Skočiť na hlavný obsah

Lara 84

Pridal aknit11
dňa 12.04.2015 15:26

Ležala na deke a užívala si slnečné lúče so zatvorenými očami. Počula mužov v diaľke, ako sa rehocú a bláznia v mori. Potrebovali si vydýchnuť. Posledné týždne boli skutočne vyčerpávajúce. Dopadli na ňu kvapky vody a tak lenivo otvorila oči. Ian sa vyškierajúc otriasal z vody, aby na ňu dopadala.
"Baví ťa rušiť moje kruhy?" zachichotala sa.
"To bol Archimedes, ak sa nemýlim." Zvalil sa vedľa nej na deku.
"Je to zaujímavý, excentrický maník, ale matika mu ide. Páli mu to." Lenivo zaševelila. Ďalšia spŕška ju prebrala.
"Zmáčaš mi celú deku!" zaštebotala s jemnou výčitkou.
"Veď sa usuší princezná, nebuď nedotklivá." Zaprel sa vedľa nej na lakeť a chvíľu ju pozoroval.
"No tak to vyklop. Nevyšiel by si z vody, aby si sa opaľoval, keď sa môžeš blázniť s chalanmi vo vode."
"Vŕta mi v hlave to, čo sa stalo v dvanástke."
"Táto téma sa mi nepozdáva, pokazí mi pohodu." Zafučala.
"Povieš mi o tom?"
"To závisí, čo ťa zaujíma. Stalo sa tam toho veľa a strávili sme tam veľa času."
"Skoro na nič z toho si nepamätám. Len nejaké útržky. Pamätám si, ako ste prišli. Odrazu ste sa objavili. Tvoj otec bol vydesený, pretože ste sa nemohli vrátiť."
"Zničil sa nám časovač. Našťastie sme ho opravili. Vtom čase už bola Maureen tehotná. Nechceli sme ju opustiť. Potom zomrela pri pôrode a ostal Erik. Ak by sme odišli... ostal by sám na svete... a... možno by žil." Ticho hlesla.
"Lara pamätám si, čo sa vtedy stalo. Prečo sa kvôli tomu obviňuješ?"
"Nemala som dovoliť, aby... ho vzali so sebou. Vedela som, aký je otec. Zabudol na neho... on na neho jednoducho zabudol... a chlapček spadol do jazera."
"Je mi to ľúto Lara. Nesmierne ma ťažilo, vidieť tvoju bolesť a nemôcť ti pomôcť. Bol ako tvoje dieťa. Priviedla si ho na svet a starala sa o neho."
Potlačila slzy a posadila sa.
"Je to dávno preč." Pokrčila plecami, aby potlačila nával žiaľu.
"Prepáč, nechcel som jatriť tvoju ranu." Ticho zašepkal.
"Nejatríš, čas za-lieči všetky rany." Usmiala sa, ale jej oči hovorili niečo úplne iné.
"Vieš, čo je na tom najhoršie? Urobila som niečo, čo si nemôžem odpustiť... prekročila som pravidla času." Priznala ticho. Ian sa tiež posadil a zamračil.
"Ako to myslíš?"
"V tú noc, keď sme zmizli... bolo to v ten deň, keď sa Erik utopil... vzala som jeho telo cez časové trhliny." Ian prekvapene zažmurkal.
"Načo vlastne?"
"Chcela som ho vrátiť. Nedokázala som sa zmieriť s tým, že zomrel."
"Nepodarilo sa ti to." Zašepkal.
"Podarilo. Žil ďalších päť dní... a potom, zomrel. Desivou a bolestivou smrťou. Otec ma upozornil, že to nefunguje... to čo je mŕtve, mŕtve aj zostane. Nechcela som sa s tým vyrovnať... a... umieral dva krát. Zomrel mi na rukách, pozerala som, ako bolestne do-dýchava a nemohla s tým nič urobiť. Teraz musím niesť bremeno viny zato, že som ho tomu vystavila dva krát." Priškrtené zastonala. Chytil ju za ruku a pevne ju stisol.
"Nie je to tvoja vina. Snažila si sa urobiť všetko preto, aby si ho zachránila. Osudu sa nedá niekedy vzpriečiť."
"Niekedy si naozaj milý a pozorný muž. " Usmiala sa.
"Ale len niekedy, väčšinou si nadutý a arogantný, žeby som ťa najradšej nakopala." Dodala a obaja sa zasmiali.
"Veď si ma aj zopár krát na-kopla."
"Nemal si ma naháňať. Keď si si zmyslel, že sa so mnou oženíš... bol si ako nočná mora." Podpichla.
"Prečo som ťa tak odpudzoval?" zaujímalo ho, ale nebol vtom hnev, iba čistá zvedavosť.
"Neviem, desilo ma, ako si mi nedal na výber. Bola som neskúsená, mladá... nevedela som nič o mužoch. Tvoja túžba ma desila... a bol si pre mňa, ako starší brat. Mala som ťa rada, Janusa tiež. Boli ste kamaráti, druhovia, bratia. Nedokázala som si predstaviť, že..." Pokrčila plecami.
"Bola to blbosť. Asi som to robil len z trucu, že si ma nechcela. Prepáč mi. Máš pravdu. Vždy sme k sebe prechovávali akési súrodenecké city. Nikdy by to nefungovalo. Veril som ti, tvojmu úsudku, tvojej odvahe a rozvahe, mal som ťa rád ako priateľa, ale nikdy nie, ako ženu." Tentokrát mu stisla ruku ona a pohladila ho očami, potom sa zase uvoľnene položila na deku.
"A čo Ryan?"
"Čo je s ním?" bez záujmu hlesla.
"Ako si sa s nim ocitla v dvanástke?"
"Najskôr ma takmer zastrelili, bolo to celé chaotické", zachichotala sa.
"Čo? On bol tvoj nepriateľ a ty si sa s nim..."
"Myslíš, vyspala? Vtedy nie. Boli sme cudzí ľudia, je to komplikované. Skočila som cez trhlinu, aby som unikla federálnej polícií... na mexickej hranici, všade lietali guľky a... ten blázon, skočil za mnou. Nevedela som, kam nás prenesie. Časovač sa zasekol, keď sme zápasili. Utiekla som a otvorila trhlinu.
"Prečo si sa na neho nevykašľala? Predstavila si ho, ako svojho bratranca."
"Nemohla som ho nechať umrieť. Môj ... ocko, vyviedol poriadnu hlúposť. Ryan bol na strane zákona a v práve. Pokúšal sa ma chytiť, aby ma nezastrelili pohraničné stáže. Ocka postrelili a ja som sa mala za úlohu vrátiť, aby... nevedela som, že tam zomrel. Mala som sa vrátiť v čase a upozorniť ho, čo sa stane, aby to dal do poriadku, aby to včas zastavil." Začala rozprávať. Sem- tam jej Ian položil otázku a ona so zatvorenými očami rozprávala.
"Takže to delo sa zničilo samo?" tentokrát sa ozval hlas Janusa. Otvorila oči a uvedomila si, že muži sedia, či ležia okolo a pozorne počúvajú.
"Áno, autodeštrukcia urobila svoje. Nebyť Iana, zostanú zo mňa len mikro-častice." Uškrnula sa.
"To je dobre, tie vecičky sú zakázané. Boli zničené celé planéty a vyhladených veľa národov, kým konečne prišlo k tomu, že sa zakážu a všetky do jedného zničia." Podotkol Jermin. Neutrálne sa zadívala na morskú hladinu. Juriel sa zasmial a ona na neho vrhla pohoršený pohľad.
"Nelez mi do hlavy!" zavrčala.
"Neleziem, ako prvé... vedela by si o tom, Magada to cítia. Ako druhé, stačí na teba pozrieť a tvoj nevinný pohľad každému napovie, že ešte nejaké máš, alebo ho poľahky dokážeš zostrojiť." Zasmial sa.
"Je to pravda, existujú ďalšie?!" prísne sa spýtal Janus. Vzdychla.
"Mám ešte dve."
"Dúfam, že si uvedomuješ, že nám ich musíš odovzdať a my ich zničíme."
"Ani mi nenapadne. Tieto patria do dvadsiateho prvého storočia. Má to tak byť. Vznikli tu, budú sa vyvíjať a vlastne udalosti budú nasledovať tak, ako sa už stali. Ak to urobíme, zmeníme časový tok."
"Má pravdu. Patria tam. Nášho času sa netýkajú." Podotkol Matyena.
"Neviem, zdá sa mi to ako porušenie zákona."
"V dvadsiatom prvom storočí váš zákon neplatí. A budeme ho potrebovať."
"My, načo?!" nechápal Zedda.
"No napríklad, keby ste nevyhodili tu baňu do vzduchu... mohli sme ich odstrániť bez roho, aby sme riskovali kontamináciu. A čo sa týka toho ďalšieho miesta, Parsacha... použijeme ho, aby sme zlikvidovali fabriku na klony, ak existuje."
"Nemôžeš vymazať tu planétu. Je síce neobývaná, ale veľmi dôležitá, kvôli magnetickému štítu."
"Kto hovorí, že ju vymažem? Moje delo dokáže odstrániť veci do iba tristopäťdesiat metrov. Takže nejakú fabriku s klonmi dá dole na dva krát. My sme ho skutočne vynašli na pomoc ľudstvu, nie ako zbraň. Odstrániť zával v bani, vyslobodiť baníkov zo závalu, či z tunelu, Odstraňovať ruiny po zemetraseniach a iných katastrofách, alebo na omráčenie lupičov v banke, bez toho, aby došlo ku krviprelievaniu... nebolo projektované na ničenie."
"Ako omráčiť?"
"Jednoducho. Jeho silu možno regulovať. Ak ho nastavíš na pulzný výboj nižšej intenzity, iba omráči. Ak ho nastavíš na silnejší výkon, odrazí tlakovou vlnou prekážku, ak ho nastavíš na molekulárny rozklad, rozloží všetko v rozsahu, ktorý si nastavil, na primárne molekuly."
"Takže to je tá vecička v gombíku, čo nás poslala k zemi." Udivene preriekol Normes. Prikývla.
"Neraz mi už tá brošnička zachránila život. Dostala ma z bahna v pustine Sachrateri, napríklad."
"A ja som stále rozmýšľal, ako si sa odtiaľ dostala. Nedávalo to zmysel. Po-tonula si a potom, akoby ťa niečo vystrelilo von." Vysvetľoval Zachrus.
"Vystrelil ma tlak, z brošne. Prerátala som metre, ktoré musím po-tonúť, aby ma tlak neroztrhal a barina ma vypľula."
"S ňou si od-rovnala aj Wemarnisa." Zasmial sa Janus.
"No, bolo to skôr omylom. Obaja sme prišli pre Aurela, obaja sme si mysleli o tom druhom, že ho prišiel doraziť."
"Teraz si nám prezradila svoje tajomstvo." Veselo podpichol Arnival. Pohrozila mu prstom.
"Keď toto ukončíme a my sa zase budeme hrať na naháňačku, vymyslím niečo nové. Vždy mám nejaký záložný plán." Pokrčila nosom s grimasou a muži sa rozrehotali.
"A čo takto prestať sa naháňať?" navrhol Ian.
"Aby ste zleniveli? Kdeže! Ako moja telesná stráž, musíte byť v strehu a kondičke." Odfúkla a skupina sa opätovne rozrehotala.
"Verím, že keby si si otvorene pohovorila so svojim otcom, kráľovským veličenstvom... našli by ste kompromis."
"Možno, ale mám ešte veľa vecí, ktoré musím dokončiť. Sľúbila som niečo. Musím svoje slovo dodržať."
"Mohli by sme ti pomôcť. Ako jednotka začíname celkom dobre fungovať." Nadhodil Zedda.
"To pochybujem chlapci. Neboli by ste mi tu, nič platný. A musím dorobiť školy. Keď urobím posledné dva doktoráty, pouvažujem, čo ďalej."
"Uvažuješ prenechať trón tomu malému, ak je nažive?" spytoval sa jej Juriel, ale len v myšlienkach.
"Myslím, žeby to bol vynikajúci nápad. A uzatvorila by sa aj dohoda s Magada. On je časťou Magada, je to tvoj synovec Juriel."
"Hovoríte medzi sebou?" zamračil sa Matyena na Juriela.
"Podpichujem, nič nebezpečné. Cítiš tu energiu?" prekvapilo Juriela.
"Rasa Xzisuin cíti tok energie... formou tepelného spektra. Sme vnímavý na teplotu."
"Všimla som si, zhoreli mi šaty." Zachichotala sa Lara.
Muži sa jej vypytovali na rôzne veci a ona odpovedala nato, čo považovala za bezpečné. Niektorým otázkam sa vyhla, niektoré rázne zamietla.
Strávili na Mauríciuse dva dni. Keďže sa nachádzali v štvrtom storočí pred našim letopočtom, v dvadsiatom-prvom storočí ubehla sotva pol hodina. Po návrate sa sladko unavený odobrali na odpočinok.O piatej ráno ju prebudil James.
"Pred dvoma hodinami poslal Wemarnis správu, že sa našlo telo." Šeptom ju upozornil.
"Máme ešte asi hodinu, kým sa miesto činu vyprázdni. Kým skončí forenzné."
"Dobre, idem sa osprchovať a obliecť. Priprav podklady, predpokladám, že poslal záznam."
"Áno, zobudím ostatných?" zaváhala. Najradšej by sa na miesto činu pobrala sama, ale to by nebolo korektné voči ostatným. Prikývla a zmizla v malej kúpelní vzadu. Vyšla prezlečená v čiernom. Cez hlavu si navliekla svoju tuniku a kapucňu stiahla hlboko do čela. Skontrolovala zbrane a nastavila transportér. Bez slová im kývla hlavou a prešla, ako prvá.
"Zabezpečte a vykryte priestor, ja sa tu porozhliadnem." Prikázala ticho v prázdnom skladisku. Potuchlina a pach krvi jej dráždili zmysli. Pohliadla na Jermina. Mal podobný problém, ako ona. Pach krvi mu prekážal, udieral do nosa a mozog burcoval k ostražitosti, pretože ten závan smrti so sebou niesol punc agresivity. Podišla k miestu činu. Na podlahe bola nakreslená stolička a názorná poloha sediaceho tela. Podľa chodidiel na zemi sa obrátila smerom, ktorým bolo otočené telo. Chrbtom k východu, čelom k masívnym oceľovým dverám. Pozorne prezrela náprotivnú stenu. Nezaregistrovala ani najmenší náznak odkazu. Jej vnútorné ja našepkávalo, že niečo nie je v poriadku. Juriel zamračene hľadel tým smerom ako ona.
"Niečo tu nesedí... mám veľmi nepríjemný pocit." Prehovoril, keď podišiel až k dverám.
"Takéto pocity sa prevažne vyskytujú, na takýchto miestam. Zle odstránená kaluž krvi, svedčí sama o sebe." Snažila sa ho upokojiť.
"Mali by sme odísť... pripadá mi to... sme tu, ako v pasci, priamo na muške." Skonštatoval Ian.
"Všetci máte aktívne obleky?" Otázka bola viac-menej príkazom.
"Ehmm...súhlasíme s Ianom. Niekto by tu mohol umrieť." Pritakali svorne obaja Zahraviáni.
"Otvor trhlinu Janus. Len sa pozriem na tie dvere a padáme... niečo na nich je...iné." Zamyslene podišla. Už chcela potiahnuť za masívnu kľučku, keď sa rozleteli vchodové vráta.
"Federálna polícia, vzdajte sa! Nehýbať, zodvihnúť ruky hore!" Zreval hlas v megafóne a Lare podskočilo srdce až do krku. Potichu zakliala. Stála chrbtom.
"Veliteľ?" s otázkou sa na ňu obrátil Arnival.
"Poslúchnite!" chladne zavelila a prvá zodvihla ruky a založila si ich za hlavu. Ešte stála chrbtom a neponáhľala sa obrátiť. Rukami na zátylku si posunula kapucňu hlbšie do tváre.
"Obráťte sa tvárami k nám a žiadne hlúposti!" nemilosrdne velil hlas. Muži poslúchli a pomaly sa priblížili k Lare, takže ju takmer obkolesili. Pomaly sa obrátila a spod kapucne si premerala agentov. Boli štyria a osem členov špeciálnej jednotky. Prudko zodvihla hlavu.
"Ahoj chlapci, ako ide?!" drzo sa uškrnula a kapucňa jej spadla z hlavy. Tomasher s Ismanom vyvalili oči, Ryan zostal, ako prikovaný. Nestŕhal z nej pohľad a tvárou mu preletela celá spleť emócií. Poslednou bola zúrivosť. Wemarnis sa tváril nezaujato a díval sa niekam cez skupinu "zadržaných".
"A máme po chlebe, aj ty, aj ja." Skepticky pošepol Kilián.
"Sme úplne v pohode, tak pianko. Odvolajte kukláčov. Zrejme chcete počuť vysvetlenie. Je jednoduché, pustili sme sa do vyšetrovania toho maníka, čo za sebou necháva podrezané mŕtvoly, ktoré ma mali odkrágľovať." Spustila ruky a pohla sa k nim. Cvaknutie odistenej zbrane jedného z nich, ju na chvíľu zastavila.
"Nerob to kámoško. Naozaj sa naseriem, ak do mňa strelíš. A mali by ste prehodnotiť vaše šance. Je nás viac a sme rýchlejší, ako vy." Zaškerila sa a vykročila k agentom. Nevedela odkiaľ priletela guľka, ale úder do ramená, z nej vydral bolestný ston.
"Chráňte princeznu!" skríkol Ian a muži sa okamžite preskupili do obrannej pozície, okolo dievčaťa. V rukách sa im objavili zbrane a mierili na vojakov. Nenápadne sa dohovárali očami, bolo neuveriteľné, ako sa objavili zbrane v rukách Zajatcov. Nemali ich a odrazu na seba mierili navzájom.
"Dosť! Kruci, Tomasher, odvolajte ich, inak moji muži, pobijú vašich. Postrieľame sa navzájom!"
"Všetci sa upokojíme a zložíme zbrane!" zreval Tomasher a prvý spustil ruku s revolverom. Nasledovali opatrne vojaci, aj na jednej, aj druhej strane. Pošúchala si rameno.
"Áuč, to bolelo!" adresovala členovi špeciálnej jednotky, ktorý na ňu vystrelil. Neveriac civel, najskôr na dievča, potom na svoju zbraň. Zasiahol ju, mala by krvácať a...
"Nepošlete ich von, aby sme sa porozprávali?" navrhla agentom a kývla hlavou smerom k "zakuklencom". Agenti zaváhali, ale Tomasher rázne kývol hlavou dôstojníkovi špeciálnej jednotky.
"Bol to falošný poplach, počkajte na nás vonku." Muž prikývol, rukou dal pokyn ostatným a nehlučne sa stratili.
"Čo to má znamenať Lara. Čo je veľa, to je veľa. Mnohokrát som prižmúril očí, ale tentokrát... kto sú tvoji spoločníci a čo tu hľadáte?!"
"Snažíme sa nájsť toho, kto toto má na svedomí tieto vraždy." Odpovedala pravdivo.
"Kto sú tvoji muži?!"
"Je to špeciálna jednotka bezpečnostnej zóny. Ale to je na dlho...", mávla rukou a zmierlivo sa usmiala. Neodvážila sa pohliadnuť na Ryana. Takmer hmatateľne cítila jeho hnev.
"Aká bezpečnostná zóna, o čom to hovoríš?! Zase porušuješ pravidlá. Nemáte čo hľadať na mieste činu... a už vôbec nie nejaká jednotka o ktorej nás nikto neinformoval! Doporučujem ti, začať vysvetľovať, kým máš ešte šancu." Michaelov zvyčajne láskavý hlas znel tentokrát chladne a nebezpečne.
"Lara, tolerovali sme ti toho oveľa viac, ako hocikomu inému... ale, čo je veľa, to je veľa... takže mala by si začať vysvetľovať!" Dokončil prísne.
"Ak vám poviem pravdu, neuveríte jej... alebo uveríte a bude to oveľa horšie."
"Rád si vypočujem akúkoľvek verziu, ale chcem pravdu a hneď. Vonku je špeciálne komando, ktoré v prípade potreby zasiahne. Sú tam celé tri jednotky, takže sme v prevahe... ak sa zase pokúsiš nám vysvetľovať, že vás je viac."
"Môžete mať prevahu, ale kým sem docválajú, budete najpravdepodobnejšie mŕtvy a... ešte jedna informácia. Dnu sa nedostanú... Arnival štít!" zavelila. Oslovený odstúpil a na ruke, kde mal niečo, čo Ismanovi pripomínalo zväčšene hodinky niečo na-ťukal. Agenti vytreštili oči, keď sa pred nimi objavil holografický plán budovy.
"Čo je to, zase jeden z tvojich vynálezov?"
"To je magnetická bariéra Michael. Nie je to môj vynález. Nikto dnu nevnikne, pokiaľ nevie lietať a neobletí to zvrchu, alebo sa sem nedostane cez časový transportér... a ak správne predpokladám, vaši ľudia nemajú takéto technické vymoženosti... v tomto storočí sa ešte nepoužívajú." Chladne sa usmiala.
"Ty si jeden vymyslela." Upozornil ju James. Sladko sa na neho usmiala.
"Ďakujem James, si milý, že mi to pripomínaš, pred FBI!" zasyčala.
"Lara, začínam sa cítiť neprirodzene." Priškrtené hlesol Isman.
"Nemusíte, nechceme vám ublížiť. Naozaj sa iba snažíme zistiť, čo sa stalo."
"Takže si si nakoniec vybrala stranu. Zaujímalo by ma, kto je to a odkiaľ máte tieto technológie."
"Tá strana si tak nejako vybrala mňa. Verte, či nie... vôbec ma to neteší, ale zmeniť sa to nedá. Jedno vám musí stačiť. Svet je... hrozí katastrofa nemysliteľných rozmerov. Nechajte nás na pokoji. My sa na oplátku pokusíme všetko to zastaviť. Bez toho, aby si niekto, niečo všimol a došlo k masovej panike a aby došlo k stratám nevyčísliteľných rozmerov."
"O čom to pre Kristove rany hovoríš?! Čo si vlastne zač?!" Tomasherovi pomaly dochádzali súvislosti.
"Je to kryneriánská princezná. Následníčka trónu, patrí do šesťdesiateho ôsmeho storočia a nepochádza zo Zeme. Tamtí," Ryan kývol hlavou k mužom, "sú jej telesná stráž", dodal kyslo. Isman sa krátko zasmial, akoby počul vtip, ale Michael sa prísne zadíval na svojho mladého kolegu.
"Ty si to vedel a nič nepovedal?!"
"A čo som mal povedať? Najskôr som to nevedel... potom... uvedomil som si dôsledky. Ak by to prasklo, mysleli by ste, že mi hrabe. Ak by ste mi uverili, odviedli by ju. Nechcel som to, pretože som ju mal rád. Nechcel som, aby skončila, ako pokusný králik. A ako druhé, som reálny, prišli by po ňu. Zmietli by Zem z obežnej dráhy, ak by to bolo potrebné, len aby ju dostali späť. Majú technológie a zbrane o ktorých sa nám ani nesníva." Michael chvíľu rozmýšľal.
"Je to všetko pravda? Šesťdesiate ôsme storočie, to znamená... že cestujete v čase?" zašepkal ohúrený. Prikývla.
"Ako si sa sem vlastne dostala, myslím na Zem, vyrástla si tu?"
"Poslali ma na Zem ešte ako embryo. Bol spáchaný atentát na moju rodinu, väčšina mojej rodiny neprežila. Ja som nejako prežila a keďže hrozba nebola v tom čase eliminovaná, tak ma odpratali do bezpečia. Žene, ktorej som sa narodila, ma implantovali do maternice, pretože jej plod odumrel. Nevedela o tom. Potom ma stratili, kvôli... to nie je podstatné... pretože ma zase pred nedávnom našli." Pokrčila plecami.
"Lara, my ti nemôžeme dovoliť miešať sa do našich vecí, ani pobehovať si po Zemi, ako sa ti zapáči. Vždy som si myslel, že... akoby si nebola odtiaľto." Zašepkal vyvedený z miery.
"Nebudem sa miešať do vašich veci, ale toto musím doriešiť. Ak to nezastavíme, hrozí biologická katastrofa. Zasahuje do minulosti, tým mení časový tok. Ak vypukne epidémia, môže to vyhladiť ľudstvo a tým nenávratne zmeniť budúcnosť."
"O akej presne hrozbe to hovoríš?!" zamračil sa Isman.
"Biologickej, podobnej, ako bola v štrnástom storočí pandémia. Ak sa dostane von to biologické svinstvo, vyhladí ľudskú rasu. Krajiny bezpečnostnej zóny sú ochotné poskytnúť protilátky a pomoc, ak dôjde ku kontaminácií Zeme, ale kým sa to sem dostane... umrie veľa ľudí."
"Kristepane! Mozog mi hovorí, že si šialená, ale moje srdce, ti verí. Naozaj si prišla na pomoc obyvateľstvu Zeme, alebo máš za ľúbom niečo iné?! Poznám ťa, vždy si vyžaduješ protihodnotu. Niečo, za niečo."
"Možno mi neuveríte Michael, ale Zem považujem za svoj domov. Nechcem aby ho niekto zničil. A s protihodnotami ste len tak medzi rečou, začali vy. Ja som to len akceptovala. Na druhú stranu, ak to prepukne, zmení sa budúcnosť. A mohli by sa kontaminovať naši ľudia, ktorý pobývajú v tomto storočí na Zemi a preniesli by nákazu."
"Je vás tu viac?!" neveriacky hlesol Isman.
"Samozrejme, len to nie je možné rozoznať. Používajú sa ochranné obleky. Majú vizuálne efekty, takže nositeľ vyzerá ako človek. Majú tiež ochrannú formu. Sú neprestreľné, napríklad. Niektoré rasy nemajú radi žiarenie, niekto vodu, niekto kyslík... alebo nevyzerajú, ako humanoidi, je to rôzne." Agenti pátravo prešli po vojakoch.
"Aj medzi nimi je niekto... ehmm... čo nevyzerá ako človek?" zasmiala sa a prikývla.
"A nemohli by sme?" Michael v rozpakoch zmĺkol, ale oči mu svietili zvedavosťou. Pokrčila plecami.
"O tom ja nerozhodujem. Chcete sa im ukázať chlapci, alebo ich necháme v nevedomosti?" podpichla. Prvý so smiechom, stlačil pracku ochranného obleku Jermin. Nasledoval Sendan a Xandil, potom Matyena, Zedda, Patsan a Toran. Všetci traja agenti vyvaľovali udivené oči.
"Nikdy by som ti neuveril.Mám vidiny, alebo ten chlapík v rohu má krídla?!" vyhŕkol sucho Michael, smerom k Ryanovi a ten sa len ironický uškrnul. Podišiel k dievčine a zapichol do nej krutý pohľad.
"Ako dlho si späť?!" vyštekol.
"Nie dlho." Odvetila vyhýbavo.
"Ty si to vedel, však? Po celý čas ste boli spolu!" napadol Kiliána.
"Nechaj ho Ryan, on za nič nemôže. Spadá pod moje komando, dostal príkazom klamať!" bránila bratranca.
"Čo s nim máš, ako to, že je s tebou?!" zasyčal jej do tváre a tvár mu očervenela od hnevu.
"Je z nášho sveta, patrí k nám!" odvrkla a cúvla.
"Neverím ti. Vždy ma len klameš! Spávaš s nim a koľkými z nich, ešte?!" zasipel jej pri uchu.
"Choď k doktorovi, si chorý! A vôbec, čo ťa potom?!" odsekla hnevlivo a chcela sa odvrátiť. Zdrapol ju za ruku.
"Omyl drahá! Sme manželia, takže ma to zaujíma!" štekal rozčúlený. V hale sa ozvalo viacnásobné, hlasné "čo?!".
"A ty si samozrejme nemôžeš nechať ujsť ani jedinú príležitosť, aby si to nevykvákal na verejnosti!" za-soptila.
"Pretože ty by si to verejne nikdy nepriznala!" oponoval posmešne.
"Pretože je to neplatné, neexistuje nič, čo by svedčilo o tom zväzku, neexistuje dôkaz!"
"On je dôkaz!" ukázal prstom na Iana.
"J... j... ja?!" šokovaný vyjachtal rytier.
"Máš smolu! Mních bol popravený na svitaní a on si na nič nespomína. A ak ma pamäť neklame... keby si sa nebol ožral a neskákal do Iana, nič z toho by sa nestalo. Nepadol by si do trhliny a nemuseli sme riskovať krky, aby sme sa prebojovali cez Saracénov, až na popravisko, aby sme ťa dostali späť! Iana kvôli tebe sťali. Odvtedy trpí výpadkom pamäti! Takže ty!... žiarlivý, bývalý, alebo lepšie povedané, neexistujúci manžel, daj si odpich, lebo ťa zase zmlátim!" už kričala. Rozhnevaná až na bod varu sa zvrtla a pobrala na koniec skladiska, kde chcela otvoriť trhlinu. Muži ich fascinovane sledovali. Zadávala súradnice, ale závan chladu ju upozornil na nebezpečenstvo.
"Máme spoločnosť!" zvolala a očami ukázala, asi meter vpravo. Prudko cúvla a pripravila sa na útok aktivovaním lúča. Z trhliny vybehlo dievčatko. Nemohlo mať viac ako štyri, päť rôčkov. Bolo nádherné, ako anjelik. Blonďaté kučierky jej poletovali okolo hlavy, ako poskakovala, chichotala sa a pospevovala. V rukách držala veľkú bábiku. Prudko zastavila, ani nie dva metre od skupiny. Uprela na nich veľké, modré okále.
"Ahoj... čo tu robíte?" zvedavo zaševelila.
"Ehmm... rozprávame sa a ty tu čo robíš?" spýtal sa Ian a podišiel bližšie. Cúvla.
"Aký si veľký, však mi neublížkaš?" vyľakane zvolala. Ian pokrútil hlavou, milo sa usmial a kvokol.
"Aha, už nie som taký veľký... je to takto lepšie? Povieš mi teraz, čo tu robíš?"
Lara s úsmevom pozorovala obra, ako sa jemne správa k dieťaťu. Prebleslo jej hlavou, že bude vynikajúcim otcom... ak...
Zarazila sa a očami pozorne prešla po dievčatku. Srdce jej stislo údesom, keď zazrela na jej krku čip. Bolestne zastonala.
"Ian... odstúp, to nie je dieťa!" Zašepkala. Nechápavo sa zadíval na princeznu.
"Odstúp od nej, to je rozkaz. Všetci, nie je to dieťa!" priškrtené zavelila. Ian cúvol a vytrhol spoza opaska fotónový meč. Aktivoval ho a zodvihol.
"Okamžite polož tu zbraň, zbláznil si sa?!" zrevali agenti a namierili na Iana. Dievčatko vyľakane zapišťalo a cúvlo. Ian sa zahnal, v tej chvíli ohlušujúco zaburácala streľba agentov. Ian bolestne zaklial, ale guľky ho nezranili. Rozohnal sa opäť a zaváhal, pretože dievčatko sa rozfňukalo, schúlilo od strachu. Spustil meč a zakňučal.
"Nemôžem, možno, čo ak to nie je...", zašepkal zronený. Dievčatko zase cúvlo. Lara zaregistrovala svojim vnútorným zrakom, že jej narastá teplota tela.
"Ian preč! Všetci k zemi, došľaka!" zahrešila, rozbehla sa. Troma skokmi sa k nej dostala a jediným seknutím, oddelila čip od detonátora. Zvuk, keď dopadla hlávka na zem, jej rezonoval v ušiach, v žalúdku a páral hlbokú ranu v jej duši. Pre-dýchala nevoľnosť, aby nezvracala a zronená klesla na kolená. Prešla si unavene po tvári rukou a deaktivovala meč. Muži na ňu zhrozene civeli. Prvý sa spamätal Tomasher. S namierenou zbraňou k nej podišiel.
"Lara Bradleyová, zatýkam vás za brutálnu vraždu prvého stupňa. Máte právo nevypovedať, pretože všetko, čo poviete môže byť použité proti vám. Máte..."
"Šetríte dychom Michael, nebol to človek." Zašepkala.
"Práve si ju zavraždila. Zavraždila si nevinné dieťatko, mal by som ťa zabiť!!!" kričal rozčúlený. Zaškrípal zubami, stratiac nad sebou kontrolu a namieril jej zbraň na hlavu. Najradšej by... jednotka okamžite zareagovala a zacielila agentov .
"Upokojte sa! Michael, nie je to človek. Je to bomba! Bola aktivovaná. Ak by som neoddelila čip od rozbušky, už by bolo po nás. Pozrite, nie je tu krv... pozrite na krk. Vidíte tie drôty a čip?"
"Si blázon a ja ešte väčší, že som ti na chvíľu uveril. Preboha! Chladnokrvne si ju zavraždila!" zahučal.
"Michael, ona hovorí pravdu, nie je to človek." Upozornil ho ticho Isman, ktorý podišiel k malému tielku. Michael zmätený spustil ruku so zbraňou a podišiel k ostatkom.
"Ježiši, kto by urobil bombu vo forme malého dievčatka?! Čo je to vlastne? Vyzerá, ako človek." Stonajúc na chvíľu zatvoril oči.
"Je to upravený klon. Ale to nie je jediný problém, ktorý máme. Poslala nám darček, to znamená, že o nás vie. Pozoruje nás a hrá sa s nami!" Lara prudko vstala.
"Wemarnis odveď Sopariténa, aj agentov do bezpečia!" prikázala Ewarniánovi. Iba prikývol.
"Čo? Akože... do bezpečia, o čom to hovorí, ty patríš k nim?" napadol ho Ryan.
"Prepáč, nemohol som ti to povedať. Musíme ísť. O chvíľu tu môže byť horúco!" obranné zvolal.
"Zabezpečte miestnosť. Pripraviť na evakuáciu!" velila odhodlane.
"Máte dve možnosti Tomasher. Vymažeme vám pamäť, na všetko zabudnete... alebo nás necháte, aby sme si s tým poradili. Zbytok bomby odpraceme do bezpečia a deaktivujeme. Moji muži zničili v poslednej dobe dvanásť takýchto biologických svinstiev. V jej útrobách sa môže nachádzať nádoba s kontaminovaným biologickým materiálom. Wemarnis vás bude o všetkom informovať." Navrhla ticho.
"Je to na tebe Lara, máš našu podporu. Vkladám do teba veľké nádeje, pretože komukoľvek by sme niečo prezradili... malo by to zvláštne následky, bez efektu... ale to vieš aj sama. Čokoľvek bude treba, ozvi sa." Rozhodol Tomasher rýchlo a Isman prikývol. Okamžite zamierili k východu. Ryan ich nasledoval, niečo si šomral, potom sa prudko obrátil k dievčine.
"Ponúkať ti pomoc, je zbytočné, odmietla by si ma, ako vždy. Máš predsa svojich vojakov." Posmešne odfúkol.
"Vieš... mala si pravdu. Skutočne moja ľúbosť voči tebe zmizla. Vymazala ju bolesť. Nenávidím ťa, za to všetko... čím si ma nechala prejsť. Miloval som ťa viac, ako svoj život. Zradil som svoju krajinu, zanedbal povinnosť, pretože som ťa chcel chrániť... ale tebe to vždy bolo jedno. Nezáležalo ti na mne, ani na mojich citoch voči tebe. Naozaj ťa nenávidím Lara. Nemala si ani toľko slušnosti, aby...", bezradný, roztrpčený mávol rukou.
"Je mi jedno, kto si. Dúfam, že ťa už nikdy neuvidím. Ak sa mi ešte niekedy pripletieš do cesty, zničím ťa presne tak, ako si ty zničila mňa. Nie si predsa človek, ak ťa zabijem nebude to škoda, no nie?!" Krutý úsmev mu znetvoril tvár. Lara mala pocit, že ju udrel, ale navonok sa jej nepohol ani sval.
"Tak to ťa zrejme čaká veľmi nemilé prekvapenie. To bude zaujímavé stretnutie, už sa neviem dočkať!" odvrkla ironický a odvrátila sa. Ignorujúc jeho ďalšiu prítomnosť, podišla k oceľovým dverám. Začala ich opatrne prezerať, Ryan zúrivo zafučal a pobral sa za svojimi kolegami.
"Čo s nim?" ticho sa spýtal Ewarnián na pokyny.
"Pri prvej príležitosti ho odprac k Sopariténom. Sledovala nás, už o ňom vie. Nech si ho strážia sami. Máme iné starosti." Chladne preriekla, aj keď jej srdce trhalo na kusy. "Bude nažive, to je hlavné... aj keď ťa nenávidí. Ale čo si čakala po tom všetkom?" bolestne jej húdlo druhé ja, kdesi hlboko v myšlienkach. Potriasla hlavou, aby ich zapudila a sústredila svoju pozornosť na povinnosti.
"Si okej?" šepol James, ktorý sa objavil po jej pravici.
"Prečo by som nemala byť, že ma Ryan nenávidí? Nuž, očakávala som to." Zašomrala a rukou opatrne prešla po ráme.
"Ak sa chceš porozprávať..."
"Teraz nie, neskôr... niekedy... nikdy!" zašomrala a stlačila niečo, čo nahmatala vzadu rámu a pripomínalo tlačidlo. Ozvalo sa tiché cvak a v tej istej chvíli ju niečo udrelo do tváre. So stonom odletela a spadla na zem. Zatmelo sa jej pred očami. Zahrešila, ale to niečo, ju uchopilo pod krk a zodvihlo zo zeme, takže sa nohami ani nedotýkala podlahy. Silný stisk jej znemožňoval dýchanie. Zalapala, zachrčala po dychu, dusiac sa zaútočila na zovretie tej neprirodzene silnej ruky.
"Arivisti.Chráňte princeznu!" skríkol Janus. Muži sa jej rozbehli na pomoc, ale z dvier vychádzali stále ďalší a ďalší útočníci, takže ich od seba oddelili. Nahmatala lúč a okamžite sekla naslepo, ale mal na sebe ochranný oblek, takže to nemalo žiaden efekt. Spôsobila mu maximálne modrinu. Kopla muža do rozkroku a konečne sa zovretie uvoľnilo. S bolestným stonom ju pustil. Lara sa do neho pustila mečom, aj rukami. Vedela, že mu lúč neublíži, ale vedela tiež, že ho to bolí. Spamätal sa a odpovedal protiútokmi. Bol vyrovnaným protivníkom. Zinkasovala zopár tvrdých úderov, krvácal jej nos a pár krát skončila na zemi. Mal vynikajúci výcvik a bol veľmi fyzický zdatný. Prevyšoval ju najmenej o pol metra. Lara si uvedomila, že toto nie sú klony, netušila, kto sú Arivisti, ale predpokladala, že to bude nejaká rasa.
"Dosť!" Ozval sa halou vysoký, piskľavý, ženský hlas. Útočníci sa okamžite stiahli. Vojaci boli pod velením Usarie. Zlúčili sa okolo svojej veliteľky a jej priatelia vytvorili obranný kruh zase okolo nej.
"Tak sa zase stretávame, princezná." Začala posmešne.
"Nechala si mi zopár odkazov, Usaria. Zrejme si chcela, aby sme sa stretli." Odvrkla jej rovnako ironický.
"Samozrejme. Dlho sme sa nevideli, čo takto oživiť staré priateľstvo?" podpichovala so sladkým úsmevom.
"Nikdy sme sa nepriatelili, ak na pamäť neklame, nechala si ma upáliť. Vyzeráš dobre, ako chlap si za veľa nestála, pripomínala si mi sadistického transvestitu." Krásavica sa chladne usmiala.
"Testovala som tvoje schopnosti. Chcela som vedieť, či si poradíš, princezná. Zvládla si to bravúrne. A teraz som ti urobila službu. Boli to vrahovia, ktorý ťa mali zniesť zo sveta. Čakala som, ako si poradíš s tou hračkou...csss... kto by to povedal. Sťala si malé dievčatko, zrejme si zatvrdla za ten čas." Prehodila.
"Nebolo to dievčatko, ale bomba." Chladne odvrkla.
"Tak sorry, prešla si ďalším testom. V každom prípade som ťa zbavila zabijakov."
"Len mi nepovedz, že sa mám aj poďakovať. Čo vlastne chceš Usaria, či ešte si to ani nezistila?!" provokovala dievčina.
"Nie je to zrejme? Teba princezná a tvoje hračky, s mojimi už nie som spokojná. Začínajú byť jednotvárne. Pýta si to oživiť."
"Definuj hračky a to "teba". Chceš sa pomstiť môjmu otcovi?"
"Ani nie, prečo?! Vlastne, ma pobavil. Tá hlupaňa Astrida si ho vážila a on bol ňou fascinovaný. Možno by ho po čase dostala aj do chomúta, ale to mi nevyhovovalo. Mala by som pomstiť sestričku? Celkom by ma tešilo sledovať jeho bezmocnosť, či poslať mu zopár tvojich klonov, aby nevedel, ktorý z nich je originál." Zasmiala sa.
"Myslíš, že mu na tom záleží? Nerob si ilúzie. My dvaja okrem čiastočného genetického kódu, nemáme nič spoločné. Ani sa nepoznáme." Chladne pokrčila plecami.
"Myslela som, veď kto by dal zavrieť svojho potomka do basy, len aby ho prinútil na poslušnosť? Musíš byť na neho poriadne nazlostená.
"Nezdá sa ti od veci, že tu preberáme takéto nepodstatné hlúposti? Bolo by lepšie, aby si vyklopila o čo ti ide a pôjdeme každý po svojom, alebo možnosť B... pustíme sa do seba, keďže máme všetci ochranné obleky, bude to nerozhodné a zdĺhavé."
"Pôjdeš so mnou!"
"To by ma zaujímalo, čím by si ma chcela navábiť. Musíš uznať, že nemám veľa dôvodov ti veriť. Tie podrezané krky a bomby, nie sú veľmi povzbudzujúce a nezabúdaj na to upálenie. Bolo to trápne. Zhoreli mi šaty, pobehovala som v štrnástke s holým zadkom." Dievčina sa zaškľabila.
"Nooo... možno mám niečo, čo by pritiahlo tvoju pozornosť."
"Tak to som samé ucho!" znudene prehodila. Vojaci sa rozostúpili a jej zamrelo vnútro. Na zemi kľačal Ryan a Wemarnis. Zatajila dych, ale tvárou jej nemihli emócie.
"Tomu hovoríš motivácia? Sledovala si nás, takže si zrejme počula, že sa mi vyhrážal smrťou a nenávidí ma. Prečo si myslíš, že sa ti vzdám, kvôli nemu?" Lara sa neodvážila pohliadnuť na zajatcov.
"Ak si nezloží opasok do desiatich sekúnd, podrežte ich, oboch!" zavelila jednému zo žoldnierov. Ten okamžite vytiahol dlhý, zakrivený nôž, hrubo Ryana uchopil za vlasy, zvrátil mu hlavu do zadu a oprel mu nôž na krk.
"Nerob to Lara!" zasyčal Ryan. Nedívala sa na neho, pretože jej pukalo srdce.
"Nemám rada popravy, kruci!" zašomrala a vykročila. Ian ju chytil za ruku a pokrútil hlavou. Skupina jej ochrancov zaprotestovala.
"Nechaj ma ísť Ian, nebudem žiť s ich krvou, na mojich rukách." Zašepkala mu jemne a usmiala sa, uchopiac pracku opaska. Podišla až k Usarií.
"Mám ale podmienky. Necháš ich ísť. Všetkých... a necháš toto storočie na pokoji. Už žiadne biologické hrozby." Usaria sa zamyslela.
"Dobre, ale prinesieš mi teraz hneď, tvoje pulzné delo." Vyjednávala.
"Načo ti bude? Je zakódované a pre tvoje potreby a ambície nevýkonné."
"Veď ty ho od-kóduješ."
"Vieš ty vôbec, ako dlho to trvá? Má komplikovaný premenlivý kód, ktorý je závislý od počasia a súradníc. Je poistené proti manipulácií. Môj otec bol veľmi precízny a paranoidný v týchto veciach."
"Vôbec nepochybujem o tom, že si poradíš. Dostaneš vybavenie a labák, aby si pokračovala vo svojom výskume. Chcem väčšie a výkonnejšie... a mám veľa ideí, ako využiť tvoj potenciál a genialitu."
"A toto všetko preto? Myslím, že si sa poriadne sekla. Žila som v dvadsať-jednotke, možno mám o čosi výkonnejší mozog, ako ľudia v tomto storočí... ale s vami sa nemôžem porovnávať."
"Naozaj si to myslíš? Máš časovač, ktorý nie je možné vystopovať, vyrobila si ho bez vybavenia, len tak na kolene... dokážeš sa zotaviť so smrteľných zranení... si úplne imunitná na žiarenie a ktovie, čo ešte. To nikto v našej časovej sfére nedokáže. Budeš vynikajúca investícia, aj keď bolo veľmi pracne sa k tebe dostať. Ešte šťastie, že si sa zbratríčkovala s Templou. Inak by som sa k tebe tak ľahko nedostala. Teraz ho prines a pôjdeme, alebo si si to rozmyslela a ja pošlem celú dvadsať-jednotku dočerta?!"
"Nebuď netrpezlivá, veď už idem. Netrpezlivosť ničí úspech unáhlenými závermi. To by si mala vedieť." Zašomrala dievčina a otvorila trhlinu. Doskočila v Portlande. Nastrelila si lokalizačný čip, ktorý kedysi používali. Keď bola malá, podľa neho ju našli. Používal sa pre zvieratá, ale oni ho upravili tak, aby bol použiteľný pre človeka. Keď bola staršia, hľadala nim otca, keď sa zatúlal.
"Čo to robíš Lara?" ozval sa James v jej náušnici.
"Sme v riadnych sračkách, ak sa nemýlim, čo povieš James?!" vystrúhala grimasu.
"Nemusíš sa tam vracať, vieš to však?"
"Viem, ale vrátim sa. Niečo vymyslím. A mohla by som aktivovať, auto-deštrukciu. Raz to už vyšlo."
"Čo ak o tom vie?"
"Nevie, keby vedela, bola by ostražitejšia. A nezabúdaj, že nedokážu monitorovať dvadsať-jednotku."
"To je pravda, ale čo ak sa nedostaneš včas von?"
"Tomu sa povie smola, no nie?" uškrnula sa.
"Vedel som, že kvôli tomu chlapovi jedného dňa prídeš o krk!" zašomral roztrpčený v náušnici.
"Nie je to len kvôli nemu. Potrebujeme sa jej zbaviť. Možno je to takto lepšie. Aspoň nemusím dávať pozor na ostatných a nemusím po nej snoriť."
"Musíš byť opatrná Lara. Je to sadistická psychopatka."
"Budem James, budem. Postaraj sa o Kiliána a dohliadni, aby Wemarnis odviedol Ryana k jeho ľuďom. Ktovie, ako dlho sa zdržím. A dosť kecania. Musím späť, je dosť nedočkavá." Uchopila prístroj a otvorila trhlinu. Doskočila v hale a jednotka sa okolo nej zhŕkla.
"Nepôjdeš, poradíme si s nimi!" rozhorčené zašepkal Janus.
"A čo poviete Sopariténom, že ste nechali podrezať ich princa, priamo pred vašimi očami? Možno je to takto lepšie, aspoň ju nemusíme hľadať."
"Nemôžeme ti to dovoliť, je našou povinnosťou a prioritou ťa chrániť!" odporoval.
"A čo budete chrániť, ak vyhladí polovicu zóny?Ja som váš veliteľ, vrátite sa na základňu, splňte rozkaz, hneď!"
"Poďme!" zavelila Usaria netrpezlivo. Podišla v žoldnierovi s ktorým zápasila a podala mu delo.
"Chvíľku vydrž, chcem sa rozlúčiť... ktovie, kedy sa zase uvidíme." Odopla si dýku a podišla k Jamesovi. Nasledoval bodák a lúč. Ostali jej ešte dve dýky v sáre čižiem a jedna malá v drdole, ako spona do vlasov, dobré ukryté pred zrakmi ostatných, žiaľ uvedomovala si, že detektoru neuniknú.
"Nerada by som ich niekde stratila." Hlesla s úsmevom.
"Dávaj na seba pozor. Nevezmeš ma so sebou?" Priškrtené šepol, keď odopla náramok. Objala ho.
"A kto by nás našiel? Je to na tebe. Tak ako kedysi. Nájdi ma." Šepla a pustila ho. Podišla ku Kiliánovi a tiež ho objala.
"Dávaj na seba pozor bráško."
"Aj ty, viem, že to bude ostré, tak vydrž, kým ťa nájdeme." Zašepkal jej do ucha. S úsmevom prikývla. Ostatným podala ruky.
"Bol to zaujímavo strávený čas, chlapci. Sme dobrá jednotka." Skonštatovala a vykročila k Usarií.
"A so svojim manželom sa nerozlúčiš?!" posmešne zvolala Usaria.
"Samozrejme... mal by si si dávať pozor na želania, niekedy sa splnia! Maj sa Ryan, dovidenia v pekle!" zasyčala, nepozrúc na neho. Platinovú krásavicu to rozosmialo.
"Toto vyzerá na rozvod." Posmeškovala.
"Do toho ťa figu borovú. A teraz ich nechaj ísť!" Odvrkla jej dievčina.
"Odzbrojte ju! Nieže by som ti neverila, ale aby si nepokúšala osud." Arivista skenerom našiel jej dýky v čižmách, ale pri spone skonštatoval, že je to len estetický doplnok a ona si vydýchla. Mala aspoň niečo. Vyžiadali si od nej časovač. Sňala z krku retiazku s príveskom. Pustila ho na zem a dupla po ňom celou silou, čím ho samozrejme zničila. Usaria sa uškrnula a kývla bradou žoldnierom. Otvorili transportér a po jednom odchádzali. Posledný dvaja posotili Laru do trhliny. Posledná prešla Usaria.
"Nejaké nápady?" poobzeral sa Kilián po svojich spoločníkoch.
"Podám hlásenie a vyžiadam rozkazy." Navrhol Zachrus.
"Idem zobrať čip-pištoľ a zistíme kam ju odviedla." Prehlásil James.
"Akú pištoľ, o čom to hovoríš?!"
"Lara si nastrelila lokalizačný čip. Používali sme to v minulosti. Kázala mi ju nájsť, tak ako v minulosti. Takže má čip. Podľa neho som ju vždy vystopoval. Podľa toho, ktorý použila... zistíme kam šla. Ak je na Zemi, nájdem ju o pár minút. Ak nie je... potrvá to o čosi dlhšie. Čip má upravenú vysielaciu frekvenciu, takže ak nevieš, čo hľadať... nenájdeš ho. Musíme si pohnúť, inak aktivuje delo."
"Aktivuje auto-deštrukciu." Ticho skonštatoval Ryan.
"Áno a ktovie v akej diere sa ocitla, ak sa nedostane včas von...", zafučal počítač nespokojne.
"Neurobí to, ak nebude vedieť, že sa dostane bezpečne von." Pevne presvedčený prehodil Juriel.
"Urobí. Ak bude mať istotu, že Usariu zničí, alebo zničí tie ohavné klony... ona to urobí." Potvrdil Ian.
"Ale to je holá samovražda." Zedda zamračene preriekol.
"Dokážeš ju nájsť?" stiesnene sa spýtal Ryan, ktorý pristúpil až k nim. James sa k nemu rozhorčený obrátil.
"Áno, dokážem... a ty! By si mal zmiznúť, kým sa ešte dokážem ovládať a nezabijem ťa. Vedel som, že ju privedieš do hrobu!" zasyčal nenávistne.
"Nie je to jeho vina. Čakali na nás. Boli v prevahe." Bránil ho Wemarnis.
"Vieš ty hlupák jeden, vôbec si ju nezaslúžiš. Tie drísty o nenávisti... bavilo ťa, jej ubližovať?! Celý čas ťa iba chránila. Nesmela sa k tebe ani priblížiť, aby ich k tebe nepriviedla. Vlastne zachránila zadky vám všetkým. Vždy to z nejakého nelogického dôvodu robí!"
"To nie je pravda! Celý čas sa so mnou iba zahrávala!" bránil sa Ryan.
"Si ešte väčší somár, ako som si myslel! Máš splniť rozkaz, odkazuje ti Lara!" odsekol rozčúlený James, obrátiac sa k stopárovi a otvoril trhlinu.
"Kam ideš?"
"Stretneme sa v tábore. Idem zistiť, ako ju stopovať." Odvetil už jemnejšie Ianovi. Prikývol a ako prvý prešiel transportérom. Očami niečo naznačil Wemarnisovi. Ten vzdychol a pristúpil k Ryanovi.
"Je mi ľúto kamo. Musím splniť rozkaz."
"Aký roz..." Nedokončil, pretože Ewarnián mu bleskurýchle priložil ku krku uspávaciu pištoľ a agent sa sklátil. Zachytil ho, prehodil si cez plece.
"Odovzdám balíček a pripojím sa k vám. Skopíruj mi súradnice." Obrátil sa k Janusovi, ten letmo prikývol a stratil sa v hmle.
"Ja a Normes odstránime nálož. Stretneme sa v tábore. Zachrus podajte hlásenie!" zavelil Ian.
Muži netrpezlivo očakávali Jamesa.
"Nie je na Zemi. Nedokážem ju lokalizovať, musíme skočiť k vám. Predpokladám, že bude na Parsache." Preriekol vážne.
"Ako dokáže aktivovať pulzné delo, ak nie je na Zemi?" strachoval sa Kilián.
"Vie ten kód naspamäť, ona ho predsa zostavila. Bude preratúvať nespočetné množstvo vzorcov, vymýšľať si nejaké miesta a súradnice a poriadne zdržovať, kým nepozisťuje potrebné. " Uškrnul sa robot.
"Prečo to robí... ách! Chce získať čas." Pochopil Matyena.
"Ale musíme ju rýchle nájsť. Nemá časovač. Ak spusti auto-deštrukciu...". S obavou preriekol Ian.
"Má so sebou časovač." Informoval ich James.
"Veď ho zničila. A Arivista ju skontroloval. Našiel dýky, bol by ho našiel." Pochyboval Sendan.
"Prispôsobili sme ho po tej vašej poslednej naháňačke, aby ho skener nenašiel. Je v izolačnej vrstve... a má aj zbraň. Chabú, ale predsa. A navyše má tlakovú brošňu. To Lare stačí, aby to zvládla."

Vojak ju drsne posotil do cely.
"Ostaneš tu, kým sa pre teba neprispôsobí ubytovanie!" zdôraznil slovo ubytovanie, takže si okamžite predstavila nejaké nevábne miesto.
"Dúfam, že to bude ešte horší pajzel, ako toto tu." Uškrnula sa v prázdnej cele len s jednou pričňou a toaletou v rohu.
"Mal som ťa zabiť hneď, ale musel som splniť rozkaz a ušetriť ťa, na nejaký čas... tak veľmi nepokúšaj osud." Nenávistne zasyčal.
"Máš nato nejaký špeciálny dôvod, alebo len rád zabíjaš?" podpichla drzo a on na ňu zagánil.
"Zavraždila si môjho brata!" zasipel.
"Zabila som veľa ľudí, väčšinu z nich si aj pamätám, ale nikdy som nikoho nezavraždila. Mohol by si byť konkrétnejší. Dúfam, že nebol jednou z tých bômb? Nechcem ti brať ilúzie, ani nádej na pomstu, ale vybuchli samovoľne... nemala som na tom žiadnu zásluhu." Chladne skonštatovala.
"O čom to hovoríš, princezná?!" nechápavo ešte viac rozhorčený zaprskal.
"Tak naozaj netuším, koho myslíš." Pokrčila ľahostajne plecami a ležérne sa natiahla na prični, prekrížiac si nohy v členkoch, s rukou pod hlavou. Vytrhol spoza opaska nôž a pohol sa k nej, s mrazivým odhodlaním v očiach. Obozretne vyčkávala, až kým nebol konča jej nôh. Prudko ich stiahla a oboma chodidlami ho udrela do hrude, takže odletel až k dverám. Vyskočil, ale to už aj ona stala na prični, pripravená na útok.
"Ak ma chceš zabiť, mám právo vedieť, kto bol tvoj brat a prečo ma obviňuješ z jeho smrti!" upozornila ho chladne. Akoby šibnutím čarovného prútika nadobudol stratený chlad a rozvahu a pobral sa k dverám.
"Môj brat ťa nasledoval do dvadsiateho prvého storočia. Ty si ho zavraždila, keď ho zajala tamojšia poriadková služba." Prehlásil drsne.
"Nikdy som nikoho nezavraždila a vôbec neviem o čom to hovoríš!" odvrkla tentokrát už nasrdene, pretože ju obviňoval z niečoho o čom nemala ani potuchy. Prudko sa k nej obrátil.
"Prepadol cez trhlinu. Narazili na Templu a pri zápase sa trhlina náhodne otvorila. Mali za úlohu ťa v dvanástom storočí nájsť. Nepamätal si, kto je, ani odkiaľ pochádza, aby sa lepšie prispôsobil prostrediu."
"Počkať! Nebol tvoj brat náhodou Saracén, ktorý začal na ulici bezhlavo stínať a zabíjať okoloidúcich?!" spomenula si na nešťastníka, ktorý umieral na ožiarenie a vydesený zo sveta, v ktorom sa ocitol vraždil ne-tušiacich chodcov v Paríži. Vojak zrozpačitel.
"Bol dezorientovaný a vydesený, v šoku a... ", snažil sa nájsť ospravedlnenie.
"Sťal šesť nevinných ľudí! Ale to je bezpredmetné. Tvoj brat... ak je to osoba, ktorú myslíme, umieral na ožiarenie. Prišla som na policajnú stanicu, pretože ma predvolali. Nakreslil moju podobizeň."
"Klameš! Prečo by ťa kreslil, chceš sa z toho vyvliecť!" zrúkol.
"Myslí si čo chceš! Nebudem sa ospravedlňovať za niečo, čo som neurobila. Stretla som ho pred tým. Keďže nás videli odchádzať trhlinou, vydesilo ich to. Mysleli, že som... nazvali na satanom. Keď prepadol trhlinou, logicky si zdôvodnil, že sa ocitol v mojom pekle. Tak ma nakreslil. Zrejme si predstavoval, že ma tým privolá. A polícia obrázok spoznala. Predviedli ma, aby som podala nejaké vysvetlenie. Umieral na ožiarenie. Reakcia už začala. Bol by skonal v bolestiach a v strašných mukách."
"Tak si ho zabila, ako milosrdenstvo! A to ti mám veriť?!" zasyčal.
"Nemusíš, je mi to fuk. Nezabila som ho ja. Dovolila som mu to ukončiť."
"Čo?!"
"Si hluchý? Dovolila som mu to ukončiť. Keďže sťal môjho priateľa, potreboval odpustenie niekoho, komu ublížil. Tak som mu dala šancu, to urobiť."
"Chceš povedať, že umrel vlastnou rukou... čestne, ako bojovník?"
"Ak to takto vidíš, tak áno. Prebodol sa dýkou." Pokrčila plecami. Dlho, neveriacky na ňu civel.
"Nemohol by si zavrieť ústa a potom aj dvere? Je tu prievan." Upozornila s drzým úškrnom a opäť sa zvalila na pričňu.
"Prečo by si mu to dovolila, prehrešil sa voči tebe." Hlesol ticho.
"Umieral. Nebolo mu pomoci. Iba plnil rozkaz, čím mi ublížil, ale nie som krutá. Bolo to gesto úcty a akt milosrdenstva, voči nepriateľovi. Bojovník ma právo umrieť, ako bojovník. Človek má právo umrieť, ako človek. A teraz ma naozaj nechaj. Som unavená a chce sa mi spať." Zazívala a obrátila sa mu chrbtom. Dvere sa zabuchli. Len čo osamela, vzdychla. Nevedela, kde je, ani čo sa bude diať. Aspoň, že jej priatelia boli v bezpečí. Musí byť trpezlivá a pozisťovať čo najviac o mieste, kde sa nachádza. Dvere sa zase potichu otvorili a ona sa pripravila na obranu. Vnímala jeho pach. Vojak sa vrátil. Obozretne sa k nemu obrátila. Nerozhodne postával.
"Niečo si zabudol?" zádrapla. Hodil na lôžko deku.
"Býva tu chladno." Precedil pomedzi zuby. Pochybovačne sa zadívala na hrubú deku.
"Je napustená nejakým toxínom?" s úškrnom podpichla. Pokrútil hlavou.
"Možno nejaký had, škorpión, alebo pavúk?" vyškierala sa.
"Pochybujem, žeby ti ublížili, najskôr by zdochli, ak by ťa uhryzli." Vrátil jej ironický. Zachichotala sa.
"Asi áno, ďakujem." Už vážne preriekla a prehodila si deku cez plecia.
"Vieš, že odtiaľto nemôžeš odísť živá, však?"
"Zrejme to tak bude. Prečo o tom hovoríš, odrazu ťa pochytil záchvev solidárnosti, alebo ma chceš znervózniť?"
"Nie, ale správaš sa pokojne, zrejme si neuvedomuješ v akej si situácií."
"Viem presne... v zajatí bláznivého, sadistického klona, čo ma chcel upáliť a roztrhať na kúštičky. A ktorému slúžia chlapi dva krát väčší i dva krát silnejší, ako ja. Zvykla som si nato, že ma niekto chce zabiť, či popraviť. A teraz by som si skutočne rada pospala." Obrátila sa mu zase chrbtom a vyčkala kým odíde, ale neodchádzal.
"Ešte niečo?" nepriateľsky sykla a otočila sa zase k nemu.
"Nie, iba... prídem neskôr, prinesiem ti jedlo." Spamätal sa a náhlivo vyšiel. Na chvíľu sa jej podarilo zadriemať, ale prebudila ju silná bolesť hlavy. Bolestivo zafučala. Reakcia, pomyslela skleslo. Nevoľnosť ju prinútila vyskočiť z lôžka a ponáhľať sa k toalete. Vyvrátila všetko, čo zjedla a zakňučala bolesťou, pretože tlak v hlave bol neznesiteľný. Keď jej konečne vytryskla krv z nosa, vydýchla si. Reakcia odznievala. Dvere sa prudko otvorili. Sedela na podlahe, opretá chrbtom o stenu, sa snažila zastaviť krvácanie z nosa.
"Si chorá? Ty krvácaš... privolám lekára." Žoldnier si kvokol oproti nej a podal jej toaletný papier.
"Fakt? Kecáš!" posmešne odvrkla, po-novo si strčiac do nosa tampón z papiera.
"Som v pohode, je to len reakcia. Už to prechádza, netreba doktor." Za-huhňala cez nos, keď rázne, zamračený vstal.
"Aká reakcia?"
"Alergická. Som alergická na arogantných alfa-samcov!" zaškerila sa a rukávom utrela krv z tváre.
"Privolám doktora!" zagánil na ňu a na zápästí na-ťukal do komunikačného zariadenia kód. Lara ho sledovala očami a spokojne sa posadila na pričňu. Mala jeho prístupový kód.

Komentáre 5

aknit11 dňa 12.04.2015 - 15:26

Taký dlhší :-)

Lenka R dňa 13.04.2015 - 09:18

No teda,to bol dielik !!! Skoro som nedýchala, najprv pohodička a potom prvý šok - agenti a potom tá Usaria. Stretnutie s Ryanom som čakala krásne , romantické , teda neviem, čokoľvek iné , len nie toto ... krásne si to zamotala. Lara je v osom hniezde, verím, že si poradí, snáď jej pomôže aj ten žoldnier. Verím, že nájde aj detičky a spôsob ako zničiť Usariu a zachrániť seba i deti. No, som mooooooc zvedavá, čím prekvapíš nabudúce .
(clap) (clap) (clap) (clap) (clap) (clap) (clap) (clap) (clap) (sun)

LanaSavara dňa 13.04.2015 - 09:53

He he tak Ryan nas nesklamal :-D . Ako vzdy najskor slovne striela a az potom sa pyta. Chudatko Lara, je mi luto ako musi vsetku svoju lasku tajit. Ked sa tam zjavilo to dievcatko az mi krv v zilach mrzla.
Chlapci sa uz zohrali, dufam,ze coskoro Lare nejako pomozu. Pekne James vypucoval zaludok nasemu Ryanovi (giggle). Uz sa neviem dockat co bude dalej. Lara si aj v tej kleci poradi. A ak som spravne pochopila ma uz aj vlastnosi toho druhu co ju vlastne zatkli, ze ? Na to mala tu reakciu :-) sikulka (y)

tomicka dňa 13.04.2015 - 16:22

Waw! To bolo zase nieco. Som uplne rozrusena. Teda Ryan sa nezaprel. (giggle) A Lara je zase v base (giggle) Som zvedava, co vymysli a ako sa z toho dostane. :-) A tusim si nasla aj kamarata, toho svojho straznika :-) Netrpezlivo cakam na dalsi dielik.

aknit11 dňa 21.04.2015 - 08:49

Teším sa, že vás ešte Lara nenudí. Je už poriadne dlhá :-) Ani sa neodvažujem pozrieť koľko má strán :-)