločnosti Juriela. Rozkašľal sa a tlak ho zrazil na kolená. Pobúchala ho po chrbáte, takže začal lapať po dychu.
"Je to predpotopná forma časovača. Ste odolný na žiarenie?" spýtala sa. Prikývol. Prvý ich zazrel James.
"Je späť! Lara ja ťa zaškrtím, čo ti to zišlo na um, omrzel ťa život? Ou! Máme návštevu?"
"Nie je návšteva, to je Juriel. Má znalosti ohľadne DNA analýzy, mutácií a ohľadne kopírovania genetického kódu. Pribrala som ho do jednotky." O chvíľu sa zjavila väčšina skupiny a väčšina na ňu gánila.
"No čo je? Hádam vám len Rúfus nepovyšíval ďalšie uniformy?" podpichla.
"Lara, je pravda, že si šla na Magadu a ostreľovala ich?!" prísne zavrčal Ian.
"Ale prosím ťa, hádam si nemyslíš, žeby mi to len tak prešlo, čo ťa to napadá?" zaškerila sa.
"Ty malá klamárka!" ozvalo sa jej v hlave. Vrhla pohľad na Juriela, ale tváril sa nezúčastnene.
"Ja som ťa počula Juriel!" vyslala k nemu. Keď vytreštil oči, žmurkla na neho.
"Toto je Juriel. Priberám ho do teamu. Je expertom na DNA. Ukážte mu, kde sa môže zložiť a vzájomne sa po-predstavujte... čo máme James. Pokročili sme nejako ohľadne Zafíra?" zamerala sa na Jamesa a pobrala k počítaču. Kilián šiel namosúrene za ňou.
"Bola si tam, však?"
"Áno."
"Zbláznila si sa? Mohli ťa popraviť. Vraj si ich ostreľovala a zajali ťa."
"Ostreľovala? Nepreháňaj! Iba raz som vystrelila na sfingu. Odpadol jej kus krídla, nič viac." Pokrčila plecami.
"Preboha!" zastonal Kilián a dosadol na stoličku.
"Zdrhla si im?" vyzvedal James.
"Nie, potrebovala som sa dostať dnu. Ako člena kráľovskej rodiny, má musia predviesť pred panovníka. Pri porušení zákonov z mojej strany. Smie má súdiť iba najvyšší vládca. To som si prečítala v tých prospektoch od Bena. Vysvetlila som im, čo a prečo som urobila a dostali sme do výbavy Juriela."
"Chceš povedať, že ho najala Magada, aby nám pomohol?"
"On je Magada!" zasmiala sa na prihlúplom výraze svojich priateľov.
"Nemal by vyzerať ako mŕtvola, ktorú zasiahol blesk?!"
"Prispôsobujú sa okoliu, ako chameleón. Tak, ako vyzerajú...vyzerajú iba na svojej planéte."
"Dúfam, že si sa ho nedotkla. " Pokrútila hlavou.

Komentáre 9

aknit11 dňa 06.03.2015 - 16:03

Dnes taký dlhší :-)

tomicka dňa 07.03.2015 - 13:07

Tak toto bolo bombove (giggle) Mam dost(y) Lara je exot, ktoreho ked vyhodia cez dvere, vlezie dnu cez okno (giggle) Pobavila som sa, ta stara vrana, alebo vsivave sfingy (giggle) a James bol podareny, ked krical, aby ju zastavili :-) A jej komentar, ze prehanaju s tym ostrelovanim, ved vystrelila iba jednu raketu (giggle) Uz sa tesim, co bude dalej :-)

LanaSavara dňa 07.03.2015 - 18:37

uzasny dielik (y) Lara fakt nema chybu. Som zvedava ako to pojde dalej. Zaujimave, kto je vlastne matka deti, matka Larineho brata
Dufam, ze este ziju chudatka
Som zvedava ako to zoberu nasi chlapi, ze su otcami . Ale to urcite zalezi na to com ci su zive, alebo nie ;-(
Uz sa neviem dockat dalsich pismenok

tomicka dňa 09.03.2015 - 17:02

Matkou je Astrida, ci? :-O ved ked sa rozpravali povedala, ze potrebuje jej maternicu, no nie? Klonica je asi neplodna a tak jej treba mrche :-( Ja to normalne prezivam (giggle)

LanaSavara dňa 20.03.2015 - 11:12

haloooo kde ste kto ? Ticho tu je. Lara a ja dostaneme dalsi menzes :-D pokial sa tu niekto ohlasi (giggle)
Neviem sa dockat dalsieho pokracovania. Odpustite slova, ale to sa neda :-D. Je to take napinave ...
Ankit Ty vies ako cloveka zamotat do deja (clap) Pocas cakania na pridavok som precitala vsetky 3 diely 50 shadov... a aj tak som sem nakukala niekolko krat denne :-)

aknit11 dňa 20.03.2015 - 21:57

Dievčence neviem kedy pridám, pretože sa sťahujeme. Každý deň padám mŕtva do postele. A teraz nám ešte aj na pár dni vypnú internet. Kým nám ho zase v novom zapoja. Tak buďte trpezlivé (heart). Už mám v hlave pokračovania, len sa dostať k tomu dať ich na papier :-)

LanaSavara dňa 21.03.2015 - 13:34

Ankit pevne nervy, dobrych stahovakov a logistiku (y) zelam :-)
Jednu vec ma stahovenie dibru ... clovek pretriedi veci co nepotrebuje (giggle) aspon ja som sa tak zbavila veci co manzel ,,potreboval,, ja sa som sa ich marne snazila vyhodit :-)

aknit11 dňa 05.04.2015 - 16:01

Dievčence krásne sviatky, veľa vod, aj vodky :-) Hlavne zdravie. Tak som späť. Už máme zase internet a presťahovali sme s :-)

LanaSavara dňa 06.04.2015 - 08:12

Dakujeme Ankit. Prijemne prezitie Velkonocnych sviatkov :-)